Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-21S/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LL.M., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: PROSIMI, s. r. o., so sídlom Úzka 295/5, 941 48 Podhájska, IČO: 50 142 976, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petřek, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11, 058 01 Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101970544/2022 zo dňa 12. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 101970544/2022 zo dňa 12.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného spoločnosťou PROSIMI, s. r. o. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100671475/2022 zo dňa 01.04.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie marec 2020. Z daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100482439/2021 zo dňa 24.03.2021 (ďalej len „protokol“), doručený daňovému subjektu dňa 26.03.2021.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č. 101095234/2021 zo dňa 24.06.2021 (ďalej len „v poradí prvé rozhodnutie správcu dane“), ktorým správca dane podľa 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16.248,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101974548/2021 zo dňa 19.10.2021 (ďalej len „v poradí prvé rozhodnutie žalovaného“) v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V poradí prvom rozhodnutí žalovaný zaviazal správcu dane dostatočne preveriť reálnosť dodania služieb od dodávateľa Best Trade Company, s. r. o., v zmysle predloženej dodávateľskej faktúry, z ktorej si žalobca uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v súvislosti s vystavenými odberateľskými faktúrami pre spoločnosť Puzzle CRM, s. r. o., preveriť úhrady za dodané služby, použitie dodaných služieb na výstupe, ak bude potrebné až ku konečnému odberateľovi. Ďalej žalovaný uložil správcovi dane ďalšie dôkazy získané vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní dôkladne a logicky vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, oboznámiť žalobcu so všetkými ďalšími zisteniami, tvrdeniami a závermi z nich vyplývajúcimi, umožniť mu vyjadriť sa k nim s tým, že nové rozhodnutie bude podľa § 63 daňového poriadku obsahovať zrozumiteľné odôvodnenie, v ktorom správca dane uvedie a vyhodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, dôsledne sa vysporiada s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a to spolu s príslušnými právnymi predpismi, podľa ktorých rozhodoval.

4. Z administratívneho spisu vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2020 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry (ďalej aj „sporná faktúra“) vystavenej spoločnosťou Best Trade Company, s. r. o., IČO: 52 168 557, (ďalej aj „Best Trade“ alebo „deklarovaný dodávateľ“), int. č. 1911136, č. VF2019-045, základ dane 81.240,- eur, DPH 16.248,- eur, s predmetom fakturácie počítačové služby v zmysle objednávky č. 0-201903001, dátum dodania 15.12.2019 a dátum vyhotovenia 18.12.2019.

5. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania (po odvolacom konaní) vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 16.248,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020; nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 14.969,28 eur a vyrubil mu daň v sume 1.278,72 eur. Dospel k záveru, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry neoprávnene, a to z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v a , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Správca dane dospel k pochybnostiam o skutočnom dodaní deklarovaných služieb, o osobe dodávateľa Best Trade a o vzniku daňovej povinnosti podľa . Mal za to, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky stanovené zákonom.

6. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožňujúc sa so závermi správcu dane uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože neposkytol správcovi dane dostatočné a hodnoverné dôkazy vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií a nepreukázal, že preverovaný zdaniteľný obchod a dodanie služieb bolo uskutočnené tak, ako deklaroval.

7. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle preverovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia uvedeného na spornej faktúre a (o. i.) zistil, že jediným konateľom Best Trade v období od 26.01.2019 do 20.02.2020 bol A. B., od 21.02.2020 sa stala konateľkou C. D., Maďarsko. Deklarovaný dodávateľ Best Trade na adrese sídla počas miestneho zisťovania dňa 18.06.2020 nebol označený, na výzvy na predloženie dokladov zo dňa 25.06.2020 a 17.08.2020 doručené na adresu sídla prevzal, ale nereagoval, so správcom dane nekomunikoval. Maďarská finančná správa, ktorej bola zaslaná žiadosť o vypočutie svedka – aktuálnej konateľky Best Trade, p. C. D., prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií oznámila, že písomnosti doručované p. D. sa vracajú s oznamom „neprevzaté“ a na adrese trvalého pobytu už nežije niekoľko mesiacov, že nemá informácie o jej momentálnom pobyte. E. C. D. sa ku kontrole nedostavila, nevyjadrila sa a ani neposkytla požadované dokumenty.

8. Správca dane podrobne vyhodnotil odpovede p. A. B. na stranách 14-17 prvostupňového rozhodnutia a skonštatoval, že p. B. sa vyjadroval neodborne a jeho vyjadrenia sa odlišujú od vyjadrení konateľky a splnomocneného zástupcu žalobcu. Po anglicky rozumie málo, nepozná významy cudzích slov, napr. ako release team, implementačný team, network, console, in progress, passed, failed, on hold a pod., pričom sa tieto výrazy v predložených manuáloch a návodoch bežne vyskytujú. Vo svojom vyjadrení uviedol, že kvôli odbornosti výrazu sa na uvedené názvy a pomenovania nepamätá, nie je programátor, po anglicky rozumie málo. Pomenovaniam v cudzom jazyku nerozumie. Počítačové služby, testovanie, mal robiť 10-15 hodín denne od marca 2019 do decembra 2019 a napriek tomu si nepamätal pojmy, postupy testovania. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že z dokladov predložených priamym odberateľom žalobcu, spoločnosťou Puzzle CRM, s. r. o., dňa 01.02.2022 je zrejmé, že spoločnosť Best Trade bola aj priamym dodávateľom tejto spoločnosti. Z predloženého zoznamu prijatých faktúr 2019, ako aj z evidencie DPH za december 2019 vyplýva, že Puzzle CRM, s. r. o., si uplatnila nárok na odpočítanie DPH len v decembri 2019 zo 7 prijatých faktúr od Best Trade v celkovej sume s DPH 298.080,- eur.

9. Správca dane spísal úradný záznam č. 100477214/2021 zo dňa 23.03.2021 o tom, že súčasťou spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2020 u žalobcu sa stáva dôkaz, nahliadnutie do spisu žalobcu, a to do dokladov predložených k daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie december 2019 a porovnanie dodanej služby a súvisiacich dokladov od spoločnosti POLENO Solutions, s. r. o. Ďalej správca dane uviedol, že spoločnosť Best Trade pre žalobcu za mesiac december 2019 okrem preverovanej faktúry č. VF2019-045 vystavila aj faktúry za admin. služby, počít. služby, upratovanie, prepravu, poľnohosp. služby v celkovej sume s DPH – 195.955,- eur. Best Trade nebola registrovaná na daň zo závislej činnosti, nemala žiadnych zamestnancov. Je nekontaktná, na adrese trvalého pobytu sa nenachádza, so správcom dane nekomunikuje. Nová konateľka spoločnosti je nezastihnuteľná. Daňové doklady spoločnosti neboli predložené.

