Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoKR/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: O.V.P., spol. s r. o., Havlíčková 780, 765 02 Otrokovice, Česká republika, IČO: 607 29 406, zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému: JUDr. Mgr. Radoslav Baran, Hlavná 6, 927 01 Šaľa, správca úpadcu: FARMSERVIS, s. r. o., Odbojárov 301/25, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 141 081, zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 152 101, v konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 67 zo dňa 23. 05. 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. - 67 zo dňa 23. 05. 2019 p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol v konaní o určenie popretej pohľadávky tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami , , , , o konkurze a reštrukturalizácii, .

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 31. 12. 2018 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu FARMSERVIS, s.r.o., so sídlom Odbojárov 301/25, 955 01 Topoľčany, IČO: 46 141 081 na Okresnom súde Nitra, zapísaná pod poradovým číslom 1 vo výške 615 688,39 eura, ktorá vznikla z dôvodu nevrátenia poskytnutej pôžičky je zistená, a teda nesporná, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca poskytol úpadcovi dňa 01. 02. 2016, 05. 04. 2016 a 09. 06. 2016 finančné prostriedky v celkovej výške 320 000,90 eura ako zálohy na prevedenie žatevných prác. Z tejto sumy úpadca vrátil žalobcovi sumu v celkovej výške 30 373,72 eura. Dňa 05. 12. 2016 spísali žalobca s úpadcom uznanie záväzku, v rámci ktorého úpadca uznal, že žalobcovi dlhuje čiastku vo výške 7 827 601,42 Kč, a to z poskytnutých záloh na vykonanie žatevných prác. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23. 08. 2018, č. k. - 121, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Ondrej Brláš, so sídlom kancelárie Štefánikova 9, 949 01 Nitra, značka S1770. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 31. 08. 2018, č. OV 168/2018. Žalobca si v základnej prihlasovacej lehote prihlásil svoju pohľadávku,

