Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Cb-3-2020.pdf
PDF · 93.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12Cb/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore COWEL, s.r.o., Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 222 036, právne zast. JUDr. Kristínou Jošthovou, Nám. M. R. Štefánika 10, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 963, proti žalovanému E. X., XXX XX Y. Č.. XXX, IČO: 37 589 369, o zaplatenie 1.042,82 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 22,82 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 22,82 Eur od 2.1.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.6.2020 bola tunajšiemu súdu postúpená Okresným súdom Banská Bystrica na prejednanie podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) vec žalobcu proti žalovanému, nakoľko žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. V podanej žalobe sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1042,82 € s príslušenstvom a trovami konania. Skutkový stav dôvodil žalobca tak, že dňa 02.10.2017 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o poskytovaní prác, v zmysle ktorej podľa čl. II bod 2.1. a bodu 3.2 sa žalobca pre žalovaného zámočnícke práce v rozsahu minimálne 200 hodín mesačne na adrese V. XXX, XXX XX Ž.C.. Podľa čl. VII bod 7.1. v prípade, že žalovaný ako dodávateľ zámočníckych prác bezdôvodne na požiadanie žalobcu ako objednávateľa nezačne vykonávať v dohodnutom termíne v zmysle špecifikácie v objednávke požadované práce, žalobca ako objednávateľ je oprávnený voči žalovanému ako dodávateľovi uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 30,- eur za každý aj započatý deň omeškania. Úhradou zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok objednávateľa na úhradu preukázateľnej škody, ktoré vznikne objednávateľovi z dôvodu oneskorenej dodávky, na ktorej sa dodávateľ svojou činnosťou podieľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 02.10.2017 do 31.12.2017, s tým, že dňom započatia dohodnutých prác zo strany žalovaného bolo dohodnuté na deň 02.10.2017. Aj napriek tomu, žalovaný započal s výkonom dohodnutých prác až dňa 11.10.2017, a to bez oznámenia dôležitého dôvodu, ktorý by mu bránil v začatí s výkonom prác. S výkonom prác pre žalobcu pokračoval len do 19.10.2017, kedy opätovne bezdôvodne prestal s výkonom prác. Dôkazom je dochádzkový list, kedy žalovaný pre žalobcu vykonával od 11.10.2017 do 19.10.2017 dohodnuté práce, aj keď podľa zmluvy mal vykonať mesačne práce v rozsahu 200 hodín a zmluva bola uzavretá do 31.12.2017. Vo vykonávaní prác nepokračoval ani po tom, čo mu žalobca doručil podanie zo dňa 13.11.2017, ktorým ho vyzval na pokračovanie vo vykonávaní práv a zároveň ho upozornil na skutočnosť, že v dôsledku omeškania s prácami mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Dňa 22.11.2017
vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 12019217 na sumu 1020,- €, predstavujúcu zmluvnú pokutu od 02.10.2017 do 10.10.2017 na sumu 270,- € a od 19.10.2017 do 13.11.2017 na sumu 750,-€, Dňa 10.12.2017 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď zmluvy o poskytovaní prác zo zdravotných dôvodov, bez toho, aby vysvetlil, prečo nenastúpil v dohodnutý čas na dohodnuté práce. Počas toho, ako žalovaný pre žalobcu vykonával práce od 11.10.2017 do 19.10.2017 mu žalobca poskytol, na svoje náklady stravu v hodnote 3,80 denne, celkovo tak za 6 dní v hodnote 22,82 €. Na uvedenú sumu žalobca dňa 18.12.2017 vystavil faktúru č. 12022417 na sumu 22,82 €. žalovaný uvedené faktúry nezaplatil ani po tom, čo bol na ich úhradu viac krát vyzvaný. Žalobca mal za to, že jeho nárok je v plnom rozsahu dôvodným.
2. Na preukázanie tvrdení predložil žalobca Zmluvu o poskytovaní prác uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchod. Zákonníka, prehľad odpracovaných dní od 9.10 do 22.10., faktúru č. 12019217 na sumu 1020,- € vystavenú žalobcom na žalovaného so splatnosťou 6.12.2017, faktúru č. 12022417 na sumu 22,82 € so splatnosťou 11.01.2018, list adresovaný žalovanému s označení predmetu vrátenie faktúry č. 1/10/2017 zo dňa 31.10.2017, výpoveď daná žalovaným žalobcovi listom z 10.12.2017.
