Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/52/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vorčákovej a prísediacich Jarmily Ďuranovej a PhDr. Mariany Revúsovej, na hlavnom pojednávaní dňa 24.05.2021 v Martine, v trestnej veci proti obž. F.. V. Y., pre zločin podvodu podľa , , takto

rozhodol:

Podľa súd obžalovaného F.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom L., V. XXXX/XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. zo dňa 09.05.2019, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa , , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom F.. V. Y. G. s miestom podnikania XXX XX L., V. XXXX/XX, F.: XX XXX XXX, potom čo v presne nezistený deň v prvom štvrťroku 2013 kontaktoval spoločnosť N. X., M..N.. so sídlom Z. XX, S., F.: XX XXX XXX (ďalej len „spoločnosť N. X., M..N..“), v presne nezistený deň v mesiaci apríl v roku 2013 na osobnom stretnutí v Martine, v sídle spoločnosti N. X., M..N.., oslovil predsedu predstavenstva spoločnosti N. X., M..N.. F.. K. H. s požiadavkou, že by potreboval spätný lízing na niektoré zariadenia v jeho vlastníctve, aby si vyriešil svoj finančný tok a získal financie na chod svojej firmy, následne v rámci ďalšej vzájomnej komunikácie o možnosti získania finančných prostriedkov od spoločnosti N. X., M..N.., prostredníctvom spätného lízingu, na požiadanie F.. K. H. predložil spoločnosti N. X., M..N.. doklady obsahujúce informácie o jeho majetkových pomeroch a aktuálnej finančnej situácii, a to konkrétne doklady preukazujúce stav jeho celkových financií, ktoré dokladoval porovnaním pomeru jeho celkových záväzkov a jeho celkových pohľadávok, kde poukázal na záväzok z úverovej zmluvy uzatvorenej s UniCredit Bank v zostatkovej hodnote istiny spolu s príslušenstvom vo výške 127 157 eur, krytý záložným právom na jeho nehnuteľný majetok, ktorého všeobecná hodnota bola podľa znaleckého posudku vo výške 852 000 eur, a na ostatné jeho záväzky evidované v účtovníctve v celkovej výške 237 520 eur, ktoré boli podľa účtovníctva kryté zásobami v celkovej výške 261 321 eur a finančným majetkom vo výške 44 556 eur, ďalej predložil znalecký posudok na jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok a tiež výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku za rok 2012, na podklade ktorých s ním F.. K. H. uzatvoril, v mieste sídla spoločnosti N. X., M..N.. v Martine, najskôr dňa 16.05.2013 Zmluvu o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1244/2013 zo 16.05.2013, ktorej zmluvnými stranami boli N. X. M..N.. a nájomca F.. V. Y. G., a predmetom ktorej bol lízing kĺbového nakladača BOBCAT AL 440 s kúpnou cenou vo výške 23 205 eur, a následne dňa 16.06.2013 Zmluvu o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1232/2013 zo 15.06.2013, ktorej zmluvnými stranami boli N. X. M..N.. a nájomca F.. V. Y. G., a predmetom ktorej bol lízing technológie s dvojhriadeľovou rozmietacou pílou COSTSA LEONE/2 s kúpnou cenou vo výške 39 867 eur, a Zmluvu o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1245/2013 zo 16.06.2013, ktorej zmluvnými stranami boli N. X. M..N.. a nájomca F.. V. Y. G. a predmetom ktorej bol lízing kapovacej stanice reziva HOLTEC s kúpnou cenou vo výške 37 800 eur, na základe ktorých spoločnosť N. X., M..N..

v zmysle ich vzájomnej dohody a nadväzujúcej Príkaznej zmluvy a Dohody o zábezpeke uzatvorenými medzi spoločnosťou N. X., M..N.. a štátnym podnikom - LESY Slovenskej republiky, poskytla na účet LESOV Slovenskej republiky, štátny podnik, najskôr finančné prostriedky vo výške 58 728,66 eur a následne finančné prostriedky vo výške 36 815,90 eur t.j. finančné prostriedky celkovo vo výške 95 544,56 eur, a to ako zábezpeku, v zmysle ktorej LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ako obchodný partner F.. V. Y. G. plnili záväzky z ich vzájomných obchodných zmlúv a dodávali F.. V. Y. G. drevnú hmotu v hodnote do výšky poskytnutej zábezpeky so splatnosťou faktúr najskôr na 30 dní a následne na 60 dní, pričom F.. V. Y. takto konal aj napriek tomu, že už v čase predchádzajúcom uzatvoreniu predmetných zmlúv so spoločnosťou N. X. M..N.., ako aj v čase ich uzatvárania vedel, že mal aj ďalšie záväzky, a to záväzky voči jeho rodinným príslušníkom v celkovej výške 222 993,48 eur, ktoré pred štatutárnymi orgánmi tejto spoločnosti zamlčal, že sa jedná o informácie o jeho finančnej situácii v danom čase, ktoré mali určujúci význam pre rozhodovanie štatutárnych orgánov spoločnosti N. X., M..N.., či s ním vstúpia do predmetných zmluvných vzťahov, t. j. či s ním uzatvoria predmetné zmluvy, a že jeho finančná situácia mu neumožňovala splatiť lízingové splátky z predmetných zmlúv v celej výške, finančné prostriedky poskytnuté spoločnosťou N. X., M..N.. LESOM Slovenskej republiky, štátnemu podniku ako zábezpeku, vyčerpal prostredníctvom odobratia drevnej hmoty v celom rozsahu, lízingové splátky, ktoré bol povinný na základe predmetných zmlúv platiť, splatil len sčasti a od apríla v roku 2014 až doposiaľ už nezaplatil, a to vo vzťahu k všetkým trom zmluvám, ani jednu lízingovú splátku, a predmety lízingu ani doposiaľ spoločnosti N. X., M..N.. neodovzdal, čím svojim konaním spôsobil spoločnosti N. X., M..N.. N. N. Z. XX, S., F.: XX XXX XXX, škodu vo výške 95 544,56 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa súd poškodenú spoločnosť N. X., M..N.., so sídlom Z. XX, S., IČO: XX XXX XXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine podal dňa 09.05.2019 na tunajšom súde obžalobu na obv. F.. V. Y., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa , , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Predsedníčka senátu Okresného súdu Martin vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obž. F.. V. Y.; výsluchom svedka - poškodeného F.. K. H., výsluchom svedkov G.. F.. L. Ž., F.. S. E., Z.. K. L., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka F.. Y. H. v štádiu prípravného konania, podľa so súhlasom obžalovaného a prokurátora; prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa .

Obžalovaný F.. V. Y. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných ustanovení vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že prevádzku vlastnil od roku 2000. Na to zobrali prvý úver a v rámci 14 rokov vlastne z tej prevádzky, ktorá bola technologicky zastaraná urobili vyspelú prevádzku s ekonomicky prijateľným počtom zamestnancov a počas tohto 14-násť ročného obdobia zobrali mnoho úverov a podpísali mnoho leasingových zmlúv, ktoré aj naplnili. Firma splatila všetky leasingové zmluvy, ktoré až do roku 2013 mala. Vzhľadom na to, že sa finančná situácia skomplikovala z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti a požiadavky štátnych lesov o platby vopred, hľadali možnosť financovania, jednou z možností bol leasing strojov cez firmu N.. Boli požiadaní, aby dodali ekonomické podklady za rok 2012 a samotné podklady potrebné na ohodnotenie predmetu leasingu. Leasingové zmluvy sa uzatvorili, začali splácať leasing, ale spomínané problémy znemožnili dostať výrobu na takú úroveň, aby prekonali problémy, ktoré spomenul. Nikdy neodmietali vydať firme N. predmety leasingov, ale počas obdobia reštrukturalizácie, keď majetok prevzala správcovská spoločnosť, tak nemali právomoc nakladať s majetkom firmy. Čo sa týka vzneseného obvinenia o zamlčaní rodinných pôžičiek, tak to odmietol, že išlo o úmyselné zamlčanie vzhľadom na to, že do toho okamihu ani jedna leasingová spoločnosť nikdy nepožadovala, aby deklaroval osobné pôžičky. Čo sa týka hodnoty strojov, nemá dodnes vedomosť za akú hodnotu boli vlastne speňažené a tým pádom sa ani nevie vyjadriť k výške sumy, ktorú požaduje poškodená spoločnosť. Obžalovaný ďalej na otázky uviedol, že predložil účtovné podklady - záväzky, pohľadávky a majetok firmy a oznámil poškodenému všetky relevantné údaje, ktoré

