Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/24/2019

Potvrdené rozhodnutím 7Co/35/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej žalobcu Pozemkové spoločenstvo Bývalý urbariát T., so sídlom v Hrabušiciach, na ul. Hlavnej č. 233, IČO: 17 151 970, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, na ul. Letnej č. 45, proti žalovanému Ing. C. N. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v D., na ul. H. č. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, so sídlom v Poprade, na ul. L. Svobodu č. 2674/1, o zaplatenie sumy 7.282,58 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 25.05.2021 č.k. 13C 24/2019-155, takto rozhodol: Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Čo do zvyšku rozsudok potvrdzuje. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %."

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobcu Pozemkové spoločenstvo Bývalý urbariát Hrabušice, Hlavná 233, Hrabušice, IČO: 17151970, zast. JUDr. Jozefom Barabásom, advokátom, Letná 45, Spišská Nová Ves, IČO: 50076477, proti žalovanému B.. C. N. U., U.. XX.X.XXXX, R. D., Š. XXXX/XX, zast. JUDr. Viktorom Novýsedlákom, advokátom, L. Svobodu 2674/1, Poprad, IČO: 42029538, v konaní o zaplatenie sumy 7.282,58 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.282,58 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.9.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 4.12.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 7.282,58 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a k náhrade trov konania. Žalobca uviedol, že žalovaný je bývalým predsedom spoločenstva, pričom posledných 6 mesiacov v roku 2018 zastával aj funkciu predsedu spoločenstva. Uznesením výboru č. 10/2018 zo dňa 2.3.2018 bola žalovanému schválená odmena vo výške 10.000,-- eur a uznesením výboru č. 47/2018 zo dňa 6.12.2018 bola žalovanému schválená odmena vo výške 4.100,-- eur. Po odrátaní odvodov a ďalších zákonných zrážok bola žalovanému v marcovom výplatnom termíne vyplatená suma 7.365,01 eur a v novembrovom výplatnom termíne suma 3.453,81 eur. Kontrolou dozornej rady žalobcu bolo zistené porušenie a niekoľkonásobné prekročenie odmeňovacieho poriadku, pričom výbor žalobcu nemal právomoc na schválenie týchto odmien. Návrh na prípadné dodatočné schválenie odmien vyplatených v rozpore s odmeňovacím poriadkom bol na základe rozhodnutia výboru predložený zhromaždeniu žalobcu, ktoré však na svojom zasadnutí 9.6.2019 tento návrh neschválilo. Žalobca akceptoval sčasti vyplatenie odmeny podľa odmeňovacieho poriadku a žiadal vrátiť rozdiel, ktorý bol žalovanému vyplatený nad rámec týchto odmien.

2. V písomných vyjadreniach následne žalobca poukazoval na to, že v zmysle odmenu žalovaného za výkon jeho funkcie mohlo určiť len zhromaždenie žalobcu. Odmena vyplatená žalovanému za výkon jeho funkcie bola teda vyplatená v rozpore so zákonom a v celej jej výške predstavuje bezdôvodné obohatenie. Podľa žalobcu funkcia predsedu, resp. podpredsedu spoločenstva, nemôže byť vykonávaná v pracovnoprávnom pomere, preto aj pracovná zmluva uzavretá medzi žalovaným a žalobcom je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná. Napriek týmto skutočnostiam žalobca žiada iba o vydanie sumy, o ktorú bol prekročený odmeňovací poriadok žalobcu. Poukázal aj na to, že žalovaný v čase prijatia predmetných uznesení už nebol konateľom spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., ale stále bol predsedom pozemkového spoločenstva. K tvrdeniam žalovaného uvádzal, že medzi pozemkovým spoločenstvom a spoločnosťou Agrourbár, spol. s r. o., nedošlo k

započítaniu žiadnych pohľadávok z titulu mzdových nárokov, vzájomné pohľadávky sa týkali vykonaných prác, nájmov nehnuteľností alebo strojov a vyrovnávali sa fakturáciou. Poukázal aj na to, že žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti mal schválenú pravidelnú mesačnú odmenu, ktorá mu bola vyplácaná.

