Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoZm-8-2020.pdf
PDF · 106.86 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoZm/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. Andreas Helmke, narodený XX.X.XXXX, podnikajúci pod obchodným menom: Andreas Helmke Fenster u. Türen, IČO: 48 164 038, bytom a miestom podnikania B. O. XXX/XX, C. K., 2. G. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom B. O. XXX/XX, C. K., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie 4.890,48 Eur, na odvolanie žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 36CbZm/15/2019-55 zo dňa 24.6.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 36CbZm/15/2019-80 zo dňa 16.9.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie č. k. 36CbZm/15/2020-35 zo dňa 6.5.2020.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikujúc ust. § 106 ods. 1, § 111 ods. 3, § 273, § 277 ods. 1, 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že v predmetnej veci rozhodol o podanej žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaných podľa § 273 CSP, nakoľko žalovaní sa k podanej žalobe bez vážnych dôvodov nevyjadrili. Súd doručoval písomnosť - uznesenie č. k. 36CbZm/15/2019 - 23 zo dňa 10.1.2020 (ktorým uložil žalovaným povinnosť sa k žalobe vyjadriť v lehote 15 dní) obom žalovaným cestou pošty v zmysle § 106 ods. 1 CSP na totožnú adresu B. O. XXX/XX, XXX XX C. K.. Uznesenie bolo obom žalovaným v zmysle § 111 ods. 3 CSP doručené dňom 5.2.2020, a to aj napriek tomu, že si uznesenie v odbernej lehote obaja neprevzali, nakoľko aj v takom prípade sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V uznesení boli žalovaní riadne poučení o následkoch nesplnenia si uloženej povinnosti vyjadriť sa k žalobe t. j. možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobe vyhovie, a to aj bez nariadeného pojednávania. Súd uviedol, že je výlučne na žalovaných, aby si zabezpečili riadne a včasné preberanie zásielok na adrese B. O. XXX/ XX, XXX XX C. K., ktorú majú obaja evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky ako adresu pobytu, na ktorú adresu súd v zmysle § 106 ods. 1 CSP doručuje písomnosti. Ak nemali a nemajú zabezpečené preberanie zásielok na danej adrese v čase ich doručovania, tak sa nemôžu za toto svoje nekonanie zbavovať zodpovednosti. Súd mal za to, že vzniknutú situáciu zavinili výlučne žalovaní tým, že si na adrese, ktorú sami uviedli príslušnému registru ako adresu pobytu, nezabezpečili preberanie
doručovaných zásielok. Žalovaní sa podľa ich vlastného vyjadrenia zdržiavajú značnú časť dňa pracovne mimo územia Slovenskej republiky a aj napriek tomu si preberanie zásielok nezabezpečili. V prípade ak prevzatiu zásielky na pošte bráni žalovaným akýkoľvek dôvod, tak mali na toto preberanie napr. splnomocniť, oprávniť tretiu osobu, prípadne si zvoliť e-mailové oznámenie o uložení zásielok alebo sms oznámenie o uložení zásielok, prípadne využiť iné služby pošty, aby mali vedomosť o doručovaní a ukladaní zásielok. V zmysle poštového poriadku, ak sa adresát na mieste, adrese doručovania nezastihne a zásielku osobne neprevezme (neúspešný pokus o doručenie), tak sa realizuje opakované doručenie a v prípade opätovného nezastihnutia sa adresátovi táto skutočnosť (doručovanie zásielky) oznámi zanechaním písomného oznámenia vloženého do domovej listovej schránky s tým, že následne sa zásielka uloží na pošte a v niekoľkodňovej odbernej lehote si ju adresát aj neskôr môže prevziať. Žalovaní preto mali aj vedomosť o doručovaní písomnej zásielky a mali dostatočne dlhý čas odbernej lehoty (18 kalendárnych dní) na jej prevzatie, resp. si mohli prispôsobiť svoje pracovné povinnosti tak, aby si zásielku riadne prevzali. Rovnako tak žalovaní v dohode o vyplňovacom zmenkovom práve, zmluve o kontokorentnom úvere, ale aj na zmenke uviedli totožnú adresu pobytu B. O. XXX/ XX, XXX XX C. K.. Preto mohli predpokladať, že žalobca bude zasielať akúkoľvek korešpondenciu na túto nimi uvedenú adresu, tak ako aj súd bude zasielať písomnosti na ich adresu evidovanú v príslušnom registri. To, že žalovaní nemali vedomosť o doručovaní uznesenia, a preto sa k žalobe včas nevyjadrili, je zapríčinené tým, že si riadne nepreberali doručovanú poštu. Skutočnosť, že žalovaní väčšinu dňa sú pracovne vyťažení, a preto nie sú schopní si prevziať doručované zásielky, je pre posúdenie riadneho a účinného doručovania uznesenia č.k. 36CbZm/15/2019-23 so všetkými právnymi následkami irelevantné. Napriek dôvodu, ktorý žalovaná 2. uviedla ako dôvod, pre ktorý si predmetné uznesenie nemohla prevziať, tak rozsudok si aj napriek tomu už