Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v právnej veci navrhovateľa: plnoletého dieťaťa I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. V., W. E., K. XX, právne zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, proti otcovi F.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. nad J. XXX, o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. júla 2020, č. k. -162 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. februára 2021, č.k. -218 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, v napadnutej časti, výroku III. a IV., p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke zo sumy 188,50-€ () mesačne, na sumu 230,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť otec navrhovateľky k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 04.11.2019. Zročné zvýšené výživné otca k navrhovateľke za obdobie od 04.11.2019 do 31.07.2020 vo výške 48,90-€ je otec povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom Okresný súd Partizánske dňa 17. februára 2021, č. k. -218 doplnil rozsudok č.k. -162 zo dňa 29.07.2020, podľa , , o výrok IV., keď vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Na vec aplikoval ust. , , , , , , -6 Zákona o rodine.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti na sumu 12 000,-Kč (cca 452,04-€ ), od mesiaca október 2019, odôvodňujúc , že náklady na výživu jej osoby sa zvýšili od poslednej úpravy v roku 2011 a to v súvislosti so zdravotným stavom - epilepsia a schizofrénia. O vyživovacej povinnosti bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Uherskom Hradišti č.k. -112 z 24.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Brne, pobočka Zlín, zo dňa 01.06.2011 č.k. -159, právoplatným dňa 06.10.2011, ktorým bola otcovi dieťaťa uložená povinnosť platiť výživné na dcéru I. vo výške 5000,-Kč mesačne. V čase poslednej úpravy poberal otec dieťaťa výsluhový dôchodok vo výške 984,59-€, na základe sprostredkovateľskej zmluvy s ČSOB stavebnou sporiteľnou mal príjem z daňovým základom 5485,40-€, čistý príjem bol z danej činnosti za 10 mesiacov asi 1500,-€, ako vyplýva z rozsudku. V tom čase ešte maloletá I. S. bola žiačka 8. ročníka špeciálnej školy, trpela epilepsiou a

mala narušenú imunitu. Matka dieťaťa poberala príspevok na opatrovanie 12 000,-Kč, sociálny príplatok 4006,-Kč. V súčasnosti dosahuje otec príjem a to za obdobie od marec 2019 do februára 2020 vo výške 16705,17-€, teda 1392,08-€ v priemere mesačne. Súčasne je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 1109,91-€ mesačne. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 10 536,-Kč. Matka navrhovateľky má podľa posudku o invalidite pokles pracovnej schopnosti 70% a je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 10 536,-Kč. Súčasne poberá opatrovateľský príspevok z dôvodu starostlivosti o I.u S. vo výške 4400,-Kč (rok 2019). Matka navrhovateľky vyčíslila mesačné náklady dcéry: na stravu 6500-7000,-Kč (245,05 - , t.j. cca 8,2-€ deň), výdaje na oblečenie a obuv 2500,-Kč (94,25-€), výdaje na lieky 1000,-Kč (37,70-€), výdaje na hygienické potreby a drogériu 2500,- Kč (94,25-€), záľuby a domáce zviera 1600,-Kč (60,32-€), výdaje na výlety do prírody 1000,-Kč (37,70-€), výdaje na kaderníka 1050,-Kč štvrťročne (13,20-€ mesačne), spolu takto vyčíslila výdavky na 601,32-€. Otec platí bežné výživné, nad rámec