Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-14-2020.pdf
PDF · 105.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobcu Obec Zlaté, 086 01 Zlaté 17, IČO: 00 322 750, zast. JUDr. Ivan Savčák, advokát so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, proti žalovanému O. I., E.. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XX, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať byt č. X spolu s príslušenstvom, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXX, postavenom na parcele CKN č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, okres Bardejov, obec Y., k. ú. Y., o výmere 79,8 m2, vo vlastníctve žalobcu, bez bytovej náhrady, v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Stranám súd n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 13.03.2020 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal vypratania bytu č. X spolu s príslušenstvom, nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXX, postaveného na parcele CKN č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX, okres Bardejov, obec Y., k. ú. Y., o výmere 79,8 m2, vo svojom vlastníctve, bez bytovej náhrady. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca dôvodil tým, že so žalovaným uzavrel nájomnú zmluvu na dobu určitú, a to na 3 roky, pričom po uplynutí tohto obdobia boli k zmluve postupne uzavreté dodatky č. 1, 2, a 3. Z toho posledný dodatok bol uzavretý dňa 11.06.2016, ktorým bola doba nájmu predĺžená do 12.06.2019. Po uzavretí dodatku 3 sa správanie žalovaného ako nájomcu zhoršilo tak, že prestal uhrádzať nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, zároveň začal vo významnej miere požívať alkoholické nápoje a poškodzovať predmet nájmu. Žalobca niekoľkokrát ústne alebo písomne vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku, ktorý je v súčasnosti vo výške 2.518,57 Eur. Pasívny prístup žalovaného bol dôvodom, pre ktorý žalobca s ním neuzavrel ďalší dodatok. K ukončeniu nájomného vzťahu došlo k 12.06.2019. Žalobca dňa 03.07.2019 zaslal žalovanému výzvu, v ktorej ho upozornil na nedoplatok, vyzval ho na jeho úhradu, na vypratanie bytu a odovzdanie kľúčov. Žalovaný na výzvu nereagoval. Žalobca je toho názoru, že zo strany žalovaného dochádza k neoprávnenému užívaniu bytu a žalovaný aktuálne užíva byt bez právneho dôvodu. Žalobca tiež poukázal na čl. 5 ods. 2 písm. c) nájomnej zmluvy zo dňa 11.06.2007, na § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež na § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, podľa ktorých žalovaný nemá právo na bytovú náhradu. Na základe uvedeného navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať označený byt bez bytovej náhrady.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
4. Súd vo veci nariadil pojednávania na dňa 01.02.2021 a 19.03.2021. Tieto pojednávania sa neuskutočnili z dôvodu vyhláseného núdzového stavu spojeného so šírením ochorenia COVID-19. Na ďalšom nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.05.2021, bol prítomný žalobca, jeho právny zástupca a tiež žalovaný. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to nájomnou zmluvou zo dňa 11.06.2007, dodatkami 1, 2, 3 k nájomnej zmluve, výpisom z LV č. XXXX, k. ú. Y., výzvou zo dňa 03.07.2019 spolu s doručenkou, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 07.05.2019 a zo dňa 21.11.2019 spolu s doručenkou, vyúčtovaním nákladov za byt č. X k 31.12.2020, prednesmi žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného na pojednávaní.
