Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalobcu: PERAKO, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 20, IČO: 36 461 989, proti žalovanému: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, o zaplatenie 26.059,94 eur s prísl., takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta. Žalobu zamieta. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.7.2019 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 26.059,94 eur so 7,3 % úrokmi z omeškania ročne od 12.7.2016 a priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol o tom, že „žalovaný je povinný a spoluzodpovedný za úpadok obchodnej spoločnosti W. spol. s r.o. ako aj jej veriteľom, ktorým týmto vznikla následná škoda, následkom vzniku platobnej neschopnosti menovanej spoločnosti uhradiť primeranú finančnú kompenzáciu zo sumy uvádzanej v bode 1. navrhovaného rozsudku“. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že do obchodnej verejnej súťaže na prenájom nebytových priestorov na ul. A. - budova bývalého učňovského strediska v areáli DPMK, a.s. vstúpil dobromyseľne s tým, že daný objekt bude užívať v súlade so stanoveným predmetom podnájomnej zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 1.8.2012 ako skladové priestory, dielne a najmä obchodné kancelárie a v súlade s príslušnými ustanoveniami Pravidiel prenajímaniu majetku mesta Košice. Po stanovenej lehote 2 rokov predmetný priestor od mesta Košice odkúpi do svojho výlučného vlastníctva. Žalovaným ako prenajímateľom mal garantované po dobu 6 mesiacov zvýhodnené nájomné, ako aj podmienku potreby investície do budovy. Investícia bola žalovaným schválená. Prenajatú nehnuteľnosť nebolo možné užívať na stanovený účel, preto mal žalobca dočasne znížené nájomné za budovu. Žalobca ako nájomca vykonal na prenajatej nehnuteľnosti nevyhnutné stavebné práce za účelom dosiahnutia funkčnosti predmetu nájmu svojpomocne, v zmysle a v súlade s ustanoveniami podnájomnej zmluvy uzavretej s mestom Košice zo dňa 1.8.2012. Úpravy sa týkali predovšetkým rekonštrukcie stavebných konštrukcií a revízie - opravy vody, kúrenia a elektriny, pričom nič z predmetnej nehnuteľnosti žalobca neodstraňoval (okná, mreže a pod.). Do prenajatej nehnuteľnosti investoval celkovú sumu vo výške 26.059,94 eur. Žalovaný ku dňu 30.6.2016 vypovedal zmluvu o podnájme nebytových priestorov v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 6.9.2012. Žalobca poslal žalovanému návrh na finančné vyrovnanie investície vo výške 26.059,94 eur. Žalobca poukázal na to, že nie je pravdou skutočnosť uvedená v protokole č. 2 o odovzdaní a prevzatí priestorov zo dňa 12.7.2016, že v tom čase ako platný nájomca v zmysle zmluvy o podnájme nebytových priestorov, údajne mal vykonať stavebné úpravy za účelom odstránenia mreží z okien a vybúrania obvodového muriva tak, že predmetnú nehnuteľnosť mal sprístupniť verejnosti a stala sa nezabezpečenou pred vniknutím neoprávnených osôb. Na budove nie všade boli mreže a tie, ktoré