10. Pokiaľ ide o výsluch svedka – bývalého konateľa p. B., do zápisnice z ústneho pojednávania (o. i.) za kontrolované zdaňovacie obdobie uviedol, že Best Trade poskytovala počítačové služby - testovanie aplikácií v prvom rade pre žalobcu a pre spoločnosť PUZZLE, s. r. o., pre iné spoločnosti neboli poskytované uvedené služby. Zaškolila ho p. F. B. a E. F. na adrese sídla žalobcu, iní testeri pri zaškolení neboli prítomní, prešli si to, stretávali sa na dennej báze, ukázali mu to, vyskúšali to a rozhodli sa na základe toho, že to vyskúšal. K výkazu práce (dokumenty s presnou evidenciou úloh) uviedol, že sa robili výkazy práce, ale nevedel povedať, koľko dní sa robilo, denne asi 10 - 15 hodín, tieto výkazy evidoval on vo svojom počítači a následne cez aplikáciu im to posielal. Je vyučený poľnohospodár, okrem počítačových služieb robil opravy strojov, prepravy ovocia, ďalšie služby poľnohospodárskeho charakteru, upratovacie služby v penzióne v Podhájskej. Svedok slovne potvrdil, že sporná faktúra bola vystavená spoločnosťou Best Trade, vystavil ju osobne dňa 18.12.2019, daň z predmetnej faktúry bola priznaná a odvedená za zdaňovacie obdobie december 2019. Odovzdaná bola určite v mesiaci december 2019 osobne p. F. (konateľka žalobcu), na konkrétne miesto odovzdania sa nepamätal. K predmetu dodania uviedol, že išlo o počítačové služby, testovanie a bol k uvedenej faktúre vystavený akceptačný protokol o tom, že to vlastne prijali. Bolo vykonané testovanie programov, ktoré mal osobne testovať do nemoty, išlo tam o opakované testovanie za sebou, regresné testovanie v tisíckach až desaťtisíckach. Testovanie sa vykonávalo na sídle spoločnosti, doma na 2 počítačoch a on osobne k predmetnej faktúre nemá žiadne podklady. Svedok nevedel predložiť žiadne doklady, daňové a účtovné doklady, výpisy z účtu, 2 kusy počítačov (údajne) odovzdal novému konateľovi p. C. D. a aj všetky doklady, ktoré súviseli s prácou počítačových služieb. Svedok dňa 05.01.2021 e-mailom predložil správcovi dane rozhodnutie jediného spoločníka o prevode obchodného podielu zo dňa 20.02.2020, avšak o odovzdaných účtovných dokladoch a počítačoch žiadne dôkazy nepredložil. Best Trade je na adrese sídla nekontaktná, doklady nepredkladá, šetrením maďarskej finančnej správy sa zistilo, že aktuálna konateľka pani C. D. je adrese trvalého pobytu nekontaktná už dlhšiu dobu. Správca dane spísal so svedkom A. B. dve zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.12.2020 a 18.03.2021, ktorých sa žalobca nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky, poprípade nejasnosti objasniť a upresniť. Žalovaný považoval výpovede svedka A. B. za zavádzajúce, neodborné, nepreukazné, dohovorené. Argumentoval, o. i., tým, že je minimálne logické, že ak by svedok vykonával 10-15 hodín denne od marca 2019 do decembra 2019 deklarované dodané služby, pamätal by si, aké činnosti vykonával. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že Best Trade nemala zamestnancov, konateľ A. B. vykonával činnosti sám, ako tvrdil, že 10-15 hodín denne robil testera v zmysle deklarovanej predmetnej faktúry, zároveň vykonával aj upratovacie a poľnohospodárske práce. Jeho odpovede správca dane v súvislosti s vyjadreniami žalobcu podrobne vyhodnotil, poukázal na nezrovnalosti a odlišnosti.

11. Žalovaný poukázal i na informácie získané z podaných kontrolných výkazov spoločnosti Best Trade za zdaňovacie obdobie január 2019 - december 2019 (úradný záznam č. 100252753/2022 zo dňa 08.02.2022), z ktorých vyplýva, že okrem jednej faktúry od Slovak Parcel Service, s. r. o., a jednej faktúry od fyzickej osoby mala byť tuzemským dodávateľom len spoločnosť I.T. coop, s. r. o., ktorá je podľa zistení správcu dane nekontaktná. Podľa žalovaného je minimálne neobvyklé, že spoločnosť Best Trade, ktorá mala poskytovať deklarované služby 10-15 hodín denne od marca 2019 do decembra 2019, ku ktorým podľa vyjadrení svedka, ako aj odvolávajúceho sa, mali byť na vykonávanie deklarovaného plnenia použité kolaboračné nástroje napr. JIRA od spoločnosti Aliter Technologies, a. s. (svedok dňa 18.03.2021 v zápisnici uviedol, že výkazy práce evidoval vo svojom počítači a následne cez aplikáciu im to posielal), neúčtovala o službách internetového pripojenia od ich skutočných poskytovateľov, resp. od iných dodávateľov, ani o iných podporných službách, napr. elektrina. Deklarované služby mala spoločnosť Best Trade vykonávať od marca do decembra 2019 na vlastné náklady, o ktorých neúčtovala, a ako vyplýva z vyjadrení žalobcu a aj svedka, ako aj z bankového výpisu spoločnosti Best Trade, v konečnom dôsledku ani za deklarované dodané služby v zmysle spornej faktúry neobdŕžala od odberateľa odplatu. Konateľka žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 29.01.2022 uviedla, že k úhrade nedošlo z dôvodu uvedenom už v predchádzajúcich komunikáciách so správcom dane, a to, že „boli výhrady k akceptácii dodávky, a preto z dôvodu úplného neodstránenia výhrad faktúra nebola uhradená. Uvedené dôvody stále pretrvávajú.“

12. Žalobca v súvislosti s deklarovanými prijatými službami dňa 15.12.2019 poskytnutými dodávateľom Best Trade v zmysle spornej faktúry vystavil pre svojho odberateľa Puzzle CRM, s. r. o., faktúru č. 201904004 s dátumom dodania 30.04.2019, č. 201912004 s dátumom dodania 31.12.2019, č. 201912005 s dátumom dodania 31.12.2019, č. 202002007 s dátumom dodania 29.02.2020, za dodané administratívne a počítačové služby. Dňa 01.02.2022 Puzzle CRM, s. r. o., vo svojom vyjadrení uviedol, že dodané služby od žalobcu na základe faktúr č. 201904004, 201912004, 202002007 boli ďalej predané odberateľovi Aliter Technologies, a. s., a zároveň predložil odberateľskú faktúru č. 201912001 zo dňa 15.12.2019 a úhrady predložených faktúr. Ďalej uviedol, že služby dodané v rámci faktúry č. 201912005 boli pripravované pre spoločnosť CRT ELECTRONIC, s. r. o., ktorá následne od objednávky odstúpila a aktuálne pracujú na znovuobnovení kontraktu a pokračovaní v spolupráci. Toto tvrdenie však nijakým spôsobom nepodložil. V spoločnosti Puzzle CRM, s. r. o., je jediným konateľom a aj majiteľom B. G. F., ktorý je zároveň aj splnomocneným zástupcom žalobcu a personálne prepojenou osobou s konateľkou žalobcu (manžel). Z dokladov predložených žalobcom a jeho priamym odberateľom Puzzle CRM, s. r. o., vyplynulo, že všetky vyššie uvedené vydané faktúry boli odberateľom Puzzle CRM, s. r. o., riadne uhradené žalobcovi, taktiež bola riadne uhradená aj spoločnosťou Puzzle CRM, s. r. o., vystavená faktúra č. 201912001 zo dňa 15.12.2019 odberateľom Aliter Technologies, a. s.

13. Žalovaný poukázal na oprávnené pochybnosti správcu dane o reálnom uskutočnení dodaného plnenia v zmysle prijatej deklarovanej faktúry aj z toho dôvodu, že faktúra musí odzrkadľovať skutočné dodanie služby a musí sa viazať ku konkrétnemu dodaniu služby. Argumentoval aj tým, že z dôkazov predložených žalobcom a jeho personálne prepojeným odberateľom je zrejmé, že žalobca prijal deklarovanú službu dňa 15.12.2019 (faktúra č. VF2019-045), ktorú podľa dôkazov predložených žalobcom fakturoval odberateľovi Puzzle CRM, s. r. o., štyrmi rôznymi vyššie uvedenými faktúrami. Ten následne jednou faktúrou s dňom plnenia 15.12.2019 fakturoval dodanie časti služieb spoločnosti Aliter Technologies, a. s. Žalovaný považoval žalobcom predložené dôkazy za nepreukazné argumentujúc tým, že vystavené faktúry pre Puzzle CRM, s. r. o., nie sú vystavené v súlade so . Vystavená faktúra č. 201904004 s dňom plnenia už 30.04.2019 je absolútne nerealizovateľná, pretože žalobca mal prijať deklarovanú službu od Best Trade až o niekoľko mesiacov neskôr, preto ani nemohol v skutočnosti takéto plnenie fakturovať. Vystavené faktúry č. 201912004 s dátumom dodania 31.12.2019, a č. 202002007 s dátumom dodania 29.02.2020 boli vystavené neskôr, ako Puzzle CRM, s. r. o., dodal službu svojmu odberateľovi Aliter Technologies, a. s., a deklaroval ju faktúrou č. 201912001 s dňom plnenia 15.12.2019. Všetky vydané faktúry č. 201904004, 201912004, 201912005, 202002007 boli odberateľom Puzzle CRM, s. r. o., uhradené, pričom sporná faktúra od dodávateľa Best Trade uhradená nebola, k čomu sa žalobca vyjadril, že boli výhrady k akceptácii dodávky, a preto z dôvodu úplného neodstránenia výhrad faktúra nebola uhradená, že uvedené dôvody stále pretrvávajú. Na úrovni obchodného vzťahu Best Trade a žalobca k odplate za prijatú službu nedošlo. Vyjadrenia žalobcu o výhradách k akceptácii dodávky vyhodnotil žalovaný ako zavádzajúce a nepodložené dôkazmi, ako aj predložený dôkaz - predmetný akceptačný protokol. Sám žalobca predložil ako dôkaz akceptačný protokol č.AP-12-01-2019 zo dňa 15.12.2019, ktorým prijatie deklarovanej služby potvrdzoval a výhrady v ňom nie sú uvedené žiadne. Na základe akceptačného protokolu „o tom, že to vlastne prijali“ slovne potvrdil dňa 22.12.2020 do zápisnice o ústnom pojednávaní odovzdanie deklarovaných služieb aj svedok A. B., na základe ktorého údajne vystavil predmetnú faktúru, žiadne výhrady neuvádzal. Len potvrdil, že predmetná faktúra nie je uhradená. Ani z deklarovaných výstupných faktúr pre Puzzle CRM, s. r. o., jednoznačne nevyplýva, resp. žalobca takúto skutočnosť dostatočne nepreukázal, že majú priamu súvislosť s prijatou spornou faktúrou od dodávateľa Best Trade. Ani jeden z obchodných partnerov nepreukázal, že služby boli skutočne vykonané deklarovaným dodávateľom a následne dodané žalobcovi, ktorý ich mal prijať a v zmysle predložených dokladov dodať deklarovanému odberateľovi Puzzle CRM, s. r. o.

