Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: U.. I. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX Ž. právne zastúpený ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina proti žalovanému: MAX - TUNING, s.r.o. so sídlom Okánikova 3261/2, 811 04 Bratislava, IČO: 35 835 079 právne zastúpený JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, 831 01 Bratislava o vypratanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.01.2020 domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, okres Bratislava U., obec I.-m.č. S. A., k.ú. S. A. a to pozemok parcela č. XXXX - záhrada vo výmere 367 m2, pozemok parcela č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 518 m2, stavba súpisné číslo XXXX rodinný dom postavený na pozemku parcela č. XXXX. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 2/3. Podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 je W. D.. Právny predchodca žalobcu I. J. uzatvoril ako vtedajší vlastník nehnuteľností, dňa 20.08.2006 nájomnú zmluvu so žalovaným ako nájomcom, predmetom ktorej bol prenájom uvedených nehnuteľností. Doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú 10 rokov odo dňa 01.01.2007. Nájomca a prenajímateľ sa dohodli na práve opakovanej opcie predĺženia doby nájmu v prospech nájomcu. Právo opakovanej opcie sa naplní ak nájomca v lehote troch mesiacov pred ukončením doby nájmu písomne oznámi prenajímateľovi, že využíva svoje právo opakovanej opcie. Tým sa doba nájmu zmení a predĺži na dobu uvedenú, v tej ktorej opakovanej opcii, nie však po dobu dlhšiu než tri roky. Dohodnutý nájom skončil dňa 01.01.2007. Pri opakovanej opcii sa nájomná zmluva predĺžila o dobu troch rokov t.j. do 02.01.2020. Žalobca listom zo dňa 21.10.2019 upozornil žalovaného, že nájomný vzťah založený Nájomnom zmluvou zo dňa 20.08.2006 končí dňa 01.01.2020 a oznámil žalovanému, že nemá záujem na predĺžení nájomnej zmluvy a požiadal ho, aby ku dňu 02.01.2020 nehnuteľnosti protokolárne odovzdal. Žalovaný listom zo dňa 11.11.2019 oznámil žalobcovi, že nebude akceptovať požiadavku žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti k 02.01.2020, nakoľko je potrebný súhlas aj druhého podielového spoluvlastníka. Žalobca listom zo dňa 20.11.2019 oznámil žalovanému, že v súlade s ako väčšinový podielový spoluvlastník v prípade, že mu nebude predmet nájmu vydaný sa bude domáhať vypratania a odovzdania predmetu nájmu súdnou cestou. Žalovaný predmet nájmu užíva bez právneho titulu po uplynutí nájomnej doby, odmieta predmet nájmu vypratať a odovzdať žalobcovi, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ktorého obmedzuje pri výkone jeho podielového spoluvlastníctva.

2. Žalovaný vo vyjadrení k doručenej žalobe z 28.05.2020 žalobcu uviedol, že žalobou na vypratanie sa domáha vypratať žalovaného len jeden z podielových spoluvlastníkov, ktorý ani nebol účastníkom zmluvného vzťahu.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného z 26.06.2020 uviedol, že na žalobe trvá. Námietku žalovaného, že skutočnosť, že žaloba na vypratanie nehnuteľnosti bola podaná len jedným z podielových spoluvlastníkov s poukazom na považoval za bezpredmetnú. Na základe , ustanovenie, ktoré upravuje vzťah podielových spoluvlastníkov platí, že v danom prípade žalobca ako spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v podiele 2/3, teda ako väčšinový spoluvlastník má právo podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti. Žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho titulu po uplynutí nájomnej doby a tým zasahuje do vlastníckeho práva a výkonu súčasne podielového spoluvlastníctva žalobcu.

