Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-26S/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu prof. JUDr. Mateja Horvata, PhD., LL.M., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: PROSIMI, s. r. o., so sídlom Úzka 295/5, 941 48 Podhájska, IČO: 50 142 976, právne zastúpený: JUDr. Vlastimil Petřek, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11, 058 01 Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101338556/2022 zo dňa 11. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 101338556/2022 zo dňa 11.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného spoločnosťou PROSIMI, s. r. o. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“), podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 100130522/2022 zo dňa 21.01.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie december 2019. Z daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101717516/2021 zo dňa 13.09.2021 (ďalej len „protokol“), doručený daňovému subjektu dňa 20.09.2021.

3. Z administratívneho spisu vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období december 2019 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr (ďalej aj „sporné faktúry“) vystavených spoločnosťou Best Trade Company, s. r. o., IČO: 52 168 557, (ďalej aj „Best Trade“ alebo „deklarovaný dodávateľ“): i) int. č. 1911137, č. VF2019-048, základ dane 55.680,- eur, DPH 20%: 11.136,- eur, predmet fakturácie: administratívne služby v zmysle objednávky č. 0-201903 002, dátum dodania 15.12.2019, dátum vyhotovenia 23.12.2019,

ii) int. č. 1911140, č. VF2019-058, základ dane 21.840,- eur, DPH 20%: 4.368,- eur, predmet fakturácie: počítačové služby v zmysle objednávky č. 0-201901002, dátum dodania 31.12.2019, dátum vyhotovenia 31.12.2019, iii) int. č. 1911123, č. VF2019-052, základ dane 1.200,- eur, DPH 20%: 240,- eur, predmet fakturácie: objednané služby v zmysle objednávky č. 0-201906001 - upratovanie ubytovacích zariadení, dátum dodania 31.12.2019, dátum vyhotovenia 31.12.2019, iv) int. č. 1911124, č. VF2019-053, základ dane 4.896,- eur, DPH 20%: 979,20 eur, predmet fakturácie: prepravy rok 2019 na základe objednávky č. 0-201904002, dátum dodania 31.12.2019, dátum vyhotovenia 31.12.2019, v) int. č. 1911125, č. VF2019-054, základ dane spolu 4.800,- eur, DPH 20%: 960,- eur, predmet fakturácie: objednané služby v zmysle objednávky č. 0-201904001 - údržba poľnohospodárskych strojov a osobných motorových vozidiel, dátum dodania 31.12.2019, dátum vyhotovenia 31.12.2019; v celkovej sume dane z pridanej hodnoty 17.683,20 eur.

4. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 17.683,20 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2019; nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 7.969,10 eur a vyrubil mu daň v sume 9.714,10 eur. Dospel k záveru, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr neoprávnene, z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v a , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Správca dane dospel k pochybnostiam o skutočnom dodaní deklarovaných služieb, o osobe dodávateľa Best Trade a o vzniku daňovej povinnosti podľa . Mal za to, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky stanovené zákonom.

5. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Stotožňujúc sa so závermi správcu dane uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože neposkytol správcovi dane dostatočné a hodnoverné dôkazy vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií a nepreukázal, že preverované zdaniteľné obchody a dodanie služieb bolo uskutočnené a to tak, ako deklaroval.

6. Správca dane vo veci vykonal rozsiahle preverovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia uvedených na sporných faktúrach a (o. i.) zistil, že jediným konateľom Best Trade v období od 26.01.2019 do 20.02.2020 bol A. B., od 21.02.2020 sa stala konateľkou C. D., Maďarsko. Spoločnosť v rokoch 2019 a 2020 nemala žiadnych zamestnancov. Miestnym zisťovaním vykonaným dňa 18.06.2020 bolo zistené, že Best Trade sa na adrese sídla nenachádza a nebol tam ani označený, so správcom dane nekomunikuje, žiadané daňové, účtovné a iné doklady na výzvy nepredložil. Maďarská finančná správa, ktorej bola zaslaná žiadosť o vypočutie svedka - aktuálnej konateľky Best Trade, p. C. D., prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií oznámila, že písomnosti doručované p. D. sa vracajú s poznámkou „neprevzaté“ a na adrese trvalého pobytu už nežije niekoľko mesiacov, že nemá informácie o jej momentálnom pobyte. E. C. D. sa ku kontrole nedostavila, nevyjadrila sa a ani neposkytla požadované dokumenty.

7. Skutkové zistenia vo vzťahu k jednotlivým sporným faktúram (č. VF2019-048, VF2019-058, VF2019-052, VF2019-053, VF2019-054) správca dane podrobne uviedol v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na s. 4 až 7. Následne zistené skutočnosti podrobne vyhodnotil na nasledujúcich stranách prvostupňového rozhodnutia (s. 7 až 23 prvostupňového rozhodnutia). Dospel k záverom, že za preukázateľný účtovný záznam sa považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť a ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných účtovných záznamov. Deklarovaný dodávateľ, Best Trade, tým, že nepredložil žiadne listinné doklady (účtovníctvo, evidencia DPH, faktúry a pod.), a tým, že jeho konateľ, občan Maďarskej republiky, je nekontaktný a ani tým, že p. A. B. ako fyzická osoba vo svojej svedeckej výpovedi nepodal také relevantné informácie, na základe ktorých by sa preukázala pravdivosť údajov uvedených na predmetných faktúrach od Best Trade, a preto nemožno uvedené doklady považovať za vierohodný a relevantný dôkaz, oprávňujúci daňový subjekt odpočítať daň z takéhoto nevierohodného dokladu. Zadokumentované zistenie nekontaktnosti subjektu takisto vyvracia vierohodnosť, preukázateľnosť dokladu a odôvodňuje pochybnosť o jeho pravosti a o pravdivosti údajov v ňom uvedených. Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepresvedčivý, lebo nemožno jeho pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v písomnom účtovníctve nekontaktného subjektu. Doklady znejúce na nekontaktný subjekt majú povahu nepreskúmateľného a nehodnoverného dôkazu. Pokiaľ v takomto prípade nie je možné u nekontaktných spoločností overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukázané. Sám o sebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil, resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené. Žalobca predložil faktúry, výkazy prác, výstupy, ktoré mal p. B. vykonať. Predloženie dokladov je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu nato, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Správca dane mal za to, že neboli v procese daňovej kontroly a ani v procese vyrubovacieho konania predložené žiadne doklady preukazujúce poskytnutie služieb na základe sporných faktúr kontrolovanému daňovému subjektu v kontrolovanom zdaňovacom období. V prípade, že dodávateľská spoločnosť nepredloží správcovi dane dôkazy, ktorými by preukázali, že obchodné transakcie sa uskutočnili, nie je možné doklady, ktorými disponuje daňový subjekt, považovať za dôveryhodné, pretože ich pravdivosť nebola preverená a preukázaná. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, čo je základná podmienka pre odpočítanie dane. Svedok, A. B., je nedôveryhodná osoba, pretože v čase, keď sa mali uskutočniť zdaniteľné obchody na základe sporných deklarovaných faktúr, bol jedinou osobou oprávnenou konať za spoločnosť. Na základe zistených skutočností bolo preukázané, že spoločnosť Best Trade konala úplne inak ako teraz tvrdí fyzická osoba p. B.. Správca dane súčasne poukázal na rozpor vo výpovedi svedka fyzickej osoby, ktorý bol jediným konateľom spoločnosti Best Trade, so zisteniami správcu dane a konaním spoločnosti; na množstvo vyfakturovanej práce, čo nie je možné fyzicky vykonať jednou osobou, ktorá je konateľom aj v iných spoločnostiach; žiadna evidencia množstva práce (deň, hodina, cena za hodinu) - pričom na faktúre od iného dodávateľa (Poleno Solutions, s. r. o., ktorý je kontaktný) je presne uvedený počet hodín a cena za hodinu, (pozri faktúra č. FV19013, medzi PROSIMI, s. r. o., a Poleno Solutions, s. r. o.); na tvrdenie, že práce boli vykonané manželkou a synom, pričom spoločnosť nemala žiadneho zamestnanca; nepreukázanie vykonaných prác spoločnosťou Best Trade; následné predanie spoločnosti po 13 mesiacoch od jej založenia, jej nekontaktnosť a nekontaktnosť aj novej konateľky spoločnosti. Správca dane zistil, že Best Trade mal účet, na ktorom vykazoval obraty a disponovala s ním osoba, ktorá nebola konateľom ani zástupcom spoločnosti, čo tiež vyvracia dôveryhodnosť v uvedený daňový subjekt. Skutočnosti, že tuzemskí dodávatelia spoločnosti Best Trade sú neznámi, ako aj skutočnosť, že ani jedna faktúra dodávateľovi EARLYBIRD, s. r. o., nebola uhradená a aj skutočnosť, že s účtom spoločnosti Best Trade od 20.02.2020 disponovala osoba, ktorá nebola konateľom ani zástupcom spoločnosti, tiež vzbudili pochybnosti o reálnom podnikaní spoločnosti Best Trade v roku 2019.

8. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia podrobne vyhodnotil i odpovede p. A. B., konateľa spoločnosti Best Trade v rozhodnom období, ktorý sa dňa 18.03.2021 dostavil na ústne pojednávanie na základe predvolania na výsluch svedka č. 100315252/2021 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100456886/2021). Uzavrel, že p. B. sa vyjadroval neodborne, sú nepreukazné, zavádzajúce a jeho vyjadrenia sa odlišujú od vyjadrení konateľky a splnomocneného zástupcu žalobcu. Daňové doklady spoločnosti neboli predložené. Výsluchu svedka – bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa sa žalobca napriek upovedomeniu nezúčastnil a nevyužil právo klásť svedkovi otázky.

