Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_46Csp-53-2020.pdf
PDF · 107.32 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: N. I., G.. V., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. XXX, okres Ž., Š. C. U., o zaplatenie 1.615,11 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 375,22 Eur s príslušenstvom zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 29.6.2020 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.615,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.5.2020 do zaplatenia a náhradu trov konania. 2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27.6.2014 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB a.s., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 0046152528. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.800,- eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 60,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 7.5.2020 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.4.2020 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu 1.615,11 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.615,11 Eur od 21.5.2020, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy (splatnosť 20.5.2020). 3. Na základe návrhu zmenu strany sporu na strany zo dňa 31.7.2020, súd uznesením sp.zn. 46Csp/53/2020 zo dňa 9.9.2020 pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. 4. Žalovaná sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nevyjadrila.
5. Súd následne vo veci nariadil termín pojednávania na 24.5.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 13.5.2021 požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti a neúčasti žalobcu z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Zároveň zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 375,22 Eur (v časti úrokov a poplatkov vo výške 189,29 Eur a v časti úhrady vo výške 185,93 Eur žalovanou po začatí konania) späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil a žalovanú zaviazal na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.239,89 Eur s príslušenstvom. K špecifikácii žalobnej pohľadávky uviedol, že ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1800,- Eur so zmluvným úrokom vo výške 22.80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 60,- € mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.10.2016 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. V súlade s čl. V bod 35 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.07.2017 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. V posudzovanej veci bol žalovanej poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Rozsah čerpania žalovaného predstavujú nasledovné debetné transakcie (dátum transakcie, dátum zúčtovania, popis, suma v EUR) Plnenie žalovanej v prospech kartového účtu predstavuje sumu 631,90 €, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie ,,Úhrada“. Čo sa týka nami uplatnenej sumy 1615.11 €, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovou účte. Žalovaná suma 1615.11 € pozostáva z istiny 716,95 €, poplatkov 44,71 €, štandardného úroku 708,87 € a sankčného úroku 144,58 €. Z dôvodu čiastočného späťvzatia zároveň upravil petit žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1239,89 €, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1425,82 € od 21.05.2020 do 21.10.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1389,76 € od 22.10.2020 do 27.11.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1314,84 € od 28.11.2020 do 21.12.2020, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1239,89 € od 22.12.2020 do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
7. Prioritne sa súd zaoberal dispozitívnym úkonom žalobcu, t.j. čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 375,22 Eur, v ktorej žalobca zobral späť žalobu späť, pričom späťvzatie žaloby v časti úrokov a poplatkov vo výške 189,29 Eur neodôvodnil a v časti o zaplatenie 185,93 Eur konštatoval, že v tejto sume vykonala žalovaná úhrady po podaní žaloby, a to dňa 21.10.2020 vo výške 36,06 Eur, dňa 27.11.2020 v sume 74,92 Eur a dňa 21.12.2020 v sume 74,95 Eur.
8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 375,22 Eur spolu s príslušenstvom, zastavil.
12. Následne sa vec zaoberal žalobným nárokom vo zvyšku uplatnenej istiny vo výške 1.239,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1425,82 € od 21.05.2020 do 21.10.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 1389,76 € od 22.10.2020 do 27.11.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 1314,84 € od 28.11.2020 do 21.12.2020, vo výške 5 % ročne zo sumy 1239,89 € od 22.12.2020 do zaplatenia. Súd dospel k nasledovným zisteniam: Žiadosťou o aktiváciu bankomatky Quatro zo dňa 16.6.2014 žalovaná požiadala Všeobecnú úverovú banku a.s. Bratislava o úverový rámec 1.800,- eur so štandardnou mesačnou splátkou 60,- eur, pri štandardnej úrokovej sadzbe 1,9 % p.m./ 22,80 % p.a. Ďalej v žiadosti bol uvedený deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci s tým, že bude uvedený vo výpise. Žiadosť obsahovala indikatívny výpočet RPMN pri predpoklade, že výška spotrebiteľského úveru je 1.800,- Eur a s tým, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 2.046,16 eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 246,16 eur, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku 26,48 %. Zo žiadosti vyplýva aj údaj o príjme žalovanej v sume 450,- Eur mesačne. Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB a.s. dňa 27.6.2014 sa žiadosť stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s CFH, pričom právny predchodca žalobcu žalovanej poskytol úverový rámec vo výške 1.800,- Eur s určením mesačnej splátky 60,- Eur, pri úrokovej sadzbe 22,80 % a RPMN 26,48 %.
13. Z výpisu z bankomatky Quatro (č.l. 4-7) za obdobie od 29.10.2016 do 30.4.2020 vyplýva, že konečný stav k 30.4.2020 je - 1.615,11 Eur, ďalej že žalovaná čerpala výbermi a platbami za uvedené obdobie sumu 1.200,- eur a uhradila 631,90 eur. Ďalej mal súd výpisom preukázané, že ako debetné transakcie boli účtované sankčné úroky, štandartné úroky, poplatky ako za vyhotovenie a zaslanie výpisu, náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti a pod.