tam boli sú ľahko odnímateľné, pretože sú namontované na rámy okien, ktoré sú spráchnivené, takže neplnia svoj účel.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.4.2020 (č.l. 114) uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 1.8.2012 uzatvorená Zmluva o podnájme nebytového priestoru na základe výsledku verejnej obchodnej súťaže, ktorej predmetom bol prenájom nehnuteľnosti - budovy bývalého učňovského strediska nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XX . a časti pozemkov priľahlých parciel č. XXXX/XX a XXXX/X nachádzajúcich sa v katastrálnom území Terasa za účelom vytvorenia a prevádzkovania skladových priestorov, dielní a obchodných kancelárií. Vzhľadom na stav nehnuteľnosti v čase vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže bola v jej podmienkach deklarovaná nevyhnutnosť investície zo strany žalobcu, konkrétne bola stanovená podmienka, že stavebné úpravy a udržiavacie práce vykoná žalobca na vlastné náklady bez nároku na ich náhradu, pričom počas vykonávania stavebných úprav a udržiavacích prác najdlhšie po dobu 6 mesiacov odo dňa vzniku nájmu, bude nájomca platiť zvýhodnené nájomné 5,- eur za m za rok. V čl. III ods. 6 zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podnájomník uhradí za prvých 6 mesiacov platnosti zmluvy zľavnené nájomné, nakoľko z dôvodu vykonávania stavebných úprav potrebných na riadny chod prevádzky mohol podnájomník užívať predmet nájmu len v obmedzenom rozsahu. Podľa čl. IV ods. 3 zmluvy nájomca súhlasil s tým, aby podnájomník vykonal vnútorné a vonkajšie úpravy a opravy predmetu podnájmu, potrebné na nerušený a riadny chod prevádzky podnájomníka v zmysle účelu tejto zmluvy na vlastné náklady. Podľa ust. čl. V ods. 3 zmluvy, v prípade skončenia podnájmu výpoveďou si podnájomník nebude nárokovať od nájomcu úhradu nákladov vynaložených v zmysle čl. IV ods. 3 zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je oprávnený požadovať od žalovaného náhradu akejkoľvek investície týkajúcej sa prenajatého nebytového priestoru, nakoľko sa v zmluve zaviazal, že ich vykoná na vlastné náklady. Žalobca po uplynutí 6 mesačnej lehoty a ani neskôr počas trvania zmluvy nepredložil žalovanému žiadne relevantné doklady preukazujúce výšku ním vynaložených nákladov na stavebné úpravy prenajatého nebytového priestoru. Rozpočet vynaložených nákladov na sumu 26.059,94 eur predložil až súdu ako prílohu žaloby. Z tohto dokladu nie je zrejmé, či boli tieto náklady aj skutočne vynaložené, nakoľko nepredložil žiadne ďalšie doklady súvisiace s realizáciou investícií a úhradou za vykonané stavebné práce (dodacie listy, faktúry a pod.). Až po prevzatí výpovede zmluvy o podnájme nebytového priestoru dňa 2.3.2016 žalobca doručil žalovanému pokus o zmier, ktorým žiadal o započítanie časti svojej investície s dlžným nájomným. Ani v tomto liste neuviedol akú výšku investícií navrhuje započítať. Výpoveď zmluvy o podnájme nebytového priestoru zo dňa 1.8.2012 bola žalobcovi daná z dôvodu dlhodobého neuhrádzania nájomného, pričom celkový dlh na nájomnom a službách spojených s nájmom dosiahol sumu 9.038,20 eur. Na základe žaloby žalovaného Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. uložil žalobcovi v pozícii žalovaného povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 9.038,20 eur aj s prísl.. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu vzniká už samotným poskytnutím plnenia. V prípade, že plnenie spočívalo v investíciách do cudzej nehnuteľnosti, vzniká bezdôvodné obohatenie už v okamihu, kedy došlo k zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti a od tohto okamihu začína plynúť aj objektívna premlčacia doba v zmysle . Nakoľko žalobca nepredložil relevantné doklady preukazujúce výšku a čas realizácie vynaložených nákladov na zhodnotenie nehnuteľnosti, za okamih začatia plynutia premlčacej doby žalovaný považuje uplynutie 6 mesačnej lehoty na vykonanie stavebných úprav, t.j. premlčacia doba začala plynúť od 1.2.2013 a 3-ročná objektívna premlčacia doba podľa uplynula 1.2.2016. Žaloba bola žalobcom podaná na súd až po uplynutí 3- ročnej objektívnej premlčacej doby. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Na pojednávanie nariadené na 21.5.2021 boli riadne a včas predvolaní žalobca aj žalovaný. U žalobcu bolo doručenie predvolania vykázané dňa 21.3.2021. Žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil. Preto súd podľa ust. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

4. Štatutárny zástupca žalobcu podaním zo dňa 29.3.2021 informoval súd o tom, že „je v konaní o medzinárodnej ochrane jeho osoby podľa európskych noriem“ a preto žiadal o prerušenie konania (č.l. 147). Štatutárny zástupca žalobcu súdu tieto ním tvrdené skutočnosti nijakým spôsobom nepreukázal.