6. Na pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nemá ani inú možnosť, nakoľko za bytový dom, v ktorom sa nachádza byt, o ktorý v tomto prípade ide, platí úver Štátnemu fondu rozvoja bývania (ŠFRB), pričom žalovaný už dlhodobo užíva byt bez protihodnoty a neplní si svoje platobné povinnosti. Bolo mu daných už veľa šancí a taktiež aj pojednávania sa vo veci kvôli pandémii odročovali, čo nebránilo žalovanému, aby tomu prispôsobil platobnú disciplínu. Poukázal na to, že žalovaný má k dispozícii 3-izbový byt pre jednu osobu a dlhodobo nepreukázal, aby si svoje záväzky plnil. Žalobca kontaktoval jeho manželku, avšak tá uviedla, že dva byty neutiahne a že nie je v jej silách mu pomôcť. Žalovaný má brata, matku, manželku, takže podľa ich názoru má kde ísť bývať. Predložil súdu dôkaz o nedoplatkoch žalovaného k 31.12.2020 v sume 3.967,24 Eur. Za ďalšie obdobie 5-tich mesiacov roka 2021 je už jeho dlh o ďalších 1.124,10 Eur vyšší. Ak žalovaný uvádza, že si nájde prácu, potom si môže nájsť aj tomu zodpovedajúce bývanie a aj napriek tomu, že pri nájme bytu neplatí § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodu právnej istoty bola žalovanému zaslaná výpoveď z nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný prevzal 22.11.2019. Ani tento prostriedok neprimäl žalovaného k plneniu nájomného. Podľa nich mal žalovaný už dosť šancí, užíva byt bez platnej nájomnej zmluvy a nepreukázal žiadne subjektívne ani objektívne dôvody, ktoré by mu bránili v tom, aby si riadne plnil povinnosti, a preto trval na vyprataní bytu. Tvrdenia žalovaného na pojednávaní považoval za účelové a dodal, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že si hľadá prácu. Zároveň jeho doterajšie správanie v podobe neplatenia nájomného nasvedčuje tomu, že žalovaný sa snaží len o zbytočné predlžovanie sporu. Ak žalovaný chodí na fušky, čo sám uviedol, potom by si mohol plniť aj svoje povinnosti spojené s platením nájomného a úhrad s tým spojených. Okrem toho uviedol, že v byte sa zdržiavajú aj iné osoby, bez súhlasu prenajímateľa. Žalovaný požíva alkoholické nápoje. Z tohto dôvodu navrhli, aby súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
7. Zástupkyňa žalobcu (starostka obce) na pojednávaní uviedla, že bola vyzvaná zo strany obecného zastupiteľstva, ako aj zo strany obyvateľov bytovky, aby sa situácia riešila. Tým, že žalovaný dlhodobo neplatí nájom, obec je stratová, nakoľko bytovka sa rekonštruovala niekedy v roku 2007, bol vzatý úver zo ŠFRB s tým, že obec to mala rozrátané na 9 bytov, ktoré platením nájmu majú pokrývať splácanie úveru. Tým, že žalovaný neplatí, obec musí doplácať. Podľa jej názoru žalovaný zjavne nevie utiahnuť 3-izbový byt, ktorý užíva. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby bola žalovanému daná ďalšia šanca, nakoľko tento dlhodobo neplní svoje povinnosti. Pritom oni majú žiadateľov o byt a vedeli by ho poskytnúť rodine, ktorá by riadne uhrádzala nájomné. Dodala, že žalovaný môže ísť bývať k mame a bratovi do rodičovského domu. Tiež uviedla, že v byte videla niekedy aj deti žalovaného, avšak horšie je, že sa tam združujú neprispôsobivé osoby, sú hluční, požívajú alkohol. Preto bola vyzvaná obyvateľmi bytovky, aby túto záležitosť riešila. Dodala, že so žalovaným jednalo aj obecné zastupiteľstvo, ktoré ho vyzvalo, aby šiel bývať k svojej matke a aby si zbytočne nezvyšoval dlh. Trvala na vyprataní bytu žalovaným, pretože obec nesúhlasí s predĺžením nájomnej zmluvy.
8. Žalovaný na pojednávaní opakovane žiadal o ďalšiu šancu. Uviedol, že má prisľúbenú prácu od pondelka, ale nie je to isté, majú sa mu ozvať toho týždňa a išiel by robiť do Bratislavy alebo do Popradu, kde by pracoval ako murár. Ak by získal prácu, vedel by splácať dlh po 400,00 Eur až 500,00 Eur mesačne. V tejto súvislosti oslovil firmy PAM-STAV, pána Z. a firmu MARKO-MARKO. Uviedol, že s manželkou spolu nežijú, ale nie sú rozvedení. Ona mu sľúbila, že mu bude pomáhať. V byte žije sám, deti k nemu chodia na víkend, inak bývajú s manželkou v Bardejove. Manželka pôsobí ako opatrovateľka v Rakúsku. Už doplatil dlh na elektrine. Dlhšiu dobu maródoval, bral maródku 140,00 Eur mesačne. Uviedol, že nemá kam ísť, k mame a bratovi ísť nemôže. Naposledy pracoval niekedy v lete, chodí aj na fušky. Žalovaný uviedol, že si vypije pohárik, ale nie je pravda, aby sa opíjal, ale je pravda, že ho niekedy príde navštíviť nejaký kamarát. Zároveň si myslí, že ku každému, keď príde návšteva, nalejú mu alkohol.
