Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-866-2020.pdf
PDF · 104.35 KB
Case nature
Subarea
11Ek/866/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 81354 Bratislava, IČO: 31318916, proti povinnému E. Q., F..: XX.XX.XXXX, Q. T. U. B. XXXX/ XX, XXXXX T. T., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Eva Uhaľová, so sídlom exekútorského úradu Štefana Moyzesa 9877/43, 96001 Zvolen, IČO: 42005361, pod číslom konania exekúcie 302EX 396/20, o vymoženie 85199,27 Eur, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.07.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky v sume 85199,27 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.12.2018 v konaní pod spisovou značkou 20Csp/14/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť vo výroku I. dňa 02.02.2019, vo výroku II. a IV. dňa 13.03.2020, vo výroku III. dňa 02.02.2019 a vykonateľnosť vo výroku I. dňa 06.02.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 26.02.2020 v konaní pod spisovou značkou 15Co/85/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2020 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 29.07.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Eva Uhaľová, so sídlom exekútorského úradu Štefana Moyzesa 9877/43, 96001 Zvolen, IČO: 42005361 (ďalej len „súdny exekútor“). Exekúcia vedená súdnym exekútorom prebieha pod sp. zn. exekútora 302EX 396/20.
3. Dňa 03.11.2020 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. Povinný po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie a oboznámení sa zaslal dňa 03.10.2020 podanie predmetom, ktorého bola Žaloba o zastavenie exekúcie č. 302EX 396/20, Námietky proti exekučnému konaniu č. 302EX 396/20, Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu a Žaloba o ochranu práv ohrozeného spotrebiteľa. V návrhu povinný uvádza, že podáva žalobu o zastavenie exekúcie v prospech oprávneného/veriteľa/dodávateľa pre nemajetnosť a pretože sú tu preukázateľné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mu boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/ dodávateľa. Ako povinný nebol informovaný o vzniku exekučného titulu vydaného Okresným súdom, ani o následnom rozsudku Krajského súdu, ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom. Z toho dôvodu pohľadávku neuznáva čo do dôvodu aj do výšky, keďže exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu a z dôvodu opatrnosti podáva námietku premlčania. Týmto návrhom ako povinná osoba dôrazne podáva jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky. Do pozornosti súdu dáva skutočnosť, že má za existenciu dvoch rovín
sporu a to právnu a finančnú. Oprávnený mu podľa jeho názoru v zmluve o OTP refinanc úvere č. 200/3006/13SU zo dňa 09.10.2013 ešte pred podpisom nastavil veľmi sofistikované právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať. Ako príklad uvádza zmluvu s právnickými pascami, teda neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré podľa povinného dal oprávnený povinnému podpísať s tým vedomím, že zmluva je v súlade so zákonmi a až teraz povinný vie, že oprávnený ho mal oklamať od prvého kontaktu. Podľa názoru povinného sa finančné plnenia kvôli matematickej presnosti musia popisovať presnými číselnými údajmi o tom, že akú finančnú čiastku veriteľ reálne požičal spotrebiteľovi a akú finančnú čiastku spotrebiteľ veriteľovi preukázateľne vrátil. Ďalej uvádza, že oprávnený nepreukázal súdu relevantným dôkazom žiadnu sumu reálne požičanej čiastky úveru/istiny. Tvrdí, že vždy sú podstatné aj plnenia povinného v prospech oprávneného, ktoré dosiahlo celkovú výšku 8538,86 EUR. Absencia presných číselných údajov v žalobe vedie spravidla k matematickým nepresnostiam a následne k finančnému klamstvu oprávneného priamo v súdnom konaní. Konajúci súd podľa jeho tvrdenia nepristúpil k overeniu presnej výšky finančných plnení povinného voči oprávnenému, konajúci súd si tiež tak nevyžiadal od úžerníckeho veriteľa doklady potvrdzujúce plnenie od povinného. Na základe toho sa zo strany súdu nepreverila čiastka k úhrade v prospech oprávneného, ktorá po preverení by bola určite aj nižšia nakoľko úžernícky veriteľ a jeho arogantní právnici klamú každého spotrebiteľa a každý konajúci súd.
