Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-179-2020.pdf
PDF · 108.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Csp/179/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.Á. XXX/XX, XXX XX J. Y. o zaplatenie sumy 921,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 874,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 874,64 eur od 05.06.2018 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súd Kežmarok dňa 30.11.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 921,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 919,44 eur od 05.06.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.08.2017 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 939,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou 48 mesačných splátok s tým, že mesačná splátka bola dohodnutá v sume 27,58 eur pri výške úrokovej sadzby 18 %. Následne došlo k zníženiu úrokovej sadzby na 0,00 % a úprave výšky mesačnej splátky na sumu 19,56 eur, o čom bol žalovaný informovaný listom k poskytnutému úveru. Žalovanému poskytol úver tak, že dňa 12.09.2017 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Ďalej uviedol, že žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil doposiaľ len sumu 64,36 eur. Na predžalobné výzvy nereagoval. Podľa žalobcovho tvrdenia v podanej žalobe v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil dňa 04.06.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného v celom rozsahu splatný. Podľa tvrdenia žalobcu má žalovaný po lehote splatnosti záväzky v celkovej výške 921,64 eur pozostávajúce zo sumy 919,44 eur z titulu zvyšku úverovej istiny a sumy 2,20 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Žalobca okrem toho požadoval aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 919,44 eur od 05.06.2018 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského a revolvingového úveru, výpis žalobcu z obchodného registra a list žalobcu k charakteristike splácania, ktorým bola oznámená zmena výšky splátky.
4. Na výzvu súdu z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma vo výške 921,64 eur pri zmenenej výške úrokovej sadzby na 0,00 %, resp. čo predstavujú (z čoho pozostávajú) náklady v celkovej výške 49,20 eur, z ktorých suma 47,- eur je zahrnutá do zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 919,44 eur ako vyplýva z výpisu z úverového účtu žalovaného, žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.12.2020 uviedol, že v súlade so zákonným ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka si uplatňoval náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur, ktoré účtoval žalovanému dňa 02.11.2017 a vo výške 29,- eur, ktoré žalovanému účtoval dňa 01.12.2017. Tieto náklady si uplatňuje ako poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ. Ide o náklady, ktoré vynaložil na to, aby žalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Zároveň v prílohe predložil generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré musí vynaložiť v prepočte na jedného klienta na poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené so zasielaním SMS správ.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 14.04.2021. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
6. Nakoľko hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, pretože v konaní išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a o veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov v súlade s § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.05.2021, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 11.05.2021 a súčasne na webovej stránke súdu. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
7. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, či neúčelné a žalovaný žiadne dôkazy nepredložil zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 23.08.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, ktorá pozostáva z dvoch častí. Časť 1., kde je uvedené Zmluvné strany uzatvárajú spolu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 939,- eur na kúpu tovaru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanému poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzby 18,00 % p. a., RPMN predstavovala 19,55 %, priemerná RPMN bola 10,12 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 27,58 eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 15.dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 15.09.2017 a termín konečnej splatnosti úveru bol 15.09.2021. Celková čiastka k zaplateniu bola 1.323,84 eur. Listom zo dňa 13.09.2017 žalobca oznámil žalovanému zmenu výšky mesačnej splátky na sumu 19,56 eur pri počte mesačných splátok 48 s tým, že ostal nezmenený dátum splatnosti prvej mesačnej splátky a termín konečnej splatnosti úveru. K zmene výšky mesačnej splátky došlo v dôsledku zníženia úrokovej sadzby na 0,00 %.
9. Z výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd preukázané, že k vyplateniu úveru žalovanému došlo tak, že suma 939,- eur bola dňa 12.09.2017 vyplatená priamo predajcovi a na úhradu vyčerpanej sumy žalovaný uhradil sumu 64,36 eur, a to dňa 10.11.2017 vo výške 37,56 eur a dňa 09.03.2018 vo výške 26,80 eur.
10. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 05.06.2018 žalobca oznámil žalovanému, že poskytnutý úver, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, nesplácal riadne a včas, a preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úver a ku dňu 05.06.2018 sa stal záväzok žalovaného splatný v celom rozsahu. Zároveň žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 921,64 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 919,44 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 0,00 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2,20 eur. Doručenkou na čl. 25 spisu preukázal, že žalovaný prevzal oznámenie dňa 07.06.2018.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 23.08.2017 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
12. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. V § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. sú uvedené náležitosti, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, s tým, že ak by zmluva neobsahovala tie z náležitosti, ktoré sú uvedené v § 11 ods.1 uvedeného zákona, išlo by o úver bezúročný a bez poplatkov.
15. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný informovať spotrebiteľa o každej zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere, pre ktorú je charakteristické, že v nej spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je čiastočne dôvodná. Je nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 23.08.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú je možné označiť aj ako zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 939,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po zmene úrokovej sadzby na 0,00 % vo výške 19,56 eur. Žalobca za tovar zaplatil priamo predajcovi a teda spoju povinnosť z úverovej zmluvy splnil, čo potvrdil predloženým výpisom z úverového účtu. Na druhej strane žalovaný zaplatil z poskytnutej sumy úveru sumu vo výške 64,36 eur, čo taktiež vyplýva z predloženého výpisu z úverového účtu. Po posúdení obsahu predloženej zmluvy má súd za to, že zmluva bola v tejto časti uzavretá v predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky základné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorých splnenie je podmienkou vzniku nároku na úroky a poplatky. Súd mal zároveň preukázané, že žalobca listom zo dňa 13.09.2017 si splnil svoju zákonnú povinnosť a informoval spotrebiteľa o zmene úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru v listinnej podobe. Informácia zahŕňala aj výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru. Nejde preto o úver bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie istiny vo výške 874,64 eur, nie však náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 47,- eur ako to bude uvedené ďalej v odôvodnení. Nakoľko žalovaný žalobcovi uhradil len sumu 64,36 eur, bol žalobca oprávnený v súlade s bodom 3. v Časti 3. zmluvy a postupom podľa § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka úver zosplatniť. Preto bolo správne, ak vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čistky a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru a následne oznámil žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru, čím žalovaný stratil výhodu splátok. Čo sa týka nároku vo vzťahu k žalobcom
uplatnenej istine vo výške 874,64, súd považoval nárok žalobcu za dôvodne uplatnený, čo nespochybnil ani žalovaný, a preto ho prvým výrokom rozsudku zaviazal na úhradu tejto sumy.
23. Žalobca si okrem istiny v spore od žalovaného podľa neho v súlade so zákonným ustanovením § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur, ktoré účtoval žalovanému dňa 02.11.2017 a vo výške 29,- eur, ktoré žalovanému účtoval dňa 01.12.2017, pričom v písomnom vyjadrení uviedol, že tieto náklady predstavujú poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom a náklady spojené so zasielaním SMS správ tak, ako to vyplýva z generálneho výpočtu nákladov, ktorý súdu zároveň predložil.
24. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
25. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Aby boli ako príslušenstvo priznané, je nevyhnutné, aby veriteľ popísal, o aké náklady ide, ako vznikli a preukázal ich skutočnú výšku. Veriteľovi možno priznať len skutočné náklady, ktoré mu v súvislosti s uplatnením danej pohľadávky vznikli, pričom žalobca je povinný každú položku nákladov súdu preukázať. Nemožno považovať za postačujúce, ak si veriteľ urobí rozpis, t. j. generálny výpočet nákladov, aké náklady mu v priemere vznikajú pri vymáhaní určitých pohľadávok, resp. určitých spôsoboch uplatňovania a túto priemernú výšku si uplatňuje ako príslušenstvo každej pohľadávky, kde k uplatneniu pristúpi. Ako príslušenstvo pohľadávky možno priznať len skutočne vynaložené náklady. Povinnosť tvrdenia a preukázania rozhodujúcich skutočností ohľadne vzniku nákladov (dôkazné bremeno) je na žalobcovi, ktorý v prípade, ak nepopíše podstatné okolnosti sporu, prípadne nepreukáže svoje tvrdenia, nemôže byť v spore úspešný. Žalobca je tzv. "pánom sporu", sám musí v žalobe uviesť, aký nárok si voči žalovanému uplatňuje, z akých skutkových okolností tento nárok vyvodzuje a musí ho preukázať. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vynaloženie nákladov v celkovej výške 47,- eur v súvislosti s uplatnením predmetnej pohľadávky nevyplýva. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
26. Súd k predmetným nákladom navyše uvádza, že ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom 1.2.2013 zapracovaním nového ustanovenia § 369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovné vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ (§ 369c ods.2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé, aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu.
27. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena ohľadne preukázania základu a výšky konkrétnych nákladov, súd tieto náklady žalobcovi nepriznal a druhým výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Žalovaný si svoje povinnosti voči žalobcovi podľa vyššie uvedeného a zisteného skutkového stavu riadne a včas neplnil, žalobcovi preto vznikol nárok nielen na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadzba ECB v období vzniku omeškania platná od 16.03.2016 predstavovala 0,00 %), t. j. vo výške 5,00 % zo sumy 874,64 eur od 04.06.2018 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vzťahujúceho sa k sume zamietnutej istiny vo výške 44,80 eur pri revolvingovom úvere z tých istých dôvodov, z ktorých zamietol žalobu aj v časti tejto istiny.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 90 % zohľadňujúc pomer úspechu, keď žalobca bol úspešný v rozsahu 874,64 eur, t. j. 95 % a neúspešný v rozsahu 47,- eur, t. j. 5 %. Po odčítaní úspechu žalobcu v rozsahu 95 % od úspechu žalovaného v rozsahu 5 % súd v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 90 % (95 % - 5 %). O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.