Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cr-27-2017.pdf
PDF · 96.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cr/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Vallovou v spore žalobcu: OSIVO, a. s., Kalinčiakova 2391, 960 03 Zvolen, IČO: 31 562 965 zastúpený advokátmi: JUDr. František Vavrač, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica a JUDr. Dušan Kracina, Nám. SNP 80/22, Zvolen, proti žalovanému: Mayerhofer-Agrarhandel GmbH, Arnstorfer Strasse 4, 94436 Simbach, UID-DE81174722, Spolková republika Nemecko, zastúpeného: SOLUTIONEERS´ LEGAL s. r. o., Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 36 771 066, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 06.03.2017 domáhal zrušenia domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, sp. zn. Rsp M-3/2013 zo dňa 28.12.2016 podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
2. Skutkovo tvrdil, že rozhodcovský rozsudok mu bol doručený dňa 05.01.2017. V rozhodcovskom konaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.9.2013 vzniesol námietku neplatnosti Kúpnej zmluvy č. X/XX- SK 2011- slnečnica čierna zo dňa 11.1.2012 ( ďalej len „kúpna zmluva“) v znení Dodatku č. 1 zo dňa 3.7.2012 (ďalej len „dodatok č. 1“) z dôvodu, že v zmysle stanov spoločnosti žalobcu sú vo všetkých veciach zaväzujúcich spoločnosť potrebné dva podpisy tak, že k podpisu predsedu predstavenstva sa podpíše ďalší člen predstavenstva. Táto námietka bola zopakovaná vo vyjadrení zo dňa 17.01.2014 a na pojednávaní dňa 01.10.2014. Kúpna zmluva aj dodatok boli podpísané len predsedom predstavenstva a dodatočne boli neplatne „zhojené“ neplatným plnomocenstvom. Ďalej uviedol, že z obsahu námietky vyplýva nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, pretože neexistuje samostatná rozhodcovská zmluva, ale len rozhodcovská doložka, ako súčasť dodatku č. 1. Ak kúpna zmluva a dodatok č. 1 sú neplatné pre nedostatok prejavu žalobcu tak, táto neplatnosť dopadá aj na túto rozhodcovskú doložku. Kúpnu zmluvu a dodatok č. 1 na ich závere podpísal len predseda predstavenstva M.. R. V., hoci v záhlaví kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2012 sa uvádza konajúca osoba M.. Z. V.- predseda predstavenstva, M.. G. H.- člen vz. M.. Z. V. na základe plnej moci. Plnou mocou udelenou M.. G. H. členom predstavenstva plnú moc Ing. Z. V., predsedovi predstavenstva na podpis dokumentov Kúpnej zmluvy č. X/XX SK/XXXX. Teda v súlade so zákonom nesplnomocnila spoločnosť žalobcu konkrétneho splnomocnenca, ktorým je fyzická osoba. M.. H. nie štatutárnym orgánom spoločnosti, ale je ním predstavenstvo a spôsob konania za spoločnosť a podpisovanie sa vykonáva najmenej dvoma členmi predstavenstva. V dodatku č. 1 pôvodne prvá strana mala záhlavie rovnaké ako v kúpnej zmluve, avšak táto strana bola vymenená v časti záhlavia a označenia konajúcich osôb za spoločnosť žalobcu. Skutočnosť, že rozhodcovská
doložka sa podľa textu neplatnej zmluvy a dodatku č. 1 vzťahovala len na kúpnu zmluvu, je bez významu, pretože táto skutočnosť bola konzumovaná absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy a dodatku č. 1.
3. Žalobca ďalej tvrdil v podaní zo dňa 11.08.2020, že dôvodom podania žaloby je absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy a absolútna neplatnosť dodatku č. 1 k tejto zmluve, keď rozhodcovská doložka sa nachádzala v dodatku č. 1. Poukázal, že na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8Cb/11/2013 v spojení s odvolacím konaním pod sp.zn. 41Cob/256/2017 bola žaloba zamietnutá pre absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy č. Xa/XXXX zo dňa 11.11.2012 s totožným spôsobom podpísania a totožným plnomocenstvom.
4. Žalobca poukázal podaním zo dňa 9.12.2020 na novú právnu skutočnosť a to vyhovenie námietkam žalobcu v exekučných konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen uznesením č.k. 7Er/8247/2017-92 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2CoE/151/2019-149.