9. Best Trade podľa výpisu z OR SR bola zapísaná dňa 26.01.2019 ako novo založená spoločnosť, kedy bol aj A. B. uvedený ako konateľ. Objednávky k vystaveným faktúram boli oboma stranami podpisom uzatvorené nasledovne: č. 0-201901002 dňa 31.01.2019 a 0-201903002 dňa 08.03.2019. K vystavenej faktúre č. VF2019-058 (počítačové služby) svedok okrem iného uviedol, že predmetom dodania bolo také isté testovanie ako pri tej prvej faktúre č. VF2019-045 zo dňa 18.12.2019, testovanie prebiehalo presne podľa toho istého scenára ako pri tej prvej faktúre. Používali sa tie isté aplikácie, ten istý program, také isté evidovanie chýb, presne to isté ako pri tej prvej faktúre VF2019-045. Vykonával ich osobne so svojim synom, ktorý mu pri tom pomáhal. Odborná spôsobilosť nebola potrebná. Služby boli vykonané v kancelárskych priestoroch spoločnosti Best Trade a doma, kde býva. Svedok uviedol, že k uvedenej faktúre boli vystavené také isté reporty ako pri faktúre č. VF2019-045. Nemal však už žiadne doklady spoločnosti, všetko odovzdal novej konateľke aj spolu s účtovníctvom, žiadne archívy nerobil. Z nahliadnutia správcom dane (úradný záznam č. 101267722/2021 zo dňa 19.07.2021) do spisu daňovej kontroly u žalobcu za marec 2020 je zrejmé, že bolo vydané rozhodnutie č. 101095234/2021 zo dňa 24.06.2021, z ktorého vyplýva, že boli so svedkom A. B. spísané dve zápisnice o ústnom pojednávaní (dňa 22.12.2020 č. 102017328/2020 a 18.03.2021 č. 100453239/2021), v ktorých sa vyjadroval k ním vystavenej faktúre č. VF2019-045 a k činnosti spoločnosti, v ktorej bol v rozhodnom čase konateľom. Z výpovedí svedka v súvislosti s vystavenou faktúrou č. VF2019-045 vyplynulo, že on osobne testoval konkrétne postupy, ktoré mal program vykonávať, či to bude tak fungovať, ako má. Firma PROSIMI vytvorila nejaký program (o aký program ide, to správcovi dane nemôže povedať - uviedol p. B.), ktorý bolo potrebné testovať. Na to, podľa jeho vyjadrenia, netreba odbornú spôsobilosť. Testovanie sa vykonávalo na sídle spoločnosti, doma na 2 počítačoch. Mal testovať do nemoty a on osobne k predmetnej faktúre nemá žiadne podklady. Harmonogram o výkone tejto práce si neviedol, nevie presne uviesť ani koľko hodín, ani koľko dní sa tomu venoval. K cene uviedol, že bola stanovená dohodou na základe množstva úkonov, ktoré sa mali urobiť, všetko zvládal sám, žiadny externý dodávateľ mu v tom nepomáhal. Na otázku správcu dane, či žalobca si overil jeho spôsobilosť/schopnosť vykonávať testovanie aplikácií nejakým spôsobom, uviedol, že to prešli, stretávali sa na dennej báze, ukázali mu to, vyskúšali to a rozhodli sa na základe toho, že to vyskúšal. Zaškolila ho p. F. B. a pán F. na adrese sídla žalobcu, iní testeri pri zaškolení neboli prítomní. K vystavenej faktúre č. VF2019-048 (administratívne služby) svedok okrem iného uviedol, že predmetom dodania bolo vyhotovovanie reportov, nejaká štylistická úprava tých nájdených chýb, bolo vyfakturované to, čo sa im vlastne posielalo, konkrétne reporty, plus „výcuci“ ohľadom toho testovania, plus nejaké následné opravy, ktoré chceli, aby vykonali, plus pretestovanie tých zlých scenárov. Boli potrebné len počítače a tlačiareň, administratívne služby vykonával osobne v priestoroch na sídle spoločnosti a doma, pomáhal mu syn. Svedok ďalej uviedol, že výstupy/materiály z vykonaných administratívnych služieb na základe objednávky č. 0-201903002 nevie predložiť, pretože nemá žiadne písomnosti, dokumenty, nevedel povedať, koľko hodín a koľko dní vykonával uvedené služby, uviedol, že je to v evidencii odvolávajúceho sa. K úhradám vystavených faktúr č. FV2019-058 a FV2019-048 sa svedok vyjadril neurčito a zavádzajúco - nejaké faktúry boli uhradené, no nevedel presne uviesť ktoré. Zo šetrenia správcu dane je zrejmé, že uhradené neboli. Žalovaný mal za to, že je minimálne neobvyklé v obchodnej praxi, že by boli dodávateľom dodávané služby počas niekoľkých mesiacov, za ktoré by nebola požadovaná odplata, špeciálne, ak ide o najvyššie hodnoty faktúr (č. VF2019-048 celková suma 66.816,00 eur, č. VF2019-058 celková suma 26.208,00 eur). K vystavenej faktúre č. VF2019-052 svedok okrem iného uviedol, že predmetom fakturácie je upratovanie ubytovacieho zariadenia v mieste bydliska konateľky odvolávajúceho sa, p. F. v Podhájskej, upratovanie vykonal p. B. so synom, pomáhala mu manželka. Upratovanie sa vykonávalo v letných a jesenných mesiacoch, presne nevedel uviesť, o ktoré mesiace išlo, upratovalo sa vždy po skončení rekreačného turnusu, dopredu mal rozpis, kedy rekreanti končia. Svedok nevedel uviesť, koľko dní a koľko hodín upratoval, ale vedel uviesť, že to bolo od mesiaca jún 2019 do septembra 2019. Svedok si myslel, že táto faktúra bola uhradená. Na otázku správcu dane, čo konkrétne sa upratovalo, uviedol, že sa upratovali izby na dvoch poschodiach, sťahovala sa bielizeň, klasické upratovanie. Na otázku správca dane, kto vymieňal bielizeň, kto vykonal pranie bielizne, kde, či mala spoločnosť Best Trade materiálne a personálne vybavenie na vykonanie uvedených činností, odpovedal, že on to robil u seba doma, Best Trade mala práčku, žehličku, mop. K vystavenej faktúre č. VF2019-053 svedok okrem iného uviedol, že prepravy za 2019 vykonal on osobne so svojím synom dopravnými prostriedkami Citroen Jumper G., G. XXX-XX. Tieto autá sú evidované na firmu jeho syna WEST SIDE Trade, s. r. o., predmetné autá boli prenajaté od uvedenej spoločnosti. Prepravy sa realizovali (zo sadu odvolávajúceho sa) podľa toho, ako zrelo ovocie, t. j. asi od júla 2019 do októbra 2019. K vystavenej faktúre č. VF2019-054 svedok okrem iného uviedol, že išlo o osobné motorové vozidlo Suzuki Jimny - na tom menil olej, filtre, a pravidelnú údržbu, ktorá zahŕňa kontrolu olejov, zavesenie náprav, robil postrekovač, na traktoroch sa robili čapy, výmeny olejov, filtrov, oprava vývodového hriadeľa na traktore. V ktorých mesiacoch sa uvedené činnosti vykonávali, nevedel uviesť, ale potvrdil, že práce boli vykonané vo viacerých mesiacoch, koncom roka sa to narátalo a vystavila sa faktúra s narátanou sumou. Svedok uviedol, že táto faktúra bola uhradená.

