Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_30S-21-2020.pdf
PDF · 191.83 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: ONRDS a.s., so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47 068 051, právne zast. advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska č. 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102308849/2019 zo dňa 07.10.2019, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici Číslo: 102308849/2019 zo dňa 07.10.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím Číslo: 100910085/2019 zo dňa 16.04.2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 164.473,85 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia august 2017 a september 2017 na základe podaných daňových priznaní žalobcu k DPH. O výsledku zistení z daňovej kontroly DPH začatej v deň určený v oznámení o daňovej kontrole zo dňa 20.12.2017 (t.j. dňa 24.01.2018) za zdaňovacie obdobia august 2017 a september 2017 správca dane vyhotovil protokol zo dňa 03.01.2019, ktorý spolu s výzvou sa na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 07.01.2019. V odôvodnení rozhodnutia správca dane v podrobnostiach popisuje zistenia plynúce z dôkazov tvoriacich súčasť administratívneho spisu, cituje obsah stanoviska správcu dane uvedeného v protokole z daňovej kontroly z 03.01.2019 k vyjadreniu žalobcu z 18.12.2018. Na strane 20 ďalej správca dane obsiahol „vyhodnotenie správcu dane k zisteným skutočnostiam ohľadne deklarovaného dodávateľa COLYFINE SK s.r.o.“ a na strane 32 „vyhodnotenie správcu dane k zisteným skutočnostiam ohľadne deklarovaného dodávateľa DUEM GROUP s.r.o.“ Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi DUEM GROUP s.r.o. uviedol nasledovné:
- správca dane zistil, že tovar, ktorý je predmetom faktúr, vystavených deklarovaným dodávateľom DUEM GROUP, s.r.o. mal byť dodaný v dodávateľskom reťazci Aldea-Rom s.r.o. - DUEM GROUP, s.r.o.
- ZENCOR a.s., kde na 1. stupni je zmiznutý obchodník (Aldea-Rom s.r.o.), ktorý za zdaňovacie obdobie august 2017 podal posledné daňové priznanie k DPH, v ktorom uviedol nízku vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňová povinnosť bola podľa údajov z kontrolného výkazu DPH účelovo znížená, z uvedeného dôvodu sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH,
- ďalej bolo zistené, že spoločnosť DUEM GROUP, s.r.o. tovarom nedisponovala, nezabezpečovala prepravu a tovar spoločnosti ZENCOR a.s. neodovzdala,
- z výpovede svedka konateľa DUEM GROUP, s.r.o. (zápisnica č. 102175528/2018) vyplýva, že tovar má byť pôvodom z Miasteczko Slaskie, podľa e-mailu splnomocnenej zástupkyne zo dňa 27.10.2017 (č. 633015/2018) tam sídli výrobca zinkových ingot - Huta Cynkuá „miasteczko Slaskie,
- podľa systému VIES mala spoločnosť Aldea-Rom s.r.o. v zdaňovacom období august 2017 nadobudnúť tovar od poľského platiteľa BIOMET SPÓŁKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA, IČ DPH:PL6762487038,
- spoločnosť Aldea-Rom s.r.o. je nekontaktný subjekt, ktorý sídlil na virtuálnom sídle, na výzvy správcu dane nereagoval, v dôsledku čoho mu bola zrušená registrácia DPH,
- spoločnosť DUEM GROUP, s.r.o. nie je obchodníkom, ktorý dodáva tovar zinkové ingoty viacerým subjektom, podľa odpovede konateľa pri ústnom pojednávaní DUEM GROUP s.r.o., nenašli nikoho vhodného okrem ZENCOR a.s., táto spoločnosť vlastní iba osobné automobily a vybavenie kancelárie,
- spoločnosť Aldea-Rom s.r.o. podľa výpovede jej konateľa nepotrebovala k nákupu zinkových ingot svoje financie, keď potrebovali zálohu, poskytol im ju ZENCOR a.s., z toho vyplýva, že ZENCOR a.s. napriek tomu, že poznala všetkých výrobcov zinku vo svete, nakupovala tovar od obchodníkov, ktorým na nákup tovaru poskytovala vlastný kapitál - tieto zistenia správcu dane nesvedčia o konaní kontrolovaného daňového subjektu v dobrej viere,
- spoločnosť DUEM GROUP, s.r.o. nekontrolovala tovar, vlastnícke právo mala nadobudnúť dňom dodania do ZENCOR a.s. (do areálu SlovZink s.r.o.), pričom so spoločnosťou SlovZink s.r.o. nemá žiadny zmluvný vzťah a už pred vstupom do areálu SlovZink s.r.o. ZENCOR a.s. tovarom nedisponovala, keďže si ho dala prevážiť v Považskej cementárni - Ladce,
- za spoločnosť Aldea-Rom s.r.o. mal dojednávať obchody s odberateľom DUEM GROUP, s.r.o. p. P. C., ktorý p. D. (zástupca ZENCOR a.s.) zoznámil s P. Q. z DUEM GROUP, s.r.o. (zápisnica 100293097/2018 zo dňa 06.02.2018). Zo zistení správcu dane (zo spisu GET&MAKE, s.r.o. - zápisnica č. 1017250070/2017 zo dňa 10.08.2017) vyplýva, že p. P. C. mal dojednávať obchody v zdaňovacom období apríl 2017 aj za nekomunikujúci GYKO s.r.o., Zámocká 1, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 636 863, DIČ: 2120409896, IČ DPH: SK2120409896, ktorej konateľom bol tiež rumunský občan. Z uvedených zistení správcu dane vyplýva, že sa jedná o vopred dohodnuté obchodné reťazce, kde na začiatku reťazca v tuzemsku je nekomunikujúci subjekt s konateľom, pochádzajúcim zo zahraničia, za ktorého koná p. P. C. a na tomto stupni dochádza k podvodu vo vzťahu k DPH, pričom tovar je prepravený priamo od výrobcu zinku Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ do SlovZink s.r.o. do Košece,
- spoločnosť ZENCOR a.s vedela, že tovar je pôvodom od výrobcu Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“, čo vyplýva z e-mailu splnomocnenej zástupkyne zo dňa 27.10.2017, že na každej 25 kg ZnE ingote je výrazne alebo inak označený, schválený výrobca ZnE. Vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi COLYFINE SK s.r.o. uviedol správca dane nasledovné vyhodnotenie:
- zo zistení správcu vyplýva, že v prípade deklarovaných dodávok tovaru v dodávateľskom reťazci STEEL ENERGO s.r.o. - COLYFINE SK s.r.o. - ZENCOR a.s., sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, keď na 1. stupni nedošlo k odvedeniu dane, t.j. STEEL ENERGO s.r.o. vo svojom daňovom priznaní k DPH nepriznal daň z tuzemských dodaní,
- zo svedeckej výpovede s F. X. (zápisnica č. 101717664/2018), ktorý mal vykonávať údržbárske práce a strážiť areál na adrese Pavla Mudroňa 7, Žilina, odkiaľ mal byť tovar prepravený pre kontrolovaný daňový subjekt vyplýva, že v prenajatých priestoroch spoločnosti L-J-N, spol. s r.o. sa uvedený tovar v roku 2017 nenachádzal, o spoločnosti COLYFINE SK s.r.o., ktorá mala skladovať tovar v uvedených priestoroch nepočul,
- prevádzkový poriadok priestorov, kde mal byť tovar uskladnený - Pavla Mudroňa 7, Žilina neobsahoval žiadnu zmienku o predmetnom tovare, neobsahoval opatrenia pri jeho skladovaní, opatrenie na ochranu zdravia zamestnancov pri kontakte s týmto tovarom, opatrenia pri vzniku požiaru pri tomto tovare a pod.,
- zo zmluvy L-J-N, spol. s r.o. s prenajímateľom, vyplýva, že priestory mali byť využívané na podnikateľskú činnosť spoločnosti L-J-N, spol. s r.o., na iný účel bez súhlasu prenajímateľa priestory nemohli byť využívané, spoločnosť L-J-N, spol. s r.o. nemala v predmete podnikania podľa Obchodného registra zapísanú činnosť prenájom nehnuteľností, zástupca prenajímateľa nevedel, že sa v prenajatých priestoroch nachádza nejaký tovar,
- prepravca SIMA-SPED s.r.o. k uvedenej preprave vystavil CMR - medzinárodný nákladný list, napriek tomu, že sa malo jednať o tuzemskú prepravu Žilina - Košeca,
- spoločnosť ZENCOR a.s. vedela o tom, že sa zúčastňuje plnení, poznačených p odvodom, keďže mala objednávať prepravu tovaru a usmerňovať prepravcu, kde mal tovar vyzdvihnúť od dodávateľa COLYFINE SK s.r.o. - z adresy Pavla Mudroňa 7, Žilina do Košece a musela vedieť, že na tejto adrese sa tovar nenachádza.
