Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-105-2023.pdf
PDF · 127.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/105/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, B.. C. XXX/X, XXX XX D., t.č. E. XXX, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 9.195,15 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanej voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na Okresnom súde Banská Bystrica ako upomínacom súde, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 9.195,15 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom vo výške 2.937,57 Eur, úrokom z omeškania v kapitalizovanej sume 839,92 Eur a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.147,20 Eur od 01.03.2023 do zaplatenia. Uvedený nárok žalobca uplatnil na základe postúpenia pohľadávky, ktorá vznikla medzi právnym predchodcom žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky za podmienok, ktoré sú upravené v zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca uviedol, že má za to, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka ako aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná však neplnila povinnosti, vyplývajúce jej z tejto zmluvy a to napriek výzvam postupcu podľa § 53 ods.9 OZ, v ktorých bola žalovaná upozornená na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 OZ k 28.04.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná po postúpení pohľadávky nevykonala žiadne úhrady. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/113/2018 z 30.7.2019 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.8.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17. Vo vzťahu k úrokom z omeškania poukázal na to, že tieto si uplatňuje počnúc dňom 01.03.2023, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil platobnú históriu zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2023, pokus o zmier zo dňa 06.03.2023, pokus o zmier zo dňa 04.08.2023, podací hárok k predmetnej zásielke, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, prílohy k predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenie výšky pohľadávky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru zo dňa 22.10.2020, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom, Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informácia finančného sprostredkovateľa k dojednávanému poisteniu, Poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver, Žiadosť o VÚB pôžičku – refinancovanie zo dňa 22.10.2020, Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 28.04.2021, doručenka k predmetnej zásielke, Cenník VÚB, a.s. Občania platný od 01.06.2020, Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 03.03.2021 a poštový podací hárok k predmetnej zásielke.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 14Up/1058/2023 zo dňa 19.09.2023, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť. Po oznámení uvedenej skutočnosti, žalobca súhlasil s pokračovaním v konaní a postúpením veci tunajšiemu súdu podľa § 10 zákona č. 307/2016 Z.z.. Dňa 09.11.2023 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.
4. Súd vyzval žalobcu, aby súdu v lehote 15 dní od doručenia výzvy preukázal, ako právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovanej, teda ako boli splnené povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca súdu doručil podanie zo dňa 18.01.2024, v ktorom okrem iného poukázal na ustanovenia § 132 ods. 1 CSP s tým, že podľa jeho názoru sa vo formulácii predmetného zákonného ustanovenia nenachádza povinnosť osoby žalujúcej plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy predkladať dôkaz o splnení povinnosti skúmania odbornej starostlivosti spolu so žalobou. Skúmanie bonity spotrebiteľa je podľa žalobcu otázkou skutkovou. Žalobca zároveň uviedol, že podľa jeho názoru veriteľ nie je povinný preukazovať skúmanie bonity spotrebiteľa, ak táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná a spotrebiteľ nevyužil svoje právo namietnuť takéto skúmanie. Súd podľa žalobcu nemôže ani v spotrebiteľskom spore nahrádzať procesnú aktivitu strán v celom rozsahu, keď žalovaný nielenže nenavrhoval a nepredložil vykonať dôkaz za účelom preukázania, že právny zástupca žalobcu neskúmal jeho bonitu, ale sa ani touto argumentáciou v konaní nebráni. Dodávateľ nie je policajný orgán, t.j. jeho možnosti skúmania bonity spotrebiteľa sú limitované a musí prioritne vychádzať z údajov, ktoré mu poskytol spotrebiteľ v žiadosti o úver. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia iných vyšších súdnych autorít, ktoré potvrdzujú právny názor žalobcu. Z hľadiska výrokovej logiky je preto podľa žalobcu bez ďalších rozumných pochybností preukázané, že k hrubému porušeniu odbornej starostlivosti nedošlo. Okrem toho má žalobca zato, že preukázal, že postupca zisťoval aj finančnú situáciu spotrebiteľa, ktoré tvrdenie nebolo sporné a ktoré okrem iného vyplýva aj z priložených dôkazov k žalobe. Záverom vyslovil, že súhlasí s tým, aby žalovanej bla uložená povinnosť uhradiť vymáhanú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia.