4. Žalovaný vo vyjadrení z 23.07.2020 žiadal žalobu zamietnuť, poukázal na ako hmotnoprávnej formy nároku, z ktorého vypláva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. V každom prípade a to bez zreteľa na to, o hospodárenie akého charakteru ide, zákon prioritne predpokladá uzavretie dohody spoluvlastníkov o spoločnej veci. V danom prípade však žalobca neuvádza, že by k dákej dohode prišlo. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie a uviedol, že v danom prípade ide o nútené spoločenstvo. V prípade podielového spoluvlastníctva, obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú. O nútené spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v zmysle , , podľa ktorého nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu a ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1, súd žalobu zamietne. 4.1. Žalovaný následne uviedol, že má za to, že nájom naďalej trvá a to v zmysle čl. III nájomnej zmluvy, v článku, v ktorom bolo dohodnuté predĺženie nájmu na základe opcie a žiadosti o ďalšie pokračovanie.

5. Žalobca sa s tvrdením žalovaného o pokračovaní nájomného vzťahu nestotožnil, uviedol, že žalovanému na základe oznámenia z 21.08.2019, ktorým oznámil, že žalovaný má záujem aj naďalej prenajímať nehnuteľnosť na ul. Z. K. Č.. X, LV XXXX, oznámil listom zo dňa 21.10.2019, že nájom končí dňa 01.01.2020 a že nemá záujem na predĺžení nájmu a listom zo dňa 20.11.2019 žalovanému oznámil, že podľa ako väčšinový podielový spoluvlastník pri hospodárení so spoločnou vecou rozhoduje podľa veľkosti podielov a teda súhlas menšinového spoluvlastníka nie je potrebný. Poukázal na to, že písomnosť žalovaného označená ako Oznámenie zo dňa 21.08.2019 nespĺňa náležitosti právneho úkonu predĺženia nájomnej zmluvy na základe opcie a preto nie je možné, aby vyvolalo právne účinky, ktoré by spočívali v predĺžení nájomnej zmluvy, keď v oznámení absentuje vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť prejavu čo spôsobuje neplatnosť tohto jednostranného právneho úkonu. V bode III. Nájomnej zmluvy bola dohodnutá doba nájmu na dobu určitú 10 rokov odo dňa 01.01.2007 t.j. do 01.01.2017. Nájomca využil opciu v zmysle bodu III. Nájomnej zmluvy a nájomný pomer sa predĺžil do 02.01.2020, ktorým dňom sa skončil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný od 02.01.2020 užíva nehnuteľnosť bez právneho titulu. Žalovaným uplatnená opcia listom zo dňa 21.08.2019 je právne irelevantná z dôvodu, že žalobca namietol platnosť právneho úkonu s poukazom na , z dôvodu, že článok III Nájomnej zmluvy stanovuje možnosť opcie, pričom je možné pôvodnú dobu nájmu predlžiť maximálne o dobu troch rokov, pričom nie je možné akceptovať stanovisko žalovaného, že opciu možno opakovať a teda takýmto spôsobom stanoviť dobu nájmu bez obmedzenia.

6. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to oboznámením sa s listinnými dokladmi

- nájomná zmluva zo dňa 20.08.2006, generálna plná moc udelená I. J., narodeným XX.XX.XXXX W. D., oznámenie žalobcu o skončení nájmu zo dňa 21.10.2019, oznámenie žalovaného zo dňa 11.11.2019, oznámenie žalobcu žalovanému zo dňa 20.11.2019, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, oznámenie žalovaného z 21.08.2019, vyjadrenie žalobcu - história nájomnej zmluvy, odvolanie plnomocenstva z 22.06.2007, žiadosť I. J. S.. z 16.04.2007 a z 26.05.2007, nájomná zmluva z 21.12.2006, platobný kalendár k nájomnej zmluve 2007 - 2008, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -93

zo dňa 04.04.2013, odvolanie plnomocenstva I. J. S.. udelené JUDr. Ľubomír Hnát, advokát z 15.06.2010 vo veci vrátenia daru.

7. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov za preukázané, že 7.1. Dňa 20.08.2006 právny predchodca žalobcu I. J., S.. narodený XXXX ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom podľa a nasl. nájomnú zmluvu predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti, ktorých prenajímateľ (I. J. S..) bol výlučným vlastníkom v podiele 1/1, nachádzajúcej sa na ulici Z. K. Č.. X K. I., katastrálne územie Bratislava S. A., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXXX a to pozemok parcela č. XXXX - záhrada o výmere 367 m2, pozemok parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 518 m2 a stavba súpisné číslo XXXXX - dom postavený na parcele č. XXXX. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú na 10 rokov počnúc dňom 01.01.2007. Prenajímateľ uzatvoril nájomnú zmluvu v zastúpení W. D. a to na základe plnej moci zo dňa 06.04.2005. 7.2. V tom čase vlastník nehnuteľností I. J. S.., narodený XXXX udelil W. D. dňa 06.04.2005 generálnu plnú moc na jeho zastupovanie počas jeho neprítomnosti vo všetkých právnych úkonoch vyžadujúcich si jeho osobnú prítomnosť, splnomocnil ju, aby v jeho mene podpisovala všetky listiny vyhotovené pri právnych úkonoch a vyžadujúce si jeho podpis, aby v jeho mene vykonávala platby v peňažných ústavoch, vyberala finančné prostriedky zo všetkých jeho účtov nachádzajúcich sa v ktoromkoľvek peňažnom ústave ako aj v jeho mene preberala finančné prostriedky a listové zásielky ako aj uhrádzala nevyhnutné osobné náklady. Pravosť podpisu I. J., S.. na generálnej plnej moci bol úradne overený notárom. 7.3. I. J., narodený XXXX písomne dňa 22.06.2007 odvolal plnomocenstvo, ktoré udelil dňa 06.04.2005 W. D. a túto zároveň vyzval, aby mu obratom vrátila originál uvedeného plnomocenstva bezodkladne po doručení tohto listu a zároveň, aby v jeho mene ďalej nekonala. Pravosť podpisu I. J., S.. na odvolaní plnomocenstva bol dňa 25.06.2007 úradne overený notárom. 7.4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava U., obec Bratislava - m.č. S. A., katastrálne územie S. A., vyplýva, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela registra „C“ číslo XXXX vo výmere 367 m2, záhrada, číslo XXXX vo výmere 518 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavba súpisné číslo XXXX- rodinný dom postavený na parcele XXXX, je žalobca v podiele 2/3 a W. D. v podiele 1/3. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam darom V-14854/06 zo dňa 30.10.2006 a W. D. nadobudla spoluvlastnícky podiel titulom darovacej zmluvy V-9375/2018 zo dňa 03.05.2018. 7.5. Žalovaný listom zo dňa 21.08.2019 oznámil žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi prenajatej nehnuteľnosti, že i naďalej má záujem prenajať nehnuteľnosti na ul. Z. K. Č.. X zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Bratislava - S. A. a to za podmienok, ktoré sú zakotvené v nájomnej zmluve. Oznámenie žalovaného bolo doručené žalobcovi ako doporučená listová zásielka. 7.6. Žalobca listom zo dňa 21.10.2019 oznámil žalovanému, že v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 20.08.2006 uzatvorenej pôvodným vlastníkom I. J., narodený XXXX sa nájomný pomer vrátane opcie v zmysle čl. III. Nájomnej zmluvy končí 01.01.2020. Na predĺžení nájomnej zmluvy nemá záujem a žiadal, aby žalovaný predmet nájmu vypratal a protokolárne mu ako väčšinovému spoluvlastníkovi odovzdal dňa 02.01.2020. 7.7. Žalovaný listom zo dňa 11.11.2019 oznámil žalobcovi, že mu bolo doručené oznámenie, stanovisko k zmluve o nájme, ktoré však nie je možné akceptovať, nakoľko žalobca je iba podielový spoluvlastník a k úkonom, ku ktorým žalovaného vyzval, je potrebný i súhlas druhého podielového spoluvlastníka. Oznámil, že vzhľadom na ustanovenie písomný prejav vôle žalobcu nie je možné akceptovať. 7.8. Žalobca listom zo dňa 20.11.2019 oznámil žalovanému, že nájomný pomer na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.08.2006 bol dohodnutý na dobu určitú a tento končí dňom 01.01.2020. Uviedol, že už žalovanému oznámil, že nemá záujem na predĺžení nájomnej zmluvy a žiada, aby mu žalovaný predmet nájmu odovzdal dňa 02.01.2020. Právny vzťah z nájomnej zmluvy zaniká uplynutím času, na ktorý bol dojednaný a žalobca nemá záujem uzatvoriť novú nájomnú zmluvu. Zotrvanie po uplynutí doby nájmu v predmete nájmu bude bez právneho titulu a predmet nájmu bude žalovaný užívať nezákonne. 7.9. Žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -93 zo dňa 04.04.2013, ktorým v sporovej veci žalobcu MAX-TUNING, s.r.o. (v prejednávanej veci žalovaný) proti žalovanému v 1. rade VLVK, s.r.o., v 2. rade U.. I. J. (v prejednávanej veci žalobca), v 3. rade W. I. (v súčasnosti D.) o určenie odporovateľnosti právnych úkonov žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. a 3. rade zamietol. V konaní sa právny predchodca žalobcu MAX-TUNING, s.r.o. (KOZÁČEK, s.r.o.) domáhal určenia, že nájomná zmluva uzatvorená medzi I. J., narodený XXXX a žalovaným v 1. rade zo dňa 31.12.2005, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX je voči žalobcovi

