Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-1T/85/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou JUDr. Janou Križanovou, v trestnej veci obžalovaného A.. A. G. pre prečin ublíženie na zdraví podľa , písmeno a) s poukazom na ustanovenie písmeno h) , na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 24.05.2021, takto

rozhodol:

obžalovaný

A.. A. G. W. A. I. W. P. C. D., narodený XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom Š., Q.. S. XXXX/X, na slobode, j e v i n n ý , ž e :

dňa 17.05.2020 o 15.10 hod. na ceste II/499 v kilometri 97,0 v katastri obce Radošina, okres J., viedol osobné motorové vozidlo značky Hyundai i35, EVČ: S. v smere od Z. B. X., pri odbočovaní vľavo k motorestu Č. Z. nedal prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu značky Honda, EVČ: Z., ktorý v smere od obce X. do Z. viedol poškodený A. O., pričom došlo k čelnej zrážke oboch vozidiel, poškodený A. O. utrpel zranenia zlomeninu nosných kostí s posunom úlomkov, obojstranný pneumotorax (vniknutie vzduchu do pohrudničných dutín), pomliaždenie pľúc obojstranne, pomliaždenie a odierku brušnej steny vpravo, otvorenú zlomeninu diafýzy (strednej časti), vretennej aj lakťovej kosti vľavo, vykĺbenie pravého zápästia, zlomeninu bodcovitého výbežku pravej vretennej kosti (pravého zápästia), tržnú ranu pravého predlaktia pri zápästí, tržnú ranu a odierky ľavej ruky a prstov, zlomeninu posledného článku 4.prsta ľavej ruky a pomliaždenie a odierky ľavého predkolenia, teda združené poranenia vyžadujúceho si liečenie spojené s práceneschopnosťou a nutnosťou operačného riešenia otvorenej trieštivej zlomeniny predlaktia vľavo a zlomeniny bodcovitého výbežku vretennej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 56 dní, počas ktorej bol poškodený závažným spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života v oblasti mobility, keďže nemohol chodiť a sedieť a iba s problémami mohol ležať a spať len na chrbte, pričom počas práceneschopnosti bol obmedzený v pohyblivosti horných končatín, keďže tieto mal fixované po dobu 6 - 7 týždňov. Počas práceneschopnosti nemal povolené vychádzky, bol hospitalizovaný v nemocnici po dobu 12 dní, a tiež bol obmedzený vo vykonávaní potrieb osobnej hygieny, obžalovaný svojím konaním - nedaním prednosti v jazde protiidúcemu vozidlu porušil ustanovenie o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov s poukazom na o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov,

t e d a :

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l :

prečin ublíženie na zdraví podľa , písmeno a) s poukazom na ustanovenie písmeno h) .

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa , za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa písmeno j) a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa , postupom podľa , , trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa písmeno a) výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa , , trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa odkazuje poškodených: S. Z. so sídlom Q.. XX W. X W. XX, I., IČO: XXXXXXXX, B. Y. Z.W. W..S.., so sídlom C. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, R. Z. W..S.. so sídlom D. XX, I., IČO: XXXXXXXX s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného A.. A. G. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného A. O., prečítaním výpovedí svedkov poškodených U.. A. G., O.. U. D., A.. A. Ž.F., U.. S. L., U.. Y. S., svedkyne A.. Z. J., prečítaním znaleckého posudku znalca A.. W. S. č. 12/2020, výsluchom znalca U.. Ľ. G. a oboznámením ostatných, na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný urobil vyhlásenie že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 17.05.2020 v poobedných hodinách so spolujazdkyňou J. viedol vozidlo od Z. smerom na X. s cieľom motorest Č. Z.. Išiel odbočiť z hlavnej na vedľajšiu cestu. Pred križovatkou bola obmedzená rýchlosť, znížil rýchlosť, zapol smerovku doľava. Pred ním sa nachádzala rovina a za ňou ľavotočivá zákruta. Pred odbočením nezaznamenal žiadne vozidlo v protismere. Zaregistroval skupinku chodcov na vedľajšej ceste. Vyhodnotil situáciu aj za sebou, nič ho neobiehalo, tak mal za to, že môže odbočiť. Začal odbočovať a keď sa s autom nachádzal v protismernom pruhu, spolujazdkyňa zakričala pozor a došlo k silnému nárazu. Vystrelili airbegy, auto zhaslo. Bol to veľký náraz, nevedel, s čím sa zrazil. Presvedčil sa, či je spolujazdkyňa v poriadku, jemu nič nebolo. Vystúpil z auta a išiel sa presvedčiť, čo sa stalo. Pred autom videl ležať motorku. Chodci utekali za motorkárom, ktorý ležal za zvodidlami. Išiel tam, poškodený bol pri vedomí. Niekto z chodcov zavolal 112. Potom čakali na zdravotnú pomoc a na políciu. V ten deň bolo pekne, slnečno, nepršalo, cesta bola suchá. Nevie presne, na akú rýchlosť spomalil, ale bolo to zásadné spomalenie, pretože križovatka bola ostrá a boli tam chodci. Bola tam 50ka, takže išiel v súlade s obmedzením. Nepamätá si akou rýchlosťou išiel. Nepamätá či zostal stáť alebo len znížil rýchlosť a odbočil. Od neho bol asi 200m úsek rovnej cesty a zákruta vľavo, to je ale hrubý odhad. Pred odbočením sa pozrel pred seba na zákrutu, ale nič tam neregistroval. Kontroloval to pred odbočením. K zrážke došlo v strede protismerného jazdného pruhu. Motorka narazila do prednej časti vozidla, ale nebola to čelná zrážka, bolo to pod určitým uhlom. Motorkára zaregistroval až vtedy, keď do nich narazil. Počas odbočovania chodcov bral ako potenciálne nebezpečenstvo a venoval im

pozornosť, lebo hrozilo, že mu vbehnú do cesty. Pred nehodou nebol nikdy pokutovaný za porušenie pravidiel v cestnej premávke.

