Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11CoP-39-2020.pdf
PDF · 87.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - matka: O.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XX, XXX XX N., zastúpená: slc partners s.r.o., IČO: 47 246 634, so sídlom Hviezdoslavovo námestie č. 16, 811 02 Bratislava a otec: L.. O. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. XX, XXX XX N., zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Ivanovič, so sídlom Grösslingova č. 45, 811 09 Bratislava, z úradnej povinnosti o zmenu úpravy styku otca s maloletým, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/121/2016-123, zo dňa 14.11.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 22P/121/2016-123, zo dňa 14.11.2019, oprávnil otca stretávať sa s maloletým M. U., nar. XX.XX.XXXX v stredu nepárneho kalendárneho týždňa od 16.00 hod do 17.00 hod za prítomnosti matky na pracovisku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava na Svoradovej ul. č. 1 v Bratislave s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Vyslovil, že pokiaľ deň určeného styku pripadne na deň pracovného pokoja je otec oprávnený stretnúť sa s maloletým v náhradnom termíne najbližšiu pracovnú stredu v párnom kalendárnom týždni za totožných podmienok. Matke uložil povinnosť informovať otca písomne, resp. emailom vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách, ako aj o v danom čase aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P/115/2013-82, zo dňa 10.03.2014, v časti úpravy styku otca s maloletým. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 121 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 35, § 24 ods. 5 Zákona o rodine, čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na záujem maloletého dieťaťa, práva rodiča na styk s dieťaťom, udržovanie rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, právo dostať príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča (judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva). Uviedol, že výnimkou z týchto pravidiel v prípade, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zásadne nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku nemôžu byť výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi (postoj ako partnera, odlišné predstavy o výchove dieťaťa, prechodná nechuť dieťaťa na stretnutie vyvolaná vonkajšími okolnosťami, resp. nezhodou rodičov), a ani ničím neodôvodnené odmietanie rodiča dieťaťom, najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa a prípadné okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré k viedli k zmenenému postoju dieťaťa a svojou závažnosťou by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, musia byť v konaní riadne preukázané. Odmietanie dieťaťa samé o sebe však nepredstavuje dôvod na zákaz styku. V takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa narušený vzťah medzi rodičom a dieťaťom obnovil. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako dostatočne preukázané na základe výsledkov vykonaného dokazovania aj v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/8/2016, že s poukazom na ust. § 121 CMP vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov je potrebné v záujme maloletého pristúpiť k zmene predchádzajúceho rozhodnutia o styku otca s maloletým, ktorý sa nemôže realizovať predovšetkým z dôvodov na strane dieťaťa, ktoré vzhľadom na jeho zdravotný stav vykazuje výrazné špecifiká brániace v štandardnom kontakte s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Vychádzal zo záverov a odporúčaní Linky detskej istoty, n.o, ako subjektu, ktorý vykonával výchovné opatrenie rodičom a prihliadol na vyjadrenie psychiatričky maloletého, ktorá sama zdôraznila dôležitosť otca v živote maloletého predovšetkým z perspektívneho hľadiska a absolútnu prioritu otca dieťaťa z hľadiska prezentácie mužského vzoru pre dieťa, pokiaľ o to otec prejavuje záujem. Dospel k záveru, že vzhľadom na špecifiká maloletého a jeho postoj k otcovi opísaný v správach LDI je v danom prípade v najlepšom záujme dieťaťa dôvodná istá redukcia styku otca s maloletým, avšak za zachovania takého rozsahu kontaktu maloletého s otcom, aby nedošlo k nežiaducemu absolútnemu pretrhnutiu ich vzájomného puta, a