právne neúčinná a že darovacia zmluva uzatvorená medzi I. J., narodeným XXXX a žalovaným v 2. rade zo dňa 30.10.2006, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/3 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná a určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi I. J., narodeným XXXX a žalovaným v 3. rade zo dňa 30.10.2006 predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná. Súd žalobu voči žalovanému v 2. a 3. rade zamietol, keď dospel k záveru, že vo veci nebol splnený jeden zo základných predpokladov účinnej odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý by zakladal nárok žalobcu na odporovanie právnemu úkonu (uzavretej darovacej zmluvy) a to ten, že uzatvorením darovacej zmluvy bol žalobca ako veriteľ dlžníka aspoň čiastočne ukrátený. 7.10. I. J. S.., narodený XXXX, písomne dňa 15.06.2010 odvolal plnomocenstvo zo dňa 25.01.2008 udelené právnemu zástupcovi JUDr. Ľubomír Hnát, advokát na jeho zastupovanie v právnej veci o vrátenie daru proti žalovanému U.. I. J., veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Plnomocenstvo odvolala v celom rozsahu s účinnosťou odo dňa doručenia toho odvolania. Pravosť podpisu I. J., S.. na odvolaní plnomocenstva bol dňa 17.06.2010 úradne overený notárom.

8. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa .

9. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

Podľa súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

10. Žalobca sa voči žalovanému domáhal vypratanie nehnuteľnosti, ktorú žalovaný užíva ako nájomca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.08.2006. Žalobca sa voči žalovanému domáhal ochrany proti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia . Základnou podmienkou úspechu vo veci ochrany vlastníckeho práva je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Preukázanie vlastníckeho práva však nie je preukázaním opodstatnenosti nároku na ochranu vlastníckeho práva, keď k ďalšej podmienke úspechu vo veci ochrany vlastníckeho práva je preukázanie, že žalovaný predmet vlastníckeho práva neoprávnene zadržuje respektíve užíva neoprávnene. 10.1. Ochrana vlastníckeho práva je subjektívnym právom vlastníka veci. Žalobcom je predovšetkým vlastník veci a žaloba smeruje voči tomu, kto túto vec neoprávnene zadržiava. V prípade nehnuteľnej veci sa musí uplatniť osobitná vindikačná žaloba, ktorá má právnu formu žaloby na vypratanie. Vlastník nehnuteľnosti sa domáha ochrany proti tomu, kto mu ju neprávom, t.j. bez právneho dôvodu zadržiava a tak zbavuje vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a zároveň mu vec odmieta vydať. Žalobca je povinný preukázať, že mu žalovaný neoprávnene vec aj ku dňu rozhodovania súdu zadržiava. Inak povedené aktívnu legitimáciu má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva. Základným predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Pasívnu legitimáciu má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci a hoci ju môže vydať, neprávom to však odopiera urobiť. Žalovaný sa v konaní môže brániť tým, že žalobca nie je vlastníkom veci alebo že

právom odopiera vydanie veci. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je teda tiež okolnosť, že žalovaný má spornú vec ku dňu podania žaloby neoprávnene u seba.

