Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cr-31-2016.pdf
PDF · 124.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cr/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: E. J., T. H. XX, XXX XX Q., IČO: 34 510 800, zastúpeného: advokátskou kanceláriou JUDr. Matúš Meheš s.r.o., Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 855 430, proti žalovanému: Consilium Development, s.r.o., Štefanovičova 18, 811 04 Bratislava, IČO: 36 747 157, zastúpenému UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o., Mliekárenská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 36 662 291, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovi bol dňa 24.10.2016 doručený rozhodcovský rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2016 pod sp.zn. 3/2016. Dňa 11.11.2016 bol žalobcovi doručený Opravný rozhodcovský rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2016 pod sp.zn. 3/2016.
2. Žalobca žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnil tým, že:
- Dodatok č. 1, súčasťou ktorého je rozhodcovská doložka je absolútne neplatný;
- rozhodcovská doložka uvedená v Dodatku č. 1 je dojednaná v rozpore so zákonom;
- právomoc MORS nie je založená;
- žalobca nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu;
- žalobcovi neboli v rámci rozhodcovského konania doručené všetky listiny, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie vo veci;
- žalobcovi bolo postupom MORS odňaté právo podať námietku proti ustanovenému rozhodcovi;
- žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní;
- rozhodcovské konania prebehlo v rozpore s Rokovacím poriadkom a zákonom;
- postupom MORS bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces;
- rozhodcovský rozsudok je nesprávny, neúplný, nepreskúmateľný;
- výrok rozhodcovského rozsudku je neúplný;
- odôvodnenie rozhodcovského rozsudku je zmätočné a v rozpore s výrokom rozhodcovského rozsudku;
- priznaný nárok žalovanému rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s hmotným právom a teda v rozpore s verejným poriadkom SR;
- MORS prekročil žalovaným uplatňovaný nárok;
- v prípade výkonu exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku hrozí žalobcovi vznik závažnej a nenapraviteľnej ujmy;
- je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie preskúmal priebeh rozhodcovského konania.
3. Žalobca namietal, že už vo svojom podaní počas rozhodcovského konania vedeného na Medzinárodnom obchodnom rozhodcovskom súde v Bratislave pod. sp. zn. 3/2016 označenom ako: „Vyjadrenie k podanej žalobe v rozhodcovskom konaní č.k. 3/2016 žalobcu Consilium Development s.r.o.“ zo dňa 06.07.2016 o.i. uviedol: „Zároveň považujem Dodatok k Zmluve o exkluzivite ako jednostranný akt zo strany Mandatára, spoločnosti Consilium Development s.r.o., ktorým ma obmedzuje a bráni môjmu slobodnému podnikaniu bez akejkoľvek kompenzácie. Túto zmluvu som bol nútený podpísať pod psychickým nátlakom s tým, že druhá strana vedela, v akej som finančnej situácii a že nemám inú možnosť“.
4. Tak, ako už bolo v podaní žalobcu počas rozhodcovského konania namietané, tak Dodatok č. 1 je absolútne neplatný a to z dôvodu, že nebol uzatvorený zo strany žalobcu slobodne a vážne. V čase uzavretia dodatku č. 1 bol žalobca v ťažkej životnej situácii a to najmä z dôvodu jeho dlhodobej pracovnej neschopnosti pre ťažkú zlomeninu dolnej končatiny. Z uvedeného dôvodu žalobca v tom čase trpel nedostatkom finančného zabezpečenia, nakoľko nemal možnosť riadne pracovať, čím došlo k výraznému poklesu jeho príjmu. K uvedenému prispel aj samotný žalovaný, nakoľko dlhodobo zavádzal žalobcu či už telefonicky, alebo osobne na opakovaných stretnutiach a to tým, že sľuboval žalobcovi zvýšenie odplaty za jeho služby, čo sa však v konečnom dôsledku neudialo. Uvedená situácia vyvrcholila až tým, že žalobca bol zo strany žalovaného donútený k podpísaniu Dodatku č. 1, na základe ktorého došlo k viacerým zmenám pôvodnej Mandátnej zmluvy zo dňa 25.06.2011 v neprospech žalobcu a to napríklad:
- navýšeniu zmluvnej pokuty zo sumy 30 000 Eur na sumu 40 000 Eur, - rozšíreniu konkurenčnej doložky, - dohodnutia, resp. zmeny rozhodcovskej doložky.