poukázal za obdobie od októbra 2019 do júna 2020 sumu 8500,-Kč, dcére prispieva na internet sumou 500,-Kč a nepravidelne ďalšie sumy, ako uviedol, na žiadosť jej matky. Podľa lekárskej správy MUDr. Ireny Bartošovej z 22.08.2019 , praktickej lekárky, je plnoletému dieťaťu diagnostikovaná nediferencovaná schizofrénia, ľahká mentálna retardácia, trpí aj ďalšími diagnózami. Uvádza, že vychádzky z domu zvláda len v doprovode matky a z psychiatrického hľadiska je neschopná pracovného výkonu. Zo správy MUDr. Ladislava Polacha, psychiatra zo dňa 22.08.2019 vyplýva, že stav vyššie uvedených diagnóz nie je plne kompenzovaný ani za masívnej medikamentóznej liečby. I.a nie je samostatná a vyžaduje celodennú starostlivosť. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný. Konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu je konanie návrhové, navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné od októbra 2019. Tu je však potrebné uviesť, že Zákon o rodine umožňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti na čas pred podaním návrhu len k maloletému dieťaťu. Preto najskôr možno zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu, čo je v danom prípade 04.11.2019. Otec plnoletého dieťaťa súhlasil so zvýšením výživného na sumu maximálne 230,-€, preto do tejto sumy súd považoval návrh na nesporný. Nad túto sumu do sumy 12000,-Kč (452,04-€) súd považoval návrh za sporný. Pomery sa od čias poslednej úpravy zmenili, príjem otca sa zvýšil, bola upravená na súčasnú sumu jeho vyživovacia povinnosť k dcére O.e, zvýšil sa príjem dieťaťa, pretože poberá invalidný dôchodok. V danom prípade otec dieťaťa, ako poberateľ výsluhového dôchodku, už len z neho má príjem, ktorý by postačoval na úhradu základných nákladov na jeho živobytie, to , že je jeho poberateľom, je výsledkom jeho úsilia a výberu predchádzajúceho zamestnania. Jeho aktivita v podobe získania aktuálneho zamestnania znamenala zvýšenie jeho životnej úrovne. Pokiaľ však ide o dieťa plnoleté, možno ho prirovnať k aktivite v podobe snahy o akýkoľvek príjem popri invalidnom dôchodku. Navrhovateľka takúto snahu či nemožnosť pracovať z domácnosti či v inom vyhovujúcom prostredí (čo i za pomoci aktivity opatrovníka) aj ako osoba invalidná nepreukázala (tu má súd na mysli čo i malé privyrobenie si - nenáročnú prácu, aktivitu, ktorú nezriedka vykonávajú aj osoby, ktorým je priznaná invalidita). Z lekárskej správy vyplýva len strohé konštatovanie, že pracovného výkonu je absolútne neschopná - to je však správa praktického lekára, nie psychiatra, a možno to logicky vzťahovať na prácu v cudzom prostredí, kde sa vyžaduje samostatnosť, nie v prostredí chránenom. Rovnako nie je známe, či ide o stav zhoršujúci, zlepšujúci sa alebo trvalý bez zmeny. Rovnako nebola preukázaná nutnosť doprovodu a ubytovania matky dieťaťa počas hospitalizácie dieťaťa ani to, či takéto hospitalizácie možno označiť za pravidelné z dlhodobého hľadiska - a išlo teda o výdavok, ktorý možno považovať za pravidelný a nevyhnutný, alebo bol len riešením výnimočným. Zo správy MUDr. Galvánka z 28.02.2020 vyplýva aj odmietnutie navrhovanej psychiatrickej hospitalizácie pacientkou aj jej matkou, čo sa naopak nejaví byť konaním, ktoré smeruje k vôli dosiahnuť dlhodobo kompenzovaný stav či zlepšenie zdravotného stavu, naviac sťažuje dohľad nad dodržiavaním liečby.

3. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že mesačný priemerný príjem dieťaťa je v podobe invalidného dôchodku vo výške 10877,-Kč (410,06-€). Vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má stále aj jeho matka. Mesačný priemerný príjem matky je v podobe rovnako invalidného dôchodku 10536,-Kč a príspevku na opatrovanie dcéry 4400,-Kč spolu 14936,-Kč (). Mesačný priemerný príjem otca - súd bral za rozhodný vyšší z predložených ročných príjmov 1392,08-€ a výsluhový dôchodok 1109,91-€, spolu teda 2501,99-€. Otcovi však bola vymeraná vyživovacia povinnosť k dcére O. S. rozhodnutím súdu vo výške 320,-€ mesačne. Preto súd túto sumu od jeho mesačného príjmu odrátal a výsledkom je suma 2181,99-€. Na základe vyššie uvedených argumentov - najmä toho, že zákon hovorí o podieľaní sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov, a nielen rodiča z vyšším príjmom, súd určil priemerný príjem rodičov ako polovicu súčtu ich mesačného príjmu (s odrátaním výživného otca na jeho ďalšie dieťa), teda (563,09 + 2181,99) / 2 t.j. 1372,54-€. Keďže však príjem má aj dieťa v podobe

invalidného dôchodku, polovicu ( pripadajúcu na jedného rodiča) z neho súd od tejto sumy odrátal a dospel k sume 1167,51-€. Táto suma je v podstate fikciou situácie, keby dieťa nemalo žiaden príjem a išlo o priemerný príjem jedného povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu (u ktorého sa príjem nepredpokladá, štandardne aj v Českej republike býva určovaná v rozpätí 19% - 25% z čistého mesačného príjmu povinného rodiča (plnoleté dieťa zdroj: https://justice.cz/web/ msp?clanek=opatrovnicka-agenda). Otec súhlasil so sumou 230,-€ čo je 19,70% takto vypočítaného priemerného príjmu, čo súd považuje za výživné zodpovedajúce vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine. Tu je potrebné opätovne uviesť, že výživné v tomto prípade nekryje všetky náklady na výživu plnoletého dieťaťa (pretože dieťa poberá aj invalidný dôchodok), ale slúži na zvýšenie životnej úrovne dieťaťa zodpovedajúc zásadám určeným v Zákone o rodine. Plný invalidný dôchodok by mal štandardne umožniť osobe naň odkázanej živobytie, nezriedka je u osamelých invalidných osôb jediným zdrojom príjmu, odhliadnuc o iných dávok sociálnej pomoci, ktorý sociálny systém štátu poskytuje a o ktoré je potrebné požiadať. S výživným novo určeným súdom by tak mesačný príjem dieťaťa mal predstavovať sumu 230,-€ + 410,06-€, teda 640,06-€, čo je dokonca vyššia suma, ako je príjem matky dieťaťa. Vo vzťahu k matke dieťaťa však otec dieťaťa žiadnu vyživovaciu povinnosť nemá a nie je ani účelom vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu sa na nej podieľať. Výdavky na bývanie vrátane energií navrhovateľka preukázala v sume cca 450,-€ mesačne, ide však o celkové spoločné náklady matky a dieťaťa. Čo by išlo aj o sumu 500,-€ mesačne, teda 250,-€ na jedného člena domácnosti, tak by pri príjme dieťaťa 640,-€ zostávala tomu suma 390,-€ mesačne na stravu, oblečenie, hygienu, lieky, liečebnú starostlivosť a ostatné výdavky dieťaťa, čo možno konštatovať, že je suma, ktorá tieto výdavky dokáže pokryť (aktuálna suma životného minima na dospelú osobu v Českej republike je 3860,- Kč /145,52-€/). Je samozrejmé, že každý z výdavkov, ktoré navrhovateľka uviedla či preukázala, môže byť vynaložený v zlomku, ale aj x-násobku, záleží na hospodárnosti výdavkov a tom, akú životnú úroveň je potom možné očakávať. Tu však súd poukazuje na dôvody uvádzané vyššie. Rodič nie je za situácie, keď sú hradené všetky výdavky pokrývajúci minimálny očakávateľný štandard (na základnej úrovni sú kryté všetky mesačné výdavky, ktoré je potrebné vynaložiť), povinný dorovnávať životnú úroveň svoju so životnou úrovňou dieťaťa - ktoré je tak už nad touto úrovňou fakticky v postavení dieťaťa schopného samostatne (súčet príjmu a výživného) sa živiť. K dôvodnosti návrhu v časti tvorby úspor dieťaťa súd uvádza toľko, že takýto účel vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy u osoby maloletej a to z titulu toho, že nie je spôsobilá na právne úkony. Z povahy veci tiež vyplýva, že tvorba úspor nastupuje vtedy, pokiaľ sú hradené všetky bežné náklady na živobytie a tým pádom pokiaľ sa príjem pohybuje nad tou hranicou - keď je dieťa schopné samostatne sa živiť, čo vylučuje takýto účel výživného v podstate u iného ako maloletého dieťaťa neschopného žiadnym spôsobom sa samostatne živiť. Plnoleté dieťa, ako vyplynulo z návrhu, napriek jeho zdravotnému stavu nie je obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, žiadna oprávnená osoba v tomto zmysle úkony smerujúce k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony nevykonala, akékoľvek vyčleňovanie výživného na ten či onen účel by tak bolo po právnej stránke irelevantné. Z hľadiska prípadného práva dedičského nie je rozdielu v príbuzenskom pomere k matke či otcovi.

4. Súd návrhu vyhovel len čo do sumy 230,-€ mesačne a od podania návrhu teda od 04.11.2019. Splatnosť určil do 15. dňa v mesiaci vopred, pričom 15. deň je obvykle dátumom po výplatnom termíne. Súd určil aj zročné zvýšené výživné. Zročné zvýšené výživné je suma rozdielu novourčeného výživného a už zaplateného výživného. Bolo v podstate preukázané, a nebolo ani rozporované, že otec pravidelne platí určené výživné 5000,-Kč a 500,-Kč na viac na platbu internetových služieb. Otec preukázal, že na žiadosť matky dieťaťa poukázal aj ďalšie sumy na úhradu potrieb dieťaťa a to spolu v sume 8400,- Kč (320,45-€), čo je nesporná suma aj za posunuté obdobie do 31.07.2020. Zročné zvýšené výživné je tak za 8 mesiacov a 27 dní, rozdiel súm je 41,05-€ mesačne. Spolu tak ide o rozdiel sumy 369,35- € a 320,45-€ čo je suma 48,90-€, ktorú súd určil otcovi plnoletého dieťaťa doplatiť lehote uvedenej vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § a 55 , keď žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa súdu prvej inštancie, z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na výšku mesačných výdavkov hradených z doteraz poskytovaného výživného otcom a poberaného invalidného dôchodku plnoletou navrhovateľkou a jej matkou možno konštatovať, že táto suma postačuje na pokrytie základných nevyhnutných potrieb, nákladov a istej životnej úrovne