Správca dane po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o porušení ust. § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH žalobcom, nakoľko na základe zistených skutočností nebolo preukázané, že tovar deklarovaný na faktúrach vystavených spoločnosťou COLYFINE SK s.r.o., resp. DUEM GROUP s.r.o. bol skutočne dodaný uvedenými spoločnosťami.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 102308849/2019 zo dňa 07.10.2019, ktorým s poukazom na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, v podrobnostiach poukazujúc na skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Žalovaný konštatoval, že prijatý záver správcu dane vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu, pričom odôvodnenie rozhodnutia je podložené postačujúcimi dôkazmi o porušení citovaných ustanovení zákona o DPH a Daňového poriadku. Nadôvažok k námietke nedostatočného a nesprávneho vyhodnotenia skutočného stavu veci žalovaný uviedol, že správca dane riadne odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, hlavne ohľadom dodávateľských vzťahov, kde bolo vykonané obsiahle dokazovanie s následným vyhodnotením získaných dôkazov, a to aj z ukončených daňových kontrol za august a september 2017 v spoločnosti COLYFINE SK s.r.o. „v likvidácii“, ktoré sú podrobne uvedené v protokole aj v rozhodnutí, kde spoločnosť COLYFINE SK s.r.o. nepreukázal nárok na odpočet dane z faktúr od dodávateľa tovaru spoločnosti STEEL ENERGO s.r.o., ktorý mal byť následne predaný žalobcovi. Správca dane netvrdil, že nájomca COLYFINE SK s.r.o. nemal k dispozícii skladové priestory na základe zmluvy, ale vzhľadom na ostatné zistenia z výpovede p. X. p. P. a prevádzkového poriadku areálu, v ktorom sa nachádzal aj prenajatý priestor, sa jednoznačne nepotvrdilo, že tovar spoločnosti COLYFINE SK s.r.o. bol v uvedených priestoroch uskladnený. K tvrdeniu žalobcu, že p. X. potvrdil nájomný vzťah a prístup nájomcu COLYFINE SK s.r.o. spoločnosťou L-J-N, spol. s r.o. do samostatného skladovacieho priestoru a že táto spoločnosť mohla umožniť aj prístup do areálu spoločnosti COLYFINE SK s.r.o., je iba vykonštruovanou hypotézou a je v rozpore s výpoveďou p. X., ktorý o spoločnosti COLYFINE SK s.r.o. uviedol, že o tejto spoločnosti ani nepočul (Zápisnica č. 101717664/2018 zo dňa 05.09.2018) Rovnako zo svedeckej odpovede p. P. (zápisnica č. 102572144/2018 zo dňa 12.12.2018) vyplýva, že tento činnosti v areáli na Mudroňovej 7, Žilina síce vykonával, ale pre „neznámeho pána“, z čoho vôbec nevyplýva, že prekládku tovaru vykonával konkrétne pre COLYFINE SK s.r.o. Zároveň uviedol, že ani k skladovaniu tovaru nedošlo, ale iba k prekládke tovaru z kamiónu na kamión, pričom nevedel uviesť, od koho a o aký tovar a jeho množstvo sa jednalo. Menovaný bol zamestnancom, resp. skladníkom spoločnosti CEMIX s.r.o, preto práce mohol vykonávať až po pracovnej dobe, kedy ho na prácu telefonicky zavolal nejaký pán. Splnomocnenie zo dňa 28.04.2017 pre U. P., ktoré ako dôkaz predložila spoločnosť COLYFINE SK s.r.o., mal uvedený svedok podpísať až dodatočne koncom roka 2017, predtým, podľa jeho vyjadrenia službu nakladanie a vykladanie robil bez akéhokoľvek dokladu. Uvedený pán, ktorého meno nevedel uviesť, mu dal za prácu (preloženie tovaru) bez dokladu malý obnos peňazí, s čím on nesúhlasil a spoluprácu s ním ukončil. Uvedenú činnosť mal vykonávať cca 3 mesiace od jari a podľa jeho vyjadrenia sa skončila niekedy cez leto v roku 2017. Svedok používal na prekladanie tovaru vysokozdvižný vozík, ktorý mu poskytla neznáma osoba, čím však nebolo preukázané, že tento bol majetkom spoločnosti COLYFINE SK s.r.o. Podľa žalovaného je preto zavádzajúce aj tvrdenie žalobcu, že spoločnosť COLYFINE SK s.r.o. disponovala potrebným personálom schopným obslúžiť vysokozdvižný vozík, ktorým sa mal z kamiónov prekladať tovar. Pochybnosti o realizácii obchodu potvrdzuje aj zistenie o dodatočne legalizovanej činnosti p. P.. Menovaný, ktorý vykladal a nakladal tovar pre neznámu osobu, dodatočne koncom roka 2017 podpísal so spoločnosťou COLYFINE SK s.r.o. dokument splnomocňujúci U. P. zastupovať uvedenú spoločnosť. U. P. však o takejto činnosti zastupovanie spoločnosti COLYFINE SK s.r.o. nevedel. Vyplýva to aj z vyjadrenia, že počas vykonávania činnosti pre neznámu osobu nič nepodpisoval a neviedol žiadnu evidenciu tovaru. Jednoznačne priznal len prekladanie tovaru, za čo bol bez dokladu odmenený malou finančnou čiastkou a preto túto činnosť pre neznámu osobu prestal vykonávať. Nepravdivé je aj tvrdenie splnomocneného zástupcu žalobcu, že tovar bol uskladnený v priestoroch, prenajatých spoločnosti COLYFINE SK s.r.o., pretože o preverovanom tovare nebola vedená žiadna skladová evidencia, v prevádzkovom poriadku neboli uvedené opatrenia pri jeho skladovaní, (opatrenie na ochranu zdravia zamestnancov pri kontakte s týmto tovarom, opatrenia pri vzniku požiaru pri tomto tovare a pod.), čo potvrdila aj výpoveď pána X., že v areáli spoločnosti L-J-N, spol. s r.o. uvedený tovar nebol skladovaný. Prevzatie tovaru prepravcom SIMA-SPED s.r.o. v areáli spoločnosti L-J-N, spol. s r.o. na Mudroňovej 7, Žilina neznamená, že sa jednalo o tovar spoločnosti COLYFINE SK s.r.o., pretože nebolo ani výpoveďou svedkov, ani žalobcom jednoznačne preukázané, že deklarovaný tovar v uvedenom množstve odovzdala prepravcovi
pre žalobcu spoločnosť COLYFINE SK s.r.o. Tvrdenie žalobcu, že správca dane odmietol dodatočné dokazovanie u prepravcu, je zavádzajúce, pretože takýto návrh nebol správcovi dane predložený. Zároveň žalovaný poukazuje na skutočnosť, že správca dane nespochybnil prepravu tovar a pohyb vozidiel v areáli na adrese Pavla Mudroňa 7, Žilina, ale spochybnil skutočnosť, že dodávateľom tovaru bola spoločnosť COLYFINE SK s.r.o. uvedená na faktúrach. K námietkam žalobcu, že pri dodávkach od spoločnosti DUEM GROUP, s.r.o. mu nebol uznaný správcom dane odpočet dane, žalovaný uvádza, že zo získaných dôkazov prijatý záver správcu je oprávnený a námietky nedôvodné. Bolo zistené, že tovar na faktúrach vystavených deklarovaným dodávateľom DUEM GROUP, s.r.o. mal byť dodaný v dodávateľskom reťazci Aldea-Rom s.r.o. - DUEM GROUP, s.r.o. - ZENCOR a.s., kde na 1. stupni je zmiznutý obchodník (Aldea-Rom s.r.o.). Tento subjekt za zdaňovacie obdobie august 2017 podal posledné daňové priznanie k DPH, v ktorom uviedol nízku vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňová povinnosť bola podľa údajov z kontrolného výkazu DPH účelovo znížená. Uvedené zakladá dôvodnú pochybnosť, že sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Ďalej bolo zistené, že spoločnosť DUEM GROUP, s.r.o. s tovarom nedisponovala, nezabezpečovala jeho prepravu a hodnoverne nepreukázala, že tovar spoločnosti ZENCOR a.s. odovzdala. Uvedené vyplýva z výpovede svedka konateľa DUEM GROUP, s.r.o. (zápisnica č. 102175528/2018), že tovar má byť pôvodom z Miasteczko Slaskie, podľa e-mailu splnomocnenej zástupkyne zo dňa 27.10.2017 (č. 633015/2018) tam mal sídliť výrobca zinkových ingot - Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“. Avšak podľa systému VIES spoločnosť Aldea-Rom s.r.o. v zdaňovacom období august 2017 vykázala nadobudnutie tovaru