Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sfk/28/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): ICE DREAM s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Teplická 2185/34, 058 01 Poprad, IČO: 36 475 939, Slovenská republika, právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom Jantárová 30, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, Slovenská republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100963744/2021 zo dňa 03.06.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. zo dňa 26. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. zo dňa 26. novembra 2025 podľa (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100963744/2021 zo dňa 03.06.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č. 101794899/2020 zo dňa 24.11.2020. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 381 271,53 EUR.

2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že daňovými orgánmi bolo spochybnené dodanie potravín - kuracích pŕs, morčacích pŕs, bravčového karé, syru od žalobcom deklarovaných dodávateľov (spoločnosti S Trade group s.r.o., Slovakia Food Tranding, s.r.o., Rodys Slovakia, s.r.o.). Podľa správcu dane žalobca nepreukázal dodanie týchto tovarov, nepreukázal nadobúdacie doklady k tovarom, certifikáty a osvedčenia a pod.

3. Správny súd sa nestotožnil s namietanou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Z odôvodnení rozhodnutí je zrejmé, že daňové orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu, sú uvedené vo veci aplikované ustanovenia zákonov. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu, pričom svoje rozhodnutie postavili na tom, že v danom prípade nevznikol nárok na odpočet dane u žalobcu z dôvodu, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH u dodávateľov žalobcu v preskúmavanom zdaňovacom období, kedy nebolo preukázané, že uvedené spoločnosti nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník. Zo strany dodávateľov neboli predložené dôkazy preukazujúce ich tvrdenia, nebola preukázaná preprava tovaru, nebol preukázaný pôvod tovaru ako dôkaz reálneho obstarania a nadobudnutia zo strany jednotlivých dodávateľov. Nie je známe, kto vykonal prepravu tovaru, na koho účet bola preprava tovaru vykonaná a ako prebiehala, kde bolo miesto nakládky tovaru, ani vozidlá, ktoré vykonávali prepravu. Dodávateľské spoločnosti žalobcu tak nepreukázali dodanie tovaru. Správca dane a následne aj žalovaný dospeli k záveru, že medzi jednotlivými článkami reťazcov dochádzalo iba k vystavovaniu faktúr, bez reálnej dodávky tovaru. Preverovaní obchodníci nepreukázali prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, nepreukázalo sa, kto v skutočnosti objednal a zabezpečoval prepravu, kto v skutočnosti znášal náklady na prepravu.

4. K namietanému prekročeniu maximálnej dĺžky daňovej kontroly a jej následnej nezákonnosti z dôvodu prerušenia pre účel získania medzinárodnej výmeny informácii, správny súd uviedol, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynie. Celková dĺžka daňovej kontroly nepresiahla zákonom stanovenú ročnú lehotu.

5. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu nezákonnosti dôkazov získaných bez súčinnosti s daňovým subjektom, ktorou žalovaný vytýkal správcovi dane, že použil informácie získané z iných daňových kontrol bez možnosti žalobcu vyjadriť sa k nim a tiež, že použil výpovede z trestného konania ako dôkaz v daňovom konaní a odpovedí z medzinárodnej výmeny daňových informácii z dôvodu, že boli realizované bez súčinnosti žalobcu. Správny súd poukázal na o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov daňového poriadku (ďalej aj ako „daňový poriadok“) definujúci dôkaz použiteľný v konaní pred daňovými orgánmi. Uviedol, že žalobca mal možnosť v daňovom konaní oboznámiť sa s obsahom listín, ktorých obsahom boli svedecké výpovede z iných konaní vrátane trestných konaní a tiež informácií získaných z medzinárodnej výmeny daňových informácii. Žalobca mal možnosť sa k týmto dôkazom aj vyjadriť a daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva.

6. Správny súd poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.04.2015 pripomenul, že v daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, pričom je daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a v neposlednom rade aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu.

7. K námietke žalobcu, že správca dane vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie (vypočuť svedkov), správny súd argumentoval, že žalobca bol s výsledkami šetrenia správcu dane u dodávateľov žalobcu oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2017. Na tomto ústnom pojednávaní mal žalobca možnosť v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vyjadriť sa k zisteniam, k spôsobu ich zistenia, alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Správca dane zároveň v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku žalobcu oboznámil so svojimi pochybnosťami o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a zároveň ho vyzval, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca sa na ústnom pojednávaní k zisteným skutočnostiam vyjadril, že tovar od dodávateľa si riadne objednal, tovar bol doručený, prevzatý zodpovednými osobami a riadne bezhotovostne zaplatený na účet dodávateľa. Žalobca okrem tohto vyjadrenia žiadne dôkazy nepredložil a ani nenavrhol vykonať výsluch svedkov. Žalobca mohol, po oboznámení sa zo zistenými skutočnosťami zo strany správcu dane na ústnom pojednávaní, na preukázanie jeho tvrdení navrhnúť ako dôkaz vypočutie svedkov, keďže už v tom čase mal vedomosť o zisteniach správcu dane.

8. Z dôkazov zabezpečených v konaní vyplynuli dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení žalobcom deklarovaných dodávok tovaru. Nepreukázaním skutočných dodávateľov tovaru, tak nebol objasnený ani pôvod tovaru. Žalobca nepredložil účtovné doklady vzťahujúce sa na preverované zdaniteľné obchody. Vystavenie faktúr a dodanie tovaru pre žalobcu síce bolo konateľom dodávateľa potvrdené, avšak bez toho, aby toto tvrdenie bolo podporené ďalšími dôkazmi. Nebolo úlohou daňových orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý si uplatnil odpočet DPH, preukázať, že predmetný tovar mu dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Ani potvrdenie konateľa dodávateľa o vyhotovení faktúry a dodaní tovaru, či realizácia úhrady nie sú dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu, ak tieto skutočnosti (po spochybnení reálnosti dodania tovaru správcom dane) neboli podporené ďalšími dôkazmi. Žalobca v tomto smere neprodukoval žiadnu relevantnú argumentáciu, ani nevyvinul dostatočnú procesnú aktivitu spočívajúcu v predložení dôkazov, ktoré by mali za následok prenos dôkazného bremena späť na správcu dane. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľmi, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od iných ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. V danom prípade išlo o obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov a ktorý nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru podľa toho, ako bol fakturovaný, čím neboli splnené ani podmienky pre odpočítanie dane u žalobcu.

9. Výrok rozsudku správneho súdu bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 2 : 1. Prehlasovaný člen senátu k odôvodneniu rozsudku pripojil odlišné stanovisko, v ktorom sa nestotožnil so záverom vyhodnotenia námietky nevykonania dôkazu výsluchu svedka (IT.), ako i posúdenia otázky dodania tovaru vo vzťahu k deklarovaným zisteniam a obsahu administratívneho spisu.

10. Vo vzťahu k výsluchu svedka pána V.. G. Q., člen senátu bol názoru, že svedok nebol riadne vypočutý v rámci daňovej kontroly a mal byť opäť v konaní vypočutý za prítomnosti žalobcu. Práve tým, že by mohol i žalobca klásť svedkovi otázky, mohli sa jeho výpoveďou zistiť skutočnosti, ktoré by osvedčili žalobcove tvrdenia v otázke dodania tovaru. Práve žalobca, ktorý deklaroval obchody a z týchto obchodov si uplatňoval právo na odpočet DPH, tým, že by mal poznať detaily obchodovania, mohol kladením otázok ozrejmiť doposiaľ zistený skutkový stav. Správca dane nemohol poznať detaily obchodovania, a preto aj rozsah otázok nemohol náležite smerovať k detailným zisteniam v otázke obchodovania. Bolo právom žalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky.

11. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 06.2022 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.10.2022 člen senátu nesúhlasil s tvrdením, že žalobca nevedel predložiť listiny vo vzťahu k obchodovanej komodite, čoho dôsledkom malo byť nepreukázanie dodania tovaru. Pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Ak dochádzalo k porušeniam, sankcionovaný má byť predovšetkým dodávateľ žalobcu, nie sám žalobca, ktorý nemôže znášať následky za dodávateľa, ktoré nemal ako vedieť, resp. nebolo by spravodlivé od neho očakávať. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je jeho povinnosťou tieto závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov od dodávateľa nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane založené na indíciách a domnienkach.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

12. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa a . Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd v súlade s ust. napadnutý rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. zo dňa 26. novembra 2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

13. V kasačnej sťažnosti a v ďalších podaniach (vyjadreniach) adresovaných správnemu súdu po podaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že za nesprávne považuje právne posúdenie veci a že daňové orgány pri preukazovaní skutočností týkajúcich sa dodávateľov neoprávnene preniesli dôkazné bremeno na sťažovateľa.

