Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoPr/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: T. V., W.. XX.X.XXXX, F. F. XX, F., proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828, o zaplatenie 5.228,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8. novembra 2019, č.k. - 104, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia náhrady mzdy vo výške 5.228,97 eura s príslušenstvom a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Zamietol tiež návrh žalobcu na prerušenie konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 11.7.2010 strany uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal žalobca vykonávať prácu predavača s inkasom, t.j. prácu s touto stručnou charakteristikou: poskytuje služby zákazníkom, obsluhuje zákazníkov, vykonáva činnosť na pokladni, doplňuje tovar, kontroluje jeho kvalitu, je zodpovedný za dodržiavanie štandardov spoločnosti pri jeho vystavení a prezentácii, chráni tovar pred poškodením, znehodnotením a krádežou. Dňa 17.12.2014 žalobca absolvoval periodickú lekársku prehliadku so záverom - spôsobilý s dočasným obmedzením. Dňa 18.2.2015 žalobca absolvoval mimoriadnu lekársku prehliadku so záverom - spôsobilý s obmedzením na dobu jedného roka. Ku dňu 30.3.2015 žalovaný navrhol žalobcovi skončiť pracovný pomer bez uvedenia dôvodu a bez odstupného. Dňa 17.4.2015 žalovaný absolvoval opakovanú mimoriadnu lekársku prehliadku so záverom - dočasne nespôsobilý na výkon práce - nie fyzická záťaž, práca na rebríku, ruč. man. s bremenami a práca v noci. Uvedený posudok žalobca doručil žalovanému poštou. V sprievodnom liste zo dňa 17.4.2015 žiadal žalovaného, aby v zákonnej lehote prijal vhodné opatrenia v zmysle platných právnych predpisov. Ďalej v liste uviedol, že do prijatia vhodných opatrení nie je jeho prítomnosť na pracovisku potrebná a žiadal od žalovaného oznámiť mu stanovisko písomne. Listom zo dňa 23.4.2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že od 13.4.2015 nedochádza do práce, pričom dôvod neprítomnosti uvedený v liste zo dňa 17.4.2015 nie je opodstatnený dôvod, aby prestal chodiť do práce. Žiadal preto žalobcu, aby sa okamžite dostavil na pracovisko k výkonu práce podľa pracovnej zmluvy, v opačnom prípade bude jeho konanie považovať za neospravedlnenú neprítomnosť a za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V odpovedi zo dňa 5.5.2015 žalobca uviedol, že žalovaný nerešpektoval lekársky posudok zo dňa 17.12.2014, prideľoval mu prácu v rozpore so záverom lekárskeho posudku. Okrem iného uviedol, že podľa lekárskeho posudku zo dňa 17.4.2015 je dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce predavač s inkasom, preto výzvu dostaviť sa

okamžite k výkonu práce považuje za neoprávnenú. Počas prekážok v práci na strane zamestnávateľa žalobca žiadal o vyplatenie náhrady mzdy. Listom zo dňa 18.5.2015 žalobca žiadal žalovaného o doplatenie mzdy a zaslanie vyúčtovania mzdy za apríl 2015. Dňa 29.7.2015 žalobca doručil žalovanému výpoveď z pracovného pomeru podľa , s tým, že výpovedná lehota je v zmysle dvojmesačná, preto sa jeho pracovný pomer skončí dňa 30.9.2015. Žalobca vo výpovedi žiadal o vydanie pracovného posudku. Ku dňu 1.10.2015 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Listom zo dňa 24.2.2017 žalobca odstúpil od svojho písomného prejavu vôle - právneho úkonu dania výpovede z pracovného pomeru, pretože ho nevykonal slobodne, ale v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. V liste žalobca ďalej uviedol, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 11.7.2010 považuje za trvajúci. Žiadal od žalovaného postup v zmysle a uplatnil si náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa za obdobie od 1.10.2015 až do právoplatného skončenia pracovného pomeru alebo do doby, keď mu bude umožnené pokračovať v práci.

3. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa , , a a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uplatnený nárok posudzoval ako pracovnoprávny nárok, t.j. podľa a podporne podľa . Vychádzal z ustanovenia , podľa ktorého tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy, ako aj z ustanovenia , podľa ktorého ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia . Poukázal na to, že pre rozhodnutie sporu bolo dôležité, že žalobca žiadal zaplatiť náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa až odo dňa 1.10.2015, t.j. za obdobie, kedy sa podľa výpovede danej žalobcom už skončil jeho pracovný pomer. Pre úspech v spore by teda žalobca musel preukázať, že jeho pracovný pomer trval aj po 1.10.2015. Tento stav by mohol nastať iba v prípade, že výpoveď žalobcu by bola absolútne neplatný právny úkon. Túto skutočnosť žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že nastala. Poukázal na to, že zamestnancovi nemôže patriť náhrada mzdy za obdobie po platnom skončení pracovného pomeru. Žalobca dal písomnú výpoveď s odkazom na , neuviedol v nej žiadne okolnosti, ktoré by mali spochybňovať jeho slobodnú vôľu. Žalobca pritom nemohol odstúpiť od svojho právneho úkonu výpovede. Odstúpiť je možné len od zmluvy, t.j. od dvojstranného právneho úkonu. Jasne to vyplýva zo znenia citovaného . Náležitosti a neplatnosť právneho úkonu sú upravené v až 40 a a . Výpoveď žalobcu spĺňa všetky tieto náležitosti, je teda platný právny úkon. Že ide o platný právny úkon napokon tvrdil aj sám žalobca, keďže argumentoval, že možno odstúpiť len od platného právneho úkonu. Neplatnosť právneho úkonu urobeného v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok upravoval , ktorý však bol od roku 1964 nahradený súčasne platným , ktorý pripúšťa odstúpenie len od zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu. V celom rozsahu sa preto stotožnil s obranou žalovaného, ktorú podrobne predniesol na pojednávaní. Pre úplnosť poukázal na to, že žalobcovi nebolo možné prideľovať vhodnú prácu, zodpovedajúcu obmedzeniam v lekárskom posudku bez toho, aby vôbec prišiel na pracovisko, pričom zamestnávateľ môže podľa cit. , ak zamestnanec dlhodobo (nie dočasne s určitým obmedzením) stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu dať zamestnancovi aj výpoveď. Podanú žalobu preto zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

4. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodol s poukazom na a , pričom dospel k záveru, že nemal dôvod čakať na rozhodnutie o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave v konaní , pretože rozhodnutie o náhrade mzdy za obdobie od mája do septembra 2015 nemohlo mať vplyv na rozhodnutie v tomto spore, ktorého predmetom bola náhradu mzdy za obdobie až po skončení pracovného pomeru.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade vytkol súdu prvej