5. Na pojednávaní žalobca uviedol, že rozhodcovské uznesenie, ktorým súd rozhodol o svojej právomoci mu bol doručený a návrh na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní nepodal.
6. Prostriedky procesného útoku použil vyššie uvedené skutkové tvrdenia, ďalej označil dôkazy: vyjadrenie o námietke zo dňa 11.09.2013 2x, zápisnica s námietkou, plnomocenstvo zo dňa 11.01.2011, výsluch predsedu predstavenstva M.. Z. V., výsluch člena predstavenstva M.. G. H., výpis z obchodného registra, dodatok s vymenenou prvou stranou. Do spisu doložil rozhodcovský rozsudok Z. D. vyjadrenie o námietke zo dňa 11.09.2013, Kúpnu zmluvu č. X/XX SK/XXXX - slnečnica čierna, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/256/2016, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 2CoE/151/2019-149. Navrhol pripojiť spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Cb/22/2013.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou platného dodatku č. 1 a preto je nespochybniteľné, že právomoc rozhodcovského súdu bola riadne založená. Odkázal na vyjadrenie z rozhodcovského konania, podľa ktorého kúpna zmluva bola podpísaná platne jedným členom predstavenstva a platne druhým členom predstavenstva na základe plnej moci. Považoval Kúpnu zmluvu za platne uzavretú.
8. Na pojednávaní žalovaný skutkovo tvrdil, že žalobca namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Na základe tejto námietky rozhodcovský súd vydal uznesenie, že má právomoc. Žalobca na súd návrh na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z.
9. Ako prostriedky procesnej obrany použil okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení, označenie dôkazov: rozhodcovský spis Rsp M-X/XXXX - prílohy k žalobe a dodatok č. 1, vyjadrenie žalovaného, žalobu podanú v rozhodcovskom konaní.
10. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie a z nesporných skutkových tvrdení a z rozhodcovského rozsudku Z. M-X/XXXX zistil tento skutkový stav veci:
11. Žalovaný v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného podal dňa 18.07.2013 žalobu na Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory o zaplatenie 125.587,81 EUR vedeným pod sp. zn. Z. M-X/XXXX. Žalobca v žalobnej odpovedi namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu.
12. Rozhodcovský súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci vydaním rozhodcovského uznesenia č. 1/2 zo dňa 24.11.2014 tak, že rozhodcovskú doložku posúdil ako platnú a dostatočne osvedčujúcu právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z bodu 5.1 Rozhodcovského rozsudku Z. M-X/XXXX.
13. Z nesporných skutkových tvrdení sporových strán vyplýva, že Rozhodcovské uznesenie o právomoci č. 1/2 zo dňa 24.11.2014 bolo žalobcovi doručené a návrh o námietke nedostatku právomoci podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní na súd nebol podaný.
14. Rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. Rsp M-X/XXXX bol doručený žalobcovi 05.01.2017 a konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku začalo 6.3.2017, čo 60. deň od doručenia rozhodcovského rozsudku.
15. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákona o rozhodcovskom konaní alebo zák. č. 244/2002 Z.z.“), tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
16. Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
17. Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
18. Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
19. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.
20. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
21. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
22. Podľa § 21 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z., ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu
súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
24. Žalobca ako žalovaný a žalovaný ako žalobca boli účastníkmi rozhodcovského konania Rsp M- X/XXXX, čím je daná aktívna a pasívna legitimácia v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca včas t. j. v 60 dňovej lehote podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z. z. podal žalobu o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Uplatneným dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bola neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá bola v dodatku č. 1 kúpnej zmluvy.
25. Účastník rozhodcovského konania je oprávnený namietať nedostatok právomoci spočívajúci v neplatnosti alebo neexistencií rozhodcovskej zmluvy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca toto oprávnenie podľa § 21 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní využil.
26. Rozhodcovský súd môže rozhodnúť o svojej právomoci prejednávať a rozhodovať vec. V prípade, že dospeje k záveru, že nemá právomoc, konanie rozhodcovským uznesením zastaví. V opačnom prípade disponuje s právomocou a o námietke nedostatku právomoci podanej účastníkom rozhodcovského konania môže rozhodnúť dvoma spôsobmi a to buď priamo rozhodcovským rozsudkom alebo predbežným rozhodcovským uznesením (§ 21 ods. 4 druhej vety zák. č. 244/2002 Z. z.). Proti tomuto predbežnému rozhodcovskému uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Avšak zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje súdny prieskum právomoci rozhodcovského súdu na základe návrhu o nedostatku nedostatku právomoci. Všeobecný súd vtedy preskúmava právomoc rozhodcovského súdu a až súdnym rozhodnutím predbežné rozhodcovské uznesenie môže v podstate zmeniť. Ak takýto návrh na súd nie je podaný, právomoc rozhodcovského súdu je vecou právoplatne rozhodnutou.