14. Sťažovateľ pripomenul, že v písomnom vyjadrení k protokolu navrhoval, aby správca dane vykonal v rámci vyrubovacieho konania vypočutie svedkov, a to konkrétne V. ktorý mal podľa vyjadrenia daňového subjektu objednávať tovar od spoločnosti Slovakia food trading, s. r. o., pani J. S., ktorá zabezpečovala skladovú evidenciu v prevádzke kontrolovaného daňového subjektu v Ploskom, pána U. Z., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období vedúcim skladu v Ploskom, v ktorom skladoval nakúpený tovar kontrolovaný daňový subjekt. Ďalej kontrolovaný daňový subjekt navrhol vypočuť ako svedka konateľa dodávateľskej spoločnosti S Trade Group s.r.o., Ing. Slavomíra Fečkeho, konateľa dodávateľskej spoločnosti RODYS Slovakia, s.r.o. , ktorý mal zabezpečovať dodávky pre kontrolovaný daňový subjekt a tiež pána Milana Šilhána, ktorý bol splnomocnený konať za spoločnosť CROSS CONSULTING, s. r. o.

15. Správca dane požiadavke na vypočutie nevyhovel, k čomu sťažovateľ poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-277/14 GST - PPHU STEHCEMP Sp. FLORIAN STEFANEK, Janina STEFANEK, JAROSLAW STEFANEK proti DYREKTOR IZBY SKARBOWEJ w LODZI zo dňa 22. októbra 2015 argumentoval, že v súvislosti s argumentom vnútroštátneho súdu, že keďže neexistujúci subjekt nemohol uskutočniť dodanie tovaru ani vystaviť faktúru za takéto dodanie, nemohlo dôjsť k dodaniu, pretože nebolo možné identifikovať skutočného dodávateľa, smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty nepodmieňuje uplatnenie práva na odpočítanie dane existenciou dodávateľa tovaru alebo jeho právom vystavovať faktúry. Pokiaľ smernica stanovuje, že dodávateľ musí byť zdaniteľnou osobou, postavenie zdaniteľnej osoby nemôže závisieť ani od dodržiavania povinnosti zdaniteľnej osoby podať daňové priznanie a zaplatiť DPH, ani podliehať povinnosti zverejniť účtovnú závierku alebo mať príslušné oprávnenie

16. Sťažovateľ poukázal na to, že pojem „dodanie tovaru“ neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa akýkoľvek prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s nim nakladať, akoby bola jeho vlastníkom, a prípadná absencia právomoci právne disponovať s tovarom nemôže znamenať, že sa dodanie tohto tovaru neuskutočnilo, keďže uvedený tovar bol skutočne odovzdaný spoločnosti, ktorá ho použila na potreby svojich zdaniteľných plnení.

17. Sťažovateľ namietal, že správca dane konal v rozpore s § 68 ods. 3 daňového poriadku, nakoľko predmetné ustanovenie predpokladá, že správca dane vykoná dokazovanie (§ 24) alebo vykoná miestne zisťovanie a až potom o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane (§ 19). Avšak správca dane navrhované dôkazy vypočutím svedkov nevykonal a nevykonal ani iné dokazovanie v zmysle navrhnutých pripomienok.

18. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-355/03, C-484/03, FULCRUM ELECTRONICS LTD. a BOND HOUSE Systems LTD., podľa ktorých plnenia samé o sebe nepoznačené podvodom vo vzťahu ku dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenou osobou podliehajúcej dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Jednotný základ jej stanovenia v znení smernice Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazci dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, ktoré sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

19. Podľa sťažovateľa v konaní pred daňovými orgánmi preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na uplatnenie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od spoločnosti Slovakia Food Trading, s. r. o., čím uniesol dôkazné bremeno a závery správcu dane nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Okrem toho daňový subjekt uvádza, že vo vyrubovacom konaní navrhol vypočuť svedkov, ktorí by jednoznačne a nespochybniteľne vyvrátili prípadné pochybnosti správcu dane, avšak správca dane vypočutie týchto osôb ako svedkov odmietol vykonať vo vyrubovacom konaní. Daňový subjekt uvádza, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach. Ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale len vymedzuje rozsah ich dôkaznej povinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Daňový subjekt mal preukázať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených jeho dodávateľmi a jeho dôkazné bremeno nie je možné ponímať extenzívne a rozširovať ho aj na preukázanie iných skutočností, teda aj takých, na ktoré sa vzťahovala dôkazná povinnosť iných subjektov. Správca dane svoje tvrdenia založil najmä na záveroch protokolov z daňových kontrol dodávateľských spoločností, t. j. z iných daňových kontrol, ku ktorým sa nemohol daňový subjekt v priebehu ich výkonu vyjadrovať ani klásť svedkom otázky.

20. Sťažovateľ vyjadril názor, že pokiaľ správca dane rozhodne v neprospech daňového subjektu, pretože daňový subjekt nepreukázal svoje tvrdenie z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, potom taký záver predpokladá, že správca dane riadne a úplne vykonal dôkazy a umožnil daňovému subjektu využiť jeho práva, ktoré mu daňový poriadok poskytuje. Správca dane v daňovom konaní vo veci, ktorá je predmetom dokazovania, musí dôkaz zabezpečiť tak, aby sa mohol kontrolovaný daňový subjekt k tomuto vyjadriť zákonne ustanoveným postupom.

21. Sťažovateľ považoval za nesprávny záver správcu dane, že nevzniklo u sťažovateľa ako kontrolovaného daňového subjektu právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, pretože neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 49 ods. a ods. 2 písm. a) zákona o DPH, tento nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. To, že údajne nevznikla daňová povinnosť dodávateľovi daňového subjektu konštatoval správca dane na základe dôkazov (informácie z IS FS SR, informácie z MVI, resp. od iného správcu dane) získaných nezákonným spôsobom a sťažovateľ preto považoval tento dôkaz za nepoužiteľný v predmetnom daňovom konaní.

22. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na to, že Súdny dvor EÚ vydal dňa 22. októbra 2015 rozsudok, ktorý sa zaoberal zamietnutím práva na odpočítanie DPH v prípade, ak dodanie tovaru uskutočnil subjekt považovaný za neexistujúci, a to rozsudkom vo veci C-277/14 GST - PPHU STEHCEMP Sp. Predmetom sporu C-277/14 bola otázka, či je vnútroštátna právna úprava, na základe ktorej sa zdaniteľnej osobe zamietne právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý sa má považovať za neexistujúci a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme DPH (ďalej len „DPH smernica“).

23. Právo zdaniteľných osôb na odpočítanie DPH predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH. V zásade nemôže byť obmedzené a uplatňuje sa na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Cieľom pravidiel odpočítania je totiž úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH, ktorá je splatná alebo zaplatená v rámci všetkých jeho ekonomických činností, bez ohľadu na účel a výsledky týchto činností pod podmienkou, že tieto v zásade podliehajú DPH. K vecným podmienkam potrebných na uplatnenie práva na odpočítanie dane je, že dotknutá osoba musí byť zdaniteľnou osobou v zmysle DPH smernice, že táto osoba musí uvedené tovary a služby používať na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a tieto tovary a služby musia byť na vstupe poskytnuté inou zdaniteľnou osobou.

III. Konanie na kasačnom súde

24. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (, , ), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( a ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 26. novembra 2025, ktorým podľa zákona zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100963744/2021 zo dňa 03.06.2021.

26. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane u sťažovateľa (v tom čase pod obchodným menom FEGA FROST, s.r.o.) ako u daňového subjektu vykonal kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia január 2015, február 2015 a apríl 2015 až december 2015, ktorá začala dňa 28.06.2017.

