Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Ps/9/2024

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX, XXX XX B. C., o návrhu D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX, XXX XX B. C., takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 02.04.2024 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) predložený návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktorý navrhovateľka označila ako „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a ustanovenie opatrovníka dospelému“. Z obsahu návrhu súd zistil, že navrhovateľka vo veci nežiadala nariadenie neodkladného opatrenie, ale svojím podaním žiadala obmedziť A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „posudzovaný“) spôsobilosti na právne úkony, a to v konaní vo veci samej, pričom tak formuluje aj samotný petit návrhu. Podľa , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

2. Súd mal za to, že návrh neobsahoval všetky náležitosti vyžadované zákonom. Súčasťou návrhu nebol písomný súhlas osoby, ktorú navrhovateľka navrhla ustanoviť A. B. za opatrovníka pre konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (procesného opatrovníka) podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Zároveň k podanému návrhu nebola pripojená aktuálna lekárska správa podľa C.m.p. o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a ktorá by odôvodňovala potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Súd preto na základe uvedeného vyzval v lehote 10 dní navrhovateľku uznesením č. k. -17 zo dňa 03.04.2024 na doplnenie predmetného podania s odôvodnením, aké požadované podklady je potrebné k návrhu pripojiť s poučením o zastavení konania v prípade ich nedoplnenia ( C.m.p.).

3. Na výzvu súdu navrhovateľka reagovala podaním zo dňa 09.04.2024, v ktorom súdu uviedla, že aktuálnu lekárku správu nevie doplniť, nakoľko osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, nie je v jej domácnosti a rodina jej má brániť v kontakte s ním.

4. Podľa až 3 C.m.p., ak návrh na začatie konania podáva ten, kto má na veci právny záujem, je náležitosťou návrhu aj opísanie skutočností odôvodňujúcich oprávnenie na podanie návrhu. Súd môže navrhovateľovi podľa odseku 1 alebo navrhovateľovi, ktorým je blízka osoba, uložiť, aby v lehote, ktorú mu určí, predložil lekársku správu o zdravotnom stave osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Ak navrhovateľ správu v lehote podľa odseku 2 nepredloží, súd konanie zastaví.

5. Zásahy do právnej spôsobilosti fyzickej osoby patria medzi najzávažnejšie zásahy do práva na súkromie. Na potrebu ochraňovať záujmy osoby, o spôsobilosť na právne úkony ktorej ide, poukazuje aj Ústavný súd ČR napr. v rozhodnutí zo dňa 02.09.2009, sp. zn. , v ktorom okrem iného konštatoval, že samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, nie je totiž ešte dôvodom pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, resp. vyjadrené jazykom základných práv - na obmedzenie jej základných práv, ale musí byť vždy konkrétne uvedené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony obmedzovanej osoby a ďalej je potrebné odôvodniť, prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami, inak povedané - pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí dôsledne uplatniť subsidiarita tohto opatrenia. V prípade, ak návrh na obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby podáva blízka osoba, súd môže tomuto navrhovateľovi uložiť povinnosť, aby predložil lekárske potvrdenie o duševnom stave dotknutej fyzickej osoby. Účelom predloženia takéhoto dokladu je to, aby sa preukázala dôvodnosť podaného návrhu. Doplnenie návrhu o lekársku správu, resp. inú listinu osvedčujúcu dôvodnosť podaného návrhu blízkou osobou má zamedziť prípadnému šikanóznemu konaniu dotknutej osoby.

6. V danom prípade sa súd podrobne zaoberal návrhom navrhovateľky. Súd mal z obsahu spisu zistené, že navrhovateľka je sestra posudzovaného, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť. Podľa tvrdení navrhovateľky posudzovaný potrebuje pomoc inej osoby, má narušenú schopnosť komunikovať s okolitým prostredím, nevie rozprávať, nepočuje. Jeho mentálna úroveň je v pásme strednej retardácie, pričom posudzovaný potrebuje neustáli dohľad.

