Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-80-2020.pdf
PDF · 144.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. G. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.05.2021 v Ružomberku, takto
rozhodol:
rozhodol:
M.
W.. G. D., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom O. XXX, X., na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 03.10.2019 v čase o 13.10 h vykonával jazdu po štátnej ceste I/18 na osobnom motorovom vozidle značky Land Rover Discovery, evidenčné číslo ZA891DF, v smere od Liptovského Mikuláša na Ružomberok, kde v km 522.1 pri križovatke cesty I/18 a cesty III. triedy do obce Štiavnička pri autobazári v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedodržal bezpečnú vzdialenosť a oneskorene reagoval na vozidlo zn. Peugeot 307, evidenčné číslo RK789BH, stojace v jazdnom pruhu za účelom odbočenia doľava na vedľajšiu cestu vedúcu do obce Štiavnička, do ktorého zadnej časti narazil, pričom pri dopravnej nehode došlo k zraneniam osôb prepravovaných v motorovom vozidle zn. Peugeot, a to vodiča G. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý utrpel natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu krčnej časti chrbtice, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu driekovej časti chrbtice a tržnozmliaždenú ranu ľavej vlasatej časti hlavy s potrebnou dobou práceneschopnosti v trvaní 2 až 3 týždne, spolujazdkyne G. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorá utrpela zranenia vyvrtnutie a natiahnutie krčnej časti chrbtice, zlomeninu pozdĺžneho výbežku VII. krčného stavca, pomliaždenie a poškodenie medzistavcovej platničky medzi V. a VI. krčným stavcom, odlomenie prednej hornej časti I. hrudného stavca, zlomeninu stavca vpravo TH1 a pomliaždenie hrudníka s potrebnou dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 7 týždňov a k zraneniu spolujazdca mal. L. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pri dopravnej nehode utrpel pomliaždenie mäkkých častí hlavy, pomliaždenie hrudníka a zlomeninu dolnej časti oboch kostí pravého predkolenia s potrebnou dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 týždňov, t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 42 (štyridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným: Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka X., P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 X., IČO: 35 937 874, škodu vo výške 1.990,38 eur, G. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. P. č. XXX, škodu vo výške 151,10 eur a Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, so sídlom Ľudovíta Štúra č. 34, 031 32 Liptovský Mikuláš, škodu vo výške 188,10 euro.
odôvodnenie:
Na Ing. G. D. podala Okresná prokuratúra Ružomberok dňa 16.10.2020 obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené vo výrokovej časti obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 16.10.2020.
Obžalovaný v prípravnom konaní, vo svojej výpovedi zo dňa 07.02.2020 sa k skutku a jeho spáchaniu doznal, svoje konanie oľutoval. Uviedol však, že nevie posúdiť, či došlo k zraneniam u poškodených takého charakteru, ktoré by si vyžiadali tak dlhú dobu liečenia, ktorá odôvodňuje vznesenie obvinenia. Zároveň uviedol, že by mala byť posúdená otázka jeho oslnenia slnkom tesne pred nárazom.
K samotnej dopravnej nehode vypovedal, že pri vstupe do Ružomberka, po zjazde z diaľnice si dával pozor a bol opatrný pri vedení vozidla, nakoľko mal vedomosť, že v tomto úseku býva premávka zhustená a tvoria sa tu časté kolóny. Po znížení rýchlosti na maximálne povolenú rýchlosť vypovedal, že videl pred sebou bielu dodávku, ktorá z pravej strany obchádzala vozidlo značky Peugeot. Pri tomto vozidle mal za to, že sa pohybuje ďalej v smere jeho jazdy, a nakoľko ho oslnilo slnko, nevidel, že by uvedené vozidlo malo rozsvietené brzdové svetlá, prípadne svetlo signalizujúce zmenu smeru jazdy. V dôsledku ním tvrdenia oslnenia slnkom nastala situácia, že on so svojím vozidlom narazil do pred ním stojacim vozidlom, o ktorom však nepredpokladal, že nestojí a že by odbočovalo, ale predpokladal, že pokračuje ďalej vjazde. Po náraze so svojim vozidlom prešiel na krajnicu cesty z dôvodu, že mu „vystrelili“ airbagy, v dôsledku čoho nemal výhľad cez čelné sklo. Vo vzdialenosti cca. 1 a pol metra od svojho vozidla sledoval situáciu, ktorá nastala, následne počul plač dieťaťa, pričom asi 2 metre od vozidla Peugeot prichádzala osoba mužského pohlavia s dieťaťom, ktoré bolo umiestnené v detskej sedačke, ktorú detskú sedačku tento muž položil asi 2 metre od neho. Vtedy si všimol, že sedačka nebola nijakým spôsobom poškodená. V krátkom časovom intervale si všimol, že vedľa vozidla Peugeot leží osoba ženského pohlavia, ktorá mala na sebe striebornú prikrývku, keď následne tam prišla posádka RZP. On tejto posádke uviedol, že nemá žiadne zranenia, preto ho ani neošetrovali. S odstupom pol hodiny prišla na miesto ďalšia osoba, ktorá sa mu predstavila ako matka účastníčky dopravnej nehody, nadávala mu a uviedla, že toto skončí na súde. Následne riešil odťah svojho vozidla. Vyslovil ľútosť nad tým, čo sa stalo.
V konaní pred súdom obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 03.03.2021 vyhlásil, že je nevinný.