ktorá bola správcovi doručená dňa 07. 09. 2018. Prihláškou pohľadávky prihlásil žalobca do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu svoju pohľadávku v celkovej výške 615 688,39 eura, kde ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Zmluvu o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016, na základe ktorej žalobca poskytol úpadcovi sumu vo výške 7 827 601,42 Kč, t. j. 304 031,75 eura. V celkovej sume prihlásenej pohľadávky boli zahrnuté aj úroky z omeškania vo výške 311 656,64 eura, ktoré boli dohodnuté podľa článku II. bod 4. Zmluvy o pôžičke vo výške 0,2 % denne z dlžnej čiastky až do úplného zaplatenia dlžnej sumy. Uznesením súdu zo dňa 20. 12. 2018 došlo k odvolaniu správcu Mgr. Ondreja Brláša a za správcu bol vymenovaný JUDr. Mgr. Radoslav Baran, so sídlom kancelárie Hlavná 6, 927 01 Šaľa, zn. správcu: S1869. Dňa 01. 12. 2018 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu o popretí pohľadávky. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami konania sporná. Správca v oznámení uviedol, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, ktorý zakladá medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah na základe reálne poskytnutej sumy peňažných prostriedkov (pôžičky), kde veriteľ žiadnym spôsobom nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď dokonca podľa veriteľa pôžička mala byť poskytnutá formou uznania záväzku. Správca bol toho názoru, že pôžičku nie je možné poskytnúť formou uznania záväzku, nakoľko, pôžička je reálny kontrakt a uznanie záväzku je len zabezpečovací inštitút právneho poriadku. Správca zároveň uviedol, že uznanie záväzku je datované dňa 05. 12. 2016, teda pred dňom uzatvorenia zmluvy (30. 12. 2016). Uznaním záväzku mal úpadca uznať záväzky vyplývajúce z poskytnutých záloh za vykonanie služieb, ktoré boli vyfakturované faktúrami č. 160800002; 160800003 a 160800005, pričom zálohy podľa názoru správcu nemožno zamieňať, resp. stotožňovať s pôžičkami. Uvedené faktúry sa nenachádzajú v elektronickej verzii účtovníctva, ktorou správca disponuje. Samotné uznanie pohľadávky pritom nezakladá vznik akéhokoľvek reálneho záväzku. Právna úprava dokonca predpisuje povinné náležitosti uznania záväzku (napríklad prísľub zaplatiť), pričom v uznaní záväzku táto náležitosť absentovala. Uznanie záväzku tak nemožno považovať za perfektný právny úkon, a teda nie je spôsobilý vyvolať právne účinky. Správca tak uvádza, že právny dôvod uvedený v prihláške pohľadávky, t. j. reálne poskytnutie pôžičky v deň uzatvorenia zmluvy, je nepreukázaný. Vo vzťahu k výške pohľadávky správca uviedol, že za spornú má aj pohľadávku v časti prihlásených úrokov z omeškania, keď úroky z omeškania boli dohodnuté vo výške 0,2 % denne (t. j. 73 % ročne), ktorá výška je absolútne neprijateľná, a to aj pre obchodnoprávne vzťahy, najmä v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Ak nedošlo k skutočnému poskytnutiu pôžičky, nemohlo medzi veriteľom a úpadcom (dlžníkom) dôjsť ani k dohode o úrokoch z omeškania. Právny titul na základe ktorého žalobca odvodzuje svoje postavenie veriteľa a ktorý žalobca uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky, vznikol neskôr, než došlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov úpadcovi. Poskytnutie finančných prostriedkov dňa 01. 02. 2016, 05. 04. 2016 a 09. 06. 2016 úpadcovi nebolo v konaní sporné. Súd je ale toho názoru, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky tým pádom nemôže byť Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016, keďže na základe tejto zmluvy neboli úpadcovi poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Údaj uvedený hneď v prvom článku zmluvy (predmet zmluvy), podľa ktorého mala byť dňa 30. 12. 2016 poskytnutá úpadcovi finančná čiastka vo výške 289 627,13 eura, nie je pravdivý. Finančné prostriedky neboli úpadcovi poskytnuté na základe tejto konkrétnej zmluvy, respektíve opak nebol v konaní preukázaný. Prostriedky boli poskytnuté skôr a boli poskytnuté ako zálohy na žatevné práce, teda z iného dôvodu, nie na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016. Súd zároveň zastáva názor, že pôžičku nie je možné poskytnúť formou uznania záväzku, pretože pôžička je reálny kontrakt, čiže je potrebné skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, kde pri uznaní záväzku k žiadnemu odovzdaniu predmetu pôžičky nedochádza, keď toto je len spôsobom zabezpečenia záväzku dlžníka. V zmysle uvedeného nemohlo dôjsť k naplneniu reálnosti tohto úkonu - Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016, ktorá je uvádzaná ako právny dôvod vzniku pohľadávky. Ak teda nedošlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky na základe tejto zmluvy, teda medzi zmluvnými stranami nevznikol právny vzťah zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016, nemohlo dôjsť platne ani k dohode o úrokoch z omeškania k tejto pôžičke ako vedľajšieho záväzku. Súd nepovažoval výsluchy navrhovaných svedkov za potrebné z dôvodu, že všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a ustálenie si záveru, či je Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016 skutočne právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky a či na jej základe boli skutočne úpadcovi poskytnuté finančné prostriedky vyplývajú z predložených listinných dôkazov.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ako aj z dôvodu v zmysle ust. , podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, Žalobca už v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku poukazoval na to, že pre platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje jej uzatvorenie v písomnej forme. Pre platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa vyžaduje okrem jej podstatných náležitostí iba naplnenie „reálnosti kontraktu“, t. j. reálne odovzdanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, pričom zákon priamo neuvádza okamih kedy musí k tomuto odovzdaniu vecí (finančných prostriedkov) dôjsť. Žalobca taktiež predložil súdu prehľad pohybov finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet dlžníka, a to dňa 01. 02. 2016 v sume 200 000,90 eura, dňa 05. 04. 2016 v sume 100 000 eur a dňa 09. 06. 2016 v sume 20 000 eur, ktoré mali dlžníkovi slúžiť na úhradu jeho záväzkov voči obchodným partnerom, ktorí by následne ako subdodávatelia pomohli plniť záväzky dlžníka voči žalobcovi pri žatevných prácach. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnutú pôžičku mala byť v zmysle dohody žalobcu a dlžníka po vykonaní žatevných prác započítaná oproti povinnosti žalobcu za tieto žatevné práce zaplatiť, a to v sumách, v ktorých sa tieto povinnosti budú kryť. Medzi žalobcom a dlžníkom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok dlžníka vrátiť žalobcovi finančné prostriedky o celkovej výške 320 000,90 eura. Nakoľko žalovaný v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku popieral právny titul, od ktorého žalobca odvodzuje svoju pohľadávku voči dlžníkovi, Žalobca na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23. 05. 2019, navrhol v konaní vypočuť konateľa žalobcu p. S. H. a S. P., bývalého konateľa dlžníka. Ak by súd prvej inštancie vykonal navrhovaný dôkaz musel by dospieť k záveru, že právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky do konkurzného konania na majetok úpadcu - dlžníka je Zmluva o pôžičke. Skutočnosť, že sa žalobca a dlžník rozhodli upraviť pôvodne ústne uzatvorenú zmluvu o pôžičke následne v písomnej podobe len potvrdzuje to, že právnym dôvodom vzniku žalobcovej pohľadávky je písomný dokument Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016. Súd prvej inštancie preto na základe vykonaných dôkazov nesprávne dospel k záveru, že úkony žalobcu realizované dňa 01. 02. 2016, 05. 04. 2016 a 09. 06. 2016, na základe ktorých došlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov dlžníkovi majú charakter dohôd o spôsobe zaplatenia za vykonanie žatevných prác, resp. charakter preddavkov na ich vykonanie a nie peňažnej pôžičky.