pre plnoleté dieťa. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení ďalej uvádza, že otec je tiež zaviazaný platiť svojej ďalšej dcére, O.e S., z titulu rozhodnutia súdu vyživovaciu povinnosť vo výške 320,-€ mesačne a teda túto sumu je nutné odrátať od príjmu, ktorým otec navrhovateľky disponuje. Súd prvej inštancie pri určení sumy výživného vychádzal z pomerne neštandardného matematického prepočtu popísaného v bode 26 odôvodnenia, pričom určil priemerný príjem oboch rodičov a túto hodnotu použil ako základ, z ktorého vypočítal percentuálne rozpätie sumy príspevku na plnoleté dieťa, ktorou sa štandardne v Českej republike prispieva. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, poukazom na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Otec navrhovateľky má príjem vo výške 2.501,99 €. Matka, ktorá sa o navrhovateľku celý život stará, zabezpečuje dcére potrebnú opateru a starostlivosť a na ktorú je navrhovateľka odkázaná, je len poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 563,09 €, pričom tento tvorí celý jej príjem. Príjem otca je teda viac ako 4x vyšší v porovnaní s príjmom matky. Otec si svoju finančnú situáciu vylepšil aj vďaka tomu, že sa od svojej rodiny odlúčil, pričom tým u matky navrhovateľky spôsobil depresie a úzkosti, ktoré viedli až k priznaniu invalidného dôchodku. Otec navrhovateľky prispieva svojej ďalšej plnoletej dcére O. na výživné vo výške 320,-€ mesačne a nad rámec hradí dcére O. aj školné v ročnej sume 60.000,- Kč, čo je v prepočte cca. 2.350,- €. Navrhovateľka sa preto cíti ukrátená týmto zjavným nepomerom vo výživnom dvoch plnoletých osôb, pričom na strane O. ide o študentku, ktorá je schopná aspoň brigádnicky sa zamestnať a privyrobiť si aj popri škole, no na strane navrhovateľky ide o osobu, ktorej je diagnostikované závažné psychiatrické ochorenie obmedzujúce ju v schopnosti zamestnať sa, privyrobiť si. Navrhovateľke bola diagnostikovaná schizofrénna psychóza v kombinácií s ľahkou mentálnou retardáciou, pričom podľa diagnózy sa „vyhýba sociálnym kontaktom, má sluchové halucinácie, ktoré ju nabádajú k samovražde a vychádzky mimo domu zvláda len v sprievode svojej matky. Z psychiatrického hľadiska je pracovného výkonu úplne neschopná a nie je schopná sama sa o seba ani postarať - ísť k lekárovi, nakúpiť si či vybaviť bežné záležitosti. Je preto potrebná celodenná starostlivosť jej matky, ktorá je prinútená ju sprevádzať aj pri hospitalizácii v nemocnici, s čím aj matke vznikajú ďalšie náklady, ktoré napriek nízkemu príjmu znáša matka navrhovateľky. Navrhovateľka má za to, že súd určením výživného v podstatne nižšej sume, ako je suma otcom plateným výživným na dcéru O., nespravodlivo znevýhodnil navrhovateľku oproti dcére O., a to napriek tomu, že navrhovateľka je už aj tak pre svoje zdravotne znevýhodnenie ukrátená o možnosť adekvátne si zvýšiť životnú úroveň. Pokiaľ sa má preto učiniť zadosť ustanoveniu § 62 ods. 2 Zákona o rodine, nie je možné uplatniť spôsob kalkulácie sumy výživného, ktorý použil ako rozhodujúci súd prvej inštancie. Tento spôsob kalkulácie na jednej strane nezodpovedá miere, ktorou je otec ako povinný rodič schopný platiť výživné a ani jeho majetkovým pomerom. Už vôbec však súdom prvej inštancie zvolená kalkulácia nezohľadňuje právo navrhovateľky podieľať sa na životnej úrovni otca. Na tomto mieste preto navrhovateľka poukazuje na príjem otca, ktorý je rozhodne nadštandardný a je v mesačnej sume 2.501,99 €. Súd nedostatočne zohľadnil možnosti oboch rodičov navrhovateľky a postavil ich na tú istú úroveň z hľadiska možnosti dosiahnutia zárobku, čo však v danom prípade nie je namieste. Okrem toho, že matka navrhovateľky má rovnako zo zdravotných dôvodov obmedzené možnosti dosiahnutia príjmu, vynakladá matka navrhovateľky obrovské úsilie a plnenie spočívajúce v osobnej starostlivosti o navrhovateľku. Navrhovateľkin zdravotný stav sa v poslednom období výrazne zhoršil čo úmerne ovplyvnilo aj výdavky na jej živobytie a lieky. Bola hospitalizovaná s gynekologickými a gastroenterologickými problémami, pričom výdavky smerujú hlavne na diétu, ktorú musí navrhovateľka dodržiavať a odporúčané doplnky stravy zo strany lekárov, ktoré nie sú hradené poisťovňou. Rovnako vzhľadom k psychickému rozpoloženiu navrhovateľky nie je možné, aby bola v nemocničnom prostredí sama a teda musí s ňou zostať matka ako sprievod, pričom v tom prípade je však potrebné uhradiť v plnej výške nemocničné poplatky za ďalšiu osobu - ktoré sama matka navrhovateľky ani navrhovateľka nie je schopná uhrádzať. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zvýši vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľke zo sumy 188,50-€ (5000,- Kč) mesačne na sumu 452,04,-€ (12 000,-Kč) mesačne s účinnosťou od 04.11.2019, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Matka v písomne podanom vyjadrení uviedla, že sa od 20. Januára 1999 celodenne stará o svoju chorú dcéru a to bez pomoci otca. I. je ťažko zdravotne postihnutá. V období od 1.1. 2007 do 30.6.2007 bola osobou závislou na inej osobe v stupni 3 a v období od 1.7.2007 do 31.3.2013 v 4 stupni . T.č. je v 2. stupni - stredne ťažká závislosť. Má paranoidnú schizofréniu, epilepsiu, kožné ekzémy - atopický ekzém, musí nosiť okuliare. Nákupná cena okuliarov je vo výške 4.300,-Kč. Otec prispel dcére na okuliare 1.000,-Kč. Pre atopický ekzém musí dcéra používať špeciálne mydlo a krémy, ktoré sú