27. Rozhodnutím č. 101794899/2020 zo dňa 24.11.2020 správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 381 271,53 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie november 2015 z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľov Slovakia Food Trading, s. r. o., S Trade Group s.r.o. a RODYS Slovakia, s.r.o., pretože dospel k záveru, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru a sťažovateľ si uplatnil odpočet DPH neoprávnene. Podľa správcu dane nebolo preukázané, že dodávatelia nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastníci podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru podľa zákona o DPH, ale len povinnosť zaplatiť daň podľa zákona o DPH. Nebola preukázaná reálna existencia deklarovaných obchodných transakcií. Chýbali dôkazy o preprave tovaru a jeho pôvode. Existovali pochybnosti o zapojení do reťazových alebo karuselových obchodov. Správca dane sa opieral o ustanovenia a , a zákona o DPH, podľa ktorých právo na odpočet dane vzniká len ak vznikla daňová povinnosť dodávateľovi a tovar bol reálne dodaný. V priebehu daňovej kontroly správca dane zaslal Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, Národnej jednotke finančnej polície v Nitre výzvu k poskytnutiu súčinnosti a z jeho odpovede zistil, že je vedené trestné stíhanie za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa , , z ktorého sú obvinení N., M. a M. na tom skutkovom základe, že ako členovia organizovanej skupiny v období od júla 2014 do decembra 2015 s úmyslom neoprávnene znížiť vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty zabezpečili založenie, resp. personálne obsadenie a ovládanie spoločností CROSS CONSULTING, s. r. o., PPWIN s. r. o., Access line s. r. o., PROCON s.r.o., Afrodita Slovakia s. r. o. a Slovakia Food Trading, s. r. o., aby podľa pokynov obvineného N. S. vytvorili fakturačný reťazec deklarujúci nákup a predaj prevažne mrazených kuracích pŕs a iného mrazeného mäsa, syrov a rôzneho iného tovaru, ktorý bol však vykonaný výlučne s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu tak, že spoločnosť Slovakia Food Trading, s. r. o. prostredníctvom konateľa obvineného M. C. deklarovala v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nákup tohto tovaru od účelovo jestvujúcich spoločností CROSS CONSULTING, s. r. o., PPWIN s. r. o., Access line s. r. o., PROCON s.r.o. a Afrodita Slovakia s. r. o., založených na plnenie funkcie tzv. nárazníkových spoločností, pričom tieto spoločnosti nevykonávali žiadnu podnikateľskú činnosť. Obvinený N. S. v mene týchto spoločností vyhotovoval faktúry, ktorými mali tieto spoločnosti predávať ten istý tovar nadobudnutý z Českej republiky od spoločností KOVÁŘ plus s.r.o., MADE GROUP, a.s., Arkileva, s.r.o. a Diva equilibrium s.r.o. pre spoločnosť Slovakia Food Trading, s. r. o.

28. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca deklaroval dodanie tovaru aj z tuzemska do iného členského štátu, a taktiež zistil, že tovar, z nadobudnutia ktorého si uplatnil odpočítanie dane, pochádza z iných členských štátov. Za účelom preverenia skutočného toku tovaru, jeho pôvodu a prepravy správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie podľa nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, správca dane prerušil rozhodnutím zo dňa 09.01.2018 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február a apríl až december 2015 odo dňa 11.01.2018 až do dňa získania informácií pre správne určenie dane. Skutočnosť, že dňa 15.01.2020 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly, oznámil správca dane žalobcovi oznámením č. 100222534/2020 zo dňa 21.01.2020. Správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácii zistil, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom bola zapojená aj poľská spoločnosť PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec, ktorá vystupuje ako odberateľ spoločnosti ICE DREAM s.r.o. (pozn.: do 30.12.2019 FEGA FROST, s.r.o.), a ktorá si mala sama zabezpečovať prepravu tovaru vlastnými vozidlami. Poľská spoločnosť mala tovar nakúpený na základe faktúr od spoločnosti ICE DREAM s.r.o. (pozn.: do 30.12.2019 FEGA FROST, s.r.o.) dodať pre slovenských odberateľov Afrodita Slovakia s. r. o., PROCON s.r.o., Access line s. r. o., CROSS CONSULTING, s. r. o., S Trade Group s.r.o. Išlo o spoločnosti, o ktorých správca dane v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní disponoval informáciami, že boli založené na plnenie funkcie tzv. „nárazníkových spoločností“, pričom tieto spoločnosti nevykonávali žiadnu podnikateľskú činnosť a vytvorili fakturačný reťazec, ktorý mal za cieľ získať neoprávnenú daňovú výhodu. U poľského daňového subjektu PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec bola vykonávaná daňová kontrola za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2015 a podľa vyjadrenia poľskej daňovej správy tento daňový subjekt podával neúplné informácie a vysvetlenia, nepredkladal všetky požadované doklady a skontaktovať sa s ním bolo náročné. Z výpisov z mýtnych transakcií správca dane zistil, že preprava tovaru sa neuskutočnila tak, ako to deklaroval daňový subjekt v predložených prepravných dokladoch. Tvrdenia daňového subjektu boli v rozpore so skutočnosťami zistenými z transakcií z mýtneho systému a deklarované dodania tovaru neodrážali skutočnosť. Po zhodnotení všetkých dôkazov a rozhodujúcich skutočností bolo správcom dane preukázané, že sťažovateľ v predmetnom zdaňovacom období nedodal tovar (kuracie prsia) pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec, Obojna 74,37-416 Zbydniów podľa vystavených faktúr. Správca dane listom č. 100699594/2020 zo dňa 18.03.2020 (doručený dňa 26.03.2020) oboznámil kontrolovaný daňový subjekt v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku so zistenými skutočnosťami pri daňovej kontrole. Svoje vyjadrenie k uvedeným skutočnostiam doručil daňový subjekt dňa 14.04.2020. Dňa 12.05.2020 správca dane vyhotovil protokol č. 100876520/2020 z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2015, február 2015 a apríl 2015 až december 2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil žalobcovi dňa 13.05.2020. Dňa 03.08.2020 doručil žalobca svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Pri ústnom pojednávaní, z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 30.10.2020, správca dane akceptoval návrh žalobcu a stanovil termín ústneho pojednávania na deň 19.11.2020. Dňa 19.11.2020 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účasti JUDr. Aleny Rudohradskej, advokátky splnomocnenej na tento úkon (plnomocenstvo zo dňa 18.11.2020), ktorého hlavným predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu. Na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia všetkých dôkazov správca dane dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie november 2015, pretože nebolo preukázané, že k deklarovaným obchodom reálne došlo, a teda, že došlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle o DPH v znení neskorších predpisov.

29. Proti rozhodnutiu správcu dane podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany tvrdených dodávateľov ako základnej podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, t. j. u dodávateľov nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti zakladajúcej právo na odpočítanie dane u sťažovateľa. Nebolo preukázané, že fakturované zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Žalovaný dodal, že samotná existencia faktúry nepostačuje a daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou, ktorá je uvedená na faktúre, čo v priebehu daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

31. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH dodaním tovaru je

a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,

c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

33. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

34. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

36. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

37. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

38. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

39. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknu´ pochybnosti o spra´vnosti, pravdivosti alebo u ´plnosti dokladov predlozˇeny´ch kontrolovany´m danˇovy´m subjektom alebo o pravdivosti u´dajov v nich uvedeny´ch, ozna´mi spra´vca dane tieto pochybnosti kontrolovane´mu danˇove´mu subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najma¨ aby neu´plne´ u´daje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdive´ u´daje opravil alebo pravdivostˇ u´dajov riadne preuka´zal.

41. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.

42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd v napadnutom rozsudku porušil zákon tým, že vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne vyhodnotil dôvodnosť správcom dane vznesených pochybností o uskutočnení sporných zdaniteľných plnení, z ktorých si sťažovateľ odpočítal daň. Tvrdil, že daňovým orgánom preukázal uskutočnenie dodaní od deklarovaných dodávateľov. Namietal nesprávnosť postupu správcu dane akceptovaný správnym súdom, kedy bola na žalobcu prenesená ťarcha dôkazného bremena na preukázanie uskutočnenia plnení týkajúcich sa dodávateľov sťažovateľa.

43. Vo všeobecnosti je účelom daňového konania zisťovanie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom však daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

44. Na č. l. 4 administratívneho spisu sa nachádza zápisnica z ústneho pojednávania so sťažovateľom zo dňa 28.06.2017, na ktorom sťažovateľ predložil došlé faktúry za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobia. Na č. l. 10 administratívneho spisu sa nachádza výzva adresovaná sťažovateľovi na predloženie dokladov o preprave tovaru potvrdzujúcich splienenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Sťažovateľ predložil správcovi dane potvrdenie o prijatí tovaru a CMR. Na č. l. 24 administratívneho spisu sa nachádza zápisnica z ústneho pojednávania, predmetom ktorého bol výsluch svedka Róberta Pištu, bývalého konateľa spoločnosti Slovakia Food Trading, s. r. o. Sťažovateľ bol o termíne výsluchu riadne upovedomený, na ústnom pojednávaní sa nezúčastnil.