sa týkali firmy G.. Záväzky voči rodinným príslušníkom v tej dobe nepovažoval za záväzky voči firme. A rovnako ako pred podpisom leasingovej zmluvy, žiadna leasingová spoločnosť mu nevyčítala, že tieto záväzky nezahrnul do údajov poskytnutých leasingovej spoločnosti. Ručil predmetom leasingu, čiže 3- mi strojmi, ktorých kúpna hodnota presahovala 300 000 eur. Ručil tiež blankozmenkou. Z jeho pohľadu to bol štandardný postup. V tej dobe vlastnil tiež byt, pozemok a potom to boli samotné stroje. Hodnota prevádzky bola na úrovni odhadu, okolo 800 000 eur a hodnota bytu bola približne 85 000 eur. Leasing splácali a myslí, že splatili okolo 10 000 eur. Správcu informoval že predmetné stroje sú predmetom leasingu s výhradou vlastníctva a myslí, že ani neboli zahrnuté do reštrukturalizácie. Nepamätá si kedy ho poškodený vyzval na vrátenie strojov ani akou formou. Stroje sa nachádzali na prevádzke a mal k nim prístup len správca a kým prevádzkovali, mali strážnu službu do začiatku reštrukturalizácie, potom to prevzal správca konkurznej podstaty. V dobe, keď správca spisoval majetok, tak ho upozornil na tri predmety leasingu, ktoré sa týkajú troch konkrétnych strojov. Ako začala reštrukturalizácia, tak správca konkurznej podstaty pri komunikácii potvrdil, že bude žiadať od firmy N., aby si prišla prevziať predmet leasingu. Nevie však, či sa tak aj stalo. Leasing vybavovali za účelom nákupu dreva od štátnych lesov. Drevo pílili ako rezivo, a to predávali do Maďarska, Holandska a ďalších krajín Európy. Miera ziskovosti je pritom ovplyvnená viacerými faktormi, takže predávali so ziskom. Prevádzkové náklady v tej dobe boli prevažne 1 000 eur denne, čiže približne 20 000 eur mesačne - energia, mzdy, odvody, bežné náklady. To sú tie také hlavné náklady. Úvery na leasing boli vo výške cca 1 500 eur a úver si nespomína. Zisk bol v tom období približne cca 30 000 eur za mesiac, ak sa pravidelne robilo. Na konci mali v priamom pomere okolo 10 zamestnancov. Problém nastal v okamihu, keď peniaze zostali viazané v DPH. To znamená, že štátne lesy vyžadovali platbu vopred a oni to drevo museli doviesť v objeme primeranom na to, aby mohli vyrábať, čo je radovo 20 až 30-násobok predávaného tovaru. Museli drevnú hmotu doviesť v takom množstve a držať na sklade, aby im to umožnilo efektívne vybrať vhodnú guľatinu podľa drevných sortimentov a priemerov hmotnosti, aby bola výroba efektívna a nevznikalo enormné množstvo odpadu. Zásoba na sklade musela byť minimálne 500 metrov kubických, optimálna zásoba sa pohybuje na úrovni 1 000 metrov kubických. Na základe jednotlivých objednávok, z ktorých každá je špecifická, čo sa týka sortimentu, t. j. samotného rozmeru a dreviny sa musí dosahovať tzv. maximálna výťaž, aby dosahovali plánované ekonomické výnosy. To znamená, že pokiaľ hodnota kamiónu samotného reziva bola približne 5 000 - 6 000 eur ,tak na výrobu tohto kamiónu potrebujete aspoň 20 000 eur, aby vyrobili tovar so ziskom. Následne, vzhľadom na to, že veľa tovaru vyvážali, tak im samozrejme zostávala DPH, ktorá sa im vracala s mesačným oneskorením. A k tomu treba prirátať čas, kým tovar speňažili, to znamená kým prišli peniaze na účet firmy. K tomu, keď peniaze neprišli, tak začali tie problémy. Hlavný problém vznikol pri obchode s maďarskými klientmi, ktorí trval 3 - 4 roky a počas neho pri daňovej kontrole zistil daňový úrad, že jeden z hlavných klientov z Maďarska nemá platné DIČ. Oni predložili všetky doklady vrátane kópie výkazu z daňového portálu, na ktorom bol subjekt s platným DIČ, ale daňový úrad pri kontrole nevrátil sumu vo výške 40 000 eur, konanie namietali a zistilo sa, že maďarský súd retroaktívne zrušil DIČ spomínanému klientovi, ale v danom období, keď došlo ku kontrole alebo tesne pred ním svietilo ako platné na daňovom portáli SR. Čiže napriek všetkým opatreniam, ktoré ako firma urobili, vrátane všetkých dokladov spojených s exportom aj kontrolou DIČ na daňovom portáli im daňový úrad odmietol vrátiť tieto peniaze.

Svedok F.. K. H. za poškodenú právnickú osobu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že je predsedom predstavenstva spoločnosti N. X. M.. N.., ide o rodinnú firmu, ktorá poskytuje leasingy od roku 1992. Hlavným predmetom poskytovania leasingu je na automobily, sporadicky aj iným partnerom, ak si preveria ich finančné schopnosti. Tak to bolo aj v tomto prípade, kde obžalovaný navštívil spoločnosť v Martine na jar v roku 2013 za prítomnosti svojho finančného poradcu pána Ž.. Vypočul si požiadavku obžalovaného, že majú pílu, na ktorej majú bilanciu od Štátnych lesov na drevnú hmotu, že majú zahraničných odberateľov, ale že nemajú financie na to, aby platili Štátnym lesom za dodávku dreva vopred. Predložili účtovnú závierku, daňové priznanie za rok 2012, kde obžalovaný vystupoval ako podnikajúca fyzická osoba, t. z. nie právnická osoba. Na základe skúseností je to prvá garancia toho, že ručí osobným majetkom. Druhý závažný doklad je znalecký posudok na nehnuteľnosti píly v S. na cca 800.000 eur, ktorá bola zaťažená záložným právom UniCredit Bank. V účtovných dokladoch si overil, že majú nejaké záväzky, zhruba 250.000 eur, ale že zároveň zhruba v tejto výške majú aj materiál, zásoby. To znamená, už hotové rezivo. Vzhľadom k tomu, že poskytujú leasing z cudzích zdrojov, banky im poskytnú úver a oni potom poskytujú peniaze klientom vo forme leasingu. Na základe toho, tak ako je u nich štandard, vycestoval na miestnu obhliadku píly do Michalovej, prešiel si s obžalovaným celý areál, aby ho poznal, videl. Majetok nehnuteľnosti videl, videl zásoby, videl rezivo, videl stroje, všetko bolo funkčné a pri tejto obhliadke skonštatoval, že pokiaľ mu preukážu, že majú tieto stroje vo vlastníctve

ako hnuteľný majetok, môžu poskytnúť leasing. Vytipoval tri zariadenia, ktoré môžu byť použité pre túto obchodnú transakciu, a to píla, ktorá je vlastne srdcom firmy, lebo na tom sa to drevo reže (gater). Druhý stroj bola píla, ktorá drevo skracuje na príslušné dĺžky a tretí stroj, ktorý zvážil, že bol vhodný, bol kolesový nakladač BOBCAT. To boli tri hlavné stroje, ktoré boli „gro“ firmy. Obžalovaný mu predložil doklady ako ich nadobudol, že ich v minulosti mal na leasing a overil si, že boli splatené. Takisto si overil tieto stroje aj u bývalého dodávateľa, boli to nemecké stroje, kde sa pohybovala nadobúdacia hodnota a on stanovil hodnotu vzhľadom na opotrebenie. Aby si úplne verifikoval to, čo mu predložil obžalovaný, navštívil vedenie UniCredit Bank v Bratislave a overil si, či záväzok voči nim v sume cca 120.000 eur je pravdivý, konečný a že je voči banke založený majetok vo výške cca 800.000 eur, čo už bolo dosť vysoké zabezpečenie. Keby sa ten majetok predal, uspokojí sa aj banka aj štát aj všetci. To znamená, že záujem obžalovaného bol, aby tie tri stroje od neho odkúpil v rámci spätného leasingu, čím by on získal finančné prostriedky na nákup drevnej hmoty, a teda platiť vopred Štátnym lesom. To bola štandardná politika Štátnych lesov. Samozrejme, že Štátne lesy nedávajú hocikomu bilanciu na nákup dreva. Overil si na Štátnych lesoch, že obžalovaný má stanovenú kvótu na nákup drevnej hmoty. Po overení u Štátnych lesov sa s nimi dohodol, či sú ochotní podpísať s nimi ako leasingovou spoločnosťou príkaznú zmluvu, ktorou oni zaplatia na účet Štátnych lesov hodnotu, na ktorú ocenili tie tri predmety leasingu ako zábezpeku, na základe ktorej môže dostávať obžalovaný na faktúru drevo. Po spracovaní drevnej hmoty, pri predaji, výťažok z predaja sa použije na zaplatenie faktúr, miezd, leasingu. Štátne lesy nemali voči tomu výhrady, súhlasili s návrhom. Po overení všetkých týchto vecí, obžalovaný tam pôsobil úplne normálne, pohodovo, že je všetko OK, predložil plán ako bude obchodovať, takže mal poslednú otázku, aby mal istotu, že nejde o podvod. Či je ochotný podpísať osobnú blankozmenku ako ručiteľský dokument. Ako náhle by zistil na mimike tváre, že zapochybuje, teda že nie je niečo v poriadku, končí obchod. V tomto prípade sa tak nestalo. Prisľúbil, že to bude avalovať spolu so svojim bratom pánom H., s ktorým spolu podnikali. To bolo na jar. Niekedy v júni roku 2013 došlo k podpisu zmluvy na nakladač a jednu pílu. Kúpna cena bola poukázaná na účet Štátnych lesov, čím obžalovaný mohol teda drevnú hmotu predávať, splácať. Myslí, že o mesiac, dva podpísali ďalšiu zmluvu, opäť predajná cena bola poukázaná na účet Štátnych lesov, čím sa zábezpeka zvýšila zhruba na 95.000 eur a splatnosti faktúr voči obžalovanému od Štátnych lesov sa predĺžili na 60 dní. Ideálny model na to, že skrátka mal materiál, mohol rezať, mohol predávať a točiť celé cash flow. Splátky prestali byť splácané vo štvrtom mesiaci 2014. Napriek upozorneniam, ktoré väčšinou od nich idú mailom, telefonicky, nedošlo k náprave. Bol vyzvaný na vrátenie predmetného leasingu do sídla spoločnosti. Osobne mu túto výzvu odovzdal vo Zvolene v decembri 2014, kde ju voči podpisu prevzal. Dobre si to pamätá, lebo vtedy sa konala veľká policajná akcia a odtiaľ išiel do S., kde bol pripravený stroj na odvoz nakladača. Keď tam prišli, bez obžalovaného, zistili, že ten kolesový nakladač tam nie je. Po niekoľkohodinovom pátraní polície sa zistilo, že obžalovaný dal tento stroj inému veliteľovi akože je jeho, zrejme na splácanie svojich záväzkov. Po niekoľkých hodinách zdráhania sa pán zrejme pochopil situáciu a stroj odovzdal. Stroj bol odobratý a odvezený do sídla spoločnosti. Tento prípad bol ukončený tým, že obžalovaný bol za tento prípad právoplatne odsúdený a oni stroj odpredali za zostatkovú cenu a škodu, ktorá vznikla pri tomto stroji si zrovnali. Ďalšie stroje pre nich ako leasingovú spoločnosť nebolo možné odobrať, ale nájomca je povinný v zmysle podmienok odovzdať stroje v sídle spoločnosti. Na jar 2015 sa dozvedeli, že obžalovaný je v reštrukturalizácii. Okamžite sa začali oboznamovať s celým materiálom a zistili, že obžalovaný celý nehnuteľný majetok previedol na firmu svojho brata v auguste 2014. Tá firma sa volala Y. Y. N.. V.. Q.., jediným spoločníkom tam bol jeho brat F.. H., ktorý bol zároveň ručiteľom na zmenkách. Za čo v auguste predal celý nehnuteľný majetok a kde skončili v hodnote cca 800.000 eur, im nie je známe. Z reštrukturalizačných materiálov sa dozvedeli, že v čase, keď obžalovaný žiadať o leasing, mal vraj brať pôžičky od rodinných príslušníkov, ktoré sa stali súčasťou reštrukturalizácie ako záväzky. Vzhľadom k tomu, že vystupoval u nich ako podnikajúca fyzická osoba, tam sa neodlišuje súkromný majetok. Čiže v čase, keď ich žiadal o leasing neuviedol záväzky voči rodinným príslušníkom. Keby boli takéto záväzky v dokladoch videli, tak nikdy by neboli poskytli leasing. Zamlčal, že mal záväzky voči rodinným príslušníkom, a takisto zamlčal, že voči nemu už bežali nejaké exekúcie. V reštrukturalizačných materiáloch sa dočítali aj to, že jedna z tých píl bola zahrnutá do reštrukturalizácie. Po ťažkej konfrontácii so správcom reštrukturalizácie bola odtiaľ vylúčená. Počas reštrukturalizačnej schôdze s veriteľom sa dozvedeli, že reštrukturalizačný správca vedie súbežne aj reštrukturalizáciu firmy Y. Y. N.. V.. Q.., čiže jeho brata, ktorá odkúpila nehnuteľný majetok. Vzhľadom k tomu, že mali vedomosť, že sa v prevádzke už nepracuje, tak jeho otázku, ako môže prebiehať reštrukturalizácia mu bolo povedané, že cieľom reštrukturalizácie je predaj celého toho komplexu spoločnosti Y. N.. V.. Q.., ktorá tiež vystupovala ako veriteľ, a že táto firma to potom predá firme S. T., ktorej spoločníkom a štatutárom je pán A.. Pán A. mu zavolal a on predtým mal záujem to kúpiť, dokonca chcel, aby mu na leasing poskytli tieto tri zariadenia.