Potvrdil, že úsek, ktorý prechádzal, pozná veľmi dobre, svoje vozidlo viedol v kolóne, pričom auto idúce pred ním tesne pred udalosťou odbočilo do odbočovacieho pruhu na Štiavničku. Tesne pred tým, ako toto auto uvidel, ho osvietilo slnko, vedel, že prichádza do križovatky, kde je hŕba áut, preto si začal dávať dolu clonu, pričom počas toho nevidel, že by pred ním idúcemu vozidlu svietili brzdové svetlá,
resp. že by malo zapnutú smerovku. V čase nehody sa pohyboval ním predpísanou rýchlosťou, pričom bol to moment, kedy sa ocitol na chrbte toho auta. Vypovedal, že s autom zašiel na pravý odbočovací pruh, a keďže mu vystrelili airbagy, nemal výhľad dopredu. V krátkom čase tam prišli požiarnici, lekár, celé to trvalo asi 20 minút. Ku nemu nikto neprišiel, bol prekvapený z toho, ako to rýchlo pochodili. Policajt, ktorý riešil dopravnú nehodu, sa ho pýtal, či môže prísť na výsluch, s čím napriek tomu, že bol otrasený, súhlasil, ale napokon mu policajt povedal, aby mu zavolal v nedeľu, že bude mať službu a následne bude vypočutý a pritom hneď uviedol, že skutok ho veľmi mrzí, avšak vyslovil nesúhlas so závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo-chirurgie, nakoľko v znaleckom posudku sú uvedené rôzne popisy diagnóz na rozdiel od prvotných lekárskych správ z traumatológie.
Na otázky kladené mu počas výsluchu uviedol, že pokiaľ sa týka počasia, bolo oblačno, chvíľami slnko svietilo intenzívnejšie, čo bolo aj dôvodom použitia prednej clony, ktorú si dával dolu, nakoľko vedel, že bude prichádzať do križovatky, kde sa cesty rozdeľujú v smere na Banskú Bystricu a na Žilinu a tam býva zhluk áut. Tým, že on nevidel pred ním idúcom motorovom vozidle rozsvietené svetlá, mal za to, že pokračuje ďalej plynulou jazdou. Pokiaľ sa týka dodávky, o ktorej sa zmieňoval vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, uviedol, že tá išla po hlavnom páse rovno, potom odbočila do odbočovacieho pruhu, avšak nevedel sa vyjadriť, či vozidlo Peugeot obiehala, alebo odbočovala smerom k závodu SCP, on teda pokračoval v jazde smerom na Žilinu. Od okamihu, kedy zaregistroval zmenu smeru jazdy dodávky do stretu s vozidlom Peugeot mohli podľa jeho názoru prejsť 2 maximálne 3 sekundy. Peugeot nebol celou svojou plochou na odbočovacom páse, ale čiastočne zasahoval aj do jeho jazdného pruhu, pričom aj do jeho jazdného pruhu, pričom túto skutočnosť si bol overiť aj po dopravnej nehode. Vzhľadom na krátky úsek cesty a krátkosť času nemohol reagovať na vzniknutú situáciu, a to ani napriek tomu, že jeho auto malo dobré brzdy. Uviedol, že slnko bolo priamo nad ním v jeho zornom poli, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý chcel použiť clonu. K nehode došlo medzi 12 až 12,30 hod. Pri konfrontácii s fotodokumentáciou, ktorá bola vyhotovená bezprostredne po vzniku dopravnej nehody, zotrval na svojom vyjadrení, že mohol byť oslnený slnkom.
Poškodená G. Y. pred súdom uviedol, že na samotnú autonehodu si nepamätá. V minulosti však vždy, keď jazdievali autom, sedávala vzadu na pravej strane vedľa detskej autosedačky, ktorá bola pripútaná v smere oproti jazde. Z dôvodu veku syna vždy sedávala vedľa neho, nakoľko si tento vyžadoval jej pozornosť. Po dopravnej nehode bola hospitalizovaná, utrpela silný otras mozgu, pohmliaždenie hrudníka a „niečo so stavcami“. Po prepustení z JIS-ky mala založený fixačný golier. Vzhľadom na svoj zdravotný stav išli bývať k rodine, kde bola cca 1 mesiac, museli jej pomáhať priateľ, ako aj svokra, nakoľko aj počas tohto pobytu musela ležať pololežmo z dôvodu založeného goliera. V zásade nemohla vykonávať žiadne práce, nemohla sa venovať synovi, ktorý utrpel dvojitú zlomeninu nohy a mal pohmliaždené mäkké časti hlavy. Problémy s jej zdravotným stavom pretrvávajú aj v súčasnej dobe, pred dopravnou nehodou bol jej zdravotný stav dobrý. Po ukončení liečby podstupovala dlhodobo rehabilitáciu.
K námietkam obžalovaného ohľadne jej zdravotného stavu, dĺžky trvania PN, či obmedzenia v obvyklom spôsobe života uviedla, že fotografie, ktoré predložil obžalovaný, vznikli niekedy v polovici mesiaca december, kedy mal syn narodeniny. Ďalšia fotografia vznikla niekedy v lete 2019, ale rozhodne nie v dátume, ako bolo na tejto fotografii uvedené. Pokiaľ sa týka poškodenia autosedačky, tak táto je zospodu prasknutá.