3. Žalovaný v písomných vyjadreniach spochybňoval tvrdenia žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. K samotnému výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe, že prevzal celkovo sumu 10.818,82 eur, avšak žalobca akceptuje jeho nárok na odmenu vo výške 6.461,29 eur podľa opraveného mzdového listu, teda bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť nanajvýš vo výške rozdielu medzi týmito sumami, t. j. v sume 4.357,53 eur. Podľa žalovaného dôležitou je skutočnosť, že uznesením výboru č. 10/2018 bola schválená odmena pre konateľov spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., pričom pre žalovaného bola schválená odmena za funkciu konateľa za obdobie od roku 1997 do roku 2017 vo výške 500,-- eur ročne, spolu teda 10.000,-- eur. Nešlo teda o odmenu žalovanému ako členovi výboru spoločenstva. Žalovaný potvrdil, že táto odmena bola vyplatená z účtu žalobcu a nie z účtu spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., avšak medzi týmito subjektmi bola zaužívaná prax, keď žalobca plnil záväzky za Agrourbár, spol. s r. o., že tieto subjekty si vzájomné práva a povinnosti vždy po skončení kalendárneho roka vyúčtovali. Žalobca je vlastníkom 100 % - ného obchodného podielu v tejto obchodnej spoločnosti, ktorá bola vytvorená za účelom podnikania v oblasti poľnohospodárskej výroby na pozemkoch spravovaných žalobcom a patriacich, či už žalobcovi alebo jednotlivým členom pozemkového spoločenstva.

4. Aj v záverečnom prednese žalovaný poukazoval na nedôvodnosť žaloby. Podľa žalovaného na dané konanie je potrebné aplikovať ust. § 454 Obč. zákonníka, z ktorého vyplýva, že na úkor žalobcu sa obohatila spoločnosť Agrourbár, spol. s r. o. Žalovaný si odmenu, ktorá mu bola vyplatená ako mimoriadna odmena za výkon funkcie konateľa vzal dobrovoľne, keďže mandátna zmluva, ktorú mal s obchodnou spoločnosťou uzatvorenú, pripúšťala schválenie jednorazovej odmeny. Žalovaný nemá žiadny vplyv na to akým spôsobom bolo vyplatenie tejto odmeny zaúčtované medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou. Poukázal na výpovede svedkov, podľa ktorých odmena bola vyplatená žalovanému z účtu žalobcu z dôvodu, že obchodná spoločnosť na to nemala finančné prostriedky, žalovaný je toho názoru, že v tomto prípade za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytlo.

5. Z vyjadrení strán sporu, výsluchu žalovaného, výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu, výpovedí svedkov B.. M. M.É., C. L., B.. F. L., B.. D. T., písomnej svedeckej výpovede B.. M. N. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu výpisu z Registra pozemkových spoločenstiev, odmeňovacieho poriadku členov volených orgánov pozemkového spoločenstva, zápisnice z rokovania výboru z 2.3.2018, zápisnice z rokovania výboru zo 6.12.2018, výdavkových pokladničných dokladov, výpisu z účtu, ročných mzdových listov, notárskej zápisnice, výzvy na vrátenie odmien, výplatných pások, mandátnej zmluvy, faktúr vystavených medzi pozemkovým spoločenstvom a spoločnosťou Agrourbár, spol. s r. o., zápisnice z rokovania výboru zo 7.2.2018, Stanov Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice, úplného znenia zakladateľskej listiny Agrourbár, spol. s r. o., zmluvy o pozemkovom spoločenstve, súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobca je pozemkovým spoločenstvom vykonávajúcim činnosť v zmysle o pozemkových spoločenstvách. Žalovaný pôsobil v minulosti ako predseda spoločenstva, a to v rokoch 1990 až do februára 2018. Zároveň vykonával aj funkciu konateľa spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., ktorá bola založená za účelom vykonávania poľnohospodárskej výroby na pozemkoch spravovaných žalobcom. Funkciu konateľa obchodnej spoločnosti žalovaný vykonáva od roku 1997, teda od vzniku spoločnosti, až do septembra 2017. Žalobca je jediným spoločníkom v uvedenej obchodnej spoločnosti.