11. Súd mal za preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom podielu 2/3 predmetnej nehnuteľnosti, nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava U., obec Bratislava - m.č. S. A., katastrálne územie S. A., vyplýva, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela registra „C“ číslo XXXX vo výmere 367 m2, záhrada, číslo XXXX vo výmere 518 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavba súpisné číslo XXXX- rodinný dom postavený na parcele XXXX. 11.1. Súd námietku žalovaného, že žalobca nebol účastníkom zmluvného vzťahu, nájomnej zmluvy považoval za irelevantnú. Nájomnú zmluvu ako prenajímateľ uzatvoril právny predchodca žalobcu I. J.Č. S., narodený XXXX. Z listu vlastníctva č. XXXX nepochybne vyplýva, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/3 k predmetným nehnuteľnostiam titulom daru V-14854/06 z 30.10.2006 a je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. 11.2. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že žalobu je nutné zamietnuť z dôvodu, že žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podal len jeden z podielových spoluvlastníkov. Žalobca ako podielový spoluvlastník je oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníctva. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, pričom podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (zo súdnej praxe č. 66/2007), podľa ktorého právo na podanie žaloby má aj len jeden z podielových spoluvlastníkov veci, o ochranu ktorej ide. Žalobca (podielový spoluvlastník) sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tretej osobe, ktorá nie je spoluvlastníkom, nedomáha sa úpravy užívania spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi navzájom. Súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového spoluvlastníka) je oprávnený podať žalobu podľa a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti. Nie je rozhodujúce, či je spoluvlastník podľa dohody s ďalšími spoluvlastníkmi sám oprávnený celú spoločnú vec užívať. Nejde tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka k tretej osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Právne postavenie spoluvlastníka je tu obdobné postaveniu jedného zo solidárnych veriteľov, z ktorých v zmysle každý má právo sám žiadať o splnenie celého dlhu, teda aj právo podať žalobu na zaplatenie dlhu. 11.3. Súd tiež nepovažoval za relevantné tvrdenie žalovaného, že súd má žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je splnená podmienka účasti všetkých podielových spoluvlastníkov poukazujúc na ustanovenie , tvrdiac, že v prípade podielového spoluvlastníctva obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú a teda, že ide o nútené spoločenstvo. V prejednávanej veci ako súd už uviedol, právo na podanie žaloby o vypratanie má aj len jeden zo spoluvlastníkov veci v súvislosti s ktorou o ochranu vlastníckeho práva ide. V prejednávanej veci nejde o nútené spoločenstvo. 11.4. Žalobca v tomto konaní preukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o ochranu vlastníckeho práva, o vypratanie nehnuteľností a má práva a povinnosti v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou, nehnuteľnosťou, ktorej vypratania sa domáha ako jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti.

12. Druhým základným predpokladom úspešnosti žaloby o ochranu vlastníckeho práva, o vypratanie nehnuteľnosti je, že žalovaný, teda ten kto vec zadržuje či užíva, vec užíva neoprávnene a odmieta ju vydať vlastníkovi. Zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi pomocou vlastníckych žalôb. Žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci. Žalobca, vlastník veci, ktorej sa žaloba týka musí preukázať, že vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby, ktorá predmetnú vec zadržiava protiprávne a odmieta ju vydať. 12.1. Táto podmienka v prejednávanej veci splnená nebola. Žalobca nepreukázal, že žalovaný nehnuteľnosť užíva neoprávnene teda že nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu. 12.2. Žalobca tvrdil, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 20.08.2006 skončil dňom 01.01.2020. Žalobca na túto skutočnosť žalovaného upozornil listom zo dňa 21.10.2019 a zároveň žalovanému oznámil, že nemá záujem na predlžení nájomnej zmluvy a požiadal o odovzdanie nehnuteľností k 02.01.2020. Podľa žalobcu žalovaný predmet nájmu užíva bez právneho titulu, keď nehnuteľnosti užíva po uplynutí nájomnej doby a tým, že nehnuteľnosti odmieta vypratať a odovzdať