14. V dôvodoch prvostupňového a napadnutého rozhodnutia daňové orgány dospeli k záveru, že správcovi dane neboli v procese daňovej kontroly, ani v procese vyrubovacieho konania, ani vo vyrubovacom konaní po zrušení v poradí prvého rozhodnutia správcu dane a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie daňovým subjektom Best Trade predložené žiadne doklady preukazujúce poskytnutie služieb na základe spornej faktúry žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období. Spoločnosť Best Trade so správcom dane nespolupracuje, aktuálna konateľka je nekontaktná, bola mu zrušená registrácia DPH z úradnej moci k 30.04.2021, je ekonomicky nečinný, na adrese sídla nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, je nekontaktný. V rozhodnom období bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Best Trade p. B., ktorý sa vyjadroval na otázky správcu dane nejednoznačne, nekonkrétne, všeobecne. Jeho výpoveď nemala potrebnú relevantnosť a dôveryhodnosť, vypovedaciu schopnosť a relevantnú hodnotu s cieľom reálne preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Svedok sa nevedel dostatočne vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sám údajne vykonal. Svoju neschopnosť predložiť doklady a vyjadriť sa konkrétne k deklarovaným dodaným službám odôvodňoval odovzdaním všetkých príslušných vecí, ktoré sa týkajú spoločnosti, a to počítače, účtovníctvo, všetky veci, ktoré súvisia so spoločnosťou Best Trade novej konateľke dňom 20.02.2020. Disponovanie s bankovým účtom spoločnosti Best Trade mu odopreté nebolo, ako to z predloženého administratívneho spisu vyplýva a vyberal kreditné platby naďalej aj niekoľko mesiacov po predaji spoločnosti. Správca dane žalobcu so zistenými skutočnosťami riadne a včas oboznamoval a následne ho vyzýval, aby preukázal svoje tvrdenia uvedené v podanom daňovom priznaní na DPH za marec 2020 Dôkazné bremeno bolo na kontrolovanom daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Daňové orgány mali za to, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol.

III. Žaloba

15. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobca zastával názor, že (i) žalovaný si nezaobstaral dostatok dôkazov pre rozhodnutie, (ii) zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci, (iii) žalovaný sa nevysporiadal s relevantnými námietkami žalobcu, (iv) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a (v) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

16. Poukazujúc na uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 (Vikingo) žalobca namietal, že žalovaný prijal vo veci nesprávne právne závery, pretože nijako nepreukázal vedomosť žalobcu na podvodnom konaní a dokazovaním sa v tomto smere ani nezaoberal. Závery prijaté daňovými orgánmi nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Správca dane bol povinný preveriť nielen dodávateľa služby, ale aj odberateľa, pre ktorého použil dodávky služieb. Argumentujúc tým, že správca dane nespochybnil dodávku pre odberateľa Puzzle CRM, s. r. o., ale dospel k pochybnostiam o skutočnom dodaní služieb, ako aj k pochybnostiam o osobe dodávateľa Best Trade, žalobca vyvodil záver existencie zdaniteľného plnenia, jeho dodanie odberateľovi Puzzle CRM, s. r. o., za nesporné, a teda že bola v tomto smere splnená hmotnoprávna podmienka potrebná pre odpočet dane - použitie prijatých zdaniteľných plnení na vlastné zdaniteľné plnenia odberateľom podľa . Spornou podľa žalobcu zostáva splnenie podmienky pre odpočet DPH na vstupe - dodanie služby deklarovaným dodávateľom.

17. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného (uvedené na s. 17 napadnutého rozhodnutia), že „z rozsiahleho šetrenia vyplynulo, že správcovi dane neboli v procese daňovej kontroly, ani v procese vyrubovacieho konania, ani vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia správcu dane zo dňa 24.06.2021 a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie daňovým subjektom Best Trade Company s. r. o. predložené žiadne doklady preukazujúce poskytnutie služieb na základe hore uvedenej faktúry odvolávajúcemu sa v kontrolovanom zdaňovacom období“, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, či už z dôkazov predložených žalobcom, ako aj dôkazov získaných správcom dane. V tomto bode poukázal na svedeckú výpoveď p. A. B., konateľa Best Trade v rozhodnom období, z ktorej podľa žalobcu vyplýva, že je potrebné prijať jednoznačný záver, že svedok opakovane potvrdil vykonanie prác pri testovaní. Ďalej poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100337547/2021 zo dňa 25.02.2021, v ktorej podľa tvrdenia žalobcu, okolnosti zdaniteľného obchodu potvrdil aj svedok B. G. F.. Žalobca mal za to, že tieto svedecké výpovede potvrdzujú existenciu zdaniteľného plnenia, realizáciu a dodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom p. B., keďže svedkovia potvrdili tieto skutočnosti v základných a relevantných parametroch. Rozdiely vo výpovediach a vyjadreniach žalobcu a svedka p. B., na ktoré bolo správcom dane poukázané, podľa názoru žalobcu, nijako neznehodnocujú výpoveď p. B. z hľadiska pravdivosti jeho výpovede. Žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia svedka B..

18. Žalobca mal za to, že si svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. l písm. a) a b) daňového poriadku splnil.

19. Ďalej žalobca namietal, že ak teda nekontaktnosť súčasnej konateľky Best Trade nebola dôvodom nepriznania odpočtu DPH na vstupe, potom na základe výsledkov dokazovania je možné uznať právny nárok žalobcu na odpočet DPH, pretože dôkazy k tomuto záveru jednoznačne smerujú. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a predložiť dôkazy o skutočnostiach v situácii, keď týmito dôkazmi nedisponuje. Mal za to, že to bol práve správca dane, ktorému sa nepodarilo vyvrátiť tvrdené a dôkazmi podporené skutočnosti v daňovom priznaní. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v marci 2020 nebol pre nekontaktnosť jeho dodávateľa Best Trade Company s. r. o. v čase preverovania správcom dane, ale z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti odvolávajúcim sa o reálnom uskutočnení prijatého deklarovaného plnenia... “ a na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 30.11.2017.

20. Následne žalobca namietol vyhodnotenie výpovede svedka p. B.. Hodnotiaci záver vyslovený žalovaným označil za nesprávny a nemajúci oporu vo vykonaných dôkazoch. Mal za to, že svedok pravdivo uviedol okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu obchodu, že sa nakontaktoval so žalobcom cez jedného spoločného známeho, myslí si, že pre nich niečo montovali, ktorý poznal p. B. a následne na to ho oslovila konateľka spoločnosti a pravdivosť tejto výpovede potvrdil aj žalobca v zápisnici zo dňa 25.02.2021. Svedok potvrdil vykonanie prác, vystavenie faktúry, podpísanie faktúry, ako aj skutočnosť odvedenia DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, služby údajne vykonával sám s pomocou svojej rodiny (manželka, syn). Záver žalovaného, že svedok sa k otázkam správcu dane vyjadroval nejednoznačne, nekonkrétne, všeobecne a jeho výpoveď nemala potrebnú relevantnosť a dôveryhodnosť, vypovedaciu schopnosť a relevantnú hodnotu, považoval za nesprávny. Podľa názoru žalobcu, rovnako tak žalovaný nijako nepreukázal, že svedok B. nehovoril pravdu. Ak sa správcovi dane zdali niektoré odpovede na otázky nejednoznačné či nekonkrétne, mal pri výsluchu možnosť klásť ďalšie doplňujúce otázky a priestor na to vytvorený nesporne mal - tento svedok vypovedal 2x, o čom boli spísané zápisnice o ústnom pojednávaní. V tomto bode žalobca namietal, že žalovaný odvodzuje nehodnovernosť svedka a spochybňuje pravdivosť jeho výpovede iba z dôvodu, že sa správcovi dane nepodarilo získať svedeckú výpoveď a preveriť skutočnosti v inom členskom štáte. Podľa žalobcu ide o ľubovôľu správneho orgánu porušujúcu právo na spravodlivý proces a rozpor s § 3 ods. 1 a § 24 ods. 2 daňového poriadku.

21. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že predkladal listinné dôkazy k spornej faktúre, avšak tieto dôkazy sú podľa daňových orgánov zmätočné, neúplné, nepreukazujúce dodanie fakturovaného plnenia práve dodávateľom Best Trade žalobcovi. V danej veci bola podľa § 24 ods. l daňového poriadku na základe výzvy správcu dane predložená objednávka a faktúra, v priebehu kontroly boli vypočutí účastníci zdaniteľného obchodu, p. F., E. F. a p. B., ktorí dodanie služieb jednoznačným spôsobom potvrdili a rovnako tak bolo žalovanému zaslané vyjadrenie k oboznámeniu spolu s prílohami - Prehľad regresného testovania (3 strany), Zoznam evidovaných chýb (9 strán), Zadávanie incidentu pomocou konzoly (3 strany), Testovanie (10 strán), Testovanie oprávnení pošty (14 strán). Žalobca zastával názor, že nie je zrejmý dôvod pre vyslovenie záveru o zmätočnosti, či nepreukaznosti týchto dôkazov a žalovaný tento záver ani dostatočne neodôvodňuje. Tvrdil, že tieto dôkazy, či už listinné alebo výpovede svedkov, jednoznačne a nespochybniteľne preukazujú dodanie vyfakturovaných služieb.

22. Predmetom dodania bolo také isté testovanie ako pri prvej faktúre zo dňa 18.12.2019 (daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2019). Testovanie prebiehalo presne podľa toho istého scenára ako pri prvej faktúre, používali sa tie isté aplikácie a program, také isté evidovanie chýb ako pri prvej faktúre. Vykonával ich osobne so synom, ktorý mu pri tom pomáhal. Odborná spôsobilosť nebola potrebná. Služby boli vykonané v kancelárskych priestoroch Best Trade a doma, kde býva. Žalobca pritom zdôrazňoval, že všetky produkované dôkazy smerujú k tomu, že počítačové služby boli uskutočnené tak, ako boli dodávateľom fakturované. Bolo tak preukázané, že fakturované služby boli skutočne vykonané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Žalovaný nevyprodukoval jediný relevantný dôkaz o tom, že práce sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované. Žalovaný uvádzal skutočnosti, ktoré sa javia z hľadiska posúdenia veci ako nepodstatné (nemožnosť preveriť spoločnosť v Maďarsku, nekontaktnosť a pod.). Nemožno tak prijať iný záver ako ten, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo dodávateľom uvedeným na faktúre.

23. Postupom žalovaného boli porušené ustanovenia daňového poriadku, pretože v spise sa nenachádza zápisnica o miestnom zisťovaní vykonaného maďarskou finančnou správou, čím žalobcovi bolo upreté nielen právo nahliadnuť do tejto zápisnice garantované v § 46 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, ale bolo upreté aj právo byť oboznámený s týmto dôkazom a vyjadriť sa k nemu, príp. navrhnúť ďalšie dôkazy, čo má vplyv na zistenie skutkového stavu v tom smere, že skutkový stav je nedostatočne zistený, dôkazná hodnota (iba) odpovede na dožiadanie bez predloženia zdroja tejto skutočnosti - zápisnice má vplyv na výpovednú hodnotu dôkazu. Žalobca mal za to, že nepostačuje iba samotné oznámenie skutočností partnerskou daňovou správou. Argumentoval znením § 45 ods. 1 daňového poriadku. Dodal, že otázka medzinárodnej spolupráce daňových orgánov v oblasti DPH je normovaná v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, ktorý zavádza režim medzinárodnej spolupráce daňových orgánov bez toho, aby upravoval verejné subjektívne práva daňových subjektov. Za neexistencie takejto úpravy platí slovenský procesný predpis, a preto pre zisťovanie skutkového stavu, obstarávanie a najmä vykonávanie dôkazov je potrebné aplikovať . Zároveň dodal, že uvedenú právnu úpravu dopĺňa súdna judikatúra a v danom kontexte poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.10.2013 vo veci C-276/12, H. I. proti Finančnému riaditeľstvu pre hlavné mesto Praha. Na základe vyššie uvedených argumentov namietal, že žalovaný nedisponuje relevantným dôkazom pre prijatie záveru uvedeného v odpovedi maďarskej daňovej správy dňa 19.11.2020 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zo dňa 03.09.2020, v ktorej žiadal o vypočutie konateľa spoločnosti C. D., ako svedka.

24. Záverom žaloby žalobca namietal v súvislosti s vypočutím p. C. D. ako svedka na základe žiadosti MVI zaslanej maďarskej daňovej správe, že doručenka sa v administratívnom spise nenachádza. Mal za to, že výpovedná hodnota odpovede na dožiadanie je tak prakticky nulová, pričom žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobcu sa s námietkami žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, nevysvetlil, z akého dôvodu v spise absentujú originály (alebo overené kópie) doručenky a zápisnice z miestneho zisťovania, ktoré osvedčujú skutočnosti uvedené v odpovedi na MVI. Trval na názore, že žalovanému pre prijatie záverov o nekontaktnosti svedka chýbajú relevantné dôkazy. Keďže v spise neexistuje doručenka ako dôkaz o tom, že p. C. D. neprevzala zásielku, táto skutočnosť zostáva sporná a žalovaný porušil svoju povinnosť uvedenú § 24 ods. 3 daňového poriadku, pretože nepreukázal skutočnosti o úkonoch vykonaných voči svedkovi.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

25. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe (ďalej len „vyjadrenie“) navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. V celom rozsahu zotrval na stanovisku uvedenom v napadnutom v napadnutom rozhodnutí a zdôrazňoval, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky uvedené v a a v . Žalobcom uplatnené námietky považoval žalovaný za nedôvodné, prípadne i zavádzajúce a vo vyjadrení k nim zaujal podrobné stanovisko. Odkázal na viaceré časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (napr. na s. 15 až 17, 20 a 26), zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu, ktorú vo vyjadrení aj bližšie precizoval, a to vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam.

26. Okrem iného uviedol, že faktúra musí odzrkadľovať skutočné dodanie služby a musí sa viazať ku konkrétnemu dodaniu služby. Na základe predložených dokladov v súvislosti s dodaním služieb spoločnosti Puzzle CRM, s. r. o., a následne odberateľovi Aliter Technologies, a. s., ktoré mali byť prijaté spornou faktúrou od Best Trade, nevyplýva, že boli zrealizované tak, ako to žalobca tvrdí. Všetky vydané faktúry č. 201904004, 201912004, 201912005, 202002007 boli odberateľom Puzzle CRM, s. r. o., uhradené, pričom sporná faktúra od dodávateľa Best Trade uhradená nebola, k čomu sa žalobca vyjadril, že boli výhrady k akceptácii dodávky, a preto z dôvodu úplného neodstránenia výhrad faktúra nebola uhradená, že uvedené dôvody stále pretrvávajú. K uvedenému žalovaný dodal, že žalobca predložil ako dôkaz akceptačný protokol, ktorý žalovaný považoval za zavádzajúci.

