Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-29-2021.pdf
PDF · 88.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci obžalovaného U. T., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. mája 2021 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/144/2014 zo dňa 30. novembra 2020, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/144/2014 zo dňa 30. 11. 2020 bol obžalovaný U. T. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sp. zn. Pv/229/14/6610 zo dňa 08. 12. 2014, ktorá mu kládla za vinu spáchanie zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v presne nezistený deň v mesiaci august 2013 v nočných hodinách približne v čase 00:00 h až 01:00 h po tom, ako ho maloletá N. K., nar. 21. 01. 2001 vpustila do bytu svojich rodičov vo S. G. na ul. N. XXX/ XX, ju obžalovaný chytil jednou rukou za ústa, aby nemohla kričať, rukou ju chytil okolo pása, zatiahol ju z kuchyne do obývačky, kde ju hodil na posteľ, po celý čas maloletej držal ústa, následne jej vyzliekol spodnú bielizeň, maloletá ho kopala, škriabala, udierala rukou, potom si na ňu ľahol a vykonal s ňou pohlavný styk, pričom o veku maloletej mal vedomosť,
potom, ako obžalovaný s maloletou N. K., nar. 21. 01. 2001 v presne nezistený deň v mesiaci august 2013 vykonal v byte na ul. Baníckej 683/23 vo Veľkom Krtíši proti jej vôli pohlavný styk, pri odchode z uvedeného bytu jej dal facku a povedal jej, že ak niekomu o tom povie, zle dopadne, že ju zabije.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní intervenujúca prokurátorka, ktoré neskôr písomne odôvodnila podaním zo dňa 28. 01. 2021 v podstate tým, že podľa jej názoru súd rozhodol jednostranne v prospech obžalovaného, neberúc do úvahy ďalšie dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia maloletej o protiprávnom konaní obžalovaného. Maloletá poškodená bola v prípravnom konaní vypočutá 2 krát, vypovedala úplne spontánne, plynulo a zhodne popísala skutočnosti o konaní obžalovaného. Tomuto záveru potom nasvedčuje aj znalecký psychologický posudok, podľa ktorého bola poškodená v čase skutku schopná správne vnímať udalosti, zapamätať si ich a potom ich aj reprodukovať. Neboli u nej zistené sklony k vedomému klamstvu, konfabulácii, resp. upravovaniu prežitých udalostí vo svoj prospech, prípadne v prospech iných osôb pri ich následnom reprodukovaní. Nie je preto zrejmé, prečo súd vôbec neprihliadal na závery tohto znaleckého posudku a vytvoril si záver o nepravdivosti tvrdení maloletej. Aj keď sa výpoveď pred súdom v niečom odlišovala od jej výpovedí z prípravného konania, tieto rozdiely možno pripísať aj odstupu času, keďže je to už 7 rokov od skutkov. V súvislosti so znaleckým posudkom na poškodenú ďalej uviedla, že sa nejednalo o
„predstavu a želanie prokuratúry“, ale išlo o znalecké dokazovanie, ktoré sa považuje v zmysle Trestného poriadku za dôkaz, ktorý má jednoznačne slúžiť na usvedčenie, resp. neusvedčenie obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. Pri takýchto druhoch zločinov sú málokedy pri nich zúčastnené okrem obžalovaného a poškodenej aj ďalšie osoby. Z toho dôvodu sa orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní snažili zabezpečiť všetky možné dostupné dôkazy a boli nimi teda aj znalecké posudky. Taktiež poukázala na výpoveď obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní pôvodne tvrdil, že v inkriminovanom čase sa vôbec nenachádzal vo Veľkom Krtíši. Na hlavnom pojednávaní už celkom rozporne tvrdil, že v tom čase bol v byte, kde býva maloletá poškodená, konala sa tam nejaká oslava. On bol však značne pod vplyvom alkoholu a na viac okolností si nepamätal, avšak rezolútne odmietol akýkoľvek intímny styk s maloletou poškodenou. Podľa jej názoru práve tvrdenia obžalovaného sú tendenčné a vymyslené, v snahe vyviniť sa z trestnej činnosti. Záverom poukázala na to, že práve sexuálne delikty sú špecifické tým, že len zriedka ich môže dosvedčiť aj nejaká ďalšia osoba ako priamy svedok sexuálneho trestného činu. Maloletá poškodená o konaní obžalovaného povedala svedkyni V. G. N., ktorá túto skutočnosť potvrdila. Prokurátorka na hlavnom pojednávaní trvala na vypočutí tejto svedkyne, čo však súd neučinil a rozhodol aj bez jej vypočutia. Je síce pravda, že súd navrhovanú svedkyňu predvolal, tá sa však na hlavné pojednávanie nedostavila, na ostatnom hlavnom pojednávaní nemala vykázané doručenie, a následne súd návrh na jej vypočutie zamietol a rozhodol vo veci. Na základe uvedených skutočností preto navrhla, aby krajský súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, a to podaním zo dňa 22. 