45. Na č. l. 43 administratívneho spisu sa nachádza zápisnica z ústneho pojednávania so sťažovateľom zo dňa 21.11.2017, ktorého predmetom bolo podanie vysvetlenia konateľa kontrolovaného daňového subjektu k dodávateľsko-odberateľským vzťahom sťažovateľa. Konateľ sťažovateľa bol požiadaný o vysvetlenie k obchodom k deklarovaným dodávateľom S Trade Group s.r.o., Slovakia Food Trading, s. r. o. a ToReas, s.r.o. (RODYS Slovakia, s.r.o.). Správca dane na ústnom pojednávaní oboznámil sťažovateľa s vykonanými úkonmi, so zisteniami z daňovej kontroly a s ich vyhodnotením, pričom zápisnica obsahuje podrobnú argumentáciu správcu dane o pochybnostiach o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch sťažovateľom predložených k výkonu daňovej kontroly. Zároveň správca dane vyzval sťažovateľa, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a preukázal riadne pravdivosť týchto údajov. Na ústnom pojednávaní sťažovateľ nepredložil správcovi žiadne listiny.

46. Na č. l. 44 administratívneho spisu sa nachádza zápisnica z ústneho pojednávania so zamestnancami sťažovateľa, ktorí predložili zoznam úhrad dodávateľských faktúr za príslušné zdaňovacie obdobie a prepravné doklady k faktúram vystaveným pre odberateľa TWARDZIK CZ s.r.o.

47. Na č. l. 121 administratívneho spisu sa nachádza list správcu dane zo dňa 27.02.2020 adresovaný sťažovateľovi, v ktorom ho správca dane upovedomuje o termíne ústneho pojednávania za účelom oboznámenia so zisteniami z daňovej kontroly. Sťažovateľ oznámil telefonicky správcovi dane, že sa ústneho pojednávania nezúčastní a žiada o zaslanie oboznámenia so zisteniami z daňovej kontroly poštou. Správca dane jeho požiadavke vyhovel a zistenia mu zaslal listom zo dňa 18.03.2020 (č. l. 124 administratívneho spisu), v liste podrobne opísal zistenia, ktoré ho viedli k záveru o pochybnostiach o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly a vyzval ho na predloženie dôkazov odstraňujúcich uvedené pochybnosti v lehote 20 dní od doručenia oboznámenia. Sťažovateľ sa k oboznámeniu vyjadril listom zo dňa 07.04.2020, namietal zákonnosť priebehu daňovej kontroly a spochybnil presun dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. K vyjadreniu nepripojil žiadne listiny ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

48. Z dikcie § 46 ods. 5 daňového poriadku nevyplýva označenie úkonu, akým správca dane oznamuje svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu. Zákonodarca neprikazuje formu ani prostriedok, ktorým má správca adresovať takéto oznámenie. Daňovému subjektu môžu byť pochybnosti oznámené v písomnej forme alebo mu môžu byť oznámené počas ústneho pojednávania. Zákonodarca nešpecifikuje ani obsahové náležitosti takéhoto oznámenia, a preto je na posúdení konkrétneho prípadu, či pochybnosti o spra´vnosti, pravdivosti alebo u´plnosti dokladov predlozˇeny´ch kontrolovany ´m danˇovy´m subjektom alebo o pravdivosti u´dajov v nich uvedeny´ch oznámil správca dane tak, že v úkone adresovanom daňovému subjektu tento mohol rozpoznať oznámenie podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku.

49. Z vyššie uvedeného opisu jednotlivých úkonov vyplýva, že správcom dane bol sťažovateľ počas daňovej kontroly informovaný o konkrétnych pochybnostiach týkajúcich sa ním predložených dokladov, ako i o reálnosti tvrdeného obchodu a legitimite výdavkov, z ktorých si sťažovateľ odpočítal daň. Vyplývajú z nich jednoznačne pochybnosti o reálnom uskutočnení plnení (dodaní služieb) od tvrdených dodávateľov (pozn.: sťažovateľ v priebehu daňovej kontroly netvrdil, resp. nepreukazoval, že by dodávateľom tovaru bol iný subjekt ako ním deklarovaný dodávateľ). Sťažovateľ bol viackrát vyzvaný, aby odstránil pochybnosti o skutočnom priebehu tvrdených dodaní a aby predložil dôkazy o pravdivosti u´dajov uvedeny´ch v listinách predložených správcovi dane. Správca dane splnil povinnosť ustanovenú v § 46 ods. 5 daňového poriadku, čím zároveň došlo k prenosu dôkazného bremena sťažovateľa. Preto tejto námietke kasačný súd nemohol prisvedčiť.

50. V rozhodnutí vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie k výkladu práva EÚ Su´dny dvor EU´ uvádza, že: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“

51. Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí vo veci Kemwater venoval statusu osoby deklarovane´ho doda ´vatelˇa a konsˇtatoval, zˇe uvedenie osoby deklarovane´ho doda´vatelˇa na danˇovom doklade nie je hmotnopra´vnou podmienkou na odpocˇi´tanie dane, avsˇak status osoby deklarovane´ho doda ´vatelˇa hmotnopra´vnou podmienkou je. Do^kazne´ bremeno ohlˇadom statusu osoby doda´vatelˇa ma ´ spravidla osoba, ktora´ si uplatnˇuje odpocˇi´tanie dane. Takýto záver možno vidieť aj vo význame, že okrem preukázania dodania tovaru a služby je povinnosťou osoby uplatňujúcej si odpočítanie dane preukázať, že osoba, ktorá tovar alebo službu dodala, bola zdaniteľnou osobou a že jej týmto dodaním vznikla daňová povinnosť. Tieto dôkazy môžu okrem iného zahŕňať dokumenty, ktorými disponujú dodávatelia a poskytovatelia, od ktorých zdaniteľná osoba kúpila tovar alebo služby, za ktoré zaplatila DPH (Ferimet, C-281/20, bod 39; Kemwater ProChemie, C-154/20, bod 34). Nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky.

52. Je potrebné pripomenúť, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní a tiež vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. V súvislosti s predmetným prípadom dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva (pozn. k tomu pozri rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025 - v obdobnej veci rovnakého sťažovateľa).

54. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27), (rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025). Pokiaľ by sa teda v konaní nepreukázalo, že zdaniteľné obchody vôbec prebehli, alebo by sa zistilo, že plnenia deklarované daňovým subjektom sa u neho nenachádzajú, resp. nezanechali žiadnu stopu svojej existencie, alebo z dôkazov produkovaných daňovým subjektom nevyplýva existencia materiálneho plnenia, ktorý má - podľa vlastných tvrdení daňového subjektu, pochádzať od konkrétneho dodávateľa, pričom dodanie tovaru od deklarovaného dodávateľa, ako ani od inej konkrétnej zdaniteľnej osoby sa nepreukázalo a pod., správca dane by mohol uzavrieť, že daňovému subjektu tovar alebo služby neboli nikdy dodané. Zároveň by potom bolo namieste konštatovať, že daňový subjekt preukazne nebol súčasťou reálnych plnení, z ktorých si uplatňoval odpočet dane. Za určitých okolností by bolo možné tiež tvrdiť, že daňový subjekt bol súčasťou tvrdených obchodných vzťahov, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej (jediným) cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a daňovému subjektu by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH uplatnenej z dodávateľskej (prijatej) faktúry.

55. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak daňový subjekt bol pritom súčasťou obchodu (alebo reťazca obchodov), v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich zdaniteľné plnenia z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti, v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť daňovému subjektu právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej DPH, avšak len za predpokladu, že tieto orgány objektívne preukázali, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50).