27. Vo vzťahu k výpovedi svedka p. B. žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a poukázal na vyhodnotenie uvedené na s. 14 – 17 prvostupňového rozhodnutia. Podotkol najmä to, že nie je pravdou, že žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia svedka. Svedok p. B. slovne potvrdil, že sporná faktúra bola vystavená Best Trade, vystavil ju osobne a určite v decembri 2019 ju odovzdal osobne pani J. B. F. (konateľka žalobcu), na konkrétne miesto odovzdania sa nepamätal. Testovanie sa malo vykonávať na sídle spoločnosti, doma na 2 počítačoch a on osobne k predmetnej faktúre nemá žiadne podklady. Svedok nevedel predložiť žiadne doklady, daňové a účtovné doklady, výpisy z účtu, 2 kusy počítačov odovzdal novému konateľovi p. C. D., odovzdal aj všetky doklady, ktoré súviseli s prácou počítačových služieb. Svedok dňa 05.01.2021 e- mailom predložil správcovi dane rozhodnutie jediného spoločníka o prevode obchodného podielu zo dňa 20.02.2020, avšak o odovzdaných účtovných dokladoch a počítačoch žiadne dôkazy nepredložil. Best Trade je na adrese sídla nekontaktná, doklady nepredkladá, šetrením maďarskej finančnej správy sa zistilo, že aktuálna konateľka pani C. D. je adrese trvalého pobytu nekontaktná už dlhšiu dobu. Námietky žalobcu v súvislosti s výpoveďou svedka p. B. považoval žalovaný za neoprávnené argumentujúc aj tým, že žalobca namieta skutočnosti nevyplývajúce z napadnutého rozhodnutia. Odkázal na priebeh ústneho pojednávania podrobne rozpísaný na s. 5 - 6, 8 - 9 a vyhodnotený na s. 14 - 15, 17 napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tiež podotkol, že žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa vypočutia svedka a klásť mu otázky. Súčasne podotkol, že v zmysle daňového poriadku správca dane nie je povinný preukazovať, či svedok pri vypočúvaní na otázky správcu dane hovorí alebo nehovorí pravdu. Skutočnosť, že by mali p. B. pomáhať rodinní príslušníci je ničím nepotvrdené tvrdenie. Spoločnosť Best Trade nemala zamestnancov, nebola registrovaná na daň zo závislej činnosti a neboli preukázané prostriedky na výkon ich činnosti.

28. Žalobcovu námietku, že žalovaný odvodzuje nehodnovernosť svedka a spochybňuje pravdivosť jeho výpovede iba z dôvodu, že sa správcovi dane nepodarilo získať svedeckú výpoveď a preveriť skutočnosti v inom členskom štáte, označil žalovaný za irelevantnú a z administratívneho spisu nevyplývajúcu. Ako neoprávnenú označil námietku žalobcu týkajúcu sa ľubovôľe správneho orgánu porušujúc právo na spravodlivý proces a v rozpore s § 3 ods. 1 a § 24 ods.2 daňového poriadku.

29. B. G. F. nebol vypočúvaný ako svedok, a preto jeho svedecká výpoveď nemôže potvrdzovať existenciu zdaniteľného plnenia. B. G. F. je splnomocnený zástupca žalobcu a manžel konateľky a tiež konateľom priameho odberateľa žalobcu spoločnosti Puzzle CRM, s. r. o.

30. Vo vyjadrení žalovaný zdôrazňoval, že na žalobcu nebolo prenesené absolútne dôkazné bremeno, nebolo požadované, aby preukazoval skutočnosti, ktoré bol povinný preukázať jeho obchodný partner (Best Trade), práve naopak, požadoval od žalobcu preukázať len tie skutočnosti, ktoré on sám tvrdil predloženými dokladmi. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku bol žalobca povinný preukazovať tvrdené skutočnosti. V napadnutom rozhodnutí nikde nie je žalobcovi kladená vina za výkon podnikateľskej činnosti jeho dodávateľa a jeho obchodných partnerov.

31. Vo vzťahu k akceptačnému protokolu uviedol najmä to, že je všeobecného charakteru, nie je z neho zrejmé, s akou objednávkou a faktúrou by mal súvisieť, aj preto ho nemožno považovať za hodnoverný dôkaz prijatia, resp. odovzdania deklarovaných služieb. Na spornej faktúre je uvedený dodací list č. VF2019-045, ktorého existencia z administratívneho spisu nevyplýva. V žalobou napadnutých rozhodnutiach boli vyhodnotené aj výstupy, tzn. komu mal žalobca deklarované prijaté služby poskytnúť. Jediným odberateľom mala byť Puzzle CRM, s. r. o., ktorej mali byť podľa predložených dokladov žalobcom dodané služby dňa 30.04.2019, 31.12.2019, 29.02.2020 v celkovej sume s DPH 102.720,- eur. Následne mali byť služby fakturované spoločnosťou Puzzle CRM, s. r. o., jednou faktúrou s dňom dodania 15.12.2019 spoločnosti Aliter Technologies, a. s. Z uvedeného je zrejmá nelogickosť dodania služieb, pretože žalobca, ak by skutočne dňa 15.12.2019 v zmysle spornej faktúry prijal služby od svojho dodávateľa Best Trade, nemohol ich alebo časť fakturovať už dňa 30.04.2019, pretože ešte nimi nedisponoval. Taktiež odberateľ žalobcu nemohol dodať služby dňa 15.12.2019 spoločnosti Aliter Technologies, a. s., ktoré mali byť prijaté od Best Trade dňa 31.12.2019 a 29.02.2020, pretože ich ešte neprijal. Navyše, v účtovných dokladoch predložených žalobcom dňa 23.06.2020 nebola zaevidovaná sporná faktúra, pričom zostavy boli vytlačené dňa 17.06.2020, t. j. po uplynutí zdaňovacieho obdobia marec 2020.

32. Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.11.2017 nekorešponduje s prejednávanou vecou.

33. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danej veci boli prijaté nesprávne právne závery, pretože nijako nebola preukázaná vedomosť žalobcu na podvodnom konaní. Žalovaný mal za to, že daňové orgány neboli oprávnené preukazovať podvodné konanie ani posudzovať vec s prípadom v uznesení Súdneho dvora EÚ, C-610/19, pretože v prípade C-610/19 nebola spochybnená materiálna podstata veci, tzn. reálne poskytnutie plnenia.

34. Vo vzťahu k odpovedi na žiadosť o MVI od maďarskej daňovej správy žalovaný uviedol, že ide o dôkaz získaný správcom dane, pričom ide o dôkaz relevantný, získaný v zmysle platných právnych predpisov, záväzný, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený v zaslanej písomnosti oboznámenie s priebežnými výsledkami daňovej kontroly zo dňa 26.01.2021, v ktorej ho správca dane zároveň aj vyzval na predloženie dôkazov podľa 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku k predbežným výsledkom daňovej kontroly a oznámenie, že si môže uplatniť svoje práva podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) a f) daňového poriadku a podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku pravdivosť ním uvádzaných údajov preukázal. Z predmetnej odpovede na žiadosť MVI od maďarskej daňovej správy nevyplýva žiadna zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného maďarskou daňovou správou, ktorá by podľa tvrdenia žalobcu mala byť súčasťou administratívneho spisu, a ani nemôže, čo logicky vyplýva z Nariadenia Rady EÚ a príslušného vnútroštátneho práva. Námietky žalobcu v tejto súvislosti sú preto neopodstatnené, pretože nie sú v súlade s vnútroštátnou legislatívou. Žalovaný tiež dodal, že daňové orgány nie sú povinné vysvetľovať žalobcovi namietané skutočnosti, z akého dôvodu v spise absentujú originály, alebo overené kópie doručenky a zápisnice z miestneho zisťovania, ktoré si žalobca vykonštruoval. Sú povinné postupovať pri správe daní v zmysle platnej legislatívy.

35. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-276/12 žalovaný na závery prijaté v tomto rozsudku týkajúce sa výkladu smernice Rady 77/799/EHS zo dňa 19.12.1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie (ďalej len „smernica“), podľa ktorých daňovníkovi určitého členského štátu nie je priznané ani právo byť informovaný o žiadosti štátu o pomoc adresovanej inému členskému štátu, ani právo podieľať sa na formulácii žiadosti adresovanej dožiadanému členskému štátu, ani právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, ktorý tento štát uskutočnil s tým, že smernica neupravuje otázku, za akých podmienok môže daňovník spochybniť správnosť informácie, ktorú poskytol dožiadaný členský štát, ani nestanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej informácie.

36. Žalobca možnosť podať repliku nevyužil.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

37. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „“) prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

38. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „“) rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa , keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok vyhlásil 4. septembra 2026 postupom podľa druhá veta .

VI. Relevantná právna úprava

39. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

40. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

41. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

42. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

43. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

46. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

47. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

49. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

50. Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

51. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 16.248,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2020, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 14.969,28 eur a vyrubená daň v sume 1.278,72 eur.

52. Správny súd preskúmal správnu žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu v administratívnom konaní predchádzajúcemu ich vydaniu v rozsahu žalobných bodov, a to tak, ako vyplývali z obsahu žaloby. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa zamietol.

53. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky s tým, že správny súd nemal oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane za žalobcu konkretizovať (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2026).