Prisľúbil mu, že ak sa dohodnú na podmienkach, nemá s tým problém. Pán A. ho telefonicky upozornil v lete roku 2015, že na píle nikto nie je, nikto tam nestráži stroje, že im rozkrádajú majetok. V jeseni roku 2015 všetko zmizlo. Pretože dostal informácie z obce S., tak v súčinnosti s políciou vykonal na základe súdneho príkazu na jednej farme prehliadku, kde sa všetok šrot nachádzal. Dotyčný pán, ktorý to tam všetko rozobral bol z toho policajného prepadu v šoku. Pretože to polícia mala dobre zorganizované, na mieste skonfrontovala toho dotyčného pána so správcom konkurznej podstaty, nakoľko ten pán - volal sa O. tvrdil, že to odkúpil od správcu. Medzi nimi tam nastal konflikt, že toto sa netýkalo predaja majetku, ale to už bolo všetko mimo nás, pretože už to bolo všetko totálne znehodnotené. Túto vec ako poškodzovanie veriteľa atď. riešia na prokuratúre vo Zvolene. Cíti sa podvedený, nakoľko v čase, keď poskytoval obžalovanému leasing, nebol informovaný o jeho záväzkoch a keby bol, v žiadnom prípade mu neposkytne leasing. Všetky peniaze museli banke vrátiť, tým pádom museli pozastaviť činnosť, nakoľko čakajú, ako sa podarí vymôcť ich pohľadávky. Svedok ďalej na otázky uviedol, že štandardne u nich beží mailová komunikácia, v ktorej klientov upomínajú, že neplatia. Je štandard na Slovensku, že mesiac, dva, tri neplatia. V tomto prípade to už bolo viac, takže sa s obžalovaným stretol osobne vo Zvolene v autosalóne Škoda, kde voči podpisu prevzal výzvu na vrátenie všetkých predmetov leasingu. Nepovedal ani prečo splátky nesplácajú, ani prečo previedol nehnuteľnosti na svojho brata a pritom v zmluvných podmienkach je zakotvená povinnosť, že všetky zmeny v rámci podnikania je povinný im oznámiť. On vlastne prenechal už na cudzích nehnuteľnostiach ich stroje, ktoré mal v nájme. Možno preto, aby jeho G. na nich podnikal. Na výzvu na vrátenie strojov nereagoval nijak. Kontaktoval aj pána H., niekoľkokrát sa stretli v trojici, t. j. on, obžalovaný a pán H. na námestí vo Zvolene v hoteli, kde ich upozornil, nech nebláznia, že obaja ako súkromné osoby majú avalované zmenky a môže si ich voči nim uplatňovať. Naposledy tohto roku ho kontaktoval mailom pán H. s dotazom, či eviduje ich spoločnosť voči nemu nejaké pohľadávky. Na to mu odpovedal, že mailovou komunikáciou sa takéto veci neriešia, tak dotaz zopakoval písomne doporučenou poštou. Ten dokument v origináli má. Odpovedal mu, že toto môžu riešiť len osobným stretnutím. Tak mu navrhol, že keď chce, môže prísť za ním do Zvolena. A tým to skončilo. V súčasnosti je výška záväzku pozostávajúca z nesplatených splátok s príslušenstvom k dvom zmluvám, nakoľko jednu poriešili vo výške okolo 100 000 eur. Obžalovaný prestal splácať v apríli 2014, t. j. v lete 2013 dostal leasing na 48 mesiacov, teda zhruba po roku prestal splácať. Čo sa týka úveru v banke tá už mala voči nemu tým, že nemal cash flow dlh, nesplácal, ale ručil veľkým majetkom, tak riešili s bankou aj možnosť, že odkúpia túto pohľadávku, nakoľko však banka požadovala celú sumu, toto odmietol, verifikoval si však, aká je výška pohľadávky banky. Z reštrukturalizačného spisu vie, že pôžičky od rodinných príslušníkov boli uzatvorené medzi otcom F.. H. a zdá sa mu, že druhá osoba bola buď dcéra alebo družka. Boli to dosť značné čiastky na tú dobu. On bol fyzická osoba podnikajúca, takže akékoľvek záväzky mal povinnosť mať zapísané v účtovnej dokumentácii. V decembri 2015 keď prišli do S., píla sa tam nachádzala, ale už tie priestory boli majetkom jeho brata a on tam vstupoval s asistenciou polície. Avalovaním zmeniek sa neuspokojili preto, že ešte stále tam boli predmety, ktoré bolo možné speňažiť. Použitie zmeniek je posledná možnosť, ktorú používajú. K výpovedi svedka sa vyjadril aj obžalovaný, ktorý uviedol, že motívom prevodu majetku z firmy G. na firmu Y. Y., bola požiadavka UniCredit-u o splatenie pôžičky, ktorú v tej dobe vo výške 120.000 eur mala firma G.. UniCredit Bank žiadala o vyplatenie tejto sumy, na základe čoho sa nehnuteľný majetok, t. z. pozemky, budovy previedli na firmu Y. Y. N.. V.. Q.., ktorá ich zároveň založila v prospech inej banky, ktorá v rámci toho obchodu zaplatila UniCredit Bank sumu 120.000 eur. Pretože tam bol veľký majetok, ktorý presahoval hodnotu pôžičky v UniCredit Bank. Takže motívom nebolo nejakým spôsobom ten majetok zakryť a následne speňažiť. Dôkazom toho je, že aj v rámci reštrukturalizácie a následne konkurzu došlo k prebratiu celého majetku až na stroje podliehajúce leasingu, správcovskou spoločnosťou SKP, kde sa konali obhliadky, fotodokumentácia a zápis. Takisto bolo v správcovskej spoločnosti v rámci reštrukturalizácie jasne deklarované a oznámené, že tri stroje podliehajú leasingovej zmluve, a tieto leasingové zmluvy boli správcovskej spoločnosti zaslané.