56. Sťažovateľovi vyrubený rozdiel dane na DPH za príslušné zdaňovacie obdobie bol dôsledkom záveru správcu dane, že zo strany daňového subjektu (sťažovateľa) nebolo preukázané prijatie tovarov/ služieb podľa faktúr od na faktúrach uvedeného dodávateľa, príp. od inej zdaniteľnej osoby, t. j. na zákonnom základe nepreukázania tzv. hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Tým, že sťažovateľ neprodukoval relevantné dôkazy preukazujúce dodanie predmetných tovarov/ služieb, nesplnil podmienku práva na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou potom kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd skonštatovali, že sťažovateľ nepreukázal dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov a že reálne existujúci tovar nekorešponduje s fakturačným tokom vystaveným deklarovanými dodávateľmi, ako dôvod tohto nepriznania odpočítania dane vymedzili neunesenie dôkazného bremena sťažovateľom vo vzťahu k preukázaniu identity skutočných dodávateľov nespochybnených tovarov (rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025). Pokiaľ správca dane, žalovaný a správny súd teda argumentovali, že sťažovateľ nepreukázal, že mu boli tovary dodané deklarovanými dodávateľmi (resp. dodanie od deklarovaných dodávateľov bolo spochybnené), spochybnili práve splnenie materiálnej/ hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru/služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o DPH (rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025). Z doterajšieho konania je zrejmé, že v daňovom konaní vzniknuté pochybnosti o dodaní tovarov/služieb konkrétnym dodávateľom sťažovateľ nevyvrátil a zároveň nepreukázal, že by tovar dodala iná zdaniteľná osoba. V danom prípade nešlo o „zlyhanie“ na subdodávateľskom stupni, ale existovala dôvodná pochybnosť, že tovary/služby boli dodané osobou uvedenou na faktúre. Možno preto zhrnúť, že na zistený skutkový stav sa nevzťahoval právny rámec vychádzajúci z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo, ani v zmysle ďalšej obdobnej judikatúry vykonanie tzv. Axel Kittel testu, keďže aj ten sa vzťahuje na posúdenie účasti na daňovom podvode alebo zneužití práva, kedy konanie daňového subjektu in fraudem legis je postavené na nespornosti splnenia všetkých hmotnoprávnych podmienok inak relevantných pre priznanie práva na odpočítanie DPH.

57. Kasačný súd sa uvedeným konštatovaním nijako neodkláňa od cha´pania a konceptu insˇtitu´tu pra ´vnej zodpovednosti, z ktorého vyplýva, zˇe nikto nemo^zˇe zna´sˇatˇ zodpovednostˇ za konanie tretieho subjektu, na ktore´ nema´ zˇiaden dosah, resp. ktore´ je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej pra ´vom. Nedostatky v u´cˇtovnej evidencii, pri´padne akejkolˇvek inej danˇovo relevantnej dokumenta´cii, ako aj ine´ nezrovnalosti na strane tretej osoby nemozˇno bez opory v za´kone pricˇi´tatˇ na tˇarchu danˇove´ho subjektu, ktory´ je s touto osobou v doda´vatelˇsko-odberatelˇskom vztˇahu. Súdny dvor (ani vnútroštátna judikatúra) však neprikazuje správcovi dane v prípadoch zistených nedostatkov na strane treti´ch subjektov priznať kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočet dane automaticky bez ohľadu na ďalšie okolnosti, ale len konštatuje, že to bez ďalšieho (dokazovania) nemá viestˇ k za´veru o nepreuka´zani´ existencie zdanitelˇne´ho plnenia. Právne významným predpokladom na prospech priznania práva na odpočet dane je zistenie, zˇe kontrolovany´ danˇovy´ subjekt disponuje vlastny´mi danˇovo vy´znamny´mi do^kazmi, ktore´ preukazuju´ opak.

58. „Danˇovy´ subjekt ma´ v danˇovom konani´ dve za´kladne´ povinnosti: povinnostˇ tvrditˇ a povinnostˇ svoje tvrdenia doka´zatˇ. Forma´lne sa obe tieto povinnosti realizuju´ tak, zˇe danˇovy´ subjekt poda ´ riadne vyplnene´ danˇove´ priznanie (povinnostˇ tvrditˇ), pricˇom spolu s ni´m predlozˇi´ spra´vcovi dane pi´somne´ doklady, ktore´ je podlˇa pra´vnych predpisov povinny´ viestˇ (do^kazna´ povinnostˇ). Takto si danˇovy´ subjekt splni´ svoje povinnosti v danˇovom konani´, teda aj povinnostˇ do^kaznu´. Ak vsˇak spra´vca dane pri preverovani´ uvedeny´ch pi´somny´ch podkladov preuka´zatelˇne spochybni ´ vierohodnostˇ, pravdivostˇ alebo u´plnostˇ do^kazov predlozˇeny´ch danˇovy´m subjektom, potom mozˇno konsˇtatovatˇ, zˇe spra´vca dane splnil svoju do^kaznu´ povinnostˇ a v takom pri´pade je opa¨tˇ len na danˇovom subjekte, cˇi predlozˇeni´m alebo navrhnuti´m dˇalsˇi´ch do^kazov vyvra´ti spochybnenie jeho po^vodny´ch do^kazov spra´vcom dane. Ty´mto spo^sobom docha´dza v procese dokazovania v danˇovom konani´ k presu´vaniu do^kazne´ho bremena medzi spra´vcom dane a danˇovy ´m subjektom, cˇo predstavuje prakticke´ vyjadrenie kombina´cie uplatnˇovania za´sady vyhlˇada´vacej a za´sady prejednacej“ (rozhodnutie U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. zo dnˇa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. zo dnˇa 16. decembra 2009).

59. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

60. Nepostacˇuje preto predlozˇitˇ faktu´ru a dodacie listy, prípadne výpisy z účtu potvrdzujúce platby za fakturované tovary alebo služby. Pokiaľ spra´vca dane nadobudne na za´klade nedostatku predložených dôkazov alebo na základe v konaní vykonany´ch do^kazov do^vodnu´ pochybnostˇ o uskutocˇneni´ deklarovane´ho zdanitelˇne´ho plnenia, je oprávnený vyzvať danˇovy´ subjekt na predlozˇenie dˇalsˇi´ch do^kazov. Ty´mto sa na daňový subjekt prena´sˇa do^kazne´ bremeno. V su´lade s vysˇsˇie uvedeny ´m kasacˇny´ su´d konsˇtatuje, zˇe pokialˇ daňový orgán v danˇovom konani´ vzniesol pochybnosti o splneni´ podmienok uplatnene´ho pra´va na odpocˇi´tanie dane, keď podľa kasačného súdu pochybnosti správcu dane boli legitímne a odôvodnené, bolo do^kazny´m bremenom stˇazˇovatelˇa tieto pochybnosti vyvra´titˇ.

61. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre alebo inou zdaniteľnou osobou je jednou zo zákonných podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nebolo uskutočnené tak, ako to bolo deklarované, potom len formálna existencia faktúry, ako aj ďalších listinných dôkazov, napr. dokladov o zaplatení alebo dodacích listov, nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pri preukazovani´ je vy´znamny´ aj charakter zdanitelˇne´ho plnenia.

62. Odpočítanie dane je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky. Daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, odrážajú realizované plnenie. Len pokiaľ nad všetky pochybnosti zodpovedá predložená faktúra reálnemu plneniu, možno akceptovať na základe nej odpočítanie dane.

63. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že daňovým subjektom predložené písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami môže dôvodne spochybniť, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

64. Kasačný súd súhlasil so záverom daňových orgánov, resp. správneho súdu, že sťažovateľ nepredložil žiadne jednoznačné doklady, ktoré by preukazovali dodanie tovarov/služieb na faktúrach uvedenou spoločnosťou (pozn.: a netvrdil, že by tovar dodala iná zdaniteľná osoba) - (k tomu pozri najmä bod 45 napadnutého rozsudku). V predmetnej veci kasačný súd, v zhode so správnym súdom konštatuje, že správca dane a žalovaný vykonaným dokazovaním vzniesli relevantné pochybnosti o tom, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom/deklarovanými dodávateľmi. Tieto v podstatnom stoja na tom, že sťažovateľ nevedel predložiť žiadne relevantné doklady a ani informácie o preprave tovaru (ako bol tovar prepravený, kde bol naložený, a teda komu možno pričítať jeho dodanie), túto dôkaznú núdzu nie sú spôsobilí odstrániť ani dodávatelia sťažovateľa a zistení subdodávatelia, ktorí sú nekontaktní a nepredložili orgánom finančnej správy žiadne doklady, vypočutí konatelia deklarovaných dodávateľov v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov napriek formálnym potvrdeniam obchodu majú len všeobecné informácie a pod. Možno konštatovať, že obchod sťažovateľa s deklarovanými dodávateľmi preukazujú v zásade len vystavené faktúry, pričom výsledky vykonaného dokazovania tieto faktúry spochybňujú (k tomu porovnaj aj rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025 - v obdobnej veci rovnakého sťažovateľa).

