Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-87-2019.pdf
PDF · 71.43 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/87/2019
Uznesenie
Okresný súd Pezinok pred sudcom J.. H. Y. v právnej veci žalobcu R. J., narodený XX.XX.XXXX, W. U. U. R. H. XXX, XXX XX U. R. H. zastúpeného advokátom JUDr. W. M., Y. Y. X. X, XXX XX J. proti žalovanému S. - S. Y. P., Y..N..K.., Y. Y. S. X, XXX XX S., Z. : XX XXX XXX zastúpenému spoločnosťou Y. S., Y..N..K.., Y. Y. R. XX, XXX XX U., Z. : XX XXX XXX o zaplatenie sumy vo výške 2.210,40 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa 19.05.2019 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.210,40 eura s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.01.2014 žalobca ako živnostník uzavrel so žalovaným v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 4 písm. a) a § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvu, ktorej predmetom bol výkon poskytovania služby Dopravná zdravotná služba - záchranár záchrannej zdravotnej služby poskytovateľom t.j. žalobcom pre prevádzkovateľa t.j. žalovaného. V zmysle článku II. bod 2.2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že poskytovateľovi prináleží odmena za poskytovateľom odpracovanú hodinu vykonanej dohodnutej činnosti vo výške ustanovenej v dekréte o odmene, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy. Zo strany žalobcu ako poskytovateľa bola pre žalovaného ako prevádzkovateľa v období od 01.06.2018 do 30.06.2018 riadne a včas vykonaná dohodnutá činnosť, na zaplatenie ktorej bola vystavená faktúra č. 6/2018 na sumu 2.210,40 eura s dátumom splatnosti 28.07.2018, ktorá bola žalovanému doručená 09.07.2018. Uvedená faktúra však nebola zo strany žalovaného doposiaľ uhradená a to aj napriek tomu, že podľa bodu 2.5. predloženej zmluvy je prevádzkovateľ (žalovaný) povinný riadne a včas vystavenú a doručenú faktúru, ktorá spĺňa náležitosti daňového dokladu, uhradiť poskytovateľovi (žalobcovi) v lehote do 30 dní od jej doručenia. Podľa usmernenia 01/2017 účinného od 7/2017 je možné vystavené faktúry nahlásiť príslušnému pracovníkovi žalovaného aj prostredníctvom mailu v termíne do 10. dňa v mesiaci. V uvedenej lehote a uvedeným spôsobom žalobca pravidelne zasielal vystavené faktúry. V prípade, ak niektorá z faktúr nebola vystavená správne, túto žalovaný bezodkladne najneskôr však do uplynutia lehoty splatnosti vrátil a žalobcu vyzval na jej opravu. Vyššie špecifikovaný spôsob bezproblémovo fungoval až do vystavenia faktúry za mesiac jún 2018, kedy žalovaný bezdôvodne odoprel uhradiť riadne a včas vystavenú a doručenú faktúru bez toho, aby ju žalobcovi v lehote splatnosti vrátil s prípadnými pripomienkami. Skutočnosť, že sa tak v tomto prípade nestalo nepochybne znamená, že žalovaný považoval faktúru za riadne vystavenú. To, že má žalobca nárok na odmenu za vykonanú hodinu dohodnutej činnosti vo výške 6,50 eura, ako aj na fakturovanie príplatku vo výške 0,70 eura/ hod potvrdzuje predkladaný Dekrét o odmene a príplatku č. 4 zo dňa 01.05.2018. Neuhradením faktúry
č. 6/2018 v lehote splatnosti, žalovaný porušil svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostal sa tak do omeškania s plnením peňažného záväzku.
2. Podaním zo dňa 28.04.2021 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dohoda o urovnaní a nahradení doterajšieho záväzku zo dňa 12.04.2021, ktorou došlo k zavŕšeniu mimosúdnych rokovaní za účelom ukončenia sporu, súčasne bolo dohodnuté, že žiadna zo strán si nebude uplatňovať voči druhej náhradu trov právneho zastúpenia ani ďalších trov vzniknutých v súvislosti so súdnym sporom.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť z dôvodu mimosúdneho vyriešenia veci Dohodou o urovnaní zo dňa 12.04.2021, ktorou si zmluvné strany v čl. III dohodli, že náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia si strany nebudú uplatňovať, z čoho možno usudzovať, že strany sporu sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania a žiadajú náhradu trov konania nikomu nepriznať. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov. Súd potom rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
6. Pokiaľ ide o vrátenie súdneho poplatku, o tomto bude rozhodnuté samostatným uznesením, keď podľa § 14 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v
konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Teda pokiaľ sa rozhoduje o vrátení súdneho poplatku podľa § 10 zákona o súdnych poplatkoch, o tomto rozhoduje súd v obsadení vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom, o zastavení konania je naopak príslušný rozhodnúť súd obsadený výlučne sudcom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.