Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-127-2020.pdf
PDF · 118.73 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/127/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobkyne: F K L stavebná, spol. s r.o., so sídlom SNP 85, Ludanice, IČO 31 104 266, zastúpenej advokátom: Pavol Trnka, so sídlom Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, proti žalovaným: 1. Ing. arch. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, B., 2. Ing. arch. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, X., 3. Ing. P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/ XX, X., žalovaní 1. až 3. zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, 4. L. V. O., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X., 5. Ing. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, X., 6. Ing. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/ XX, X., 7. Ing. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. XXXX/XA, B., 8. M. A., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q. XXXX/XA, B., žalovaní 7. a 8. zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 14, Trenčín, IČO 47 241 110, 9. Ing. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Q. č. XXX, 10. Ing. P. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, 11. Ing. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, X., zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.oso sídlom Mierové nám. 14, Trenčín, IČO 47 241 110, 12. MUDr. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, F. Z. V., zastúpenému splnomocnencom: RS legal, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO 36 864 358, 13. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, X., zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 14, Trenčín, IČO 47 241 110, o zaplatenie 12.204,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 5Cb/93/2008-527 zo dňa 2.6.2020 - voči výroku IV. o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným 10. a 12., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania žalovaných 10. a 12. p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 10. a 12. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žalobkyňa nemá proti žalovaným 1. a 3. nárok na náhradu trov konania; výrokom III. rozhodol, že žalovaní 2., 4. až 9., 11. a 13. nemajú nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. rozhodol, že žalovaní 10. a 12. majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným povinnosť (titulom nárokov žalobkyne na zaplatenie zostatku ceny diela podľa zmluvy o dielo č. 10/2002 zo dňa 18.10.2002, vyúčtovanej faktúrou č. 200354 zo dňa 08.08.2003) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 367.669,- Sk, t. j. 12.204,37 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo žalovanej sumy od 24.08.2003 až do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05%
denne zo žalovanej sumy od 24.08.2003 až do zaplatenia; zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Uznesením č. k. 5Cb/93/2008-465 zo dňa 10.04.2019 (právoplatným dňom 20.05.2019) za použitia ust. § 163 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd konanie prerušil na tri mesiace. Dňa 14.01.2020 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby, ku ktorému bola pripojená Dohoda o urovnaní zo dňa 19.11.2019 (ďalej aj "Dohoda"), uzatvorená medzi žalobkyňou na strane jednej a žalovanými 1. a 3. na strane druhej, podľa ktorej sa žalovaní 1. a 3. zaviazali uspokojiť žalobkyňou uplatnený nárok sumou 27.000,- Eur, čím bude nárok žalobkyne v plnom rozsahu uspokojený. Podľa čl. II. Dohody sa jej zmluvné strany zhodli na tom, že spornou ostala oprávnenosť uplatneného nároku proti (v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5Cb/93/2008) označeným žalovaným 2. a 4. až 13. Podľa čl. II. bod 3. Dohody sa žalobkyňa zaviazala v lehote 3 dní odo dňa úhrady sumy 27.000,- eur vziať žalobu späť. Podľa čl. II. bod 5. Dohody sa jej účastníci dohodli na tom, že v prípade skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5Cb/93/2008 jeho zastavením z dôvodu späťvzatia žaloby, nebudú si uplatňovať voči sebe nárok na náhradu trov konania. Podľa čl. II. bod 6. Dohody sa žalovaní 1. a 3. zaviazali uhradiť žalobkyni v plnej výške trovy konania, pokiaľ by žalobkyni vznikli v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5Cb/93/2008 