Svedok - poškodený A. O. vypovedal, že dopravná nehoda sa stala 17.05.2020 okolo 15h. Išiel od X.Š. smerom do Z., pri reštaurácii Č. Z. obžalovaný nedal prednosť v jazde. Videl, že s vozidlom stojí a má zapnutú smerovku doľava, predpokladal teda, že ho vidí. Určite nešiel takou vysokou rýchlosťou ako je to uvedené v doplnení posudku predloženým obžalovaným a to preto, lebo pozná ten úsek, mal 1 rok vodičský preukaz a novú motorku. Nešiel ani 50, ale nešiel ani 117, išiel asi 60km/h. Stretli sa čelne, keby išiel takou vysokou rýchlosťou, narazil by do boku alebo do zadnej časti vozidla. Je to tiahla zákruta z jeho smeru pohľadu pravotočivá. V časti, kde sa stala nehoda, cesta pokračuje rovno, je tam nový asfalt. Videl, že auto obžalovaného stojí alebo sa mierne pohybuje a má zapnutú smerovku. Keď sa začal približovať, začal odbočovať, ale nemal ani čas zareagovať ani pribrzdiť, bol to zlomok sekundy. Vozidlo obžalovaného v momente zrážky nebolo celé v jeho pruhu, bolo tam asi sčasti. Stretli sa asi v strede jeho jazdného pruhu. Nevie z akej vzdialenosti zbadal vozidlo obžalovaného, bolo to asi pár desiatok metrov, boli pred ním vozidlá, všímal si tie. Prvý krát si ho všimol pár desiatok metrov, že stojí alebo pomaly odbočuje a má smerovku doľava a keď bol v bezprostrednej blízkosti, tak začal odbočovať. Tá rovina bola asi 150m. Jeho rýchlosť bola konštantná. Nespomína si, že by lekárovi uvádzal že išiel rýchlosťou 80 km/h. Motocykel mal v čase dopravnej nehody funkčný ABS systém. Jazdil v strede vozovky. Po pravej strane nejazdil, lebo tá strana býva nebezpečná, býva tam štrk. Je prirodzené jazdiť aj v strede vozovky hlavne v križovatke, je to bezpečnejšie. Pokutu za rýchlosť vtedy nedostal. K rozporom s jeho výpoveďou z prípravného konania uviedol, že nevie odhadnúť vzdialenosť od vozidla obžalovaného, išiel rýchlosťou 50-60 km/h, uviedol, že nie je možné sa stále pozerať na tachometer, keď sa na neho pozrel naposledy išiel som medzi 50-60 km/h, teraz sa priklonil k tej vyššej rýchlosti. Vtedy sa vyjadril tiež, že to nevie presne odhadnúť a bolo to asi pár desiatok metrov. Registruje autá v aktuálnej situácii a nie autá 200m pred sebou. Nespomína si presne na všetky okolnosti, časom sa ale človeku pripomenú veci ako sa stali. Buď vtedy išiel stále rovnako alebo spomaľoval, keďže išiel cez križovatku. Pred ním nebolo žiadne vozidlo, pred vozidlom obžalovaného boli dve vozidlá, ktoré predtým ako on odbočoval išli rovno a boli pred ním. Keď sa približoval, vozidlá míňal asi vtedy, keď ho zbadal, vtedy sa mu odkryl pohľad na neho. To, že pred ním boli osobné motorové vozidlá vie na 100%. Hustá premávka nebola. Nevie, či obžalovaný dával prednosť nejakému idúcemu vozidlu jazdiacemu pred ním. Ako postupne jazdí, všíma si všetky vozidlá najmä tie, ktoré sú najbližšie.

Svedok poškodený U.. A. G. vypovedal, že k dopravnej nehode nevie uviesť žiadne skutočnosti, synovi v ten deň požičal motorové vozidlo Hyundai ix35, ktoré bolo pri dopravnej nehode totálne zničené. Škoda bola poisťovňou vyhodnotená ako totálna.

Svedkyňa poškodená O.. U. D. uviedla, že je splnomocnená S. Z. na zastupovanie v trestnom konaní. Ku skutku sa vyjadriť nevedela. Poškodenému boli v súvislosti s dopravnou nehodou vyplácané nemocenské dávky od 17.05.2020 do 30.06.2020 zatiaľ vo výške 371,10 eur, ktoré si uplatňuje ako náhradu škody.

Svedkyňa poškodená A.. A. Ž. uviedla, že je splnomocnenkyňa poisťovne B.. V súvislosti so skutkom boli poisťovni vyfakturované náklady na zdravotnú starostlivosť poškodeného v sume 5339,56 eur, ktorú sumu si uplatňuje ako náhradu škody voči obžalovanému.

Svedok poškodený U.. S. L., splnomocnenec za poisťovňu R. uviedol, že poškodený má v poisťovni uzavretú poistnú zmluvu č. 610/534331-9, predmetom ktorej je poistenie motocykla Honda ev. č. Z. pre prípad havárie a živelnej pohromy. Na základe ohlásenia poistnej udalosti mu bolo poskytnuté poistené plnenie v sume 5 300,77 eur. Keďže vinníkom tejto nehody bol obžalovaný poisťovňa si uplatnila regresný nárok v poisťovni W., kde mal obžalovaný zákonné poistenie. Uplatnil si voči obžalovanému náhradu škody vo výške 5300,77 eur.

Svedkyňa poškodená A.. Y. S. uviedla, že je splnomocnená poisťovňou Q. na zastupovanie v trestnom konaní. Poisťovni bola nahlásená škodová udalosť a na základe poistnej zmluvy uzavretej s U.. A.E. G. č. 11-902-73004912 bolo tomuto poukázané poistné plnenie vo výške 8 347,48 eur. Náhradu škody si neuplatnila.

