Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-88-2023.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/88/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČ: 24785199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47255773, so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, proti žalovanému: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., o zaplatenie 770,05 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 770,05 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.07.2023 domáhal zaplatenia istiny 770,57 € a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a jeho právny predchodca Tatra banka a. s., odštepný závod Raiffeisen banka, Hodžovo nám. 3, Bratislava (ďalej aj „banka) uzatvorili dňa 19.11.2020 zmluvu o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o otvorenie a vedenie bežného účtu č. W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalovaný sa v priebehu užívania poskytnutých služieb dostal do nepovoleného prečerpania na bežnom účte, v rámci ktorého čerpal finančné prostriedky vo výške 23.547,63 € a vrátil sumu 22.777,58 €. Pretože nevrátil nepovolené prečerpanie banka zaslala žalovanému poslednú výzvu na zaplatenie zo dňa 30.08.2021 a upozornila ho na skutočnosť, že sa dostal do nepovoleného prečerpania. Žalovaný naďalej zotrval v nepovolenom prečerpaní, banka vypovedala zmluvu o bežnom účte výpoveďou zo dňa 01.08.2022 a vyzvala ho na zaplatenie sumy dlžnej sumy k tomuto dňu vo výške 770,05 €. Výpoveď zmluvy bola žalovanému zaslaná 29.07.2022. Predmetnú pohľadávku žalobca nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2022 s účinnosťou 02.11.2022. Postúpenie pohľadávky oznámila banka žalovanému dňa 02.11.2022. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
2. Súd vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného. Žalobca navrhol pokračovať vo veci na príslušnom súde, čím sa vydaný platobný rozkaz zrušil.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami a výzvou na vyjadrenie doručená podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to najmä Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.10.2022, výpisom z Obchodního rejstříku, zmluvou o otvorení a vedení bežného účtu zo dňa 19.11.2020, zmluvou o rezerve zo dňa 19.11.2020, prehľadom transakcií na účte, výpoveďou zmluvy o rezerve z 06.08.2021, výpoveďou zmluvy o účte z 01.08.2022,
tromi doručenkami, oznámením o postúpení pohľadávky 02.11.2022, výzvou na zaplatenie z 13.07.2023, predžalobnou výzvou z 03.02.2023 a 13.07.2023 s podacími hárkami.
5. Podľa ust. § 710 z č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 10 ods. l písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f) g) i) a w). Podľa § 18 ods. 1, 2 z. č. 129/2010 Z. z., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.(1) Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.(2)
6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dôkazov, ktoré predložil žalobca, žalovaný bol počas celého konania nečinný, nevyužil prostriedky procesnej obrany, skutočnosti uvádzané žalobcom nepoprel a preto dôkazy, ktoré žalobca v konaní predložil, považoval súd za nesporné.
7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli dňa 19.11.2020 uzatvorené dve zmluvy a to Zmluva o bežnom účte a Zmluva o rezerve (spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní), predmetom ktorých bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte, z ktorého povahy vyplýva možnosť žalovaného opakovane čerpať a uhrádzať čerpané peňažné prostriedky. Na základe uvedených zmlúv vznikol medzi stranami obchodného záväzkový zmluvný vzťah a zároveň vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, preto je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 708 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zák. č. 129/210 Z. z.). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že predmetná zmluva je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, pretože text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je ustanovenie § 52 a nasl. OZ a ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z., prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z.
8. Výška povoleného prečerpania účtu bola dohodnutá 700,00 €, úrok 19,90%, splatnosť mesačne v posledný pracovný deň mesiaca. Z prehľadu transakcií na bežnom účte je preukázané, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 23.547,63 € a zaplatil sumu 22.777,58 €. Žalobca sa domáha zaplatenia rozdielu vo výške 770,05 €. Z predloženého prehľadu súd zistil, že do nepovoleného prečerpania účtu (nad sumu 700,00 €) sa žalovaný dostal dňa 31.05.2021. Pretože nepovolené
prečerpanie banke nezaplatil po upozornení banka vypovedala zmluvu o rezerve dňa 06.08.2021, výpoveď bola žalovanému doručená 11.08.2021, a výpovedná lehota 2 mesiacov v zmysle bodu 7.b Zmluvy o rezerve uplynula dňa 11.10.2021. Žalovaný napriek výzvam banky nevyrovnal svoj dlh, banka následne vypovedala v lehote 2 mesiacov v zmysle bodu 3.1.b Zmluvy o účte aj zmluvu o bežnom účte dňa 01.08.2022 a vyzvala k úhrade dlžnej sumy 770,05 €. Výpoveď bola doručená žalovanému 02.08.2022 a výpovedná lehota uplynula 02.10.2022.
9. V konaní bolo preukázané, že dňa 24.10.2022 banka postúpila na žalobcu pohľadávku vyplývajúcu z uvedenej zmluvy o bežnom účte v celkovej výške 770,05 €. Žalovaná suma predstavuje neuhradenú istinu vo výške rozdielu medzi čerpanými a vrátenými prostriedkami, je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banka oznámila žalovanému listom zo dňa 02.11.2022, doporučenú zásielku si žalovaný neprevzal. Keďže výška a špecifikácia pohľadávky nebola žalovaným popretá, súd považoval výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému z predmetnej úverovej zmluvy za nespornú. Žalovaný nepochybne porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o povolenom prečerpaní a podľa dôkazov predložených žalobcom je pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 770,05 € nesporná, žalovaným nebola popretá, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
12. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
13. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaný takéto dôvody neuviedol, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).