nie od Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“, ale od poľského platiteľa BIOMET SPÓŁKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA, IČ DPH: PL6762487038. Bolo tiež zistené, že spoločnosť Aldea-Rom s.r.o. je nekontaktná, s miestom podnikania na virtuálnom sídle, ktorá so správcom dane nespolupracovala, na výzvy nereagovala, a preto jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Podpornými zisteniami, že obchody neboli vykonané tak, ako žalobca deklaruje, boli aj zistenia, že spoločnosť DUEM GROUP, s.r.o. vykazovala dodávky tovaru zinkové ingoty len jedinému odberateľovi, a to žalobcovi, pričom podľa odpovede konateľa DUEM GROUP, s.r.o. vlastnila iba osobné automobily a zariadenie v kancelárii. Rovnako aj zistenie, že na preverované obchody k nákupu zinkových ingot, ktoré mala vykonávať len so spoločnosťou ZENCOR a.s., nepotrebovala svoje financie, pretože na nákup im zálohu poskytol ZENCOR a.s. Z uvedeného vyplýva, že žalobca aj napriek informáciám o všetkých výrobcoch zinku vo svete nakupoval tovar len od obchodníka, ktorému na nákup tovaru musel poskytnúť vlastný kapitál, čo podľa žalovaného nesvedčí o konaní žalobcu v dobrej miere. Pochybnosti o realizácii obchodu tak, ako žalobca uvádza, bolo tiež zistenie, že DUEM GROUP, s.r.o. tovar nekontrolovala, pričom vlastnícke právo mala nadobudnúť dňom dodania do ZENCOR a.s. (do areálu SlovZink s.r.o.). Bolo však zistené, že so spoločnosťou SlovZink s.r.o. nemala žiadny zmluvný vzťah. Pritom už pred vstupom do areálu SlovZink s.r.o. spoločnosť ZENCOR a.s. s tovarom disponovala, pretože si ho dala prevážiť v Považskej cementárni - Ladce. Ďalším dôvodom spochybňujúcim reálnosť deklarovaných obchodov boli zistenia, že za spoločnosť Aldea-Rom s.r.o. mal dojednávať obchody s odberateľom DUEM GROUP, s.r.o. p. P. C., ktorý p. D. (zástupca ZENCOR a.s.) zoznámil s P. Q. z DUEM GROUP, s.r.o. (zápisnica č. 100293097/2018 zo dňa 06.02.2018). Zo zistení správcu dane (zo spisu GET&MAKE, s.r.o. - zápisnica č. 1017250070/2017 zo dňa 10.08.2017) vyplýva, že p. P. C. mal dojednávať obchody v zdaňovacom období apríl 2017 aj za nekomunikujúci GYKO s.r.o., Zámocká 1, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 50 636 863, ktorej konateľom bol rumunský občan. Z uvedených zistení správcu dane vyplýva, že sa jednalo o vopred dohodnuté obchodné reťazce, kde na začiatku reťazca v tuzemsku je nekomunikujúci subjekt s konateľom, pochádzajúcim zo zahraničia, za ktorého koná p. P. C. a na tomto stupni dochádza k podvodu vo vzťahu k DPH, pričom tovar je prepravený „priamo od výrobcu zinku Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“ do SlovZink s.r.o. do Košece. Žalobca však vedel,, že tovar je pôvodom od výrobcu Huta Cynku „Miasteczko Slaskie“, čo vyplýva z e-mailu splnomocnenej zástupkyne zo dňa 27.10.2017, že na každej 25 kg ZnE ingote je výrazné alebo inak označený, schválený výrobca ZnE. K námietke žalobcu, že u daňových subjektov DUEM GORUP, s.r.o. a u Aldea-Rom s.r.o. nebola vykonaná kontrola DPH, z ktorej by vyplývalo zistenie, že nedošlo k dodaniu predmetného tovaru, žalovaný uvádza, že v rámci kontroly u žalobcu bolo zabezpečené dostatočné množstvo dôkazov spochybňujúcich deklarované obchody, tak ako žalobca uviedol. K námietke ohľadom rozporov v tvrdeniach správcu dane a jeho záveroch ohľadom komunikácie DUEM GROUP, s.r.o. s Alde-Rom s.r.o. žalovaný poukazuje na zistenia, že z miestneho zisťovania (ZÚP č. 102580657/2017/9104401/ Sap zo dňa 14.12.2017 z vyjadrenia konateľa spoločnosti DUEM GROUP, s.r.o. k spoločnosti Aldea- Rom s.r.o. vyplýva, že obchody uzatváral aj pán Y. W. a pán P. C., konateľ spoločnosti DUEM GROUP, s.r.o. W. P. H. sa vyjadril, že komunikoval vždy s P. C., akurát objednávky zasielali na e-mail pána W.. Podľa žalovaného skutočnosť, že bola predložená e-mailová komunikácia, ešte neznamená, že sa
jedná o komunikáciu s touto osobou. E-mail je možné zriadiť na hocijaké meno, ak ešte nebolo použité, preto predložený dôkaz bol správcom dane oprávnene vyhodnotený ako nedôveryhodný. Správca dane na základe vyššie uvedených zistení podľa žalovaného oprávnene neuznal žalobcovi odpočet dane, pričom dokazovanie s následným vyhodnotením získaných dôkazov podrobne uviedol v protokole aj v rozhodnutí. Podľa žalovaného sa správca dane v rámci daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní dostatočne vysporiadal so všetkými tvrdeniami, resp. námietkami splnomocneného zástupcu žalobcu, ktoré sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na str. 47-50. Žalovaný ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, v zmysle ktorej rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávnych právnych záverov. Žalovaný udáva, že k preukázaniu hodnovernosti dodania tovaru nie je postačujúce doloženie faktúry, ale najmä preukázanie, že tovar bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu práve dodávateľom uvedeným na faktúre. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí žalobca, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Právo uplatnenia si odpočtu DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo na odpočítanie DPH vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu, podľa ktorej správca dane nevyhodnotil dôkazy predložené žalobcom, nakoľko žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, s ktorými by sa správca dane nebol zaoberal, resp. ich nevykonanie nezdôvodnil a nevyhodnotil. Potvrdzuje to aj prerokovanie pripomienok a dôkazov k protokolu z daňovej kontroly, ktorá sa uskutočnila dňa 03.04.2019, o čom bola spísaná zápisnica č. 100777142/2019, na ktorom bol žalobca oboznámený so zisteniami a závermi správcu dane, pričom splnomocnený zástupca žalobcu zápisnicu podpísal dobrovoľne a bez námietok smerujúcich proti jej obsahu. Správca dane v nadväznosti na § 3 ods. 6 Daňového poriadku a všetkých uvedených skutočností spochybnil deklarovanú transakciu a posúdil prijaté faktúry od dodávateľských spoločností COLYFINE SK s.r.o. a DUEM GROUP, s.r.o. za dodanie tovaru ako účelové, pretože predloženie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH nenapĺňa podmienku uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňuje, že správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu, v prípade pochybnosti o reálnosti obchodnej transakcie, je už na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť vyvrátil, pretože práve on znáša dôkazné bremeno a musí predložiť hodnoverné dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil medzi subjektmi uvedenými na faktúrach. Hodnotenie dôkazov správcom dane neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako hodnoverných faktov. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v ňom uvedené odrážajú skutočnosť. Podľa žalovaného správca dane oprávnene neuznal žalobcovi odpočet dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti COLYFINE SK s.r.o. a DUEM GROUP, s.r.o., pretože žalobca nesplnil podmienky na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správcovi dane nebolo hodnoverne preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia a týmto z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.