Svedkyňa A.. Z. J. vypovedala, že sa dňa 1.05.2020 asi o 15.10 hod viezla s obžalovaným v motorovom vozidle Hyundai ix35 na sedadle spolujazdca. Bola riadne pripútaná. Išli smerom od Z. do obce X., pretože chceli ísť na Č. Z.. Ako sa priblížili k motorestu Č. Z., tak obžalovaný začal odbočovať s vozidlom smerom vľavo na príjazdovú cestu k Č. Z. a ona na pravej strane zbadala motorkára, na čo zakričala pozor a došlo k nárazu, nepamätá si do ktorej časti vozidla. Po náraze obaja vyšli z auta. Ona neutrpela žiadne zranenia. V čase nehody bolo slnečno, cesta bola suchá. Nevie akou rýchlosťou mohol motorkár jazdiť. Nevie ani či pred vykonaním odbočovania stáli alebo k odbočovaniu došlo v pohybe.

Znalec U.. Ľ. G. pri svojom výsluchu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, podľa ktorého pohyb vozidla Hyundai možno definovať len na základe svedeckých výpovedí. Je veľmi pravdepodobné, že sa v blízosti pred odbočkou pohybovalo rýchlosťou 50 km/h. Keďže zbadal chodcov na ceste kde chcel odbočiť, pred odbočovaním výrazne znížil rýchlosť. Podľa fotografie z miesta kde obžalovaný odbočoval vľavo mohol tento vidieť do výjazdu z ľavotočivej zákruty až po príjazdové značky znižujúce rýchlosť na 70 km/h (150 m od miesta zrážky) a po 50m na 50 km/h (100 m od miesta zrážky). Z dynamickej časti simulácie vyplynuli rýchlosti vozidiel v čase nárazu. Rýchlosť vozidla Hyundai v čase nárazu bola veľmi pravdepodobne blízka 7,5 km/h. Rýchlosť motocykla Honda v čase nárazu bola veľmi pravdepodobne blízka 117 km /h. EES (pohybová energia, ktorá sa v simulácii premenila na deformačnú prácu znalec na základe výpočtov uvedených v posudku stanovil u vozidla Hyundai 25,16 km/h a u motocykla 78,55 km/h. Čo sa týka priebehu nehody v prípade ak by vozidlo Hyundai pred odbočením nezastavilo, ale spomalilo (motocykel sa 200 m pred zrážkou pohyboval 117 km/h, vozidlo pravdepodobne 50 km/h), pravdepodobne v čase blízkom 3s pred zrážkou začal vodič Hyundai spomaľovať. Motocyklista bol 97 m od miesta zrážky (prešiel okolo značky 50 km/h), Hyundai bol od motocykla 122 m, vodič tak mohol motocykel zaregistrovať. 1,5s pred zrážkou bol Hyundai blízko stredovej čiary, (7,5 m od miesta zrážky). Jeho rýchlosť bola asi 29 km/h. Motocykel mohol byť 48 m od miesta zrážky. Hyundai bol od motocykla vzdialený 57m. Vodič Hyundai tak s veľmi veľkou pravdepodobnosťou mohol motocykel zaregistrovať. 1,0 s pred zrážkou bol sa Hyundai mohol nachádzať 4m od miesta zrážky, jeho rýchlosť mohla byť 22 km/h. Motocykel bol 32 m od miesta zrážky, Hyundai od motocykla 37 m. Vodič Hyundai stále motocykel neregistroval, pravdepodobne sa venoval chodcom pred ním. Vodič Hynudai zareagoval na dianie na hlavnej ceste až keď spolujazdkyňa zakričala pozor. K priebehu dopravnej nehody v prípade ak by vozidlo Hyundai pred odbočením zastavilo a rozbiehalo sa z nulovej rýchlosti znalec uviedol, že pri rýchlosti motocykla 200 pred zrážkou 117 km/h a Hyundai, ktorý sa rozbieha od stredovej čiary z miesta 0 km/h, v čase 3,5 s pred zrážkou vodič Hyundai začal vozidlo rozbiehať z nulovej rýchlosti, motocykel bol medzi značkami obmedzujúcimi rýchlosť na 70 km/h a 50 km/h. Nachádzal sa pravdepodobne vo vzdialenosti 113 m od miesta zrážky. Hyundai bol od motocykla vzdialený 121 m. Vodič Hyundai tak mohol s veľmi veľkou pravdepodobnosťou na motocykel zareagovať. 1,5 s pred zrážkou už mohlo Hyundai prekračovať stredovú čiaru, a bolo 3 m od miesta zrážky. Jeho rýchlosť mohla byť 7,5 km/h. Motocykel bol 48m od miesta zrážky a od Hyundai 52m. Vodič Hyundai na motocykel stále nereagoval. Vodič vozidla Hyundai mohol zrážke s motocyklom Honda zabrániť ak by komplexne sledoval dopravnú situáciu a s veľkou pravdepodobnosťou sa nevenoval len chodcom ktorí sa nachádzali na príjazdovej ceste kam chcel odbočiť. Mohol pri stredovej čiare ostať stáť a počkať kým neprebehne motocykel. Nehode by zabránil, ak by nevošiel do jazdnej dráhy motocykla ale počkal by kým neprejde. Vodič motocykla Honda by mohol zrážke zabrániť, ak by s motocyklom jazdil rýchlosťou, ktorú mu povoľovalo dopravné značenie (50 km/h), ak by sa v čase, keď ho mohol vodič Hyundai zazrieť pri dopravnej značke obmedzujúcej rýchlosť na 50 km/h, čo je 100 m od miesta zrážky, pohyboval ozaj rýchlosťou 50 km/h. Vodič vozidla Hyundai sa pravdepodobne plne nevenoval vedeniu vozidla a neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke. Konal v rozpore s technickým výkladom , písmeno c) o cestnej premávke. Technika jazdy vodiča vozidla Hyundai bola po prekročení deliacej čiary nesprávna. Vodič motocykla Honda neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a veľmi vysoko prekročil maximálne povolenú rýchlosť v danom úseku. Z technického hľadiska konal v rozpore s technickým výkladom písmeno a), , o cestnej premávke. Jeho technika jazdy bola v celom úseku, minimálne 200m pred miestom zrážky nesprávna. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany vodiča vozidla Hyundai (obžalovaného), vodičovi motocykla Honda (poškodeného). Technický stav vozidiel nemal vplyv na vznik dopravnej nehody. Vodič vozidla Hyundai tým, že prešiel so svojim vozidlom pri odbočovaní vľavo na miest ležiace mimo cesty v čase keď sa k nemu blížil z protismeru motocykel Honda, vytvoril vodičovi motocykla prekážku náhlu.