inštancie, že nevyhovel jeho návrhu na rozhodnutie vo veci samej rozsudkom pre zmeškania žalovaného a svoj postup odôvodnil nesplnením procesných podmienok na rozhodnutie podľa o celom uplatnenom nároku, ktorý vzhliadol v tom, že do 10.9.2019 sa nevrátila doručenka k uzneseniu čl. 85, ktorým bola pripustená zmena petitu - rozšírenie nároku na sumu 5.228,97 eura. Tento procesný postup okresného súdu považuje za nesprávny. Poukázal na to, že súd doručoval písomnosti súdu splnomocnenému zástupcovi žalovaného Y.. R. S., elektronicky, so spôsobom doručenia "Doručenie do vlastných rúk s fikciou doručenia". Dňa 28.11.2018 zaslal právnemu zástupcovi žalovaného výzvu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 12.10.2018, ktoré priložil k výzve. Obsahom jeho podania/vyjadrenia zo dňa 12.10.2018 bol aj návrh rozšírenia pôvodne uplatneného nároku, a to na sumu 5.228,97 eura. Z čl. 45 súdneho spisu je zrejmé, že právnemu zástupcovi žalovaného bola výzva a priložené vyjadrenie žalobcu úspešne doručené 28.11.2018 o 13:27 hod. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 9. decembra 2018 nárok na sumu 5.228,97 eura neuznal. Dňa 10.06.2019 zaslal súd právnemu zástupcovi žalovaného predvolanie na pojednávanie vo veci samej na deň 10.9.2019. Predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené 10.6.2010 o 10:33 hod. Právny zástupca sa pojednávania dňa 10.9.2019 nezúčastnil, svoju neúčasť vôbec neospravedlnil. Vzhľadom na uvedené boli na pojednávaní dňa 10.9.2019 podľa žalobcu splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko právny zástupca žalovaného sa vyjadril k návrhu žalobcu na rozšírenie žalobného návrhu na sumu 5.228.97 eura (nárok neuznal) a neospravedlnil sa z pojednávania konaného 10.9.2019. Argument súdu, že neboli splnené procesné podmienky na postup podľa , lebo sa nevrátila doručenka k uzneseniu, ktorým bola pripustená zmena petitu - rozšírenie na sumu 5.228,97 eura, je irelevantný. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu, nie je uvedené v , čo znamená, že odvolanie žalovaného proti tomuto uzneseniu nie je prípustné a je bez významu, či sa súdu vrátila doručenka k uzneseniu o pripustení zmeny žaloby. Žalovanému bol rozšírený nárok známy, písomným prejavom voči súdu ho neuznal. Uznesenie o pripustení zmeny žaloby malo teda pre žalovaného len informatívny charakter. Vedomosť o uznesení by žalovaný nadobudol, ak by sa zúčastnil pojednávania dňa 10.9.2019. Neospravedlnenú neúčasť žalovaného na tomto pojednávaní nemožno pripísať v prospech žalovaného a na ujmu žalobcu. Jeho návrh na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného bol preto dôvodný a procesným postupom pred rozhodnutím vo veci samej mu okresný súd znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal tiež, že na plnomocenstve zo dňa 25.2.2018 predloženom na pojednávaní dňa 8.10.2019, ktorým žalovaný splnomocnil F. I.H.W.I. na zastupovanie, chýba vôľa splnomocnenca plnomocenstvo prijať, a preto je splnomocnenie z uvedeného dôvodu neplatné, pričom nakoľko splnomocnená zástupkyňa žalovaného nie je advokátkou, v konaní na súde prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky konania. Rovnako namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. . Okresný súd totiž ani nezisťoval o akej otázke, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci NS SR, rozhoduje. V bode 22. napádaného rozsudku súd návrh na prerušenie konania posúdil po právnej stránke podľa a i keď navrhoval prerušenia konania z dôvodov podľa V návrhu na prerušenie konania netvrdil naplnenie podmienok na prerušenie konania podľa a 193 a zamietnutie jeho návrhu na prerušenie konania preto trpí vzhľadom na uvedené nedostatkom dôvodov pre aplikáciu a V tejto súvislosti neobstojí ani doplňujúca argumentácia súdu uvedená v bode 18. odvolaním napádaného rozsudku, že nebolo možné prideľovať mu vhodnú prácu bez toho, aby vôbec prišiel na pracovisko. V prejednávanej veci okresný súd nie je oprávnený riešiť otázku (a to ani ako predbežnú), či bolo jeho povinnosťou prísť na pracovisko, keď nebol spôsobilý práce podľa pracovnej zmluvy, či bolo možné alebo nebolo možné prideľovať mu vhodnú prácu podľa lekárskeho posudku a či mu žalovaný mohol dať výpoveď podľa . Tieto otázky totiž v inom začatom súdnom konaní rieši NS SR v uvedenom dovolacom konaní. Návrh na prerušenie konania bol dôvodný a jeho zamietnutím okresný súd porušil jeho právo na spravodlivý proces. Poukázal tiež na to, že v súlade so zásadou "iura novit curia" právny názor strany sporu na uplatňovaný nárok vyjadrený v žalobe nie je pre súd záväzný. Súd v bode 13. napádaného rozsudku uvádza, že pre úspech v spore by musel preukázať, že jeho pracovný pomer trval aj po 1.10.2015, pričom taký stav by mohol nastať iba v prípade, ak by jeho výpoveď bola absolútne neplatný právny úkon, pričom túto skutočnosť nepreukázal, ani netvrdil. Absolútna neplatnosť právneho úkonu však pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj bez návrhu (ex offo). Účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný podľa obsahu súdneho spisu

skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti, medzi ktoré patrí aj nedostatok slobodnej vôle. Súdu v konaní bola známa a aj preukázaná skutočnosť, že jeho vôľa skončiť pracovný pomer so žalovaným nebola slobodná. Napriek vedomostí o neslobodnej vôli súd konštatoval, že jeho výpoveď spĺňa všetky náležitostí platného právneho úkonu a zaoberal sa iba právom odstúpiť od právneho úkonu výpovede vykonanej neslobodne a z tohto aspektu aj vec posúdil. Nezaoberal sa však ex offo, vzhľadom na ust. , možnou aplikáciou na prejednávanú vec, t. j. absolútnou neplatnosťou výpovede danou žalovanému, i keď na druhej strane v bode 13. rozsudku konštatoval úspech žalobcu v spore, ak by išlo o absolútnu neplatnosť výpovede. Súd sa aplikáciou ust. na zistený skutkový stav nedostatočne zaoberal. Stroho, bez akéhokoľvek odôvodnenia, v rozpore s jeho preukázanou neslobodou vôľou konštatoval, že jeho výpoveď spĺňa všetky náležitosti pre platné právne úkony. Takýto skutkový záver však nezodpovedá vykonaným dôkazom. Namietal tiež, že neobstojí argumentácia žalovaného/súdu, že vo výpovedi podľa doručenej žalovanému, neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mali spochybňovať jeho slobodnú vôľu a z toho dôvodu je výpoveď platným právnym úkonom. Okolnosti vylučujúce slobodu jeho vôle pri daní výpovede žalovanému majú základ v objektívne existujúcom a na neho pôsobiacom stave, ktorý nebol medzi stranami sporný. Sám žalovaný tvrdí v inom konaní, že jeho situáciu po predložení lekárskeho posudku zo dňa 17.4.2015 z dôvodu personálnych zmien na personálnom oddelení žalovaného, nemal kto u žalovaného riešiť. Z tohto dôvodu, ktorý je nepochybne výlučne zlyhaním žalovaného, mu neprideľoval žalovaný vhodnú prácu, neplatil mu náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane žalovaného a ani s ním neskončil pracovný pomer spôsobom podľa . Na jeho prejav vôle mali okolnosti dopad taký, že konal neslobodne a k svojmu neprospechu. Žalovanému dal výpoveď z pracovného pomeru, aj keď mal/má právo na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane žalovaného, čo nakoniec žalovaný nepoprel. Vopred sa tým zriekol svojho práva na náhradu mzdy do budúcna, ktorú žalovaný, čo do sumy a právneho základu za apríl 2015, uznal písomným prejavom voči súdu v inom konaní a aj mu riadne zaplatil. Náhradu mzdy pri prekážkach v práci pritom nemožno nepriznať alebo krátiť. Na pojednávaní 10.9.2019 žalovaný uviedol, že ak mu bola vyplatená náhrada mzdy za apríl ešte neznamená, že má nárok na náhradu mzdy aj za ďalšie obdobie. Pravdivosť tohto tvrdenia však žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa , právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Súd sa však aplikáciou citovaného ustanovenia na zistený skutkový stav vôbec nezaoberal, čo žalobca považuje za nesprávne právne posúdenie veci. S poukazom na uvedené žiadal podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V plnej miere sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a právnym názorom v ňom vyjadreným. Odvolanie žalobcu považuje za účelové a nemajúce oporu v skutkovom, ani v právnom základe. Súd prvej inštancie postupoval z procesného hľadiska správne, pričom nie je zrejmé, akým spôsobom znemožnil súd žalobcovi, aby uplatňoval jeho procesné práva a čím podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odmietol tvrdenia žalobcu o účelovom a antidatovanom odvolaní plnej moci Y.. R. S.. Zamestnancovi Y.. R. S. bola plná moc odvolaná ihneď po tom, ako u neho ukončil pracovný pomer. Taktiež hypotézu žalobcu o neplatnom plnomocenstve TESCO STORES SR, a.s. udelenom Y.. F. I. považuje za absurdnú a účelovú. Skutočnosť, že udelil plnú moc Y.. I. vyjadruje jeho vôľu, aby ho v tomto konaní zastupovala a skutočnosť, že Y.. I. sa na pojednávaní dňa 8.11.2019 zúčastnila, vyjadrila tak svoju vôľu prijať splnomocnenie a konať v jeho mene. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a argumenty, ktoré by neboli prezentované už počas samotného konania. Zotrval preto na svojich tvrdeniach uvádzaných počas samotného konania ako aj prezentovaných na pojednávaní dňa 8.11.2019, výpoveď žalobcu považuje za platnú vzhľadom na splnenie všetkých obsahových a formálnych náležitostí platnej právnej úpravy a vyjadrenia vôle a žalobu za nedôvodnú a neoprávnenú.