3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa. V rozsiahlej žalobe predovšetkým namieta, že daňová kontrola bola vykonaná v rozpore s § 44 až 47a Daňového poriadku. Daňová kontrola DPH mala byť začatá 24.01.2018 na základe oznámenia zo dňa 20.12.2017. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol zo dňa 03.01.2019, ktorý bol doručený žalobcovi 07.01.2019, avšak ako je zrejmé z rozhodnutia žalovaného, správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane spoločnosti STEEL ENERGO s.r.o. dožiadanie k prevereniu faktúr vystavených touto spoločnosťou pre žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2017, a teda správca dane vykonával úkony daňovej kontroly ešte pred formálnym začatím daňovej kontroly u žalobcu. Výkon daňovej kontroly tak v rozpore s § 46 ods. 10 Daňového poriadku trval dlhšie ako jeden rok. Ďalej žalobca namieta absenciu náležitostí protokolu v zmysle § 47 Daňového poriadku. Namieta nedostatočné a len formálne prerokovanie vyjadrenia žalobcu k protokolu, v ktorom správca dane formálne zhrnul svoje stanovisko k vyjadreniu, svoje stanovisko kompiloval arbitrárne bez hodnotenia dôkazov, a tak svojím postupom znemožnil žalobcovi brániť sa voči záverom správcu dane. Žalobca namieta nesprávne vedenie dokazovania. Poukazuje na svoj návrh adresovaný správcovi dane k pochybnostiam správcu dane zo dňa 18.12.2018,
ktorým žiadal, aby správca dane preveril okolnosti prepravy zinku u prepravcu. Správca dane tak však neučinil a bez zrozumiteľného odôvodnenia dospel k záveru, že spoločnosť COLYFINE nedodala žalobcovi zinok. Správca dane nezohľadnil a nehodnotil dôkazy predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, CMR, certifikáty kvality, vyjadrenie z 18.12.2018, faktúry a výkazy o preprave od prepravcu). Žalobca ďalej namieta, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného boli vydané voči neexistujúcej osobe a sú nulitné. Rozhodnutie správcu dane je adresované a vo výroku rozhodnutia je uvedený daňový subjekt: „skupina DPH zastupovaná: ZENCOR, a.s., Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, IČO: 47 068 051, DIČ: 2023718785, IČ DPH - skupina: SK 7120001383“. Žalobca konštatuje, že daňový subjekt s obchodným menom „skupina DPH“, ktorá by bola zastupovaná spoločnosťou ZENCOR, a.s., neexistuje. V období od 01.01.2018 do 31.10.2019 sa však jednalo len o zoskupenie viacerých obchodných spoločností so spoločnou registráciou za platiteľa DPH podľa § 4a a nasl. zákona o DPH, pričom sa jednalo o spoločnosti ZENCOR a SlovZink. Každý člen takejto skupiny má však vlastnú právnu subjektivitu. Naviac žalobca namieta, že rozhodnutia z daňových orgánov boli adresované a doručované spoločnosti Accace k.s. ako splnomocnenému zástupcovi spoločnosti ZENCOR a spoločnosti SlovZink, nakoľko sa napadané rozhodnutia podľa výroku týkali daňovníka s obchodným menom „skupina DPH“, boli teda doručované nesprávnej osobe. Žalobca namieta rozpor rozhodnutí daňových orgánov s § 68 Daňového poriadku. Daňová kontrola sa týkala zdaňovacieho obdobia august, september 2017. Správca dane však v priebehu vyrubovacieho konania vydal dve samostatné rozhodnutia, zvlášť pre obdobie august 2017 a zvlášť pre obdobie september 2017. Ďalším namietaným dôvodom nezákonnosti je nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí daňových orgánov. Predovšetkým v odôvodnení správca dane popisuje postup pri vykonávaní jednotlivých dôkazov, obsah dokumentov a listín a zistenia, ktoré získali iné daňové úrady so zameraním na dodávateľov. Vôbec však nie je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, ako správca dane vyhodnotil jednotlivé dôkazy a najmä absentuje akékoľvek hodnotenie jednotlivých dôkazov predložených žalobcom (dodacích listov, dokladov preukazujúcich prepravu a prevzatie zinku, faktúr od dodávateľov a prepravcu zinku, vyjadrenia svedkov o okolnostiach dodania a prepravy). Postupom správcu dane a žalovaného, kedy konali už počas daňovej kontroly a pri vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v zhode a spolupráci, došlo k porušeniu dvojinštančnosti konania. Žalovaný vzhľadom na koordinovaný postup potom rozhodoval vo veci, v ktorej skutočnosti už sám rozhodol v prvom stupni, o čom svedčí neverejná časť administratívneho spisu z daňovej kontroly - e-mailová komunikácia daňových kontrolórov s metodikmi a inými zamestnancami žalovaného. Rozhodnutie žalovaného bolo vyhotovené a doručené oneskorene. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane za zdaňovacie obdobie september dňa 23.05.2019 a voči rozhodnutiu správcu dane za zdaňovacie obdobie august dňa 23.05.2019. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol až 07.10.2019, t.j. oneskorene a v rozpore s § 65 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku. V časti Ad B žaloby žalobca rozvíja svoju úvahu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Predovšetkým vytýka rozhodnutiu žalovaného, že z veľkej časti kopíruje odôvodnenie rozhodnutia správcu dane. Nie je zrejmé, ako hodnotí jednotlivé dôkazy, chýba vyhodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach. Poukazuje na nasledovné konštatácie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia:
- „takáto forma deklarovania obchodov bola zvolená za účelom sťaženia preverenia pôvodu tovaru a jeho skutočného dodávateľa“. Uvedené konštatovanie použil len FRSR a v rozhodnutia DÚ nie je uvedené, jedná sa o úplne nové konštatovanie, ktoré však opäť FRSR nijak neodôvodnil, okrem uvedenia, že „z uvedených zistení“. Nie je zrejmé, z akých zistení to konkrétne vyplýva. Správca dane ani FRSR nevykonali žiadne dokazovanie preukazujúce, že COLYFINE mal snahu sťažiť preverenia pôvodu tovaru a skutočného dodávateľa. Pritom FRSR ani neodôvodnilo účel a dôvod takého postupu. Z vykonaného dokazovania daňová správa zistila presný pôvod tovaru - napokon zinok je dodávaný s certifikátom kvality od výrobcu a dodané zinkové ingoty sú opatrené značkou výrobcu. Pôvod tovaru je vždy známy. Správca dane na základe vykonaného dokazovaním zistil jednotlivých obchodníkov a prepravu predmetného zinku od výrobcu, až kým si ho neprevzal ZENCOR na spracovanie do zinkovej bieloby.