5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že žalobca v prihláške pohľadávky výslovne uviedol, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorú si uplatňuje v konkurznom konaní úpadcu je Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 12.2016, teda je zrejmé, že právny titul, z ktorého žalobca odvodzuje svoje postavenie veriteľa vznikol omnoho neskôr ako došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov žalobcom úpadcovi, a peňažné prostriedky ktoré boli žalobcom úpadcovi poskytnuté boli poskytnuté z úplne iného dôvodu t. j. nie zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016, ktorá má byť domnelým právnym dôvodom vzniku žalobcovej pohľadávky. Uzatvorenie ústnej zmluvy o pôžičke a poskytnutie peňažných prostriedkov, a neskôr uzatvorenie písomnej zmluvy o pôžičke nemôže spôsobiť tzv. nováciu záväzku vo forme, že by písomná zmluva o pôžičke (o to viac ak pri nej nebol naplnený znak reálnosti) mala nahradiť v celom rozsahu ústnu zmluvu o pôžičke. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú bezvýhradne nadväzuje dôkazná povinnosť. Ako je zrejmé z prihlášky pohľadávky, žaloby, vyjadrení žalobcu, a jeho odvolania žalobca doposiaľ presne nešpecifikoval, čo má byť právnym dôvodom vzniku pohľadávky, ktorú si uplatňuje v konkurznom konaní úpadcu. Z prihlášky pohľadávky pritom vyplýva, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky má byť Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016 a žalobca nie je oprávnený sa v incidenčnom konaní domáhať prípadne iného právneho dôvodu ako uviedol v prihláške pohľadávky. Spornosť žalobcom uplatňovanej pohľadávky, čo do jej právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v konaní odôvodňuje aj fakt, že žalobca si ako veriteľ prihlásil do konkurzného konania pohľadávku v celkovej prihlásenej sume 289 627,18 eura (ďalej len „pohľadávka č. 9/2“), ktorá pohľadávka č. 9/2 bola v zozname pohľadávok zapísaná pod por. č. 9/2. Oznam o doručení prihlášky po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 130/2019 zo dňa 09. 07. 2019 pod položkou K058480.