7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny.

8. V preskúmavanej veci sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od 01.10.2015 do 31.12.2016, spolu vo výške 5.228,97 eura s príslušenstvom, a to na tom skutkovo základe, že síce žalovanému dňa 29.7.2015 doručil výpoveď z pracovného pomeru podľa § 67

, s tým, že výpovedná lehota je v zmysle dvojmesačná, preto sa jeho pracovný pomer skončí dňa 30.9.2015, avšak ide o absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok slobody vôle, nakoľko výpoveď z pracovného pomeru vykonal v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a z tohto dôvodu listom zo dňa 24.2.2017 od výpovede z tohto dôvodu odstúpil, a preto mu patrí nárok na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý mu napriek lekárskemu posudku podľa ktorého bol uznaný ako nespôsobilý na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, neprideľoval inú prácu.

9. V prvom rade treba poukázať na to, že súd prvej inštancie v predmetnej veci správne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie v merite veci ustálil skutkový stav veci, keď mal preukázanú existenciu pracovného pomeru medzi stranami, jeho obsah, ako aj všetky okolnosti predchádzajúce jeho skončeniu výpoveďou žalobcu doručenej žalovanému dňa 29.7.2015 a rovnako nasledujúce po jej doručení, vrátane obsahu lekárskych správ ohľadom spôsobilosti žalobcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Ani žalobca v podanom odvolaní nenamieta nesprávnosť ktoréhokoľvek zo skutkových zistení súdu prvej inštancie (hoci tento odvolací dôvod vo všeobecnosti uplatnil), a preto aj odvolací súd bez možnosti zopakovania či doplnenia dokazovania ( ) vychádzal zo skutkového stavu veci tak, ako bol správne ustálený súdom prvej inštancie.

10. Nedôvodne žalobca v odvolaní namieta, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého jeho výpoveď spĺňa všetky náležitosti pre platné právne úkony, nezodpovedá vykonaným dôkazom. Posúdenie náležitostí právneho úkonu je totiž záverom právnym a nie skutkovým, ako to nesprávne interpretuje žalobca. Naviac, i tento záver odvolací súd považuje za správny, a to z dôvodov uvedených ďalej.

11. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, že podanej žalobe nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal také skutočnosti, na ktorých základe by mu mohol voči žalovanému vzniknúť nárok uplatnený podanou žalobou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadal uplatnenú náhradu mzdy priznať za obdobie od 01.10.2015 do 31.12.2016, teda za obdobie po skončení pracovného pomeru na základe výpovede žalobcu doručenej žalovanému dňa 29.7.2015, správne súd prvej inštancie so zreteľom na tvrdenia žalobcu zameral svoju pozornosť na posúdenie, či v prípade výpovede žalobcu z pracovného pomeru ide o platný právny úkon a taktiež, aké právne účinky možno priznať listu žalobcu zo dňa 24.2.2017, ktorým žalovanému oznámil, že od danej výpovede z pracovného pomeru odstupuje z dôvodu, že bol uskutočnený v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že v prípade danej výpovede žalobcu z pracovného pomeru v zmysle ust. , danej bez uvedenia dôvodu, ide o platný právny úkon, v dôsledku ktorého pracovný pomer žalobcu dňa 30.9.2015 zanikol a nič na tom, nemení ani "odstúpenie" žalobcu od výpovede, keď od tohto jednostranného právneho úkonu nie je možné odstúpiť.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní zdôrazňuje, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a preto bol aj súd prvej inštancie povinný zohľadniť jeho stav tiesne, v akom sa v čase uskutočnenia (doručenia) výpovede žalovanému nachádzal vzhľadom na správanie žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že na absolútnu neplatnosť je síce súd povinný prihliadať ex offo, avšak iba ak z vykonaného dokazovania vyplynú skutočnosti, ktoré záver o takejto neplatnosti určitého právneho úkonu odôvodňujú. V preskúmavanej veci však takéto skutočnosti vykonaným dokazovaním zistené neboli. Samotná skutočnosť, že po tom, ako sa už niekoľko dní nedostavil na pracovisko, žalovaný žalobcovi oznámil, že ak nenastúpi do práce, bude jeho správanie považovať za neospravedlnenú neprítomnosť a za závažné porušenie pracovnej disciplíny, totiž nepochybne nie je spôsobilá založiť stav tiesne, ktorý by mohol žalobcu prinútiť skončiť pracovný pomer so žalovaným výpoveďou bez uvedenia dôvodu. V tomto smere je bez významu aj komunikácia medzi stranami v súvislosti s vyhotovením lekárskeho posudku, podľa ktorého mal byť žalobca nespôsobilý na výkon dohodnutej práce podľa pracovnej zmluvy. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že súdu v konaní bola známa, a aj preukázaná skutočnosť, že jeho vôľa skončiť pracovný pomer so žalovaným nebola slobodná, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené tvrdenie žalobcu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nedôvodná a tiež nelogická a účelová je v tomto smere argumentácia žalobcu v odvolaní, že sa výpoveďou neprípustne vopred vzdal svojho nároku na náhradu mzdy. Dôsledkom výpovede totiž síce je vzdanie sa akýchkoľvek pracovnoprávnych nárokov v budúcnosti, ktoré by mohli vzniknúť po skončení pracovného pomeru, vrátane nároku na náhradu mzdy, avšak práve to je podstatou a cieľom skončenia pracovného pomeru výpoveďou, s ktorou spája aj ten právny následok, že

žiadnej zo strán už ďalšie práva a povinnosti zo zaniknutého právneho vzťahu nevznikajú. Správne však súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na to, že (bez ohľadu na iné okolnosti veci) žalovaný ani nemal možnosť žalobcovi prideľovať inú prácu, zodpovedajúcu obmedzeniam v lekárskom posudku bez toho, aby vôbec prišiel na pracovisko. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že v prípade výpovede žalobcu z pracovného pomeru ide o platný právny úkon, ktorý mal za následok ukončenie jeho pracovného pomeru ku dňu 30.9.2015, čo má za následok, že za obdobie po tomto dni žalobcovi nárok na náhradu vzniknúť nemohol, keď naviac ani list žalobcu, ktorým mienil "odstúpiť" od výpovede z pracovného pomeru, nemal za následok neskončenie pracovného pomeru, nakoľko právne účinky takéhoto späťvzatia výpovede sú (bez ohľadu na dôvody) so zreteľom na ust. podmienené písomným súhlasom druhej strany, ktorý v danom prípade zo strany žalovaného udelený nebol.

13. Nedôvodne a účelovo žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že v spore nerozhodol rozsudkom pre zmeškania žalovaného, hoci na to boli splnené podmienky. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvej inštancie do skončenia pojednávania konaného dňa 10.9.2019, na ktoré sa žalovaný nedostavil a žalobca na ňom navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie, nemal k dispozícii informáciu, či uznesenie o pripustení zmeny (rozšírenia) žaloby bolo žalovanému riadne doručené a kedy sa tak stalo, teda či a kedy toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Hoci je pravdou, že predmetné uznesenie bolo možné žalovanému doručiť aj na pojednávaní, ak už sa súd rozhodol doručiť ho žalovanému elektronicky (čo samé osebe nepredstavuje porušenie procesných práv žalobcu), absencia informácie o jeho doručení predstavovala prekážku pre rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie o celej žalobe po jej dodatočnom rozšírení žalobcom. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovanému bolo rozšírenie žaloby doručené na vyjadrenie dňa 28.11.2018, keďže kľúčové je z tohto hľadiska doručenie uznesenia o pripustení zmeny žaloby, v ktorej časti sa žaloba stáva definitívne predmetom sporu až po tom, ako o nej rozhodne súd. O riadnom doručení uznesenia o pripustení zmeny žaloby súd získal informáciu až dňa 11.09.2019, kedy sa doručenka o prevzatí uznesenia vrátila súdu, teda až nasledujúci deň po pojednávaní konanom 10.9.2019, na ktorom žalobca žiadal vydať rozsudok pre zmeškanie. Pokiaľ súd prvej inštancie za tohto stavu napriek návrhu žalobcu v spore rozsudkom pre zmeškanie nerozhodol, neporušil tým právo žalobcu na spravodlivý proces.