5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2023 uviedla, že v roku 2020 dostala ponuku od VÚB banky o možnosti poskytnutia úveru, s ktorou súhlasila. Bola jej poskytnutá pôžička vo výške 2.500 Eur, ktorú uhrádzala mesačnými splátkami, ktoré jej sťahovali z účtu. Neskôr dostala ponuku na spotrebný úver vo výške 9.500 Eur, ktorý vyčerpala, no už nemala financie na úhradu mesačných splátok. Je slobodná matka, vychováva dve nezaopatrené deti a je nezamestnaná. Toho času je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá pomoc v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa a príspevok na bývanie. Z financií, ktoré dostáva uhrádza mestský nájomný byt s energiami 105 Eur, televíziu 7 Eur a ostatné ako je ošatenie, lieky a potraviny. V súčasnosti poberá ochranný príspevok 75 Eur a to z dôvodu dočasnej práceneschopnosti. Svoj dlh by chcela splácať po 20 Eur, a to dokiaľ je v evidencii F.. K vyjadreniu žalovaná doložila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., pracovisko D. č. G./XXXX/ XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o tom, že poberá pomoc v hmotnej núdzi. Zároveň doložila potvrdenie vystavené vyššie uvedeným úradom o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2023, ďalej doložila potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti fyzickej osoby v hmotnej núdzi/uchádzača o zamestnanie ako aj potvrdenie o zaplatení mesačného poplatku za televíziu a poplatkov za byt.
6. Následne súd stanovil termín pojednávania na 22.04.2024. Žalobca v podaní zo dňa 04.04.2024 uviedol, že poukazuje na vyššie uvedené vyjadrenie zo dňa 18.01.2024, na ktorom naďalej zotrváva. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade právneho názoru o nedostatku dôkazov o skúmaní schopnosti
splácať úver navrhuje, aby súd postupoval podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov a priznal žalovanému sumu vo výške 8.941,19 Eur / čerpanie 9.210 Eur – úhrady 262,81 Eur/. Žalobca na pojednávaní v plnom rozsahu poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 18.01.2024. Taktiež poukázal na to, že súdom vyslovený názor v rámci predbežného právneho posúdenia je na základe judikatúry súdnych autorít už prekonaný a nemožno takto reštriktívne postupovať. Poukazuje na predložené dôkazy a má za to, že z týchto vyplýva, že veriteľ nezanedbal odbornú starostlivosť pri posudzovaní bonity. Taktiež právny zástupca žalobcu uvádza, že sa jedná o odbornú otázku a súd nie je oprávnený túto posudzovať. Taktiež poukazuje na to, že žalovaná vo svojom vyjadrení uznala nárok žalobcu a navrhuje, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Taktiež konštatuje, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a v prípade úspechu si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že o úver nežiadala, samotná banka jej volala a ponúkla jej poskytnutie tohto úveru. Ľutuje, že úver nesplácala, avšak na splácanie nemala žiadne voľné finančné prostriedky. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bola samoživiteľkou s dvomi deťmi. Nemá partnera, potrebovala si kúpiť nábytok, preto požiadala o úver. K dokladom predloženým k zmluve žalovaná uviedla, že bola na úrade práce, kde jej dali všetky potrebné doklady, a to potvrdenie o tom , že poberá materské vo výške 280 Eur, následne tieto doklady predložila komunitnému centru, ktoré nich zaslalo veriteľovi.
7. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s vyššie špecifikovanými listinnými dôkazmi, ktoré boli zo strany žalobcu ako aj žalovanej predložené, pričom z predložených dokladov mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s. - ďalej aj ako dodávateľ alebo veriteľ) a žalovanou (ďalej aj ako spotrebiteľ) došlo dňa 22.10.2020 k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“, na základe ktorej dodávateľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 9.210 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v pravidelných 96-ich mesačných splátkach po 151,62 Eur /161,21 Eur vrátane poistného vo výške 9,59 Eur/ k 20. dňu v kalendárnom mesiaci pri úrokovej sadzbe 12,40 % ročne a RPMN vo výške 13,44 %. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 20.11.2020. Žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú sumu 14.647,62 Eur.
8. Výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 03.03.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že jej dlh predstavuje sumu 488,32 Eur a vyzval žalovanú na jeho okamžitú úradu na číslo účtu, ktoré bolo vo výzve uvedené. Zároveň upozornil žalovanú, že v prípade, ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu a žalovaná stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku. Táto zásielka bola žalovanej doručená dňa 4.3.2021. Listom zo dňa 28.04.2021 žalobca oznámil žalovanej, že dňom 28.04.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva a vyzval žalovanú, aby pohľadávku vo výške 9.713,11 Eur uhradila na číslo účtu, uvedené v predmetnom oznámení. Predmetné oznámenie žalovaná neprevzala v odbernej lehote.
9. Dňa 13.11.2020 došlo k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, pričom v zmysle žalobcom predložených príloh k tejto zmluve mala byť na žalobcu postúpená aj pohľadávka postupcu voči žalovanej v sume 9.147,20 Eur s príslušenstvom a to dňom 28.2.2023.
10. Takto ustálený skutkový stav súd právne posúdil tak, že na vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd
na vec aplikoval ustanovenia predmetného zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľského úveru, teda ku dňu 22.10.2020 (ďalej len ako „zákon č. 129/2010 Z.z.“).
14. Podľa § 1 ods. 2 prvé dve vety zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa §7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa §7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa §7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení §7 ods. 19 až 42.
16. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
17. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa §20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
18. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b)s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
19. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b)posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 7 ods. 19 zákona č.129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
21. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a)čistý príjem spotrebiteľa, b)náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c)výška splátky spotrebiteľského úveru a d)peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
22. Podľa § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
23. Podľa § 7 ods. 23 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je nevyhnutné zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal, že by v danej veci mal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, keďže tento, napriek výzve súdu, neuniesol dôkazné bremeno ohľadom platného postúpenia žalovanej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na samotného žalobcu podľa § 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže toho času má súd za to, že sa jedná o „živú bankovú pohľadávku“, u ktorej nedošlo k platnému zosplatneniu úveru pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
29. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada, teda je zodpovednosťou strán sporu, aké skutkové tvrdenia súdu uvedú a akými dôkazmi tieto skutočnosti podporia. Súd rozhoduje na základe skutočností, ktoré boli v konaní preukázané. Ak strana neunesie svoju dôkaznú povinnosť, hrozí jej vydanie rozhodnutia v jej neprospech. Žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj zákona o bankách.
30. Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení §7 upravuje povinnosť veriteľa pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, resp. pri navýšení spotrebiteľského úveru, k čomu došlo aj v prejednávanom prípade, posudzovať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splatiť dodávateľom poskytovaný úver, pričom veriteľ je povinný prihliadať najmä na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V rámci posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať poskytovaný úver, zákonodarca od 1.1.2017 stanovil veriteľom taktiež aj povinnosť určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom na jeho výpočet sa použijú informácie o čistom príjme spotrebiteľa, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, údaje o výške splátky spotrebiteľského úveru a údaj o