Svedok G.. F.. L. Ž. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe toho, že sa venuje nejakému podnikateľskému poradenstvu v oblasti manažérskych zručností aj financií, bol oslovený spoločnosťou G., na možnosť zabezpečenia financovania tejto spoločnosti formou leasingu, resp. releasingu nejakých strojov a zariadení, ktoré boli v majetku tejto spoločnosti. Na odporúčanie spoločného známeho, jeho a pána H., mu odporučil spoločnosť N. X., M.. N.., ktorú navštívili a obžalovaný, resp. firma G. predniesla svoje požiadavky na možnosti financovania. Na základe požiadavky spoločnosti N. X., M.. N.. spoločnosť G. predložila štandardné výkazy potrebné k prehodnoteniu leasingu a definovala stroje a zariadenia, ktoré by bolo možné preleasingovať. Spoločnosť N. X., M.. N.. si urobila na základe týchto skutočností analýzu, urobila sa obhliadka všetkých

strojov, zariadení, kde sa vytypovalo, o ktoré stroje by sa mohlo jednať. Následne spoločnosť N. X., M.. N.. leasing schválila a spoločnosti G. poskytla tie finančné prostriedky. To poskytnutie bolo formou na účet Štátnym lesom, kde to malo vystupovať ako zábezpeka na nákup materiálu a drevnej hmoty pre spoločnosť G.. Na otázky ďalej svedok uviedol, že čo sa týka finančnej solventnosti o pohľadávkach a záväzkoch obžalovaného, mal vedomosť o tých, ktoré predložil pánovi H., boli to štandardné výkazy spoločnosti G.. Po prebehnutí transakcie v úvode spoločnosť G. si plnila záväzky, postupne si prestávala plniť tieto záväzky. Nevie, asi neboli finančné prostriedky. Čo sa týka jeho postavenia pri tomto obchode, tak dlhšie sa poznali s obžalovaným a do budúcna mu bola naznačená možnosť podieľania sa nejakými podielmi v jeho spoločnosti. V minulosti poskytol obžalovanému pôžičky, ale presné obdobie ani sumy nevie, išlo o viacero malých finančných pôžičiek, ktoré boli splatené, avšak ku koncu už nie. Išlo o pôžičku medzi fyzickými osobami a boli bezúčelové. Myslí, že to bolo v roku 2015, ale nie je si istý. Do spoločnosti N. X., M.. N.. išiel s obžalovaným ako kamarát, ale spoločný známy, ktorý ich zoznámil s pánom H. ho predstavil, ak si dobre pamätá ako poradcu. Čo sa týka dokladov, ktoré mali byť predložené spoločnosti N. X., tieto vymedzil pán H. na stretnutí. Mali byť predložené výkazy spoločnosti, údaje o pohľadávkach a záväzkoch spoločnosti. Nevie, či na prvom stretnutí, ale rozprávalo sa aj o strojoch a zariadeniach, ktoré mali byť predmetom financovania. Následne obžalovaný pripravil podklady cez svoju účtovníčku, a tieto predložil pánovi H.W., ktorý si potom urobil analýzu. To, čo potreboval pán H., to mu obžalovaný doložil. Nevie presnú sumu, ktorá bola poskytnutá obžalovanému, vie, že to bolo rozdelené na dve časti. Prvý myslí, že bol nakladač a následne technológie, t. j. píla a ten ďalší stroj. Nevedel, že obžalovaný mal záväzky voči rodinným príslušníkom.

Svedkyňa F.. S. E. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným začala spolupracovať od začiatku roka 2014. Platobná disciplína u neho bola normálna, bežná. Keď dostal peniaze od niekoho odberateľskú faktúru, zaplatil. V r. 2014 bola situácia normálna. V r. 2016 sa situácia zmenila, firma musela ísť do reštrukturalizácie, nakoľko došlo k platobnej neschopnosti. Mali daňovú kontrolu a tam bola vyčíslená nejaká suma, ktorú mal zaplatiť, ale to v praxi tak nefunguje. V praxi to funguje tak, že keď mal dostať vratku, tak ju nedostane, ale sa odpíše na tú dlžobu voči daňovému úradu. Keď nedostane ten príjem, s ktorým firma ráta, tak sa to nabaľuje. A keď je to niekoľko mesiacov, tak je to koniec, firma sa dostane do platobnej neschopnosti. To bolo asi v apríli 2016. To obdobie predtým smerovalo k reštrukturalizácii, lebo nebol schopný platiť svoje záväzky. Následne sa leasing platil v zmysle reštrukturalizačného plánu, to už nebolo v plnej sume, to boli sumy, ktoré určil správca. Mali majetok, nevie presne, nakoľko v tom čase pre obžalovaného nerobila. Ručil asi tými strojmi, ktoré si požičal, mali aj iný majetok, iné stroje, automobily, budovy a pohľadávky samozrejme. Obžalovaný jej predložil skladové karty, zoznam majetku, faktúry došlé, odoslané a záväzky a pohľadávky, nakoľko ide o jednoduché účtovníctvo, neprenášajú sa účty z minulých rokov, účtuje sa iba o príjmoch a výdavkoch, čiže pokladňa, pokladničné operácie a bankové operácie. Po začatí reštrukturalizácie mohol obžalovaný robiť iba to, čo mu dovolil správca. Aj hradil všetky záväzky tak, ako určil správca. Ona mu dala podklady a on na základe toho určil plán. Nepamätá si kedy sa prestali splácať splátky leasingu, nakoľko to bolo už dávno. Ona nezistila nič zvláštneho, tak ako bežali iné firmy, tak bežala aj firma G.. Mali svoje nezaplatené záväzky aj nezaplatené pohľadávky. Čo sa týka rodinných pôžičiek uviedla, že ak bola poskytnutá pôžička, bola to platba v hotovosti a musela sa prijať do pokladne príjmovým dokladom na základe zmluvy, samozrejme. Nepamätá si, ale ak však bola pôžička poskytnutá, musela byť zahrnutá v účtovníctve. Ak pripravovala podklady, museli byť zahrnuté aj v účtovníctve všetky pôžičky, nepamätá si však presne na konkrétne.

Svedok Z.. K. L. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedol, že reštrukturalizácia prebehla od marca roku 2015 do novembra 2015. Obžalovaný oslovil spoločnosť za účelom vypracovania reštrukturalizačného posudku, ktorý správca vypracoval, preskúmal celú finančnú situáciu a zistil, že reštrukturalizácia by mohla viesť k zachovaniu prevádzky spoločnosti a k vyššiemu uspokojeniu veriteľov, na rozdiel od situácie, že by bol vyhlásený konkurz. Správca v posudku reštrukturalizáciu odporučil. Následne obžalovaný podal návrh na povolenie reštrukturalizácie na OS Banská Bystrica, ktorého prílohou bol aj posudok správcu. OS Banská Bystrica preskúmal návrh vrátane posudku a začal vo veci reštrukturalizačné konanie. Súd následne reštrukturalizáciu povolil. Momentom začatia reštrukturalizačného konania je dlžník povinný obmedziť úkony za spoločnosť iba na bežné úkony. Súd v uznesení o povolení reštrukturalizácie ustanovil spoločnosť N. H..N.. za správcu. Od povolenia reštrukturalizácie mali veritelia 30 dní na prihlasovanie pohľadávok. Po uplynutí tejto lehoty má správca 30 dní na popretie prihlásených pohľadávok. Niektoré pohľadávky popreté boli, presne nevie uviesť ktoré, ale dajú sa doložiť zo spisu. Následne sa konala schôdza veriteľov, na ktorej boli zvolení