65. K sťažovateľom sporovanej otázke dôkaznej povinnosti kasačný súd poukazuje na ustálený právny názor opierajúci sa aj o rozhodovaciu činnosť ústavného súdu prezentovaný napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.05.2018 alebo v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 26. marca 2015, z ktorého vyplýva, že: „splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s a o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“

66. V tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 28.11.2017, bod 18: „Daňový subjekt v procese správy daní (t.j. aj počas daňovej kontroly) zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku), okrem iného že vykonal ekonomickú činnosť ( zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva k tovaru alebo dodania služby za protihodnotu ( a zákona o DPH), v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov ( o účtovníctve) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre ( zákona o DPH). Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.“

67. Na druhej strane však treba pripomenúť, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a nemožno ho ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i ohľadne tých, ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Podľa Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. vo veci Iron Club: „...daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania.“ Taktiež Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. (I. Gergelová c/a Daňové riaditeľstvo SR „Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov a stavu ich povinných evidencií.“

68. K ďalšej medzi účastníkmi spornej otázke otázke vzniku nároku na odpočítanie DPH kasačný súd pripomína, že preuka´zanie materia´lnej existencie zdanitelˇne´ho plnenia od dodávateľa, ktorému vznikla daňová povinnosť a jeho pouzˇitie platiteľom dane na uskutocˇnˇovanie zdanitelˇny´ch plneni ´ je esencia´lnou podmienkou pre odpocˇi´tanie dane. V danom pri´pade však sťažovateľ nepreuka ´zal fyzické plnenie služieb nadobudnutých podľa predložených faktúr od deklarovaného dodávateľa, keď zároveň nedokazoval, že by mu tovar dodal iný zdaniteľný subjekt, cˇi´m nevyvra´til do^vodne ´ pochybnosti vyplývajúce z indícii´ spochybňujúcich materiálnu existenciu ním tvrdených obchodov vyslovených daňovými orgánmi.

69. Správca dane, pokiaľ považuje tvrdenia daňového subjektu za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

70. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Isteže môže nastať situácia, kedy z rôznych dôvodov dodávatelia alebo subdodávatelia nevedia preukázať dodanie tovaru alebo služby a tým vznik daňovej povinnosti, ktorá následne u kontrolovaného daňového subjektu podmieňuje právo na odpočítanie dane. Môže nastať situácia, že dodávatelia alebo subdodávatelia kontrolovaného daňového subjektu sú nekontaktní alebo inak porušili právne predpisy týkajúce sa DPH (napr. nepodali daňové priznanie). Už samotné zistenie skutočnosti, že vystavovatelia dotknutých daňových dokladov nevedia preukázať pôvod tovaru alebo služby, spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní. V takom prípade je povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu predložiť daňovému orgánu dostatok dôkazov, ktoré potvrdia ním tvrdené (reálne) uskutočnenie obchodu (zdaniteľného plnenia).

71. Kasačný súd poukazuje na to, že podnikateľ má okrem bežných daňových dokladov a účtovných dokladov byť schopný preukázať aj inými dôkazmi, že k obchodu došlo deklarovaným spôsobom a v tvrdenom rozsahu. Podnikateľ pri svojej činnosti má dbať na to, aby reálnosť obchodu vedel preukázať aj po ukončení obchodu v budúcnosti, napr. pred daňovými orgánmi. Pokiaľ uzatvára reálny a korektný obchod, nepochybne na jeho zabezpečenie vykonáva aj potrebnú hmatateľnú aktivitu. Potom celkom isto spomínanými dôkazmi do budúcna disponuje. Kasačný súd má na mysli, že je rozumné sa domnievať, že činnosť podnikateľa konajúceho s očakávanou (bežnou) obchodníckou opatrnosťou a odbornou starostlivosťou, pokiaľ je hodnota obchodu relatívne vysoká (nie bagateľná), čo bolo deklarované aj v posudzovaných dodávkach, v sebe zahŕňa potrebu (častej alebo aspoň nejakej) komunikácie medzi zmluvnými stranami, bude zaznamenaná (archivovaná) a zanechá jasnú hmatateľnú stopu buď v podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných podkladov o procese obstarania, ďalšieho spracovania alebo využitia, skrátka o samotnom predmete jednotlivých dodávok.

72. Takouto stopou by boli podklady napríklad informujúce o forme rozsahu a iných vlastnostiach tovaru alebo služby alebo o oboznámení sa s požiadavkami obchodných partnerov pred a počas realizácie obchodu alebo o koordinácii jednotlivých úkonov medzi sťažovateľom, jeho dodávateľom a tiež medzi dodávateľom sťažovateľa a jeho dodávateľmi. Uvedený výpočet je z hľadiska možných ďalších dôkazov len minimálny a predpokladá sa, že podnikateľ pri svojej bežnej činnosti disponuje množstvom aj iných dôkazov, ktoré získal v priebehu realizovania svojich obchodov. Takéto dôkazy obozretný podnikateľ uchováva po celú dobu, kedy by mohli byť jeho obchodné transakcie preverované, pretože je povinnosťou daňového subjektu pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve aj znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny, elektronickú komunikáciu, fotodokumentáciu) o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu štátu nebude daňový výdavok uznaný.

73. Pokiaľ ide o dôkazy o uskutočnenom obchode, tými by prirodzene nedisponoval len sťažovateľ, ale musel by ich mať k dispozícii aj jeho dodávateľ alebo subdodávateľ prípadne odberateľ a boli by ich daňovým orgánom predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že reálne so žalobcom v čase rozhodnom pre posúdenie veci so žalobcom obchodovali, a teda by s rôznymi čiastkovými problémami zodpovedajúcimi predmetnej problematike boli ako zúčastnené zmluvné strany konfrontované, pričom to predovšetkým platí aj o priamom dodávateľovi žalobcu. Niet pochýb o tom, že osoby oprávnené konať za uvedené subjekty by v prípade reálneho dodania jednotlivých služieb boli dostatočne informované o obsahu jednotlivých zodpovedajúcich činnostiach vzťahujúcich sa na plnenie zmluvy a disponovali dôkazmi o oprávnenosti fakturovať dodanú službu, pričom nie je dôvod pochybovať, že by takéto dôkazy správcovi dane i predložili.

74. Kasačný súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o jeho predpoklad, že dôkazmi o uskutočnenom obchode by disponoval aj obchodný partner sťažovateľa, ten súvisel s kontextom podkladov, ktoré zadovážili a zohľadnili daňové orgány v tejto konkrétnej veci. Bolo na mieste predpokladať, že ak nedisponoval potrebnými dokladmi sťažovateľ, mohol nimi disponovať aspoň jeho dodávateľ a daňové orgány by museli na tieto doklady prihliadať aj v predmetnom daňovom konaní. Preto konštatovanie kasačného súdu nemožno vnímať tak, že by daňový subjekt akokoľvek zodpovedal za porušenie povinností alebo podvodné konanie svojho dodávateľa, príp. subdodávateľa.

75. Je potrebné zdôrazniť, že ohľadom uskutočnenia zdaniteľného plnenia je právne relevantným dôkaz konvenujúci a nepriečiaci sa ostatným vo veci vykonaným dôkazom, pričom dôkazy potvrdzujúce tvrdenia daňového subjektu musia zodpovedať kontext celého obchodu, dodávateľsko-odberateľského vzťahu, nie len jeho časti. Akceptovať tvrdenia daňového subjektu možno len také, ktoré zodpovedajú ním predloženým písomnostiam, príp. iným vykonaným dôkazom, a to pri ich individuálnom hodnotení, ako aj v rámci hodnotenia vo vzájomných súvislostiach. V prípade neunesenia dôkazného bremena daňovým subjektom, nemožno za preukázané považovať jeho tvrdenia, čo zároveň vylučuje prenesenie dôkaznej povinnosti na daňové orgány.