prevzala, čím len potvrdila, že na danej adrese sú jej písomnosti riadne doručované a bez problémov si ich tu osobne dokáže prevziať. K výhrade žalovaných, že nemali vedomosť o súdnom pojednávaní, súd uviedol, že v danej veci žiadne súdne pojednávanie nariadené nebolo, nakoľko súd po splnení zákonných podmienok konal bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený bez pojednávania na verejnom zasadnutí s tým, že súd opäť postupoval v zmysle zákona, ak vo veci, v ktorej rozhodoval rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku „iba“ na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu bez toho, aby o tomto osobitne ešte upovedomoval strany sporu. Súd tak dospel k záveru, že žalovaní neuviedli žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý zmeškali lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP, a preto bol ich návrh podaný nedôvodne a súd ho zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu, podali žalovaní 1. a 2. odvolanie, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako odvolacie dôvody uviedli tie, ktoré vyplývajú z ust. § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázali na to, že súd sa zaoberal len jediným argumentom žalovaných, a to tým, prečo si neprevzali uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 36CbZm/15/2019-23 zo dňa 10.1.2020 a že je to vina žalovaných. Takéto úzke ponímanie celého sporu a ignorovanie akýchkoľvek ostatných dôvodov uvádzaných v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie považujú žalovaní za nespravodlivé a arbitrárne. Vo veci konajúci súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal námietkami nesúladu žaloby - dôkazov - rozsudku pre zmeškanie, ako ani námietkami nedostatočne popísaného skutkového stavu - pripojených dôkazov - nekritického vyhodnotenia a prevzatia zo strany Okresného súdu Trnava. Na všetkých týchto námietkach žalovaní trvajú. Naopak, namiesto presvedčivého a spravodlivého rozhodnutia, sa žalovaní v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dočkali výčitiek a neprístojného hodnotenia svojho života a spôsobu práce v zahraničí. Žalovaní obaja pracujú väčšinu dňa mimo územia SR, vstávajú o 5.00 hod. ráno a z domu odchádzajú o 5:30 hod. a prichádzajú o 20:00 hod. Žalovaný 1. bol okrem toho z dôvodu uzatvorených hraníc vyše 3 mesiace nútene odlúčený od rodiny a okrem toho si nemohol preberať poštu. Žalovaná 2. z dôvodu uzatvorených hraníc nemohla cestovať za prácou do Rakúska, kde pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici vo Viedni. Preto sa v čase doručenia rozsudku nachádzala doma a mohla poštu prevziať. Keďže sú obaja žalovaní takto pracovne vyťažení, sú radi, keď si cez víkend môžu oddýchnuť, načerpať nové sily, venovať sa deťom a záľubám. Nie je možné porovnávať situáciu žalovaných počas normálneho pracovného režimu s režimom, ktorý vládol počas koronakrízy, keď sa súd zamýšľa, prečo si žalovaná 2. rozsudok prevzala a žalovaný 1. nie. Už pôvodný rozsudok pre zmeškanie trpel vadami nedostatku žaloby, ktoré žalovaní opakovane vytýkali, preto sa nazdávajú, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tieto sa premietli do napadnutého uznesenia. Rovnako považujú žalovaní za porušenie
svojho práva na spravodlivý proces, keď sa súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami uvádzanými v návrhu žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to najmä v kontexte celého konania a tej skutočnosti, že vydal rozsudok pre zmeškanie. Takýto rozsudok zakladá pre žalovaných povinnosti bez ich vypočutia, pričom existujú vážne a objektívne dôvody na strane žalovaných, prečo neboli schopní si prevziať písomnosti zo súdu. Napadnuté uznesenie je zaujaté a jednostranné, čo je v rozpore s čl. 1 ods. 1 Základných princípov CSP a taktiež takto nemá vyzerať spravodlivá ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP. Súd postupoval šablónovito, arbitrárne a bez dostatočného overenia si skutočností a riadneho vykonania dôkazov. Žalobca neopísal riadne pripojené dôkazy, súd ich nevyhodnotil kriticky, existuje rozpor medzi dôkazmi a tvrdenými skutočnosťami a súd ani na druhý pokus nevydal perfektné rozhodnutie. Riadnym vyhodnotením všetkých skutočností jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti je možné dospieť k záveru, že konanie trpí aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
4. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaných podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a vecne správne. Skutočnosť, že žalovaní 1. a 2. si písomnosti v odbernej lehote neprebrali a ani nemali na adrese evidovanej v registri obyvateľov zabezpečené preberanie zásielok, nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. O ospravedlniteľný dôvod pôjde spravidla vtedy, ak strana sporu neprebratie zásielky nezavinila v dôsledku objektívne nepredvídanej a náhlej udalosti (napr. pobyt v nemocnici). V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 29.5.2020 žalovaní 1. a 2. uviedli, že v dôsledku dochádzania do práce nestíhajú otváracie hodiny pošty. K návrhu na zrušenie a ani k odvolaniu navyše nepredložili žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Aj ak by nimi tvrdené skutočnosti preukázali listinnými dôkazmi, doručovanie akejkoľvek pošty v mieste ich trvalého bydliska mohli a mali predvídať a na tento účel si buď zabezpečiť splnomocnenca na preberanie zásielok, aktivovať si elektronické doručovanie prostredníctvom elektronickej schránky zriadenej pri portáli slovensko.sk, alebo využiť iné služby pošty. Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu obidvoch sporových strán, preto predkladateľ prikročil k zavedeniu sankcie za procesnú pasivitu. Procesnou sankciou za pasivitu žalovaného je prehra sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku. V danej veci je tiež potrebné rešpektovať aj právo žalobcu na prerokovanie bez zbytočných prieťahov.
5. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 357 písm. h/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je nedôvodné, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho odôvodnenie a žalovanými uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
8. Podľa § 273 CSP, Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
9. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
10. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení svojej právnej veci a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. V prípade, že žalovaný nerešpektuje súdom uloženú povinnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, prikročí súd za splnenia podmienok podľa § 273 CSP k vydaniu kontumačného rozsudku.
11. Opravným prostriedkom, ktorý potom žalovaný má proti vydanému rozsudku pre zmeškanie, je buď odvolanie podľa § 356 písm. b) CSP pre nesplnenie podmienok pre jeho vydanie, alebo návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 CSP. Jediným prípustným odvolacím dôvodom proti rozsudku pre zmeškanie je, že neboli splnené všetky procesné podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku. Podmienkou pre podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je potom naopak existencia ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe (hoci inak boli procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných splnené). K súbehu oboch inštitútov, t. j. odvolania proti rozsudku pre zmeškanie a návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie by pritom nemalo dochádzať, keďže ide o dve rozdielne situácie a dva rozdielne postupy obrany žalovaného. Kontumačný rozsudok môže byť zrušený iba v prípade, že žalovaný požiada o jeho zrušenie, ak lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe preukázateľne zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu.
12. V danej veci žalovaní možnosť podať odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie nevyužili, teda nenamietajú nesplnenie podmienok pre jeho vydanie. Podali návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že ho zamietol, pretože nezistil existenciu vážneho ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaní zmeškali lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP.
13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie doručoval žalovaným 1. a 2. žalobu s prílohami a uznesením č. k. 36CbZm/15/2019-23 zo dňa 10.1.2020, obsahujúcim výzvu na vyjadrenie sa k žalobe, ako aj poučenie o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaných podľa § 273 CSP, ak sa k podanej žalobe nevyjadria, a to obom zvlášť na adresu ich bydliska evidovanú v registri obyvateľov SR, na ktorej sa aj reálne zdržiavajú, ktorú okolnosť v spore žalovaní ani nepopierali. Predmetná zásielka im bola odoslaná dňa 13.1.2020, avšak žalovaní si túto zásielku v odbernej lehote neprevzali. Teda zásielka im nebola listinne doručená, avšak na doručenie predmetnej zásielky sa uplatnila fikcia doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu, t. j. podľa potvrdeniek na č. l. 26 a 27 spisu dňom 5.2.2020. Pretože sa žalovaní k podanej žalobe v stanovenej lehote nevyjadrili, súd postupom podľa § 273 CSP v spojení s § 177 ods. 2 a § 219 ods. 3 CSP, rozhodol o podanej žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorý verejne vyhlásil dňa 6.5.2019.