členovia veriteľského výboru. Po prvej schôdzi veriteľov plynie dlžníkovi zákonná lehota na prípravu reštrukturalizačného plánu a na uskutočnenie rokovaní s veriteľmi, aby získal podporu od veriteľov na jeho realizáciu. Dlžník najskôr predložil reštrukturalizačný plán veriteľskému výboru, ten ho schválil a následne správca zvolal schvaľovaciu schôdzu za účelom schválenia. Na všetkých schôdzach bol prítomný zástupca súdu. Veritelia tento plán schválili. Následne podal dlžník návrh na súd na potvrdenie tohto plánu. Súd tento plán potvrdil tiež. Plán staval na tom, že obžalovaný a spoločnosť Y. Y. N.. V.. Q.. spoločne vlastnili majetok v k.ú. G., neďaleko obce S., ktorý majetok tvorila píla na spracovanie dreva a nehnuteľnosti. Obžalovaný vlastnil stroje a nehnuteľnosti vlastnila spoločnosť Y. Y.. Nehnuteľnosti mali byť predané spoločnosti S. T. za kúpnu cenu niečo vyše 400.000 eur, a z týchto prostriedkov chcel dlžník vyplatiť veriteľov podľa plánu a zachovať svoje podnikanie v oblasti obchodovania s drevom. Spoločnosť Y. Y. bola taktiež v reštrukturalizácii a toto bol jediný spôsob ako vyriešiť ich úpadok. Obchod sa nerealizoval z dôvodu, že kupujúci odmietol uzavrieť zmluvu a sprostredkovane má informácie, že mu boli zo strán tretích osôb oznamované skutočnosti, že si budú uplatňovať vlastnícke práva k veciam na píle a že ju teda nenadobudne ako celok. Ako mu je známe, obžalovaný potom podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Aj vyhlásenie konkurzu, v zmysle zákona, znamenalo, že ten istý správca, ktorý mal na starosti reštrukturalizáciu, bude riešiť aj konkurz. Do konkurzu si veritelia prihlásili svoje pohľadávky, gro predpokladám že tých istých ako v rámci reštrukturalizácie. V súčasnosti stav konkurzného konania je v štádiu schvaľovania rozdeľovania výťažku oddelenej podstaty - Slovenská sporiteľňa. Konkurz mal na starosti kolega Z.. U., ktorý s nimi spolupracuje. Na otázky ďalej svedok uviedol, že obhliadku majetku vykonával kolega S.. K. D., ktorý bol v tom čase komplementárom. Na obhliadke zistili, že nehnuteľnosti sú vo veľmi zlom technickom stave, rovnako strojové zariadenia, ktoré tam boli umiestnené, pravdepodobne z dôvodu neúspešnej reštrukturalizácie, stratili na hodnote, a to hlavne vplyvom počasia a vandalizmu, nakoľko areál ako správca pre nedostatok finančných prostriedkov nemohli zabezpečiť. Čo sa týka rozsahu majetku, správca majetok, ktorý patril obžalovanému, poňal do súpisu a súpis zverejnil v Obchodnom vestníku, hlavne strojové zariadenia a byt obžalovaného zaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne. Hodnota tohto majetku bola zverejnená v Obchodnom vestníku, presnú sumu si nepamätá, ale mohlo to byť okolo 30 - 40.000 eur. Obžalovaný mohol disponovať majetkom, ale len v rozsahu bežných právnych úkonov. Ak by túto povinnosť porušil, takémuto výkonu je možné rozporovať. Čo sa týka dokladov, ktoré obžalovaný zapožičal v čase, keď chcel riešiť reštrukturalizáciu, uviedol, že bežne si nespisujú zoznam týchto dokladov, ale sú to účtovné závierky, zoznam záväzkov v aktuálnom období, majetok na základe deklarácie dlžníka a z verejne dostupných zoznamov. Nepamätá si či boli v účtovníctve obžalovaného zahrnuté aj súkromné pohľadávky voči rodinným príslušníkom. Nemá vedomosť či obžalovaný informoval správcu o tom, že sa nachádzajú na píle stroje, ktoré patria spoločnosti N., mohol byť kontaktovaný niektorý kolega. Ak to tak bolo, mal by sa v spise nachádzať úradný záznam. Čo sa týka údajov z ktorých vychádzajú pri zisťovaní záväzkov dlžníka, vychádzajú z údajov poskytnutých hlavne dlžníkmi, pričom pri reštrukturalizácii nie je nutné vedieť konkrétne sumy, posudzuje sa hlavne to, či veritelia budú uspokojení vo väčšom rozsahu ako pri konkurze a či bude možné zachovať podnikanie. Na otázku, či v čase, keď vypracovali reštrukturalizačný posudok, bol presvedčený vzhľadom na stav píly, prevod nehnuteľností, že táto je schopná ďalej fungovať uviedol, že keďže to vyplýva z reštrukturalizačného posudku, tak správca vyhodnotil, že áno. Vzhľadom aj už na výsledky konkurzu, kde výťažok z predaja majetku oboch spoločností, ktorý je okolo 100.000 eur by reštrukturalizácia priniesla vyšší výnos a aj obžalovaný by mal peniaze, aby mohol fungovať v rámci podnikania, aj keď pravdepodobne skôr ako sprostredkovateľ. Okrem toho tieto skutočnosti skúmal aj súd pri povoľovaní reštrukturalizácie a schvaľovaní reštrukturalizačného plánu. Svedok tiež po nahliadnutí do reštrukturalizačného plánu na č.l. 239 a nasl. a na č.l. 252, kde je uvedený rozsah popretia pohľadávok uviedol, že veritelia, ak by ich pohľadávky aj boli popreté, mohli by byť zahrnutí do reštrukturalizačného plánu, a tým pádom mať aj hlasovacie právo v prípade, ak by vyhrali incidenčnú žalobu alebo ak by dlžník písomne uznal túto pohľadávku, veriteľ, sa môže kedykoľvek vzdať svojho práva na plnenie vo vzťahu k dlžníkovi. Táto skutočnosť nemusí byť zabezpečená v spise, nakoľko reštrukturalizačný plán si rieši dlžník, ktorý si získava veriteľov, aby hlasovali za takýto reštrukturalizačný plán. Väčšinou to býva v prípadoch, ak si veriteľ uvedomuje, že v rámci konkurzu by nebol uspokojený vôbec, a s dlžníkom sa dohodne, že ak sa podnik zreštrukturalizuje, dostane nejakú časť potom. Čo sa týka veriteľského výboru, títo veritelia nerozhodujú o celej reštrukturalizácii, oni predschvaľujú reštrukturalizačný plán. Vie, že tam bola spoločnosť Y. a spoločnosť M. I., nevie, či ešte nejaká ďalšia spoločnosť tam bola. Tieto spoločnosti ak si dobre pamätá, zastupoval Z.. Y. H., advokát. Nevie presne, ktoré spoločnosti zastupoval, vie ale, že tam vystupoval ako zástupca. Nie je pravda, že by bol v ich spoločnosti v súčasnosti, ani v čase

reštrukturalizácie. Bol pri jej založení, v súčasnosti sídli v priestoroch, kde aj oni. V súčasnosti s ich spoločnosťou nemá nič spoločné. Obžalovaný sa vyjadril k výpovedi svedka a uviedol, že v čase reštrukturalizácie bol strojový park v takom stave, v ktorom produkoval pred reštrukturalizáciou na dennej báze 2 - 3 kamióny reziva denne. Chcel tým povedať, že bez toho, aby sa chcel niekoho dotknúť, že drevárske stroje, ich technický stav, kapacity a použitie bolo na veľmi dobrej úrovni. Čo sa týka obhliadok firmou N., zúčastnili sa na dvoch alebo troch obhliadkach, ktorých súčasťou bolo aj nafotenie predmetných strojov a v danej dobe firma N. nevzniesla námietku voči ich stavu. Čo sa týka toho leasingu, pán L. si to nemusí pamätať, ale on si pamätám, že zasielal firme N. súpis majetku, na ktorom jasne deklaroval tri kolonky, ktoré boli predmetom leasingu voči firme N.. Takisto posielal na začiatku reštrukturalizácie tri leasingové zmluvy medzi firmou G. a firmou N. správcovskej spoločnosti N..

Na podklade listinných dôkazov súd zistil, že dňa 16.05.2013 bola uzavretá Zmluva o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1244/2013 ( č.l.120) medzi spoločnosťou N. X., M..N.., N. N.O. Z. XX , S., F.Q.: XXXXXXXX (ďalej len N. X. M..N.. alebo poškodený) a nájomcom - obžalovaný podnikajúcim pod obchodným menom F.. V. Y. - G., N. S. K. V. XXXX,XX, L., F.: XXXXXXXX, s predmetom leasingu Kĺbový nakladač BOBCAT AL 440 s kúpnou cenou 23 205 eur , s dobou prenájmu 48 mesiacov a mesačnou leasingovou splátkou vo výške 587,41 eur. Dňa 16.06.2013 bola uzavretá Zmluva o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1232/2013 ( č.l.121) medzi spoločnosťou N. X., M..N.., N. N.O. Z. XX , S., F.Q.:XXXXXXXX a nájomcom - obžalovaný podnikajúcim pod obchodným menom F.. V. Y.Ž. - G., N. S. K. V. XXXX,XX, L., F.: XXXXXXXX, s predmetom leasingu Technológia s dvojhriadeľovou rozmietacou pílou COSTA LEONE/2 s kúpnou cenou 39 864,00 eur, s dobou prenájmu 48 mesiacov a mesačnou leasingovou splátkou vo výške 1028,42 eur. Dňa 16.05.2013 bola uzavretá Zmluva o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1245/2013 ( č.l.122) medzi spoločnosťou N. X., M..N.., N. N. Z. XX , S., F.Q.:XXXXXXXX a nájomcom - obžalovaný podnikajúcim pod obchodným menom F.. V. Y. - G., N. S. K. V. XXXX,XX, L., F.: XXXXXXXX, s predmetom leasingu Kapovacia stanica HOLTEC s kúpnou cenou 37 800 eur, s dobou prenájmu 48 mesiacov a mesačnou leasingovou splátkou vo výške 956,87 eur. Súčasťou zmlúv boli a všeobecné obchodné podmienky ( č.l. 123-125), z ktorých súd okrem iného zistil, že nájomca sa zaviazal starať o predmet leasingu tak aby na ňom nevznikla škoda, neodkladne informovať o vzniknutých škodách, na vlastné náklady odstrániť škody. Nájomca sa dostane do omeškania so splatením ak splátku nezaplatí počas doby dlhšej ako 14 dní. Taktiež z VOP vyplýva, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy je nájomca povinný vrátiť predmet leasingu prenajímateľovi najneskôr v deň nasledujúci po dni, ku ktorému je leasingová zmluva predčasne ukončená, inak má prenajímateľ právo predmet leasingu odobrať.

Informácie zo dňa 13.10.2021( č.l. 128-130) súd zistil, že obžalovaný poskytol poškodene spoločnosti informácie o činnosti spoločnosti, návrh na kladný hospodársky výsledok v roku 2012, predpokladaný vývoj spoločnosti vrátane zoznamu záväzkov a pohľadávok, kde uviedol, že záväzky spoločnosti sú vo výške 40 640 eur a pohľadávky spoločnosti vo výške 48 600 eur a zásoby na sklade vo výške 47 000 eur.

Zo znaleckého posudok č. 05/2012 vypracovaného F.. Ľ. O. ( č.l. 132-134) súd zistil, že tento bol vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - stavieb a pozemkov v areáli píly - F.. V. Y. G., podľa LV č. XXXX, k.ú. G., pre účely bankovej záruku a zriadenia záložného práva, kde znalec stanovil hodnotu skúmaných nehnuteľností - ohrievareň, administratívna budova, pílnica s.č. XXXX, pílnica s.č. XXXX - murovaná časť, pozemky parc. č. XXXX/X M. XXXX/XX na sumu 852 000 eur.

Z listu zo dňa 19.12.2014 ( č.l. 135) súd zistil, že spoločnosť N. X. M..N.. adresovala obžalovanému výzvu, aby vzhľadom na skutočnosť, že dlhodobo neplní záväzky voči spoločnosti zo zmlúv o finančnom prenájme s právom kúpy prenajatej veci č. 1232/2013, č. 1244/2013 a č. 1256/2013 považujú predmetné zmluvy za predčasne ukončené a požiadali ho aby na pondelok 22.12.2014 pripravil Kĺbový nakladač BOBCAT AL 440 k odovzdaniu, zabezpečil k vyčisteniu a pripravil k demontáži Kapovacia stanica HOLTEC najneskôr k termínu 15.01.2015, zabezpečil vyčistenie a pripravenie k demontáži predmet technológia s dvojhriadeľovou rozmietacou pílou COSTA LEONE/2 najneskôr k 15.01.2015 a tiež technickú dokumentáciu.