76. Kasačný súd potom v nadväznosti na vyššie uvedené sumarizuje, že dôkazné bremeno, ktorým bol sťažovateľ zaťažený v daňovom konaní, nepovažuje za neprimerané. Správca dane a žalovaný požadovali od sťažovateľa, aby preukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a to najmä preukázaním prepravy tovaru. Vyčítali pritom sťažovateľovi absenciu relevantných informácií o uskutočnených obchodoch tak na strane sťažovateľa, ako aj konateľov jeho deklarovaných dodávateľov. Kasačný súd zastáva názor, že od sťažovateľa možno spravodlivo požadovať, aby preukázal, akým spôsobom mu bol tovar dodaný. Ide o okolnosti v priamej dispozičnej sfére sťažovateľa, týkajúce sa jej priameho vzťahu s dodávateľom. Správca dane pritom rozšíril vykonávané dokazovanie aj na subdodávateľov sťažovateľa, v snahe odstrániť dôkaznú núdzu na strane sťažovateľa a jeho priamych dodávateľov. Skutočnosti zistené na strane subdodávateľov neboli sťažovateľovi kladené na zodpovednosť. Avšak logickým dôsledkom toho, že ani subdodávatelia nevedeli predloženými dôkazmi potvrdiť realizáciu obchodov sťažovateľa s deklarovanými dodávateľmi, pri dôkaznej núdzi samotného sťažovateľa a jeho dodávateľov, je záver o neunesení dôkazného bremena na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane (k tomu porovnaj rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025 - v obdobnej veci rovnakého sťažovateľa).

77. K námietke nevykonania sťažovateľom navrhnutých dôkazov kasačný súd poukazuje na zistenia správcu dane. Správca dane počas daňovej kontroly vykonal rozsiahle preverovanie prostredníctvom dožiadaní, výsluchov svedkov, medzinárodných dožiadaní, nahliadnutí do spisov z iných daňových kontrol, či zápisníc o výsluchov či iných dôkazov, ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu vedeného v trestnom konaní. Uvedené dokazovanie potvrdilo zistenú skutočnosť, že v predmetných obchodných prípadoch síce bol deklarovaný nákup a predaj tovaru, platiteľ dane disponoval riadne vystavenými a zaúčtovanými dokladmi, ale samotný nákup od dodávateľských spoločností nebol zrealizovaný tak, ako to deklaruje sťažovateľ predloženými formálnymi listinami. Nepotvrdilo, že bol dodaný intrakomunitárne. V predmetných obchodných prípadoch sa nejednalo o štandardný obchodný vzťah, keď je známy (vysledovateľný) výrobca komodity, nákupca, prípadne sprostredkujúci a konečný zákazník/spotrebiteľ.

78. Kasačný súd tiež konštatuje, že v nadväznosti na zistené a pomenované pochybnosti, sťažovateľ nepredložil žiadny dôkazný návrh, ktorým by zistené pochybnosti vyvrátil. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na jeho dôkazné návrhy na výsluch svedkov, kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd sa stotožnil s ich nevykonaním z dôvodu oneskoreného predloženia týchto návrhov (§ 46 ods. 8 daňového poriadku). Sťažovateľ túto argumentáciu správneho súdu žiadnym spôsobom vecne nespochybnil (k tomu pozri rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025 - v obdobnej veci rovnakého sťažovateľa).

79. Kasačný súd však aj nad rámec toho dopĺňa, že ani po obsahovej stránke nešlo o relevantné dôkazné návrhy. Samotný sťažovateľ argumentoval, že v prípade návrhu svedkov (V. - osoba zodpovedná za objednávanie tovaru, J. - viedla skladovú evidenciu, U. - vedúci skladu) ide o osoby, ktoré prichádzali fyzicky do kontaktu s tovarom. Kasačný súd nespochybňuje, že ide o svedkov s potenciálne relevantnými informáciami k existencii tovaru, tá však v predmetnej veci nebola sporná. S ohľadom na pracovné zaradenie predmetných osôb však nie je zrejmé, akým spôsobom by títo svedkovia vedeli objasniť spochybnenú identitu dodávateľa tovaru, či relevantné skutočnosti o preprave tovaru. Čo sa týka návrhu na výsluch V., tento výsluch bol v daňovom konaní realizovaný (pozn.: sťažovateľ o ňom bol upovedomený, ale jeho výsluchu sa nezúčastnil) a v prípade návrhu na výsluch pána I., ide o partnera konateľky subdodávateľskej spoločnosti PROCON s.r.o., pričom ani konateľ dodávateľskej spoločnosti Slovakia Food Trading, s. r. o. a ani konateľ sťažovateľa neuvádzali, že by s touto osobou akýmkoľvek spôsobom komunikovali alebo by sa podieľala na predmetných obchodoch (k tomu pozri rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025 - v obdobnej veci rovnakého sťažovateľa).

80. V spolupráci s Prezídiom Policajného zboru, Národnou jednotkou finančnej polície v Nitre správca dane zistil, že v období rozhodnom pre posúdenie veci bol členmi organizovanej skupiny, ktorej členom bol aj dodávateľ sťažovateľa Slovakia Food Trading, s. r. o., vytvorený finančný reťazec deklarujúci nákup a predaj tovaru, ktorého obchodovanie deklaroval aj sťažovateľ, pričom však k reálnemu obchodovaniu nedochádzalo a reťazec bol vytvorený výlučne s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech. Bolo vedené trestné stíhanie za pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 , z ktorého sú obvinení Jakub S., M. G. a Róbert Pišta (konateľ Slovakia Food Trading, s. r. o.) na tom skutkovom základe, že ako členovia organizovanej skupiny v období od júla 2014 do decembra 2015 s úmyslom neoprávnene znížiť vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty zabezpečili založenie, resp. personálne obsadenie a ovládanie spoločností CROSS CONSULTING, s. r. o., PPWIN s. r. o., Access line s. r. o., PROCON s.r.o., Afrodita Slovakia s. r. o. a Slovakia Food Trading, s. r. o., aby podľa pokynov obvineného N. S. vytvorili fakturačný reťazec deklarujúci nákup a predaj prevažne mrazených kuracích pŕs a iného mrazeného mäsa, syrov a rôzneho iného tovaru, ktorý bol však vykonaný výlučne s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu tak, že spoločnosť Slovakia Food Trading, s. r. o. prostredníctvom konateľa obvineného Róberta Pištu deklarovala v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nákup tohto tovaru od účelovo jestvujúcich spoločností CROSS CONSULTING, s. r. o., PPWIN s. r. o., Access line s. r. o., PROCON s.r.o. a Afrodita Slovakia s. r. o., založených na plnenie funkcie tzv. nárazníkových spoločností, pričom tieto spoločnosti nevykonávali žiadnu podnikateľskú činnosť. Obvinený N. S. v mene týchto spoločností vyhotovoval faktúry, ktorými mali tieto spoločnosti predávať ten istý tovar nadobudnutý z Českej republiky od spoločností KOVÁŘ plus s.r.o., MADE GROUP, a.s., Arkileva, s.r.o. a Diva equilibrium s.r.o. pre spoločnosť Slovakia Food Trading, s. r. o.

81. Ďalší sťažovateľom deklarovaný dodávateľ spoločnosť RODYS Slovakia, s.r.o., bol v čase konania nekontaktný. V neprospech sťažovateľa však pôsobí skutočnosť, že jeho dodávateľom bola spoločnosť Slovakia Food Trading, s. r. o., teda rovnaký subjekt ako pri sťažovateľovi a ktorého pôsobenie je opísané vyššie.

82. Pokiaľ ide o dodávateľa S Trade Group s.r.o., jeho konateľ Ing. Slavomír Fečke síce verbálne potvrdil dodanie sťažovateľovi, avšak nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť tohto tvrdenia a takéto dôkazy (ako je už uvedené vyššie) nepredložil ani sťažovateľ. Kasačný súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18.05.2021, ktorý v obrátenej situácii veľký senát uviedol: „...samotna´ svedecka´ vy´povedˇ sˇtatuta´rneho za´stupcu doda´vatelˇa o tom, zˇe sa nijako nepricˇinil o dodanie deklarovane´ho tovaru zˇalobcovi, nemusi´ stacˇitˇ a v okolnostiach pri´padu ani nestacˇi´ pre spolˇahlivy´ za´ver o nepreuka´zani´ uplatnene´ho na´roku na odpocˇi´tanie dane“. Pokiaľ odmietnutie tvrdenia o dodaní, ktoré môže byť motivované rôznymi okolnosťami, nevylučuje, že k faktickému plneniu došlo a nejde o fiktívne plnenie, potom ani potvrdenie poskytnutia plnenia dodávateľom daňového subjektu bez ďalších dôkazov nepostačuje na konštatovanie, že predmetné na dodávateľskej faktúre uvedené plnenie fakticky existuje (nejde o fiktívne plnenie). Daňový subjekt je povinný vecne preukázať, že ním tvrdený dodávateľ (príp. iná zdaniteľná osoba) dodal identifikovateľný tovar alebo vykonal konkrétnu činnosť ako službu. V opačnom prípade daňovému subjektu právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Hodnou zreteľa je i tá skutočnosť, že aj v prípade spoločnosti S Trade Group s.r.o. bola podľa výpovede konateľa Ing. Slavomíra Fečkeho spoločnosť už spomínaná Slovakia Food Trading, s. r. o.

