Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-633-2021.pdf
PDF · 101.05 KB
Case nature
Subarea
59Ek/633/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 53 255 739, proti povinnému A. R., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX, XXX XX G., o vymoženie 1.801,71 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Evou Šajánkovou, Exekútorský úrad Skalica so sídlom Ružová 5, 909 01 Skalica pod sp. zn. 386EX 189/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 22.02.2021 domáhal od povinného vymoženia 1.801,71 eur s prísl. na základe exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/75/2008-237 zo dňa 17.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 7Co/664/2015-273 zo dňa 31.10.2018. Okresný súd Banská Bystrica dňa 18.03.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/633/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 14.05.2021 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza, že exekučné konanie je vedené na podklade exekučného titulu na peňažné plnenie - rozhodnutia súdu zo dňa 17.09.2015 č.k. 11C/75/2008-237 vydaného Okresným súdom Bratislava III a rozsudku č. 7Co/664/2015 zo dňa 31.10.2018 vydaného Krajským súdom v Bratislave. Oprávnenému bol nárok v zmysle predmetného rozhodnutia priznaný na podklade kúpnej a leasingovej zmluvy. Povinný nikdy nebol na pojednávaní a ani netuší ako a na základe čoho mu došlo upovedomenie o začatí exekúcie. Ešte v roku 2007 vyhľadal právnu pomoc advokáta JUDr. Stanislava Jakubčíka, ktorého videl v živote 2krát ešte v roku 2007. Nikdy ho nekontaktoval. Vôbec netuší, že ako a čo sa stalo. Od 21.12.2007 mal byť doručený na Okresný súd Bratislava III návrh na začatie konania a od vtedy odišlo 14 rokov a netuší, prečo nebol ani raz predvolaný na pojednávanie a v rámci neho vypočutý. Má za to, že sa naťahoval čas, kvôli úrokom z omeškania nakoľko za 14 rokov je to obrovská suma a úrok je neprimerane vysoký k istine. Povinný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu, keď aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo je 5,00 % ročne a súd rozhodol, že má zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8 % p. a. od 12.07.2006 do zaplatenia, t.j. za 15 rokov spätne. Vôbec netuší kto je EOS a ako sa stal žalobcom. Má za to, že Uznesenie zo dňa 30.09.2008 (viď Príloha) č.k. 11C/75/2008 je neplatné, nakoľko Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa OTP Leasing a.s. pripustil zmenu účastníkov konania, a to tak, že navrhovateľ OTP Leasing a.s. mala vystúpiť z konania a do konania mala vstúpiť nejaká spoločnosť EOS KSI Slovensko, ako navrhovateľ. Uznesenie obsahuje vady, nakoľko absentujú v ňom čísla IČO navrhovateľa a nástupcu, v tomto uznesení sa uvádza len odporca, t.j. povinný a tu v zastúpení nebol a nechápe čo sa udialo. Je spotrebiteľ ako slabšia strana a nikdy ho súd nepredvolal za tých 14
rokov. Zmluva je spotrebiteľská a nikdy sa súd nezaoberal ani s tým, že Kúpna a Leasingová zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.04.2007, ktorá mala byť uzatvorená ako medzi spotrebiteľom a dodávateľom, je spotrebiteľskou zmluvou. Nikdy mu nič nebolo oznámené ani doručené. Motorové vozidlo kúpil, ako spotrebiteľ pre seba a vystupoval aj v zmluve ako spotrebiteľ. Nikdy sa nemohol vyjadriť, ani brániť. S ním advokát nekomunikoval od roku 2007. O všetkom sa dozvedel, keď mu prišlo upovedomenie o začatí exekúcie. Uznesenie sp. zn. 11C/75/2008 (pozn. súdu č.k. 11C/75/2008-50 zo dňa 30.09.2008, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, keď novým oprávneným sa stala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., t.j. oprávnený v prebiehajúcom exekučnom konaní) bez IČA žalobcu a nástupcu vydaný v tomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný). Exekučný titul, na podklade ktorého sa má vykonávať exekúcia je nezrozumiteľný, čo za daného stavu spôsobuje nevykonateľnosť.