7. Podľa predložených Stanov Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice (článok 8, bod 8.1) orgánmi spoločenstva sú zhromaždenie, výbor, dozorná rada, zbor zástupcov. Podľa článku 10 stanov výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje a zmluva o spoločenstve, alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva. V zmysle článku 12 spoločenstvo si vytvorilo aj ďalší orgán, a to zbor zástupcov, ktorý podľa bodu 12.4 písm. f/ stanov schvaľoval platobný poriadok a odmeňovanie členov volených orgánov. Podľa predloženého odmeňovacieho poriadku členov volených orgánov pozemkového spoločenstva účinného od 1.3.2014, ktorý bol schválený zborom zástupcov dňa 28.3.2014, členom výboru sa za účasť na

rokovaní výboru vyplatí náhrada vo výške 10,-- eur. Predsedovi výboru za výkon organizačných a riadiacich činností spoločenstva sa priznáva odmena vo výške 350,-- eur a podpredsedovi výboru za zabezpečovanie ekonomickej a vlastníckej agendy sa priznáva mesačná odmena vo výške 250,-- eur. Pri splnení a prekročení úloh lesohospodárskeho plánu a vytvorení zostatku finančných zdrojov na vyplatenie podielov pre členov sa môže vyplatiť členom výboru mimoriadna ročná odmena do výšky 50 % z vyplatených miezd.

8. Žalobca pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia vychádzal z toho, že v zmysle tohto odmeňovacieho poriadku žalovaný ako predseda spoločenstva za rok 2018 mal nárok na mesačnú odmenu spolu vo výške 4.200,-- eur (12 x 350,-- eur). Po dobu 6 mesiacov roku 2018 žalovaný vykonával aj funkciu podpredsedu spoločenstva, preto mal nárok na odmenu vo výške 1.500,-- eur (6 x 250,-- eur). Za účasť na rokovaniach výboru v roku 2018 mal žalovaný dostať odmenu vo výške 110,-- eur (10 x 11,-- eur). Mimoriadna ročná odmena mu mohla byť vyplatená maximálne vo výške 50 % z vyššie uvedených odmien, t. j. zo sumy 4.200,-- eur, zo sumy 1.500,-- eur a zo sumy 110,-- eur, teda mohla byť vyplatená v maximálnej výške 2.905,-- eur.

9. Vo veci boli vypočutí aj viacerí svedkovia. Svedok B.. M. M. potvrdil, že sa zúčastnil rokovania výboru dňa 2.3.2018, ale nevedel sa vyjadriť kto navrhol žalovanému odmenu vo výške 500,-- eur ročne, pretože svedok navrhol odmenu vo výške 100,-- eur. Svedok potvrdil, že na rokovaní výboru sa prejednávali aj otázky týkajúce sa spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., pretože pozemkové spoločenstvo bolo jediným spoločníkom v tejto spoločnosti. Svedok nevedel z akých peňazí bola žalovanému vyplatená odmena 10.000,-- eur, ale bral to tak, že pozemkové spoločenstvo je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti, teda výbor sa podieľa na riadení spoločnosti, preto aj odmena je konateľom poskytnutá z peňazí spoločenstva. Svedok potvrdil, že táto odmena bola priznaná žalovanému z titulu výkonu funkcie konateľa spoločnosti. V súvislosti s hospodárskymi výsledkami spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. sa svedok nevedel vyjadriť, či boli častejšie v zisku alebo strate. Svedok potvrdil, že odmenu, ktorá mu bola priznaná, vracia na základe splátkového kalendára.

10. Svedok C. L. od októbra 2017 vykonáva činnosť konateľa spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. Vedel o vyplatení odmeny 10.000,-- eur žalovanému, a to z prostriedkov spoločenstva, pretože na výbore sa hovorilo, že spoločnosť na to nemá peniaze. Podľa svedka nedošlo k vysporiadaniu medzi spoločenstvom a obchodnou spoločnosťou. Svedok potvrdil, že pokiaľ vznikli nejaké pohľadávky medzi pozemkovým spoločenstvom a obchodnou spoločnosťou, tak na konci roka sa vzájomne vysporiadavali, ale ak bola výška týchto pohľadávok približne rovnaká, tak sa ani nerobila dohoda.