G. G. D. vypovedal, že syna mali pripútaného na zadnom sedadle, pričom priateľka sedela vedľa neho. Po príjazde na križovatku v smere na Štiavničku sa dal viac k stredovej bielej čiare, aby autá idúce za ním mohli prejsť po jeho pravej strane. Pred ním stáli dve autá, ktoré takisto chceli odbočovať vľavo. Počas celej tejto doby mal zaradený prvý rýchlostný stupeň, nohu na brzde a rozsvietené smerové svetlo
- ukazovateľ zmeny smeru jazdy, pričom vjazde chcel pokračovať po tom, ako okolo neho oproti smeru prejde kamión. To sa však už nestalo, nakoľko počul veľkú ranu, zostal v šoku, bol dezorientovaný a už len počul krik syna. Tohto našli zapadnutého medzi sedačkami, veľmi plakal, na mieste sa nachádzali ďalšie osoby, ktoré sa snažili vytiahnuť jeho priateľku z vozidla. Spolu so synom bol hospitalizovaný na detskom oddelení, pričom počas hospitalizácie si všimol, že syn nevie dostupiť na jednu nohu, načo aj upozorňoval zdravotníkov, ktorí mu však povedali, že to nič nie je. Po prepustení z nemocnice išiel na detskú pohotovosť do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, kde na röntgene bola synovi zistená dvojitá zlomenina predkolenia.
K tvrdeniam obžalovaného o možnom oslnení uviedol, že on tento úsek veľmi dobre pozná, vie, kde svieti slnko a v akom čase. V čase nehody slnko svietilo po ľavej strane, preto podľa jeho názoru obžalovaný nemohol byť oslnený slnkom, nakoľko ani jeho slnko neoslňovalo. V čase dopravnej nehody neboli kolóny, medzi autami boli veľké odstupy, on sám mal od pred ním idúcich vozidiel veľký odstup, premávka bola mierna.
Pokiaľ sa týka obžalovaného, nevie, či sa s ním stretol, ale o niektorých ľudí, ktorí tam boli, sa dozvedel, že tento chcel aj odísť. Vzhľadom k tomu, že spolu s priateľkou neboli schopní postarať sa o syna, išli bývať k jeho matke, kde sa zdržali minimálne mesiac. Následne po presťahovaní sa do Liptovského Mikuláša sa vo väčšine prípadov o rodinu, ako aj priateľku staral on. Po dopravnej nehode sa s obžalovaným stretol kvôli vyriešeniu poistky, potvrdil, že od neho obdržal list, v ktorom sa ich pýtal, ako sa cítia, ale už potom ho telefonicky informoval len právnik obžalovaného. Pri osobnom stretnutí sa obžalovaný ospravedlnil a uznal, že bol na vine on. Jeho práceneschopnosť trvala tri týždne, syn mal sadru dva alebo tri týždne, v tom čase nemohol chodiť a bolo to s ním ťažké.
Podľa svedka jeho priateľka sedela vzadu vedľa vajíčka, v ktorom bol pripútaný ich syn, pričom aj priateľka bola pripútaná. Auto, ktoré v ten deň viedol, patrilo jeho sestre, avšak prešlo technickou kontrolou ako schopné prevádzky na pozemných komunikáciách. V deň dopravnej nehody chceli ísť obhliadnuť a zistiť možnosti zakúpenia nového vozidla.
Na pojednávaní dňa 03.03.2021 súd po výsluchu obžalovaného a svedkov v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral videozáznam o priebehu dopravnej nehody, ktorý bol poskytnutý orgánom činným v trestnom konaní. Na základe uvedeného dôkazu prokurátor navrhol kvalifikovať konanie obžalovaného podľa prísnejšej právnej kvalifikácie v zmysle § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Následne bol obžalovaný upozornený na možnosť odlišného právneho posúdenia jeho skutku a pojednávanie bolo odročené.
V prípravnom konaní bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctva-chirurgie MUDr. Tibor Letko. Obžalovaný predložil znalecký posudok, ktorý vypracoval znalec MUDr. Martin Holas, z odboru traumatológie.
Už v prípravnom konaní obžalovaný navrhol vykonanie takéhoto dôkazu, ktorý dôkaz mu bol vyšetrovateľom, ako aj dozorovým prokurátorom odmietnutý s tým, že takýto dôkaz môže vykonať pred súdom. V súvislosti s vypracovaním tohto znaleckého posudku potom vystala otázka zákonnosti získania podkladov k tomuto znaleckému posudku (výpis zo zdravotnej dokumentácie poškodených, snímky z vyšetrenia RTG, CT).
Dôvodom vypracovania tohto znaleckého posudku boli výhrady obžalovaného k záverom znalca MUDr. Tibora Letka.
Znalec MUDr. Tibor Letko v konaní pred súdom v celom rozsahu zotrval na záveroch ním vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2020. V súvislosti s námietkami obžalovaného pripustil, že pokiaľ sa týka bodového ohodnotenia zranení poškodeného, zabudol doplniť 30 bodov v prípade jedného zranenia, pokiaľ sa týka ďalšieho bodového ohodnotenia, vyslovil názor, že ide o vec vyhlášky a názoru znalca. V každom prípade však poisťovňa obžalovaného škodu poškodeným uhradil vrátane nárokov vyplývajúcich z poškodenia zdravia. V takomto prípade aj poisťovňa samotná skúma opodstatnenosť uplatneného nároku a teda má za to, že jeho vyčíslenie bolo správne.