10. Správca dane dňa 25.02.2021 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100337589/2021 so žalobcom, ktorej sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu B. H. F., manžel konateľky. Počas ústneho pojednávania sa konateľka a zástupca spoločnosti vyjadrili, že so spoločnosťou Best Trade sa skontaktovali prostredníctvom pána, ktorý im robil stavebné úpravy a je príbuzný p. B., ktorý ho odporučil. Ďalej je v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní uvedené, že žalobca sa zaoberá tvorbou programov aj vývojom aplikácií a zároveň sa venuje projektovému manažmentu. K referenciám o spoločnosti Best Trade žalobca uviedol, že ich získali prostredníctvom známych, u ktorých predpokladali, že ho poznajú, poznajú jeho prácu, dali mu skúšobne vypracovať vzorové príklady, aby si ho preverili. Vedomosť o tom, že spoločnosť Best Trade poskytuje služby, ktoré boli predmetom objednávky č. 0-201901002 zo dňa 31.01.2019 (prijatá faktúra č. VF 2019-058), získali na základe stretnutia s p. B., s ktorým komunikovali o predmete podnikania spoločnosti Best Trade, o činnostiach, ktorým sa venuje. Ďalej uviedol, že táto objednávka (č. 0-201901002 zo dňa 31.01.2019) nebola prvá skúsenosť s prácou p. B.. K objednávke č. 0-201901002 (prijatá faktúra č. VF 2019-058) žalobca uviedol, že program, ktorý sa testoval na základe objednávky č. 0-201901002, vytvorila spoločnosť Puzzle CRM, s. r. o., a je primárne vytvorený pre spoločnosť CRT Electronics s. r. o., Oravská Lesná. Iná spoločnosť program v zmysle objednávky č. 0-201901002 zo dňa 31.01.2019 netestovala. Faktúra č. VF2019-058 v celkovej sume 26.208,00 eur nebola žalobcom uhradená. K prijatej faktúre č. VF2019-048, ktorou boli vyfakturované administratívne služby v zmysle objednávky č. 0-201903002 zo dňa 08.03.2019, žalobca uviedol, že pri tvorbe aplikácie vzniká veľa dokumentácie, ktorú pripravujú technickí pracovníci, ten výstup treba po formálnej stránke upraviť - to je tá činnosť. Pán B. pomáhal formálnou úpravou dokumentov a táto činnosť sa robí opakovane. K tomu je potrebný len počítač, programy word, excel. Pán B. upravoval dokumenty exportované zo systémov, posielal ich cez kolaboračné nástroje HIPCHAT, alebo SLACK, JIRA, Confluence, IM klient. Komunikácia prebieha cez tieto nástroje. Administratívne služby p. B. robil na svojom osobnom počítači doma alebo na sídle žalobcu. Administratívne služby boli potrebné kvôli formálnej úprave dokumentov, ktoré pripravovali technickí pracovníci, alebo šlo o výstupy exportované zo systémov, ktoré boli neprehľadné, nespĺňali štandard projektovej dokumentácie. Konečným zákazníkom bola spoločnosť Puzzle CRM, s. r. o. Administratívne služby poskytovala len spoločnosť Best Trade, s inými spoločnosťami neboli uzatvorené objednávky na práce takéhoto typu. Faktúra č. VF2019-048 v celkovej sume 26.208,00 eur nebola žalobcom uhradená. Žalobcom boli na základe požiadavky správcu dane dňa 15.03.2021 predložené výstupy k objednávke č. 0-201901002 (počítačové služby) vyfakturované faktúrou č. VF2019-058 zo dňa 31.12.2019 s vyjadrením, že predmetom boli aktivity testovania softvéru a prípravy údajov pre testovanie na základe dodaných podkladov, ktoré mal vykonať p. B. , ako príklad bola priložená 18 stranová zostava - vzorové údaje pre testovanie vstupnej kontroly „Evidencia vstupnej kontroly“. Uvedenú zostavu poskytol správca dane pri ústnom pojednávaní dňa 18.03.2021 p. B. k nahliadnutiu, ktorý sa vyjadril, že predložený materiál nevystavil a nevie sa k nemu vôbec vyjadriť. K objednávke č. 0-201903002 (administratívne služby) uviedol žalobca dňa 15.03.2021, že predmetom boli administratívne služby rôzneho charakteru, napríklad konsolidovanie a formálne upravovanie dokumentov. Žalovaný k predloženým dôkazom žalobcom dňa 15.03.2021 k deklarovaným prijatým počítačovým a administratívnym službám konštatoval, že z nich nevyplýva, že by to bol spoločnosťou Best Trade upravovaný resp. spracovaný materiál súvisiaci s deklarovanými dodanými službami. Na porovnanie správca dane uviedol, že na prijatých faktúrach č. VF2019-058 a VF2019-048 od Best Trade za počítačové a administratívne služby nebol uvedený počet odpracovaných hodín ani cena za jednu hodinu, ako napr. od dodávateľa POLENO Solutions, s. r. o., kde predmetom fakturácie boli počítačové služby na základe objednávky č. 0-201911001 s presným uvedením počtu hodín a ceny za hodinu napr. faktúra č. FV19013, špecifikácia dodaných služieb na základe uzatvorenej zmluvy a objednávky. V prípade Best Trade nie je známy počet odpracovaných hodín a dní, cena na faktúre č. VF2019-058 bez DPH 21.840,00 eur a cena na faktúre č. VF2019-048 bez DPH 55.680,00 eur boli určené vopred, a to v deň podpísania objednávok oboma obchodnými partnermi. Nevedeli dopredu, koľko bude odrobených hodín, iba odhadom. Po ukončení zákazky nebolo zrejmé, koľko bolo odpracovaných hodín spoločnosťou Best Trade a napriek tomu posúdili, že cena je adekvátna a nemenili ju.

11. V spoločnosti Puzzle CRM, s. r. o., bol/je jediným konateľom a aj majiteľom B. H. F., ktorý bol zároveň aj splnomocneným zástupcom žalobcu. Daňové orgány poukázali aj na ten fakt, že žalobca vyfakturoval plnenia deklarovanému odberateľovi Puzzle CRM, s. r. o., ktoré mu v čase fakturácie ešte neboli dodané, alebo nemohli byť ani vykonané, aj z toho dôvodu, že na ne nebola vystavená žalobcom deklarovaná objednávka, z ktorej by sa dodávateľ Best Trade mohol dozvedieť, čo sa u neho objednáva a čo by mal vykonať. Z predložených dôkazov žalobcom boli objednávky uzatvorené dňa 31.01.2019 a 08.03.2019, preto minimálne uvádzaná odberateľská faktúra s dátumom plnenia 31.01.2019 pre Puzzle CRM, s. r. o., v súvislosti s prijatými faktúrami č. VF2019-058 a 2019-048 od dodávateľa Best Trade je zavádzajúca. Ani z ostatných deklarovaných výstupných faktúr pre Puzzle CRM, s. r. o., jednoznačne nevyplýva, resp. žalobca takúto skutočnosť dostatočne nepreukázal, že majú priamu súvislosť s prijatými faktúrami č. VF2019-058 a VF2019-048 od dodávateľa Best Trade. Žalobca vo svojom vyjadrení dňa 18.11.2021 uviedol, že došlé faktúry č. VF2019-05 8 a 2019-048 dodávateľovi Best Trade neuhradil, pretože ich úhrada je podmienená odstránením konkrétnych výhrad uvedeným v akceptačnom protokole, ktoré odstránené neboli. Ďalej uviedol, že všetky výhrady boli písomne zadefinované a odkomunikované s p. B., v čase akceptácie podľa termínu uvedenom v objednávke, ktorý sa ich zaviazal odstrániť. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca došlé faktúry za počítačové a administratívne služby dodávateľovi Best Trade neuhradil, pretože ten neodstránil výhrady k akceptácii dodávky, ktorá bola podmienkou na ich úhradu, pričom uvedené prijaté plnenia vyfakturoval pre odberateľa Puzzle CRM, s. r. o., ako riadne dodané, ktorý ich aj uhradil. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že z administratívneho spisu žiadne žalobcom spomínané výhrady, ktoré boli písomne zadefinované a odkomunikované s p. B., v čase akceptácie podľa termínu uvedenom v objednávke nevyplývajú, ani svedok A. B. dňa 18.03.2021 takéto skutočnosti neuviedol. Správca dane výzvou č. 102229733/2021 zo dňa 10.11.2021 vyzval Best Trade, aby preukázal ako nakladal s dokumentáciou, zdrojovými kódmi, materiálmi, ktoré získal pri realizácii objednávok č. 0-201903002 (faktúra č. VF2019-048) a č. 0-201901002 (faktúra č. VF2019-058). Písomnosť sa vrátila správcovi dane s oznamom „adresát je neznámy“. Ani jeden z obchodných partnerov nepreukázal, že služby boli skutočne vykonané deklarovaným dodávateľom Best Trade a následne dodané žalobcovi, ktorý ich mal prijať a v zmysle predložených dokladov dodať deklarovanému odberateľovi Puzzle CRM, s. r. o.

12. K prijatej faktúre od Best Trade č. FV2019-052 za upratovacie služby žalobca (okrem samotnej faktúry) predložil objednávku č. 0-201906001 zo dňa 01.06.2019 a potvrdenie o vykonaných upratovacích službách zo dňa 31.12.2019. V objednávke je uvedené, že táto objednávka je rámcová v rozsahu 1.200 eur a fakturácia bude uskutočnená na základe reálne uskutočnených služieb v dohodnutých termínoch. Žalobca si objednáva upratovanie izieb, kúpeľní a spoločných priestorov, čistenie kuchynských zariadení, výmena bielizne, pranie bielizne, upratovanie okolia izieb od dodávateľa Best Trade. Ako dôkaz vykonania, resp. prijatia služieb žalobca predložil „Potvrdenie o vykonaných upratovacích službách, s rukou dopísaným dátumom 30.12.2019 a podpismi oboch konateľov (F., A. B.) za obdobia jún - december bez uvedenia roka. Svedok A. B. dňa 18.03.2021 na otázku správcu dane, čo konkrétne sa upratovalo, uviedol, že sa upratovali izby na dvoch poschodiach, sťahovala sa bielizeň, klasické upratovanie. Na otázku správcu dane, kto vymieňal bielizeň, kto vykonal pranie bielizne, kde, či mala spoločnosť Best Trade materiálne a personálne vybavenie na vykonanie uvedených činností odpovedal, že on to robil u seba doma, Best Trade mala práčku, žehličku, mop. Avšak o praní, poprípade žehlení, sa v predmetnom predloženom potvrdení nehovorí. Pán B. uviedol, že upratovanie vykonal so synom a pomáhala mu manželka. Správca dane zistil, že Best Trade nebol registrovaný na daň zo závislej činnosti. Následne správca dane dňa 11.11.2021 prostredníctvom Sociálnej poisťovne overoval zamestnancov spoločnosti Best Trade a zistil, že spoločnosť nemala evidovaných žiadnych zamestnancov. Dňa 10.11.2021 správca dane výzvou č. 102229733/2021 vyzval Best Trade, aby okrem iného predložil zoznam drobného majetku a preukázal materiálne a personálne podmienky na vykonanie práce na základe faktúry č. VF2019-052. Písomnosť sa vrátila s oznamom „adresát je neznámy“. Ani jeden z obchodných partnerov nepreukázal, že služby boli skutočne vykonané Best Trade a následne dodané žalobcovi, ktorý ich mal prijať. Nebolo preukázané ani jedným obchodným partnerom, aké prostriedky boli použité pri výkone upratovacích služieb, kto mal aké náklady na čistiace a upratovacie práce, kto komu odovzdal vykonané služby, kedy a kým boli vykonané a pod.