11. Svedok B.. F. L. taktiež pôsobí ako konateľ spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. od októbra 2017. Vypovedal, že nemá vedomosť o tom, že by z prostriedkov spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. bola vyplácaná nejaká odmena žalovanému. Potvrdil tiež vzájomnú fakturáciu pohľadávok medzi oboma subjektmi, pokiaľ si vzájomne poskytovali zamestnancov alebo stroje.

12. Svedok B.. D. T. do konca júna 2018 pôsobil ako podpredseda spoločenstva u žalobcu a taktiež bol konateľom v spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. od mája 2011 do septembra 2018. Svedok uviedol, že nebol na zasadnutí výboru, na ktorom sa schvaľovali odmeny pre konateľov spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., a to z dôvodu, že do tejto spoločnosti nastupovali noví konatelia. V roku 2019 prebehlo valné zhromaždenie členov spoločenstva, na ktorom prednášal správu o hospodárení za rok 2018, a keďže za rok 2018 boli odmeny vyššie ako v predchádzajúcich rokoch, členovia spoločenstva sa nad tým pozastavovali. Svedok uviedol, že obchodná spoločnosť nemala finančné prostriedky, tak odmeny boli vyplatené z prostriedkov spoločenstva. Nevedel sa vyjadriť ako boli vyplatené odmeny zaúčtované. Taktiež potvrdil vzájomné započítavanie si pohľadávok na konci kalendárneho roka, ale nevie o tom, že by obchodná spoločnosť vrátila vyplatené odmeny spoločenstvu. Svedok uviedol, že vyplatenú odmenu vrátil.

13. Svedok B.. M. N. v písomnej svedeckej výpovedi podľa - v platnom znení /ďalej len / potvrdil, že sa zúčastnil na rokovaní výboru dňa 2.3.2018. Nespomenul si na detaily diskusie o návrhu odmien. Vychádzal z toho, že návrhy vo výbore vždy predkladal predseda. Odmeny mali byť schvaľované na základe dobrých hospodárskych výsledkov a podľa svedka sa pravidelne uskutočňovalo finančné vysporiadanie medzi pozemkovým spoločenstvom a obchodnou spoločnosťou. Svedok sa nevedel vyjadriť koľko času venoval žalovaný činnosti konateľa

a predsedu výboru a aký mal denný program. Nevedel sa vyjadriť k vzťahom hospodárskeho charakteru medzi oboma subjektmi.

14. Podľa - (v znení účinnom od 5.12.2018 do 31.12.2018) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa § 451 ods. 2 cit. zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 454 cit. zákona bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

17. Podľa § 456 cit. zákona predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podľa - (v znení účinnom od 1.9.2018 do 30.6.2019) valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.

19. Podľa § 132 ods. 1 cit. zákona, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená.

20. Podľa § 566 ods. 1 cit. zákona mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

21. Podľa o pozemkových spoločenstvách (v znení účinnom od 1.10.2018 do 24.4.2020) spoločenstvom sa rozumie

a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali osobitné predpisy a ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov, b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c) spoločenstvo vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, d) spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

22. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona Spoločenstvo podľa tohto zákona sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len „zmluva o spoločenstve“) uzavretou vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov alebo nadpolovičnou väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov na jednotlivých pozemkoch, ktoré sa majú stať spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou; o založení spoločenstva a voľbe členov orgánov spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica, ktorej súčasťou je prezenčná listina vlastníkov nehnuteľností alebo ich zástupcov prítomných na hlasovaní. Vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nechce byť členom spoločenstva, môže pri zakladaní spoločenstva ponúknuť svoj podiel na prevod inému vlastníkovi podielu spoločnej nehnuteľnosti.

23. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona spoločenstvo podľa odseku 1 vzniká dňom zápisu spoločenstva do registra.

24. Podľa § 13 ods. 1 cit. zákona orgánmi spoločenstva sú:

a) zhromaždenie,

b) výbor,

c) dozorná rada,

d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.