V doplnku k znaleckému posudku, vypracovaného na základe vyšetrovacieho pokusu znalec uviedol, že z pokusu je zrejmé, že vodič vozidla Hyundai mohol pri odbočovaní pred sebou dovidieť až za dopravné značky prikazujúce znížiť rýchlosť na 70 km/h. tieto sú umiestnené cca 157 m od vodiča. Zo simulačného výpočtu je zrejmé, že ak by sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 170 km/h a do odbočujúceho vozidla by narazil rýchlosťou 117 km/h, musel by prudko brzdiť. Pri takejto rýchlosti by sa motocykel v čase 3,5 s pred zrážkou nachádzal pri značkách 70 km/h (157 m od vodiča odbočujúceho vozidla). Ak by sa vodič pri prekračovaní stredovej čiary pozrel pred seba do protismerného jazdného pruhu, mohol by zaregistrovať aj motocykel ktorý by sa teoreticky pohyboval aj rýchlosťou 170 km/h, ktorá je ale v danom dopravnom priestore a čase technicky veľmi nepravdepodobná.

Bolo tiež oboznámené odborné stanovisko predložené obhajobou č. 5/2021, vypracované prof. U.. M. D. T.., A.., podľa ktorého ak znalec vypočítal rýchlosti vozidla 7,5 km/h a motocykla 117 km/h, určil EES (energetické ekvivalentné rýchlosti) pri vozidle na 25,16 a motocykli 78,55 km/h. Z fotografií je zrejmé, že náraz do tuhej prekážky rýchlosťou 25 km/h nemôžu spôsobiť také poškodenie. Určil hodnotu EES pre Hyundai 35 až 40 km/h (pričom neuviedol z akých údajov vychádzal) a poškodenie motocykla stanovil prepočtom na 87 až 116 km/h. Rýchlosť motocykla tak stanovil na 152 km/h. To, do akej miery mal vodič Hyundai predpokladať tak vysokú rýchlosť motocykla je otázkou právneho posúdenia. Motocyklista sa zväčšovaním vzdialenosti medzi ním a vodičom zmenšuje, čo navodzuje vo vodičovi pocit, že táto vzdialenosť je spôsobilá na odbočovanie. Znalec tiež nesprávne vyhodnotil výpočty. V čase 2,5 s pred zrážkou bo motocykel 105 m od zrážky pre prípad rozjazdu vozidla z nulovej rýchlosti. Pri dodržaní rýchlosti 50 km/h by motocykel prešiel len 35 m za 2,5 s a vodič by nebol ani obmedzený. Znalec neuvádza k tomu výpočty a neuvádza ani vzdialenosti a nesprávne uvádza, že by zabránil z rýchlosti 35 km/h a preto mu bola vytvorená prekážka náhla. Vodič Hyundai vyhodnocoval situáciu z protismeru skôr pred odbočovaním, nakoľko musel ešte vyhodnotiť situáciu v spätnom zrkadle, vtedy sa motocyklista nachádzal v značnej vzdialenosti a v dôsledku nesprávnej techniky jazdy motocyklistu. Vyhodnotenie okamžitej rýchlosti motocyklistu vyžaduje sledovanie motocykla podstatne dlhší čas (o 1 až 2 s) oproti obvyklému vyhodnoteniu situácie z protismeru. Končené posúdenie či vodič mal povinnosť predpokladať že sa v protismere pohybuje motocykel ktorý výrazne prekračuje povolenú rýchlosť je otázka právneho posúdenia. V prípade ak by to nemusel predpokladať, technickou príčinou nehody by bola iba nesprávna technika jazdy vodiča motocykla. Ak by mal povinnosť to predpokladať, tak by technickou príčinnou nehody bola súčinnosť neprávnej techniky jazdy vodiča motocykla (jazda rýchlosťou 152 km/h) a neprávna technika jazdy vodiča Hyundai (nedal prednosť v jazde motocyklu jazdiacemu 152 km/h). Jazda motocykla tak vysokou rýchlosťou mala za následok výrazné zhoršenie podmienok pre vodiča Hyundai z hľadiska rozpoznania, či je dopravná situácia spôsobilá na odbočenie. Nesprávnym prvkom v technike jazdy motocykla je že jazdil rýchlosťou o 100 km vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť. Určenie vzdialenosti zmeraných pri vyšetrovacom pokuse nie je možné exaktne overiť a nemá to ani vplyv na určenie príčiny nehody z technického hľadiska. Nie je tiež možné vypočítať rýchlosť motocykla vyššiu ako 152 km/h. Túto rýchlosť možno považovať za minimálnu, keďže mohol motocykel pred zrážkou brzdiť. Na určenie príčiny vzniku dopravnej nehody to nemá vplyv s výnimkou ak by motocykel nemusel byť viditeľný na začiatku odbočovania vodičom Hyundai. Potom by príčinou nehody z technického hľadiska bola len správna technika jazdy motocykla.