7. S poukazom na závažnosť zásahu do osobnostnej sféry dotknutej osoby z hľadiska potreby chrániť jej záujmy je absolútne legitímne, ak okrem povinnosti navrhovateľky opísať relevantné skutočnosti, ktoré podanie takéhoto návrhu odôvodňujú, umožňuje súdu vyhodnotením takto produkovaných skutočností uložiť navrhovateľke povinnosť predložiť lekársku správu, z ktorej je možné vyvodiť, že skutočne sú tu dôvody vyplývajúce zo zdravotného stavu osoby, pre ktoré je potrebné takéto konanie začať. Z obsahu návrhu ani zo spisu nevyplýva preukázanie skutočnosti, že by posudzovaný, brat navrhovateľky aktuálne trpel duševnou poruchou, ktorá by ho aj následne obmedzovala v spôsobilosti na právne úkony. Až na základe aktuálnej lekárskej správy je možné, aby súd v konaní pokračoval a zameral dokazovanie na to, či je návrh podaný dôvodne alebo nie, príp. v akom rozsahu. Súd uvádza, že za lekársku správu nemožno považovať predložený lekársky nález, ktorý slúži na účely konania vo veciach kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu (ďalej len „lekársky nález“). Lekársky nález bol spísaný všeobecným lekárom pre dospelých bez priameho kontaktu s osobou, o ktorej spôsobilosti sa koná. Navyše všeobecný lekár objektívne nevie posúdiť psychický stav vyšetrovanej osoby a ani na to nie je oprávnený. Z lekárskeho nálezu vyplýva, že posudkový lekár len prevzal závery zo správy z kontrolného psychologického vyšetrenia, spísaného klinickým psychológom, ktorý ani lekárom nie je. Z predložených podkladov má súd za to, že tieto nie sú lekárskymi správami, ktoré v predmetnej veci na účely skúmania duševného stavu môže poskytnúť predovšetkým iba lekár z odvetvia psychiatrie. Z návrhu nevyplýva, že by bola osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná v starostlivosti psychiatra v ambulantnej starostlivosti. Duševný stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, nebol dokonca posúdený ani lekárom, nakoľko lekársky nález vychádza len z podkladov poskytnutých psychológom, ktorý nie je lekár. Navyše predložené podklady sú staré takmer 11 rokov a teda nie je zrejmé, v akom psychickom stave sa aktuálne osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, nachádza. Vyššie uvedené podklady nepreukazujú navrhovateľkou tvrdené skutočnosti a neodôvodňujú záver o tom, že by posudzovaný trpel duševnou poruchou, ktorá by mala za následok jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Nie je teda zrejmé, na základe čoho je nevyhnutné zasiahnuť do integrity tejto fyzickej osoby týmto druhom konania. Navrhovateľka dosiaľ v konaní nepredložila také listinné dôkazy o tom, že by bol obmedzením spôsobilosti na právne úkony primárne sledovaný záujem dotknutej osoby.

8. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľka nedoložila aktuálne lekárske záznamy, z ktorých by vyplývalo, že A. B. trpí takým duševným ochorením, či postihnutím, ktoré by mohlo byť dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Z dôvodu nedoloženia aktuálnych lekárskych správ napriek výzve a poučeniu súdu, súd preto konanie vo veci v súlade s ustanovením § 235 ods. 3 cit. zákona zastavil. K predloženému súhlasu navrhovateľky z ustanovením za opatrovníka súd pre úplnosť v závere dopĺňa, že navrhovateľka bola vyzvaná, aby svoje podanie doplnila o písomný súhlas osoby, ktorá má byť ustanovená za procesného opatrovníka osobe, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa koná podľa § 240 ods. 1 C.m.p..

Navrhovateľka však predložila svoj súhlas a nie súhlas F. E. v zmysle petitu podaného návrhu. Z uvedeného je zrejmé, že ani v tejto časti nedošlo k doplneniu podania v súlade s výzvou súdu.

9. Súd záverom uvádza, že zastavenie konania o návrhu navrhovateľky nebráni tomu, aby bolo konanie vedené znova na základe nového návrhu, pokiaľ navrhovateľka predloží potrebné doklady k preukázaniu svojich tvrdení a osvedčí právny záujem.

10. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., nakoľko súd nezistil dôvody priznania trov konania a ani žiadny s účastníkov nežiadal trovy konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.