ktorý rozsah súčasne umožní, aby bola zachovaná maloletému možnosť rozhodnúť sa v budúcnosti prípadne sa s otcom stretávať aj v širšom rozsahu, čo by bolo vylúčené pri pretrvávajúcej úplnej absencii ich vzájomných kontaktov (otec by sa stal pre maloletého fakticky cudzím človekom a teda je minimálna pravdepodobnosť, že by mal sám záujem o akýkoľvek kontakt s ním, obzvlášť vzhľadom na jeho diagnózu). Konštatoval, že upraveným rozsahom redukovaného styku bude mať maloletý ponechanú reálnejšiu slobodu voľby do budúcna, a súčasne bude rešpektovaná jeho aktuálna nevôľa k individuálnym dlhším kontaktom s otcom. Styk otca upravil v prítomnosti matky berúc do úvahy postoj maloletého a jeho problémy so separáciou od matky, ktorá forma styku fungovala v čase po rozvode manželstva rodičov a maloletý ju pri vzájomnej akceptácii rodičmi akceptoval, keď problémy s kontaktom s otcom sa začali prejavovať až po ich individuálnych kontaktoch v neprítomnosti matky. Zdôraznil dôležitosť vnútorného prijatia vzájomných kontaktov otca a maloletého najmä zo strany matky a odporúčal jej v zhode s psychiatričkou maloletého vzdelávať sa v smere pochopenia dôležitosti otca v živote dieťaťa. Konštatoval, že pokiaľ je maloletý schopný akceptovať povinnú školskú dochádzku (hoci s potrebnými špecifikami prispôsobenými jeho zdravotnému stavu), na ktorú sa zrejme primerane adaptoval, je schopný akceptovať aj pevne nastavené pravidlá v špecificky upravenom a jeho potrebám prispôsobenom kontakte s obomi rodičmi a zaradiť si tieto stretnutia, ktoré pre neho nepredstavujú žiadnu hrozbu, medzi prirodzené súčasti jeho života. Určením realizácie kontaktov na pôde ÚPSVaR, t.j. v chránenom a kontrolovanom prostredí sú eliminované obavy matky a jej nedôvera z dezinterpretácie priebehu kontaktov s maloletým zo strany otca. Vychádzajúc zo správy LDI z 22.07.2019 považoval za zrejmé, že po odbornom usmernení sú pripravení takéto stretnutia zvládnuť, pričom odporúčaný cieľ, aby maloletý mohol zažiť situácie, že stretávanie sa rodičov za účelom ich komunikácie o synovi je v poriadku a že otec chce vedieť, ako sa mu darí v škole, aké má voľnočasové aktivity, záľuby, aby s ním mohol zdieľať pocit úspechu, môže byť naplnený iba osobnou prítomnosťou dieťaťa pri takýchto stretnutiach. Prihliadol na skutočnosť, že otec absolvoval špeciálne aktivity v diagnostickom centre Andreas, odborné poradenstvo v rámci súdom nariadeného výchovného opatrenia a je dostatočne inštruovaný, ako sa má voči maloletému správať, aby dieťa nešlo do opozície a nestresoval ho, pričom z výsledkov výchovného opatrenia vyplýva, že v dôsledku práce na sebe, rešpektovania odborných rád a vzdelávania sa v relevantnej problematike sa už v súčasnosti vie vystríhať neprimeranému konaniu, ktorého sa vo vzťahu k dieťaťu z nevedomosti dopúšťal v minulosti. Realizácia informačnej povinnosti, k úprave ktorej v štandardnom rozsahu súd pristúpil vo výroku II tohto rozhodnutia, okrem mimoriadnej relevantnosti pri absencii skutočne autentického a autonómneho styku otca s dieťaťom, pri ktorom má v štandardných prípadoch rodič, ktorému dieťa nie je zverené možnosť dozvedieť sa množstvo podstatných informácií priamo od dieťaťa, môže v danom prípade prispieť aj k ponúknutiu tém na spoločnú komunikáciu rodičov v prítomnosti dieťaťa, ktorá by mala byť primárnou zložkou nariadeného styku v tomto špecifickom
prípade, keď umožní na základe pravidelne zdieľaných rámcových informácií ich hlbšie rozvitie pri osobnom kontakte rodičov a dieťaťa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým upravil styk otca s maloletým dieťaťom, podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, najmä s ohľadom na výsluch svedkyne MUDr. V. G.. Nesúhlasila s určenou úpravou styk otca s maloletým, napriek tomu, že akceptovala, že daný rozsah styku je oproti štandardnému styku rodiča s dieťaťom značne redukovaný až minimálny. Mala za to, že uvedené konštatovanie platí pri štandardnom vzťahu rodič - dieťa. Zdôraznila, že v prípade maloletého M. ide o dieťa s diagnostikovaným Aspergerovým syndrómom, pri ktorej diagnóze je potrebné k nemu pristupovať zvlášť citlivo a nie je možné ho nútiť proti jeho vôli realizovať určitú aktivitu. Podľa jej názoru, súd