Znalec U.. G. po oboznámení s odborným stanoviskom uviedol, že ak by motocykel narazil rýchlosťou 150km/h, musel by zvrtnúť vozidlo Hyundai o 180 stupňov teoreticky. Šmyková stopa by musela byť nie 1,5m ale aj 2-3m. Rýchlosť 150km/h je veľmi nepravdepodobná. Vychádzal pri vypracovaná posudku aj z toho, že na vozovke zostala stopa. Auto bolo posunuté o 1,5m, preto sa mu zdá táto rýchlosť veľmi nepravdepodobná. Motocykel by sa mohol pri tej rýchlosti rozpadnúť, minimálne by odpadla predná vidlica. Vylučuje, že by rýchlosť motocykla bola 150 km/h, kam až by potom zaletel motorkár, bola by to o 1/3 vyššia rýchlosť ako on vypočítal. K EES vozidla Hyundai (25,16 km/h), uviedol, že tento údaj vyšiel z výpočtového programu, nedá sa to presne zmerať. Je to energia, ktorá sa spotrebuje pri deformácii, kinetická energia. Energeticky ekvivalentná rýchlosť je rýchlosť, ktorá je ekvivalentná k deformácii, spotrebovanej kinetickej energii. Čím je vyššia EES tým je vyššia spotrebovaná kinetická energia. Pri určení rýchlosti, ktorou sa mohol motocykel pohybovať vychádzal zo šmykovej stopy, ktorá bola na ceste. Je zadokumentovaná na str. 11 obr. 16 . Je tam zobrazená stopa, po ktorej sa zvrtlo koleso auta 30-45 stupňovom uhle, z toho okrem iného vychádzal pri určení nárazovej rýchlosti. Je smerodajný údaj. Motorka nie je moc poškodená, má deformovanú vidlicu aj motorkár, ak by narazil rýchlosťou 150km/h, tak by dopadol asi inak. Motocykel narazil do mäkkej časti vozidla, preto si myslí, že jeho EES bola stanovená správne. Čo sa týka poškodenia na Hyundai v rozsahu rovnajúcemu sa

nárazu do tuhej prekážky pri rýchlosti 25,16 km/h, pri nehode sa množstvo energie spotrebovalo, pri odšuchnutí vozidla, keď sa toto zvrtlo pod nejakým uhlom okolo kolies. Čo sa týka záveru v doplnku znaleckého posudku na str. 7, že obžalovaný by mohol vo vzdialenosti 157m pred sebou zaregistrovať motocykel, ktorý by sa pohyboval rýchlosťou 170km/h, uviedol, že na fotke pri značke 70km/h je ho vidieť, keby sa jednu sekundu pozeral tým smerom, tak by už bol omnoho bližšie (47m). Keby spomalil zo 170km/h na 117 km/h musel by veľmi prudko brzdiť. Žiadna taká stopa tam nebola. Keď vyjde zo zákruty 170 km/h, vodič vozidla by ho mohol a mal vidieť. Ak by sa motocyklista pohyboval 170 km/h v zákrute, musel by motocykel výraznejšie naklopiť doprava. Ak by sa pohyboval po strede vozovky, tak by ho musel naklopiť doprava, k pravej krajnici. Ak by obžalovaný mohol zazrieť motocyklistu vo vzdialenosti 157m, nebol schopný na takú vzdialenosť rozoznať prekročenie rýchlosti motocyklistu. Vodič môže dať prednosť len voči primeranej rýchlosti. Obžalovaný sa venoval chodcom. Vodič je povinný sledovať neustále situáciu, podľa § 3 Zákona o cestnej premávke. Musí sledovať aj to, čo sa deje pred jeho vozidlom aj počas odbočovania. Mal by odbočovať len tam, kde je voľný priestor. Ak chodci pred vozidlom neboli, nič mu nebránilo v tom, aby sledoval situáciu v cestnej premávke. Hyundai bol vzdialený 121m a na tú vzdialenosť musel motocykel zbadať. Vzdialenosť motocykla na úrovni značky 70km/h od vozidla obžalovaného bola 157m, tú tam odmerali. Motocykel sa od vozidla Hyundai 2,5 sekundy pred zrážkou nachádzal vo vzdialenosti 81,25m. Motocyklista by mohol zabrániť zrážke, ak by sa pohyboval rýchlosťou 50km/h, tak by prešiel až za vozidlo Hyundai a nemusel by ani brzdiť. Nárazová rýchlosť motocykla vyšla 117km/h, 10m pred nárazom mohol ísť rýchlejšie. Ako rýchlo sa pohyboval pred nárazom sa nedá z ničoho spočítať. Ak by išiel motocyklista vyššou rýchlosťou ako v čase nárazu, bola by jeho vzdialenosť 2,5 sekundy pred zrážkou dlhšia než 81m. Na tom mieste je zákruta, síce tiahla, ale normálny človek by rýchlosťou 170 km/h nešiel. Z jeho pohľadu by to bolo nepravdepodobné, ale o nejaké relevantné závery to oprieť nemôže. To, že poškodený mal mal míňať v protismere idúce vozidlá, ktoré mali jazdiť pred vozidlom obžalovaného, tieto mu nemohli brániť vo výhľade, pretože išli vo svojom jazdnom pruhu. Nič to nemení na záveroch znaleckého posudku.