14. Z výpisu z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vyplýva, že deň splatnosti celej pohľadávky je 20.5.2020. Súd následne žalobu posúdil v zmysle nižšie citovaných zákonných ustanovení:
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ajkeď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 54a OZ /účinné od 05. 12. 2018/ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
22. Podľa § 879v OZ konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
23. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
26. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pričom predmetná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným bola dňa 27.6.2014 uzavretá zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úverový rámec, z ktorého žalovaný čerpal celkovo sumu 1.200,- eur (čo vyplýva z výpisu z kreditnej platobnej karty). Žalovaný na splatenie úveru do podania žaloby poukázal žalobcovi sumu 631,90 eur, čo rovnako vyplýva z výpisu z kreditnej platobnej karty (č.l. 4-7). Ostatné mínusové položky sú poplatkami a sankciami banky, ktoré v prevažnej časti prevyšujú žalovanú istinu.
28. Z predžalobnej upomienky zo dňa 2.6.2017 mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobu vyzval žalovanú na úhradu splátky splatnej v mesiaci 4/2017 s upozornením, že ak k jej úhrade nedôjde do 9.6.2017, je oprávnený úver zosplatniť (č.l. 127). Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 2.7.2017 (č.l. 125) vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že jeho dlh z kreditnej karty bankomatka Quatro č. 0046152528 sa stal splatným v celom rozsahu naraz s tým, že dlžná čiastka ku dňu oznámenia predstavuje sumu v celkovej výške 1.178,63 eur.
29. Zmluva zo dňa 27.6.2014 má charakter revolvingového úveru, pri ktorom nie je možné určiť všetky obsahové náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9. V obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných všeobecnom úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.je v článku II v bode 2 uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so správcom. Pokiaľ nie je v zmluve výslovne uvedené inak, zmluva sa stáva platnou a účinnosťou dňom jej podpísaná zo strany banky. Banka bez zbytočného informuje klienta o uzatvorením zmluvy vydaním Potvrdzujúceho listu o schválení žiadosti a uzavretí zmluvy a zaslaním jedného vyhotovenia zmluvy. Potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy.
30. Na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú predpisy občianskeho zákonníka o spotrebiteľoch a zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. V danom prípade, keď súd uzavrel, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah medzi nimi je vzťahom občiansko- právnym, pristúpil k skúmaniu plynutia premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Zákon
v § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli (prípadne aby tak rozhodnutím určil súd), že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 9 upravuje podmienky splácania záväzkov zo spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 OZ, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka stanovuje okamih a podmienky uplatnenia práva na zaplatenie celého dlhu pre nesplnenie splátky v spotrebiteľských veciach, ale nemení osobitným spôsobom upravený začiatok plynutia premlčacej doby, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh. Ak potom začiatok plynutia premlčacej doby pri plnení dohodnutom v splátkach, ako aj v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh podľa § 565 Občianskeho zákonníka, upravuje osobitne § 103 Občiansky zákonník tak, že premlčacia doba začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, nemožno použiť všeobecnú právnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ustanovenie§ 103 Občianskeho zákonníka neobsahuje výnimku, podľa ktorej by v prípade spotrebiteľských zmlúv veriteľ uplatňujúci si svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka mohol tak urobiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (a v súvislosti s uvedeným by začala aj premlčacia doba plynúť až tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky). Naopak ust. § 103 Občianskeho zákonníka stanovuje, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (teda nie od splatnosti celého dlhu)
- touto nesplnenou splátkou v prejednávanej veci bola splátka splatná v mesiaci apríl 2017. Uvedené vyplýva z platobnej histórie, podľa ktorej žalovaná uhradila poslednú splátku dňa 15.3.2017 vo výške 40,- Eur (nie v zmluvne stanovenej splátke 60,- Eur), splátku za mesiac apríl už neuhradila. Na základe neuhradenia splátky za mesiac apríl 2017 právny predchodca žalobcu úver zosplatnil. Ďalšia úhrada vykonaná žalovanou dňa 11.12.2017 tak bola uskutočnená po zosplatnení úveru. Opačný výklad by okrem toho, že nemá oporu v texte príslušných zákonných ustanovení, bol v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože by dodávateľovi poskytoval dlhšiu ako 3 - ročnú premlčaciu dobu na uplatnenie práv zo spotrebiteľskej zmluvy (ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach pod stratou ich výhody). V danom prípade keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonník a najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), splatnosťou splátky splatnej v mesiaci apríl 2017 začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu, ktorá uplynula v apríli (16.4.) 2020.
31. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovanej zo zmluvy uplatnil až žalobou podanou na súde dňa 29.6.2020, je jeho nárok vo zvyšku žalovanej sumy premlčaný, pretože sa premlčuje v 3-ročnejpremlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka. Súd preto v prejednávanej veci vychádzal z ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, žalobu v časti ktorá zostala predmetom sporu po zastavení konania v časti sumy 1.239,89 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 v spojení s § 256 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1,615,11
EUR s úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie 375,22 Eur s príslušenstvom zobral žalobca žalobu späť, pričom v časti o zaplatenie 185,93 Eur k späťvzatiu došlo na základe úhrad vykonaných žalovanou po podaní žaloby a v časti o zaplatneie 189,29 Eur zobral žalobu späť v časti úrok a poplatkov bez odôvodnenia, preto súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP dospel k záveru, že zastavenie konania v časti o zaplatenie 189,29 Eur zavinil žalobca. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní predstavoval iba sumu 185,93 Eur predstavujúca úhrady žalovanej po podaní žaloby, avšak s ohľadom na zamietnutie žaloby, súd plnenie premlčaného dlhu považuje za dobrovoľné, avšak zo strany súdu mu nemožno priznať právnu nárokovateľnosť, a tak má za to, že žalovaná je v celom rozsahu úspešnou stranou sporu. Nakoľko bola žalovaná pasívna v priebehu sporu, preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.