peňažných záväzkoch, znižujúcich príjem spotrebiteľa. Príjem spotrebiteľa musí byť vyšší ako ostatné uvedené výdavky spotrebiteľa, v opačnom prípade nemôže veriteľ spotrebiteľovi úver poskytnúť. Tunajší súd konštatuje, že z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol povinný aj v predmetnom prípade preukázateľným spôsobom zisťovať príjem žalovanej a to buď lustráciou v registri Sociálnej poisťovne alebo výzvou, adresovanou žalovanej, v ktorej by dodávateľ vyzval žalovanú, aby mu táto uviedla svoj príjem a rovnako, aby mu zároveň výšku tohto príjmu aj preukázala a to či už prostredníctvom predloženia pracovnej zmluvy, resp. preukázaním výšky príjmov, poukazovaných na účet žalovanej od jej zamestnávateľa, prípadne od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
31. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že jeho právny predchodca náležite skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou, a teda, že si splnil povinností, vyplývajúcu mu z ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., konkrétne v prejednávanom prípade povinností podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj povinnosti podľa § 7 ods. 16 v spojení s ods.17 zákona č. 129/2010, na preukázanie ktorých ho súd v zmysle § 295 CSP vyzval výzvou zo dňa 15.11.2023. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že príjem žalovanej overoval, pričom táto povinnosť preukázať predmetné skutočnosti mu vyplývala priamo z ustanovenia § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z. a taktiež bol žalobca povinný preukázať aj lustráciu žalovanej v registri, do ktorého poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., ani uvedenú povinnosť však žalobca nesplnil a to napriek výzve súdu. Tunajší súd aj v rámci predbežného právneho posúdenia veci posúdil žalobcom predložené listinné doklady, pričom konštatoval, že žalobca nesplnil povinností, na ktoré ho súd vyzval. Uvedené je na ťarchu žalobcu, nakoľko tento mal vedomosť, že súd nemá za splnené podmienky podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže na preukázanie týchto skutočností súd žalobcu vyzval, pričom žalobca nepostupoval v zmysle predmetnej výzvy a žiadne doklady, preukazujúce postup v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. súdu na jeho výzvu nepredložil. Žalobca na výzvu súdu nepredložil žiadne doklady, z ktorých by vyplývalo skúmanie bonity žalovanej dňa 22.10.2020. Zo žiadosti o úver žalovanej je zrejmé, že táto právnemu predchodcovi žalobcu uviedla, že je ekonomicky neaktívna od 1.9.2020 a jej čistý príjem za posledný mesiac bol vo výške 680,- Eur. Žalobca však ani po výzve súdu nepreukázal, že by jeho právny predchodca žalovanou tvrdené skutočnosti preveroval overiteľným spôsobom, a teda, že by žalovanú lustroval v registri Sociálnej poisťovne, resp. že by si od žalovanej vyžiadal akékoľvek doklady na preukázanie ňou tvrdených skutočnosti, resp. že
by tieto skutočnosti vyplývali z účtu žalovanej, ktorý by žalovaná mala vedený u právneho predchodcu žalobcu.
32. Poukazujúc na uvedené, tunajší súd uzatvára, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázateľného overenia príjmu žalovanej z interných alebo externých zdrojov. Žalobca okrem toho, že nepreukázal, že by jeho právny predchodca preukázateľným spôsobom zisťoval príjem žalovanej, nepreukázal ani to, že by veriteľ zisťoval aj osobné pomery žalovanej, nezisťoval skutočnosti ohľadom jej výdavkov na bývanie, na zabezpečenie základných životných potrieb rodiny. Taktiež veriteľ nezisťoval ani len reálne výdavky žalovanej, ktoré by poskytli objektívny obraz o žiadateľkinej finančnej situácii. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinností podľa §17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., a teda, že by žalovanú lustroval v registri bankových informácií, čo je povinný veriteľ preukázať podľa § 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania, zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol splácať splátku v predpokladanej výške, preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Uvedené však súd nemôže posúdiť, nakoľko žalobca nepreukázal, že by od žalovanej žalobca vyžadoval tieto údaje a žiadal aj preukázanie týchto skutočností.