MUDr. Tibor Letko v znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi pred súdom posúdil zranenia, ktoré utrpeli poškodení ako stredne ťažké až ťažké, pričom podľa jeho názoru samotná dĺžka liečby je na dolnej hranici, teda ide o primeranú dĺžku liečby. Rehabilitácia je individuálnou záležitosťou. Vyslovil predpoklad možných trvalých následkov u poškodenej pacientky vzhľadom na jej aktuálnu liečbu u neurológa. K výhradám obžalovaného znalec MUDr. Letko uviedol, že hoci nie je znalcom z oblasti rádiodiagnostiky, predmetné zranenia, ktoré boli u pacientov zistené v rámci znaleckej činnosti konzultoval s prednostom kliniky rádiológie Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Vzájomne skonštatovali, že s najväčšou pravdepodobnosťou toto zranenie má súvis s dopravnou nehodou, kde pre možnosť potvrdenia alebo vylúčenia takejto diagnózy by sa vyžadovalo magnetické vyšetrenie pred vznikom dopravnej nehody, za stavu, kedy sa predtým pacientka na nič nesťažovala. Navyše ani jeden
znalec nemal možnosť zranenia verifikovať tým skôr, že išlo o 25-ročnú osobu, ktorá by v zásade nemala mať degeneratívne zmeny. Toto zranenie však nebolo najhlavnejším zranením, ktoré poškodená Y. utrpela. Pokiaľ sa týka maloletého dieťaťa pri prvotnom vyšetrení nebolo urobené röntgenologické vyšetrenie, toto zranenie sa zistilo až následne, pričom u malých detí sa takéto druhy zranení hoja dobre a v prípade tohto zranenia išlo o jednoduchú zlomeninu bez posunu, bez dislokácie, pričom sadrová aplikácia bola naložená po dobu troch týždňov. Obvyklé obmedzenie v obvyklom spôsobe života znalec určil minimálne po dobu 4 týždňov, kedy mala nasadený fixačný golier. Pacientku vyšetroval osobne, mal možnosť vidieť aj poranené dieťa spolu so svojím otcom, išlo však o náhodné stretnutie. V súvislosti s ďalšími námietky zo strany obžalovaného znalec uviedol, že prvotne vypracovával odborné vyjadrenie, ktoré predložil orgánom činným v trestnom konaní. Následne bol do konania pribratý ako znalec. Pri vyhotovovaní znaleckého posudku v časti, ktorá sa týka tzv. znaleckej doložky, omylom uviedol, že nejde o znalecký posudok, ale o odborné vyjadrenie. Vypovedal, že zo strany obžalovaného bola na neho podaná sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti, avšak Ministerstvo spravodlivosti nespochybnilo správnosť záverov uvedených v znaleckom posudku, najmä pokiaľ sa týka popisu, ktoré utrpeli účastníci dopravnej nehody, dĺžke liečenia, boli vytknuté administratívne nedostatky. V súlade so znaleckým posudkom, ktorý predložil obžalovaný, konštatoval, že sa nedá zistiť, či poškodená Hošalová bola pripútaná bezpečnostným pásom. K dĺžke trvania rehabilitácie znalec uviedol, že takúto dĺžku možno považovať za už hornú hranicu rehabilitácie, avšak vždy ide o individuálny prístup k pacientovi. Dĺžka obmedzenia v obvyklom spôsobe života sa nedá ohraničiť len dobou založenia tzv. fixačného goliera, ale aj následnú rehabilitáciu, v rámci ktorej pretrvávajúca bolesť spôsobuje problémy a takisto dochádza nie k úplnému pohybu s krčnou chrbticou.
K námietkam obhajoby, že znalec nie je zapísaný v zozname znalcov z odboru traumatológie uviedol, že znalecké posudky robí od roku 1985, pričom doposiaľ mu nikto jeho činnosť nevytkol, resp. v tomto smere nespochybnil. Uvedené skutočnosti konzultoval aj s pracovníkmi Ministerstva spravodlivosti SR, ako aj spolu s inými znalcami, nakoľko aktuálne znenie zákona a najmä vykonávajúce vyhlášky vôbec nerozlišuje, že „tzv. starý znalci“, zapísaní v zozname znalcov pred nadobudnutím účinnosti tejto vyhlášky, majú vykonané dve atestácie, s ktorou jedna atestácia je aj z úrazovej chirurgie (traumatológie), pričom noví znalci zapísaní v tomto zozname už majú iba evidovanú jednu atestáciu.