3. Na podklade žaloby a listinných dôkazov po úprave nároku čo do úroku z omeškania súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 29Up/1187/2019, ktorým žalobe vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor ( č.l. 35 spisu) v ktorom uviedol, že pred zažatím prác telefonicky upovedomil konateľa o svojom zdravotnom stave s tým, že po dohode nastúpil až 11.10.2017 a pracoval do 18.10.2017. Dňa 19.10.2017 zavolal majstrovi že nemôže nastúpiť na pracovnú zmenu zo zdravotných dôvodov, práceneschopnosť si nevybavoval z dôvodu, že neplatiť odvody do sociálnej poisťovne. Dňa 10.12.2017 bol nútený dať výpoveď pre zdravotné dôvody, faktúru, ktorú zaslal mu bola vrátená späť, pána L. upozornil na zdravotný stav a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvy. Do práce nenastúpil pre chorobu chrbtice o čom predkladal súdu listiny preukazujúce návštevy u lekárov. K podanému odporcu pripojil potvrdenie o pozastavení živnosti, potvrdenia od ošetrujúcich lekárov.
4. Po doručení odporu žalovaného zo dňa 26.12.2019 právny zástupca žalobcu doručil súdu vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný svoj odpor odôvodňuje jedinou skutočnosťou, a to svojím nepriaznivým zdravotným stavom, o ktorom údajne pred podpisom zmluvy upovedomil konateľa spoločnosti. Aj napriek uvedenému, dňa 02.10.2017 podpísal zmluvy so žalobcom, na základe ktorej sa zaviazal pre neho vykonávať dohodnuté práce v rozsahu 200 hodín mesačne. V zmluve sa nenachádza žiadna zmienka o nepriaznivom zdravotnom stave, ani v čase uzatvárania zmluvy nebolo zo strany žalovaného predložené potvrdenie, ktoré by jeho tvrdenie potvrdzovalo. Sám žalovaný potvrdil, že až dňa 11.10.2017 nastúpil na vykonávanie práce, aj napriek tomu, že dohodnutým dňom bolo 2.10.2019. Svoje konanie odôvodnil svojim nepriaznivým zdravotným stavom, rovnako ako to že prestal pre žalobcu, aj napriek výzve, vykonávať dohodnuté práce v zmysle zmluvy dňa 19.10.2017. Po ukončení vykonávania prác, žalovaný nedoručil žalobcovi aktuálnu lekársku správu ani doklad o PN. K odporu boli síce predložené lekárske správy, ale ešte z obdobia august 2017, teda pred uzavretím zmluvy, ktoré neodôvodňujú skutočnosť, že u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu natoľko, že nemôže vykonávať dohodnuté práce v termínoch a v rozsahu dohodnutom v zmluve. Navyše sám žalovaný uviedol, že sa nedal vypísať na PN, nakoľko si neplatil odvody. Táto skutočnosť však nie je dôvodom, aby ho ošetrujúci lekár pre zhoršený zdravotný stav nevypísal na pracovnú neschopnosť. Žalobcovi nie je zrejmé, preto tak učinil. Do dnešného dňa nebolo žalobcovi predložené lekárske správy z inkriminovaného obdobia, ktoré by odôvodňovali zhoršenie zdravotného stavu a PN. Ak by to bola pravda, že sa mu zhoršil zdravotný stav, vykonal by úkony smerujúce k ukončeniu spolupráce, keď sám vedel, že nebude môcť práce vykonávať. Avšak žalovaný zaslal výpoveď zmluvy až dňa 10.12.2017, teda skoro po dvoch mesiacoch od ukončenia prác. Žalobca má za to, že skončenie prác z jeho strany nie je objektívne ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý by si nemohol uplatniť dohodnutú sankciu.
5. Súd doručil vyjadrenie žalobcu žalovanému dňa 28.8.2020, ktorý vo vyjadrení na č.l. 78 spisu zopakoval svoje tvrdenia v podanom odpore. Poukázal, že jeho nepriaznivý zdravotný stav trvá naďalej, poukázal na rozpor s morálkou aby nebol zohľadnený jeho zdravotný stav.