veľmi finančne nákladné. Dcéra I. má urologické problémy, zápaly močového mechúra, zápaly ľadvín, lieči sa na epilepsiu, má problémy s chrbticou, časté močenie, točenie hlavy hlavne vo večerných hodinách, kedy musí matka dcéru doprevádzať. Súčasne trpí novou diagnostikovanou paranoidnou schizofréniou . Dcéra stále počuje hlasy, ktoré jej hovoria, že je lepšie zomrieť. Otec nemal snahu dcére nikdy pomôcť, nikdy sa s ňou neučil, nepomáhal jej s učením, nikdy ju nezobral na prázdniny, k starým rodičom, nemá záujem zobrať dcéru k moru, do prírody. Otec znižuje životnú úroveň dcéry I. na úkor druhej dcéry O.. Dcéra navštevuje urológa, psychiatra, očného lekára, kožného, gastroenterológa v Prahe. Výdavky otca na 4 životné poistky sú zbytočné. Vyššie výživné na druhú dcéru vo výške 420,- eur je nespravodlivé. Predložené výdavky otca len preukazujú jeho vysokú životnú úroveň. Otec predal v Piešťanoch byt za 50.000,- eur, pričom podľa zistení matky je cena podobného bytu vo výške 79.000,- eur. Dcéra bude potrebovať osobnú asistenciu a chránené bývanie. Cena za chránené bývanie je vo výške 17.000,-Kč. Súčasne poukázala na mesačné výdavky: bývanie , strava 6.500-7.000,- Kč, oblečenie, obuv 2.500,-Kč, drogéria a hygienické potreby 2.500,-Kč, lieky 1.000,-Kč, záujmy 1.000,- Kč, výlety/ benzín , úprava vlasov 1.000,-Kč, depilácia 700,-Kč, cestovné náklady spojené s lekárskym vyšetrením 1.737,- Kč, telefón , internet 1.340,-Kč, splátka úveru 1.330,-Kč, SIPO 11.262,- Kč, cestovné do Prahy 1.737,- Kč, do Olomouca 201,-Kč. Matka má obavy, že pri zvýšení nákladov na bývanie tieto nebude schopná platiť a skončí aj s dcérou na ulici.

7. Otec v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý sa dôsledne a podrobne vysporiadal so všetkými kritériami pri určení výživného s poukazom na možnosti a schopnosti povinného a odôvodnené potreby oprávnenej. Stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia, s bodom 27., 28., keď navrhovateľka bude mať dostatok financií, aby sa mohla sama živiť. Požiadavka na zvýšenie výživného k invalidnému dôchodku je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem určeného výživného prispieva otec aj nad rámec. Tvrdenia matky, že odchodom otca zo spoločnej domácnosti sa u matky prejavili depresie a úzkosti, nie sú pravdivé. Otec žil s matkou v spoločnej domácnosti cca 1 roka v roku 1995 a až do rozvodu manželstva v roku 1997 žili odlúčene, preto tvrdenia, že u matky navrhovateľky otec spôsobil depresie, ktoré sa prejavili až o 21 rokov, nie sú dôvodné. Dcéra I. nie je ukrátená na výživnom poukazom na výživné na dcéru O., keď otec platil I. výživné a od januára 2017 prispel naviac v celkovej výške 51.944,-Kč, čo je v prepočte 2.034,- eur,-. Dcéra O. študuje na vysokej škole v G., kde otec uhrádza sumu vo výške 320,- eur, pričom dcéra je odkázaná len na príjem svojich rodičov, nakoľko sa sústavne pripravuje na povolanie. Plnoletá I. má príjmy vo výške 640, 06,- eur. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