Znalec MUDr. Holas pred súdom uviedol, že znalec v oblasti chirurgie sa zaoberá širším rozsahom, pričom v prípade úrazovej chirurgie tzv. traumatológie ide už o špecializáciu. Podľa tohto znalca, lekári, ktorí vykonali prvotné vyšetrenie nie úplne presne diagnostikovali zranenia poškodenej podľa najnovších poznatkov. Takéto zranenia sa posudzuje podľa znalca ako jedna zlomenina pri zlomenine dvoch stavcov. O mechanizme vzniku týchto zranení s najväčšou pravdepodobnosťou nasvedčuje, že pacientka ich utrpela pri dopravnej nehode. Samotná skutočnosť, že magnetické vyšetrenie pacientky bolo vykonané až s určitým časovým odstupom, nemalo vplyv na samotnú liečbu, najmä nie na dĺžku liečby. Podľa tohto znalca by však bolo možné zvažovať prípadne aj operačný zákrok, k čomu však napokon nedošlo, nakoľko liečba bola stanovená dobre. K otázke, či poškodená Y. bola pripútaná alebo nie, sa znalec s jednoznačnou určitosťou nevedel vyjadriť z dôvodu chýbajúcich typických zranení, ktoré sa vyskytujú pri takýchto druhoch úrazov. Navyše však je predpoklad, že prvotný náraz smeroval zozadu a teda aj reakcia bezpečnostných pásov v tomto prípade je iná. Pokiaľ sa týka doby liečby, ako aj obmedzenia v obvyklom spôsobe života znalec konštatoval, že predovšetkým išlo o hospitalizáciu pacientky, následne jej obmedzenie spočívalo v nasadení tvrdého fixačného golieru. Počas jeho aplikácie bola pacientka ťažko obmedzená, keď golier jej bol podľa lekárskej správy sňatý dňa 07.11. Následne však aj po tejto dobe pretrvávali ťažkosti, ktoré minimálne korešpondovali s jej pobytom u svojich príbuzných, ktorá jej pomáhala so starostlivosťou o dieťa a táto doba mala trvať minimálne 4 týždne. Počas tohto obdobia mohla pacientka pociťovať aj bolesti. Znalec aj v súvislosti s prehratým videozáznamom k priebehu dopravnej nehody konštatoval, že vodič vozidla Peugeot mal horšie postavenie, nakoľko nemal možnosť všimnúť si hroziace nebezpečenstvo, na ktoré mohol včas reagovať práve obžalovaný. Možnosť reakcie už nemali vonkoncom spolujazdci vozidla Peugeot. Pokiaľ sa týka bodového ohodnotenia MUDr. Holas uviedol, že sa nie celkom úplne stotožnil s bodovým ohodnotením znalca MUDr. Letka, čo však bolo dané tým, že on stanovil diagnózu inak, než lekári, ktorí poškodenú ošetrovali. Znalec navyše dodal, že niektoré bodové ohodnotenie tam nepatrí, naproti tomu niektoré body tam patriť mali. V zásade aj znalec Holas tak, ako znalec Letko konštatoval, že zranenia, ktoré poškodená Y. utrpela, možno hodnotiť ako stredné až stredne ťažké. Liečba pacientky bola primeraná, v každom prípade zranenia chrbtice (zlomenina) zanecháva trvalé následky, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti v dvoch podobách, a to či už v súvislosti s bolestivosťou, ktorá môže sa vyvinúť
až do chronickej bolesti, prípadne aj obmedzenie hybnosti. Podľa znalca je vysoko pravdepodobné, že pacientka Y. bude mať trvalé následky aj do budúcna. Znalec ďalej konštatoval, že pokiaľ sa týka nasedenia tzv. fixačného goliera, v zásade ide o to, že jeho úlohou je predovšetkým znehybniť pohyb krčnej chrbtice. Po ukončení liečby však on v rámci svojej klinickej praxe odporúčal ho už ďalej nenosiť, a to aj v súvislosti s tým, že v prípade jeho aplikácie určité svaly ochabujú, dochádza k ich strnulosti a potom sa tu javí potreba toto ochrnuté svalstvo rozhýbať. Okolnosti dĺžky založenia fixačného goliera a jeho sňatia znalec považoval za primerané. Znalec však zdôraznil (tak ako aj znalec MUDr. Letko), že primeraná doba rehabilitácie, ktorá pri takomto druhu zranení je samozrejmou súčasťou liečby, trvá najmenej dva týždne. Vždy však ide o subjektívne hodnotenie, a to aj v závislosti na predchádzajúcom zdravotnom stave pacienta, jeho finančných možnostiach, keď rehabilitácia môže trvať aj tri mesiace. Znalec sa nevedel vyjadriť k pôvodu zdravotných záznamov, ktoré mu boli predložené, potvrdil, že tieto mu boli predložené obžalovaným. Bežne pracuje so zdravotnou dokumentáciou pacientov, ale vždy na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní, ale aj pri vypracovaní znaleckých posudkov na tzv. súkromné účely. Záverom svojej výpovede znalec konštatoval, že jeho výhrady voči znaleckému posudku, ktorý bol zadovážený orgánmi činnými v trestnom konaní, v zásade smeroval len vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu, ale pokiaľ sa týka charakteru zranení a k dĺžke liečby nemá dôvod nič na svojich záveroch meniť. Dĺžku rehabilitácie v rozsahu 7 mesiacov nepovažuje za výnimočnú, ani nad mieru k obvyklým pomerom, neprimeranú. Navyše situácia, keď pacientka nebola nútená ísť do zamestnania, malo pre ňu priaznivý význam v tom, že sa mohla tejto rehabilitácii zúčastniť a celková doba liečby trvajúca 7 a pol až 8 mesiacov podľa tohto znalca nie je neprimeraná, pričom by mohla trvať ešte aj dlhšie, a to aj za predpokladu možného operačného zákroku.
V rámci dokazovania súd prečítal výpovede svedkov vypočutých v prípravnom konaní (P. J., B. D.ová), oboznámil listinné dôkazy, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní.
Týmito dôkazmi sú najmä zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznam dopravnej nehody, plánok miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, zápisy o dychových skúškach, výpisy zo zdravotnej dokumentácie, správy a oznámenia dotknutých subjektov (zdravotné poisťovne, ČSOB poisťovňa), súd oboznámil tiež fotografie predložené obžalovaným, oboznámil Vyhlášku MS SR č. 228/2018, prečítal správu z výkonu detektívnej služby a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný Ing. G. D. svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, teda že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania.