13. K prijatej faktúre od Best Trade č. FV2019-053 za prepravu roka 2019 žalobca (okrem samotnej faktúry) predložil objednávku č. 0-201904002 zo dňa 05.04.2019 a výkaz prác 2019 Prosimi, s. r. o., bez dátumu s 8 prílohami - vyúčtovanie ciest. Predložené dôkazy žalobcom, vyúčtovania ciest, majú dátumy realizácie 02.03.2019, 08.03.2019, 26.03.2019, 30.03.2019, 03.07.2019, 29.07.2019, 04.08.2019, 11.08.2019. Vo výkaze prác 2019 Prosimi, s. r. o., je uvedená celková suma kilometrov 2.086 a výsledná suma základu dane na fakturovanie 4.896,00 eur. V tomto bode žalovaný zdôraznil, že časť predložených dôkazov - vyúčtovanie ciest z 02.03.2019, 08.03.2019, 26.03.2019, 30.03.2019 je vystavená ešte pred uzatvorenou objednávkou, pretože tá bola podľa žalobcom predloženej objednávky č. 0-201904002 zo dňa 05.04.2019 uzatvorená až neskôr. Podľa žalovaného ani z jedného predloženého dôkazu nie je zrejmé, aké vozidlo, resp. meno vodiča deklarovanú prepravu realizovali. Pán B. sa počas ústneho pojednávania dňa 18.03.2021 vyjadril, že prepravy vykonal on osobne so svojím synom dopravnými prostriedkami Citroen Jumper G. a G. XXX-XX. Tieto autá sú evidované na firme jeho syna WEST SIDE Trade, s. r. o., a boli prenajaté od uvedenej spoločnosti. Vo vyrubovacom konaní na účely preverenia uvedenej skutočnosti, správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti WEST SIDE Trade, s. r. o. Dňa 18.11.2021 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102306658/2021 s p. C. B., konateľom spoločnosti WEST SIDE Trade, s. r. o., ktorý uviedol, že v roku 2019 spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, nevystavila žiadne faktúry a neeviduje žiadne došlé faktúry. Nemala žiadne výnosy z prevádzkovania motorových vozidiel ŠPZ: E. G. XXXXX, Mercedes - Benz G., Citroen Jumper, ŠPZ G., ktoré sú vo vlastníctve spoločnosti. Pán C. B. uviedol, že všetky uvedené motorové vozidlá boli na potrebu konateľa na jeho súkromné účely. Neboli vedené žiadne záznamy o prevádzke motorových vozidiel, pretože sa nevyužívali na podnikanie. Predmetom činnosti spoločnosti mal byť prenájom nehnuteľnosti (skladové priestory, halové garáže na adrese Vinohrady 14, Nové Zámky). Pán C. B. počas ústneho pojednávania uviedol, že v roku 2019 spoločnosť nemala žiadne výnosy z predmetného nájmu. Spoločnosť nemá žiadny bankový účet. V podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019 nedeklaruje žiadne výnosy. Správca dane preverovaním na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru zistil, že vlastníkom, resp. držiteľom motorového vozidla s evidenčnými číslami G. bola spoločnosť WEST SIDE Trade, s. r. o., v období od 4.3.2015 do 29.04.2020 a motorového vozidla s evidenčnými číslami G. bola spoločnosť WEST SIDE Trade, s. r. o., v období od 4.3.2015 do 4.10.2019. Preverovanie na Národnej diaľničnej spoločnosti ukázalo, že na vozidlá z EČV: G. a G. v časovom intervale od 01.01.2019 do 31.12.2019 nebola zakúpená elektronická diaľničná známka a neboli zaznamenané prejazdy motorových vozidiel. Dňa 10.11.2021 výzvou č. 102229733/2021 vyzval správca dane Best Trade, aby okrem iného predložil všetky nájomné zmluvy, záznamy o prevádzke motorových vozidiel a preukázal materiálne a personálne podmienky na vykonanie prepravy na základe faktúry č. VF2019-053. Písomnosť sa vrátila s oznamom „adresát je neznámy“. Ani jeden z obchodných partnerov nepreukázal, že predmetné služby prepravy boli skutočne vykonané deklarovaným dodávateľom Best Trade a následne dodané žalobcovi, ktorý ich mal prijať a uplatnil si právo na odpočítané dane z pridanej hodnoty.

14. K prijatej faktúre od Best Trade č. FV2019-054 za údržbu zariadení žalobca (okrem samotnej faktúry) predložil objednávku č. 0-201904001 zo dňa 05.04.2019 a výkazy vykonaných prác zo dňa 11.05.2019, 26.06.2019, 18.09.2019, 30.10.2019. Podľa predloženej objednávky č. 0-201904001 zo dňa 05.04.2019 žalobcom, predmetom objednávky je pravidelná údržba poľnohospodárskeho zariadenia: traktor, rosič, mulčovač a osobného vozidla. Na predložených výkazoch vykonaných prác je uvedený dátum, druh práce a zariadenia, suma v eur, pečiatka a podpis dodávateľa. To, že odberateľ, žalobca, takéto služby skutočne prijal, to z predložených dokladov absolútne nevyplýva. Taktiež z nich nevyplýva, kedy a kým boli práce vykonané, či je v cene zahrnutý aj materiál, a pod. Pokiaľ by boli služby dodávané pravidelne, ako je to v predmetnej objednávke uvedené, bolo by štandardné uviesť dátumy pravidelnej údržby, kedy a kým boli vykonané. Predložené výkazy sú len listinným súhrnom za každé zariadenie jednotlivo, čo je nezvyklé. Napr. s dátumom 11.05.2019 - oprava mulčovača, 26.06.2019 - servis traktora, 18.09.2019

- oprava rosič postrekovač, 30.10.2019 - Suzuki Jimmy 1,5D. Po tomto období už nebolo potrebné robiť pravidelnú údržbu predmetných zariadení? V objednávke je stanovené - objednané služby dodať najneskôr do 31.12.2019, čo však v zmysle nie je deň dodania. K vystavenej faktúre č. VF2019-054 svedok A. B. dňa 18.03.2021 okrem iného uviedol, že išlo o osobné motorové vozidlo Suzuki Jimny - na tom menil olej, filtre, a pravidelnú údržbu, ktorá zahŕňa kontrolu olejov, zavesenie náprav, robil postrekovač, na traktoroch sa robili čapy, výmeny olejov, filtrov, oprava vývodového hriadeľa na traktore. V ktorých mesiacoch sa uvedené činnosti vykonávali, nevedel uviesť, ale potvrdil, že práce boli vykonané vo viacerých mesiacoch, koncom roka sa to narátalo a vystavila sa faktúra s narátanou sumou. Svedok uviedol, že táto faktúra bola uhradená. Správca dane dňa 10.11.2021 výzvou č. 102229733/2021 vyzval Best Trade, aby okrem iného predložil zoznam drobného majetku a preukázal materiálne a personálne podmienky na vykonanie práce na základe faktúry č. VF2019-054. Písomnosť sa vrátila s oznamom „adresát je neznámy“. Ani jeden z obchodných partnerov nepreukázal, že služby údržby boli skutočne vykonané deklarovaným dodávateľom Best Trade a následne dodané žalobcovi, ktorý ich mal prijať a uplatnil si právo na odpočítané dane z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období. Žalovaný ku skutočnosti, že svedok A. B. dňa 18.03.2021 do zápisnice o ústnom pojednávaní jednoznačne uviedol, že faktúra Č.VF2019-054 bola uhradená, konštatoval, že o tejto skutočnosti by A. B. už nemal vedieť, pretože v zmysle výpisu z OR SR bol konateľom spoločnosti Best Trade len do 20.02.2020. Podľa jeho vlastného vyjadrenia dňa 18.03.2021 nemohol predložiť doklady za rok 2019, pretože daňové a účtovné doklady spoločnosti Best Trade sa nachádzajú u novej konateľky p. C. D., ktorej ich odovzdal osobne pri prepise firmy u pána I., na sídle firmy odovzdal všetky príslušné veci, ktoré sa týkajú spoločnosti, a to počítače, účtovníctvo, všetky veci, ktoré súvisia so spoločnosťou Best Trade.

15. Správca dane spísal úradný záznam č. 100110118/2022 dňa 18.01.2022 v súvislosti s vyrubovacím konaním po odvolacom konaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2020 u žalobcu, z ktorého je zrejmé, že správca dane vyžiadal výpisy z bežného účtu Best Trade. Z predmetného bankového účtu vyplynulo, že svedok A. B. mal pravdu, keď dňa 18.03.2021 hovoril o úhrade faktúry č. FV2019-054 zo strany žalobcu, pretože dňa 18.03.2020 a 26.03.2020 boli zaznamenané kreditné platby v sumách 3.000,- eur a 2.760,- eur od žalobcu s označením v.s. 2019054, ktoré však boli obratom, ako aj ostatné kreditné platby, vybraté v hotovosti. V tomto bode žalovaný poukázal na zavádzajúce odpovede a vyjadrenia svedka A. B., ktorý doklady nepredkladal, lebo ich údajne odovzdal novej konateľke, ktorá je nekontaktná, ako aj samotná spoločnosť Best Trade, ale s bankovým účtom spoločnosti Best Trade naďalej disponoval.

16. Správca dane spísal úradný záznam č. 102247958/2021 dňa 11.11.2021 z nahliadnutia do spisu žalobcu a zistil, že jediným deklarovaným tuzemským dodávateľom spoločnosti Best Trade v decembri 2019 mala byť spoločnosť EARLYBIRD, s. r. o. Správca dane na účely preverenia zdaniteľných obchodov za rok 2019 u uvedenej spoločnosti zaslal výzvu č. 101982512/2020, ktorá sa vrátila s oznamom „adresát je neznámy“. Z predloženého bankového výpisu bežného účtu spoločnosti Best Trade poskytnutého Tatra bankou dňa 18.11.2021 vyplýva, že nie sú zaznamenané žiadne platby odberateľovi EARLYBIRD, s. r. o. Zároveň bolo zistené, že s účtom spoločnosti Best Trade od 20.02.2020 disponovala osoba, ktorá nebola konateľom ani zástupcom spoločnosti.

17. Žalovaný mal za to, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky, čo bolo podľa jeho názoru preukázané a odôvodnené na základe riadne zisteného skutkového stavu.