Uvedenú pohľadávku č. 9/2 žalobca ako veriteľ preukazoval a odôvodňoval totožnými listinnými dôkazmi, ktorými odôvodňuje vznik v tomto konaní prejednávanej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016 (detail pohybu fin. prostriedkov zo dňa 01. 02. 2016, 05. 04. 2016 a 09. 06. 2016). Platby, ktoré žalobca označil ako vrátenie pôžičky zo dňa 12. 10. 2016 a 13. 10. 2016 v prihláške pohľadávky č. 9/2 už označuje ako vrátenie zálohy. V prípade prihlášky pohľadávky č. 9/2 už však uvádza, že jej právnym dôvodom vzniku nie je Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016, ale pravdepodobne odstúpenie od Zmluvy o prenájme stroja vrátane obsluhy č. 104/16 zo dňa 27. 01. 2016, čím si v konkurznom konaní úpadcu na základe totožných listinných dôkazov o prevodoch finančných prostriedkov uplatňuje duplicitný nárok, ktorá skutočnosť odôvodňuje spornosť prvotne prihlásenej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016, o ktorej je vedené incidenčné konanie.

6. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. (ďalej len „“) a po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (, ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny, a preto ho podľa ust. potvrdil.

8. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V zmysle ust. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, možnosť vypracovania takého skráteného rozhodnutia je odôvodnená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to v skutkovej, ako aj právnej stránke, pričom ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí skúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania ( ), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci, v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedených v odvolaní žalobcu, odvolací súd dodáva, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, nakoľko toto je úlohou správcu, ktorý má pri ich skúmaní postupovať s odbornou starostlivosťou v rozsahu ako vyplýva z ust. § 32 ods. 1 ZoKR. Účelom a úlohou incidenčného konania je v podstate len posúdenie a rozhodnutie o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie.

12. Z vykonaného dokazovania bolo teda nepochybne preukázané, že správca konkurznej podstaty úpadcu v oznámení zo dňa 13. 11. 2018 poprel pohľadávku žalobcu, a to na základe jeho prihlášky zo dňa 06. 09. 2018. Popretie prihlásenej pohľadávky bolo zdôvodnené tým, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorý zakladá medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah na základe reálne poskytnutej sumy peňažných prostriedkov. Popretý veriteľ žiadnym spôsobom nepreukázal reálne poskytnutie pôžičky ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, kedy táto mala byť poskytnutá formou uznania záväzku, pričom uznanie záväzku je datované 05. 12. 2016, t. j. predo dňom uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016.

13. Vychádzajúc z obsahu Zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016, a to čl. I. - Predmet zmluvy, je uvedené, že požičiavateľ požičiava dnešného dňa, t. j. 30. 12. 2016 dlžníkovi na jeho žiadosť finančnú čiastku v sume 289 627,13 eura... Zo zisteného skutkového stavu, a to aj vychádzajúc z argumentácie žalobcu, vyplýva, že žalovanému bola dňa 01. 02. 2016 poskytnutá suma 200 000 eur, dňa 05. 04. 2016 suma 100 000 eur a dňa 09. 06. 2016 suma 20 000 eur.

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dňa 30. 12. 2016, t. j. ako je uvedené v obsahu zmluvy o pôžičke, neboli žalovanému poskytnuté žiadne finančné prostriedky a tieto mu neboli poskytnuté ani v nasledujúcom období.

15. V zmysle ust. § 32 ods. 14 ZoKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

16. Nakoľko teda žalobca v prihláške zo dňa 06. 09. 2018 uviedol právny dôvod vzniku pohľadávky, písomnú Zmluvu o pôžičke zo dňa 30. 12. 2016 a k plneniu z tejto písomnej zmluvy o pôžičke nedošlo, možno konštatovať, že nepreukázal právny dôvod prihlásenej pohľadávky, a teda k popretiu tejto pohľadávky zo strany žalovaného došlo dôvodne. Naviac, žalobca dňa 12. 06. 2019 vyhlásil pohľadávku na totožnú sumu, pričom ako právny dôvod uviedol uzavretie Zmluvy o nájme stroja vrátane obsluhy zo dňa 27. 01. 2016. Uvedené teda naznačuje zmätočnosť a nedôvodnosť argumentácie žalobcu o dôvodnosti ním prihlásenej pohľadávky.

17. S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že sa teda jedná o dostatočné odôvodnenie popretia pohľadávky úpadcom, žalovaným, s konštatovaním nepreukázania právneho dôvodu uplatnenia prihlásenej pohľadávky, a teda odvolací súd dospel k záveru, že popretie pohľadávky zo strany správcu bolo účinné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).