žalobcovi, neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva a tým ho obmedzuje pri výkone jeho vlastníctva. 12.3. Žalovaný sa s tvrdením žalobcu, že nehnuteľnosti užíva neoprávnene nestotožnil, tvrdiac, že nehnuteľnosti užíva na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2006. Nájomný vzťah naďalej trvá, keď žalovaný si listom zo dňa 21.08.2019 uplatnil podľa článku III nájomnej zmluvy opciu na predĺženie nájmu o ďalšie tri roky. 12.4. Podľa článku III nájomnej zmluvy zo dňa 20.08.2006 zmluva sa uzatvára na dobu určitú, na 10 rokov počnúc dňom 01.01.2007. Nájomca a prenajímateľ sa dohodli na práve opakovanej opcie predĺženia doby nájmu v prospech nájomcu. Právo opakovanej opcie sa naplní ak nájomca v lehote 3 mesiacov pred ukončením doby nájmu písomne oznámi, že využíva svoje právo opakovanej opcie podľa tohto článku prenajímateľovi. Týmto sa doba nájmu mení a predlžuje sa o dobu uvedenú, v tej ktorej opakovanej opcii, nie však o dobu dlhšiu než tri roky. 12.5. Medzi stranami nebolo sporné, že nájomná zmluva bola uzavretá dňa 20.08.2006 a to na dobu určitú 10 rokov počnúc dňom 01.01.2007. K skončeniu nájmu malo dôjsť dňa 01.01.2017. Na základe opcie podľa článku III uplatnenej žalovaným ako nájomcom sa doba trvania nájomnej zmluvy predĺžila o tri roky t.j. do 01.01.2020. 12.6. Žalovaný listom zo dňa 21.08.2019 oznámil žalobcovi, že má i naďalej záujem prenajímať si predmetné nehnuteľnosti za podmienok uvedených v nájomnej zmluve. Žalovaný teda v zmluve v stanovenej lehote 3 mesiace pred ukončením doby nájmu písomne oznámil prenajímateľovi, že využíva svoje právo opakovanej opcie. 12.7. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle článku III. Nájomnej zmluvy, keď žalovaný ako nájomca si u prenajímateľa uplatnil riadne právo opcie, nakoľko písomne oznámil žalobcovi ako prenajímateľovi včas teda 3 mesiace pred skončením nájmu, že má naďalej záujem o prenájom nehnuteľností, sa nájom nehnuteľností/doba trvania nájomnej zmluvy predĺžil o tri roky t.j. do 01.01.2023.

13. Žalobca mal za to, že uplatnená opcia žalovaným, listom zo dňa 21.08.2019 je právne irelevantná z dôvodu, že ako právny úkon je s poukazom na ustanovenie neplatná. Dôvod neplatnosti má podľa žalobcu spočívať v určitosti, pričom však žalobca sa k uvedenému bližšie nevyjadril. 13.1. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Žalobca tvrdenie o neplatnosti právneho úkonu, oznámenia žalovaného zo dňa 21.08.2019, nevysvetlil a ani neuviedol v čom má neplatnosť oznámenia žalovaného spočívať. Žalovaný v oznámení zo dňa 21.08.2019 žalobcovi oznámil, že má záujem i naďalej si prenajímať nehnuteľnosti na ul. Z. K. Č.. X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Bratislava S. A. a to za podmienok, ktoré sú zakotvené v zmluve. Podľa názoru súdu bez ďalšieho nie je možné posúdiť oznámenie žalovaného zo dňa 21.08.2019 ako neplatný právny úkon podľa , keď tento bol uskutočnený písomne, zrozumiteľne, z jeho obsahu je zrejmé čo ním žalovaný ako nájomca sledoval a je dostatočne určitý. Z článku III Nájomnej zmluvy je zrejmé, že okrem dohody zmluvných strán o písomnej forme oznámenia, ktorá bola naplnená, si zmluvné strany iné náležitosti nedohodli a nepodmienili platnosť oznámenia vopred stanovenými podmienkami či stanoveným obsahom. 13.2. Žalobca tiež tvrdil, že uplatnená opcia je právne irelevantná z dôvodu, že článok III Nájomnej zmluvy stanovuje možnosť opcie, na základe ktorej je možné pôvodnú dobu nájmu predĺžiť však maximálne o dobu troch trov. Podľa žalobcu nie je možné akceptovať stanovisko žalovaného, že opciu možno opakovať a teda takýmto spôsobom stanoviť dobu nájmu bez obmedzenia. Súd sa nestotožnil ani s týmto tvrdením žalobcu, nakoľko uvedené zo znenia článku III Nájomnej zmluvy nevyplýva. Práve naopak zo znenia článku III vyplýva, že zmluvné strany opakované predĺženie pôvodnej doby nájmu pripúšťali a s možnosťou opakovaného uplatnenia opcie nájomcom (žalovaným) počítali, keď priamo v článku III, posledná veta uviedli, že týmto sa doba nájmu mení a predlžuje sa o dobu uvedenú, v tej ktorej opakovanej opcii, nie však o dobu dlhšiu než tri roky.

14. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že Nájomná zmluva sa javí ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že je podpísaná za prenajímateľa neoprávnenou osobou, ktorá svoj mandát síce preukazuje generálnou plnou mocou zo dňa 06.04.2005, ale táto plná moc splnomocnenca neoprávňovala na uzatvorenie žiadnej zmluvy a to ani zmluvy nájomnej súd uvádza, že súd sa ani v tomto prípade s tvrdením žalobcu nestotožnil. 14.1. Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. 14.2. Fyzické osoby a právnické osoby môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu. Zastúpenie umožňuje, aby za fyzickú osobu konal niekto iný pričom však právne následky sú rovnaké ako keby zastúpený konal sám. Zastúpenie, ktoré nevzniká zo zákona je zastúpením dobrovoľným a vzniká na základe dohody o plnomocenstve. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah zástupcovho oprávnenia. Splnomocnenie môže byť všeobecné (generálne), špeciálne (obmedzené) a osobitné (individuálne). Všeobecné (generálne) plnomocenstvo splnomocňuje zástupcu na všetky právne úkony s výnimkou, na ktoré zákon vyžaduje osobitné plnomocenstvo a s výnimkou, pri ktorých zastúpenie nie je možné (zákonné zastúpenie). 14.3. Pôvodný vlastník nehnuteľností, nehnuteľností, ktorých sa nájomná zmluva týkala, I. J. S.., narodený XXXX, splnomocnil W. D. písomne dňa 06.04.2005 na svoje zastupovanie počas jeho neprítomnosti vo všetkých právnych úkonoch vyžadujúcich si jeho osobnú prítomnosť, aby v jeho mene podpisovala všetky listiny vyhotovené pri právnych úkonoch a vyžadujúce si jeho podpis, aby v jeho mene vykonávala platby v peňažných ústavoch, vyberala finančné prostriedky zo všetkých jeho účtov nachádzajúcich sa v ktoromkoľvek peňažnom ústave ako aj v jeho mene preberala finančné prostriedky a listové zásielky ako aj uhrádzala nevyhnutné osobné náklady. Pravosť podpisu I. J., S.. na generálnej plnej moci bol úradne overený notárom. Z formulácie plnomocenstva označeného ako generálna plná moc vyplýva, že išlo o plnomocenstvo všeobecné bez akéhokoľvek obmedzenia. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, že v prípade uzavretia nájomnej zmluvy sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo a teda pokiaľ splnomocniteľ I. J., narodený XXXX písomne splnomocnil splnomocnenca W. D. generálnym plnomocenstvom na podpisovanie všetkých listín vyhotovených pri právnych úkonoch vyžadujúcich si jeho podpis bola W. D. splnomocnená riadne a bola oprávnená na všetky právne úkony a teda aj na uzavretie nájomnej zmluvy v mene prenajímateľa, vlastníka nehnuteľností. 14.4. Plnomocenstvo I. J., narodený XXXX udelené dňa 06.04.2005 písomne odvolal dňa 22.06.2007. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 20.08.2006.