8. Navrhovateľka v písomne podanom vyjadrení uviedla, že tvrdenia otca, že si chce navrhovateľka zabezpečiť lepší životný štandard, nie sú pravdivé. V konaní bolo preukázané, že výdavky navrhovateľky sa zvýšili najmä vplyvom zhoršeného zdravotného stavu, zlého psychického zdravia a neustálej opatery zo strany matky. Táto skutočnosť obmedzuje matku , aby sa mohla zamestnať. Otec si zvyšuje životnú úroveň len pre svoje osobné blaho , neberie ohľad na svoju práceneschopnú dcéru, ktorá si nedokáže zabezpečiť finančné prostriedky v dôsledku nepriaznivého fyzického a psychického stavu . Plnoletá dcéra O., i napriek skutočnosti, že je študentkou vysokej školy, má možnosť privyrábať si počas štúdia a odbremeniť svojich rodičov od finančných nákladov potrebných pre štúdium na vysokej škole. Navrhla, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

9. V ďalšom vyjadrení matka navrhovateľky uviedla, že trvá na pôvodnom návrhu zvýšenia výživného na plnoletú, chorú, plne invalidnú dcéru I. S.. Žiada zvýšenie mesačného výživného na bežný život 10.000,- Kč + 2.000,- Kč na úspory do budúcna. Dcéra potrebuje pomoc s umývaním, s obliekaním, doprovod k rôznym špecialistom, k lekárovi. I. sa bojí komunikovať s lekármi, má z nich strach. Rovnako potrebuje celodenný dohľad matky, jej ochorenie nie je pod kontrolou. Nezvládala väčší kolektív detí, musela zanechať štúdium odboru kvetinár. Dcéra I. si ochorenie nezavinila sama, spôsobila jej ju šikana v škole. Vzhľadom k tomuto závažnému ochoreniu, kedy sa dcéra nemôže pripravovať na svoje budúce povolanie a nie je schopná nikdy pracovať , potrebuje úspory do budúcna . Opakovane poukázala na výšku výživného na dcéru O. ako i skutočnosť, že otec o dieťa nejaví záujem a navštevuje dieťa len raz do roka.

10. Otec vo vyjadrení zo dňa 12.11.2020 uviedol, že zotrváva na svojich argumentoch a vyjadreniach. Nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky, že zvýhodňuje svoju dcéru O.. Aj navrhovateľke okrem určeného

výživného zaslal od januára 2017 celkovú sumu 51.944,- Kč, čo je v prepočte 2.034,- eur. Dcéra I. nemá dôvod byť ukrátená.

11. Podaním zo dňa 01.03.2021 doplnila navrhovateľka odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. -218 zo dňa 17.02.2021, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že rozsudok zruší v odvolaním napadnutom rozsahu a vec vráti na ďalšie konanie.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (ďalej len ) a dospel k záveru , že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny , v napadnutej časti, výroku III. a IV., potvrdiť podľa .

13. Navrhovateľka odvolaním namietala nesprávnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, na ktorých tento založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. a ), ako i nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci ( ), avšak nekonkretizuje, v čom vzhliada jej naplnenie.

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

16. Odvolací dôvod uvedený v ust. súvisí s vyšetrovacím princípom ( ) a so záujmom v mimosporových konaniach zistiť skutočný stav veci ( ), na rozdiel od konaní sporových ovládaných prejednacím princípom.

17. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľky, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného skutočného stavu veci, pri plnom rešpektovaní vyšetrovacieho princípu ( a ) vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých posúdil dôvodnosť návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti v rozhodnutí vymedzenom období a výške. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo, podrobne a precízne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje ( ), aby nadbytočne

neopakoval pre účastníkov známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie.

18. Predovšetkým vo vzťahu k námietkam navrhovateľky vzťahujúcim sa k vyššie uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že prakticky celá ich ťažisková časť bola produkovaná navrhovateľkou už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a bola tak predmetom posudzovania súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dostatočným a podrobným spôsobom vysporiadal.