5. Žalobca nikdy nemal vôľu uzatvoriť tento Dodatok č. 1. K uzatvoreniu Dodatku č. 1 došlo navyše za rozporuplných okolností, kedy bol žalobca vystavený najmä psychickému nátlaku zo strany žalovaného a jeho ďalších spolupracovníkov. Konateľ žalovanému p. E.. R. P. predložil žalobcovi vopred pripravený Dodatok č. 1. K obsahu Dodatku č. 1 sa žalobca nemal možnosť vyjadriť, pričom následne bol prinútený pod psychickým nátlakom Dodatok č. 1 podpísať. Dodatok č. 1 bol navyše antidatovaný, keď na Dodatku č. 1 je uvedený dátum podpisu 23.11.2015, avšak tento bol skutočne podpísaný až dňa 25.02.2016. S poukazom na uvedené považuje žalobca Dodatok č. 1 za absolútne neplatný.
6. Žalobca tieto skutočnosti namietal už počas rozhodcovského konania, avšak MORS v tejto súvislosti iba stroho konštatoval, že sa jedná o účelovú obranu žalobcu pričom sa s namietaným skutočnosťami v rámci rozhodcovského konania bližšie nezaoberal a nevykonal ani žiadne dokazovanie.
7. Vzhľadom na okolnosti uzatvorenia Dodatku č. 1 podal žalobca oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a to na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II, Osvetová 4, 827 49 Bratislava. Trestné konanie je v súčasnosti vedené pod ORPZ-BAII- OKP-12-060/2016.
8. V súvislosti s uzatvorenou rozhodcovskou doložkou je nutné poukázať aj na skutočnosť, že takáto doložka je dojednaná v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, a to najmä s poukazom na § 42 zákona o rozhodcovskom konaní podľa ktorého: „Ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania vylúčiť.“ Podľa bodu 8. posledná veta Dodatku č. 1: „Zmluvné strany sa dohodli na vylúčení zrušenia rozhodcovského rozsudku pre dôvod uvedený v § 40 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní platnom znení v čase podanie žaloby.“
9. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka je dojednaná v rozpore so zákonom a teda je neplatná. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že nebola založená ani právomoc na rozhodnutie veci MORS a Rozhodcovským rozsudkom sa tak rozhodol spor, pre ktorý nebola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva.
10. S ohľadom na uvedené mal MORS počas rozhodcovského konania v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní určiť, že nie je oprávnený spor prejednať a rozhodnúť.
11. Podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“): „Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia, pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd.“
12. Podľa prvej časti čl. IV ods. 1 Rokovacieho poriadku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislava (ďalej aj ako „Rokovací poriadok“): „Rozhodcu, resp. rozhodcov ustanovuje pre konkrétny spor predseda rozhodcovského súdu zo zoznamu rozhodcov, a to s prihliadnutím na možnú predpojatosť rozhodcu vo vzťahu ku konkrétnemu sporu, resp. jeho účastníkom.“
13. Podľa druhej časti čl. II ods. 2 písm. b) Rokovacieho poriadku: „Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti: b. výzvy a oznámenia, v ktorých je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou. “
14. Podľa § 9 ods. 4 ZoRK: „Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky rozhodcovskému súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá, alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany rozhodcovský súd do 60 dní od jej doručenia.“
15. Spor medzi žalobcom a žalovaným vedeným na MORS v rozhodcovskom konaní bol podľa všetkého pridelený jednému rozhodcovi na základe rozhodnutia predsedu MORS, a to JUDr. E. J.. Žalobca však nemal počas celého rozhodcovského konania vedomosť o tom kto bol ustanovený za rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Žalobca nebol žiadnym spôsobom počas celého rozhodcovského konania, a to najmä na jeho začiatku, upovedomený, koho predseda MORS ustanovil za rozhodcu v rozhodcovskom konaní.
16. Počas rozhodcovského konania boli žalobcovi doručené zo strany MORS iba nasledovné listiny:
- výzva na vyjadrenie k podanej žalobe zo dňa 23.06.2016,
- žaloba žalovaného spolu s prílohami (Výpis z OR žalovaného, výpis zo ŽR žalobcu, Mandátna zmluva zo dňa 25.06.2011, Dodatok č. 1 zo dňa 23.11.2015 k Mandátnej zmluve, Okamžité odstúpenie od Mandátnej zmluvy zo dňa 25.06.2011, mailová komunikácia medzi spoločnosťou ASTÓRIA FIT & GYM a žalobcom, výzva na úradu pohľadávky zo dňa 15.03.2016 s do ladom o doručení, jednostranný zápočet zo dňa 15.03.2016 s dokladom o doručení, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty s dokladom o doručení, faktúry za vzdelávacie aktivity, základná úroková sadzba ECB, fotokópia o registrácií DPH, plná moc),
- Rokovací poriadok MORS,
- Zoznam rozhodcov MORS,
- Rozhodcovský rozsudok,
- Opravný Rozhodcovský rozsudok.