15. K namietanej platnosti Nájomnej zmluvy žalobcom z dôvodu, že v nájomnej zmluve nebol určený a vymedzený účel nájmu súd poukazuje na ustanovenia , z ktorých neuvedenie účelu nájmu nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 15.1. Nájomná zmluva je zmluva, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi určitú vec, aby ju dočasne užíval a to za dohodnuté nájomné. Na vznik platnej nájomnej zmluvy podľa a nasl. sa vyžaduje dohoda o predmete nájmu a o odplate za užívanie veci teda dohoda o nájomnom a jeho výške. Nájomná zmluva môže obsahovať okrem podstatných náležitostí i ďalšie iné náležitosti a to napríklad účel nájmu. Pokiaľ však zmluvné strany v písomne vypracovanej nájomnej zmluve neurčili účel nájmu resp. tento v nájomnej zmluve neuviedli nemá to za následok neplatnosť nájomnej zmluvy, nakoľko nejde o podstatnú náležitosť ale o možnú dohodu. 15.2. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci nešlo o nájomnú zmluvu týkajúcu sa nebytových priestorov a teda nie možné na posúdenie neplatnosti nájomnej zmluvy vztiahnuť ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov, konkrétne , podľa ktorého ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa teda nemá písomnú formu a neobsahuje predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera, je neplatná.

16. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. V prípade, že strana sporu si nesplní povinnosť tvrdenia platí, že neuniesla bremeno tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca domáhal neoprávnene, keď v konaní mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný ako nájomca užíva na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2006 s tým, že v súlade s článkom III sa dohodnutá doba nájmu predĺžila do 01.01.2023. 16.1. Sumarizáciou uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto súd žalobu zamietol.

17. Súd rozhodol, že dokazovanie výsluchom strán sporu, dokazovanie výsluchom žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného W. D. nevykoná. Výsluch žalobcu navrhol žalobca a výsluch W. D. ako svedka navrhol žalovaný. Súd vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné a nehospodárne. Výsluch žalobcu ako strany sporu žalobca odôvodnil len tým, že jeho vykonaním sa majú preukázať skutkové okolnosti. Žalobca však neuviedol na preukázanie, ktorých konkrétnych, medzi stranami sporných skutočností by mal byť výsluch žalobcu vykonaný a potrebný. Podľa súd môže nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo ak ich nemožno preukázať inak. Žalobca však neodôvodnil vykonanie tohto dokazovania v zmysle uvedeného, neuviedol, ktoré sporné skutočnosti by mali byť jeho výsluchom preukázané a teda ani nebolo zrejmé, že by tieto prípadne tvrdené skutočnosti nebolo možné preukázať inak. Výsluch W. D. bol navrhnutý žalovaným na preukázanie, že k dohode spoluvlastníkov o spoločnej veci nedošlo. Skutočnosť, že k dohode spoluvlastníkov nehnuteľnosti nedošlo nebolo spornou skutočnosťou a zároveň ani relevantnou vo vzťahu k prejednávanej veci. Ako už súd uviedol, dohoda spoluvlastníkov na uplatnenie práva žalobcu na ochranu vlastníckeho práva jedného zo spoluvlastníkov, nie je nutná a žalobca ani netvrdil, že by dohoda bola uzatvorená. Súd na viac poukazuje i na tú skutočnosť, že výsluch menovanej by mohol byť vykonaný len ako výsluch strany sporu a nie ako svedka, nakoľko menovaná je štatutárnym zástupcom žalovaného. Výsluch strany sporu je len podporným dôkazom, ktorý súd môže vykonať ak by tvrdené skutočnosti nemohli byť preukázané inak, o čo však v tomto prípade nešlo. Výsluch strán sporu súd teda nepovažoval za potrebný.

18. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa , teda podľa úspechu žalovaného v spore a priznal plne úspešnému žalovanému v konaní voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 19.1. O výške náhrady trov konania súd podľa rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.