5. Navyše oprávnený podľa povinného súčasne s vyššie upresneným konaním a následnou exekúciou vymáha svoju neodôvodnenú pohľadávku aj cestou dražobníka, ktorá už povinnému v uplynulých dňoch zaslala aj znalecký posudok voči ktorému boli vznesené dražobníkovi námietky voči ohodnoteniu predmetu dražby rodinného domu zapísaného na LV č. 1126 a č. 1715 s odkazom na zákonné právo podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Kolíziou týchto právnych konaní oprávneného sa jedna pohľadávka z podnetu úžerníckeho veriteľa vymáha aj cestou súdneho exekútora aj cez dražobníka pripravovanou dražbou predmetu zálohu. Povinný preto žiada predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju. Dodávateľ tu vedený ako oprávnený je verejne známy podvodník, ktorý konal aj v čase podpisu zmluvného vzťahu s povinnou osobou v rozpore so zákonmi SR aj EÚ. Pričom ho verejne označujú za viacnásobného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR a preukázateľne teda podľa vyjadrenia povinného, aj jeho samého. Preto povinný rovnako popiera nárok oprávneného v celom rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazuje pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 174/02. Ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV ÚS 55/11-19. Exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná exekúcia je teda podľa povinného nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Nikto totiž nemá právo odňať povinnému ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 46, 47 a 48 a toto právo nemá ani súd.
6. Z toho dôvodu povinný tvrdí, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie veci, nezistil existenciu či tu právo je alebo nie je, neurčil či je zmluva platná alebo nie, nezistil či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nezistil či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé praktiky a nakoniec ani nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Súd je totiž zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť súd rozpor so zákonom, pretože podľa unijného práva a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky súd preskúmava zákonnosť exekúcie, ktorá v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanov čím bola odňatá ústavná možnosť konať pred súdom. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žiada preto súd aj o preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného v prospech súdneho exekútora a oprávneného a súčasne posúdenie oprávnenosti a zákonnosti súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného.
7. Povinný tak dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU priznal žalobcovi plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Úverová zmluva podľa ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné služby a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a tá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný. Oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Pri uzatváraní zmluvy oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky - neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Poukazuje na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bod 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993, § 39 zákona č. 40/1964 Z.z. OZ a § 53d zákona č. 40/1964 Z.z. OZ. Konanie oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí služieb ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom, či už podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania oprávneného bolo znemožniť dosiahnutie ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Oprávnený teda použil nekalé obchodné praktiky, keďže neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol nim vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, ani nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa.
8. Povinný tiež poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane vyslovil právny názor, že v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi služba za cenu prevyšujúcu primeranú cenu porovnateľných služieb poskytovaných úverovými spoločnosťami, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je zmluva neplatná v celom rozsahu. Zmluvu o službe je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve nakoľko pri uzatváraní zmluvy spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. úver nebol poskytnutý na výkon zamestnania, povolia a z toho dôvodu nemožno podľa povinného mu uprieť ochranu podľa spotrebiteľského práva. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení, nakoľko tieto boli už vopred „predtlačené“. S prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári treba zmluvu jednoznačne posudzovať ako spotrebiteľskú. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Povinný preto podáva aj námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, pretože nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku.
9. Na základe vyššie uvedeného povinný žiada súd, aby po preskúmaní uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a oslobodenie od súdnych poplatkov a ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, žiada povinný, aby predmetnú exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal nahradiť trovy konania v tejto právnej veci.
10. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril so stanoviskom, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinného, nakoľko nenastali žiadne zo skutočností uvedené v § 61k Exekučného poriadku. Oprávnený si ďalej nie je vedomý žiadnych okolností, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul bol riadne vydaný, je právoplatný a vykonateľný a nie sú oprávnenému známe žiadne iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Na vymáhanú pohľadávku oprávneného nebola doteraz vymožená žiadna finančná suma od povinného a nie je pravdou, že je povinný nemajetný, nakoľko je podielovým majiteľom nehnuteľnosti vedených pre k.ú. Kostiviarska, LC č. 1715, č. 1126.
11. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučný poriadok, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučný poriadok, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučný poriadok, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
15. Podľa § 61l ods. 1 Exekučný poriadok, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
16. Podľa § 61l ods. 2 Exekučný poriadok, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
17. Podľa § 61l ods. 3 Exekučný poriadok, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
18. Podľa § 61l ods. 4 Exekučný poriadok, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.“
19. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.“
20. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako“ Občiansky zákonník“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 54a Občiansky zákonník, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
22. Podľa § 100 ods. 1 Občiansky zákonník, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.“
23. Podľa § 101 Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“
24. Podľa § 110 ods. 1 Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
25. Podľa § 112 Občiansky zákonník, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.“
26. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému súdnym exekútorom riadne doručené dňa 25.09.2020. Na základe vyjadrenia súdneho exekútora má súd preukázané, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.10.2020, teda povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote stanovej v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe súdom zistenej a preukázanej skutočnosti návrh na zastavenie exekúcie povinným má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučný poriadok).
27. Súd na základe doručeného návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal samotný návrh spoločne s priloženými listinami a ďalšími listinami, ktoré boli súčasťou súdneho spisu a mohli objasniť skutkový stav, prípadne ovplyvniť rozhodnutie súdu v danej veci.
28. V zmysle ustanovenia čl. 11 ods. 1 CSP súd posudzoval podanie povinného doručeného pod označením „žaloba o zastavenie exekúcie“ a predmetné podanie posudzoval podľa obsahu a zámeru, ktorý povinný svojim podaním mienil uskutočniť a dosiahnuť. Z toho dôvodu súd podanie povinného posúdil ako návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
29. Súd posudzoval vznesenú námietku premlčania povinným voči vymáhanému nároku, ktorý bol podľa tvrdenia uplatnený vo vykonávacom konaní po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, čo v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený deklaroval, ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka súd aplikoval už pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súd z toho dôvodu skúmal existenciu premlčania, ako právneho inštitútu ktorým dochádza k „oslabeniu nároku oprávneného“. Exekučný titul na základe ktorého bola začatá exekúcia, nadobudol vykonateľnosť dňa 06.02.2019, teda právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa nepremlčí skôr než uplynie desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, teda vykonateľnosti rozhodnutia (§110 ods. 1 Občiansky zákonník). Oprávnený svoj nárok uplatnil na súde návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.07.2020, čo súd zistil lustráciou a skúmaním listín preukazujúcich doručovanie písomností. Z uvedeného má súd za to, že právo si oprávnený uplatnil na súde riadne a včas v rámci plynúcej premlčacej doby, ktorá odo dňa doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neplynie (§112 Občiansky zákonník) a teda vznesená námietka premlčania povinného je neopodstatnená a nedôvodná.
30. V ostatnej časti návrhu na zastavenie exekúcie povinný spochybňuje existenciu pohľadávky a samotného exekučného titulu, ktorý je v exekúcii vymáhaný z dôvodu, že si povinný nie je existencii takejto pohľadávky vedomý, ani existencii súdnych rozhodnutí priznávajúcich právo oprávnenému. Súd poukazuje na skutočnosť, že zo svojej podstaty, nie je odvolacím súdom v danej veci, rovnako ani exekútor, a neprináleží súdu v danej veci posudzovať opodstatnenosť a dôvodnosť pre ktorú bol vydaný exekučný titul. Svoje právo si povinný mal uplatniť v základnom konaní a využiť prostriedky procesnej obrany, rovnako aj riadny opravný prostriedok, ktorý je možné voči takémuto rozhodnutiu, ktoré tvorí exekučný titul, možno uplatniť. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť zakladá skutočnosť, že súdne konanie bolo právoplatne skončené a rozhodnutie bolo úspešne doručované v zmysle ustanovení CSP. Uvedené potvrdil aj Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti pri ktorej dospel k záveru, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcie neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, čo
došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu (Uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019).
31. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal neexistenciu doručovania súdnych rozhodnutí jeho osobe, na základe tejto skutočnosti súd vykonal vlastné šetrenie a zaobstaral si potrebné informácie a listiny preukazujúce doručovanie rozhodnutí v predmetných konaniach. Keďže sa súdne rozhodnutia doručujú do vlastných rúk tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti, doručenke, údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou (§ 111 ods. 1 CSP). Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod spisovou značkou 20Csp/14/2018 zo dňa 11.12.2018 bol povinnému listinne doručený dňa 17.01.2019. Túto skutočnosť má súd za preukázanú aj s ohľadom na to, že povinný voči predmetnému súdnemu rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok dňa 11.02.2019. V tejto súvislosti bol povinnému doručovaný aj Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod spisovou značkou 15Co/85/2019 zo dňa 26.02.2020, ktorý si listinne prevzal dňa 13.03.2020. Na základe vyššie uvedeného súd nesúhlasí s prekladanými tvrdeniami povinného, že mu neboli súdne rozhodnutia riadne doručované, keďže sa mu nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať opak skutočností, ktoré vyplývajú z listín preukazujúcich doručovanie súdnych rozhodnutí. Súd nad rámec veci uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré nebolo povinnému doručené podľa jeho námietky, nie je zo zákona dokumentom doručovaným povinnému. Vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle výhradne poverenému súdnemu exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie (§ 57 ods. 1 Exekučný poriadok).
32. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný ďalej poukazuje na skutočnosť, že malo dôjsť k úhrade finančných prostriedkov oprávnenému a nepreverenia tejto skutočnosti súdom. V tejto veci súd uvádza, že toto skutkové tvrdenie povinného zakladá povinnosť a dôkazné bremeno povinnému, aby svoje tvrdenia zdokladoval potvrdeniami preukazujúcimi aspoň čiastočnú úhradu. Takéto preukázanie čiastočného splnenia povinnosti by zakladalo oprávnenie súdu zastaviť exekúciu v predmetnej časti. Povinný ako prílohu k návrhu na zastavenie exekúcie nedoložil žiadne dokumenty preukazujúce vykonanie finančných úhrad voči oprávnenému a preto neuniesol dôkazné bremeno a súd ma za preukázané fakt, že nedošlo k žiadnym úhradám finančných prostriedkov.
33. Záverom svojho návrhu povinný spochybnil konanie povereného súdneho exekútora, ktorý mal zablokovať finančné prostriedky povinného predo dňom začatia exekúcie a tým prekročiť rámec svojich právomocí a oprávnení. S poukázaním na ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku sa exekúcia začína od momentu doručenia poverenia poverenému súdnemu exekútorovi. Na základe vyššie uvedeného nemohlo dôjsť k zablokovaniu, ani snahe o zablokovanie finančných prostriedkov povinného predo dňom začatia exekúcie, keďže poverený súdny exekútor nemohol pred začatím exekúcie vedieť o existencii povinného a začatí exekučného konania. Z uvedeného má súd zistené, že zo strany povereného súdneho exekútora nedošlo k porušeniu povinnosti, ani konaniu, ktoré by bolo v rozpore s ustanoveniami a postupom určeným Exekučným poriadkom.
34. Súd na základe preskúmania doručeného návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a vlastného skúmania dospel k záveru, že povinný neuniesol dôkazné bremeno tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by predstavovali dôvod na zastavenie exekúcie, ktoré predpokladá zákon (§ 61k ods. 1). Keďže súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia voči povinnému zastavená, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný (§61l ods. 3 Exekučný poriadok).
35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučný poriadok, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučný poriadok, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
37. Keďže žiaden z účastníkov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie si neuplatnil nárok na náhradu trov spojených s týmto konaním, súd o takomto nároku nerozhodoval samostatným výrokom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.