3. Povinný ďalej uviedol, že Najvyšší súd dáva do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia publikované pod R21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk, z ktorého vyplýva aj to, že nevyhnutným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí určené presným a nepochybným spôsobom. Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Poukazujúc na aktívnu vecnú legitimáciu a odkazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/164/96 v zmysle ktorého súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej a ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu i bez návrhu zastavená, povinný opätovne uviedol, že spoločnosť EOS nemohla vstúpiť do konania bez identifikačného čísla a keďže uznesenie neobsahuje riadne označenie identifikačných čísiel, exekučný titul nie je vykonateľným exekučným titulom. Povinný má za to, že táto procesná vada konania znamená porušenie jeho základného práva na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručuje aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
4. Povinný teda navrhuje exekúciu zastaviť, pretože exekučný titul považuje za formálne nevykonateľný z dôvodu aj neuvedenia identifikačných čísiel žalobcu a nástupcu žalobcu v uznesení o pripustení do konania nového žalobcu, ktoré je potrebné na správnu identifikáciu žalobcu a nástupcu z hľadiska jej nezameniteľnosti s iným subjektom. Táto vada sa nedá opraviť, toto nie je chyba v písaní, povinný EOS nepozná, nič im nedlží a preto spochybňuje celý exekučný titul ako aj zmluvu medzi žalobcom (pozn. spoločnosť Leasing s.r.o.) a nástupcom EOS. Podľa povinného za zmienku stojí i to, či uplatnený nárok nebol v čase podania žaloby premlčaný. S prihliadnutím na vyššie uvedené je zrejmé, že ochrane spotrebiteľa, ako prioritnej zásade v zmysle platných právnych predpisov SR a smernice Rady 93/13/ EHS prvostupňový súd nevenoval takmer žiadnu pozornosť a na tomto porušení vyniesol v neprospech povinného rozhodnutie, ktoré nie je možné považovať za súladné so zákonom a exekučný súd je oprávnený túto zákonnosť exekučného titulu preskúmať. V tomto smere povinný dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2013 č.k. 4Cdo/ 410/2012, a citujúc jeho odôvodnenie poukazuje na jednotný názor súdnej praxe ohľadom formálnej a materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
5. Záverom povinný uviedol, že Kúpna a Leasingová zmluva je neplatná od počiatku. Zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke (čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť), pričom nie je zrejmé, z akých hodnôt veriteľ k dosiahnutiu takejto sumy vychádzal. V zmluve absentuje termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy. Zmluva je na dobu 36 mesiacov. Povinný ďalej uviedol, že v splátkach platil poistenie a po odcudzení vozidla mu poisťovňa mala preplatiť motorové vozidlo. Tieto údaje možno považovať za neurčité a nezrozumiteľné a vzhľadom na jeho neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje za nedohodnutý. Taktiež pri uvedení ročnej percentuálnej miery nákladov nie je zrejmé, z akých hodnôt veriteľ vychádzal pri jej výpočte a dosiahnutí výpočtu 7,17 %, potom je otázne, čo predstavuje ostatné náklady spojené s úverom. Má za to, že údaj o RPMN je z tohto dôvodu nesprávny. Povinný teda navrhuje exekúciu zastaviť, nakoľko je toho názoru, že vykonávaná exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy priznanej exekučným titulom, dňa 22.02.2021 podal návrh na vykonanie exekúcie. Má za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. K námietke premlčania citujúc ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza, že premlčacia doba je teda pri práve priznanom právoplatným súdnym rozhodnutím 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 22.02.2021 neexistujú žiadne pochybnosti o premlčaní priznaného práva. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. K predmetnej veci ďalej uvádza, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ust. § 61n a § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené so zastavením exekúcie nesúhlasí.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
13. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
14. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo da, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
16. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
17. Exekučný poriadok v rámci exekučného konania umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu a to vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta spôsobilosť exekučného titulu z dôvodu jeho formálnej nevykonateľnosti, ktorú podľa jeho názoru spôsobuje tá skutočnosť, že v uvedenom rozhodnutí absentuje IČO účastníkov konania, ktoré je potrebné na ich správnu identifikáciu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že povinný sa mylne domnieva, že exekučným titulom v tomto konaní je uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/75/2008-50 zo dňa 30.09.2008, ktorým súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane oprávneného tak, že z konania vystúpila spoločnosť OTP Leasing, a.s. a do konania vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. V predmetnom konaní je exekučným titulom Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/75/2008-237 zo dňa 17.09.2015 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 7Co/664/2015-273 zo dňa 31.10.2018. Vzhľadom na uvedené sú preto v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie tvrdenia povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadom spôsobilosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/75/2008-50 zo dňa 30.09.2008 byť exekučným titulom z dôvodu materiálnej a formálnej nevykonateľnosti právne irelevantné a ide o námietky, ktoré nie sú spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie.