17. Okrem vyššie uvedených listín neboli žalobcovi doručené žiadne iné listiny ani dokumenty zo strany MORS. V uvedených listinách nebola žiadna zmienka o ustanovení rozhodcu pre rozhodcovské konanie.
18. Žalobca sa o ustanovení rozhodcu v rozhodcovskom konaní dozvedel až z rozhodcovského rozsudku, a to tak, že meno rozhodcu JUDr. E. J. bolo uvedeného v záhlaví rozhodcovského rozsudku, resp. na jeho konci spolu s podpisom.
19. Takýto postup je v príkrom rozpore s platnou právnou úpravou SR, a to najmä zákonom o rozhodcovskom konaní, ako aj so samotným Rokovacím poriadkom MORS.
20. Nakoľko žalobca počas rozhodcovského konania nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu, tak nemohol ani uplatniť svoje zákonné právo podľa § 9 ZoRK a teda podať námietku proti ustanovenému rozhodcovi.
21. Podľa prvej časti čl. II ods. 4 tretia veta Rokovacieho poriadku: „Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania.“
22. Tak ako už bolo uvedené, počas rozhodcovského konania bola žalobcovi doručená výzva MORS spolu so žalobou žalovaného a prílohami. K uvedenej výzve sa žalobca vyjadril svojim listom označeným ako „Vec: Vyjadrenie k podanej žalobe v rozhodcovskom konaní č. k. 3/2016 žalobcu Consilium Development, s.r.o.“ (ďalej aj ako „Vyjadrenie žalobcu“).
23. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ods. 24: „Rozhodcovský súd vyzval Žalobcu (pozn. Consilium Development, s.r.o.) dňa 02.09.2016 na predloženie dodatočných dôkazov týkajúcich sa uplatneného nároku na náhradu škody a primeranosti zmluvnej pokuty. K tejto výzve sa vyjadril právny zástupca žalobcu. V rámci odpovedi žalobcu sa právny zástupca vyjadril aj k stanovisku žalovaného (pozn. E. J.). Žalobca (pozn. Consilium Development, s.r.o.) pripustil, že uplatňovaný nárok na úhradu nákladov vzniknutých z dôvodu zabezpečenia tréningov pre žalovaného (pozn. E. J.) nie je zmluvne regulovaný, avšak domáha sa nároku z titulu náhrady škody. Právny zástupca taktiež uviedol obraty, ktoré žalobca (pozn. Consilium Development, s.r.o.) dosahoval z aktivít žalovaného, a to nasledovne: za rok 2012 sumu 38.930 Eur, za rok 2013 sumu 102.100 Eur, za rok 2014 sumu 132.788 Eur a za rok 2015 sumu 157.000 Eur.“
24. Z uvedeného vyplýva, že MORS zaslal Vyjadrenie žalobcu (pozn. E. J.) na vyjadrenie žalovanému (pozn. Consilium Development, s.r.o.). Avšak MORS už následne nezaslal ďalšie vyjadrenie žalovaného na vyjadrenie žalobcovi, resp. MORS žalobcu s ďalším vyjadrením žalovaného ani žiadnym iným spôsobom neoboznámil. Túto skutočnosť nepochybne potvrdzuje aj odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko v ňom nie je žiadna zmienka o tom, že by MORS ďalšie vyjadrenie žalovaného zaslal žalobcovi resp. ho s ním akýmkoľvek spôsobom oboznámil.
25. Takýto postup je v hrubom rozpore s Rokovacím poriadokom. Zároveň je tak možné takýto postup MORS hodnotiť ako nezákonný, nespravodlivý a zvýhodňujúci jedného účastníka rozhodcovského konania na úkor druhého.
26. MORS týmto svojím postupom odňal žalobcovi právo zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, nakoľko žalobca sa nemohol žiadnym spôsobom vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, resp. nemal o týchto tvrdeniach žalovaného akúkoľvek vedomosť až do času, keď bol žalovanému doručený rozhodcovský rozsudok.