- „správca dane riadne odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ... ktoré sú podrobne uvedené v protokole aj v rozhodnutí, kde spoločnosť COLYFINE nepreukázala nárok na odpočet dane z faktúr od dodávateľa tovaru spoločnosti STEEL ENERGO s.r.o.“ FRSR konštatuje, že správca dane odôvodnil, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí DÚ. FRSR týmto iba potvrdil, že správca dane vymenoval dôkazy v rozhodnutiach DÚ, avšak naďalej absentuje hodnotenie dôkazov vo vzájomných súvislostiach a každý dôkaz zvlášť, pričom aj tak sa správca dane zaoberal len vybranými dôkazmi a dôkazy a skutočnosti svedčiace o správnosti postupu spoločnosti ZENCOR opomína.
- „prevzatie tovaru prepravcom SIMA-SPED s.r.o. v areáli na Mudroňovej 7, Žilina však neznamená, že sa jednalo o tovar spoločnosti COLYFINE“
- z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa v areáli nachádzal iný zinok u nejakého iného neznámeho dodávateľa. Zinok je ťažký kov, ktorý vyžaduje prepravu nákladnými vozidlami. Pritom kúpna cena je celkom významná a celkovo v predmetnom období ZENCOR kúpil zinok v hodnote prevyšujúcej 1 milión eur. Nie je žiadny dôvod, aby ZENCOR ako spracovateľ zinku kúpil zinok od „neznámeho a tajomného“ dodávateľa a pritom zaplatil kúpnu cenu inej osobe, ktorá zinok nedodala.
- Správca dane ani FRSR nijako neodôvodnil túto svoju domnienku, ani význam a účel, prečo by spoločnosť ZENCOR niečo také robila a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa spoločnosť ZENCOR na takejto fiktívnej predstave FRSR podieľala, ani z dokazovania nevyplýva, že zinok dodával niekto iný, než COLYFINE.
- Napokon FRSR aj správca dane v napádaných rozhodnutiach potvrdili, že spoločnosť COLYFINE dodala zinok spoločnosti ZENCOR, len na iných miestach si v odôvodneniach odporujú.
- „bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí odvolávajúci sa“ Opäť z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov, objektívnych zistení, akého hodnotenia jednotlivých dôkazov a hodnotenia všetkých dôkazov FRSR dospel k záveru, že sa dodanie zinku nemohlo uskutočniť od spoločnosti COLYFINE, s miestom dodania v areáli na Pavla Mudroňa 7, Žilina a od spoločnosti DUEM GROUP v areáli SlovZink v Košeci.
- „posúdil prijaté faktúry od dodávateľských spoločnosti COLYFINE za dodanie tovaru za účelové“. Z uvedeného záveru nie je zrejmé, ako hodnotil dôkazy a na základe čoho posúdil spomínané faktúry ako účelové. Pritom nie je zrejmé ani to, o aký účel sa má jednať a prečo to odôvodňuje jeho spochybnenie dodania zinku.
- „obchod bol spochybnený aj na základe zistení, že daňový subjekt Aldea Rom s.r.o. zapojený do dodávateľského reťazca, je zmiznutý obchodník“. Je to arbitrárne a neodôvodnené hodnotenie transakcie na základe skutočnosti týkajúcich sa obchodníka v reťazci, na ktorého spoločnosť ZENCOR nemala dosah, nemala o ňom vedomosť a nemohla ani vedieť o plnení/neplnení jeho daňových povinností.
- „podpornými zisteniami, že obchody neboli vykonané tak ako spoločnosť ZENCOR deklaruje, boli aj zistenia, že spoločnosť DUEM GROUP vykazovala dodávky tovaru zinkové ingoty len jedinému odberateľovi a to spoločnosti ZENCOR pričom ...vlastnila iba osobné automobily a zariadenie v kancelárii“. V SR v rozhodnom období existoval jediný subjekt, ktorý spracovával zinok vo väčšom, rozsahu a potreboval pravidelné a rýchlo dostupné množstvo zinku - zinkový ingot, a to bola spoločnosť ZENCOR. Z toho dôvodu je prirodzené a nie nepochopiteľné, ak slovenský obchodník má iba jedného zákazníka, odberateľa. Obzvlášť, ak sa popri tom venuje aj inej podnikateľskej činnosti. FRSR neodôvodňuje, v čom a ako táto skutočnosť svedčí o tom, že spoločnosť DUEM GROUP zinok nedodala. FRSR tiež konštatuje, ale neodôvodňuje, v čom je nedostatočné pre obchodníka s tovarom, najmä ak sa jedná len o niekoľko dodávok v mesiaci, pokiaľ vlastní len kancelárske zariadenie a osobné automobily. Je obvyklé a bežné, že na účely dojednania obchodu.
- „rovnako aj zistenie, že na preverované obchody k nákupu zinkových ingot, ktoré mala vykonávať len so spoločnosťou ZENCOR nepotrebovala svoje financie, pretože na nákup im zálohu poskytol ZENCOR“. Toto je konštatovanie FRSR, ktoré možno označím čistým klamstvom, zavádzaním a nemajúcim oporu vo vykonanom dokazovaní. Z dokumentov predložených správcovi dane a zistených skutočností je preukázané, že spoločnosť ZENCOR zaplatila kúpnu cenu spoločnosti DUEM GROUP vždy až po dodaní objednaného zinku, s výnimkou menších preddavkových platieb a iba v niektorých prípadoch. Spoločnosť ZENCOR neposkytla financie a nefinancovala nákup tovaru u spoločnosti DUEM GROUP.