19. Pokiaľ povinný namieta výšku úrokov z omeškania, neplatnosť kúpnej a leasingovej zmluvy, nakoľko neobsahuje údaje o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje termín konečnej splatnosti, nesprávny údaj o RPMN a teda že tieto údaje sú neurčité a nezrozumiteľné súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia v pôvodnom (základnom) konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V tejto súvislosti súd uvádza, že v exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd teda nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Z uvedeného vyplýva, že vyššie uvedené skutočnosti mal povinný namietať v rámci základného konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Ak povinný uvádza, že spoločnosť EOS nepozná a netuší ako sa stal žalobcom, pričom sám povinný predložil exekučnému súdu rozhodnutie, ktorým súd pripustil zmenu na strane účastníka konania, a zároveň spochybňuje zmluvu o postúpení pohľadávok, aj túto námietku mal vzhľadom na vyššie uvedené uplatniť v základnom konaní a to podaním riadneho opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu, čo sa však nestalo.
20. V súvislosti s tvrdením povinného, že s právnym zástupcom nekomunikoval od roku 2007, že nebol ani raz predvolaný a vypočutý na pojednávaní (pozn. súdu z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 11C/75/2008-237 zo dňa 17.09.2015 vyplýva, že povinný sa k žalobe písomne vyjadril a žiadal žalobu zamietnuť, pričom proti predmetnému rozhodnutiu v prisudzujúcej časti a v časti trov konania podal v zákonnej lehote aj odvolanie) súd konštatuje, že bolo predovšetkým v záujme povinného sa zaujímať v akom štádiu sa prebiehajúce konanie nachádza. Skutočnosť, že povinný nekomunikoval s právnym zástupcom však nemôže byť na ujmu oprávneného. Zároveň táto skutočnosť nemá vplyv na to, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre túto exekúciu je právoplatné a vykonateľné. Keďže povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil, oprávnený tak mal právo domáhať sa svojho nároku v rámci exekučného konania a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním exekučný súd nezistil žiadne dôvody, pre ktorý by návrh mal zamietnuť a preto poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
21. K námietke premlčania vznesenej povinným súd vo všeobecnosti uvádza, že premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
22. Pokiaľ povinný vzniesol námietku premlčania v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2018 a vykonateľnosť dňa 11.12.2018. Keďže exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 22.02.2021 je zrejmé, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo a že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, nakoľko tento bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Ak povinný spochybňuje skutočnosť, že v čase podanie žaloby bol uplatnený nárok premlčaný, súd opätovne konštatuje, že ide o skutočnosť, ktorá mala byť namietaná v základnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, avšak pre úplnosť uvádza, že ani v tomto prípade k premlčaniu uplatneného nároku oprávneného nedošlo, nakoľko povinný sa s plnením v prospech oprávneného dostal do omeškania dňa 12.07.2006 a návrh na začatie konania (žaloba) bola doručená Okresnému súdu Bratislava III dňa 21.12.2007 a teda oprávnený uplatnil nárok v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.