27. V neposlednom rade netreba odhliadnuť ani od skutočnosti, že MORS v rámci rozhodovania o tieto vyjadrenia žalovaného oprel svoju argumentáciu, a to bez toho, aby sa mal žalobca možnosť k týmto tvrdeniam žalovaného riadne vyjadriť. Nie je prípustné, aby MORS alebo akýkoľvek iný súd v rámci rozhodovania vo veci prihliadal výlučne na argumentáciu len jedného z účastníkov konania bez toho, aby mal druhý účastník možnosť sa k tvrdeniam tohto účastníka vyjadriť. Takýto postup MORS je preto možné považovať za nezákonný a nespravodlivý.
28. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že celé rozhodcovské konanie neprebiehalo v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, Rokovacím poriadkom ako aj s údajnou dohodou žalobcu a žalovaného v Dodatku č. 1 k Mandátnej zmluvy, ktorý mal založiť právomoc MORS.
29. Žalobca nebol v rámci rozhodcovského konania upovedomený o ustanovení rozhodcu, čím mu bolo nielen odňaté jeho zákonné právo na podanie námietky voči rozhodcovi. Následne MORS v rámci rozhodcovského konania postupoval tendenčne a v prospech žalovaného (pozn. Cosilium Development, a.s.) keď žalobcovi (pozn. E. J.) neumožnil zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, a to najmä tým, že ho neoboznámil so všetkými podstatnými skutočnosťami a dôkazmi dôležitými pre rozhodnutie vo veci. MORS nezaslal žalobcovi v súlade so zákonom o rozhodcovskom konania ako aj v súlade s Rokovacím poriadkom ďalšie vyjadrenia a dôkazy žalovaného, ktoré na základe výzvy MORS doručil žalovaný MORS-u. Je nepochybné, že tieto skutočnosti mali významný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
30. Zákon o rozhodcovskom konaní ustanovuje, že tieto skutočnosti mal žalobca podľa § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní povinnosť ako účastník namietať v konaní pred rozhodcovským súdom
v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. Nakoľko však tieto skutočnosti sa žalobca dozvedel až pri doručení rozhodcovského rozsudku, t.j. v čase, keď už bolo rozhodcovské konanie skončené, pričom nie je možné podať žiadny riadny opravný prostriedok, t.j. žiadosť o preskúmanie. Zároveň aj keby žalobca uvedené skutočnosti v súčasnosti namietal, nemal by komu tieto skutočnosti namietať, nakoľko vydaním a doručením rozhodcovského rozsudku sa rozhodcovské konanie skončilo a tak aj právomoc rozhodcu JUDr. E. R. zanikla, tzn. o námietke by nebolo možné rozhodnúť. Neexistuje tak v tomto prípade zákonná možnosť podať námietku a ani rozhodnúť o námietke podľa § 40 ods. 4 ZoRK.
31. Podľa má za to, že v rozhodcovskom konaní bolo preukázateľné porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces, čo v konečnom dôsledku viedlo k vydaniu nesprávneho a nezákonného rozhodcovského rozsudku.
32. Podľa § 33 ods. 2 ZoRK: „Rozhodcovský súd musí v rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.“
33. Podľa § 51 ods. 3 ZoRK: „Ak niektorú otázku postupu konania nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, ak to povaha veci pripúšťa.“
34. Podľa § 212 ods. 2 CSP: „Rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.“
35. Podľa § 212 ods. 3 CSP: „Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku.“
36. Podľa § 220 ods. 2 CSP: „V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
37. Žalovaný sa v rozhodcovskom konaní svojou žalobou zo dňa 11.05.2016 domáhal zaplatenia sumy vo výške 44 183,80 € s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo sumy:
- 4 183,90 Eur z titulu nevrátenia zvyšnej časti vyplatenej zálohy vo výške 750 Eur a sumy 3509,40 Eur
- 40 000 Eur z titulu zmluvnej pokuty.
38. Z výroku rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že žalobca: žalovaný je povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalobcovi istinu vo výške 40.000,00 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 07.05.2016 do zaplatenia... “
39. Z výroku rozhodcovského rozsudku však vôbec nie je zrejmé, ako MORS rozhodol o uplatnenom nároku žalovaného v rámci rozhodcovského konania v časti sumy vo výške 4 183,90 Eur a to napriek tomu, že v odôvodnení rozhodcovského rozsudku (napr. ods. 25 odôvodnenia) sa týmto nárokom žalovaného MORS zaoberal.