Z lisu zo dňa 20.05.2016 (č.l. 136) súd zistil, že spoločnosť N. X. M..N.. vyzvala obžalovaného spolu s ručiteľom F.. Y. H., aby za účelom riešenia vzniknutej situácie spojenej s neplnením záväzku zo

zmlúv o finančnom prenájme, ako aj z dôvodu vyhlásenia konkurzu, sa dostavili do 31.05.2016 do sídla spoločnosti k prerokovaniu celkovej výšky záväzku a termínu úhrady zmenky.

Zo zmlúv o pôžičke (č.l. 137- 141) súd zistil, že obžalovaný ako fyzická osoba podpísal s prof. F.. F. H. O.. zmluvy o pôžičke, ktorých predmetom bolo požičanie peňazí, a to konkrétne:

- dňa 14.01.2002 na sumu 1 250 000,-Sk, ktorú sa obžalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom vo výške 3% p.a. do 14.01.2011,

- dňa 22.12.2008 na sumu 250 000,-Sk (8 298,50 eur) , ktorú sa obžalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom vo výške 3,5% p.a. najneskôr do 31.12.2012,

- dňa 20.01.2009 na sumu 20 000 eur, ktorú sa obžalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom vo výške 3,5% p.a. najneskôr do 31.12.2012,

- dňa 24.01.2013 na sumu 15 000 eur, ktorú sa obžalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom vo výške 3,5% p.a. do 31.12.2014,

- dňa 02.06.2014 na sumu 10 000 eur., ktorú sa obžalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom vo výške 3,5% p.a. do 31.12.2015.

Z rekapitulácie záväzkov dlžníka voči rodinným príslušníkom (č.l. 65), ktoré predložil poškodený súd zistil prehľad záväzkov obžalovaného voči veriteľom : F.. Y. H., prof. F.. F. H., S.. M.. K. Y., Z. Ž. a taktiež neznámy záväzok, ktoré vznikli v období rokov 2002 -2014, pričom ich celková výška predstavuje sumu 267 993,48 eur na istine, 80 379,12 eur na zmluvnom úroku, 145 411,47 eur na zákonom úroku z omeškania, celkovo teda spolu vo výške 493 784,07 eur.

Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.12.2011 (č.l. 90-95 ), že Y. K. ako dlžník uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom dňa 02.12.2011 zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na nadobudnutie, údržbu a úpravu nehnuteľností s sume 42 000 eur dobou splatnosti do 28.12.2014, pričom tento mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 260,66 eur.

Z vyhlásenia N. X. M.. N.. zo dňa 24.05.2015 (č.l. 177), prehľadu uznaných záväzkov správcom (č.l. 178), prihlášok pohľadávok N. X. M.. N.. (č.l.179-185) a potvrdenia o zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok (č.l. 186) súd zistil, že spoločnosť N. X. M..N.. si do konkurzného konania voči obžalovanému prihlásila pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1244/2013, č. 1232/2013 a č. 1245/2013 v celkovej sume 104 436,45 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 75 923,37 eur a úrokov z omeškania vo výške 28 513,07 eur ku dňu 24.05.2015, pričom správca potvrdil, že tieto boli do zoznamu pohľadávok zapísané.

Z daňového priznanie za r. 2012 F.. V. Y. (č.l. 187-199) a daňového priznania za r. 2013 F.. V. Y. ( č.l. 200-212) súd zistil, že daňový subjekt podnikal v roku 2012 so ziskom a v roku 2013 so stratou.

Z výpisov z Obchodného vestníka (č.l. 220-224) a odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti správcu zo dňa 14.03.2019 ( č.l. 227), súd zistil že OS Banská Bystrica dňa 17.04.2015 rozhodol ( zverejnené dňa 24.04.2015), že povoľuje reštrukturalizáciu dlžníka - obžalovaného, za správcu ustanovil N., H..N.. so sídlom kancelárie J. N. XX/XX, L., vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie a dňa 11.11.2015 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka - obžalovaného, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 27.10.2015 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Dňa 20.05.2016 bol na dlžníka - obžalovaného ako samostatne zárobkovo činnú osobu, vyhlásený konkurz, pričom veritelia boli zároveň vyzvaní, aby si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu.

Z výpisu z Obchodného vestníka zo dňa 27.07.2016 (č.l. 229-236) vyplýva súpis oddelenej podstaty - byt v hodnote 40 000 eur a súpis všeobecnej podstaty - hnuteľné veci v hodnote 23 529 eur.

Z reštrukturalizačného plánu sp.zn. vyhotoveného dňa 18.09.2015 (č.l. 237-283) súd okrem iného zistil, že ku dňu začatia reštrukturalizačného konania evidoval dlžník záväzky voči viacerým svojím veriteľom. Jednalo sa predovšetkým o záväzky dlžníka z bežného obchodného styku, záväzky voči orgánom verejnej moci u odvodových povinností a o záväzky z úverových vzťahov. V lehote na prihlasovanie pohľadávok uplatnili a prihlásili svoje pohľadávky nasledovný veritelia: M. I. X. vo výške 544 195,69 eur, M., N.. N..V..Q.. vo výške 3 278,28 eur, DÔVERA zdravotná poisťovňa , a.s. vo výške

14 612,86 eur ( táto bola popretá vo výške 3 660,76 eur), Environmentálny fond vo výške 544,40 eur, E. N.. N..V..Q.. vo výške 0 eur (táto bola popretá vo výške 12 100 eur), F.. G.. L. Ž. vo výške 0 eur (táto bola popretá vo výške 60 470,96 eur), Inšpektorát práce Banská Bystriaca vo výške 1 500 eur, S.. K. S., súdny exekútor vo výške 0 eur (táto bola popretá vo výške 5 072,57 eur), S. T., N..V..Q.. vo výške 1 273,63 eur, K. M. N.. N..V..Q.. vo výše 3 306,58 eur, K. O. A. F. X. vo výške 455 671,23 eur, N. X. M..N.. vo výške 77 407,61 eur (táto bola popretá vo výške 27 028,83 eur), Slovenská republika

- Daňový úrad Banská Bystrica vo výške 21 098,05 eur, Slovenská záručná a rozvojová banka , a.s. vo výške 13 286,25 eur (táto bola popretá vo výške 508,80 eur), Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratsilave vo výške 45 287,66 eur, Y., N.. N..V.. vo výške 329 481,74 eur, Union poisťovňa, a.s. vo výške 2 410,72 eur (táto bola popretá vo výške 3,97 eur), Union zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 769,07 eur a Všeobecná zdravotná poisťovňa , a.s. vo výške 6 756,18 eur. Z reštrukturalizačného plánu je zrejmé, že spoločnosť Y. Y. N..V..Q.. mala záujem na spoločnom koordinovanom predaji majetku v rámci jeho vlastnej reštrukturalizácie. Kupujúcim subjektom má byť spoločnosť Y., N.. N..V..Q.., a to za sumu 211 702 eur, pričom ide o jediného záujemcu, ktorý prejavil záujem o kúpu píly, pričom kúpna cena reálne zodpovedná hodnote speňažovaného majetku. Uzavretím kúpnej zmluvy na majetok oboch dlžníkov tak bude zabezpečený príjem prostriedkov, ktoré budú postačovať na uspokojenie nezabezpečených veriteľov podľa tohto plánu. Veritelia mali byť upokojený vo výške 2 % .

Z dohôd o vyplňovacom zmenkovom práve (č.l. 285-292) súd okrem iného zistil, že tieto dňa 16.05.2013 uzatvorila spoločnosť N. X. M..N. (veriteľ) a obžalovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba (vystaviteľ) a obžalovaný ako fyzická osoba a F.. Y. H. (ručitelia) na účely zabezpečenia všetkých pohľadávok veriteľa zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi veriteľom a vystaviteľom na základe zmluvy o finančnom prenájme s následnou kúpou veci č. 1244/2013 zo dňa 16.05.2013 a na základe zmluvy o finančnom prenájme s následnou kúpou veci č. 1245/2013 zo dňa . Vystaviteľ na základe týchto zmlúv vystavil dve blankozmenky č. 2013051601 a 2013051602, ktoré odovzdal veriteľovi. V blankozmenkách chýbali údaje v časti zmenková suma - čiastka, čiastka a mena slovom, dátum splatnosti zmenky. Vystaviteľ a ručitelia splnomocnili veriteľa doplniť chýbajúce údaje v blankozmenkách ak márne uplynie termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru alebo inej pohľadávky veriteľa vzniknutej na základe záväzkového vzťahu, nastane predčasná splatnosť pohľadávky veriteľa v dôsledku postupu veriteľa podľa zmluvy alebo ak nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok vystaviteľa.

Z uznesenie OR PZ Zvolen (č.l. 175) súd zistil, že vyšetrovateľ ORPZ vo Zvolene začal dňa 04.05.2016 trestné stíhanie pre zločin marenia konkurzného a vyrovancieho konania podľa § 242 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Tr. zákona v súbehu s prečinom poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že osoba konajúca za podnikateľský subjekt F.. V. Y., G., s miestom podnikania L., V. XXXX/XX, F.: XXXXXXXX zmarila uspokojenie svojich veriteľov a súčasne zmaril reštrukturalizačné konanie tým, že uviedol nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív v návrhu dlžníka na povolenie reštrukturalizácie a uznal neexistujúce záväzky, čím umelo znásobil záväzky subjektu F.. V. Y., G. a dosiahol zvolenie troch najväčších veriteľov do veriteľského výboru, čím dosiahol odsúhlasenie reštrukturalizačného plánu aj s fiktívnymi záväzkami, s tým, že veritelia budú uspokojení vo výške 2 % zo svojich pohľadávok.