18. V dôvodoch prvostupňového a napadnutého rozhodnutia daňové orgány dospeli k záveru, že správcovi dane neboli v procese daňovej kontroly, ani v procese vyrubovacieho konania daňovým subjektom a Best Trade predložené žiadne doklady preukazujúce poskytnutie služieb na základe sporných faktúr žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období. Spoločnosť Best Trade so správcom dane nespolupracuje, aktuálna konateľka je nekontaktná, bola mu zrušená registrácia DPH z úradnej moci k 30.04.2021, je ekonomicky nečinný, na adrese sídla nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, je nekontaktný. V rozhodnom období bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Best Trade p. B., ktorý sa vyjadroval na otázky správcu dane nejednoznačne, nekonkrétne, všeobecne. Jeho výpoveď nemala potrebnú relevantnosť a dôveryhodnosť, vypovedaciu schopnosť a relevantnú hodnotu s cieľom reálne preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Svedok sa nevedel dostatočne vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré sám údajne vykonal. Svoju neschopnosť predložiť doklady a vyjadriť sa konkrétne k deklarovaným dodaným službám odôvodňoval odovzdaním všetkých príslušných vecí, ktoré sa týkajú spoločnosti, a to počítače, účtovníctvo, všetky veci, ktoré súvisia so spoločnosťou Best Trade novej konateľke dňom 20.02.2020. Disponovanie s bankovým účtom spoločnosti Best Trade mu odopreté nebolo, ako to z predloženého administratívneho spisu vyplýva a vyberal kreditné platby naďalej aj niekoľko mesiacov po predaji spoločnosti. Správca dane žalobcu so zistenými skutočnosťami riadne a včas oboznamoval a následne ho vyzýval, aby preukázal svoje tvrdenia uvedené v podanom daňovom priznaní na DPH za marec 2020 Dôkazné bremeno bolo na kontrolovanom daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Daňové orgány mali za to, že žalobca svoju dôkaznú povinnosť neuniesol.

III. Žaloba

19. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobca zastával názor, že (i) žalovaný si nezaobstaral dostatok dôkazov pre rozhodnutie, (ii) zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci, (iii) žalovaný sa nevysporiadal s relevantnými námietkami žalobcu, (iv) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a (v) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

20. Podľa názoru žalobcu závery prijaté daňovými orgánmi nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Správca dane bol povinný preveriť nielen dodávateľa služby, ale aj odberateľa, pre ktorého použil dodávky služieb. Argumentujúc tým, že správca dane nespochybnil dodávku pre odberateľa Puzzle CRM, s. r. o., ale dospel k pochybnostiam o skutočnom dodaní služieb, ako aj k pochybnostiam o osobe dodávateľa Best Trade, žalobca vyvodil záver existencie zdaniteľného plnenia, jeho dodanie odberateľovi Puzzle CRM, s. r. o., za nesporné, a teda že bola v tomto smere splnená hmotnoprávna podmienka potrebná pre odpočet dane - použitie prijatých zdaniteľných plnení na vlastné zdaniteľné plnenia odberateľom podľa . Spornou podľa žalobcu zostáva splnenie podmienky pre odpočet DPH na vstupe - dodanie služby deklarovaným dodávateľom.

21. Tvrdil, že predkladal na požiadanie správcu dane vysvetlenia a požadované doklady, na ktoré bol vyzvaný správcom dane a ten sa vo veci podujal viesť dokazovanie preverením spoločnosti Best Trade, pri čom je v zmysle základných zásad konania, najmä zásady legality uvedenej v § 3 ods. 1 daňového poriadku povinný postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom je povinný dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, tzn. zo strany správcu dane dodržať zákonný postup a právo na objektívne vedené dokazovanie vedúce k riadnemu zisteniu skutkového stavu dávajúceho zákonnú oporu pre meritórne rozhodnutie.

22. Namietol, že postupom žalovaného boli porušené ustanovenia daňového poriadku, pretože v spise sa nenachádza zápisnica o miestnom zisťovaní vykonaného maďarskou finančnou správou, čím bolo upreté žalobcovi nielen právo nahliadnuť do tejto zápisnice garantované v § 46 ods. 1 písm. d) daňového poriadku, ale bolo upreté aj právo byť oboznámený s týmto dôkazom a vyjadriť sa k nemu, príp. navrhnúť ďalšie dôkazy, čo má vplyv na zistenie skutkového stavu v tom smere, že skutkový stav je nedostatočne zistený, dôkazná hodnota (iba) odpovede na dožiadanie bez predloženia zdroja tejto skutočnosti - zápisnice má vplyv na výpovednú hodnotu dôkazu. Mal za to, že nepostačuje iba samotné oznámenie skutočností partnerskou daňovou správou. Oporu pre tento záver našiel žalobca v § 45 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo - d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, f) - vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia, alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Otázka medzinárodnej spolupráce daňových orgánov v oblasti DPH je normovaná v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, ktorý zavádza režim medzinárodnej spolupráce daňových orgánov bez toho, aby upravoval verejné subjektívne práva daňových subjektov. Za neexistencie takejto úpravy platí slovenský procesný predpis, a preto pre zisťovanie skutkového stavu, obstarávanie a najmä vykonávanie dôkazov je potrebné aplikovať . Zároveň dodal, že uvedenú právnu úpravu dopĺňa súdna judikatúra a v danom kontexte žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.10.2013 vo veci C-276/12, J. K. proti Finančnému riaditeľstvu pre hlavné mesto Praha, v ktorom Súdny dvor EÚ upozornil, že ak správny orgán zamýšľa prijať akt proti určitej osobe, ktorý nepriaznivo zasahuje do jej právneho postavenia, musí takejto osobe umožniť užitočne sa vyjadriť ku skutočnostiam, na ktorých správny orgán zamýšľa založiť svoje rozhodnutie. Generálna advokátka J. L. vo svojom stanovisku vo veci Sabou uviedla, že „len oznámenie výsledku šetrenia nie je v zásade dostatočné, pretože dôkazná hodnota takejto informácie z pohľadu procesného práva dožadujúceho sa štátu je spravidla veľmi obmedzená“. Na základe vyššie uvedených argumentov žalobca namietal, že žalovaný nedisponuje relevantným dôkazom pre prijatie záveru uvedeného v odpovedi maďarskej daňovej správy dňa 19.11.2020 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) zo dňa 03.09. 2020 (úradný záznam 101267722/2021 zo dňa 19.07.2021), v ktorej žiadal o vypočutie konateľa spoločnosti C. D., ako svedka. V súvislosti s vypočutím p. C. D. ako svedka na základe žiadosti MVI zaslanej maďarskej daňovej správe, že doručenka sa v administratívnom spise nenachádza, je výpovedná hodnota odpovede na dožiadanie prakticky nulová a s touto námietkou sa žalovaný nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca mal za to, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, žalobcovi nevysvetlil, z akého dôvodu v spise absentujú originály (alebo overené kópie) doručenky a zápisnice z miestneho zisťovania, ktoré osvedčujú skutočnosti uvedené v odpovedi na medzinárodné dožiadanie a žalobca zotrváva na svojom závere, že žalovanému pre prijatie záverov o nekontaktnosti svedka chýbajú relevantné dôkazy. Keďže v spise neexistuje doručenka ako dôkaz o tom, že p. C. D. neprevzala zásielku, táto skutočnosť zostáva sporná a žalovaný porušil svoju povinnosť uvedenú daňového poriadku, pretože nepreukázal skutočnosti o úkonoch vykonaných voči svedkovi.

23. Žalobca mal za to, že si svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. l písm. a) a b) daňového poriadku splnil.

24. Ďalej žalobca namietal, že ak teda nekontaktnosť súčasnej konateľky Best Trade nebola dôvodom nepriznania odpočtu DPH na vstupe, potom na základe výsledkov dokazovania je možné uznať právny nárok žalobcu na odpočet DPH, pretože dôkazy k tomuto záveru jednoznačne smerujú. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a predložiť dôkazy o skutočnostiach v situácii, keď týmito dôkazmi nedisponuje. Mal za to, že to bol práve správca dane, ktorému sa nepodarilo vyvrátiť tvrdené a dôkazmi podporené skutočnosti v daňovom priznaní. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) sp. zn. zo dňa 30.11.2017.

25. Následne žalobca namietol vyhodnotenie výpovede svedka p. B. a záver uvedený v napadnutom rozhodnutí, že žalobca pri kontrole a vyrubovacom konaní predkladal listinné dôkazy k jednotlivým predmetným prijatým faktúram, avšak tieto dôkazy sú zmätočné, neúplné, nepreukazujúce dodanie fakturovaného plnenia práve dodávateľom Best Trade.

26. Žalobca v žalobe vzniesol i námietku nezákonne získaného dôkazu a porušenia daňového tajomstva tvrdiac, že žalovaný sa neriadil § 24 ods. 4 daňového poriadku. Namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne neobjasnil, ako údaje v súvislosti s poukazovaním na dodávateľa POLENO Solutions, s. r. o., môžu prispieť k objasneniu dodania a realizácie zdaniteľného plnenia, že oveľa závažnejšie pochybenie žalovaného spočíva v tom, že tento dôkaz nie je získaný v súlade so zákonom a pri jeho získavaní bolo porušené daňové tajomstvo. Poukazuje na rámcovú Zmluvu o poskytovaní analytických softvérových a konzultačných služieb č. Z-201807001, ktorá bola uzavretá so spoločnosťou POLENO Solutions, s. r. o., a vo vzťahu k tejto spoločnosti, ktorá je zároveň poskytovateľom licencie na vytvorené autorské dielo, je správca dane povinný zachovávať daňové tajomstvo a neplatí výnimka v § 11 ods. 5 daňového poriadku, preto ak žalovaný vykonal dokazovanie Zmluvou, obsahom ktorej boli dôverné informácie týkajúce sa predmetu licenčnej zmluvy, dojednaných službách, spôsobe ich vykonania, spôsobe určenia, ceny za nadobudnutie licencie a teda všetky dojednania, ktoré Zmluva obsahovala, postupoval žalovaný v rozpore s týmto ustanovením, pretože nemal súhlas autora diela a poskytovateľa licencie na využitie vytvoreného softvéru a na použitie údajov zo zmluvy. S poukazom na vyššie uvedené žalobca považoval dôkazy - Rámcovú zmluvu o poskytovaní analytických softvérových a konzultačných služieb č. Z-201807001, faktúru č. FV 19013 a objednávku č. O-201911001 za dôkazy, ktoré sú získané nezákonne, v rozpore s § 24 ods. 4 prvá veta daňového poriadku, nemožno nimi vykonať dokazovanie a pre prijatie akýchkoľvek skutkových záverov sú nepoužiteľné.

