Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-77-2020.pdf
PDF · 100.85 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: G. E., bytom H., S. E. XXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 08. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaná č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 08. 2020 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 06. 2020 potvrdila a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla.
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 06. 2020 zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Nitra zo dňa 14. 05. 2020 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 30 %.
II.
3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu a žiadala jej odvolaniu vyhovieť a predložila aj kópiu lekárskych správ a odborných vyšetrení.
III.
4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 18. 08. 2020 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - neurologické z 13. 11. 2019, kardiologické z 20. 10. 2019 a reumatologické z 13. 11. 2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ochorenie podľa kapt kapt. XV. choroby podporného a pohybového aparátu, odd. E - dorzopathia, deformujúca dorzopatia a spondylopathia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm.
b/ s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% z percentuálneho rozpätia 20-35 %. Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s coronavírusom. Žalobkyňu neuznal za invalidnú, pretože neurologické vyšetrenie zo dňa 06. 07. 2020 dokladuje postihnutie krčnej chrbtice s občasnou radikulopathiou C5-6. Stanovená miera poklesu v hornom pásme rozpätia je správna. Ostatné zdravotné poruchy nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na celkovú mieru poklesu. Preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.
IV.
6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej poukazovala opätovne na nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu posudkovými lekármi, pretože predložené lekárske nálezy jasne dokumentujú zhoršujúci zdravotný stav, neustále má bolesti, bez liekov nemôže spávať. Posudkový lekár nevzal do úvahy neurologkické nálezy, reumatologické, alergologické, astmu, zvýšenie krvného tlaku. Žiadala o opätovné preskúmanie zdravotného stavu.
V.
7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02. 02. 2021 poukázala na to, že nárok žalobkyne nie je dôvodný. Posudkoví lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych je zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie zdravotného stavu z medicínskej stránky neprislúcha žalobkyni, ale posudkovým lekárom.
Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.
Z vykonaného dokazovania v odvolacom konaní mala žalovaná preukázané, že v danej veci prebehlo konanie v zmysle ustanovenia § 195 a nasledujúce zákona č. 461/2003 Z.z. závery o zdravotnom stave žalobkyne boli objektívne preukázané a dostatočne zdôvodnené a sú uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia.
Nenavýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v posudku posudkovými lekármi bola taktiež zdôvodnená. Posudkový lekár môže navýšiť percentuálnu mieru o 10 % podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v prípade ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V danom prípade posudkový lekár ústredia prihliadol aj na iné ochorenia žalobkyne, ktoré podľa jeho záveru neovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sú posudkovo nevýznamné, a preto nie sú splnené podmienky na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP. 9. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil, tŕpnu jej prsty, vykrúcajú sa jej, okrem toho má aj ďalšie lekárske nálezy - reumatologické vyšetrenie z 29. 07. 2020, ktoré predkladá súdu, pneumologické zo dňa 21. 04. 2021, z ktorého vyplýva, že jej bola diagnostikovaná bronchiálna astma. 10. Zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky pre priznanie invalidného dôchodku. Jej miera poklesu nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu je 30 % podľa posudku posudkového lekára ústredia. Nové nálezy, ktoré
žalobkyňa predložila súdu, nemajú vplyv na rozhodnutie zo dňa 24. 08. 2020, pretože reumatologický nález z 29. 07. 2020 neposúdil posudkový lekár a pneumologický nález je z 21. 04. 2021, teda už po vydaní napadnutého rozhodnutia. 11. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. 12. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 14. 05. 2020 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 14. 05. 2020, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici podľa kapt. XV., odd. E, položka 3 písm. b/ a určil mieru poklesu 30 %. Na základe doložených odborných od júna 2019 liečená pre bolesti v krčnej chrbtici s vyžarovaním do ľavej hornej končatiny pri degeratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách. V klinickom náleze je popisovaná porucha statokinetiky krčnej chrbtice so zníženou citlivosťou v inervačnej oblasti piateho a šiesteho koreň vľavo. Elektromyografiou je vyslovené podozrenie na koreňové dráždenie koreňov C5, C6. Po kompletnej liečbe posledné neurologické vyšetrenie popisuje blok v krčnom úseku chrbtice na tuhý trapézový sval vľavo. Vysoký krvný tlak bol zistený pred rokom, bez komplikácii, liečbou kompenzovaný. Na základe doložených odborných nálezov je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ochorenie krčnej chrbtice 30 %, čo je horné pásmo uvedeného percentuálneho rozpätia. Invalidita nevznikla. Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.
13. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 22. 07. 2020, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou dokumentáciou, ako aj aktuálnym neurologickým nálezom a reumatologickým zo dňa 13. 11. 2017 a ponechal opätovne mieru poklesu 30 %, teda žalobkyni invalidita nevznikla, pretože posudkový lekár zistil vertebrogénne ochorenie, za ktoré bola určená miera poklesu 30 % a reumatologické vyšetrenie, ktoré doložila žalobkyňa z novembra 2017, kedy denzitometrickým nálezom bola zdokumentovaná osteopénia a osteoartorza drobných kĺbov rúk bez zistených zápalových zmien a so zachovalou hybnosťou všetkých kĺbov horných aj dolných končatín. V klinickom náleze neurológa je popisované globálne zníženie šľachovo - okosticové reflexy a sporné obojstranne koreňové dráždenie. V popredí je porucha statokinetiky v krčnom úseku chrbtice. Vysoký krvný tlak je liečbou kompenzovaný, bez zistených orgánových zmien. Opakovaným posúdením zdravotného stavu na základe doložených odborných nálezov miera poklesu je 30 % a nedosahuje úroveň invalidity
14. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 07. 07. 2020 a druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 08. 2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. Posudkový lekár ústredia po podaní odvolania posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 18. 08. 2020 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - neurologické z 13. 11. 2019, kardiologické z 20. 10. 2019 a reumatologické z 13. 11. 2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ochorenie podľa kapt kapt. XV. choroby podporného a pohybového aparátu, odd. E - dorzopathia, deformujúca dorzopatia a spondylopathia, položka 3
- degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% z percentuálneho rozpätia 20-35 %. Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s coronavírusom. Žalobkyňu neuznal za invalidnú, pretože neurologické vyšetrenie zo dňa 06. 07. 2020 dokladuje postihnutie krčnej chrbtice s občasnou radikulopathiou C5-6. Stanovená miera poklesu v hornom pásme rozpätia je správna. Ostatné zdravotné poruchy nie sú posudkovo významné a nemajú vplyv na celkovú mieru poklesu. Preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil. 16. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity. 17. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci trval dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 19. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. 20. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. 21. Lekárske nálezy, na ktoré poukazovala v žalobe, doložila ich aj k žalobnému návrhu súd preskúmal a zistil, že žalobkyňa reumatologické vyšetrenie zo dňa 29. 07. 2020 nepredložila posudkovému lekárovi ústredia, preto ho nemohol posúdiť a pneumologické vyšetrenie žalobkyňa absolvovala až 21. 04. 2021, teda až po vydaní napadnutého rozhodnutia. 22. Súd dáva do pozornosti žalobkyne, že rozhodnutie žalovanej a postup správneho orgánu preskúmava ku dňu vydania rozhodnutia, t.j. k 24. 08. 2020. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobkyňa vzhľadom na novodoložené lekárske nálezy, ktoré preukazujú zhoršenie zdravotného stavu si môže požiadať žiadosťou opätovne u žalovanej o priznanie invalidného dôchodku. 23. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach. 24. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol. Ak by žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.
25. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).