6. Súd vo veci nariadil pojednávania na ktoré predvolal obe strany sporu a na podklade vyjadrení strán sporu ak oi listinných dôkazov mal súd preukázaný tento skutkový stav:
7. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe. Nárok, ktorý si uplatnili, ide o zmluvný nárok vyplývajúci z ustanovení zmluvy, kedy došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvných podmienok,
kedy žalovaný neplnili podmienky, ako sa zaviazal v zmluve, nedostavil sa na výkon práce. Nedošlo tak k dodržaniu dohody, ktorá bola uzatvorená v zmysle zmluvy zo dňa 2.10.2017 a mala platnosť v trvaní do 31.12.2017, do práce nastúpil až 19.10.2017, následne 10.12.2017 doručil výpoveď, ktorá však nepreukazovala jeho nepriaznivý zdravotný stav, pretože dôkazy, ktoré boli preukázané, preukazovali zlý zdravotný stav teda z augusta 2017. Nárok si uplatňujú v zmysle ustanovení zmluvnej pokuty, ktorá pokuta bola dohodnutá v danej zmluve. Žiada, aby podanej žalobe súd v celom rozsahu vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nárok na zmluvnú pokutu je daný, podpisom samotnej zmluvy v podstate bol žalovaný vyzvaný, aby nastúpil do práce a z tohto dôvodu išlo vlastne v danej veci podpisom zmluvy o výzvu. Pokiaľ žalovaný odstúpil od zmluvy až v decembri v roku 2017, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu podľa § 300 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením alebo s článkom VII. danej zmluvy, pričom máme zato, že nie sme povinní preukazovať samotné zavinenie žalovaného vo danej veci.
8. Žalovaný uviedol, že do práce nastúpil až 11.10., avšak on telefonicky informoval konateľa o tom, že nenastúpi do práce. Predsa žiaden zamestnávateľ ani žiaden iný by nechcel človeka, ktorý nenastúpi do práce v daný deň. Toto je teraz aktuálne popierané. Rovnako tak aj po ukončení, kedy skončil túto prácu, upovedomil o tom, že nemôže vykonávať túto prácu daného majstra, toto je taktiež popierané, pričom on ako živnostník nemusí vykazovať žiadnu PN, pretože nie je v zamestnaneckom pomere. Ako živnostník chcel si zarobiť peniaze a preto ho prekvapilo, že to je vlastne vyhnané zo strany samotného žalobcu až do takéhoto extrému.
9. V danom spore súd mal preukázané, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch čiastkových nárokov a to nároku na zmluvnú pokutu v sume 1020,- € s príslušenstvom a nárok na vrátenie stravného v sume 22,82 € s príslušenstvom.
10. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 22,82 € mal súd preukázané, že táto suma bola vyúčtovaná žalovanému faktúrou splatnou 1.1.2018 a išlo o čiastku, ktorá predstavuje vyplatené „stravné“ žalovanému žalobcom bez zmluvného nároku za odpracované dni. Tento nárok zo strany žalovaného rozporovaný ani v rámci súdneho sporu nebol, súd ho žalobcovi priznal ako dôvodný. Po právnej stránke súd tento nárok v tejto časti kvalifikoval a právne posúdil podľa ustanovení §§ 451 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) o bezdôvodnom obohatení, v spojení s ust. § 1 ods.2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) o použití predpisov občianskeho práva ako všeobecného predpisu i v obchodno-záväzkových vzťahoch v prípade nedostatku osobitnej právnej úpravy v Obch. zák. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil a preto sa dostal do omeškania, kedy súd preto slade s ust. § 369 a nasled. Obchodného zákonníka priznal žalobcovi i nárok na úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 8% odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry t.j. 2.1.2018 do zaplatenia z dlžnej sumy 22,82 € a súčasne súd priznal žalobcovi i nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- € podľa ust. § 369c) Obchodného zákonníka. V tomto rozsahu súd iba opätovne uvádza, že mal súd daný nárok za dôvodný a naviac medzi stranami za nesporný.