14. Žalovaní podali návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom poukázali tiež na existenciu chýb v písaní v rozsudku pre zmeškanie (ktorú časť podania posúdil súd prvej inštancie podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP správne ako návrh na vydanie opravného uznesenia, o ktorom rozhodol uznesením č. k. 36CbZm/15/2019-80 zo dňa 16.9.2020), zaoberali sa podstatou žalobcom uplatneného hmotnoprávneho nároku, namietali, že v žalobe neboli opísané všetky podstatné skutočnosti a dôvodili, že listy (zásielky súdu) si neprevzali v odbernej lehote, pretože obaja pracujú v zahraničí a po príchode domov už pošta nebýva otvorená, teda ako ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe uvádzali, že nakoľko obaja pracujú v zahraničí, odchádzajú z domu skoro ráno, prichádzajú neskoro večer, kedy už pošta nebýva otvorená. Na základe tohto podania žalovaných vydal súd prvej inštancie opravné uznesenie č. k. 36CbZm/15/2019-53 zo dňa 24.6.2020, ktorým opravil chyby v písaní v rozsudku pre zmeškanie. Napadnutým uznesením potom súd prvej inštancie návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
15. Keďže v podanom odvolaní žalovaní opäť poukazovali na ďalšie chyby v písaní v opravnom uznesení č. k. 36CbZm/15/2019-53 zo dňa 24.6.2020, ako aj v napadnutom uznesení o zamietnutí návrhu
žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, posúdiac túto časť odvolania žalovaných podľa obsahu ako návrh na vydanie opravného uznesenia, vydal súd prvej inštancie ďalšie opravné uznesenie č. k. 36CbZm/15/2019-80 zo dňa 16.9.2020, ktorým opravil tak záhlavie rozsudku pre zmeškanie, ako aj záhlavie napadnutého uznesenia č. k. 36CbZm/15/2019-55 zo dňa 24.6.2020 v uvedení dátumu narodenia žalovaného a jeho obchodného mena. Toto opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2020.
16. Pokiaľ ide o posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu podľa § 277 ods. 1 CSP tak odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v tomto prípade správne uzavrel, že takéto dôvody na strane žalovaných dané neboli. Okolnosť, že si žalovaní v dostatočne dlhej odbernej lehote neprevzali zásielku súdu, nie je takýmto ospravedlniteľným dôvodom, a to ani vtedy, keď strana sporu pracuje v zahraničí. V tom prípade je jej povinnosťou si zariadiť svoje pracovné povinnosti aspoň v jeden deň tak, aby si súdnu zásielku na pošte prevziať mohla, prípadne splnomocniť inú osobu na prevzatie zásielky. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzali argumenty proti samotnej žalobe, že teda podľa ich názoru vzhľadom na nedostatočné opísanie skutkového stavu v nej (s čím sa navyše odvolací súd ani nestotožňuje) nemal byť vydaný rozsudok pre zmeškanie, tak tieto argumenty mohli žalovaní uvádzať ako dôvod odvolania voči rozsudku pre zmeškanie, ktorý inštitút však nevyužili podať. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je podstatnou okolnosťou tvrdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý strana zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, teda svoju procesnú pasivitu v spore, musí byť takej intenzity a závažnosti, ktoré mu znemožňujú podať písomné vyjadrenie z objektívnych dôvodov. Skutočnosť, že sa žalobcovia vracajú z práce v zahraničí v neskorých večerných hodinách takouto okolnosťou nie je, pretože sú spôsoby, ako si žalovaní mohli prevzatie súdnych zásielok zabezpečiť.
17. Vydanie kontumačného rozsudku bolo v danom prípade následkom procesnej pasivity žalovaných, ktorí si nesplnili základné povinnosti sporovej strany. Vyjadrenie k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Na základe zistených skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že návrh žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol podaný nedôvodne, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
18. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že mu bol doručený návrh na schválenie súdneho zmieru medzi sporovými stranami zo dňa 30.12.2020. Avšak nakoľko neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu žalovaných na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nebolo už možné sa týmto návrhom žalovaných zaoberať, keďže týmto je napadnutý rozsudok pre zmeškanie právoplatný a predstavuje prekážku rozhodnutej veci pre rozhodovanie o návrhu na schválenie súdneho zmieru. Z obsahu navrhovaného zmieru však odvolací súd zistil, že žalovaní 1. a 2. sa v ňom zaviazali pohľadávku žalobcu uhradiť, pričom sa strany dohodli na zaplatení požadovanej zmenkovej sumy spolu s príslušenstvom v splátkach. Pokiaľ sú strany na takomto spôsobe splácania dohodnuté, nič im nebráni, aby žalovaní takto pohľadávku žalobcovi splácali, prípadne aby im takéto splátky boli povolené v exekučnom konaní.
19. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).