nedostatočne zohľadnil výsluch svedkyne MUDr. V. G., detskej psychiatričky, ktorú maloletý navštevuje a ktorá vo výpovedi uviedla, že deti s takýmto syndrómom nie je možné nútiť, napr. do styku s druhým rodičom a je potrebné im ponechať čas, aby si našli svoju cestu, pričom nútenie k styku môže viesť k úplnému odmietaniu rodiča. Tieto závery psychiatrička uviedla rodičom aj pri návšteve v decembri 2019. Nechce brániť v styku otca s maloletým, považuje za dôležité vybudovanie ich vzájomného vzťahu, avšak pozná reakcie maloletého na akýkoľvek nútený kontakt s otcom, ktoré sú momentálne negatívne až odmietavé. Vzhľadom na špecifickú diagnózu maloletého sa prikláňa k názoru psychiatričky o potrebe ponechať mu čas a pokoj na to, aby si našiel k otcovi cestu prirodzeným spôsobom, v čom ho podporuje a bude podporovať. 4. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 6. Súd prvej inštancie rozhodol správne, vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správny právny záver, správne aplikoval príslušné ustanovenia Zákona o rodine. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní matky neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 7. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákaz styku otca s maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do práv rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti. Taktiež odvolací súd poukazuje na Dohovor o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, ktoré jednoznačne upravujú právo dieťaťa a rodiča na kontakt, stretávanie a zachovanie ich väzieb. Pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom, obmedzení styku alebo zákaze styku je v prvom rade potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine) a v súlade s ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine rozhodnúť o úprave styku, obmedzení alebo zákaze styku aj v prípade, ak to vyžadujú pomery v rodine (ustanovenie odsekov 1 a 4 sa použijú primerane). Je nesporné, že v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je súd povinný skúmať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky, ktorá namietala, že súd prvej inštancie sa nezaoberal a nezohľadnil výpoveď MUDr. V. G., detskej psychiatričky, odvolací súd na danú námietku neprihliadal, nakoľko z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú myšlienkové úvahy súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o veci a je nesporné, že vzal v úvahu i výpoveď spomínanej svedkyne. Odvolací súd nespochybňuje, že práca s dieťaťom s diagnostikovaným ochorením Aspergerov syndróm je veľmi náročná, a je potrebný citlivý prístup oboch rodičov a zainteresovaných osôb, avšak ani za okolností, kedy maloletý otca odmieta nie je dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec pracuje s odborníkmi, psychológmi a rešpektuje ich usmernenia a po vysvetlení, akým spôsobom je potrebné k maloletému pristupovať, svoj postoj zmenil. Správne súd prvej inštancie začal konanie ex offo o zúžení styku otca s maloletým a pristúpil k zredukovaniu jeho rozsahu berúc do úvahy ochorenie maloletého a s tým súvisiace potreby. Styk otca s maloletým je skutočne nastavený v minimálnom rozsahu na neutrálnej pôde v prítomnosti matky a je povinnosťou oboch rodičov konať zodpovedne a citlivo vo vzťahu k svojmu maloletému synovi. Odvolací súd nespochybňuje, že v prípade realizácie styku môže dôjsť k odmietaniu otca maloletým, avšak zakázať styk nie je riešením ani v danom prípade, nakoľko jeho dlhotrvajúcou absenciou by mohlo dôjsť k úplnému narušeniu vzťahu, resp. jeho obnova by bola veľmi náročná. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákaz styku rodiča s dieťaťom je výnimočným riešením a vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený iba okolnosťami zo strany dieťaťa, ktoré
sú natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Ani takéto rozhodnutie však nemôže byť definitívne, avšak jeho zmenu možno nariadiť za splnenia určitých podmienok. V danom prípade neboli v konaní preukázané také okolnosti, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie súdu o zákaze styku otca s maloletým. 8. Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako správne.
9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).