Okresná prokuratúra Ružomberok v konaní obžalovaného Ing. G. D. v obžalobe kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, a to napriek tomu, že aj v skutkovej vete obžaloby je uvedené, že obžalovaný v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov...spôsobil G. Y. poranenia s potrebnou dobou liečby a obmedzení v obvyklom spôsobe života v trvaní 7 týždňov a v prípade poškodeného mal. Nikolasa D.a s potrebnou dobou liečby a obmedzení v obvyklom spôsobe života po dobu 5. týždňov. Intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní, na základe dokazovania navrhol kvalifikovať a posudzovať konanie obžalovaného aj podľa odseku 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa citovaného ustanovenia trest odňatia slobody od 1 - 5 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
V zmysle § 138 písm. h) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženému podľa zákona.
Podľa § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona je nedbanlivostným trestným činom, keď na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a súčasne čin spáchal závažnejším spôsobom konania. Medzi konaním páchateľa a následkom trestného činu musí byť preukázaná príčinná súvislosť, čo znamená, že konanie páchateľa pokryté zavinením, je tou skutočnosťou, bez ktorej by následok nenastal takým spôsobom, ako nastal.
Po subjektívnej stránke tento trestný čin vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti v zmysle § 16 Trestného zákona.
Podľa § 16 písm. a), písm. b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ po: a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, b) nevedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal a mohol.
Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná (intelektuálna) zložka zavinenia. Pri nedbanlivostnom zavinení na rozdiel od úmyselného zavinenie páchateľ nechce spôsobiť následok predpokladaným trestným činom, ani z jeho spôsobením nesúhlasí.
Hlavným kritériom nedbanlivosti je pri nedbanlivostných trestných činoch, tak vo forme vedomej, ako aj nevedomej, je zachovanie určitej miery opatrnosti zo strany páchateľa.
Pri vedomej nedbanlivosti páchateľ vie, že spôsobom uvedeným v tomto zákone môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Pri nevedomej nedbanlivosti nevie, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Možnosť vedomosti treba skúmať na základe objektívnych okolností a subjektívnej dispozície páchateľa. Trestný zákon zakladá zodpovednosť za trestné činy spáchané z nedbanlivosti na povinnosti a zároveň možnosti predvídať spôsobenie poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom. Hlavným kritériom nedbanlivosti v oboch jeho formách je zachovanie určitej miery opatrnosti zo strany páchateľa. Objektívnym vymedzením miery opatrnosti vyžaduje od každej osoby obyčajne rovnakú mieru opatrnosti. Iba u niektorých osôb, medzi ktoré je možné zaradiť aj vodičov, sa však vyžaduje vyššia miera opatrnosti. Jej rozsah treba skúmať na podklade zvláštnych právnych predpisov, v prípade účastníkov cestnej premávky je to zákon č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších zmien a doplnkov.
Subjektívnym vymedzením miery opatrnosti vyžaduje, aby okrem miery povinnej opatrnosti sa brala do úvahy aj opatrnosť, ktorú je schopnú vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Pri posudzovaní tejto subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvažovať tak vlastnosti, skúsenosti, znalosti a okamžitý stav páchateľa, ako aj okolnosti konkrétneho prípadu.
Zavinenie z nedbanlivosti v oboch jeho formách nie je vylúčené so spoluzavinením iných osôb.
Spáchanie prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v súvislosti s dopravnou nehodou predpokladá, aby porušenie zvláštneho právneho predpisu - v konkrétnom prípade dopravného predpisu - bolo v príčinnej súvislosti s touto nehodou a so vzniknutým následkom. Konanie páchateľa má povahu príčiny aj vtedy, ak okrem jeho konania spôsobilo následok aj konanie ďalšej osoby, a to vrátene poškodeného. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa totiž neprerušuje ani v prípade, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolu pôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou významnou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. Je však dôležité, aby konanie páchateľa z hľadiska spôsobeného následku bolo príčinou dostatočne významnou.
Pri skúmaní trestnej zodpovednosti z hľadiska príčinného vzťahu je korektívom zavinenie, ktoré musí pristúpiť k príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom, pokiaľ k pričítaniu následku stačí nedbanlivosť, treba, aby páchateľ aspoň podľa okolností a svojich osobných pomerov mal a mohol príčinný vzťah predvídať.
Povinnosť a možnosť predvídať sa dopĺňajú a musia existovať súčasne.
V zásade platí, že pri nedbanlivostných trestných činoch hlavným kritériom nedbanlivosti tak pri vedomej, ako aj nevedomej, je zachovanie určitej miery opatrnosti zo strany páchateľa. Pre oba druhy nedbanlivosti je spoločné, že chýba zložka vôle, teda páchateľ nechce spôsobiť následok, ani nie je uzrozumený s tým, že ho spôsobí a uplatňuje sa len zložka intelektuálna, teda rozumová.