vo vzťahu k žalovaným 2. a 4. až 13., vzhľadom na zastavenie konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Podaním datovaným dňom 30.01.2020 (došlým súdu dňa 31.01.2020) právna zástupkyňa žalovaných 1. až 3., 7., 8., 11. a 13. (AK JUDr. Eckmann, s.r.o.) okrem iného uviedla, že k zastaveniu konania došlo ex lege z dôvodu nepodania návrhu na pokračovanie v konaní žiadnou zo strán sporu a nie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou, z čoho vyvodila záver, že obe strany konania svojou procesnou pasivitou zavinili zastavenie konania, a preto súd nemá žiadnej zo strán sporu priznať nárok na náhradu trov konania. Podaním datovaným dňom 03.02.2020 (došlým súdu toho dňa) právna zástupkyňa žalovaného 12. uplatnila nárok na náhradu trov konania. Podaním datovaným dňom 04.02.2020 (došlým súdu toho dňa) právna zástupkyňa žalovaného 10. uplatnila nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo prerušené a strany nepodali návrh na pokračovanie v konaní do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (teda do 20.11.2019), súd konanie zastavil (výrok I. tohto uznesenia) podľa ust. § 163 ods. 2 veta druhá CSP a nie podľa ust. § 145 ods. 1 CSP (teda nie z dôvodu späťvzatia žaloby). Žalobkyňa a žalovaní 1. a 3. si náhradu trov konania vyporiadali v predmetnej Dohode. V danom spore okruh žalovaných určila žalobkyňa; bez jej návrhu by žiadny zo žalovaných nebol stranou sporu. Ak teda došlo k prerušeniu konania, primárne bolo na žalobkyni, aby po uspokojení jej nároku žalovanými 1. a 3. vzala žalobu späť, čo by viedlo k zastaveniu konania a k vzniku nároku žalovaných (okrem žalovaných 1. a 3.) na náhradu trov konania. Súd mal za to, že nielen pre pasivitu žalobkyne, ale aj pre pasivitu žalovaných márne uplynula 6-mesačná lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Pokiaľ by ktokoľvek zo žalovaných taký návrh podal, súd by musel ďalej konať. Poukázal na to, že výsledkom uzatvorenej Dohody je uspokojenie nárokov žalobkyne žalovanými 1. a 3.; žalovaní 2. a 4. až 13. nemali žiadnu povinnosť plniť žalobkyni na jej nárok uplatnený podanou žalobou (čo zjavne viedlo k uzatvoreniu Dohody medzi žalobkyňou a žalovanými 1. a 3.) a bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, aby títo (povinnosťou voči žalobkyni nezaťažení) žalovaní nemali nárok na náhradu trov konania iba z toho dôvodu, že konanie bolo zastavené podľa ust. § 163 ods. 2 CSP a nie podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, čo bolo dané uzatvorením Dohody krátko pred márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, keď v prípade skoršieho uzatvorenia Dohody a následného späťvzatia žaloby podaného pred márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní by žalovaní (s výnimkou žalovaných 1. a 3.) mali proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Uzatvorenie Dohody dňa 19.11.2019, s dojednaným plnením žalovaných 1. a 3. v prospech žalobkyne do 22.11.2019, pri poslednom dni lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní 20.11.2019 vedie k záveru, že strany Dohody si boli vedomé, že zaplatenie dojednanej sumy žalovanými 1. a 3. v prospech žalobkyne po dni 20.11.2019 bude mať za následok zastavenie konania podľa ust. § 163 ods. 2 CSP, čo by (zdanlivo) mohlo žalobkyni umožniť vyhnúť sa povinnosti náhrady trov konania, ktorá povinnosť by ju stíhala v prípade späťvzatia žaloby do 20.11.2019.
4. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že tým žalovaným, ktorým trovy konania vznikli, treba priznať nárok na ich náhradu. Zo spisu súd zistil, že žalovaní 1. a 3. majú so žalobkyňou otázku náhrady trov konania vyporiadanú (trovy konania žalobkyni nahradili) a že žalovaným 2., 4. až 9., 11. a 13. trovy konania nevznikli, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch II. a III. tohto uznesenia. Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 10. a 12., tak títo si prostredníctvom svojich právnych zástupcov uplatnili nárok na náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV.
uznesenia. Súd tiež poukázal na to, že žalobkyňa a žalovaní 1. a 3. (ktorí nároky žalobkyne uspokojili v dohodnutom rozsahu podľa Dohody) počítali s tým, že ostatní žalovaní si môžu uplatniť nárok na náhradu trov konania a na túto možnú situáciu reagovali v čl. II. bod 6 Dohody.
5. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie, výlučne proti jeho výroku IV. o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovaným. 10. a 12., podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku IV. zmenil tak, že žalovaní 10. a 12. nemajú nárok na náhradu trov konania. Dôvodila, že právny záver súdu prvej inštancie ohľadom nároku žalovaných 10. a 12. na náhradu trov konania považuje za nesprávny. Žalobkyňa mala za to že k zastaveniu konania došlo zo zákona už v novembri 2019 v zmysle § 163 ods. 2 vety druhej CSP, podľa ktorej, ak sa do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodá návrh na pokračovanie v konaní, súd konanie zastaví. Je teda zjavné, že žalobkyňa, ako aj všetci žalovaní rovnako procesne zavinili zastavenie konanie pre ich pasivitu spočívajúcu v nepodaní návrhu na pokračovanie v konaní v lehote do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Nakoľko nie je sporné, že dňom 20.11.2019 došlo k zastaveniu konania, na akékoľvek podania procesných strán sporu po uvedenom termíne nie je možné prihliadať. Ak teda súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovaným 10. a 12. trovy konania vychádzal výlučne z podania žalobkyne zo dňa 13.1.2020, ktorého súčasťou bola aj Dohoda o urovnaní zo dňa 19.11.2019, ide o postup, ktorý nemá akékoľvek opodstatnenie a zakladá vadu v postupe súdu. Po dni 20.11.2019 totiž už konanie „de iure“ neexistovalo, toto bolo zastavené a jednotlivé strany sporu stratili možnosť toto konanie akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Rovnako tak aj vo vzťahu k súdu prvej inštancie bolo predmetné súdne konanie po dni 20.11.2019 zastavené. Nie je preto možné akceptovať postup súdu prvej inštancie, ktorý za takéhoto stavu prihliadal pri svojom rozhodnutí o vzniku nároku žalovaných 10. a 12. na náhradu trov konania voči žalobkyni výlučne z podania žalobkyne dňa 13.1.2020 a k nemu priloženej dohody. Nakoľko bez podania žalobkyne zo dňa 13.1.2020 by nemal ani súd prvej inštancie a ani samotní žalovaní (okrem žalovaných 1. a 3.) akúkoľvek vedomosť o existencii príslušnej dohody, avšak zároveň je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že na takéto podanie žalobkyne nie je možné vôbec prihliadať z dôvodu už predtým skončeného konania, preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti absolútne nesprávne.
6. Ďalej žalobkyňa dôvodila, že ak súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v zmysle výroku IV. odôvodnil aj odkazom na princíp spravodlivosti, jedná sa v tomto smere zo strany súdu opätovne o postup, ktorý nemá akýkoľvek reálny základ. Boli to totiž práve žalobkyňa a žalovaní 1. a 3., ktorí svojím postupom (uzatvorením dohody) vytvorili priestor pre zastavenie konania. Ak zostávajúci žalovaní boli presvedčení o nevyhnutnosti svojho procesného úspechu v konaní, ktorýkoľvek z nich mohol podať v zákonnej šesťmesačnej lehote návrh na pokračovanie v konaní, v konaní ďalej pokračovať a v prípade úspechu v konaní si voči v konaní neúspešnej žalobkyni uplatňovať nárok na náhradu trov konania postupom podľa § 255 ods. 1 CSP. Ani jeden zo subjektov vystupujúcich na strane žalovaných tak neurobil, a teda zjavne všetci žalovaní vrátane žalovaných 10. a 12. sa spoliehali na zastavenie konanie v zmysle § 163 ods. 2 vety druhej CSP. Nie je možné súhlasiť s tvrdením súdu prvej inštancie, že malo byť primárne záujmom žalobkyne pokračovať v konaní. Ak totiž žalovaní 10. a 12. mali za to, že v konaní musia byť procesne úspešní, mali podať návrh na pokračovanie v konaní. V opačnom prípade súd v podstate svojím rozhodnutím založil stav, ako keby žalobkyňa bola voči žalovaným 10. a 12. v konaní neúspešná a naopak označení