Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/837/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava

- Nové Mesto, IČO: 30416094, proti povinnému: U. Y., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 16 Eur, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. apríla 2021

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 1. apríla 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.03.2021 domáhal od povinného vymoženia istiny vo 16 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodnutie Mesta Vráble č. k. zo dňa 01.08.2012, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.09.2012. (ďalej len „exekučný titul“).

2. Exekučné konanie sa v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 16.03.2021, kedy bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie.

3. Súd v štádiu exekučného konania - pred vydaním poverenia, zo svojej úradnej činnosti zistil, že povinný dňa 15.02.2017, t.j. ešte pred začatím exekučného konania zomrel. Súd sa preto zaoberal otázkou procesnej subjektivity povinného.

4. Vyšší súdny úradník vydal dňa 01.04.2021 uznesenie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnému podľa Exekučného poriadku, pretože existuje dôvod na zastavenie konania. Po oboznámení sa s návrhom na vykonanie exekúcie a jeho prílohami zistil, že bol podaný opätovný návrh podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V odôvodnení napadnutého uznesenia bolo uvedené, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako povinná osoba uvedený Ľudovít Kotlár, pričom na základe výsledku lustrácie REGOB došlo k zisteniu, že povinný zomrel dňa 15.02.2017, t. j. ešte pred začatím tohto konania. Keďže povinný zomrel pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, nemal v čase začatia tohto konania spôsobilosť na práva a povinnosti, a teda nemal ani procesnú subjektivitu byť účastníkom exekučného konania. Nedostatok procesnej spôsobilosti byť stranou, resp. účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom predpokladaným následkom je zastavenie konania.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený sťažnosť. V nej uviedol, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie po tom, ako bola dovtedajšia exekúcia zastavená ako tzv. „stará“. Tvrdil, že: „Podľa informácií dostupných zo spisu týkajúceho sa predmetnej exekučnej veci

bola pohľadávka ministerstva voči povinnému, ktorý zomrel dňa 15.2.2017 prihlásená do dedičského konania sp. zn. u notárky JUDr. Heleny Rozborovej, Hlavná 1221, 952 01 Vráble, ktoré k dnešnému dňu nebolo právoplatne skončené. Vzhľadom na túto skutočnosť, ministerstvo podalo dňa 16.3.2021 opätovný návrh na vykonanie starej exekúcie EX 53315/18 podľa ustanovenia a v lehote podľa ustanovenia o tom oboznámilo Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého PhD., tak aby zostali zachované všetky úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcií. Je nesporné, že pohľadávka ministerstva voči povinnému bola prihlásená do dedičského konania, ktoré nie je ukončené a ministerstvo postupovalo v súlade so , keď podalo opätovný návrh na vykonanie exekúcie podľa , ktorý má postavenie lex specialis voči Exekučnému poriadku ako lex generalis. Podľa nášho názoru má prednosť pred ustanoveniami Exekučného poriadku a keďže neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo právo oprávneného z exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie starej exekúcie voči subjektu, ktorý zanikol, alebo zomrel, nie je dôvodné na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie použiť ustanovenie Exekučného poriadku, ale je potrebné v exekučnom konaní „pokračovať“ a podľa stavu dedičského konania vymáhať riadne uplatnený nárok oprávneného na zaplatenie. Domnievame sa, že opačný postup, to znamená zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie by bolo v rozpore s princípmi právneho štátu a právom ministerstva ako oprávneného z exekúcie, ktorý vykonal všetky úkony na zabezpečenie a vymáhanie svojej pohľadávky a pre rozpor, resp. absenciu zákonných ustanovení by týmto spôsobom stratil možnosť domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojho nároku.“ Poukazom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd konajúci o sťažnosti napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

12. V zmysle § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

13. V zmysle a ods. , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. V zmysle , procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

15. V zmysle , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

16. V zmysle , v platnom znení, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

17. Po preskúmaní veci súd konštatuje, že podaná sťažnosť oprávneného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

18. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného poukazuje, vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku, že pre začatie exekúcie, ako aj pre jej ďalší postup musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. Ide nielen o podmienky procesného charakteru ale aj hmotnoprávne podmienky. Procesnými podmienkami exekúcie sú spôsobilí účastníci, príslušnosť súdu, spôsobilý návrh na vykonanie exekúcie a vykonateľný exekučný titul. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti a zákonnosti samotnej exekúcie.

19. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita účastníkov exekučného konania, ich spôsobilosť na práva a povinnosti. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že súd musí konanie zastaviť.

20. Súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že ako povinný je v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu. Nedostatok procesnej subjektivity je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 15.02.2017, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný teda už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal právnu subjektivitu. S nedostatkom právnej subjektivity je v konaní spojený aj nedostatok procesnej subjektivity. Neexistencia procesnej subjektivity v čase začatia konania je takým nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. V takomto prípade je súd vždy povinný exekučné konanie zastaviť.

21. K argumentácii oprávneného o tom, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, súd uvádza, že stará exekúcia bola zastavená v dôsledku naplnenia dôvodov uvedených v zákone o ukončení niektorých exekučných konaní. Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Súd pripomína, že očakávania oprávneného na vymožení pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie. Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie. Preto opätovný návrh na vykonanie exekúcie je nutné považovať za nový návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na subsidiaritu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní voči Exekučnému poriadku a následne Exekučného poriadku voči , súd musí rešpektovať a aplikovať právnu úpravu týkajúcu sa procesných podmienok konania.

22. Súd však obiter dictum ešte dodáva, že hoci dôvodom zastavenia starej exekúcie bolo uplynutie rozhodnej doby (podľa § 2 ods. 1písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní), k smrti povinného došlo ešte pred zastavením starej exekúcie uvedeným spôsobom (exekučné konanie, v rámci ktorého sa vykonávala stará exekúcia bolo ukončené až dňa 08.01.2021, t.j. takmer štyri roky po smrti povinného). Preto na túto skutočnosť - smrť povinného, mal súdny exekútor reflektovať a postupovať v zmysle zákonných ustanovení upravujúcich smrť povinného v priebehu exekučného konania a upravujúcich vedenie exekúcie voči právnym nástupcom/dedičom zomrelého povinného. Proti nedodržania takéhoto postupu mal však oprávnený možnosť sa brániť podaním námietok voči predmetnému Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, čo však oprávnený neurobil. Uvedené

následne spôsobilo, že v súčasnosti, keď dedičské konanie po zomrelom povinnom nie je právoplatne skončené, nie je možné zo strany konajúceho súdu priznať právnu ochranu oprávnenému, ktorý navrhuje viesť exekučné konanie na základe podaného opätovného návrhu na vykonanie exekúcie voči osobe (zomr. povinnému) bez procesnej subjektivity, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania.

23. Z uvedených dôvodov súd sťažnosť oprávneného považuje za nedôvodnú a za vyššie popísaného právneho stavu v súdnom spise, má za to, že nie je možné viesť exekúciu voči takto označenej osobe, a preto súd sťažnosť oprávneného zamietol.

24. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného uplatnené.

25. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).