14. Rovnako žalobca v odvolaní neopodstatnene namieta, že v konaní na súde prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky konania, a to z dôvodu, že plnomocenstvo udelené žalovaným jeho zamestnankyni F. I.H.W.I. neobsahuje jej prejav vôle, že plnomocenstvo prijíma. Odhliadnuc od toho, že vzhľadom na zamestnanecký pomer F. I.H.W.I. k žalovanému ide podľa obsahu skôr o poverenie zamestnanca na konanie v mene zamestnávateľa na pojednávaní, je nepochybné, že ak by aj plnomocenstvo malo vady, nemalo by to za následok absenciu podmienok konania. V spore, v ktorom nie je povinné zastúpenie, totiž vystupuje žalovaný ako (existujúca) právnická osoba, teda subjekt s plnou spôsobilosťou na (procesno)právne úkony, a ak by za neho alebo namiesto neho p. F. I.H.W.I. na pojednávaní aj nekonala, jediným dôsledkom by bolo, že na jej účasť a prednes na pojednávaní by nebolo možné prihliadať, čo však z hľadiska podmienok konania ani vecnej správnosti napadnutého rozsudku nemá žiadny význam a nemá to za následok ani porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. Ide preto taktiež o účelovú námietku žalobcu.

15. Napokon odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na prerušenie konania, a preto bolo potrebné zamietnuť aj návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. . Je pravdou, že súd prvej inštancie na odôvodnenie zamietnutia návrhu na prerušenie konania nesprávne cituje ustanovenia a , podľa ktorých mal rozhodnúť, avšak toto pochybenie nemá za následok nesprávne rozhodnutie o návrhu na prerušenie konania. Správne v tomto smere žalobca v odvolaní zdôrazňuje, že o jeho návrhu na prerušenie konania bolo potrené rozhodnúť podľa ust. , keď v návrhu tvrdil, že v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave vydanému v konaní sp. zn. , sa rieši otázka existencie jeho nároku na náhradu mzdy pri prekážkach v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa, ktorej posúdenie bude mať význam v tomto konaní. Ako na to však správne poukázal aj súd prvej inštancie, v označenom konaní je predmetom sporu náhrada mzdy za obdobie od mája do septembra 2015, teda obdobie, kedy pracovný pomer žalobcu ešte existoval, a preto je dané konanie pre

tento spor, v ktorom sa žalobca domáha zaplatenia náhrady mzdy za iné obdobie, kedy už jeho pracovný pomer neexistoval, bez významu. Za tohto stavu na prerušenie konania neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. a súd prvej inštancie preto neporušil právo žalobcu na spravodlivý proces a postupoval správne, keď jeho návrh na prerušenie konania zamietol.

16. Odvolací súd preto, keď sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi za obdobie od 01.10.2015 do 31.12.2016 vzhľadom na skončenie pracovného pomeru dňom 30.09.2015 na základe jeho výpovede doručenej žalovanému dňa 29.7.2015, ktorá nie je neplatným právnym úkonom, nevznikol nárok na zaplatenie žalobou uplatnenej náhrady mzdy s príslušenstvom a za stavu, keď v konaní boli splnené všetky procesné podmienky a nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom správne súd prvej inštancie rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, napadnutý rozsudok, v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil ( ).

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a , avšak v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď je zjavné, že v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).