27. V žalobe žalobca opakovane tvrdil, že nedostatky vytýkané žalovaným sa týkajú deklarovaného dodávateľa a žalobca nemal možnosť ich nijako ovplyvniť.

28. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal, že žalovaný v skutkovo zhodných prípadoch nerozhodoval rovnako. Ako dôkaz pre svoje tvrdenie poukázal na rozhodnutie žalovaného č. 101974548/2021 zo dňa 19.10.2021 z vykonanej daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2020. Žalobca namietal, že žalovaný v rozpore s nepreveroval žiadneho konečného odberateľa programov, aby si vedel utvoriť reálny úsudok o existencii zdaniteľného plnenia, pričom však v skutkovo a právne zhodnej veci (iné zdaňovacie obdobie - marec 2020) žalovaný rozhodnutím č. 1019744548/2021 zo dňa 19.10.2021 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie s vysloveným záverom, že v ďalšom konaní správca dane preverí reálnosť dodania služieb od dodávateľa Best Trade v zmysle predloženej dodávateľskej faktúry, z ktorej si odvolávajúci sa uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v súvislosti s vystavenými odberateľskými faktúrami pre spoločnosť Puzzle CRM, s. r. o., preverí úhrady za dodané služby, použitie dodaných služieb na výstupe, odvedenie dane do štátneho rozpočtu, ak bude potrebné až ku konečnému spotrebiteľovi.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe (ďalej len „vyjadrenie“) navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznať. V celom rozsahu zotrval na stanovisku uvedenom v napadnutom v napadnutom rozhodnutí a zdôrazňoval, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky uvedené v a a v . Žalobcom uplatnené námietky považoval žalovaný za nedôvodné, prípadne i zavádzajúce a vo vyjadrení k nim zaujal podrobné stanovisko. Odkázal na viaceré časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (napr. na s. 4 až 7, 9 až 13, 16), zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu, ktorú vo vyjadrení aj bližšie precizoval, a to vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam. Okrem iného uviedol, že faktúra musí odzrkadľovať skutočné dodanie služby a musí sa viazať ku konkrétnemu dodaniu služby. Ani jedným z obchodných partnerov nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť u Best Trade a následne nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr.

30. Vo vzťahu k výpovedi svedka p. B. žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a poukázal na priebeh ústneho pojednávania podrobne uvedený na s. 4 – 7 a vyhodnotenie uvedené na s. 9 – 13 napadnutého rozhodnutia. Podotkol najmä to, že nie je pravdou, že žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia svedka. Svedok p. B. slovne potvrdil, že sporné faktúry boli vystavené Best Trade, vystavil ju osobne a určite v decembri 2019 ju odovzdal osobne pani M. B. F. (konateľka žalobcu), na konkrétne miesto odovzdania sa nepamätal. K predmetným faktúram nemal žiadne podklady. Svedok nevedel predložiť žiadne doklady, daňové a účtovné doklady, výpisy z účtu, novému konateľovi p. C. D. mal odovzdať aj všetky doklady, ktoré súviseli s prácou počítačových služieb. Svedok e-mailom predložil správcovi dane rozhodnutie jediného spoločníka o prevode obchodného podielu zo dňa 20.02.2020, avšak o odovzdaných účtovných dokladoch a počítačoch, žiadne dôkazy nepredložil. Best Trade je na adrese sídla nekontaktná, doklady nepredkladá, šetrením maďarskej finančnej správy sa zistilo, že aktuálna konateľka pani C. D. je adrese trvalého pobytu nekontaktná už dlhšiu dobu. Námietky žalobcu v súvislosti s výpoveďou svedka p. B. považoval žalovaný za neoprávnené argumentujúc aj tým, že žalobca namieta skutočnosti nevyplývajúce z napadnutého rozhodnutia. Žalovaný tiež podotkol, že žalobca nevyužil svoje právo zúčastniť sa vypočutia svedka a klásť mu otázky. Súčasne podotkol, že podľa daňového poriadku správca dane nie je povinný preukazovať, či svedok pri vypočúvaní na otázky správcu dane hovorí alebo nehovorí pravdu. Skutočnosť, že by mali p. B. pomáhať rodinní príslušníci, je ničím nepotvrdené tvrdenie. Spoločnosť Best Trade nemala zamestnancov, nebola registrovaná na daň zo závislej činnosti a neboli preukázané prostriedky na výkon ich činnosti.

31. Žalovaný poukázal na zistenia u žalobcu uvedené v rozhodnutí žalovaného z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2020 (úradný záznam č. 101267722/2021 zo dňa 19.07.2021), v ktorom bola riešená podobná skutková podstata. Žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH v období marec 2020 z dodávateľskej faktúry od spoločnosti Best Trade č. VF2019-045, za počítačové služby v zmysle objednávky č. O-201903001 zo dňa 01.03.2019, dátum dodania 15.12.2019, neoprávnene, pretože nebola preukázaná reálnosť samotného dodania služby osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ. Svedok A. B. v rámci dokazovania za marec 2020 vypovedal ako svedok dvakrát (dňa 22.12.2020 a 18.03.2021), jeho výpoveď bola vyhodnotená ako zavádzajúca, neodborná, nepreukazná. Po anglicky rozumie málo, nepozná významy cudzích slov, napr. ako release tím, implementačný tím, network, console, in progress, passed, failed, on hold a pod., pričom sa tieto výrazy v predložených manuáloch a návodoch bežne vyskytujú. Počítačové služby, testovanie, mal robiť 10 - 15 hodín denne od marca 2019 do decembra 2019, doma na 2 počítačoch, alebo na sídle spoločnosti, harmonogram o výkone tejto práce si neviedol. Podľa tvrdení a vyjadrení žalobcu, ako aj svedka A. B., mal on sám, ako konateľ v rozhodnom čase, poprípade s pomocou rodiny, vykonať deklarované služby a dodať ich v decembri 2019. Tieto počítačové služby mal údajne robiť 10 - 15 hodín denne od marca do decembra 2019, a to podľa vyjadrenia svedka A. B. len v súvislosti s vystavenou faktúrou VF2019-045. Je tu potom namieste otázka, kedy a kým by mali byť vykonané služby v zmysle prijatých faktúr žalobcom, z ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie DPH v kontrolovanom zdaňovacom období december 2019. A navyše, kedy a kto vykonal služby pre odberateľa Puzzle CRM, s. r. o., v zdaňovacom období december 2019. Žalovaný poukázal na informácie získané z podaných kontrolných výkazov daňovým subjektom Best Trade za zdaňovacie obdobie január 2019 - december 2019, z ktorých vyplýva, že okrem jednej faktúry od Slovak Parcel Service, s. r. o., a jednej faktúry od fyzickej osoby, mala byť tuzemským dodávateľom len spoločnosť I.T. coop, s. r. o., ktorá je podľa zistení správcu dane nekontaktná. Konateľom spoločnosti I.T. coop, s. r. o., bol tiež p. A. B. do 14.02.2019 a sídlo spoločnosti bolo na adrese Vinohrady 14, Nové Zámky do 14.02.2019. Ten istý konateľ, a to isté sídlo ako pri spoločnosti Best Trade. Od 15.02.2019, kedy došlo k zmene sídla spoločnosti I.T. coop, s. r. o., a k zmene konateľa, uvedená spoločnosť písomnosti nepreberá. Taktiež je namieste otázka nákladov spoločnosti Best Trade, pretože ako vyplýva zo šetrení, nebola preukázaná existencia počítačov spoločnosti Best Trade, služby internetového pripojenia na prácu v uvádzaných programoch, elektrina a pod. (napr. strana 11, 15 rozhodnutia č. 101970544/2022 zo dňa 12.07.2022 za zdaňovacie obdobie marec 2020). Zo šetrení je taktiež zrejmé, že napriek vyšším hodnotám faktúr prijatých žalobcom od spoločnosti Best Trade za počítačové a aj administratívne služby, neboli tieto žalobcom (ani v niektorých prípadoch spoločnosti Puzzle CRM, s. r. o., v prípade jej priameho dodávateľa spoločnosti Best Trade) uhradené. Ako dôvod bola uvedená skutočnosť (december 2019, marec 2020), že „boli výhrady k akceptácii dodávky, a preto z dôvodu úplného neodstránenia výhrad neboli uhradené, uvedené dôvody stále pretrvávajú“. Žalovaný podotkol, že je minimálne neštandardné v podnikateľskom a obchodnom priestore za poskytnutú službu nežiadať odplatu a ani ju neposkytnúť prijímateľom. Ak by spoločnosť Best Trade, ktorá bola novozaloženou spoločnosťou, bez histórie a činnosti, skutočne vykonávala deklarované služby od prvej objednávky (január 2019) do decembra 2019, kedy deklarované služby fakturovala, potrebovala by na ich vykonanie vynaložiť prostriedky/náklady (aj mzdové), o ktorých by mala účtovať, čo zo šetrenia nevyplýva. Na porovnanie správca dane uviedol, že na prijatých faktúrach č. VF2019-058 a VF2019-048 od Best Trade počítačové a administratívne služby nebol uvedený počet odpracovaných hodín ani cena za jednu hodinu, ako napr. od dodávateľa POLENO Solutions, s. r. o., kde predmetom fakturácie boli počítačové služby na základe objednávky č. O-201911001 s presným uvedením počtu hodín a ceny za hodinu napr. faktúra č. FV19013, špecifikácia dodaných služieb na základe uzatvorenej zmluvy a objednávky. V prípade Best Trade nie je známy počet odpracovaných hodín a dní, cena na faktúre č. VF2019-058 bez DPH 21.840,- eur a cena na faktúre č. VF2019-048 bez DPH 55.680,- eur boli určené vopred, a to v deň podpísania objednávok oboma obchodnými partnermi. Nevedeli dopredu, koľko bude odrobených hodín, iba odhadom. Po ukončení zákazky nebolo zrejmé, koľko bolo odpracovaných hodín spoločnosťou Best Trade a napriek tomu posúdili, že cena je adekvátna a nemenili ju. V tejto súvislosti žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa neriadil § 24 ods. 4 daňového poriadku a že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne neobjasnil, ako tieto údaje v súvislosti s vyššie uvedeným poukazovaním na dodávateľa POLENO Solutions, s. r. o., môžu prispieť k objasneniu dodania a realizácie zdaniteľného plnenia, že oveľa závažnejšie pochybenie žalovaného spočíva v tom, že tento dôkaz nie je získaný v súlade so zákonom a pri jeho získavaní bolo porušené daňové tajomstvo. Žalovaný považoval námietku nezákonne získaného dôkazu v súvislosti s porušením daňového tajomstva uvedené v časti VI. žaloby za absolútne neopodstatnenú a zavádzajúcu. Argumentoval tým, že je zrejmé, že žalobca sám predložil dotknuté sporné doklady a dokumenty k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2019. Správca dane ich podľa daňového poriadku uviedol v protokole zo dňa 13.09.2021 v časti 2.2 súpis kontrolovaných dokladov a následne vyhodnotil. V žiadnom vystavenom dokumente správcom dane, ani žalovaným nie je riešená licencia, ktorú by mal v zmysle zmluvy poskytovať POLENO Solutions, s. r. o., na vytvorené autorské dielo. Ako vyplýva z kontextu, správca dane uviedol len na porovnanie, že na prijatých faktúrach č. VF2019-058 a VF2019-048 od Best Trade počítačové a administratívne služby nebol uvedený počet odpracovaných hodín ani cena za jednu hodinu, ako napr. od dodávateľa POLENO Solutions, s. r. o., kde predmetom fakturácie boli počítačové služby na základe objednávky č. O-201911001 s presným uvedením počtu hodín a ceny za hodinu napr. faktúra č. FV19013, špecifikácia dodaných služieb na základe uzatvorenej zmluvy a objednávky.