40. MORS ďalej v odôvodnení rozhodcovského rozsudku (konkrétne ods.18 odôvodnenia) uvádza, že: „Rozhodcovský súd uznal žalobu žalobcu ako dôvodnú v časti a v časti žalobu zamietol.“, avšak vo výroku absentuje akýkoľvek výrok, z ktorého by bolo zrejmé, že v ako rozsahu MORS žalobu žalovaného zamietol.
41. Vo výroku rozhodcovského rozsudku teda preukázateľne absentuje výrok týkajúci sa nároku žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4 183,90 Eur, a napr. teda či tento nárok žalovanému priznáva, alebo naopak či tento nárok žalovanému zamieta alebo v konečnom dôsledku či MORS konanie v tejto časti zastavuje. Na základe uvedeného je teda evidentné, že MORS v rozhodcovskom rozsudku nerozhodol o celom uplatňovanom nároku žalovaného, t.j. o celom spore, a teda nepostupoval v súlade
s platnými právnymi predpismi SR. S poukazom na uvedené je zrejmé, že rozhodcovský rozsudok je nesprávny a nezákonný a v konečnom dôsledku v rozpore s verejným poriadkom.
42. MORS síce v odôvodnení rozhodcovského rozsudku uvádza ako sa vysporiadal s nárokom žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4 183,90 Eur avšak sa s týmto nárokom riadne nevysporiadal v jeho výroku. V zmysle platnej právnej úpravy je nevyhnutné, aby sa každý súd vysporiadal s uplatňovaným nárokom predovšetkým vo výroku rozsudku, nakoľko práve výrok rozsudku konštituuje alebo deklaruje určite právne skutočnosti, a zároveň výrok rozsudku má tak aj právnu záväznosť.
43. Oproti tomu odôvodnenie rozsudku nemá žiadnu právnu záväznosť, pričom súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Ďalej súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. V neposlednom rade súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
44. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že rozhodcovským rozsudkom priznaný nárok žalovanému vo výške 40 000 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty je v rozpore s hmotným právom.
45. Žalovaný si vo svojej žalobe zo dňa 11.05.2016 uplatňuje o. i. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40 000 Eur, avšak nie je vôbec a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, z dôvodu akého porušenia zmluvnej povinnosti si tento nárok žalovaný uplatňuje. S ohľadom na prílohu Žaloby zo dňa 11.05.2016, a to Výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty a pokus o zmier zo dňa 15.04.2016 je možné sa len domnievať, že žalovaný si nárokuje zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti podľa čl. IX ods. 1 Mandátnej zmluvy zo dňa 25.06.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.11.2015, a to v súlade s čl. VII Mandátnej zmluvy zo dňa 25.06.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.11.2015.
46. Podľa čl. VII ods. 1 Mandátnej zmluvy zo dňa 25.06.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.11.2015: „V prípade, ak Mandatár poruší svoju povinnosť uvedenú v článku III. ods. 3 a Článku IV. ods. 6 a 7, Článku VIII., IX., X. tejto zmluvy, je Mandant oprávnený požadovať od Mandatár a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40 000,- EUR (štyridsať tisíc Eur) za každé jednotlivé aj opakované porušenie ustanovení tejto zmluvy. “
47. Gramatickým výkladom citovaného ustanovenia ako za použitia výkladových pravidiel podľa § 266 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že žalovanému by vznikol nárok na zmluvnú pokuty výlučne len vtedy, keď by žalobca porušil všetky uvedené zmluvné povinnosti resp. zmluvné povinnosti uvedené v článku III. ods. 3 a Článku IV. ods. 6 a 7, Článku VIII., IX., X. Mandátnej zmluvy zo dňa 25.06.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.11.2015. Inak povedané, žalovaný by musel kumulatívne porušiť všetky citované ustanovenia naraz. K takémuto presvedčeniu možno primáme dospieť už len za pomoci gramatického výkladu, nakoľko ustanovenie čl. VII ods. 1 Mandátnej zmluvy zo dňa 25.06.2011 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 23.11.2015 uvádza medzi jednotlivými zmluvnými povinnosťami spojku „a“ a nie „alebo“.
48. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK: „Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.“
49. Podľa § 4 ZoRK: "(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (4) Odkaz v zmluve alebo písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy."
50. Strany § 18 ods. 4 ZoRK: „V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. “
51. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK, „tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky, ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo , že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo“ b) súd zistí, že dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
52. Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.“
53. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK: „Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona, túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.“
54. Dôvodmi na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú podľa § 40 ods. 1 písm.a) ZoRK:
- neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy,
- odňatie možnosti zúčastniť sa rozhodcovského konania,
- prekročenie právomoci,
- procesné vady.
Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 ZoRK musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Súd poznamenáva, že námietka existencie akejkoľvek všeobecne vymedzenej procesnej vady v musí mať potenciálny vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
55. Žalobca pripojil k žalobe listinný dôkaz označený ako : „Vyjadrenie k podanej žalobe v rozhodcovskom konaní č.k.3/2016 žalobcu Consilium Development, s.r.o.“ (č.l. 38 súdneho spisu). Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že žalobca namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky až v samotnej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Neskôr, ako pri prvom úkone možno namietať otázku, ktorá prekračuje právomoc rozhodcovského súdu (ust.§ 1 ZoRK - v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene, alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania, medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Žalobcom vznesená
námietka nedostatku právomoci spočíva v dôvode neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a nie v dôvode prekročenia právomoci rozhodcovského súdu, alebo o nemožnosti rozhodovať o veci v rozhodcovskom konaní. Na to, aby omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatní námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bolo spôsobené dostatočnou príčinou, je potrebné osvedčiť uvedenú príčinu, čo však žalobca neurobil. Na základe uvedeného mal súd za to, že právo žalobcu prekludovalo neuplatnením pri prvom úkone vo veci samej, to znamená, že mu zaniklo právo čokoľvek namietať voči rozhodcovskému konaniu.
56. Pokiaľ ide o dôvod uvádzaný žalobcom, podľa ktorého by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený pre rozpor s verejným poriadkom SR, súd uvádza, že ust. § 40 ods.1 písm. b) ZoRK odkazuje na znenie ust. § 50 ods. 2 ZoRK, podľa ktorého súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.“ Skúmanie rozporu s verejným poriadkom Slovenskej republiky sa viaže pri skúmaní uznania cudzích rozhodcovských rozsudkov, čo nie je prípad tohto konania. Napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd pôsobiaci na území SR. Inštitút uznania cudzieho rozhodcovského rozsudku slúži k nadobudnutiu právnych účinkov v podmienkach Slovenskej republiky. K uznaniu cudzieho rozhodnutia môže dôjsť vo viacerých kontextoch (uznanie v rámci riešenia predbežnej otázky pri žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, uznanie v rámci použitia cudzieho rozhodcovského rozsudku v rámci procesnej obrany), pričom vo všetkých prípadoch uznávajúci súd posudzuje aj existenciu dôvodov podľa § 50, pričom dôvody podľa ods. 2 posudzuje ex offo. Zákonodarca zahrnul pojem „verejný poriadok“ do § 40 ZoRK ako dôvod zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku s odkazom na ust. § 50. Z uvedeného vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo vykladať verejný poriadok v oboch ustanoveniach identicky v súlade s výkladom § 50
- teda ako verejný poriadok v medzinárodnom kontexte. Pri uznaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozsudku sa posudzuje jeho potenciálny rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky a v tomto kontexte je irelevantné, či rozhodcovský rozsudok je, alebo nie je v rozpore s verejný poriadkom štátu, v ktorom bol vydaný.
57. Definíciu pojmu verejný poriadok obsahuje ust. § 2 ods. 1 písm. m) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je ohrozením verejného poriadku porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania.
58. Rozpor s verejným poriadkom Slovenskej republiky predpokladá okrem spoločenského neporiadku, ktorý predstavuje všetky porušenia práva, existenciu skutočného, aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Nestačí teda len porušenie práva, ale musí existovať skutočná a dostatočne závažná hrozba, dotýkajúca sa základného záujmu spoločnosti. Pri rešpektovaní požiadaviek stanovených smernicou 2004/38/ES a judikatúrou Súdneho dvora je možné zhrnúť, že verejný poriadok ako pomerne zložito konštruovaný neurčitý právny pojem zahŕňa vo všeobecnej rovine základné normy, ktoré sa považujú za nevyhnutné pre fungovanie demokratického štátu a spoločnosti. Popri normách právnych sa jedná o normy morálne, sociálne, politické, prípadne náboženské.
59. Súd mal za to, že dôvody, o ktorý opiera žalobca skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe neboli naplnené s poukazom na preklúziu práva a absenciu dôvodov uvádzaných v ust. § 40 ods. 1 písm. b) ZoRK preto súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 13.10.2016 pod sp.zn. 3/2016 v spojení s Opravným rozhodcovským rozsudkom Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2016 pod sp.zn. 3/2016 zamietol.
60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s ust. § 262 CSP s použitím § 255 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.