- „z uvedených zistení správcu dane vyplýva, že sa jednalo o vopred dohodnuté obchodné reťazce, kde na začiatku začiatku reťazca v tuzemsku je nekomunikujúci subjekt ...a na tomto stupni dochádza k podvodu vo vzťahu k DPH, pričom tovar je prepravený priamo od výrobcu zinku do SlovZink, Košece“. Z vykonaného dokazovania rozumieme, že zinok bol dodaný v reťazci viacerých obchodníkov v Poľsku a SR. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé a preukázané, že sa jednalo o vopred dohodnuté reťazce a najmä nie medzi kým. Spoločnosť ZENCOR objednala tovar u dodávateľa DUEM GROUP, ktorý objednaný zinok dodal. Spoločnosť ZENCOR až na základe vykonaného dokazovania v predmetnom daňovom konaní zistila, že sa jedná o reťaz dodávateľov. V auguste 2017 o reťazci dodávateľov, ani o tom, že malo ísť o vopred dohodnuté obchodné reťazce, spoločnosť ZENCOR nemala žiadnu vedomosť ani o tom nemohla vedieť. Správca dane ani FRSR vykonaným dokazovaním nepreukázali ani neodôvodnili, že by spoločnosť ZENCOR sa na takejto dohode vedome podieľala, ani čo by tým získala. Napokon žalobca v časti Ad C žaloby v podrobnostiach namieta, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v
ňom oporu. Žalobca v podanej žalobe v bode 14.2 v podrobnostiach rozvádza, aký skutkový stav podľa mienky žalobcu vyplynul na základe vykonaného dokazovania. Napokon v časti Ad D žaloby namieta žalobca nesprávne právne posúdenie veci. V odôvodneniach rozhodnutí daňových orgánov nie je uvedené, aký skutkový stav majú za preukázaný, nakoľko len uvádzajú, čo kto nepreukázal, že sú pochybnosti o dodaní tovaru a že tovar nemohol byť deklarovaný tak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania. S ohľadom na rozporuplné konštatovania v odôvodnení nie je žalobcovi zrejmé, ktorá podmienka pre uplatnenie odpočtu DPH podľa § 49 a § 51 zákona o DPH nie je splnená. V ďalej časti žaloby žalobca rozvíja zásadu neutrality systému DPH a cituje z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci č. C-189/2018. V zmysle uvedeného rozhodnutia prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Je to tak v prípade, ak podvod spáchala samotná zdaniteľná osoba ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na transakcii, ktorá bola súčasťou podvodu v súvislosti s DPH. Právo na odpočet možno odoprieť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Žalobca poukazuje na závery Európskeho súdneho dvora, v zmysle ktorých medzi práva zaručené právom únie patrí rešpektovanie práva na obhajobu a v rámci neho právo alebo povinnosť umožniť, aby mohli daňové subjekty účinne vyjadriť svoje stanovisko ku skutočnostiam, z ktorých správny orgán zamýšľa vychádzať. A to predtým, ako bude prijaté akékoľvek rozhodnutie. Je povinnosťou správneho orgánu dostatočne, osobitne a konkrétnym spôsobom odôvodniť rozhodnutie s cieľom umožniť dotknutej osobe pochopiť dôvody zamietnutia jej žiadosti. Žalobca zdôrazňuje, že v rozpore s rozsudkami ESD prenášajú daňového orgány dôkazné bremeno na žalobcu, arbitrárnym a neodôvodneným konštatovaním, že žalobca niečo nepreukázal a opomenutím reálnych zistení z vykonaného dokazovania, a to všetko bez toho, aby z vykonaného dokazovania objektívne vyplývalo, že došlo k daňovému podvodu a že by žalobca vedel alebo mal vedieť, že nákup zinku od spoločnosti COLYFINE a DUEM GROUP boli súčasťou podvodu. Žalovaný a správca dane sa odvolávajú na zistenia preukazujúce podvod u spoločnosti COLYFINE. Pritom konštatovania daňových orgánov sú nejasné, keď uvádzajú, že COLYFINE nepreukázal nadobudnutie tovaru od svojho dodávateľa, ktorý dodanie tovaru nepriznal. Čo však neodôvodňuje a nijak nepreukazuje okolnosti dodania tovaru COLYFINE spoločnosti ZENCOR. Podobne daňové orgány konštatujú účelové konanie a daňový podvod zo strany subdodávateľa DUEM GROUP na základe kontrolného výkazu spoločnosti Aldea-Rom s.r.o. Pritom správca dane zdokumentoval a preukázal dodanie tovaru v reťazci dodávateľov. Vo vzťahu k dodaniu zinku spoločnosťou DUEM GROUP spoločnosti ZENCOR správca dane nepreukázal ani neodôvodnil, ako „účelové zníženie daňovej povinnosti u Aldea-Rom s.r.o.“ preukazuje nedodanie tovaru spoločnosťou DUEM GROUP spoločnosti ZENCOR. Z rozhodovacej praxe ESD vyplýva, že na účely DPH je transakciu spojenú s dodaním tovaru spoločnosťou DUEM GROUP v reťazci viacerých obchodníkov potrebné rozdeliť na samostatné transakcie, tzn. jednotlivé dodania tovaru medzi dodávateľmi a odberateľmi. Pričom je dôležité určiť, ktoré dodania tovaru sa považujú za dodanie tovaru s prepravou a ktoré bez prepravy. Všetky ostatné a tomu predchádzajúce alebo nasledujúce sa potom môžu považovať len za dodania bez prepravy s miestom dodania tovaru tam, kde sa tovar nachádza. Nakoľko prepravu nezabezpečoval ZENCOR ani DUEM GROUP, je zrejmé, že dodanie zinku medzi týmito spoločnosťami je potrebné považovať za nepohyblivú dodávku. Z uvedeného vyplýva, že DUEM GROUP dodala zinok s miestom dodania v SR s daňovou povinnosťou v SR, aj so slovenskou DPH. Vzhľadom na zistený skutkový stav, kedy preukázateľne došlo k dodaniu zinku dodávateľmi COLYFINE a DUEM GROUP v mesiacoch august a september 2017, došlo k dodaniu za protihodnotu, keď ZENCOR dodanie zinku objednala u týchto dodávateľov, za odplatu a dohodnutú kúpnu cenu aj zaplatila, je nepochybné, že podmienky uplatnenia práva podľa § 49, § 51 zákona o DPH sú splnené. Boli splnené všetky podmienky, ktoré správca dane aj žiadal preukázať: dodanie zinku za protihodnotu, dodanie zinku COLYFINE a DUEM GROUP, miesto dodania zinku, faktúra od dodávateľa zinku. ZENCOR preukázal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočet DPH okrem faktúr aj ďalšími dokladmi počnúc objednávkami, dodacími listami, certifikátmi kvality, prepravnými dokumentmi ako aj kontrolným prevážením.
4. Uznesením č. k. 30S/158/2019-219 zo dňa 31.12.2019 správny súd vylúčil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.10.2019 č. 102308849/2019 na samostatné konanie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, v podrobnostiach argumentujúc totožnými skutkovými a právnymi dôvodmi, aké obsiahol v žalobou napadnutom rozhodnutí (tak ako je uvedené v podstatnom rozsahu v bode 2. tohto rozsudku). Zotrval na závere, že žalobca si v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH neoprávnene odpočítal od dane, ktorú je povinný platiť, daň z faktúr vystavených spoločnosťou COLYFINE SK s.r.o. DUEM GROUP, s.r.o., pretože nebolo hodnoverne preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia a týmto z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.
6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného v podstatnom rozsahu opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú obsiahol v žalobe (bod 3. tohto rozsudku). Nadôvažok žalobca upozorňuje na skutočnosť, že zo zápisnice z 03.04.2019 o priebehu prerokovania pripomienok k protokolu v zmysle § 68 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane predniesol vyjadrenie žalobcu a následne svoje stanovisko. Po tom, čo na záver vyzval žalobcu na vyjadrenie sa, žalobca uviedol, že so stanoviskom správcu dane nesúhlasí, že z vykonaného dokazovania a zistených skutočností nevyplývajú také závery, aké uvádza správca dane. Zároveň bol správca dane žalobcom vyzvaný, aby sa vyjadril, v čom žalobca pri nákupe tovaru od spoločnosti COLYFINE pochybil. Napriek uvedenému však správca dane žalobcovi neodpovedal a v prerokovaní nepokračoval. Obrana žalovaného, že žalobca podpísal zápisnicu bez výhrad, je účelová. Zápisnica presne zachytila priebeh konania a z toho dôvodu nebol zákonný dôvod uviesť návrhy alebo námietky smerujúce proti samotnému obsahu zápisnice. Námietky voči stanovisku správcu dane a žiadosť o vysvetlenie záverov správcu dane žalobca vyjadril a sú uvedené v zápisnici. Správca dane však vyjadril len svoje pripravené stanovisko a na jasnú požiadavku žalobcu nereagoval a konanie ukončil. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným obchodom, spôsobom ako tvrdí a že výkon práva nebol v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku obzvlášť, ak správca dane spochybnil vierohodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Žalobca s týmto tvrdením žalovaného nesúhlasí. Daňové orgány vyjadrili pochybnosti o vierohodnosti tvrdení žalobcu, avšak tieto pochybnosti sú neodôvodnené a opierajú sa len o čiastkové vyjadrenia svedkov, pričom správca dane ani žalovaný očividne nezohľadnili všetky ostatné dôkazy a zistené skutočnosti preukazujúce dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou COLYFINE. Tieto ostatné dôkazy nehodnotili ani jednotlivo ani v ich vzájomných súvislostiach a v protokole, a v rozhodnutí daňových orgánov sú uvedené len ich pochybnosti. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých právnych noriem žalovaný dospel k záverom, že dokumenty v listinnej, prípadne elektronickej podobe nie sú postačujúcim dôkazom a v každom prípade sa vyžaduje preukázanie inými dôkazmi. Ďalej žalobca namieta záver žalovaného, že daňová kontrola bola začatá 24.01.2018 a úkony vykonané pred týmto dátumom, na ktoré sa žalobca odvoláva, sú úkonmi, ktoré správca dane prevzal zo spisu daňovej kontroly. Z rozhodnutia žalovaného však táto skutočnosť nevyplýva, nakoľko v texte odôvodnenia je len uvedené, že správca dane vykonal v rozhodnutí žalovaného menované úkony. Žalovaný nerozlišuje a v texte neuvádza, kto úkon vykonal, len konštatuje, že správca dane. Úradný záznam o nahliadnutí do daňového spisu iného daňovníka je jednostranný úkon, pričom správnosť úradného záznamu a zachytenie všetkých skutočností významných pre daňové konania vedené voči žalobcovi je tak nepreskúmateľné. Správca dane napriek žiadosti o sprístupnenie daňového spisu z daňovej kontroly a poskytnutie kópie daňového spisu žalobcovi nepredložil dôkazy vykonané v iných daňových kontrolách a len prevzal vybrané skutočnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v rozhodnutí vo veci C-189/18 (Glencore Agriculture), z ktorého cituje, že správca dane nemôže len prevziať závery iných správcov dane, ale v daňovom konaní musí všetky skutočnosti vrátane tých získaných v iných konaniach objektívne preskúmať a vyhodnotiť. S tým súvisí aj podmienka a povinnosť takéto dôkazy, o ktoré sa opiera, sprístupniť daňovníkovi a vo svojich záveroch ich riadne a zrozumiteľne vyhodnotiť, tzn. vyhodnotiť každý takýto dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Ďalej žalobca udáva, že obhajoba nedostatkov protokolu z daňovej kontroly tým, že žalobca k týmto nedostatkom sa nevyjadril, je účelová a nič nemení na skutočnosti, že protokol takéto nedostatky má. Správcovi dane boli poskytnuté viaceré dokumenty, ktoré správca dane v súpise kontrolovaných dokladov neuviedol. Nie je zrejmé, ako boli vyhodnotené doklady o preprave, doklady o platbe za tovar, objednávky tovaru, hoci tieto dokumenty spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi nepochybne preukazujú riadne dodanie tovaru spoločnosťou COLYFINE a spoločnosťou DUEM GORUP žalobcovi. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného k preprave žalobca zdôrazňuje, že pokiaľ by prepravca predmetný tovar neprepravil, tak by sa preprava tovaru nezrealizovala a žalovaný by musel spochybniť vykonanie prepravy, z toho vyplýva, že žalovaný v skutočnosti má za preukázané, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako to vyplýva z dokumentov predložených
žalobcom, preukázateľne bol tovar od spoločnosti COLYFINE prevzatý a prepravený, a teda účel a dôvod odmietnutia práva na odpočet DPH je iný, než uvádza správca dane a žalovaný a voči žalobcovi zatajovaný. Nakoľko zo spisu z daňovej kontroly a predložených dokladov bolo zrejmé, ktorý prepravca tovar od spoločnosti COLYFINE prepravil, trvanie žalovaného na tom, že žalobca neuviedol konkrétneho prepravcu ako aj informáciu, ktoré CMR má správca dane overiť, je nedôvodné. Žalobca ďalej podotýka, že medzi obchodníkmi nie je neobvyklé, že dochádza k postupnému predaju tovaru medzi viacerými obchodníkmi od výrobcu ku konečnému odberateľovi, pričom len jeden z nich zabezpečuje prepravu. Podľa zistení správcu dane toto je rovnaký prípad, keď predmetný zinok bol dodaný v reťazci viacerých dodávateľov, pričom bol dodaný priamo z Poľska, keď poľský dodávateľ dodal zinok spoločnosti Aldea- Rom, ktorá dodala zinok DUEM GROUP, ktorá dodala zinok žalobcovi. Podľa svedeckej výpovede konateľa spoločnosti DUEM GROUP od dodávateľa objednali tovar s prepravou, to znamená tovar mal byť dodaný a odovzdaný v areáli Košeca. Žalovaný nesprávne uvádza, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na žalobcu v čase váženia dodávaného zinku v považskej cementárni. Jednalo sa len o preváženie dodávaného tovaru pred prevzatím tovaru, ktorý sa nachádza naložený na kamióne a je stále pod kontrolou dodávateľa. Zaujímavé je, že žalovaný uvádza, že právo s tovarom nakladať ako vlastník nadobudol žalobca pri vážení, čo len potvrdzuje skutočnosť, že aj žalovaný v skutočnosti uznáva, že spoločnosť DUEM GROUP žalobcovi dodala tovar. V ďalšej časti repliky žalobca poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, z ktorej uvádza najmä, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Odopretie priznať právo na odpočet dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú toto právo predstavuje. Je povinnosťou príslušných daňových orgánov predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých možno dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedená transakcia zakladajúca právo na odpočítanie dane bola súčasťou podvodu. Záverom žalobca konštatuje, že žalovaný účelovo spochybňuje dodanie tovaru spoločnosťou COLYFINE a DUEM GROUP žalobcovi vzhľadom na možné neplnenie daňových povinností spoločnosťou COLYFINE alebo jeho dodávateľom, resp. spoločnosťou DUEM GROUP a jeho dodávateľmi. O týchto skutočnostiach však žalobca v čase nákupu tovaru nevedel a ani nemohol vedieť a správca dane ani žalovaný nepreukázal opak.
7. Žalovaný v duplike k replike žalobcu vo vzťahu k namietanému doručovaniu rozhodnutia správcu dane poukazuje aj na dôkaz predložený žalobcom k podaným odvolaniam spoločnosťou SlovZink, a.s., ktorý jednoznačne preukazuje, že správca dane zaslal spoločnosti oznámenia č. 101339995/2019 zo dňa 03.06.2019 a č. 101339798/2019 zo dňa 03.06.2019 s informáciou, že SlovZink, a.s. nie je oprávnenou osobou podať odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane. Zároveň spoločnosť SlovZink, a.s. oboznámil so skutočnosťou, že k takémuto úkonu bola splnomocnená spoločnosť Accace k. s., ktorá voči uvedeným rozhodnutiam dňa 23.05.2019 aj odvolanie podala.
8. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie preskúmal v mimo odvolacom konaní.
9. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 25.05.2021 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a vrátiť vec žalovanému podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 31. augusta 2017 (ďalej len zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 od. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
11. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, resp. správneho orgánu prvého stupňa, ktorú žalobca videl v tej jeho časti, kde by sa správny orgán vysporiadal s dôkaznými návrhmi svedčiacimi v prospech zdaniteľného plnenia (ktoré žalobca v žalobe bližšie identifikuje).
12. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (v jazykovej aj logickej a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých). Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu právnych prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenie orgánu verejnej správy nenapĺňa, resp. nenapĺňa v celom rozsahu, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia, resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
13. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia správcu dane a žalovaného konštatuje, že pokiaľ išlo o skupinu dôkazov pochádzajúcu z dispozičnej sféry účastníkov preverovaných obchodov (najmä dodacie listy, objednávky, vážne lístky, záznamy o prevádzke vozidla nákladnej dopravy, medzinárodné nákladné listy, potvrdenia NDS o prijatí platby, Rámcová zmluva na dodávku tovaru, výpisy z účtu), tieto správca dane, resp. žalovaný nevyhodnotili. Hoci správca dane čiastočne v odôvodnení uvádza skutočnosti plynúce z obsahu týchto listín, v odôvodnení rozhodnutia absentujú tie úvahy správcu dane, ktoré by súdu a aj účastníkovi ozrejmili, akými úvahami bol správca dane vedený pri ich hodnotení v kontexte ďalších vykonaných dôkazov. Je nevyhnutné, aby každý dôkaz, ktorý bol v konaní vykonaný, resp. určitá skupina dôkazov svojho druhu, samozrejme za predpokladu, že sa vzťahujú k relevantnému tvrdeniu účastníka, učinil správny orgán predmetom svojich úvah a hodnotení. V posudzovanej veci však správca dane opomenul vyhodnotiť uvedený okruh dôkazov, ktorými sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia relevantné z hľadiska aplikácie citovaného ust. §
49 zákona o DPH vo väzbe na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Vo vzťahu k danému okruhu listinných dôkazov nemožno a priori konštatovať absenciu ich relevancie vo veci, t.j. dané listinné dôkazy s prejednávanou vecou súvisia a mohli mať napr. v spojitosti s inými vykonanými dôkazmi význam pre rozhodnutie vo veci. Iná je však otázka ich „preukáznej sily“ pri absencii iných podporných dôkazov, resp. pri existencii dôkazov ich obsah spochybňujúcich. Pokiaľ by však správca dane, resp. žalovaný túto skupinu dôkazov vyhodnotili ako dôkazy, ktoré pri absencii ďalších dôkazov samé o sebe nemajú preukaznú silu, mali sa správne orgány touto otázkou zaoberať a presvedčivo ozrejmiť svoje úvahy v odôvodnení svojich rozhodnutí. Rovnako, ak správca dane nemienil vziať zreteľ na niektoré zo žalobcom označených dôkazov z dôvodu, že žalobca neoznačil, ktoré konkrétne svoje skutkové tvrdenie mieni tým ktorým predloženým dôkazom preukázať, potom aj túto úvahu mal správca dane obsiahnuť v dôvodoch rozhodnutia.
15. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípu právneho štátu (Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (Čl. 46 Ústavy SR). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie ESĽP Krasca c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993 (séria A č. 254-B s. 49, § 30).
16. Na záver je potrebné dodať, že nie je vylúčené, že správny orgán po opätovnom zhodnotení uvedených dôkazov znovu dospeje k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, avšak k naplneniu atribútu preskúmateľnosti rozhodnutia bude potrebné rešpektovať citované ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku a doplniť odôvodnenie rozhodnutia o zhodnotenie obsahu označených dôkazných prostriedkov, ich vierohodnosti, relevancie vo vzťahu k plneniu špecifikovanému v preskúmavaných faktúrach. Až takéto odôvodnenie bude možné následne byť podrobené správnemu súdnemu prieskumu a meritórnemu posúdeniu veci. Z citovaného ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku totiž vyplýva, že správny orgán je povinný dôkazy navzájom si odporujúce hodnotiť a ďalej zdôvodní, prečo niektoré z nich pokladá za nevieryhodné, prečo niektoré z nich odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec zaoberať. Hoci vnútorné presvedčenie správneho orgánu hrá v procese hodnotenia dôkazov významnú úlohu, toto presvedčenie predstavuje svojvôľu, ale naopak malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky (obdobne rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08).
17. Ďalší dôvod nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného videl správny súd aj v nezrozumiteľnosti úvah žalovaného ohľadne dôvodov nepriznania práva na odpočet DPH žalobcovi. Na úvod je potrebné predostrieť, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí založil dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi na závere, podľa ktorého nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom označeným na faktúre žalobcovi. Žalovaný sa s týmto záverom správcu dane stotožnil, keď na strane 32 rozhodnutia uviedol, že žalobca nesplnil podmienky na odpočet dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keďže nebolo hodnoverne preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia a týmto z dodania tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH; nadôvažok však na strane 26 rozhodnutia žalovaný v poslednom odseku udáva: „Bolo zistené, že tovar na faktúrach vystavený deklarovaným dodávateľom DUEM GROUP s.r.o. mal byť dodaný v dodávateľskom reťazci ALDEA-ROM s.r.o. - DUEM GROUP s.r.o. - ZENCOR a.s., kde na 1. stupni je zmiznutý obchodník (ALDEA-ROM s.r.o.). Tento subjekt za zdaňovacie obdobie august 2017 podal posledné daňové priznanie k DPH, v ktorom uviedol nízku vlastnú daňovú povinnosť, pričom daňová povinnosť bola podľa údajov z kontrolného výkazu DPH účelovo znížená. Uvedené zakladá dôvodnú pochybnosť, že sa jedná o dodávky poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“.
18. Ako už bolo viackrát konštatované judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13.09.2019 sp. zn. 1Sžfk/16/2018, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.01.2020 sp. zn. 1Sžfk/22/2018), odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie) je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že existujú okolnosti nasvedčujúce tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladajú) uskutočnené
zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.
19. Správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu, tak ako ho deklaruje (preukáže teda všetky podmienky stanovené slovenským právnym poriadkom k uplatneniu odpočtu - materiálne - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálne podmienky pre odpočet DPH), môže orgán finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužite práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2017, sp. zn. 1Sžf/31/2016). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ teda orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom alebo daňovému podvodu je nutné zneužitie práva, resp. daňový podvod v daňovom konaní preukázať.
20. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že rozlišovanie dôvodov pre nepriznanie odpočtu DPH (neunesenie dôkazného bremena o dodaní plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, zneužitie práva, podvodné konanie) má zásadný vplyv na rozloženie dôkazného bremena v daňovom konaní. Práve z uvedeného dôvodu nemožno jednotlivé dôvody pre nepriznanie odpočtu DPH vzájomne stotožňovať, ako to učinil žalovaný v predmetnej veci. Len na okraj správny súd pri rozlišovaní jednotlivých dôvodov podotýka, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva EÚ v konečnom dôsledku vznikne nedôvodná ujma inému, v danom prípade štátu. Sledovaným cieľom tohto konania je aby sa daňový subjekt vyhol daňovým povinnostiam, alebo získal daňové zvýhodnenie. Od zneužitia ako dôvodu pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe je v zmysle judikatúry Súdneho dvora nutné odlišovať účasť na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov, ktorého účelom je taktiež nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu však dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Súčasne však súdny dvor vo svojej judikatúre stanovil, že právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje plnenia na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
21. Zatiaľ čo dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre zaťažuje žalobcu, dôkazné bremeno o zneužití práva nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel, resp. podvodnom konaní žalobcu zaťažuje správcu dane. Správca dane teda musí preukázať, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom (tak materiálnych - reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, ako aj formálnych podmienok pre odpočet DPH), a v tejto súvislosti riadnym výkladom daňového práva únie v zmysle článku 4 ods. 3 zmluvy o EÚ, bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľom právnej úprav DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie takéhoto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t. j. odporujúcim pôsobením trhového mechanizmu na ekonomickú činnosť daňových subjektov) a jeho dosiahnutie bolo hlavným účelom posudzovaného plnenia, pokiaľ správca dane mieni odoprieť odpočet DPH daňovému subjektu konštatovaním zneužitia práva daňovým subjektom. Pokiaľ by správca dane mienil zamietnuť právo žalobcu na odpočet DPH s poukazom na podvodné konanie, zaťažovalo by správcu dane dôkazné bremeno na preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, nakoľko tento je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Rovnako správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia žalovaného s poukazom na citované ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP konštatujúc nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (v časti absencie vysporiadania sa s listinnými dôkazmi pochádzajúcimi z dispozície
účastníkov preverovaného obchodu) a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (vo vzťahu k jednoznačnej identifikácii dôvodu pre nepriznanie práva žalobcu na odpočet) a vráteniu veci žalovanému s poukazom na citované ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný viazaný vyššie vysloveným záväzným právnym názorom správneho súdu.
23. Na záver správny súd uvádza, že z dôvodu čiastočnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia sa nemohol meritórne zaoberať prieskumom žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že s ohľadom na mimoriadnu rozsiahlosť preverovaných prípadov nemusí správny orgán zachádzať nevyhnutne do všetkých detailov preverovanej veci, je však potrebné aspoň stručne ale výstižne reagovať na správnym súdom vytýkaný nedostatok.
24. Správny súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov označených v žalobe a podaní žalobcu zo dňa 19.04.2021. Pre správny súd je podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. V prejednávanej veci na viac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie § 119, § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t.j. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného resp. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP).
25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.