32. V napadnutom rozhodnutí žalovaný (s. 10 - 12) a aj správca dane vyhodnotil jednotlivo a podrobne dôkazy predložené žalobcom a poukázali na nezrovnalosti. Boli to dôkazy žalobcu, ktorý nimi preukazoval svoje tvrdenia, ktorých následná verifikácia správcom dane sa nepotvrdila. Ani jeden z obchodných partnerov nepreukázal, že služby boli skutočne vykonané Best Trade a následne dodané žalobcovi, ktorý ich mal prijať. Nebolo preukázané ani jedným obchodným partnerom, aké prostriedky boli použité pri výkone upratovacích služieb (FV2019-052), kto mal aké náklady na čistiace a upratovacie práce, kto komu odovzdal vykonané služby, kedy a kým boli vykonané a pod. K faktúre č. FV2019-053 za prepravu žalovaný uviedol, že časť predložených dôkazov - vyúčtovanie ciest z 02.03.2019, 08.03.2019, 26.03.2019, 30.03.2019 je vystavená ešte pred uzatvorenou objednávkou, pretože tá bola podľa žalobcom predloženej objednávky č. O-201904002 zo dňa 05.04.2019 uzatvorená až neskôr. Ani z jedného predloženého dôkazu nie je zrejmé, aké vozidlo, resp. meno vodiča deklarovanú prepravu realizovalo, z preverovania správcom dane nevyplynulo, že predmetné služby prepravy boli skutočne vykonané deklarovaným dodávateľom Best Trade a následne dodané žalobcovi, ktorý ich mal prijať a uplatnil si právo na odpočítane dane z pridanej hodnoty. K predloženým dôkazom k faktúre č. FV2019-054 žalovaný uviedol, že na predložených výkazoch vykonaných prác je uvedený dátum, druh práce a zariadenia, suma v eur, pečiatka a podpis dodávateľa. Že žalobca takéto služby skutočne prijal, to z predložených dokladov absolútne nevyplýva. Taktiež z nich nevyplýva, kedy a kým boli práce vykonané, či je v cene zahrnutý aj materiál, a pod. Pokiaľ by boli služby dodávané pravidelne, ako je to v predmetnej objednávke zo dňa 05.04.2019 uvedené, bolo by štandardné uviesť dátumy pravidelnej údržby, kedy a kým boli vykonané. Predložené výkazy sú len listinným súhrnom za každé zariadenie jednotlivo. S tvrdením žalobcu, že nedostatky vytýkané žalovaným sa týkajú spoločnosti Best Trade a žalobca nemal možnosť ich nijako ovplyvniť, žalovaný nesúhlasil. S dôrazom na dôkaznú povinnosť žalobcu preukazovať ním tvrdené skutočnosti, žalovaný poukázal na dôkazy predložené žalobcom v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré ten predkladá slobodne a podľa svojho vlastného uváženia. Nie je pravdou, že nedostatky vytýkané žalovaným sa týkajú spoločnosti Best Trade a žalobca nemal možnosť ich nijako ovplyvniť, pretože sám žalobca predkladal dôkazy, s ktorými ak by nesúhlasil, mohol si odstránenie nezrovnalostí uplatniť u svojho priameho dodávateľa Best Trade.

33. K námietke žalobcu, že v skutkovo zhodných prípadoch žalovaný nerozhodoval rovnako a že žalovaný v rozpore s nepreveroval žiadneho konečného odberateľa programov, aby si vedel utvoriť reálny úsudok o existencii zdaniteľného plnenia, pričom však v skutkovo a právne zhodnej veci (iné zdaňovacie obdobie - marec 2020) žalovaný rozhodnutím č. 1019744548/2021 zo dňa 19.10.2021 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, žalovaný poukázal na správcom dane zaslanú odpoveď žalobcu dňa 18.11.2021 na výzvu č.102133964/2021 zo dňa 04.11.2021 a dňa 22.11.2021 doplnenú, v ktorej sa vyjadroval konkrétne k výstupným plneniam z faktúr č. VF2019-048 a č. VF2019-058, že boli použité v rámci dodávky pre spoločnosť Puzzle CRM, s. r. o., a uviedol odberateľské faktúry č. 201901002, 201902003, 201903003, 201904003, 201904004, 201905003, 201906005, 201907018, 201908022, 201909007, 201912006 s dňom dodania priebežne počas celého roku 2019, t. j. od januára do decembra 2019 (napr. 31.01.2019, 28.02.2019, 31.03.2019, ...31.12.2019), aj s úhradami. V spoločnosti Puzzle CRM, s. r. o., je jediným konateľom a aj majiteľom B. H. F., ktorý je zároveň aj splnomocneným zástupcom žalobcu a manželom konateľky žalobcu. Správca dane vyhodnotil predložené dôkazy a oprávnene poukázal aj na fakt, že žalobca vyfakturoval plnenia deklarovanému odberateľovi Puzzle CRM, s. r. o., ktoré mu v čase fakturácie ešte neboli dodané, alebo nemohli byť ani vykonané, aj z toho dôvodu, že na ne nebola vystavená žalobcom deklarovaná objednávka, z ktorej by sa dodávateľ Best Trade mohol dozvedieť, čo sa u neho objednáva a čo by mal vykonať. Z predložených dôkazov žalobcom vyplýva, že objednávky boli uzatvorené dňa 31.01.2019 a 08.03.2019, preto minimálne uvádzaná odberateľská faktúra s dátumom plnenia 31.01.2019 pre Puzzle CRM, s. r. o., v súvislosti s prijatými faktúrami č. VF2019-058 a 2019-048 od dodávateľa Best Trade je zavádzajúca. Taktiež je potrebné uviesť, že ani z ostatných deklarovaných výstupných faktúr pre Puzzle CRM, s. r. o., jednoznačne nevyplýva, resp. žalobca takúto skutočnosť dostatočne nepreukázal, že majú priamu súvislosť s prijatými faktúrami č. VF2019-058 a VF2019-048 od dodávateľa Best Trade. Žalobca vo svojom vyjadrení dňa 18.11.2021 uviedol, že došlé faktúry č. VF2019-058 a VF2019-048 dodávateľovi Best Trade neuhradil, pretože ich úhrada je podmienená odstránením konkrétnych výhrad uvedenými v akceptačnom protokole, ktoré odstránené neboli. Ďalej uviedol, že všetky výhrady boli písomne zadefinované a odkomunikované s p. B. v čase akceptácie podľa termínu uvedenom v objednávke, ktorý sa ich zaviazal odstrániť. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca došlé faktúry za počítačové a administratívne služby dodávateľovi Best Trade neuhradil, pretože ten neodstránil výhrady k akceptácii dodávky, ktorá bola podmienkou na ich úhradu, pričom uvedené prijaté plnenia vyfakturoval pre odberateľa Puzzle CRM, s. r. o., ako riadne dodané, ktorý ich aj uhradil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poznamenal k uvedeným dôvodom a vyjadreniam žalobcu k neuhradeniu došlých faktúr č. VF2019-058 a 2019-048 dodávateľovi Best Trade, že z administratívneho spisu žiadne žalobcom spomínané výhrady, ktoré boli písomne zadefinované a odkomunikované s p. B., v čase akceptácie podľa termínu uvedenom v objednávke nevyplývajú, ani svedok A. B. dňa 18.03.2021 takéto skutočnosti neuviedol. Obdobný záver prijal žalovaný aj v zdaňovacom období marec 2020.

34. Žalobcovu námietku, že žalovaný odvodzuje nehodnovernosť svedka a spochybňuje pravdivosť jeho výpovede iba z dôvodu, že sa správcovi dane nepodarilo získať svedeckú výpoveď a preveriť skutočnosti v inom členskom štáte, označil žalovaný za irelevantnú a z administratívneho spisu nevyplývajúcu. Ako neoprávnenú označil námietku žalobcu týkajúcu sa ľubovôľe správneho orgánu porušujúc právo na spravodlivý proces a v rozpore s § 3 ods. 1 a § 24 ods. 2 daňového poriadku.