02. 2021, v ktorom v podstate uviedol, že v prípade znásilnenia ide o taký zásah do fyzickej a psychickej integrity poškodenej, že tak orgány v prípravnom konaní, ako i súd musia jednoznačne preukázať, že skutok bol spáchaný, a že ho spáchal konkrétny páchateľ. Poukázal na to, že bol už dvakrát spod obžaloby oslobodený, a okresný súd pri zachovaní kontinuity dôkazov už tretí krát jednoznačne konštatoval, že skutok znásilnenia a vydierania poškodenej G. sa nestal. Podľa jeho názoru v prípade poškodenej ide o zmätočnú výpoveď, ktorá sa v ničom nezhoduje s inými výsluchmi svedkov a ostatnými dôkazmi. Poukázal na výpoveď brata poškodenej, U. G., ktorý v rozpore s poškodenou tvrdil, že vedel, kto prišiel v inkriminovaný večer do ich domácnosti, že v ten večer spal na sedačke v obývačke, kde sa mal podľa poškodenej odohrať skutok. Je ťažko uveriť, že v blízkosti spiaceho svedka by bolo možné spáchať takéto skutky bez toho, aby na to svedok nezareagoval. Za závažné považuje aj to, že svedok, vlastný brat poškodenej, na otázku obhajcu, či mohlo dôjsť k znásilneniu jeho sestry tým spôsobom, ako to ona uvádzala, uviedol, že mohlo aj nemuselo. Dokonca uviedol, že na druhý deň ráno po inkriminovanej udalosti si na sestre nič nevšimol, teda že by bola rozrušená, ani sa mu na nič nesťažovala. Niet jediného priameho dôkazu, ktorý by potvrdzoval tvrdenia poškodenej. Dokonca orgány činné v trestnom konaní neboli schopné zistiť, kedy vlastne ku skutku došlo, pričom poukázal na rozporuplné svedectvo poškodenej, ktorá tvrdila, že sa tak malo stať v čase konania tzv. HRKO-festu, ktorý však, ako bolo zistené, sa konal v dňoch 20. 06. 2013 - 22. 06. 2013, a nie v auguste 2013, ako je to uvedené v obžalobe. V tejto súvislosti podotkol, že pri skutku platí aj to, že nesmie byť časovo zameniteľný. Ďalej poukázal na svedectvo V. N. G., ktorá tiež v rozpore s výpoveďou poškodenej uviedla, že jej síce poškodená povedala, že ju mal obžalovaný znásilniť, ale povedala jej to po roku a súvislosti, ktoré uviedla s týmto skutkom, boli úplne iné, ako ich uviedla poškodená vo svojej výpovedi, nehovoriac o tom, že V. N. G. nebola priamym svedkom a preto aj jej svedectvo je len nepriamym dôkazom. Znalecký posudok PhDr. C. taktiež nie je priamym dôkazom, ktorý by zahŕňal výsledky exaktnej vedy, ale ide len o úvahy znalkyne vyplývajúce z výsluchu a vyšetrenia poškodenej. Na záver uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorý považuje za správny a zákonný. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie s následnou ohliadkou miesta, kde sa mal odohrať predmetný skutok, pričom zistil také skutočnosti, ktoré vyústili v následné oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že navrhuje podanému odvolaniu vyhovieť, teda aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Poukázala na písomné odôvodnenie odvolania a naviac dodala, že podstatná v celom konaní je výpoveď maloletej poškodenej, pričom nebol zistený dôvod, prečo by si mala celý skutok vymyslieť, naopak, ako obzvlášť zraniteľná obeť bola vypočutá dvakrát, pričom zotrvala na svojich výpovediach. Pokiaľ vypovedala rozdielne v niektorých drobnostiach, tak to nemá vplyv na posúdenie celej veci. Okresný súd poukázal na rozpory vo výpovediach, avšak nepriamych svedkov, ktoré podľa jej
názoru nie sú pre posúdenie viny podstatné. Preto navrhla, aby krajský súd odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.
Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, ktorý považuje za zákonný a správny. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, po vrátení veci vykonal aj obhliadku miesta činu, a zistil také skutočnosti, ktoré viedli k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby. Navrhol preto, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.
Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a prípadného trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami, najmä vo vzťahu k výroku o vine. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku (str. 5 - 7), s ktorým sa v plnej miere stotožnil.
Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na odvolacie dôvody okresného prokurátora, krajský súd konštatuje, že na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.
Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka - poškodeného k obžalovanému, teda či svedok s obžalovaným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu,
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je.
Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že v predmetnej trestnej veci jediným priamym dôkazom boli výpovede maloletej poškodenej. Tento dôkaz však krajský súd z rovnakých dôvodov ako okresný súd považuje za nedostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaného. Výpovede poškodenej vzhľadom na absenciu nepochybných a istých vyjadrení ohľadne najpodstatnejších okolností dôležitých pre trestné konanie, a existenciu množstva podstatných rozporov v nich sa vyskytujúcich, vyzneli v ich súhrne nejednoznačne a nepresvedčivo. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na významné a neprehliadnuteľné rozpory v jej výpovediach, týkajúcich sa podstatných okolností žalovaného skutku.
V tejto súvislosti krajský súd len pripomína, že poškodená v minulosti tiež uvádzala, že ju znásilnil aj brat obžalovaného, A. T., rovnako ako obžalovaný sa jej mal následne vyhrážať, že ak to niekomu povie, tak ju zabije, a rovnako jej mal dať pri tom facku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tom čase mala dlhodobejší vzťah práve s bratom obžalovaného, s ktorým aj mala pohlavný styk. Navyše v roku 2015 mala pohlavný styk s ďalším mužom, s ktorým otehotnela, nikomu sa s tým nezdôverila, a matka poškodenej to zistila až pri gynekologickom vyšetrení. Poškodená vypovedala, že obžalovaný ju vtiahol z kuchyne do obývačky a tam ju hodil na sedačku, kde ju znásilnil, čo je však v zjavnom rozpore s výpoveďou brata poškodenej - svedka U. G., ktorý vypovedal, že on spal v obývačke, a keď sa ráno zobudil, jeho sestra spala v izbe. Ohľadne znaleckého posudku A.. C., v ktorom sa znalkyňa vyjadrovala aj k vierohodnosti výpovede poškodenej aj krajský súd konštatuje, že ide o nepriamy dôkaz, znalkyňa sa vyjadrovala len k vierohodnosti výpovede poškodenej, ktorú však žiadnym spôsobom nie je možné verifikovať, pričom samotná znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že pravdepodobnosť dotazníkov na preukázanie vierohodnosti je 60 až 70%, čo znamená, že existuje 30 až 40% možnosť, že výpoveď poškodenej vierohodná nie je. V trestnom práve platí, okrem iných, aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo v praxi znamená, že znaleckému posudku, ako jednému z dôkazov, nie je možné priznať väčší význam a vierohodnosť, ako iným vykonaným dôkazom, zvlášť v prípade, keď všetky ostatné vykonané dôkazy nepotvrdzujú výpoveď poškodenej. Záverom je možné už len konštatovať, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo ustáliť aspoň približný dátum, kedy mali byť žalované skutky spáchané, a napriek snahe po doplnenom dokazovaní sa to nepodarilo ani súdu. Poškodená uvádzala, že skutky sa mali stať v auguste 2013, počas C.-festu. Ten, ako bolo preukázané, sa však konal v dňoch 21. 06. 2013 - 22. 06. 2013, a rodičia poškodenej uvádzali, že obžalovaný bol u nich niekedy na prelome júna a júla. Toto sú potom podstatné dôvodné pochybnosti, na základe ktorých nebolo možné uznať vinu obžalovaného zo spáchania žalovaných trestných činov. Na margo uvádzaných rozporov vo výpovediach obžalovaného, na ktoré poukázal prokurátor vo svojom odvolaní, krajský súd konštatuje, že je na obžalovanom, akú procesnú obhajobu zvolí, pričom nemusí preukazovať svoju nevinu, ale je na prokurátorovi, aby preukázal vinu obžalovaného.
Záverom je teda možné zhrnúť, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodenej ako jediný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. Aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Preto okresný súd v tomto prípade, rešpektujúc zásadu in dubio pro reo, nemal inú možnosť, ako oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.