Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-341-2018.pdf
PDF · 104.07 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-13Csp/341/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanej: U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom v H. X. L., F. XXX/X, zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Havlíčková 16, o zaplatenie 266,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 266,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 266,- € od 18.10.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 20.12.2018 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 266,- € s príslušenstvom a trovami konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so žalovanou uzavrel dňa 06.08.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaná nesplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. Následne právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., postúpil zmluvou zo dňa 14.06.2017 túto pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.678,86 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.222,07 €, riadneho úroku vo výške 377,57 € a úroku z omeškania vo výške 79,22 €, poplatkov vo výške 0,- eur. Žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 1.729,71 € a uhradila 1.433,71 €. Po postúpení pohľadávky uhradila ešte sumu 30,- €. Žalobca si tak uplatňuje iba sumu 266,- €, t. j. rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovanej. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania a trovy konania.
3. Súd vo veci vydal dňa 28.03.2019 Platobný rozkaz sp. zn.: 13Csp/341/2018-48, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 266,- € s príslušenstvom a trovami konania.
4. Voči tomuto Platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote dňa 23.04.2019 odpor, v ktorom uviedla, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Rovnako vzniesla námietku premlčania.
5. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.11.2019 sp. zn. 13Csp/341/2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 266,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 18.10.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanej.
6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas odvolanie. Žalovaná označila rozhodnutie súdu za vecne nesprávne a nezákonné a en bloc arbitrárne. Pridržiavajúc sa a odkazujúc v plnom rozsahu na svoju doterajšiu skutkovú, vecnú ako aj právnu argumentáciu uvedenú vo všetkých doterajších písomných podaniach žalovanej, žalovaná navrhla rozsudok zrušiť, eventuálne zmeniť, a to z nasledovných dôvodov: (i) konajúci súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku čoho vyvodil nesprávny právny záver, (ii) konajúci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o priznaní trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia absolútne neskúmal a nevzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, hoc v zmysle predmetného zákonného ustanovenia, tieto súd posudzuje z úradnej povinnosti, (iii) konajúci súd prvej inštancie sa nevysporiadal adekvátne a preskúmateľne s právne relevantnou argumentáciou žalovanej, čím porušil jej základné právo na súdnu ochranu garantované nielen Ústavou SR ale i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, (iv) konajúci súd prvej inštancie nesplnil požiadavku náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok sa javí žalovanej ako svojvoľný, pretože z neho nie je zrejmé, na základe čoho konajúci súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a opodstatnený, lebo akékoľvek bližšie zdôvodnenie prijatého záveru v rozsudku absentuje. Žalovaná označila za vecne nesprávny a en bloc nezákonný záver súdu, že žaloba žalobcu je dôvodná, ktorý súd nedostatočne odôvodnil, a to ani z kvantitatívnej, ako aj kvalitatívnej stránky. Podčiarkla, že v spore namietala nerešpektovanie kogentných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, keďže evidentne nespĺňa prinajmenšom jednu obligatórnu náležitosť a to uvedenie termínu konečnej splatnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., a preto pôvodný veriteľ (spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky previedol na súčasného žalobcu celkom zjavne viac práv než sám pôvodný veriteľ mal, keďže pôvodný veriteľ previedol na súčasného žalobcu pohľadávku pozostávajúcu nielen z istiny, ale aj z riadneho úroku, ako i z úroku z omeškania, v dôsledku čoho žalovaná spochybnila v tejto časti splnenie zákonných podmienok pre aktívnu vecnú legitimáciu súčasného žalobcu, pričom apelovala na známu zásadu v zmysle ktorej, nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má („nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habe“). Súdu prvej inštancie vytkla, že i napriek detailnej právnej argumentácii žalovanej sa vo svojom (ne)odôvodnení ani jednou vetou nevyjadril k absencii obligatórnej náležitosti - uvedenia jasného, zrozumiteľného termínu konečnej splatnosti ako aj námietke, týkajúcej sa rešpektovania zásady nikto nemôže na druhého previesť viac práv než sám má („nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habe“), pričom uvedené má nepochybne podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej a preto žalovaná je toho názoru, že bolo povinnosťou konajúceho súdu sa s uvedenou argumentáciou žalovanej dostatočným spôsobom vysporiadať a nie ju ignorovať. Akcentovala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku začína na strane 2, kde konajúci súd stručne uviedol čoho sa žalobca domáha, na strane 3 a 4 konajúci súd cituje zákonné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., následne na strane 5 uvádza body Úverových podmienok a na strane 6 a 7 opätovne iba cituje ďalšie zákonné ustanovenia a na strane 8 uvádza poučenie o možnosti podania opravného prostriedku, avšak ani na jednej strane konajúci súd nevenoval žiadnu pozornosť právnej argumentácii žalovanej, keďže vôbec neskúmal (a ak aj áno, nikde to neuviedol) ako, resp. na podklade čoho dospel k záveru, že formulácia termínu konečnej splatnosti je plne v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., ani sa nevyjadril k jednoznačnej argumentácii žalovanej v odpore, že dodávateľ je rovnako pri revolvingových úveroch rešpektovať kogentné ustanovenia vyššie uvedeného zákona a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie podľa poskytovateľom úveru zvolených kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí ďalej zisťovať, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru a ani udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany. Dodala, že ani zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že pokiaľ ide o revolvingový úver, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Ak teda konajúci súd dospel k opačnému názoru a teda, že nebolo povinnosťou dodávateľa v danom prípade uviesť jasný a zrozumiteľný termín konečnej splatnosti, ako aj termín prvej mesačnej splátky, bolo nepochybne jeho povinnosťou tento svoj názor aj náležitým spôsobom odôvodniť. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala aj na právne vety rozhodnutí rôznych krajských súdov. Podľa žalovanej v danom prípade akékoľvek zistenia a závery v odôvodnení napadnutého rozsudku celkom absentujú, nakoľko konajúci súd iba nekriticky v odôvodnení
rozhodnutia vymenoval zákonné ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na daný prípad a na záver použil všeobecnú formuláciu „...na základe vyššie uvedeného ma súd za to, že zmluva o revolvingovom úvere spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z“. Doplnila, že konajúci súd vo svojom (odôvodnení síce stroho konštatoval, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z., avšak ani jednou vetou neuviedol na podklade čoho k prezentovanému názoru dospel. Odvolanie proti výroku o trovách konania odôvodnila žalovaná predovšetkým námietkou, že konajúci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania absolútne „opomenul“ skúmať § 257 CSP, ktorý je podľa žalovanej nepochybne daný charakterom procesnej situácie, ktorá je daná (i) zmenou vnútroštátnej legislatívy v dôsledku čoho došlo i (ii) k zmene rozhodovacej praxe, ako aj so zreteľom na sociálne aspekty a dopady konania na strany sporu i na postoj strán v konaní. Na podklade uvedených skutkových tvrdení a právnej argumentácie žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a vyslovil, že žalobca je povinný uhradiť žalovanej náhrady trovy konania v rozsahu 100 %, a k rukám právneho zástupcu žalovanej v rozsahu 100 % náhrady trov právneho zastúpenia, a to za prvoinštančné i odvolacie konanie, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, eventuálne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.11.2020 sp. zn. 1CoCsp/18/2020 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie totižto v dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia opomenul jasne a zrozumiteľne uviesť, aký záver učinil o skutkovom stave veci, t. j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal predmetné skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov a jednoznačným právnym záverom na strane druhej, ktorý sa dostal do zjavného nesúladu so skutkovými zisteniami, resp. z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, čím došlo k porušeniu práva žalovanej (i žalobcu) na spravodlivý proces.
8. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Súd nariadil pojednávanie na 25.05.2021, ktorého sa nezúčastnil žalobca, ale zúčastnil sa ho jeho právny zástupca. Pojednávania sa nezúčastnila žalovaná ani jej právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.
10. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
11. Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so žalovanou uzavrel dňa 06.08.2013 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli revolgingový úver, ktorého výška bola 500,- € a minimálna mesačná splátka vo výške 12,- € (uvedená v hlave 12 § 1 písm. a/ a b/ VOP). Ročná úroková sadzba bola 26,28% p. a., priemerná RPMN 25,24%, RPMN 43,40%, splatnosť splátky k 20. dňu v mesiaci. Na základe tejto zmluvy žalovaná (vy)čerpala peňažné prostriedky. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnila, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalobca si v konaní uplatňuje iba časti nesplatenej istiny vo výške 266,- €. t. j. rozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovanej spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov konania.
12. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná na základe revolvingového úveru vyčerpala sumu 1.809,53 € (č. l. 45) a uhradila sumu 1.368,20 € (č. l. 46) pred postúpením pohľadávky a sumu 30,- € po postúpení pohľadávky.
13. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 30.04.2016 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že úver sa stal splatný v celom rozsahu naraz.
14. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.06.2017 uzatvorenej medzi Home Credit Slovakia, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom postupca postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanej.
15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2017 vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že postúpil pohľadávku na nového veriteľa.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ust. § 54a Obč. zák. účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
19. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 Obč. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zmluvou označenou ako „Zmluva o revolvingovom úvere“ vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanej poskytnutý úverový rámec, t. j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná čerpala prostredníctvom kreditnej karty. Súd danú
zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovanej vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Obč. zák. upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany právneho predchodcu žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
26. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.
27. Žalovaná vzniesla námietku premlčania.
28. Ak by aj žalovaná nevzniesla námietku premlčania, vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd by ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané. Úver bol zosplatný najneskôr pre splátku splatnú v januári 2016, teda ku dňu 20.01.2016 (ako to vyplýva z výzvy na splatenie celého dlhu zo dňa 30.04.2016 (č. l. 44), premlčacia lehota celého dlhu tak začala plynúť 3 mesiace od splatnosti splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého dlhu, teda ku dňu 20.04.2016. Žaloba bola doručená súdu dňa 20.12.2018, teda včas. Súd konštatuje, že v danom prípade nárok žalobcu vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy nie je premlčaný.
29. Zmluva bola medzi stranami uzavretá platne, čomu tiež nasvedčuje, že žalovaná revolvingový úver čerpala. Žalovaná namietala, že zmluva neobsahuje povinne obligatórne náležitosti zmluvy, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobca si v konaní uplatňuje iba rozdiel toho, čo žalovaná reálne vyčerpala (teda bez úrokov a poplatkov) a toho čo uhradila, je nadbytočné skúmať náležitosti zmluvy v tom smere, či zmluva trpí takými vadami, že možno poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
30. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalovaná na základe revolvingového úveru (vy)čerpala sumu 1.809,53 € (č. l. 45) a uhradila sumu 1.368,20 € (č. l. 46) pred postúpením pohľadávky a sumu 30,- € po postúpení pohľadávky, teda spolu uhradila sumu 1.398,20 €. Vzhľadom na to, že žalovaná reálne vyčerpala sumu 1.809,53 € a uhradila len sumu 1.398,20 €, žalobca by mal nárok na zaplatenie sumy čo do výšky rozdielu poskytnutej sumy a splatenej sumy. Žalobca si však v tomto konaní uplatňuje iba sumu 266,- € (teda menšiu) a súd nemôže prekročiť návrh, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 266,- €.
31. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.).
32. Podľa ust. § 3 Nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením, a to vo výške 5% ročne zo sumy 266,- € od 18.10.2017 do zaplatenia.
34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila 266,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 266,- € od 18.10.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
39. O nároku na náhradu trov celého konania (vrátane odvolacieho) súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP, napokon žalovaná bola v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou, preto súd na jej strane nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).