Zo Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 17.07.2014 (č.l. 445-450) súd zistil, že F.. V. Y., G., s miestom podnikania L., V. XXXX/XX, F.: XXXXXXXX, ako predávajúci a spoločnosť Y. Y. N..V..Q.., so sídlom M..E. XX, L., F.: XXXXXXXX, ako kupujúci sa dohodli, na predaji nehnuteľnosti vo vlastníctve predávajúceho zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. G. - pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX a stavby súp. č. XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Kúpna cena predmetných nehnuteľností bola stanovená na sumu 210 000 eur s tým, že táto mala byť určená na zaplatenie pohľadávky záložného veriteľa UNI banka a.s. podľa vyčíslenia a zvyšok kúpnej ceny mal byť poukázaný na účet predávajúceho.

Z listinných dôkazov výpovede F.. Y. H., K.. F.. F. H., F.. V. Y., Z. Ž., S. E., V. O., I. Y. (č.l. 509-523) súd zistil, že tieto osoby v inom konaní vedenom vo Zvolene vypovedali o pôžičkách, ktoré poskytli obžalovanému, taktiež obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že tieto boli účtované v účtovníctve buď ako jeho osobný vklad alebo ako pôžičky od súkromných osôb a toto potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa V. O., ktorá mala viesť účtovníctvo obžalovaného do roku 2014.

Z lustrácie z registra priestupkov ( č.l. 539-542) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 6- krát priestupkovo riešený, za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a to v blokovom konaní.

Z odpisu z registra trestov (č.l.538) súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, pričom v prvom prípade bol uzatvorený zmier a v druhom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Zo správy o povesti (č.l. 362) súd zistil, že na základe šetrenia v mieste súčasného pobytu menovaného bolo zistené, že nemá žiadne konflikty so susedmi, nepožíva v nadmernom množstve alkoholické nápoje, nedopúšťa sa krádeži a nie je výtržníkom.

V súlade s ust. , súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Výrok o vine možno zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a tento je zároveň trestným činom.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa prichádza do úvahy, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty súdeného trestného činu alebo nie je trestným činom, a to v dôsledku okolností vylučujúcich protiprávnosť.

V súvislosti s „nejednoznačnou“ dôkaznou situáciou, aká je aj v posudzovanom prípade, okresný súd poukazuje na zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Použitie zásady „in dubio pro reo“, ktorá vyplýva z ustanovenia , prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Okresný súd konštatuje, že aj po vykonaní všetkých dostupných dôkazov v rámci uvedeného trestného konania pretrvávajú pochybnosti o tom, či skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, napĺňa znaky skutkovej podstaty súdeného trestného činu.

V súvislosti s oslobodzujúcim výrokom podľa , okresný súd poukazuje na nasledovné skutočnosti.

Podľa ust. § 221 ods. 1 Tr. zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa ust. § 221 ods. 3 písm. a) Tr. zák., odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Obligatórnymi znakmi objektívnej stránky žalovaného trestného činu sú protiprávne konanie, následok a príčinný vzťah (tzv. kauzálny nexus) medzi konaním páchateľa a následkom. Všetky tieto znaky musia byť spojené aj so subjektívnou stránkou skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda s úmyslom páchateľa podvodným konaním seba alebo iného obohatiť, a to uvedením niekoho do omylu, využitím niečieho omylu. Následkom takéhoto konania je škoda na cudzom majetku, teda ujma majetkovej povahy, a to v podobe zmenšenia majetku alebo v podobe ušlého zisku poškodeného, spôsobená protiprávnym konaním páchateľa trestného činu. Obohatením treba rozumieť neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného, buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Protiprávnym (podvodným) konaním je treba rozumieť uvedenie do omylu alebo využitie niečieho omylu, ktoré môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči tretej osobe. Ide o konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci.

V posudzovanom prípade dospel okresný súd po vykonaní dokazovania k záveru, že konanie obžalovaného tak, ako je popísané v podanej obžalobe nenapĺňa subjektívnu stránku skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. V uvedenej súvislosti sa žiada poznamenať, že z výsluchu obžalovaného a taktiež z výsluchu ani jedného zo svedkov nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by sa dal prijať záver, že obžalovaný mal v úmysle na škodu cudzieho majetku obohatiť seba alebo iného tým, že by uviedol spoločnosť N. X. M..N.. do omylu alebo využil jej omyl. Obžalovaný celkom jednoznačne poprel spáchanie žalovanej trestnej činnosti.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, bol zistený nasledovný skutkový stav:

Medzi spoločnosťou N. X., M..N.., so sídlom Z. XX, S., F.Q.:XXXXXXXX ako a F.. V. Y. - G., s miestom podnikania V. XXXX,XX, L., F.: XXXXXXXX ako nájomcom došlo dňa 16.05.2013 k uzatvoreniu Zmluvy o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1244/2013 s predmetom leasingu Kĺbový nakladač BOBCAT AL 440 s kúpnou cenou 23 205 eur, s dobou prenájmu 48 mesiacov a mesačnou leasingovou splátkou vo výške 587,41 eur. Toho istého dňa 16.05.2013 uzavreli tie isté subjekty Zmluvu o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1245/2013, s predmetom leasingu Kapovacia stanica HOLTEC s kúpnou cenou 37 800 eur, s dobou prenájmu 48 mesiacov a mesačnou leasingovou splátkou vo výške 956,87 eur. Následne dňa 16.06.2013 bola uzavretá Zmluva o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. 1232/2013, predmetom leasingu Technológia s dvoj hriadeľovou rozmietacou pílou COSTA LEONE/2 s kúpnou cenou 39 864,00 eur, s dobou prenájmu 48 mesiacov a mesačnou leasingovou splátkou vo výške 1028,42 eur. Uzatvoreniu zmlúv predchádzali rokovania medzi stranami zmluvy, kde niekedy na jar v roku 2013 sa stretli za prítomnosti svedka G.. F.. L. Ž., ktorý odporučil obžalovanému práve firmu N. X. M..N.., na tomto stretnutí obžalovaný predložili účtovnú závierku, daňové priznanie za rok 2012, znalecký posudok na nehnuteľnosti píly v S. na sumu 852 000 eur, ktorá bola zaťažená záložným právom Uni Banky a.s.. V účtovných dokladoch si poškodený overil, že obžalovaný ako podnikajúca samostatne zárobkovo činná osoba má nejaké záväzky, zhruba 250 000 eur, ale že zároveň zhruba v tejto výške má aj materiál, zásoby. To znamená, už hotové rezivo. Poškodený vycestoval na miestnu obhliadku píly do S., prešiel si s obžalovaným celý areál, aby ho poznal, videl. Majetok nehnuteľnosti videl, videl zásoby, videl rezivo, videl stroje, všetko bolo funkčné a pri tejto obhliadke skonštatoval, že pokiaľ mu obžalovaný preukáže, že má tieto stroje vo vlastníctve ako hnuteľný majetok, môžu poskytnúť leasing. Vytipoval tri zariadenia, ktoré môžu byť použité pre túto obchodnú transakciu. Obžalovaný mu predložil doklady ako stroje nadobudol, že ich v minulosti mal na leasing a poškodený si overil, že boli splatené. Takisto si overil tieto stroje aj u bývalého dodávateľa, boli to nemecké stroje, kde sa pohybovala nadobúdacia hodnota a on stanovil hodnotu vzhľadom na opotrebenie. Poškodený tiež navštívil vedenie banky, ktorá bola záložným veriteľom v Bratislave a overil si, či záväzok v sume cca 120 000 eur je pravdivý, konečný a že je voči banke založený majetok vo výške cca 800 000 eur, čo už bolo dosť vysoké zabezpečenie. Záujem obžalovaného bol, aby tie tri stroje od poškodenej spoločnosti odkúpil v rámci spätného leasingu, čím by obžalovaný získal finančné prostriedky na nákup drevnej hmoty, a teda platiť vopred Štátnym lesom. Poškodený si overil na Štátnych lesoch, že obžalovaný má stanovenú kvótu na nákup drevnej hmoty. Po overení u Štátnych lesov sa s nimi dohodol, či sú ochotní podpísať s nimi ako leasingovou spoločnosťou príkaznú zmluvu, ktorou oni zaplatia na účet Štátnych lesov hodnotu, na ktorú ocenili tri predmety leasingu ako zábezpeku, na základe ktorej môže dostávať obžalovaný na faktúru drevo. Štátne lesy nemali voči tomu výhrady, súhlasili s návrhom. Po overení všetkých týchto vecí, obžalovaný predložil plán ako bude obchodovať, takže poškodený mal len poslednú otázku, aby mal istotu, že nejde o podvod, a to či je ochotný obžalovaný podpísať osobnú blankozmenku ako ručiteľský dokument, s čím obžalovaný nemal problém a tieto dohody o vyplňovacom zmenkovom práve boli podpísané 16.05.2013 medzi spoločnosťou N. X. M..N. (veriteľ) a obžalovaným ako samostatne zárobkovo činná osoba (vystaviteľ) a obžalovaným ako fyzickou osoba a F.. Y. H. (ručitelia). Predmetom týchto dohôd bolo vystavenie blankozmeniek, v ktorých chýbali údaje v časti zmenková suma - čiastka, čiastka a mena slovom, dátum splatnosti zmenky. Vystaviteľ a ručitelia splnomocnili veriteľa doplniť chýbajúce údaje v balnkozmenkách ak márne uplynie termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru alebo inej pohľadávky veriteľa vzniknutej na základe záväzkového vzťahu, nastane predčasná splatnosť pohľadávky veriteľa v dôsledku postupu veriteľa podľa zmluvy alebo ak nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok vystaviteľa. Po podpise zmlúv obžalovaný splácal splátky leasingu tak ako to bolo dohodnuté, a to až do štvrtého mesiaca 2014, kedy nastal problém z dôvodu pri obchode s maďarskými klientmi, ktorí trval 3 - 4 roky a počas neho pri daňovej kontrole zistil daňový úrad, že jeden z hlavných klientov z Maďarska nemá platné DIČ. Obžalovaný predložili všetky doklady vrátane kópie výkazu z daňového