Pri vedomej nedbanlivosti páchateľ vie o možnosti vzniku následku, avšak bez primeraných dôvodov možnosti porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu zákon vylučuje a pri nevedomej nedbanlivosti zložka vedomostná je vyjadrená len povinnosťou a možnosťou vedieť, nie ako skutočná vedomosť o rozhodujúcich skutočností. Miera opatrnosti pri obidvoch zložkách je určovaná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska, najmä pri predvídaní spôsobenia následku. Objektívna zložka z hľadiska opatrnosti vyžaduje spravidla, ako už súd konštatoval vyššie, od každého rovnakú mieru opatrnosti, ktorá je v spoločnosti ustanovená alebo uznávaná. Rozsah potrebnej opatrnosti vyplýva spravidla osobitných právnych predpisov, keď pod subjektívnym hľadiskom sa rozumie miera opatrnosti, ktorú zákon považuje za potrebnú a ako takú schopnú vynaložiť práve toho, o ktorého zodpovednosť ide. Ide o individuálne hľadisko, ktoré u každého človeka je iné, lebo je dané jeho znalosťami, skúsenosťami, duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami. Trestná zodpovednosť tak pri vedomej, ako aj nevedomej nedbanlivosti je vymedzená spojením oboch hľadísk, pričom medzi porušením podstatnej miery opatrnosti a následkom musí byť daná príčinná súvislosť.
Objektívnym vymedzením miery opatrnosti v danom prípade pri osobách, akou nepochybne je obžalovaný, je vymedzená aj zákonom o premávke na pozemných komunikáciách č. 8/2009 Z.z.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. (ďalej len zákon) účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 16 ods. 1 zákona, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stave a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primárnou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Podľa § 17 ods. 1 zákona, vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
Dňa 03.10.2019 v čase o 13,10 hod. obžalovaný vykonával jazdu po štátnej ceste I/18 v smere od Liptovského Mikuláša na Ružomberok, kde v km 522.1 pri križovatke cesty I/18 a cesty tretej triedy do obce Štiavnička (pri autobazáre) dostatočným spôsobom nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedodržal bezpečnú vzdialenosť a najmä oneskorene reagoval na pred ním idúce osobné motorové vozidlo značky Peugeot 307 stojacieho v jazdnom pruhu za účelom odbočenia doľava na vedľajšiu cestu vedúcu do obce Štiavnička, do ktorého zadnej časti narazil, v dôsledku čoho posádka motorového vozidla značky Peugeot utrpela zranenia popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Tak z priznania sa obžalovaného v prípravnom konaní, z výpovedí poškodených, zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody, so záznamom dopravnej nehody, z plánu a náčrtu, ako aj fotodokumentácie a najmä z videozáznamu z nehody bolo možné ustáliť priebeh skutkového deja bez akýchkoľvek pochybností. Najmä videozáznam z nehody jednoznačne preukazuje, že jedinou a výlučnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo správanie sa obžalovaného pri vedení jeho motorového
vozidla. Z vyššie citovaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný mal dostatok času na reakciu na pred ním idúce motorové vozidlo Peugeot, takisto mal dostatok času na reakciu, aby toto vozidlo obehol sprava. Jeho obrana spočívajúca v údajnom oslnení bola v celom rozsahu vyvrátená a súd ju vyhodnotil len ako jeho účelovú obranu. Z videozáznamu, z fotodokumentácie, z výpovede poškodeného G. D.a, ale aj z iných skutočností, je zrejmé, že nemohlo dôjsť k priamemu oslneniu obžalovaného ako vodiča, nakoľko slnko v smere jeho jazdy bolo prakticky v 90 stupňovom uhle. Ak by súd prijal takúto konštrukciu príčin dopravnej nehody, len by to posiľovalo podozrenie hraničiace s určitosťou, že obžalovaný sa nevenoval vedeniu vozidla a teda ani nemal dôvod sťahovať clonu, s veľkou pravdepodobnosťou sa venoval inej činnosti, ktorá však už vzhľadom na odstup času nie je zistiteľná.
Nevenovaniu sa vedeniu motorového vozidla, nedodržanie bezpečného odstupu je primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody a je aj v príčinnej súvislosti so vzniknutým následkom.
Obžalovaný v prípravnom konaní predložil súkromný znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Benka, v ktorom sa snažil preukázať zlý technický stav motorového vozidla Peugeot. Takisto sa snažil preukázať, akési spoluzavinenie poškodených na následku z dôvodu nepripútania sa bezpečnostnými pásmi. Vychádzajúc z výpovedí oboch znalcov z odboru zdravotníctva (tak chirurgie, ako aj traumatológie), nedá sa verifikovať, či poškodená B. D.ová bola alebo nebola pripútaná bezpečnostným pásom. Nemožno však obísť skutočnosť, že v súdenej veci išlo o náraz zozadu a v takomto prípade bezpečnostné pásy reagujú úplne iným spôsobom, než je to v prípade čelného stretu motorových vozidiel. Obžalovaný sa ďalej snažil spochybniť dĺžku trvania PN, resp. obmedzenia v obvyklom spôsobe života, a to až do takej miery, že pri nedbanlivostnom trestnom čine si najal súkromnú detektívnu kanceláriu za účelom sledovania poškodenej. Je síce pravdou, že obžalovaný má právo brániť sa spôsobom, aký uzná za vhodný (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku) a jeho prípadné konanie v tomto smere mu nemôže byť na ujmu, avšak súd sa v tomto smere stotožnil so stanoviskom prokurátora vyjadreným v jeho záverečnej reči.