19. Nad rámec uvedeného, vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľky odvolací súd uvádza:

20. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že tento zákon kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odôvodnené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby detí a aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

24. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Zmena vyživovacej povinnosti, je teda zákonom prípustná výnimka z tejto zásady, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len pri splnení prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní, čo musí súd najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ktoré sa môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí, v dôsledku zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už povinného rodiča, alebo dieťaťa došlo. Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa

- vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Zmena pomerov môže nastať aj na strane povinného rodiča dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti,

zmena v jeho majetkových a príjmových pomeroch, nepriaznivý zdravotný stav a s tým spojená strata, či zníženie príjmu, prípadne zmena v jeho nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

25. Vychádzajúc z článku 6 základných princípov , v spojitosti s ustanoveniami a súd je povinný zistiť skutočný stav veci, pričom postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (tzv. vyšetrovací princíp, ktorý je v mimosporovom procese úzko spätý s princípom oficiality a princípom materiálnej pravdy, ktoré súvisia s objemom a kvalitou zistených skutočností právne relevantných pre meritórne rozhodnutie). I keď zákon nerezignuje v mimosporových konaniach na procesnú aktivitu účastníkov konania, zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je bremenom súdu, keďže vylučuje, resp. obmedzuje využitie procesnej zodpovednosti účastníkov konania za výsledok konania, teda ho možno identifikovať ako „potlačenie subjektívneho dôkazného bremena“. Ako vyplýva z uznesenia ÚS SR z 24.apríla 2003 sp. zn. všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového stavu, ktoré dôkazy nemôžu závisieť od vôle účastníkov konania.

26. Tak ako bolo skonštatované súdom prvej inštancie, oprávnená je plnoletá, je zdravotne ťažko postihnutá, oprávnenej bola diagnostikovaná nediferencovaná schizofrénia, ľahká mentálna retardácia. Z psychiatrického hľadiska je neschopná pracovného výkonu a okrem toho trpí ďalšími zdravotnými problémami. Stav navrhovateľky nie je kompenzovaný ani za masívnej medikamentóznej liečby, nie je samostatná a vyžaduje celodennú starostlivosť. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 10.877,- Kč. Matka oprávnenej je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 10.536,- Kč a súčasne poberá opatrovateľský príspevok vo výške 4.400,- Kč. Povinný dosahuje príjem zo zamestnania v ČSOB vo výške 1.392,08,- eur mesačne a je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 1.109,91,- eur mesačne. Je potrebné zdôrazniť, že v čase poslednej úpravy výživného bola navrhovateľka maloletá a navštevovala základnú školu. V súčasnosti je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý slúži na pokrytie jej základných potrieb. Navrhovateľka v konaní poukazovala na zvýšené výdavky v súvislosti s hospitalizáciou v nemocnici, návštevami lekára, so zakúpením oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, výdavky na výlety, záujmy, benzín, ktoré však v priebehu konania nepreukázala. Navrhovateľka v konaní predložila len doklady preukazujúce výdavky na cestovné na vyšetrenie do Olomouca dňa 15.06.2020 /cestovný lístok vo výške 201,-Kč/ a dňa 10.08.2020 /cestovný lístok vo výške 2x 201,- Kč a 70,- Kč/.

27. Súd prvej inštancie pri zvýšení výživného správne zohľadnil celkové výdavky matky oprávnenej , lekárske správy o zdravotnom stave oprávnenej ako i skutočnosť, že oprávnená v priebehu konania nepreukázala, že má možnosť privyrobiť si a to minimálne, v chránenom prostredí. Zdôraznil, že z lekárskej správy vyplýva len strohé konštatovanie, že navrhovateľka je pracovného výkonu absolútne neschopná, pričom ide o správu všeobecného lekára, nie psychiatra. Rovnako nebola preukázaná nutnosť doprovodu a ubytovania matky dieťaťa počas hospitalizácie. Súčasne posúdil príjem otca , ktorý dosahuje v celkovej výške 2.501,99,- eur a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej O.e a príjem matky vo výške 563,09,- eur /pozostávajúci z invalidného dôchodku a opatrovateľského príspevku/.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o zvýšení výživného na oprávnenú, poukazom na zdravotný stav oprávnenej ako i výšku invalidného dôchodku. Konštrukcia sociálnej platby - invalidného dôchodku nemôže objektívne zohľadňovať všetky individuálne pomery oprávneného príjemcu, pričom výška výživného určená súdom prvej inštancie je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočná na pokrytie všetkých výdavkov oprávnenej. Oprávnenou deklarované výdavky v súvislosti s bývaním, návštevou lekára, zakúpením liekov, sú pokryté výškou invalidného dôchodku ako aj určeného výživného zo strany povinného a slúžia oprávnenej k uspokojovaniu všetkých potrieb. Navrhovateľka v konaní nepreukázala zvýšené výdavky v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom, výdavkami spojenými s hospitalizáciou. Súd súčasne zohľadnil aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že výživné na plnoletú O.u je vo výške 320,- eur, pričom otec zaplatil dcére školné na rok vo výške 2.350,- eur ako i skutočnosť, že plnoletá O. má možnosť počas štúdia si brigádne privyrobiť, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Pri určení výšky výživného súd prvej