27. Nebolo sporné, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dňa 24.11.2014 vydal predbežné rozhodcovské uznesenie, ktorým kladne rozhodol o oprávnení rozhodnúť spor žalovaného proti žalobcovi pod sp. zn. Rsp M-X/XXXX. Súčasne nebolo sporné, že toto rozhodcovské uznesenie bolo žalobcovi doručené a rovnako nebolo sporné, že žalobca návrh na nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory pod sp. zn. Rsp M-X/XXXX v prekluzívnej 30 dňovej lehote od jeho doručenia na súd nepodal. Tým, že žalobca takýto návrh na všeobecný súd nepodal, t. j. neinicioval súdny prieskum právomoci vyššie uvedeného rozhodcovského súdu znamená, že s právomocou Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory súhlasil a súčasne právomoc tohto rozhodcovského súdu rozhodovať spor pod sp. zn. Rsp M-X/XXXX je vecou právoplatne rozhodnutou. Súd preto v tomto konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. Rsp M-X/XXXX nedostatok právomoci Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory opätovne prejednávať a rozhodovať nemôže. Nakoľko Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory sp. zn. Rsp M-X/XXXX právomocou rozhodovať spor žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 125.587,81 EUR disponuje.
28. Namietaný spôsob podpisovania dodatku č. 1 kúpnej zmluvy, samotnej kúpnej zmluvy ako aj nedostatky plnomocenstva, ktoré mali spôsobovať neplatnosť tohto právneho úkonu vrátane rozhodcovskej doložky, neboli dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko v predmetnej veci bola právomoc Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory právoplatne založená neiniciovaním návrhu na nedostatok právomoci podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní je predpisom hmotného aj procesného práva. Jednak upravuje obsahové a formálne náležitosti rozhodcovskej zmluvy (§ 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z.) a jednak umožňuje založiť právomoc rozhodcovského súdu aj procesným spôsobom, a to nenamietnutím právomoci rozhodcovského súdu v žalobnej odpovedi (§ 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.), či ako je to v tomto spore, nepodaním návrhu o námietke nedostatku právomoci na základe § 21 ods. 4 druhej vety zák. č. 244/2002 Z. z.
29. Žalobca namietol, že rozsah namietania právomoci rozhodcovského súdu § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a 3 zákona o rozhodcovskom konaní je širší ako rozsah uvedený v ust. § 21 zák. č. 244/2002 Z. z. Avšak z citovaného zákonného ustanovenia bodu 1 vyplýva, že ide o vymenované jednotlivé dôvody neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a rovnako to vyplýva aj z bodu 3. Z uvedeného je zrejmé, že rozsah
namietania nedostatku právomoci spočívajúci v neplatnosti či neexistencií rozhodcovskej zmluvy je identický. Naviac aj s poukazom na § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní akýkoľvek z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy musí byť uplatnený najneskôr pri prvom úkone vo veci samej (§ 21 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.), z čoho je zrejmé, že rozsah je rovnaký. Táto skutočnosť však platí v prípade, že nebola založená právomoc procesným spôsobom, ako je to v tomto prípade.
30. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom členov štatutárneho orgánu žalobcu, pripojením rozhodcovského spisu, keďže výkon týchto dôkazov s vecou nesúvisel a skutkový stav bol dostatočne zistený na základe nesporných skutkoch tvrdení a z napadnutého rozhodcovského rozsudku. Rovnako nebolo potrebné pripájať spis vedený na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8Cb/22/2013, keďže s touto vecou nesúvisel a týkal sa neplatnosti inej kúpnej zmluvy.
31. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní. Predmet sporu sporových strán bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z). Vo vzťahu k skúmaniu porušenia verejného poriadku súd uvádza, že súdna kontrola súladu rozhodcovského sporu s verejným poriadkom za žiadnych okolností nezakladá meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Súd konštatuje, že v predmetnom rozhodcovskom spore žiadne porušenie verejného poriadku nezistil.
32. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné o d v o l a n i e strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, na Okresnom súde Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka.
V odvolaní musí byť ďalej uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 C. s. p. ) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C. s. p.).