5. Podľa čl. 2 písm. b), c), g) a i) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ alebo „žiadosť“ znamená žiadosť o ochranu od členského štátu podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti, o ktorých je možné predpokladať, že žiadajú o priznanie postavenia utečenca alebo postavenia osoby s doplnkovou ochranou, a ktorí výslovne nežiadajú o iný druh ochrany mimo rozsahu pôsobnosti smernice 2011/95/EÚ, o ktorú je možné požiadať samostatne. Žiadateľ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie. Utečenec znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí spĺňajú podmienky čl. 2 písm. b) Smernice 2011/95/EÚ. Medzinárodná ochrana znamená postavenie utečenca a postavenie osoby s doplnkovou ochranou ako sú vymedzené v písm. j) a k). Z uvedeného vyplýva, že členské štáty EÚ môžu poskytnúť medzinárodnú ochranu žiadateľom o túto ochranu, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny alebo osobami bez štátnej príslušnosti, čo nie je prípad štatutárneho zástupcu žalobcu J. ktorý je štátnym príslušníkom SR (má pridelený občiansky preukaz číslo Z. s platnosťou do 25.9.2025 a cestovný pas č. A. s platnosťou do 24.10.2022), teda štátnym príslušníkom členského štátu EÚ a nie príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti.

6. Podľa názoru súdu neboli splnené podmienky na prerušenie konania podľa ust. - 165 , preto súd návrh štatutárneho zástupcu žalobcu na prerušenie tohto konania zamietol. Navyše žalobcom teda stranou v tomto spore nie je osoba štatutárneho zástupcu žalobcu, teda nie je stranou v spore J. ale obchodná spoločnosť W.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalovaný ako nájomca a žalobca ako podnájomník dňa 1.8.2012 uzatvorili Zmluvu o podnájme nebytového priestoru, na základe ktorej nájomca prenechal podnájomníkovi do užívania nehnuteľnosti, a to budovu bývalého učňovského strediska o celkovej rozlohe 660 m2 na parc. č. XXXX/XX a časti pozemkov priľahlých parciel č.. spolu vo výmere 324 m2 na účely vytvorenia a prevádzkovania skladových priestorov, dielní a obchodných kancelárií na dobu neurčitú. V čl. III. ods. 6. zmluvy sa jej účastníci dohodli, že podnájomníkovi za prvých 6 mesiacov bude účtované nájomné vo výške 5,- eur za m2 za rok, a to z dôvodov vykonávania stavebných úprav potrebných na riadny chod budúcej prevádzky. V čl. IV. ods. 3. sa uvádza, že nájomca súhlasí s tým, aby podnájomník vykonal vnútorné a vonkajšie úpravy a opravy predmetu nájmu potrebné na nerušený a riadny chod prevádzky podnájomníka v zmysle účelu tejto zmluvy, a to na vlastné náklady. V čl. V. ods. 4. zmluvy sa jej účastníci dohodli, že v prípade skončenia nájmu podľa ods. 1 (dohodou alebo výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy) si podnájomník nebude nárokovať od nájomcu úhradu nákladov vynaložených v zmysle čl. IV. ods. 3. tejto zmluvy (č.l. 119). Žalobca Protokolom č. 2 o odovzdaní a prevzatí priestorov dňa 12.7.2016 odovzdal žalovanému sporné nebytové priestory. V protokole sa uvádza, že nájomca na prenajatom objekte vykonal stavebné úpravy tak, že objekt nie je zabezpečený proti vniknutiu neoprávnených osôb (odstránil mreže z okien a vybúral obvodové murivo, čím sa stal areál DPMK, a.s. prístupný verejnosti). V súčasnosti je objekt zabezpečený oplotením z vlnitého plechu z vnútornej strany areálu učňovského strediska, ktoré zabezpečil nájomca. Nájomca na kompenzáciu uvedenia prenajatého objektu do pôvodného stavu ponecháva bez náhrady prenajímateľovi hore uvedené oplotenie učňovského strediska (č.l. 6). Žalobca súdu predložil rozpočet prác a dodávok vyhotovený dňa 16.8.2012 projektantom IN. pre odberateľa W., spol. s r.o. a pre stavbu s názvom W. spol. s r.o., W. podľa ktorého boli vyčíslené práce a dodávky v celkovej výške 26.059,94 eur (č.l. 7). Žalobca listom zo dňa 2.3.2016 doručeným žalovanému dňa 2.3.2016 označeným ako Pokus o zmier oznámil žalovanému, že ako podnájomník musel vynaložiť značnú časť finančných nákladov na znovusprevádzkovanie prenajímanej nehnuteľnosti v nevyhnutnej možnej miere, aby sa nehnuteľnosti dali využívať v súlade s podmienkami podnájomnej zmluvy, z ktorého dôvodu požiadal o započítanie aspoň časti tejto investície oproti nájomnému (č.l. 122). Žalovaný listom zo dňa 16.3.2016 oznámil žalobcovi, že v zmluve o podnájme nebytových priestorov zo dňa 1.8.2012 v čl. IV. ods. 3. bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že nájomca súhlasí s tým, aby podnájomník vykonal vnútorné a vonkajšie úpravy a opravy predmetu podnájmu na vlastné náklady. Z uvedeného vyplýva, že podnájomník nie je oprávnený požadovať od nájomcu náhradu akejkoľvek investície týkajúcej sa prenajatého nebytového priestoru, nakoľko sa v zmluve zaviazal, že ich vykoná na vlastné náklady a preto nie je možné vzájomne započítať so zmluvne dohodnutým nájomným (č.l. 123).

8. Súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasledujúcich .

9. Podľa ust. a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10. Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

11. Podľa ust. , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

12. Podľa ust. a , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

13. Medzi stranami nebolo sporné to, že dňa 1.8.2012 bola medzi nimi uzavretá zmluva o podnájme nebytového priestoru, na základe ktorej žalovaný prenajal žalobcovi nebytové priestory uvedené v zmluve na dobu neurčitú. V zmluve sa jej účastníci dohodli, že žalovaný ako podnájomca je oprávnený vykonať opravy a úpravy v nebytových priestoroch, avšak výlučne na vlastné náklady. Nájomný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený výpoveďou zo strany žalovaného pre neplatenie nájomného zo strany žalobcu k 30.6.2016. Žalobca súdu predložil rozpočet na stavebné práce, ktorý bol vyhotovený konateľom žalobcu tvrdiac, že na prenajatých priestoroch vykonal stavebné práce v hodnote vypočítanej v uvedenom rozpočte, t.j. vo výške 26.059,94 eur. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že vykonal akékoľvek opravy, v akej hodnote tieto opravy vykonal a ani to, že kedy boli tieto opravy konané. Mal za to, že aj keď žalobca vykonal akékoľvek opravy a úpravy na nebytovom priestore, tieto v zmysle zmluvy bol oprávnený vykonať len na vlastné náklady a teda nie je oprávnený požadovať náhradu akýchkoľvek nákladov za ním vykonané opravy na nebytovom priestore. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že vykonal opravy na nebytovom priestore a v akej hodnote vykonal tieto opravy, nakoľko ním predložený rozpočet nie je spôsobilý preukázať, že skutočne boli akékoľvek opravy vykonané a pokiaľ aj vykonal opravy, aké konkrétne opravy boli vykonané a v akej hodnote. Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, konkrétne z predloženej zmluvy o podnájme uzavretej medzi stranami sporu, že žalobca síce bol oprávnený vykonať opravy a úpravy na nebytovom priestore, ale len na vlastné náklady, čiže nie je oprávnený požadovať náhradu takto vynaložených nákladov od žalovaného ako prenajímateľa. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že žalobca nepreukázal kedy ním uvádzané stavebné práce vykonal, teda že kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. Z uzavretej zmluvy o podnájme nebytových priestorov vyplýva, že za prvý polrok trvania nájomného vzťahu mal znížené nájomné práve z dôvodu vykonávania opráv a úprav nebytového priestoru, z čoho možno vyvodiť, že tieto práce mohol vykonávať od 1.8.2012 do 31.1.2013. A teda k bezdôvodnému obohateniu žalovaného mohlo dôjsť do 31.1.2013, ale maximálne do skončenia nájomného vzťahu, teda do 30.6.2016. V takom prípade 2-ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť najneskôr od 1.7.2016 a uplynula 1.7.2018, pričom žaloba na súd bola doručená dňa 15.7.2019, teda po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené súd žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu v celom rozsahu pre premlčanie nároku uplatneného žalobou, zamietol.

14. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol aj o tom, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi primeranú finančnú kompenzáciu zo sumy 26.059,94 eur vzhľadom na to, že je spoluzodpovedný za úpadok žalobcu, aj za to, že veriteľom žalobcu vznikla škoda následkom vzniku platobnej neschopnosti žalobcu.

15. Podľa ust. - 3 , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

16. Žalobca tento svoj nárok žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol z akého dôvodu by mu mal žalovaný uhradiť primeranú finančnú kompenzáciu a neuviedol ani sumu, ktorú považoval za primeranú finančnú kompenzáciu, nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie dôvodnosti tohto svojho nároku a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . Žalovaný bol v tomto spore v celom rozsahu úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepatrí, preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.