25. Podľa § 14 ods. 7 cit. zákona do pôsobnosti zhromaždenia patrí:

a) schvaľovať zmluvu o spoločenstve a jej zmeny okrem zmien v zozname členov a zozname nehnuteľností, b) schvaľovať stanovy a ich zmeny, c) voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d), d) rozhodovať o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 2, e) rozhodovať o poverení spoločenstva konať vo veci nadobudnutia vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, f) rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva, g) schvaľovať účtovnú závierku, h) rozhodovať o rozdelení zisku a majetku spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva a spôsobe úhrady straty, i) rozhodovať o vstupe a podmienkach vstupu spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, j) rozhodovať o zrušení spoločenstva, k) rozhodovať o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva.

26. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje tento zákon, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, ak nie sú zverené týmto zákonom iným orgánom spoločenstva.

27. Podľa § 16 ods. 2 cit. zákona výbor a) koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, b) uzatvára v mene členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné, c) zastupuje členov spoločenstva, okrem členov spoločenstva podľa § 10 ods. 1 a 2, vo veciach nadobúdania časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorej vlastníctvo je sporné, d) uzatvára v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 10, ak tak rozhodlo zhromaždenie.

28. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7.282,58 eur, ktoré na strane žalovaného malo vzniknúť tak, že mu v rozpore so zákonom a internými predpismi žalobcu boli vyplatené mimoriadne odmeny za činnosť predsedu spoločenstva v roku 2018. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ešte v roku 2018 pôsobil ako predseda spoločenstva a po dobu 6 mesiacov v roku 2018 vykonával aj funkciu predsedu spoločenstva. Na základe uznesenia výboru č. 10/2018 výbor schválil konateľom obchodnej spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. mimoriadnu odmenu vo výške 500,-- eur ročne za každý rok výkonu funkcie konateľa, čo u žalovaného predstavovalo sumu 10.000,-- eur. Na rokovaní výboru dňa 6.12.2018 boli žalovanému ako aj ďalším členom výboru schválené mimoriadne odmeny za činnosť vo výbore a u žalovaného táto odmena predstavovala spolu 4.100,-- eur. Žalobca namietal, že k vyplateniu odmien došlo v rozpore so zákonom a stanovami pozemkového spoločenstva, pretože výbor nemal oprávnenie na schvaľovanie odmien, ale toto oprávnenie patrilo zhromaždeniu ako najvyššiemu orgánu spoločenstva. Schvaľovanie odmien bolo aj predmetom zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.6.2019 a v zmysle uznesenia č. 5 prijatého na

zhromaždení vlastníci rozhodli o neschválení vyplatenia odmien osobám, ktoré zastávali funkciu orgánov spoločenstva v predchádzajúcom funkčnom období.

29. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu, alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Žalobca namieta, že odmeny vyplatené žalovanému neboli v súlade so zákonom, ani internými predpismi žalobcu, teda plnenie bolo poskytnuté na základe neplatného právneho úkonu. Vo vzťahu k odmene v sume 10.000,-- eur (brutto) žalovaný namieta, že je namieste aplikácia § 454 Obč. zákonníka, keď podľa žalovaného bezdôvodne sa obohatila spoločnosť Agrourbár, spol. s r. o., na miesto ktorej odmenu vyplatilo pozemkové spoločenstvo. Uvedené tvrdenie by bolo na mieste za predpokladu, že odmena bola priznaná v súlade s právnymi predpismi, resp. internými predpismi žalobcu a spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., ale pokiaľ k vyplateniu došlo na základe neplatného rozhodnutia, nemožno konštatovať, že by pozemkové spoločenstvo plnilo za obchodnú spoločnosť Agrourbár, spol. s r. o., ale keď poskytlo plnenie priamo žalovanému, tak sa bezdôvodne obohatil žalovaný.