portálu, na ktorom bol subjekt s platným DIČ, ale daňový úrad pri kontrole nevrátil sumu vo výške 40 000 eur konanie namietali a zistilo sa, že maďarský súd retroaktívne zrušil DIČ spomínanému klientovi, ale v danom období, keď došlo ku kontrole alebo tesne pred ním svietilo ako platné na daňovom portáli SR. Čiže napriek všetkým opatreniam, ktoré ako firma urobila, vrátane všetkých dokladov spojených s exportom aj kontrolou DIČ na daňovom portáli im daňový úrad odmietol vrátiť tieto peniaze, čo potvrdila aj svedkyňa F.. S. E., ktorá robila obžalovanému účtovníctvo od začiatku roka 2014. Čiže obžalovaný sa dostal do platobnej neschopnosti a nemohol splácať leasing, ktorý mal poskytnutý od poškodeného. Následne teda v snahe zachrániť spoločnosť bol vypracovaný reštrukturalizačný plán a následne OS Banská Bystrica dňa 17.04.2015 rozhodol ( zverejnené dňa 24.04.2015), že povoľuje reštrukturalizáciu dlžníka - obžalovaného, za správcu ustanovil N., H..N.. N. N. H. J. N. XX/XX, L., vyzval veriteľov na prihlásenie pohľadávok v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie a dňa 11.11.2015 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka - obžalovaného, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 27.10.2015 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Dňa 20.05.2016 bol na dlžníka - obžalovaného ako samostatne zárobkovo činnú osobu, vyhlásený konkurz, pričom veritelia boli zároveň vyzvaní, aby si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Z reštrukturalizačného plánu je zrejmé ktorí veritelia a v akej výške si uplatnili pohľadávky a tiež skutočnosť uvádzaná aj obžalovaným a síce, že spoločnosť Y. Y. N..V..Q.. mala záujem na spoločnom koordinovanom predaji majetku v rámci jeho vlastnej reštrukturalizácie. Kupujúcim subjektom mala byť spoločnosť Y., N.. N..V..Q.., a to za sumu 211 702 eur, pričom išlo o jediného záujemcu, ktorý prejavil záujem o kúpu píly, pričom kúpna cena reálne zodpovedná hodnote speňažovaného majetku. Uzavretím kúpnej zmluvy na majetok oboch dlžníkov tak mal byť zabezpečený príjem prostriedkov, ktoré mali postačovať na uspokojenie nezabezpečených veriteľov podľa tohto plánu.

Je teda zrejmé z vykonaného dokazovania, že medzi poškodenou spoločnosťou a obžalovaným vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého sa poškodená spoločnosť stala vlastníkom troch zariadení, ktorých hodnotu určil práve zástupca poškodenej spoločnosti na základe ním vykonaného šetrenia. Nebol to teda obžalovaný, ktorý určil hodnotu strojov alebo podmienky, za ktorých sa opätovne stane, v prípade riadneho zaplatenia splátok leasingu, vlastníkom predmetov zmlúv. Poškodený namietal tú skutočnosť, že obžalovaný v čase keď spolu uzatvárali predmetný obchod neuviedol, že má záväzky voči fyzickým osobám čím ho uviedol do omylu, nakoľko keby o týchto záväzkoch vedeli určite by spätný leasing neposkytli, a týmto mal obžalovaný spáchať trestný čin podvodu. Z dokazovania je zrejmé, že poškodená spoločnosť sa o týchto pôžičkách dozvedela až v rámci reštrukturalizačného konania. Z dokazovanie je tiež zrejmé, že tieto pôžičky neboli poskytnuté obžalovanému ako samostatne zárobkovo činnej osobe ale ako fyzickej osobe. Viesť takéto záväzky v účtovníctve teda bolo povinnosťou obžalovaného len do tej miery v akej ich použil na podnikanie. Z výpovede aj svedkyne F.. S. E. vyplýva, že obžalovaný vkladal do firmy aj vlastné prostriedky, pričom aj obžalovaný uviedol, že to boli aj peniaze práve z poskytnutých pôžičiek. Samotná skutočnosť, či boli tieto pôžičky riadne evidované a v akej výške boli použité na podnikateľskú činnosť obžalovaného však sama o sebe nepreukazuje fakt, že obžalovaný ich úmyselne zamlčal a neuviedol, nakoľko obžalovaný predložil všetky dokumenty, ktoré od neho vyžadovala poškodená spoločnosť (to potvrdil aj svedok G.. F.. L. Ž. ). To v akej miere mali byť tieto pôžičky zahrnuté do reštrukturalizačného konania však nie je predmetom skúmania v tejto trestnej veci, ide o skutočnosti, ktoré sa posudzujú resp. by sa mali posudzovať v rámci konania, ktoré je vedené vo Zvolene ako to vyplýva z uznesenia o začatí trestného konania. Súd v tomto smere považuje za nevyhnutné poukázať aj na tú skutočnosť, že obžalovaný nemohol svojim konaním naplniť znaky trestného činu podvodu nakoľko ak prestal byť na základe zmlúv o spätnom leasingu a následnej kúpe prenajatej veci vlastníkom strojov, nemožno hovoriť o tom, že úmyslom obžalovaného bolo podvodným konaním seba alebo iného obohatiť sa, a to uvedením niekoho do omylu, využitím niečieho omylu. Obžalovaný sa vzdal vlastníctva predmetných troch zariadení, pričom ani neobdržal peniaze z leasingových zmlúv, nakoľko tieto išli priamo Štátnym lesom ako záloha za drevo, ktoré bolo dodané obžalovanému, aby mohol ďalej vykonávať svoju činnosť. Ak sa teda poškodená spoločnosť stala vlastníkom predmetných strojov nie je zrejmé akým spôsobom došlo resp. malo dôjsť k obohateniu obžalovaného. Súd tiež poukazuje na to, že z okolností, ktoré vznikli následne, rok po tom ako boli uzatvorené zmluvy a ako obžalovaný riadne splácal leasingové splátky, čo potvrdil aj poškodený, nepreukazujú úmysel obžalovaného poškodiť spoločnosť N. X. M..N.. Tu neobstojí ani tvrdenie, že zatajením pôžičiek, ktoré mal obžalovaný od fyzických osôb takto chcel vylákať od poškodenej spoločnosti uzavretie zmlúv a obohatiť sa. Úmysel totižto musí byť prítomný v momente uzatvorenia zmlúv nie až následným konaním. Následne konanie obžalovaného môže naplniť znaky iného trestného činu avšak nemožno z neho vyvodiť záver, že spáchal skutok pre ktorý je stíhaný a síce podvod. Neobstojí tu ani tvrdenie poškodeného, že obžalovaný

neodovzdal predmet leasingu po tom ako bol na to vyzvaný. Áno toto konanie nebolo správne a obžalovaný mal urobiť všetko preto, aby poškodený mohol stroje, ktoré boli v ich vlastníctve prevziať, avšak opäť ide o nedodržanie zmluvného záväzku a poškodenému nikto nebránil prísť a prevziať si stroje, ktorých boli vlastníkmi a ku ktorým mali aj preukázateľné vlastnícke právo. Toto však neznamená, že obžalovaný chcel poškodenú spoločnosť podviesť, len že neurobil to čo mu všeobecné obchodné podmienky k zmluvám ukladali ako povinnosť, čo však možno sankcionovať, tak ako to mali strany v zmluve dohodnuté. Súd je toho názoru, že medzi stranami išlo o bežný obchodno-právny vzťah a plne sa stotožňuje s tvrdeniami obhajoby, že nikto nemôže byť stíhaný a obmedzený na svojej slobode pre svoju nemožnosť splácať zmluvný záväzok, čo je aj tento prípad.

Vzhľadom na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní dospel okresný súd k jednoznačnému záveru, ktorý však nebol dostatočným dôvodom na uznanie obžalovaného za vinného. Bez akýchkoľvek pochybností bolo totiž preukázané „len“ to, že obžalovaný a poškodený uzatvorili zmluvy, ktoré neskôr nebol schopný obžalovaný splácať. Žiaden z dôkazov však nepreukázal bez dostatočných pochybností, že úmysel obžalovaného smeroval k vyvolaniu omylu u poškodeného s cieľom obohatiť či už seba alebo inú osobu. Úmysel pri tomto trestnom čine, musí byť prítomný pri všetkých jeho stránkach a teda obžalovaný by musel konať od počiatku s úmyslom priviesť niekoho do omylu s cieľom obohatiť seba alebo iného, čo súd preukázané nemal.

Pokiaľ ide o výrok na náhradu škody, ktorým súd odkázal podľa poškodenú spoločnosť SECO leasing a.s. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces, okresný súd uvádza nasledovné. Podľa ust. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Okresný súd teda obligatórne odkázal poškodenú spoločnosť na civilný proces, nakoľko obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

S ohľadom k vyššie uvedenému okresný súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.