54. Primárne správny súd s odkazom na uvádza, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v musia byť žalobné body konkretizované skutkovo a právne tak, aby mohol správny súd vykonať súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti. Správny súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy sa potom odohráva v určite a presne stanovených medziach, pričom stanoviť tieto medze náleží žalobcovi. neumožňuje správnym súdom vykonať „všeobecný prieskum“, keďže to by popieralo zmysel inštitútu žalobných námietok, ktorý slúži práve na to, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Takýto všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím orgánu verejnej správy a tými žalobcami, ktorí, splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľkým konkrétnym postupom a záverom orgánu verejnej správy (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2021). Od miery precizovania žalobných námietok potom závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.

55. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na žalobu žalobcu správny súd konštatuje, že ten síce v žalobe uplatnil žalobné námietky, avšak tie sú vo veľkej miere nekonkrétne a nereflektujúce skutkové okolnosti preskúmavanej právnej veci. Žalobca na viacerých miestach žaloby nekonkrétne konštatoval, že závery daňových orgánov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvedeným tvrdeniam pritom nepriradil konkrétnu argumentáciu, na ktorej by uvedené tvrdenia zakladal. Námietky žalobcu tak do značnej miery predstavujú strohú všeobecnú konštatáciu bez priľnavej právnej argumentácie na súdenú vec v jej osobitostiach, a to v kontexte záverov a konkrétnych spochybnení zo strany daňových orgánov. Abstraktné konštatovanie, že „správca dane, resp. žalovaný si nezaobstaral dostatok dôkazov“ alebo „zistenie skutkového stavu je nedostatočné“, bez uvedenia toho, aké konkrétne skutkové okolnosti mali byť dokazované a aké konkrétne dôkazy mali byť zo strany daňových orgánov opomenuté, nie je riadnym žalobným bodom. Paušálne tvrdenie, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nie je postačujúce. Žalobca nešpecifikoval, ktorá konkrétna námietka vznesená v daňovom konaní ostala bez odpovede. Všeobecný odkaz na argumentáciu či námietky z administratívneho konania nie je riadnym žalobným bodom. Žalobné body musia byť špecifikované a odôvodnené priamo v správnej žalobe; správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody žaloby v pripojenom administratívnom spise. Žalobca nesie bremeno tvrdenia. Nestačí formulácia, že podklady nie sú dostatočné. Žalobca musí presne označiť, ktoré konkrétne skutkové okolnosti zostali podľa neho neobjasnené, aké konkrétne dôkazy mali byť vykonané, z akého dôvodu tieto dôkazy neboli navrhnuté v daňovom konaní, aký konkrétny vplyv malo ich nevykonanie na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Bez uvedenia konkrétnych dôkazných prostriedkov je takéto tvrdenie nepreskúmateľné pre všeobecnosť a súd nemá skutkový substrát, ku ktorému by sa mohol vecne vyjadriť. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že pri právnej argumentácii sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností, uvedené v rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti.

56. Pokiaľ ide o súdny prieskum žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov, v kontexte práva na odpočítanie dane, správny súd uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. Uvedené právo však nie je neobmedzené, tzn. môže byť odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2022, sp. zn. zo dňa 26.10.2022 a sp. zn. zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí daňových orgánov, ktorými tie určili rozdiel na DPH, nepriznali nadmerný odpočet a vyrubili mu daň, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným daňovými orgánmi.

57. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správny súd konštatuje, že v súdenej veci nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet, určený rozdiel na DPH a vyrubená daň z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry v kontrolovanom zdaňovacom období.

58. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa v zmysle rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

59. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné.

60. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty, má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

61. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na účely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

62. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prejednávanú vec správny súd konštatuje, že neobstojí žalobný bod uplatnený žalobcom týkajúci sa toho, že žalovaný mal pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH aplikovať právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó Kft., a teda že mu právo na odpočet dane nemalo byť odopreté bez toho, aby správca dane uniesol dôkazné bremeno a preukázal jeho vedomú účasť na daňovom podvode. Vo veci Vikingo nebolo medzi stranami sporné, že k faktickému dodaniu tovarov a služieb reálne došlo (materiálna existencia plnenia bola preukázaná) a že toto prijaté plnenie daňový subjekt skutočne použil na svoje zdaniteľné plnenia. Pochybnosti daňových orgánov vo veci Vikingo smerovali výlučne k tomu, že deklarovaný dodávateľ a subdodávatelia v reťazci nedisponovali personálnym či materiálnym vybavením, riadne neviedli účtovníctvo alebo neodviedli daň. V súdenej veci žalobcu je však situácia diametrálne odlišná. Daňové orgány neodopreli žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode v dodávateľskom reťazci, ale z dôvodu nesplnenia základných hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok vzniku práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona DPH. Daňové orgány v daňovej kontrole (podľa názoru správneho súdu dôvodne) spochybnili samotnú materiálnu existenciu deklarovaného zdaniteľného plnenia (či k dodaniu fakturovaných služieb vôbec reálne - fakticky došlo) a osobu deklarovaného dodávateľa (či zdaniteľné plnenie bolo vôbec poskytnuté deklarovaným dodávateľom ako platiteľom dane). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) opakovane a konštantne judikuje (napr. v rozsudkoch sp. zn. a sp. zn. ), že v daňovom a správnom súdnom konaní je nevyhnutné striktne rozlišovať dva samostatné inštitúty s odlišným skutkovým základom aj odlišným rozložením dôkazného bremena: 1/ preukazovanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, kedy dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že k plneniu skutočne došlo a že ho dodala iná zdaniteľná osoba, ťaží primárne a v plnom rozsahu daňový subjekt (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) a ak daňový subjekt toto bremeno neunesie, nárok na odpočítanie dane nevznikne; 2/ dokazovanie daňového podvodu (tzv. Kittel test), kedy dôkazné bremeno leží na správcovi dane, ktorý musí preukázať objektívne okolnosti podvodu a vedomostnú stránku daňového subjektu. Tento test však prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak sú hmotnoprávne podmienky odpočtu dane splnené. Pokiaľ žalobca neuniesol svoje primárne dôkazné bremeno a nepreukázal, že sporné plnenie fakticky existovalo a že bolo dodané deklarovaným dodávateľom, správca dane nebol povinný (a ani nemal dôvod) vykonávať test daňového podvodu a skúmať subjektívnu vedomosť žalobcu. Žalobca sa nemôže zbaviť vlastného dôkazného bremena o reálnosti plnenia tým, že sa účelovo dožaduje aplikácie judikatúry o daňových podvodoch. Na skutkový stav v danej veci preto nedopadajú závery z veci Vikingo, ale naopak závery z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, podľa ktorých pri nepreukázaní dodania tovaru deklarovaným dodávateľom nemožno odpočet uznať, pokiaľ zo skutkových okolností nevyplynulo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že skutočný dodávateľ mal nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby. Takéto skutočnosti však žalobca v konaní ani len netvrdil, nieto ešte preukázal. Na základe uvedeného dospel správny súd k jednoznačnému záveru, že daňové orgány nepochybili, keď na zistený skutkový stav neaplikovali uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, keďže jeho aplikácia bola s ohľadom na nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok vylúčená. Tento žalobný bod je preto nedôvodný.

63. Ako nedôvodné a nemajúce oporu v administratívnom spise vyhodnotil správny súd tvrdenie žalobcu, že správca dane nespochybnil dodávku pre odberateľa Puzzle CRM, s. r. o. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca vyvodzoval existenciu zdaniteľného plnenia práve z údajného dodania služieb odberateľovi. Použitie prijatého zdaniteľného plnenia, ktoré malo byť podľa tvrdení žalobcu dodané Best Trade, sa však na základe dokazovania vykonaného správcom dane nepotvrdilo a bolo zisteniami správcu dane spoľahlivo vyvrátené.

64. Vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci riadne a rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane zo spornej faktúry. V prípade predmetnej daňovej kontroly bolo povinnosťou žalobcu, aby uniesol svoje dôkazné bremeno, k čomu však nedošlo. Výlučné predloženie spornej faktúry s objednávkou, resp. formálnych listinných dokladov je na unesenie dôkazného bremena kontrolovaným daňovým subjektom nepostačujúce. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený v odsekoch 4 až 14 tohto rozsudku. V tomto bode súčasne správny súd poukazuje na viaceré pochybnosti správcu dane, resp. žalovaného o reálnom uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, podrobne identifikované v napadnutých rozhodnutiach daňových orgánov (s. 14 až 28 prvostupňového rozhodnutia správcu dane, s. 15 až 22 napadnutého rozhodnutia žalovaného). Daňovými orgánmi identifikované pochybnosti pritom neboli v priebehu daňového konania žalobcom vyvrátené. Existenciu zdaniteľného plnenia nemôže potvrdzovať ani výpoveď p. F. (konateľ odberateľa a manžel konateľky žalobcu), keďže nebol vypočúvaný ako svedok a ide o personálne prepojenú osobu. Výpoveď, ako aj samotná osoba svedka p. B. bola daňovými orgánmi dôvodne vyhodnotená ako zavádzajúca, dohovorená, nepreukazná, nelogická a vnútorne rozporná. V kontexte zistených skutkových okolností tak možno uvedeného svedka označiť za nedôveryhodného, pričom ním popísaný údajný priebeh uskutočnenia deklarovaného plnenia ostal len v rovine tvrdenia a okrem formálnym dokladov (faktúra, objednávka, akceptačný protokol) nebol (či už zo strany žalobcu alebo deklarovaného dodávateľa) žiadnym spôsobom preukázaný. Svedok nevedel predložiť žiadne doklady, daňové a účtovné doklady, výpisy z účtu, 2 kusy počítačov odovzdal novému konateľovi p. C. D., odovzdal aj všetky doklady, ktoré súviseli s prácou počítačových služieb. Svedok dňa 05.01.2021 e-mailom predložil správcovi dane rozhodnutie jediného spoločníka o prevode obchodného podielu zo dňa 20.02.2020, avšak o odovzdaných účtovných dokladoch a počítačoch žiadne dôkazy nepredložil. Žalobca sa svedeckých výpovedí nezúčastnil, nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky, prípadne vysvetliť objasniť nejasnosti či nezrovnalosti. Pre úplnosť správny súd dodáva, že je neopodstatnené a nemajúce oporu v administratívnom spise tvrdenie žalobcu, že žalovaný odvodzoval dôveryhodnosť svedka a spochybňuje pravdivosť jeho výpovede iba z dôvodu, že sa správcovi dane nepodarilo získať svedeckú výpoveď a preveriť skutočnosti v inom členskom štáte. Uvedené z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Ako nedôvodnú preto vyhodnotil správny súd aj tú námietku žalobcu, ktorou v tomto smere namietal ľubovôľu správneho orgánu. Správny súd nezistil v postupe daňových orgánov nezákonnosť. Slovenské daňové procesné právo nepozná formálnu hierarchiu dôkazných prostriedkov a odmieta tzv. legálnu (formálnu) teóriu dôkaznú, pri ktorej by zákon vopred určoval hierarchickú silu či záväznú váhu jednotlivých dôkazov. Žiadnemu dôkaznému prostriedku – teda ani svedeckej výpovedi – zákon nepriznáva apriórnu prednosť ani vyššiu dôkaznú silu oproti dôkazom listinným či vecným. Svedecká výpoveď nie je „korunným dôkazom“, bez ktorého by nebolo možné ustáliť skutkový stav, ak je tento preukázaný inými zákonnými prostriedkami. Svedecká výpoveď ako personálny dôkaz je zo svojej povahy zaťažená subjektívnym vnímaním, plynutím času a osobným záujmom vypočúvanej osoby (napr. snahou konateľa dodávateľa vyhnúť sa vlastnej daňovej alebo trestnej zodpovednosti). Preto samotné formálne tvrdenie svedka, že „obchody sa uskutočnili“, bez opory v reálnom toku služieb, nepostačuje na unesenie dôkazného bremena žalobcom v súdenej veci. V daňovom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Svedeckú výpoveď nemožno hodnotiť izolovane. Pokiaľ je všeobecné a ničím nepodložené vyjadrenie svedka v priamom rozpore s objektívnymi materiálnymi zisteniami správcu dane, tak takáto výpoveď nemôže prevážiť nad logickým a uzavretým reťazcom iných relevantných zistení správcu, listinných či vecných dôkazov. Dôvod nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v marci 2020 zo spornej faktúry žalobcovi nebol pre nekontaktnosť jeho dodávateľa Best Trade v čase preverovania správcom dane, ale z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti žalobcom o reálnom uskutočnení prijatého deklarovaného plnenia, ako aj vzniku daňovej povinnosti.

65. Správny súd zastáva názor, že to bol práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si žiada o uplatnenie práva na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo (t. j. pochybnosti o skutočnom dodaní služieb, ako aj pochybnosti o osobe dodávateľa Best Trade a k vzniku daňovej povinnosti podľa ). Bolo práve na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili oprávnené odpočítanie dane. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním realizácie plnenia tak, ako bolo žalobcom deklarované pre účely DPH, tzn. hmotnoprávne podmienky splnené neboli. V rámci daňovej kontroly tak nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a jeho dodanie deklarovaným dodávateľom. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

66. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že ani skutočnosť, že služby v oblasti informačných technológií možno zaradiť pod služby nehmotnej povahy, nezbavuje daňový subjekt dôkazného bremena. Pri IT službách nemožno reálnosť plnenia obhájiť len predložením faktúry, zmluvy a všeobecného preberacieho protokolu. Správca dane má právo žiadať konkrétnu auditnú stopu – napr. reporty zo systému (v elektronickej či tlačenej podobe), záznamy, logy či konkrétne výstupy. Nehmotný charakter služieb (IT, programovanie, správa sietí, softvér) nezbavuje kontrolovaný daňový subjekt dôkazného bremena a neznižuje nároky na preukázanie ich fakticity a reálneho dodania.

67. Predloženie formálnych dokladov (zmluva, faktúra, protokol o odovzdaní) nepostačuje na preukázanie hmotnoprávnych podmienok, pokiaľ správca dane vznesie dôvodné pochybnosti. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa pochybnosti o reálnosti dodania deklarovaného plnenia (v rozsahu a spôsobom deklarovaným žalobcom a žalobcom deklarovaným dodávateľom) žalobcovi stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane, a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočet podľa , a , ktoré viažu priznanie nároku na odpočítanie DPH na vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti, čo však v danej veci ani po vykonanom dokazovaní daňovými orgánmi, nebolo preukázané.

68. Z rozsiahleho šetrenia vyplynulo, že správcovi dane neboli v procese daňovej kontroly a ani v procese vyrubovacieho konania predložené žiadne doklady preukazujúce tvrdenia p. B. a žalobcu týkajúce sa poskytnutia služieb na základe spornej faktúry pre žalobcu daňovým subjektom Best Trade. Deklarovaný dodávateľ so správcom dane nespolupracoval, na zaslané výzvy nereagoval, aktuálna konateľka bola nekontaktná.

69. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že sú dôvodné a správne závery daňových orgánov o tom, že (i) žalobca nepredložil vo veci konajúcim daňovým orgánom požadované (dostatočné a hodnoverné) doklady a dôkazy vecného preukázania uskutočnenia plnenia, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, (ii) žalobca nepreukázal, že deklarované dodanie služieb bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom a (iii) tieto obchodnoprávne vzťahy neboli relevantnými skutočnosťami potvrdené ani výsluchom konateľa deklarovaného dodávateľa v rozhodnom čase. Na podklade uvedeného tak nemožno konaniu správcu dane a žalovaného vytknúť žalobcom všeobecne formulované námietky, pretože viedli dokazovanie s cieľom zistiť všetky potrebné skutočnosti, pričom to bol práve žalobca, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol.

70. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane nadobudol pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom nielen na základe zistení týkajúcich sa spoločnosti Best Trade. Pochybnosti správcu dane vyplynuli aj zo zistení u samotného žalobcu, resp. z písomností predložených samotným žalobcom.

71. Sumarizujúc dosiaľ uvedené správy súd konštatuje, že daňové orgány na základe vykonaného dokazovania nadobudli dôvodné pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom. Daňové orgány svoje dôvodné pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom riadne formulovali a oznámili žalobcovi, ktorý tieto pochybnosti daňových orgánov následne nevyvrátil, a preto si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, čoho dôsledkom bol vecne správny a náležite odôvodnený záver daňových orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu prezentovaný v žalobou napadnutých rozhodnutiach daňových orgánov vo veci určenia rozdielu na DPH, nepriznania nadmerného odpočtu a vyrubenia dane žalobcovi.

72. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v časti vysporiadania sa s námietkou žalobcu ohľadom postupu správcu dane v súvislosti so šetrením maďarskej daňovej správy prostredníctvom MVI, správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. V nadväznosti na predmetnú námietku správny súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné mať na pamäti, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku tvoria jeden celok. Odôvodnenie rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku preto nie je možné vnímať izolovane, ale je potrebné vnímať ho v kontexte a v prepojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je preto potrebné vnímať v kontexte a v prepojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Inými slovami, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia tvoria jeden argumentačný celok. Správny súd dospel pritom k záveru, že napadnuté rozhodnutie v namietanej časti spĺňa kritéria preskúmateľnosti a s predmetnou námietkou sa žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zaoberal. Poukazujúc na § 24 ods. 2 daňového poriadku žalovaný dôvodne uviedol, že to, aký spôsob zisťovania, resp. dokazovania podľa daňového poriadku správca dane využije, je len na jeho zvážení. Daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach uviedli svoje skutkové zistenia, právne normy, z ktorých vychádzali a spôsobom primeraným skutkovým a právnym okolnostiam preskúmavanej právnej veci správne a riadne vysvetlili, ako tieto právne normy aplikovali na zistený skutkový stav. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane zaslal žiadosť o vypočutie svedka, aktuálnej konateľky Best Trade - pani C. D., prostredníctvom inštitútu MVI maďarskej finančnej správe, ktorá bola/je povinná postupovať podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného členského štátu. Maďarská finančná správa vo svojej odpovedi oznámila, že predvolala C. D., zásielka sa vrátila s poznámkou „neprevzaté“. Následne vykonali miestne zisťovanie na adrese jej trvalého pobytu, kde podľa vyjadrenia susedov už nežije niekoľko mesiacov, nemajú informácie o jej momentálnom pobyte. Odpoveď maďarskej daňovej správy je súčasťou administratívneho spisu a žalobca s ňou bol riadne oboznámený, k čomu sa mohol počas daňovej kontroly i daňového konania vyjadrovať. Maďarská finančná správa v rámci svojej právomoci pritom poskytla aj také informácie, ktoré by správca dane v SR nevedel zistiť, pretože nemá také právomoci na území iného štátu a p. C. D. na adrese trvalého pobytu uvedeného v OR SR už nežila. Predmetná žiadosť maďarskej finančnej správe bola zaslaná správcom dane podľa Nariadenia Rady č. 904/2010/EU zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH (čl. 7, 15, 16 a 25-27). Správca dane v predmetnej žiadosti o MVI uviedol aj informáciu ohľadom zaslania upovedomenia žalobcovi o mieste a dátume konania svedeckej výpovede, ak to príslušná legislatíva umožňuje. Ako dôvodne poznamenal už žalovaný vo vyjadrení, ak však podľa platných právnych predpisov dožiadaného štátu nie je povinnosť zabezpečiť právo žalobcu alebo jeho zástupcu byť prítomný na vypočutí svedka a klásť mu otázky, nemožno takto získaný dôkaz považovať za nezákonný z dôvodu, že daňovému subjektu nebola umožnená realizácia tohto práva. Ustanovenie § 25 ods. 4 daňového poriadku sa aplikuje len v rámci výsluchu svedka vykonávaného slovenskou finančnou správou. Predmetná odpoveď na žiadosť o MVI od maďarskej daňovej správy je dôkazom relevantným, získaným v zmysle platných právnych predpisov, záväzným, s ktorým bol preukázateľne žalobca riadne oboznámený (pozri administratívny spis - oboznámenie s priebežnými výsledkami daňovej kontroly zo dňa 26.01.2021). V tomto bode správny súd pre úplnosť uvádza, že z predmetnej odpovede na žiadosť MVI od maďarskej daňovej správy nevyplýva žiadna zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného maďarskou daňovou správou, ktorá by podľa tvrdenia žalobcu mala byť súčasťou administratívneho spisu, a ani nemôže, čo vyplýva z vyššie uvedeného Nariadenia Rady EÚ a príslušného vnútroštátneho práva. Správny súd má za to, že správca dane nepochybil, keďže postupoval podľa platných daňovo- právnych predpisov, keď k výsluchu svedka využil inštitút žiadosti o MVI. V tomto bode správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2021, podľa ktorého „Žiaden právne záväzný akt Európskej únie v oblasti DPH neupravuje možnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach absentuje obdobná úprava, ako je napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania a umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu. II. Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov. Samozrejme, nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ( ).“ Súčasne správny súd pre úplnosť uvádza, že zistenia maďarského orgánu o neúspešnom doručení požívajú prezumpciu správnosti. Dožiadaný orgán nemá povinnosť zasielať interné podkladové poštové doklady; správca dane ani súdy SR nemajú právomoc revidovať maďarské poštové doručovanie.

73. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.10.2013 vo veci Sabou, C-276/12 správny súd poukazuje na závery plynúce z daného rozsudku, ktoré vo svojej podstate samé osobe vyvracajú argumentáciu žalobcu uplatnenú v žalobe v tomto smere. Tvrdenie žalobcu, že predmetný rozsudok súdneho dvora mu priznáva právo byť prítomný pri úkonoch zahraničného dožiadaného orgánu, resp. že slovenský správca dane musí disponovať podkladovými procesnými listinami (doručenkami, internými zápisnicami) z Maďarska, je priamym a hrubým prekrútením záverov tohto rozsudku predstavujúce účelovú negáciu explicitných záverov tohto rozhodnutia. Súdny dvor EÚ vo výroku predmetného rozsudku výslovne rozhodol, že právo Únie (smernica o vzájomnej pomoci a čl. 41 ods. 2 Charty základných práv EÚ) sa má vykladať tak, že daňovému subjektu nepriznáva: právo byť informovaný o žiadosti o pomoc zaslanej inému členskému štátu, právo zúčastniť sa na vyšetrovaní (výsluchu) svedkov organizovanom dožiadaným členským štátom, právo formulovať otázky svedkom v dožiadanom členskom štáte, právo byť vypočutý v dožiadanom členskom štáte predtým, ako tento štát zašle informácie dožadujúcemu štátu. Úkony vykonávané v dožiadanom štáte sa riadia výlučne vnútroštátnym právom tohto štátu. Právo EÚ neukladá dožiadanému štátu povinnosť aplikovať procesné štandardy domáceho štátu daňovníka. Podľa čl. 55 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 a majú správy, oznámenia a vyhlásenia dožiadaného orgánu rovnakú dôkaznú silu ako dokumenty vyhotovené vnútroštátnymi orgánmi. Správa dožiadanej maďarskej finančnej správy je úradnou verejnou listinou. Predstavuje oficiálne zistenie cudzieho štátneho orgánu, ktoré požíva prezumpciu správnosti. Skutočnosť, že úkony realizoval dožiadaný orgán v zahraničí podľa svojho práva a slovenský správca dane svedkov osobne nevypočul, nie je porušením procesných práv žalobcu. Právo na obhajobu je plne rešpektované tým, že daňový subjekt je oboznámený s výsledkami MVI v domácom konaní a má možnosť na ne reagovať a predkladať vlastné dôkazy. Výstup z MVI je zákonným listinným dôkazom podľa daňového poriadku.

74. Pokiaľ žalobca (aj keď v podstate len veľmi stroho a vo všeobecnej rovine) namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí v neprospech žalobcu, správny súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Žalobca ju ani riadne nekonkretizoval v skutkových okolnostiach preskúmavanej právnej veci a správny súd namietanú vadu v kontexte obsahu žaloby oboznámiac sa s obsahom administratívneho spisu ani inak nezistil.

75. Správny súd zastáva názor, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré bolo v prípade preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zo spornej faktúry na ňom ako na kontrolovanom daňovom subjekte. Žalobca v rámci daňovej kontroly na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku predložil výlučne listinné doklady, ktoré však neboli žiadnym relevantným spôsobom potvrdené. V rámci daňovej kontroly tak neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia v rozsahu a spôsobom deklarovaným žalobcom. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane však nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, a teda daňový subjekt je povinný preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.

76. Správny súd zastáva názor, že daňové orgány zistili skutkový stav veci riadne, pričom svoje zistenia riadne odôvodnili. Dokazovaním nebolo potvrdené, že žalobca prijal plnenia, a to od deklarovaného dodávateľa tak, ako tvrdil. Rozsiahlym šetrením zo strany daňových orgánov bolo dôvodne spochybnené, že zdaniteľné plnenie nebolo realizované tak, ako deklaroval žalobca na predloženej faktúre, čím došlo k oprávnenému spochybneniu vierohodnosti dokladov predložených žalobcom a tým k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho počas daňovej kontroly, resp. daňového konania neuniesol.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa zamietol.

78. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a contrario tak, že v správnom súdnom konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

79. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní ( v spojení s v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).