30. Na základe predložených dokladov je nepochybné, že žalovanému boli priznané a vyplatené dve odmeny, a to vo výške 10.000,-- eur a 4.100,-- eur, pričom prvú z týchto odmien žalobca považuje za nedôvodnú v celom rozsahu a pri druhej odmene akceptuje, že táto odmena mohla byť v zmysle odmeňovacieho poriadku vyplatená najviac vo výške 2.905,-- eur. Žalovaný argumentoval, že odmena vo výške 10.000,-- eur sa netýkala činnosti spoločenstva a bola výslovne priznaná za jeho pôsobenie vo funkcii konateľa spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. O odmene síce rozhodol výbor, ale podľa žalovaného sa v tejto časti rokovanie netýkalo činnosti spoločenstva, ale výbor vydal rozhodnutie jediného spoločníka v obchodnej spoločnosti. Svedkovia, ktorí v konaní boli vypočutí, potvrdili vo svojich výpovediach, že výbor rozhodol o priznaní takejto odmeny a viacerí svedkovia aj pripustili, že na rokovaniach výboru sa riešili aj otázky týkajúce sa spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., čo zrejme vyplynulo z toho, že žalovaný bol predsedom spoločenstva a zároveň aj konateľom v obchodnej spoločnosti. Svedkovia tiež potvrdili, že sa na rokovaniach a ani v zápisniciach striktne neoddeľovali okolnosti týkajúce sa pozemkového spoločenstva a obchodnej spoločnosti. Všetci svedkovia tiež potvrdzovali, že medzi oboma subjektmi prebiehalo ku konca roka vzájomné vysporiadanie pohľadávok a záväzkov, aj keď tieto sa skôr týkali náhrad za vykonané práce zamestnancov druhého subjektu, za zapožičiavanie strojov a pod. Ani jeden zo svedkov netvrdil, že by medzi týmito subjektmi došlo k vysporiadaniu spornej odmeny, alebo že by sa v minulosti vysporiadavali mzdové nároky konateľov obchodnej spoločnosti. V konaní nebolo sporné, že žalobca je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o., v ktorej žalovaný vykonával funkciu konateľa spoločnosti. Agrourbár, spol. s r. o., ktorá je z hľadiska právnej formy spoločnosťou s ručením obmedzeným, teda v zmysle § 125 ods. 1 Obch. zákonníka najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Podľa § 125 ods. 1 písm. f/ Obch. zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov. V zmysle § 132 ods. 1 Obch. zákonníka, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia.

31. O priznaní odmeny vo výške 10.000,-- eur žalovanému rozhodoval výbor spoločenstva, preto je dôležité posúdenie otázky, či výbor ako orgán pozemkového spoločenstva má kompetenciu vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia v obchodnej spoločnosti, pretože iba valné zhromaždenie môže v zmysle cit. zák. ustanovenia rozhodovať o odmeňovaní konateľov. V zmysle orgány spoločenstva sú zhromaždenie, výbor, dozorná rada a prípadne iné orgány spoločenstva, ktoré sú zriadené zmluvou o spoločenstve. Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členov spoločenstva a do jeho pôsobnosti patria kompetencie uvedené v až j/ cit. zákona a v zmysle cit. zákona zhromaždenie rozhoduje o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je zverené iným orgánom spoločenstva. Z predloženej zmluvy o pozemkovom spoločenstve uzavretej dňa 6.2.2014 vyplýva, že orgánmi spoločenstva sú zhromaždenie, výbor a dozorná rada, teda orgány, ktoré predpokladá aj a okrem toho bol vytvorený aj ďalší orgán, čo umožňuje cit. zákona, a to zbor zástupcov. Zmluva o pozemkovom spoločenstve vymedzuje pôsobnosť jednotlivých orgánov

obdobne ako príslušné ustanovenia s tým, že pôsobnosť zboru zástupcov upravujú stanovy. Stanovy Pozemkového spoločenstva Bývalý urbariát Hrabušice boli prijaté taktiež dňa 6.2.2014 a pôsobnosť jednotlivých orgánov vymedzujú rovnako ako zmluva o pozemkovom spoločenstve s tým, že bližšie špecifikujú pôsobnosť zboru zástupcov, do kompetencie ktorého spadajú činnosti uvedené v článku 12 bodu 12.4 stanov. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia nie sú zmluvou o pozemkovom spoločenstve zverené výboru, ani inému z orgánov spoločenstva, teda s poukazom na ust. cit. zákona, ktorému korešponduje aj článok 9 bod 9.8 písm. j/ stanov, takéto rozhodnutia spadajú do pôsobnosti zhromaždenia. Ani zo zakladateľskej listiny spoločnosti Agrourbár, spol. s r. o. nevyplýva, že by pôsobnosť valného zhromaždenia mal za žalobcu vykonávať iný orgán.

32. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pôsobnosť valného zhromaždenia, resp. rozhodnutia jediného spoločníka, môže prijímať iba zhromaždenie ako najvyšší orgán žalobcu, a keďže otázka odmeňovania konateľov obchodnej spoločnosti patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, tak rozhodnutie výboru o priznaní odmeny je neplatné pre rozpor so zákonom ako aj internými predpismi žalobcu. Takýto výklad súd považuje za logický aj vzhľadom ku skutočnosti, že konateľ žalobcu je zároveň predsedom spoločenstva, ktorý riadi činnosť výboru, teda orgánu rozhodujúceho o priznaní jeho mimoriadnej odmeny. Nepochybne žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti mal uzavretú mandátnu zmluvu a dojednania obsiahnuté v článku IX umožňovali valnému zhromaždeniu schváliť konateľovi za mimoriadne výsledky v hospodárení spoločnosti, resp. za mimoriadne úkony jednorazovú odmenu. Aj z uvedeného zmluvného ustanovenia je teda zrejmé, že táto právomoc prináleží len valnému zhromaždeniu, pričom s poukazom na vyššie uvedené výbor nemôže vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia. Vzhľadom na uvedené uznesenie výboru č. 10/2018 je neplatné, keďže nebolo prijaté na to oprávneným orgánom, teda ak došlo na základe tohto uznesenia k plneniu žalovanému, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ust. § 131 Obch. zákonníka, ktoré upravuje okruh subjektov oprávnených napadnúť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, tak podľa názoru súdu toto ustanovenie sa vzťahuje iba na prípady, keď rozhodnutie vydá valné zhromaždenie, teda subjekt, ktorý je oprávnený vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia a nie na prípady, kedy rozhodnutie spadajúce do kompetencie valného zhromaždenia prijme iný orgán, ktorý nie je na takéto rozhodnutie v zmysle právnych predpisov alebo interných predpisov oprávnený.

33. Žalovaný v rámci argumentácie tvrdil, že aj malo byť prijaté v rámci uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, s touto argumentáciou sa súd nestotožnil. Z obsahu predloženej zápisnice z rokovania výboru zo dňa 6.12.2018 jednoznačne vyplýva, že výbor schvaľuje odmeny členom volených orgánov podľa odmeňovacieho poriadku schváleného zborom zástupcov 28.3.2014. Z tohto listinného dokladu jednoznačne vyplýva, že ide o odmeny, ktoré sa týkajú činnosti členov orgánov spoločenstva a táto skutočnosť je zrejmá aj z prílohy zápisnice, ktorú tvoria schválené odmeny jednotlivým členom. U žalovaného sa výslovne uvádza suma 3.100,-- eur plus 1.000,-- eur za podpredsedu, čo zjavne súvisí s tým, že v roku 2018 žalovaný vykonával aj funkciu podpredsedu a túto skutočnosť žalovaný vo svojej výpovedi aj potvrdil. Aj v tomto prípade schválenie odmien bolo podľa názoru súdu vykonané orgánom, ktorý na to nebol kompetentný, pretože ako už súd vyššie uviedol podľa článku 12 bodu 12.4 písm. f/ stanov odmeňovanie členov volených orgánov patrilo v tom čase do pôsobnosti zboru zástupcov. Ako vyplýva z predloženej notárskej zápisnice (čl. 27), priznané odmeny neschválilo ani zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva. Odmeny priznané uznesením výboru č. 47/2018 sú zjavne v rozpore so schváleným odmeňovacím poriadkom, podľa ktorého mimoriadnu ročnú odmenu možno priznať do výšky 50 % z vyplatených miezd, čo v prípade žalovaného by predstavovalo sumu 2.905,-- eur, tak ako ju v žalobe vyčíslil žalobca a nie sumu 4.100,-- eur. Keďže ani táto odmena nebola vyplatená v súlade s interným predpisom žalobcu - odmeňovacím poriadkom a jej priznanie neurobil na to kompetentný orgán, nemožno konštatovať, že by priznanie odmeny bolo platným právnym úkonom, preto prijatie plnenia žalovaným na základe uznesenia výboru č. 47/2018 možno považovať za bezdôvodné obohatenie.