Z doplnenia č. 1 k odbornému stanovisku č.5/2021 vypracovaného Z.. U.. M. D. T.., A.., vyplynulo, že znalec neprávne určil EES motorového vozidla na 25,16 km/h, keďže odhodenie vozidla aj motocykla má za následok spotrebovanie energie, ale EES s týmto nemá nič spoločné. Ide o ekvivalentnú rýchlosť, ktorou keby narazilo vozidlo do pevnej prekážky, tak by zanechalo ekvivalentné poškodenie. Z fotografie je zrejmé, že sa nejedná o malé poškodenie motocykla ako to uvádza znalec a určite EES vozidla nemohlo byť 25 km/h. To, či mal vodič predpokladať tak vysokú rýchlosť motocykla je otázkou právneho posúdenia. Ak vodič vyhodnotil že môže bezpečne odbočiť už musel sledovať smerové vedenie vozidla a snažiť sa čo najskôr opustiť protismerný jazdný pruh.

Podľa záverov znaleckého posudku A.. W. S., poškodený utrpel poranenia, ktoré možno charakterizovať ako ťažký úraz. Utrpel zranenia - zlomeninu nosných kostí s posunom úlomkov, obojstranný pneumotorax (vniknutie vzduchu do pohrudničných dutín), pomliaždenie pľúc obojstranne, pomliaždenie a odierku brušnej steny vpravo, otvorenú zlomeninu diafýzy (strednej časti), vretennej aj lakťovej kosti vľavo, vykĺbenie pravého zápästia, zlomeninu bodcovitého výbežku pravej vretennej kosti (pravého zápästia), tržnú ranu pravého predlaktia pri zápästí, tržnú ranu a odierky ľavej ruky a prstov, zlomeninu posledného článku 4.prsta ľavej ruky a pomliaždenie a odierky ľavého predkolenia, teda združené poranenia ktoré možno definovať ako ťažký úraz. Všetky zranenia vznikli priamym mechanizmom pri dopravnej nehode vo vysokej rýchlosti - pri páde z motocykla po zrážke s motorovým vozidlom. Doba liečenia spojeného s práceneschopnosťou a nutnosťou operačného riešenia otvorenej trieštivej zlomeniny predlaktia vľavo a zlomeniny bodcovitého výbežku vretennej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti, je v trvaní najmenej 56 dní až 112 dní. Poškodený bol počas tento doby závažným spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života v oblasti mobility, keďže nemohol chodiť a sedieť a iba s problémami mohol ležať a spať len na chrbte, pričom počas práceneschopnosti bol obmedzený v pohyblivosti horných končatín, keďže tieto mal fixované po dobu 6 - 7 týždňov. Počas práceneschopnosti nemal povolené vychádzky, bol hospitalizovaný v nemocnici po dobu 12 dní, a tiež bol obmedzený vo vykonávaní potrieb osobnej hygieny.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, v súlade so zásadami .

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčuje v prvom rade výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že v inkriminovanom čase videl, že auto obžalovaného stojí alebo sa mierne pohybuje a má zapnutú smerovku. Keď sa začal približovať, obžalovaný začal odbočovať, ale nemal ani čas zareagovať ani pribrzdiť. Prvý krát si obžalovaného všimol pár desiatok metrov, že stojí alebo pomaly odbočuje a má smerovku doľava a keď bol v jeho bezprostrednej blízkosti, tak začal odbočovať. Je tak zrejmé, že keď poškodený videl vozidlo obžalovaného ako má zapnutú smerovku a chce odbočiť, logicky aj poškodený musel byť v zornom poli obžalovaného, ktorý tak zjavne nevenoval plne pozornosť situácii v cestnej premávke a nedal pred odbočením vľavo poškodenému ako protiidúcemu vozidlu prednosť v jazde, čím porušil elementárne pravidlo cestnej premávky, vyplývajúce z ustanovenia a na o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov. Obžalovaný zrejme venoval pozornosť chodcom, nachádzajúcim sa na príjazdovej ceste kam chcel odbočiť (čo aj sám uviedol) a poškodeného na motocykli si všimol až keď spolujazdkyňa J. zakričala pozor. Uvedené vyplýva aj zo znaleckého posudku U.. G., podľa ktorého technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany vodiča vozidla Hyundai (obžalovaného), vodičovi motocykla Honda (poškodeného). Obžalovaný vytvoril poškodenému prekážku náhlu. Obžalovaný pritom mohol zrážke s motocyklom Honda zabrániť, ak by komplexne sledoval dopravnú situáciu a s veľkou pravdepodobnosťou sa nevenoval len chodcom ktorí sa nachádzali na príjazdovej ceste kam chcel odbočiť a to, ak by nevošiel do jazdnej dráhy motocykla ale počkal by kým neprejde. Obžalovaný sa pravdepodobne plne nevenoval vedeniu vozidla a neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a konal tak v rozpore s technickým výkladom , písmeno c) o cestnej premávke, v zmysle ktorých je vodič povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam a venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Tu súd ale tiež poukazuje na skutočnosť, že podiel spoluzavinenia na tejto dopravnej nehode nesie aj poškodený, keďže podľa znaleckého posudku U.. G., neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a veľmi vysoko prekročil maximálne povolenú rýchlosť v danom úseku (išiel rýchlosťou 117 km/h). Konal tak v rozpore s technickým výkladom písmeno a), , o cestnej premávke. Jeho technika jazdy bola v celom úseku, minimálne 200m pred miestom zrážky nesprávna, pričom poškodený by mohol zrážke zabrániť, ak by s motocyklom jazdil rýchlosťou, ktorú mu povoľovalo dopravné značenie (50 km/h).