9. Z čl. 2 nájomnej zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 11.06.2007 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplýva, že predmetom nájmu je byt č. X o výmere 79,8 m2, v bytovom dome súpisné číslo XXX, ktorého príslušenstvo tvorí kúpeľňa, WC, chodba a spoločné priestory. Z čl. 3 zmluvy vyplýva, že byt sa prenajíma na dobu určitú na 3 roky. Nájomný vzťah sa môže skončiť písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou v trojmesačnej výpovednej dobe, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Výška nájomného podľa čl. 4 zmluvy bola dohodnutá vo výške 224,82 Eur (6.773,00 Sk) mesačne. Nájomca je povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu mesačne do 15. dňa v mesiaci správcovi bytu. Ak nájomca dodržiava povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, vzniká mu právo na opakované uzavretie nájmu bytu. Podľa čl. 5 ods. 2 písm. c) nájomnej zmluvy nájomca nemá nárok na pridelenie náhradného bytu ani inej bytovej náhrady pri skončení nájmu uplynutím doby nájmu, ani pri skončení nájmu z akéhokoľvek dôvodu. Podľa čl. 5 ods. 2 písm. d) nájomnej zmluvy, prenajímateľ a nájomca sa dohodli, že ak nájomca mešká viac ako 2 mesiace s platením nájomného alebo služieb, bude sa táto skutočnosť považovať za hrubé porušenie tejto zmluvy s možnosťou jej okamžitého zrušenia, resp. vypovedania zo strany prenajímateľa s trojmesačnou výpovednou lehotou.
10. Z dodatku č. 1 zo dňa 11.06.2010 k nájomnej zmluve č. XXX/XXXX vyplýva, že prenajímateľ a nájomca sa v zmysle čl. 2 dohodli na predĺžení nájmu od 12.06.2010 do 12.06.2013. Z dodatku č. 2 zo dňa 11.06.2013 k nájomnej zmluve č. XXX/XXXX vyplýva, že prenajímateľ a nájomca sa v zmysle čl. 2 dohodli na predĺžení nájmu od 12.06.2013 do 12.06.2016. Z dodatku č. 3 zo dňa 11.06.2016 k nájomnej zmluve č. XXX/XXXX vyplýva, že prenajímateľ a nájomca sa v zmysle čl. 2 dohodli na predĺžení nájmu od 12.06.2016 do 12.06.2019.
11. Výzvou zo dňa 03.07.2019, žalovanému doručenou dňa 30.07.2019, žalobca vyzval žalovaného na úhradu celkového nedoplatku vo výške 2.132,08 Eur, upozornil ho na hrubé porušenie podmienky nájmu podľa čl. 5 písm. d) nájomnej zmluvy a v lehote do 15.07.2019 ho vyzval na vypratanie bytu č. X, odovzdanie kľúčov od bytu a vyrovnanie dlžnej sumy.
12. Listom zo dňa 21.11.2019, doručeným žalovanému dňa 22.11.2019, žalobca dal žalovanému výpoveď z nájmu s výpovednou lehotou 3 mesiace, z dôvodu podľa čl. 5 ods. 2 písm. d) nájomnej zmluvy, keďže žalovaný meškal s platením nájomného viac ako 2 mesiace. Zároveň bol žalovaný upozornený na to, že ak sa do konca výpovednej doby nevysťahuje z bytu a tento nevypratá, žalobca sa bude domáhať svojho práva súdnou cestou.
13. Podľa vyúčtovania nákladov na byt č. X za obdobie od 01.04.2020 do 31.12.2020 nedoplatok žalovaného predstavoval ku dňu 31.12.2020 výšku 3.967,24 Eur. Žalovaný bol vyzvaný, aby nedoplatok uhradil na číslo účtu žalobcu alebo v hotovosti do pokladne žalobcu v termíne do 31.03.2020.
14. Z výpisu LV č. XXXX, k. ú. Y., obec Y., okres I., súd zistil, že žalobca je vlastníkom bytového domu súpisné číslo 185, postaveného na parcele CKN č. XXX/X.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
17. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
18. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
19. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
20. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
21. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatí pre zánik nájmu bytu.
22. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
23. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami (ďalej len „zákon č. 189/1992 Zb.“), Pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.
24. Súd mal preukázané, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalobcom (vlastníkom bytu) ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, v znení jej dodatkov 1, 2 a 3, bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 12.06.2019. Vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo neplatil nájom a platby spojené s užívaním bytu, žalobca s ním neuzavrel ďalší dodatok, ktorým by sa doba nájmu predĺžila, ale na základe písomnej výzvy, ktorá bola žalovanému doručená, ho vyzval na vypratanie bytu. Súd mal preukázané aj to, že aktuálny nedoplatok žalovaného predstavuje ku dňu 31.12.2020 sumu 3.967,24 Eur.