žalovaní voči žalobkyne v konaní úspešní. Uvedený predpoklad je však v priamom a v príkrom rozpore s § 256 CSP. Nie je totiž pochybnosť o tom, že všetky subjekty sporu vrátane žalovaných 10. a 12. rovnakou mierou procesne zavinili zastavenie konania pre nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v zákonnej lehote. Ani žalovaní 10. a 12. nemali ku dňu 20.11.2019 (deň poslednej lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní) vedomosť o existencii Dohody o urovnaní zo dňa 19.11.2019. Žalovaní 10. a 12. sa teda nemohli žiadnym spôsobom spoliehať na jej existenciu, či možný budúci zánik žalobkyňou vymáhaného záväzku v dôsledku potencionálneho plnenia poskytnutého na jej základe. Zjavne sa tak aj sami žalovaní 10. a 12. jednoznačne spoliehali na zastavenie príslušného súdneho konania zo zákona so všetkými následkami s tým spojenými, ktoré im s ohľadom na ich právne zastúpenie v konaní museli byť známe. Jeden z takýchto následkov je vyjadrený aj v § 256 CSP. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nielenže nedôvodné, ale popierajúce princíp spravodlivosti, na ktorý súd prvej inštancie v odôvodnení odkazuje. Naviac súd nezobral do úvahy fakt, že účastníci Dohody o urovnaní zo dňa 19.11.2019 boli pripravení pristúpiť k jej uzatvoreniu výlučne a jedine za situácie dôvodného predpokladu skončenia konania zo zákona. Premisa súdu, podľa ktorej by v prípade skoršieho uzatvorenia predmetnej dohody a následného späťvzatia
žaloby podaného pred márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní by žalovaní mali proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania, tak nemá žiadne opodstatnenie, predstavuje ničím nepodloženú konštrukciu súdu a je prejavom zjavnej arbitrárnosti. Preto žalobkyňa navrhovala uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaní 10. a 12. nemajú nárok na náhradu trov konania.
7. K podanému odvolaniu žalobkyne podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia vyjadrenie žalovaní 1. až 3., 7., 8., 11. a 13. (hoci po právoplatnom zastavení konania už nie sú stranou sporu v časti konania o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanými 10. a 12.) pričom uviedli že s podaným odvolaním súhlasia a navrhujú, aby odvolací súd rozhodol v zmysle návrhu žalobkyne.
8. Žalovaná 10. ani žalovaný 12. samostatný odvolací návrh nepodali a ani sa k podanému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania žalovaných 10. a 12. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď v súvislosti so zastavením konania rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaným 10. a 12. priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným zaplatenia sumy 12.204,37 eur s príslušenstvom titulom zaplatenia zvyšku ceny diela podľa zmluvy o dielo uzavretej dňa 18.10.2002. Pokiaľ ide o stanovisko žalovaných 10. a 12. k podanej žalobe, tak žalovaný 12. podal vo veci prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomné vyjadrenie (č. l. 183 spisu), v ktorom považoval podanú žalobu za v celom rozsahu nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalovaná 10. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 19.10.2018 (č. l. 381 spisu) rovnako s podanou žalobou nesúhlasila a spochybňovala platnosť uzavretej zmluvy o dielo. Na pojednávaní konanom dňa 10.4.2019 (č. l. 461 spisu), za účelom rokovania o možnosti mimosúdnej dohody, navrhli sporové strany predmetné konanie prerušiť. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Cb/93/2008-465 zo dňa 10.4.2019 rozhodol, že konanie prerušuje na dobu tri mesiace. V predmetnom uznesení boli sporové strany poučené, že ak sa návrh na pokračovane v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2019.