inštancie správne vyhodnotil, že prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, ktorú výšku však nie je možné posudzovať v tomto konaní ako i poukaz navrhovateľky na možnosti privyrobenie si dcéry O. počas štúdia.

29. Odvolacia námietka oprávnenej, že otec si svoju finančnú situáciu vylepšil aj vďaka tomu, že sa od svojej rodiny odlúčil, pričom u matky navrhovateľky spôsobil depresie a úzkosti, nie je dôvodná, keď tieto skutkové okolnosti v konaní preukázané neboli, rovnako matkou tvrdené zdravotné problémy odchodom otca zo spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pokiaľ matka navrhovateľky poukazovala na zdravotný stav svojej dcéry ako i nemožnosť riadne sa zamestnať, tieto svoje tvrdenia nepodložila relevantnými dôkazmi. Nie je úlohou súdu vyvodzovať si tieto závery z lekárskych správ, keď súd nemá odborné znalosti na posúdenie týchto závažných okolností. Matka navrhovateľky v konaní nepredložila dôkazy preukazujúce zvýšené výdavky na dieťa.

30. Odvolací súd však zdôrazňuje, že oprávnená je ťažko zdravotne postihnutá, trpí viacerými závažnými ochoreniami a jediným príjmom oprávnenej je invalidný dôchodok. Matka oprávnenej má sťaženú možnosť zamestnať sa a dosahovať stály príjem, nakoľko zabezpečuje oprávnenej celodennú starostlivosť. Je preto rovnako povinnosťou povinného, aby sa podieľal výživným na výdavkoch oprávnenej. Otec o dieťa nejaví záujem, dieťa navštevuje sporadicky. S dcérou otec nechodí k lekárovi, na výlety, neberie si dcéru do domáceho prostredia. Pri zvýšení výživného preto súd prvej inštancie správne posúdil celkové príjmy otca, ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére O., ktorá je študentkou vysokej školy a pripravuje sa sústavne na svoje budúce povolanie. Zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec prispieva dcére I. aj nad rámec určeného výživného, ktorú skutočnosť matka navrhovateľky uznala. Súčasne správne uzavrel, že nie je možné určiť časť výživného na tvorbu úspor, keď zvýšené výživné zodpovedá bežným nákladom oprávnenej, ako i okolnosť, že plnoleté dieťa i napriek zdravotnému stavu nie je obmedzené spôsobilosti na právne úkony. Určená výška výživného tvorí jeden celok, pričom navrhovateľka si môže časť finančných prostriedkov, ktoré nespotrebuje, ukladať za účelom tvorby úspor.

31. Na stanovenie výšky výživného v zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav, záujmy, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany inej osoby (napr. druhého rodiča), na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností iných osôb (druhého rodiča). Preto každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady.

32. Preto ďalšie odvolacie námietky oprávnenej nie sú dôvodné, keď tieto boli predmetom prieskumu súdom prvej inštancie, ktorý riadne, dôsledne preskúmal celkové príjmové možnosti povinného, nezohľadňujúc výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ako i s poukazom na výdavky oprávnenej. Oprávnená v podanom odvolaní namietala, že nemá dostatok finančných prostriedkov ani na pokrytie najzákladnejších životných potrieb, nemá prostriedky na voľnočasové aktivity a záujmy. Tieto skutkové okolnosti však v konaní nepreukázala . Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, vyhodnotil všetky relevantné dôkazy, prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a správne určil výšku výživného.

33. Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

35. V mimosporových konaniach upravených platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. obsahuje z tejto zásady aj výnimku a to v zmysle , umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady

trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

36. Posúdením všetkých uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že zvýšenie výživného otca - osoby povinnej na oprávnenú zo strany súdu prvej inštancie na sumu 230,- eur mesačne s účinnosťou od 04.11.2019 /od podania návrhu/ bolo dôvodné a zodpovedalo zákonným kritériám určovania výživného stanovenými v Zákone o rodine ako i dôvodnosti zmeny pomerov. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku III. a IV., podľa , ako vecne správny potvrdil.

37. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

38. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v kombinácii s ust. , kedy žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre použitie výnimočných ustanovení týkajúcich sa náhrady trov konania v prejednávanej veci, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p).