25. Súd mal preukázané, že žalovaný užíva nájomný byt o výmere takmer 80 m2 sám, pretože ako uviedol, jeho deti bývajú s manželkou v Bardejove. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by nárok žalobcu oslabili. Nebolo preukázané, aby žalovaný náhle prišiel o prácu, a tak nemohol platiť nájomné. Nebolo preukázané, aby na bývanie v byte boli odkázané osoby žijúce so žalovaným v spoločnej domácnosti, najmä maloleté deti. Nebolo preukázané, aby zdravotný stav žalovaného neumožnil mu zamestnať sa a tak získať príjem, z ktorého by dokázal platiť nájomné. Práve naopak, súd zastáva názor, že v prípade žalovaného (ročník 1971) ide o osobu v produktívnom veku, u ktorej je predpoklad zamestnať sa a plnením nájomného a úhrad s tým spojených zabezpečiť si dôstojné bývanie. Žalovaný na svoju obranu neuviedol žiadne významné skutočnosti, ktorými by poprel tvrdenia žalobcu. Aj keď žalovaný opakovane na pojednávaní žiadal o ďalšiu šancu, žalobca s uvedeným nesúhlasil, pretože podľa neho mal žalovaný už dostatok šancí, avšak tie nevyužil. Na tomto mieste považuje súd za potrebné pripomenúť, že žalovaný bol už v júli 2019 žalobcom vyzvaný na úhradu nedoplatkov a na vypratanie bytu. Tiež v novembri 2019 mu bola zaslaná výpoveď z nájmu, a to pre nedodržiavanie platobnej disciplíny. Dve pojednávania, ktoré boli vo veci nariadené, boli zrušené z dôvodu pandemickej situácie. Podľa názoru súdu žalovaný mal dostatok času na to, aby zodpovedne pristúpil k svojmu životu a nepripravil sa o jeho kvalitu tým, že stratí bývanie. Žalovaný však ani tento priestor nevyužil. Argumentoval len tým, že má prisľúbenú prácu. Dôkaz o tom nepredložil.
26. V kontexte podanej žaloby súd vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom ako dôvodné a ako také, ktoré svedčia o opodstatnenosti jeho nároku. Naopak žalovaný v konaní nepredložil žiadne dôkazy a v rámci procesnej obrany neuviedol žiadne tvrdenia, ktoré by nárok žalobcu oslabovali.
27. Súd zastáva názor, že žalobca ako vlastník bytu zapísaný na LV. č. XXXX, k. ú. Y., má v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
28. Nájomná zmluva, ktorú je potrebné pokladať za zmluvu spotrebiteľskú, keďže jej predmetom je poskytnutie odplatnej služby vo forme poskytnutia nájmu zo strany žalobcu ako vlastníka bytu (obce - právnickej osoby, ktorá v zmysle § 1 ods. 1 druhá veta zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári so svojim majetkom a so svojimi príjmami) pre žalovaného, bola v znení dodatkov uzatvorená na dobu určitú do 12.06.2019. Uplynutím tejto doby nájom bytu v zmysle § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikol a žalovaný, hoc aj spotrebiteľ, užíva tento byt bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. V tomto prípade s poukazom na § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovaný nemá právo na bytovú náhradu. Na túto nemá právo ani v zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb.
29. Súd zohľadnil, že zmluva o nájme bola so žalovaným predlžená 3 krát na dobu 3 rokov. Žalovaný užíva byt o rozlohe takmer 80 m2, žije sám a na bývanie v tomto byte nie sú odkázané žiadne osoby, ani maloleté deti. Žalovaný vo veku 50 rokov nepracuje a nemá príjem na úhrady nájomného. Aj napriek výzve žalobcu o vypratanie bytu a nariadeným pojednávaniam, ktoré boli odročené z dôvodu protipandemických opatrení, nepreukázal zodpovedný prístup aspoň v podobe získania zamestnania. Takýto prístup žalovaného nemôže znamenať poskytnutie ochrany strane, ktorá si zvolila benevolentný vzťah k svojim základným potrebám, medzi ktoré právo na obydlie patrí.
30. Vzhľadom na to, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, pričom po uplynutí tejto doby nájom zanikol a nájomca nemá právo na bytovú náhradu, žalovaný je povinný byt vypratať, nakoľko po ukončení nájmu užíva byt bez právneho dôvodu, a neoprávnene tak zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.
31. Súd uložil žalovanému povinnosť vypratať byt v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa tohto ustanovenia lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Keďže ide o otázku bývania, ktorá ovplyvňuje kvalitu života človeka a v prípade žalovaného ide o slabšiu stranu, súd rozhodol o dlhšej ako 3-dňovej lehote na plnenie.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol najmä v osobe žalovaného, ktorý odmieta vypratať byt s odôvodnením, že nemá z čoho platiť, prácu má sľúbenú a nemá kam ísť. Súd je toho názoru, že hoci žalobca bol vzhľadom na vyhovenie žalobe v celom rozsahu úspešný, súd sa odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok sporu a stranám náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v opačnom prípade by zjavne došlo k tvrdému prístupu k žalovanému a vnímanie spravodlivosti by ostalo „slepé“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.