12. Dňa 15.1.2020 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby žalobkyňou z dôvodu, že došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, podľa ktorej sa žalovaní 1. a 3. zaviazali, že uhradia žalobkyni sumu vo výške 27.000,- eur s tým, že akýchkoľvek ďalších nárokov sa žalobkyňa vzdáva. Nárok na náhradu trov konania si žalobkyňa neuplatňuje. Trovy konania navrhovala žalobkyňa žalovaným 1. a 3. nepriznať, pretože procesne zavinili zastavenie konania a ostatným žalovaným preto, že na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa s tým, že pre prípad priznania náhrady trov konania žalovaným 2., 4. až 13. proti žalobkyni sa v zmysle predloženej dohody zaviazali tieto trovy refundovať žalobkyni žalovaní 1. a 3. Prílohou tohto spävzatia žaloby bola Dohoda o urovnaní uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanými 1. a 3., v ktorej sa žalovaní 1. a 3. zaviazali uhradiť žalobkyni sumu 27.000,- Eur, pričom sa podľa čl. III. bodu 6. zaviazali uhradiť žalobkyni v plnej výške trovy konania, pokiaľ by jej vznikli v konaní vedenom pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5Cb/93/2008 vo vzťahu k žalovaným 2., 4. až 13. v tomto
konaní z titulu nimi uplatnených a súdom priznaných nárokov na náhradu trov konania vzhľadom na zastavenie konania v dôsledku spävzatia žaloby.
13. Žalovaný 12. so späťvzatím žaloby žalobcom súhlasil (č. l. 513 spisu) a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žalovaná 10. so späťvzatím žaloby súhlasila a uplatnila si i náhradu trov konania. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 10. a 12. rozhodol tak, že napadnutým výrokom IV. im priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100% dôvodiac, že konanie síce zastavil podľa § 163 ods. 2 veta druhá CSP pre nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní a nie podľa § 145 ods. 1 CSP pre späťvzatie žaloby, avšak okruh žalovaných v danom prípade určila žalobkyňa podanou žalobou, pričom mal za to, že by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, aby žalovaní, ktorí so žalobkyňou dohodu o urovnaní neuzavreli, nemali nárok na náhradu trov konania iba z toho dôvodu, že konanie bolo zastavené podľa § 163 ods. 2 CSP a nie podľa § 145 ods. 1 CSP, čo bolo dané uzatvorením dohody krátko pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní.
14. Podľa § 163 ods. 1 a 2 CSP, ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace (ods. 1). Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví (ods. 2).
15. Ust. § 163 CSP upravuje osobitný prípad prerušenia konania, ktorý je vyvolaný aktivitou sporových strán, t. j. buď zhodným návrhom všetkých sporových strán na prerušenie konania, alebo ich zhodným návrhom na odročenie pojednávania. Najčastejším dôvodom pre podanie takýchto návrhov, je snaha strán sporu o mimosúdne vyriešenie veci. V takomto prípade je súd povinný konanie najmenej na tri mesiace prerušiť (táto lehota môže byť aj dlhšia, najviac však šesťmesačná vzhľadom na znenie odseku 2). Právoplatnosťou uznesenia o prerušení konania začína plynúť lehota, počas ktorej konanie spočíva. V prerušenom konaní podľa § 163 ods. 1 CSP, môže súd pokračovať len na návrh jednej zo sporových strán podaný najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania (§ 163 ods. 2 CSP). Ak potom návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie obligatórne zastaví.
16. Avšak na to, aby bolo možné využiť postup podľa § 163 ods. 2 CSP, musia byť dôsledne splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 163 ods. 1 CSP, teda musí ísť o prípad prerušenia konania na základe zhodného návrhu sporových strán a zároveň súd musí svojím uznesením konanie prerušiť „najmenej na tri mesiace,“ t. j. ide o prerušenie na lehotu najmenej troch a viac, najdlhšie však šiestich mesiacov. Len v tom prípade je totiž možný nástup účinkov podľa § 163 ods. 2 CSP, teda že v konaní, ktoré je (stále) prerušené, súd pokračuje len na návrh strany podaný najneskôr do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, v opačnom prípade je súd povinný konanie zastaviť.