Čo sa týka námietok obhajoby ohľadne skutočnosti, že nebolo povinnosťou obžalovaného predpokladať tak vysokú rýchlosť motocykla poškodeného, ale mohol sa spoľahnúť na to, že protiidúce vozidlo dodrží najvyššiu povolenú rýchlosť na danom mieste (50 km/h) a odvolával sa na tzv. „princíp obmedzenej dôvery v doprave“ súd uvádza, ako už spomenul vyššie, že zo znenia , písmeno c) o cestnej premávke, vyplýva, vodič povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam a venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Je absurdné v cestnej premávke predpokladať, že každý účastník bude dodržiavať jej pravidlá a spoliehať sa na to za každej situácie. Vodič je vždy povinný prispôsobiť sa situácii v cestnej premávke a sledovať ju. Auto je zbraň a tomu musí každý vodič prispôsobiť svoje konanie. Čo sa týka rýchlosti motocykla, zo žiadneho dôkazu nevyplýva obhajobou uvádzaná rýchlosť 170 km/h. Znalec U.. G. stanovil rýchlosť na 117 km/h, pričom v posudku na stranách 21 až 25 detailne uvádza na základe akých výpočtov k takejto rýchlosti motocykla dospel. V odbornom vyjadrení znalec Z.. D. uviedol rýchlosť motocykla na 152 km/h, súd ale výpočty v odbornom vyjadrení nepresvedčili, keďže z nich nie je zrejmé na základe čoho k tejto rýchlosti znalec dospel, ako stanovil EES vozidla Hyundai (čo je jeden zo vstupných údajov pre výpočet rýchlosti motocykla) na 35 až 40 km/h, je tam len konštatovanie že z fotografií je zrejmé, že poškodeniu nezodpovedá EES stanovená G. na 25,16 km/ h a odvolanie sa bez ďalšieho na podobnú nehodu, čo je neprípustné. Nie sú tam tiež uvedené žiadne výpočty, ktoré vyvracajú posudok U.. G.. Znalec U.. G. tiež obhájil svoje závery pri výsluchu na hlavnom pojednávaní po oboznámení sa s odborným vyjadrením a uviedol na základe čoho dospel k stanoveniu rýchlosti motocykla na 117 km/h. Z uvedených dôvodov preto súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch Z.. D. ako navrhovala obhajoba ani pribratie znaleckého ústavu. Navyše v odbornom vyjadrení znalec hodnotil právne otázky, čo je v rozpore s ustanovením .

K okolnosti, či obžalovaný mohol alebo nemohol vidieť motocykel poškodeného s poukazom na jeho vysokú rýchlosť súd uvádza, že znalec U.. G. podrobne uviedol, že v prípade ak by vozidlo obžalovaného pred odbočením nezastavilo, ale spomalilo pravdepodobne v čase blízkom 3s pred zrážkou začal obžalovaný na Hyundai spomaľovať, poškodený bol na motocykli 97 m od miesta zrážky (prešiel okolo značky 50 km/h), Hyundai bol od motocykla 122 m, vodič tak mohol motocykel zaregistrovať. V čase 1,5s pred zrážkou bol Hyundai blízko stredovej čiary, (7,5 m od miesta zrážky). Jeho rýchlosť bola asi 29 km/ h. Motocykel mohol byť 48 m od miesta zrážky. Hyundai bol od motocykla vzdialený 57m. obžalovaný tak s veľmi veľkou pravdepodobnosťou mohol motocykel zaregistrovať. V čase 1,0 s pred zrážkou bol sa Hyundai mohol nachádzať 4m od miesta zrážky, jeho rýchlosť mohla byť 22 km/h. Motocykel bol 32 m od miesta zrážky, Hyundai od motocykla 37 m. Obžalovaný stále motocykel neregistroval. K priebehu dopravnej nehody v prípade ak by vozidlo Hyundai pred odbočením zastavilo a rozbiehalo sa z nulovej rýchlosti v čase 3,5 s pred zrážkou vodič Hyundai začal vozidlo rozbiehať z nulovej rýchlosti, motocykel bol medzi značkami obmedzujúcimi rýchlosť na 70 km/h a 50 km/h. Nachádzal sa pravdepodobne vo vzdialenosti 113 m od miesta zrážky. Hyundai bol od motocykla vzdialený 121 m. Vodič Hyundai tak mohol s veľmi veľkou pravdepodobnosťou na motocykel zareagovať. V čase 1,5 s pred zrážkou už mohlo Hyundai prekračovať stredovú čiaru, a bolo 3 m od miesta zrážky. Jeho rýchlosť mohla byť 7,5 km/ h. Motocykel bol 48m od miesta zrážky a od Hyundai 52m. Vodič Hyundai na motocykel stále nereagoval. Je tak zrejmé, že ak by sa obžalovaný plne venoval situácii v cestnej premávke vodiča motocykla mal možnosť vidieť. Samozrejme úlohu v tejto dopravnej nehode zohrala aj vysoká rýchlosť motocykla, ktorý výrazne prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť pre daný úsek, na čo poukázal znalec U.. G. ale aj Z.. D. v odbornom vyjadrení. Nič to ale nemení na skutočnosti, že motocykel išiel vo svojom jazdnom pruhu, nikoho neobmedzoval, a obžalovaný mal povinnosť pri odbočovaní za každých okolností sledovať situáciu v cestnej premávke. To, či pred zrážkou jazdil vyššou rýchlosťou ako 117 km/h sa podľa znalcov nedá presne overiť, avšak aj ak by jazdil rýchlosťou 170 km/h (ktorá ale nevyplýva zo žiadneho dôkazu) podľa dodatku k znaleckému posudku, zo simulačného výpočtu je zrejmé, že ak by sa motocyklista pohyboval rýchlosťou 170 km/h a do odbočujúceho vozidla by narazil rýchlosťou 117 km/h, musel by prudko brzdiť. To by ale zanechalo stopu, pričom takáto sa nenašla. Pri takejto rýchlosti by sa motocykel v čase 3,5 s pred zrážkou nachádzal pri značkách 70 km/h (157 m od vodiča odbočujúceho vozidla). Ak by sa vodič pri prekračovaní stredovej čiary pozrel pred seba do protismerného jazdného pruhu, mohol by zaregistrovať aj motocykel ktorý by sa teoreticky pohyboval aj rýchlosťou 170 km/h, ktorá je ale v danom dopravnom priestore a čase technicky veľmi nepravdepodobná. Ohľadne námietok obhajoby týkajúcich sa zmeranej vzdialenosti od dopravnej značky 70 km/h (znalec uvádza 157m, obhajca 152m) znalec svoje merania uviedol v dodatku k znaleckému posudku, obhajoba však tvrdenú vzdialenosť nijako nepreukázala. Taktiež nemalo vplyv na závery dodatku posudku, že motorové vozidlá použité pri vyšetrovacom pokuse boli iné ako vozidlá obžalovaného a poškodeného.