Je nepochybné, že zranenia, ktorá utrpeli účastníci dopravnej nehody, boli v priamej príčinnej, i časovej súvislosti s konaním obžalovaného. Obaja znalci (teda aj znalec, ktorého znalecký posudok predložil obžalovaný v konaní pred súdom a ktorého žiadal vypočuť) sa zhodli na podstatných veciach, ktoré sa týkali najmä mechanizmu vzniku zranení, ich rozsahu, ako aj dĺžky trvania liečby, ako aj obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Podľa oboch znalcov dĺžka liečby, ako aj obmedzenie v obvyklom spôsobe života presiahla dobu 42 dní, preto sa rozhodne jedná o ťažkú ujmu na zdraví. To bol v konečnom dôsledku aj dôvod, pre ktorý súd zamietol návrh obžalovaného prednesený v záverečnej reči na pribratie nového znalca z odboru zdravotníctva - traumatológie. Skutočnosť, že obžalovaný nie je spokojný s výpoveďou tohto znalca na hlavnom pojednávaní nemôže byť dôvodom na takýto postup. Na druhej strane námietky obžaloby, ako aj splnomocnenkyne poškodeného k zákonnosti vykonania takéhoto dôkazu neobstoja. Obžalovaný už v prípravnom konaní navrhol takýto dôkaz vykonať, z dôvodu postupu dozorového prokurátora mu takáto možnosť poskytnutá nebola. Ani spôsob získania podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku MUDr. Holasa zásadne nemení závery jeho znaleckého posudku, ktorý verifikoval osobným výsluchom na súde a nespôsobujú neplatnosť takýchto záverov.
Vo vzťahu k prípadnému správaniu sa poškodenej súd považuje za potrebné podotknúť, že detektívna služba a všetky činnosti s ňou súvisiace boli vykonávané v období od 06.11.2019 do 25.12.2019. Z uvedeného vyplýva, že detektívna služba bola vykonávaná viac ako jeden mesiac od doby, kedy poškodená utrpela zranenia, fotografie získané zo sociálnej siete Facebook v skutočnosti nepreukazujú, že boli vyhotovené v období bezprostredne po utrpení zranenia, ktorú skutočnosť vyvrátila aj samotná poškodená. Oslava narodenín jej syna Nikolasa bola posunutá na koniec decembra práve z dôvodu utrpených zranení.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný je pracujúci dôchodca s odbornosťou v oblasti inžinierskych konštrukcií, podľa vlastného vyjadrenia vykonáva vysoko zodpovedné a náročné činnosti na významných stavbách (v súčasnosti hlavný technický dozor na dokončení stavby tunela a priľahlých mostných objektov na diaľnici D1 - časť Vyšňové). Svoju dôveryhodnosť a odbornosť podporil argumentom, že bol oslovený vykonať monitoring
budovy Najvyššieho súdu SR. 28 rokov vykonával funkciu súdneho znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie statika, poruchy stavieb a dopravné stavby, a preto veľmi dobre pozná právny rámec znaleckej činnosti. V registri trestov nemá žiaden záznam, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti v konaní obžalovaného súdom zistené neboli. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina súd zistil, že obžalovaný je jediným spoločníkom a zároveň konateľom Obchodnej spoločnosti Tasum, s.r.o. so sídlom v Žiline. V registri CESDAP má evidované tri priestupky, všetky sú v súvislosti s porušením povinností účastníka cestnej premávky. Rovnaké skutočnosti vyplývajú aj z evidenčnej karty vodiča.
Vychádzajúc zo základných zásad pri ukladaní trestov vyjadrených v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, § 31 ods. 2 Trestného zákona dospel súd k záveru, že na obžalovaného Ing. D. je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý mu súd uložil pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona, teda že v jeho prípade prevažoval pomer poľahčujúcich okolností. V takomto prípade horná hranica zákonnom ustanovenej trestnej sadzby sa znižuje o 1/3-inu. Súd obžalovanému uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby (ktorá je v rozpätí od 1-5 rokov) v trvaní 1 rok, výkon ktorého mu podmienečne odložil a uložil mu skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný porušil viacero povinností, ktoré pre neho ako vodiča vyplývajú z ustanovení Zákona, za účelom tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 42 mesiacov. Nemožno obísť skutočnosť, že trest v sebe zahŕňa aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Poškodení si škodu včas a riadne uplatnili, súd nemal pochybnosti, čo do výšky uplatneného nároku na náhradu škody. Súd preto uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodeným, a to Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka Žilina, škodu vo výške 1.990,38 euro, Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš, škodu vo výške 188,10 euro a poškodenej G. Y., škodu vo výške 151,10 euro z titulu poškodenej veci. V prípade Sociálnej a zdravotnej poisťovne išlo o nároky vyplývajúce zo zdravotného, resp. sociálneho poistenia.
Súd obžalovanému nemohol priznať ďalšiu poľahčujúcu okolnosť z titulu úhrady spôsobenej škody, nakoľko nedošlo k jej úhrade v plnej výške. Plnenie z povinného zákonného poistenia prevádzky motorových vozidiel bolo vykonané, k úhrade zostala poškodená detská sedačka, o hodnote ktorej svedčí odborné vyjadrenie. V zásade platí, že povinného poistenia sa uhrádzajú aj náklady spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, resp. s poskytnutím plnenia z titulu sociálneho poistenia.
K uplatnenému nároku na úhradu trov poškodeného súd poukazuje na ustanovenie § 557 a najmä na ustanovenie § 558 ods. 1 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.