17. V danom prípade však súd prvej inštancie konanie neprerušil na lehotu najmenej troch a viac mesiacov, teda tak, aby boli splnené podmienky pre postup podľa § 163 ods. 2 CSP, kedy súd pokračuje v konaní len na návrh podaný v prerušenom konaní do šiestich mesiacov od prerušenia konania, ale prvoinštančný súd konanie prerušil na konkrétnu lehotu troch mesiacov. Na taký prípad
- prerušenie konania na konkrétnu lehotu - je však potrebné následne aplikovať ust. § 165 ods. 1 CSP (v spojení s ust. § 121 ods. 3 CSP), v zmysle ktorého, ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu, t. j. v danom prípade uplynutím konkrétnej lehoty, na ktorú bolo konane prerušené, automaticky odpadla prekážka v postupe v konaní, prerušenie konania sa skončilo, preto bol súd povinný v konaní pokračovať aj bez návrhu. Uplynutím lehoty troch mesiacov od 20.5.2019 (právoplatnosť uznesenia o prerušení konania), účinky prerušenia konania dňa 20.8.2019 zanikli (uznesenie o prerušení konania stratilo svoju účinnosť) konanie viac nebolo prerušené
- nespočívalo, preto nebol potrebný návrh strán na pokračovanie v prerušenom konaní, ale súd mal ex offo v konaní pokračovať. Je totiž logické, že návrh na pokračovanie v konaní je možné podávať, len ak prerušenie trvá, avšak ak je konanie prerušené na konkrétnu lehotu, jej uplynutím prerušenie konania zaniká, a teda návrh na pokračovanie v konaní nie je potrebný. Iba v prípade, že by súd konanie prerušil na lehotu „najmenej troch (prípadne viac, maximálne šiestich) mesiacov,“ vyžaduje sa na ďalšie pokračovanie v prerušenom (spočívajúcom) konaní návrh strany, ktorá je však limitovaná lehotou šiestich mesiacov, v opačnom prípade nastupujú zákonné účinky, že súd je povinný obligatórne takéto konanie zastaviť.
18. Pretože v danom prípade súd konanie prerušil na konkrétnu lehotu, jej uplynutím účinky prerušenia konania zanikli a súd bol povinný v už neprerušenom konaní pokračovať. Súd prvej inštancie preto v danom prípade mal správne zastaviť konanie pre späťvzatie žaloby žalobkyňou podľa § 145 ods. 1 CSP a nie podľa § 163 ods. 2 CSP. Výsledok konania je síce ten istý, konanie bolo zastavené, avšak dôvod zastavenia konania má potom vplyv na spôsob rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.
19. V celom rozsahu potom neobstojí argumentácia žalobkyne v podanom odvolaní, ktorá navyše celkom nesprávne tvrdí, že k zastaveniu konania v danom prípade došlo uplynutím lehoty 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o zastavení konania a to ex lege, teda zo zákona. Ako bolo uvedené vyššie, konanie od 20.8.2019 viac prerušené nebolo a navyše ak by aj boli splnené podmienky podľa § 163 ods. 2 CSP, k zastaveniu konania v tom prípade nedochádza ex lege, ale súd musí o zastavení konania rozhodnúť.
20. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Esenciálnym kritériom priznania náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 255 CSP, je zásada úspechu v spore. Úspech vo veci sa vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v ust. § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu). Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu.
23. Zásada úspechu vo veci v zmysle ustanovenia § 255 CSP je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrenej v § 256 CSP, ktorá znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba v tejto časti podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
24. Pretože v danom prípade, výsledok konania spočívajúci v jeho zastavení pre uzatvorenie dohody o urovnaní len so žalovanými 1. a 3., jednoznačne zavinila žalobkyňa, pretože sa vo vzťahu k žalovaným 10. a 12. nedomohla svojho uplatneného nároku, rozhodol napokon súd prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o nároku žalovaných 10. a 12. na náhradu trov konania voči žalobkyni vecne správne, pretože im tento nárok patrí v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP.
25. Odvolací súd preto po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov žalobkyne, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. ako vecne správny, potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP, keď mal za to, že v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 10. a 12., ktorým potom v zásade vznikol nárok na náhradu trov konania proti v odvolacom konaní neúspešnej žalobkyni, keď o výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade boli žalovaní 10. a 12. v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
28. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
29. Odvolací súd preto vyslovil, že žalovaným 10. a 12. nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, a to s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP kedy aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaným rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
30. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
31. Odvolací súd potom hoci úspešným žalovaným 10. a 12. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).