33. Poukazujúc na uvedené, tunajší súd dospel k záveru o porušení povinností právneho predchodcu žalobcu podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 27 a §7 ods. 16 v spojení s ods. 17 zákona č.129/2010 Z.z., keďže tento napriek výzve súdu nepreukázal, ako splnil tieto zákonné povinnosti. Súd uzatvára, že právny predchodca žalobcu pri poskytnutí spotrebiteľského úveru (navýšení spotrebiteľského úver dňa 22.10.2020 zo sumy 2081,21 Eur na sumu 9210,- Eur) nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dôsledne neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keďže preukázateľným spôsobom neskúmal príjem žalovanej, čo je v rozpore s ustanovením § 7 ods. 27, veta druhá, zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca taktiež nepreukázal ani to, že by preukázateľným spôsobom zisťoval výdavky žalovanej lustráciou v registri bankových informácií podľa § 17 písm.b) v spojení s § 16 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ale taktiež nepreukázal ani to, že by zisťoval výdavky žalovanej, akými sú náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, a tieto od nej ani len nezisťoval, resp. uvedenú skutočnosť súdu nepreukázal a to ani na výzvu súdu. Je povinnosťou subjektu, ktorý poskytuje finančné plnenie vo forme úverov, tieto okolnosti objektívne zistiť. Za týchto okolnosti právny predchodca žalobcu zjavne porušil povinnosti, vyplývajúce dodávateľovi z ust. § 7 ods. 27 a §7 ods.16 v spojení s ods.17 zákona č. 129/2010 Z.z., čo sa v zmysle § 11 ods. 2 posledná veta zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za hrubé porušenie povinností konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j., že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pričom konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá až ku dňu 20.10.2028. V dôsledku uvedeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a samotným žalobcom, nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, nakoľko takéto postúpenie odporuje ustanovenie §17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., následkom čoho je takéto postúpenie neplatné podľa § 39 OZ.
34. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. je splatná pohľadávka banky a to po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo po tom, čo nastala jej splatnosť pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v dôsledku mimoriadneho zosplatnenia úveru. Keďže však v predmetnom prípade nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, ani uplynutiu termínu konečnej splatnosti úveru, nebolo možné platne postúpiť „živý úver“ žalobcovi pre rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Taktiež nemožno vyhodnotiť ani uznanie dlhu za platné, nakoľko v prípade, ak nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, nie je možné ani platne uznať dlh, nakoľko v slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje práve sa uplatňuje zásada „Ius ex iniuria non orfitur" (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. (obdobne závery boli vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 346/08-37).
35. Čo sa týka návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, tomuto návrhu súd nemohol vyhovieť, nakoľko vyjadrenia žalovanej nebolo možné posúdiť ako uznanie žalobcovho nároku podľa § 282 CSP, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal vo vzťahu k žalovanej osobitné poučenie, ktoré je
nevyhnutné v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2021, sp. zn. 7Cdo 179/2020, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 25, z ktorého vyplýva nasledovný právny záver: „V spotrebiteľskom spore možno za relevantný prejav spotrebiteľa, že uznáva nárok dodávateľa (§ 282 Civilného sporového poriadku) považovať iba jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav spotrebiteľa, ku ktorému pristúpil až po osobitnom poučení súdom v zmysle § 292 písm. b) Civilného sporového poriadku. Bez takéhoto poučenia súdom samo vyjadrenie spotrebiteľa, že „si je vedomý dlhu“ a „chce dlžnú sumu zaplatiť“ nemožno považovať za uznanie nároku.“ Vzhľadom na absenciu osobitného poučenia, súd nevydal vo veci rozsudok pre uznanie nároku podľa § 282 CSP.
36. Vo vzťahu k podaniu žalobcu, ako reakcii na výzvu súdu, aby žalobca preukázal, ako právny predchodca žalobcu splnil povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, kde žalobca poukazoval na to, že žalovaná nespochybnila posudzovanie jej bonity veriteľom s odbornou starostlivosťou, a preto žalobca nie je povinný preukazovať žalovanou nespochybnené tvrdenia, súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo 162/2020, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022 pod č. 6, kde najvyšší súd konštatoval: „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Uvedené závery je nevyhnutné vzťahovať aj na povinnosť veriteľa s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť dlžníka splácať poskytovaný úver.“ Uvedené závery je analogicky možné aplikovať aj na podmienky podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. , ktoré taktiež sú relevantné pre posúdenie vecnej legitimácie strán sporu. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil námietky žalobcu ako irelevantné.
37. Odkazujúc na súdom prvej inštancie vyslovený právny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia žalovanej pohľadávky na žalobcu, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní, v prejednávanom prípade bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej súd postupom podľa § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.