83. Kasačný súd dodáva, že správca dane so zápisnicou z výpovede svedka Ing. Slavomíra Fečkeho sťažovateľa oboznámil a jeho výpoveď citoval aj v rozhodnutí č. 101794899/2020 zo dňa 24.11.2020, ktorým vyrubil rozdiel DPH sťažovateľovi za zdaňovacie obdobie november 2015. Nemožno preto ani prisvedčiť sťažovateľom tvrdenej nepoužiteľnosti výsluchu tohto svedka.

84. Správca dane ďalej zistil, že ďalším tvrdeným dodávateľom spoločnosti S Trade Group s.r.o. bola nižšie uvádzaná PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec, Obojna 74,37-416 Zbydniów, Poľská republika.

85. Správca dane zistil, že sťažovateľ deklaroval dodanie tovaru aj z tuzemska do iného členského štátu, a správca dane taktiež zistil, že tovar, z nadobudnutia ktorého si uplatnil odpočítanie dane, pochádza z iných členských štátov. V rámci medzinárodnej výmeny informácii správca dane zistil, že do reťazca obchodovania s kuracím mäsom bola zapojená aj poľská spoločnosť PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec, ktorá vystupuje ako odberateľ spoločnosti ICE DREAM s.r.o. (pozn.: do 30.12.2019 FEGA FROST, s.r.o.), a ktorá si mala sama zabezpečovať prepravu tovaru vlastnými vozidlami. Poľská spoločnosť mala tovar nakúpený na základe faktúr od spoločnosti ICE DREAM s.r.o. (pozn.: do 30.12.2019 FEGA FROST, s.r.o.) dodať pre slovenských odberateľov Afrodita Slovakia s. r. o., PROCON s.r.o., Access line s. r. o., CROSS CONSULTING, s. r. o., S Trade Group s.r.o. Išlo o spoločnosti, o ktorých správca dane v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní disponoval informáciami, že boli založené na plnenie funkcie tzv. „nárazníkových spoločností“, pričom tieto spoločnosti nevykonávali žiadnu podnikateľskú činnosť a vytvorili fakturačný reťazec, ktorý mal za cieľ získať neoprávnenú daňovú výhodu. U poľského daňového subjektu PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec, ktorý bol najväčším zahraničným dodávateľom žalobcu bola vykonávaná daňová kontrola za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2015 a podľa vyjadrenia poľskej daňovej správy tento daňový subjekt podával neúplné informácie a vysvetlenia, nepredkladal všetky požadované doklady a skontaktovať sa s ním bolo náročné. Z výpisov z mýtnych transakcií správca dane zistil, že preprava tovaru sa neuskutočnila tak, ako to deklaroval daňový subjekt v predložených prepravných dokladoch. Tvrdenia daňového subjektu boli v rozpore so skutočnosťami zistenými z transakcií z mýtneho systému a deklarované dodania tovaru neodrážali skutočnosť. Po zhodnotení všetkých dôkazov a rozhodujúcich skutočností bolo správcom dane preukázané, že daňový subjekt ICE DREAM s.r.o. ( pozn.: do 30.12.2019 FEGA FROST, s.r.o.) v predmetnom zdaňovacom období nedodal tovar (kuracie prsia) pre odberateľa PRZEDSIEBIORSTWO HANDLOWO USLUGOWE „ZUZANEX“ Tomasz Giec, Obojna 74,37-416 Zbydniów podľa vystavených faktúr.

86. Napokon kasačný súd uvádza, že pochybnosti orgánov finančnej správy v predmetnej veci neboli postavené len na hypotézach týkajúcich sa subdodávateľov sťažovateľa, ale na skutočnostiach týkajúcich sa priameho vzťahu sťažovateľa s jej dodávateľmi (k tomu pozri rozsudok NSS SR - sp. zn. zo dňa 25.11.2025 - v obdobnej veci rovnakého sťažovateľa).

87. Pokiaľ sťažovateľ namietal nepoužiteľnosť protokolov z iných daňových kontrol a výsluchov svedkov v trestnom konaní v tejto veci, kasačný súd, odkazujúc na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 25.11.2025 - v obdobnej veci rovnakého sťažovateľa, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. apríla 2024, body 111 až 113: „111. V zhode so správnym súdom aj kasačný súd nespochybňuje, že ako dôkaz v daňovom konaní možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci WebMindLicenses Kft., C 419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90). 112. Aj toto použitie však má svoje limity, (i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi, ktoré sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C-189/18 zo dňa 19. októbra 2019). 113. Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu dôkazu, ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Hoci je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri hodnotení dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“

88. Zosumarizujúc vyššie uvedené možno konštatovať, že vykonané dokazovanie, zhodnotenia a porovnanie všetkých dôkazov dávalo správcovi dane racionálny podklad pre záver, že neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, pretože nebolo preukázané, že k deklarovaným obchodom reálne došlo. Daňové orgány konštatovali, že tovar medzi spoločnosťami vrátane sťažovateľom označených dodávateľských spoločností vôbec nebol obchodovaný a preukázaný bol len tok fakturačný. Správca dane výslovne v rozhodnutí uviedol: „Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, ale len povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Nebola preukázaná reálna existencia deklarovaných obchodných transakcií. Chýbali dôkazy o preprave tovaru a jeho pôvode.“

89. Kasačný súd pripomína, že len formálne tvrdenie uskutočneného obchodného prípadu bez preukázania skutočného dodania tovaru alebo vykonania fakturovaných služieb je pre daňové účely nepostačujúce, pričom zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je vyhľadávacím konaním. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, pričom osoba na nej uvedená, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi.

90. Správca dane ďalšie dôkazy nevykonal, pretože v priebehu daňovej kontroly mal dôkazmi jednoznačne preukázané, že medzi jednotlivými článkami reťazca dochádzalo iba k vystavovaniu faktúr, bez reálneho dodania na faktúrach uvedeného tovaru. Sťažovateľom predložené listiny preukazovali len splnenie formálnych podmienok pre priznanie odpočítania dane, splnenie podmienok materiálnych predovšetkým preukázané nebolo (k tomu pozri tento rozsudok vyššie).

91. Pre úplnosť kasačný súd záverom replikuje, že zdaniteľná osoba musí kumulatívne spĺňať formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar (službu), ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Formálne musí zdaniteľná osoba faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Materiálnymi podmienkami sú (1) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), (2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie a (3) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), a daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH).

92. Vzhľadom na vyššie zosumarizované zistenia, ktoré mali daňové orgány k dispozícii a ktoré sú odrazom rozsiahleho dokazovania, nemohli sťažovateľom navrhnuté výpovede osôb zvrátiť zistený skutkový stav a priniesť priaznivejší výsledok pre sťažovateľa. Taktiež vzhľadom na skutočnosť, že nebola v konaní pred daňovými orgánmi konštatovaná existencia plnení od sťažovateľom deklarovaných dodávateľov, nebolo na mieste zaoberať sa otázku možnej aktívnej účasti, prípadne vedomosti sťažovateľa na konaní vo všeobecnosti definovanom ako daňový podvod. Z tohto dôvodu je potom vo veci bez relevancie aj kasačná argumentácia sťažovateľa rozsudkami Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú daňového podvodu (pozri vyššie bod 18 tohto rozsudku).

93. Kasačný súd záverom konštatuje, že podľa jeho názoru sa správny súd posudzovanou vecou zaoberal dôsledne. Pokiaľ ide o väčšinový právny názor senátu správneho súdu, ktorý žalobu sťažovateľa považoval za nedôvodnú, s týmito sa kasačný súd stotožnil a na tieto odkazuje, keď v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku sa správny súd vysporiadal s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení súd nepovažoval sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

94. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa v spojení s nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.

95. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.