34. V písomnom vyjadrení z 27.1.2020 žalovaný namietol aj výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca poukazoval na vyplatenie sumy 10.818,82 eur, avšak podľa opraveného mzdového listu žalovaný mal mať nárok na sumu 6.461,29 eur netto, teda podľa žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktorého vznik inak popieral, by mohlo byť nanajvýš v sume 4.357,53 eur. Z predložených listinných dôkazov nesporne vyplýva, že dňa 2.3.2018 bola žalobcovi priznaná odmena 10.000,-- eur (20 rokov výkonu funkcie konateľa x 500,-- eur) s tým, že po vykonaní zrážok bola žalovanému za mesiac

marec 2018 vyplatená suma 7.365,01 eur, pričom suma 7.000,-- eur bola poukázaná na účet žalovaného a suma 365,01 eur mu bola vyplatená v hotovosti. Dňa 6.12.2018 boli žalovanému schválené ďalšie odmeny vo výške 4.100,-- eur za výkon činnosti funkcie predsedu a podpredsedu spoločenstva. Za mesiac november bola potom žalovanému vyplatená suma 3.453,81 eur. Za rok 2018 bola teda celkovo žalovanému vyplatená odmena vo výške 13.743,82 eur netto, aj keď podľa opraveného mzdového listu mu mala byť vyplatená odmena vo výške 6.461,29 eur. Pokiaľ žalovaný namieta, že túto sumu treba odpočítať od sumy 10.818,82 eur, tak je potrebné poukázať na to, že uvedená suma predstavuje iba vyplatené odmeny za mesiac marec a december 2018 v čistom, ale žalovanému boli vyplácané aj pravidelné mesačné odmeny za výkon činnosti funkcie predsedu spoločenstva a žalobca vyplácanie týchto odmien, ako ani mimoriadnej odmeny priznanej žalovanému vo výške podľa odmeňovacieho poriadku nespochybňuje, resp. nevymáha v tomto konaní. Žalovanému bola teda celkovo vyplatená suma 13.743,82 eur netto, z čoho suma 6.461,29 eur predstavuje odmeny, ktorých vyplatenie žalobca akceptuje. Predmetom konania je rozdiel medzi týmito čiastkami, t. j. suma 7.282,58 eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval úvahy žalobcu o tom v akej maximálnej výške žalovanému mohla byť priznaná odmena, ani vyplatenie vyššie uvedených súm, preto súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia bola žalobcom určená správne a s prihliadnutím na záver o vzniku bezdôvodného obohatenia, v zmysle cit. zák. ustanovení, zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 7.282,58 eur.

35. Podľa - v platnom znení, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

36. Podľa § 517 ods. 2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, teda nárok, pri ktorom ani iné právne predpisy neupravujú jeho lehotu splatnosti a táto lehota nevyplýva ani z dohody strán sporu. V zmysle Obč. zákonníka dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. V prípadoch, keď časť plnenia nevyplýva z právneho predpisu, alebo z dohody účastníkov zmluvného vzťahu, je oprávnením veriteľa určiť lehotu splatnosti. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie odmien listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorý si žalovaný nevyzdvihol v odbernej lehote a dňom 14.8.2019 bola zásielka vrátená žalobcovi. V uvedenom liste žalobca určil lehotu na plnenie do 30 dní od doručenia tejto výzvy. Súd dospel k záveru, že v otázke doručenia je potrebné analogicky postupovať v zmysle , keďže Obč. neupravujú spôsob doručovania. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia teda ak zásielka, ktorá bola doručovaná na adresu, na ktorej žalovaný mal pobyt podľa Registra obyvateľov SR, sa vrátila ako nevyzdvihnutá, dňom vrátenia odosielateľovi sa považuje za doručená, teda od nasledujúceho dňa začala plynúť 30-dňová lehota na plnenie, ktorá uplynula dňom 13.9.2019. Nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný do omeškania, preto súd v zmysle cit. zák. ustanovenia priznal žalobcovi úrok z omeškania a v časti o priznanie úroku z omeškania od 14.8.2019 do 13.9.2019 žalobu zamietol. Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. O trovách konania rozhodol súd v zmysle tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, resp. jeho neúspech bol iba v úplne zanedbateľnej časti (alikvotná časť z ročného úroku 5 % za obdobie 30 dní) nepredstavujúcej ani percento z uplatneného nároku, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).