11. Súd posúdil druhý nárok z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú si vyčíslil žalobca faktúrou č. 12019217 splatnou dňa 6.12.2017 ( č.l. 13 spisu) v rozsahu 1020,- €, ktorú sumu účtoval za obdobie od 2.10.2017 do 10.10.2017 v sume 270,- € a za obdobie od 19.10.2017 do 13.11.2017 v sume 750,- €. Nárok žalobca odvodzoval ako zmluvný nárok, kedy mal súd preukázané, že 02.10.2017 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o poskytovaní prác, v zmysle ktorej podľa čl. II bod 2.1. a bodu 3.2 sa žalobca pre žalovaného zámočnícke práce v rozsahu minimálne 200 hodín mesačne na adrese Bytčianska 467, 010 03 Žilina. Podľa čl. VII bod 7.1. v prípade, že žalovaný ako dodávateľ zámočníckych prác bezdôvodne na požiadanie žalobcu ako objednávateľa nezačne vykonávať v dohodnutom termíne v zmysle špecifikácie v objednávke požadované práce, žalobca ako objednávateľ je oprávnený voči žalovanému ako dodávateľovi uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 30,- eur za každý aj započatý deň omeškania. Úhradou zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok objednávateľa na úhradu preukázateľnej škody, ktoré vznikne objednávateľovi z dôvodu oneskorenej dodávky, na ktorej sa dodávateľ svojou činnosťou podieľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 02.10.2017 do 31.12.2017.
12. Na uplatnený nárok/pokutu súd aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
13. Podľa ust. § 544 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“): (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov („Obch. zák.“) neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa § 302 Obch. zák. odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
14. Zo zmluvy o poskytovaní prác nevyplýva jednoznačne, že deň 2.10.2017 je dňom, kedy mal započať žalovaný výkon prác, avšak toto sporné nebolo, pričom sám žalovaný potvrdil, že do práce nenastúpil. Dôvody uvádzané žalovaným o jeho zdravotnom stave preukázané boli, avšak tieto dôvody vznikli na jeho strane už pred podpisom samotnej zmluvy, čiže už v ním uvádzanom zlom zdravotnom stave sa nachádzal pre tým ako zmluvu podpisoval, čo žalovaný dôvodil tým, že si chcel zarobiť. Medzi stranami sporu bola dohodnutá zmluvná pokuta, tak, ako je špecifikovaná v odseku vyššie ako i dôvodnosť tohto nároku. Podstatným dôvodom pre ktorý súd zamietol žalobu v tejto časti je to, že nebolo zo strany žalobcu jednoznačne preukázané, že by žalovaného kvalifikovaným spôsobom požiadal, aby spôsobom stanoveným v v dohodutom termíne v zmysle špecifikácie v objednávke objednávateľa vykonával požadované práce (objednávka nikdy nebola súčasťou listín ani rozsah). Podľa názoru súdu však nemožno súhlasiť s tvrdením právnej zástupkyne, že deň nástupu do práce bol zároveň i výzvou žalobcu pre žalovaného aby do práce nastúpil. Rovnako tak súd má zato, že ani list v ktorom žalobca vrátil faktúru žalovanému faktúru a upozornil ho na škodu, ktorú si bude uplatňovať nemožno bez akýchkoľvek pochýb považovať za výzvu na nástup do práce, súd by tak mohol urobiť iba dedukciou úmyslu, ktorú mal žalovaný. V predmetnom liste nie je stanovený žiadny dátum ku ktorému má žalovaný bezodkladne nastúpiť a vykonávať práce a naviac zmluvná pokuta sa viaže iba do obdobia spísania tohto listu t.j. do 13.11.2017. Súd má zato, že nárok žalobcovi na zmluvnú pokutu by vznikol po preukázaní, že žalovaného vyzval na nástup v konkrétnom termíne, pričom porušenie povinnosti by sa odvíjalo od momentu doručenia tohto listu žalovanému (doručenie preukázané nebolo). Zároveň diskutabilné sa javí to čo namietal i samotný žalovaný, prečo žalobca nevyzval žalovaného na nástup do práce bezprostredne/bezodkladne po 19.10.2017 ale s odstupom až takmer 3 týždňov. Na podklade vyššie uvedeného z dôvodu nepreukázania výzvy a jej doručenia žalovanému súd nárok žalobcu čo do zmluvnej pokuty a jej príslušenstva ako nie dôvodný zamietol, nakoľko mal zato, že v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto nárok žalobcovi nepatrí.
15. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému hoc v spore úspešnej strane (v prevažnej väčšine) nepriznal nárok na náhradu trov konania v spojení s Čl. 17 CSP nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Čadci.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.