Z vykonaného dokazovania tak mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku, má znaky žalovaného trestného činu, a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno a) s poukazom na ustanovenie písmeno h) , keď poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (zlomeninu nosných kostí s posunom úlomkov, obojstranný pneumotorax (vniknutie vzduchu do pohrudničných dutín), pomliaždenie pľúc obojstranne, pomliaždenie a odierku brušnej steny vpravo, otvorenú zlomeninu diafýzy (strednej časti), vretennej aj lakťovej kosti vľavo, vykĺbenie pravého zápästia, zlomeninu bodcovitého výbežku pravej vretennej kosti (pravého zápästia), tržnú ranu pravého predlaktia pri zápästí, tržnú ranu a odierky ľavej ruky a prstov, zlomeninu posledného článku 4.prsta ľavej ruky a pomliaždenie a odierky ľavého predkolenia, teda združené poranenia vyžadujúceho si liečenie spojené s práceneschopnosťou a nutnosťou operačného riešenia otvorenej trieštivej zlomeniny predlaktia vľavo a zlomeniny bodcovitého výbežku vretennej kosti s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 56 dní, počas ktorej bol poškodený závažným spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života) a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a to ustanovenia o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov s poukazom na o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov.

Čo sa týka zavinenia súd má za to, že obžalovaný trestný čin spáchal z nedbanlivosti podľa písmeno a) , keďže z nedbanlivosti poškodenému ublížil na zdraví, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa o cestnej premávke, v znení neskorších

predpisov s poukazom na o cestnej premávke, v znení neskorších predpisov, nakoľko vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený , ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také ohrozenie alebo porušenie nespôsobí.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení -4 a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.

K osobe obžalovaného súd zistil, že je zamestnancom A. S. S., kde pracuje ako generálny štátny radca na právnej sekcii, odbore zastupovania a právnych stanovísk. V zamestnaní je hodnotený kladne. Na komisii verejného poriadku v mieste trvalého pobytu riešený nebol. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Spáchal jeden priestupok na úseku dopravy.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno l) , a to že viedol riadny život, keďže doposiaľ trestaný nebol a spáchaný priestupok je malej závažnosti. Nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného tak prevládli poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi. Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností 1:0, teda horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby (5 rokov) sa zníži o jednu tretinu a trest musí byť uložený v rámci takto určenej trestnej sadzby, teda od 1 roka do 3 rokov až 8 mesiacov. Vzhľadom na bezúhonnú osobu obžalovaného, ktorý pred spáchaním trestného činu nebol trestaný a s poukazom na mieru spoluzavinenia poškodeného na dopravnej nehode, súd považoval za primeraný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby a to vo výmere 1 rok. S poukazom na osobu obžalovaného a na jeho pomery súd nepovažoval výkon trestu odňatia slobody za potrebný a tak ho podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin pri tom ako viedol motorové vozidlo, súd mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a to vo výmere 1 rok, pričom tu taktiež zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný je bezúhonný, doposiaľ mu trest zákazu činnosti ukladaný nebol a aj s poukazom na spoluzavinenie dopravnej nehody zo strany poškodeného.

Uložený trest tak súd považuje za dostatočný a spravodlivý, a hľadiska jeho ochrannej funkcie, represívnej zložky trestu a z pohľadu individuálnej i generálnej prevencie za primeraný.

Súd síce odsudzoval obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil škodu, nárok na náhradu škody bol zo strany poškodených riadne uplatnený, avšak s poukazom na skutočnosť že podiel spoluzavinenia na dopravnej nehode nesie aj poškodený, keďže neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a veľmi vysoko prekročil maximálne povolenú rýchlosť v danom úseku (išiel rýchlosťou 117 km/h) pričom poškodený by mohol zrážke zabrániť, ak by s motocyklom jazdil rýchlosťou, ktorú mu povoľovalo dopravné značenie (50 km/h) súd vyhodnotil, že by nebolo spravodlivé, ak by na náhradu škody v plnej miere zaviazal obžalovaného, pričom na určenie miery spoluzavinenia poškodeného by bolo potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného konania. Súd preto s poukazom na odkázal poškodených s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

K námietke obhajoby ohľadne príslušnosti policajta (povereného príslušníka), ktorý vo veci začal trestné stíhanie s tým, že trestné stíhanie malo byť začaté vyšetrovateľom PZ a keďže skutkové okolnosti v čase nehody nasvedčovali spáchaniu prečinu ublíženia na zdraví podľa , písmeno a) a preto sú nezákonné všetky úkony vykonané po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa , súd uvádza že neboli žiadnym spôsobom porušené práva obžalovaného na obhajobu pri prvotných úkonoch, policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky úkony podľa , zrejme nechcel vec nadkvalifikovať a po ustálení skutkového stavu na podklade znaleckého dokazovania bolo vo veci vznesené obvinenie vyšetrovateľom PZ. Nespôsobuje to automaticky nezákonnosť vykonaných úkonov po začatí trestného

stíhania „vo veci“ . Súd preto nepovažoval obhajobou navrhovaný výsluch D.. D. za potrebný pre rozhodnutie vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.