35. B. H. F. nebol vypočúvaný ako svedok, a preto jeho svedecká výpoveď nemôže potvrdzovať existenciu zdaniteľného plnenia. B. H. F. je splnomocnený zástupca žalobcu a manžel konateľky a tiež konateľom priameho odberateľa žalobcu spoločnosti Puzzle CRM, s. r. o.

36. Vo vyjadrení žalovaný zdôrazňoval, že na žalobcu nebolo prenesené absolútne dôkazné bremeno, nebolo požadované, aby preukazoval skutočnosti, ktoré bol povinný preukázať jeho obchodný partner (Best Trade), práve naopak, požadoval od žalobcu preukázať len tie skutočnosti, ktoré on sám tvrdil predloženými dokladmi. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku bol žalobca povinný preukazovať tvrdené skutočnosti. V napadnutom rozhodnutí nikde nie je žalobcovi kladená vina za výkon podnikateľskej činnosti jeho dodávateľa a jeho obchodných partnerov.

37. Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.11.2017 nekorešponduje s prejednávanou vecou.

38. Vo vzťahu k odpovedi na žiadosť o MVI od maďarskej daňovej správy žalovaný uviedol, že ide o dôkaz získaný správcom dane, pričom ide o dôkaz relevantný, získaný podľa platných právnych predpisov, záväzný, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený v zaslanej písomnosti oboznámenie s priebežnými výsledkami daňovej kontroly, v ktorej ho správca dane zároveň aj vyzval na predloženie dôkazov podľa 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku k predbežným výsledkom daňovej kontroly a oznámenie, že si môže uplatniť svoje práva podľa § 45 ods. 1 písm. c), d) a f) daňového poriadku a podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku pravdivosť ním uvádzaných údajov preukázal. Z predmetnej odpovede na žiadosť MVI od maďarskej daňovej správy nevyplýva žiadna zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného maďarskou daňovou správou, ktorá by podľa tvrdenia žalobcu mala byť súčasťou administratívneho spisu, a ani nemôže, čo logicky vyplýva z Nariadenia Rady EÚ a príslušného vnútroštátneho práva. Námietky žalobcu v tejto súvislosti sú preto neopodstatnené, pretože nie sú v súlade s vnútroštátnou legislatívou. Žalovaný tiež dodal, že daňové orgány nie sú povinné vysvetľovať žalobcovi namietané skutočnosti, z akého dôvodu v spise absentujú originály, alebo overené kópie doručenky a zápisnice z miestneho zisťovania, ktoré si žalobca vykonštruoval. Sú povinné postupovať pri správe daní podľa platnej legislatívy.

39. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-276/12 žalovaný poukázal na závery prijaté v tomto rozsudku týkajúce sa výkladu smernice Rady 77/799/EHS zo dňa 19.12.1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie (ďalej len „smernica“), podľa ktorých daňovníkovi určitého členského štátu nie je priznané ani právo byť informovaný o žiadosti štátu o pomoc adresovanej inému členskému štátu, ani právo podieľať sa na formulácii žiadosti adresovanej dožiadanému členskému štátu, ani právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, ktorý tento štát uskutočnil s tým, že smernica neupravuje otázku, za akých podmienok môže daňovník spochybniť správnosť informácie, ktorú poskytol dožiadaný členský štát, ani nestanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej informácie.

40. Žalobca možnosť podať repliku nevyužil.

V. Pojednávanie

41. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len „“) prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn. vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. .

42. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa v spojení s , v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „“), rozhodol o žalobe na nariadenom pojednávaní dňa 04.09.2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa druhá veta v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

VI. Relevantná právna úprava

43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

44. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

46. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

47. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

48. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

49. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

50. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

51. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

52. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

53. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

54. Podľa faktúra vyhotovená osobou podľa musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

55. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 17.683,20 eur na DPH za zdaňovacie obdobie december 2019, nepriznaný nadmerný odpočet v sume 7.969,10 eur a vyrubená daň v sume 9.714,10 eur.

56. Správny súd preskúmal správnu žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu v administratívnom konaní predchádzajúcemu ich vydaniu v rozsahu žalobných bodov, a to tak, ako vyplývali z obsahu žaloby. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, a preto ju podľa zamietol.

57. Úlohou správneho súdu v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky s tým, že správny súd nemal oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia finančných orgánov vo veci vyrubenia rozdielu dane za žalobcu konkretizovať (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.01.2026).

58. Primárne správny súd s odkazom na uvádza, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom podľa právnej úpravy ustanovenej v musia byť žalobné body konkretizované skutkovo a právne tak, aby mohol správny súd vykonať správny súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žalobcom tvrdených dôvodov nezákonnosti. Správny súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy sa potom odohráva v určite a presne stanovených medziach, pričom stanoviť tieto medze náleží žalobcovi. neumožňuje správnym súdom vykonať „všeobecný prieskum“, keďže to by popieralo zmysel inštitútu žalobných námietok, ktorý slúži práve na to, aby činnosť súdu nebola bezbrehá. Takýto všeobecný prieskum by ostatne vnášal nerovnosť medzi tými žalobcami, ktorí nič konkrétne neuviedli a uspokojili sa s citáciou zákonných ustanovení, resp. s jednoduchým vyjadrením nesúhlasu s rozhodnutím orgánu verejnej správy a tými žalobcami, ktorí, splniac zákonné požiadavky, sformulovali relatívne presné a odôvodnené námietky proti niekoľkým konkrétnym postupom a záverom orgánu verejnej správy (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.01.2021). Od miery precizovania žalobných námietok potom závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane.

59. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na žalobu žalobcu správny súd konštatuje, že ten síce v žalobe uplatnil žalobné námietky, avšak tie sú vo veľkej miere nekonkrétne a nereflektujúce skutkové okolnosti preskúmavanej právnej veci. Žalobca na viacerých miestach žaloby nekonkrétne konštatoval, že závery daňových orgánov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Uvedeným tvrdeniam pritom nepriradil konkrétnu argumentáciu, na ktorej by uvedené tvrdenia zakladal. Námietky žalobcu tak do značnej miery predstavujú strohú všeobecnú konštatáciu bez priliehavej právnej argumentácie na súdenú vec v jej osobitostiach, a to v kontexte záverov a konkrétnych spochybnení zo strany daňových orgánov. Abstraktné konštatovanie, že „správca dane, resp. žalovaný si nezaobstaral dostatok dôkazov“ alebo „zistenie skutkového stavu je nedostatočné“, bez uvedenia toho, aké konkrétne skutkové okolnosti mali byť dokazované a aké konkrétne dôkazy mali byť zo strany daňových orgánov opomenuté, nie je riadnym žalobným bodom. Paušálne tvrdenie, že žalovaný sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nie je postačujúce. Žalobca nešpecifikoval, ktorá konkrétna námietka vznesená v daňovom konaní, ostala bez odpovede. Všeobecný odkaz na argumentáciu či námietky z administratívneho konania nie je riadnym žalobným bodom. Žalobné body musia byť špecifikované a odôvodnené priamo v správnej žalobe; správny súd nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody žaloby v pripojenom administratívnom spise. Žalobca nesie bremeno tvrdenia. Nestačí formulácia, že podklady nie sú dostatočné. Žalobca musí presne označiť, ktoré konkrétne skutkové okolnosti zostali podľa neho neobjasnené, aké konkrétne dôkazy mali byť vykonané, z akého dôvodu tieto dôkazy neboli navrhnuté v daňovom konaní, aký konkrétny vplyv malo ich nevykonanie na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo veci samej. Bez uvedenia konkrétnych dôkazných prostriedkov je takéto tvrdenie nepreskúmateľné pre všeobecnosť a súd nemá skutkový substrát, ku ktorému by sa mohol vecne vyjadriť. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že pri právnej argumentácii sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností, uvedené v rámci skutkových tvrdení, považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti.

60. Pokiaľ ide o súdny prieskum žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov, v kontexte práva na odpočítanie dane, správny súd uvádza, že právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiť, dane splatnej alebo už zaplatenej na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty. Uvedené právo však nie je neobmedzené, tzn. môže byť odopreté, a to v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2022, sp. zn. zo dňa 26.10.2022 a sp. zn. zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne dôvody pre obmedzenie, resp. odopretie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena. V rámci správneho súdneho prieskumu rozhodnutí daňových orgánov, ktorými tie určili rozdiel na DPH, nepriznali nadmerný odpočet a vyrubili mu daň, je potom správny súd viazaný dôvodom obmedzenia, resp. odopretia práva na odpočítanie dane vymedzeným daňovými orgánmi.

61. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správny súd konštatuje, že v súdenej veci nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet, určený rozdiel na DPH a vyrubená daň z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry v kontrolovanom zdaňovacom období.

62. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa podľa rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

63. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné.

64. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty, má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

65. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

66. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na prejednávanú vec, správny súd konštatuje, že daňové orgány neodopreli žalobcovi odpočítanie dane z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode v dodávateľskom reťazci, ale z dôvodu nesplnenia základných hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok vzniku práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona DPH. Daňové orgány v daňovej kontrole (podľa názoru správneho súdu dôvodne) spochybnili samotnú materiálnu existenciu deklarovaného zdaniteľného plnenia (či k dodaniu fakturovaných služieb vôbec reálne - fakticky došlo) a osobu deklarovaného dodávateľa (či zdaniteľné plnenie bolo vôbec poskytnuté deklarovaným dodávateľom ako platiteľom dane). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) opakovane a konštantne judikuje (napr. v rozsudkoch sp. zn. a sp. zn. ), že v daňovom a správnom súdnom konaní je nevyhnutné striktne rozlišovať dva samostatné inštitúty s odlišným skutkovým základom aj odlišným rozložením dôkazného bremena: 1/ preukazovanie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane, kedy dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že k plneniu skutočne došlo a že ho dodala iná zdaniteľná osoba, ťaží primárne a v plnom rozsahu daňový subjekt (§ 24 ods. 1 daňového poriadku) a ak daňový subjekt toto bremeno neunesie, nárok na odpočítanie dane nevznikne; 2/ dokazovanie daňového podvodu (tzv. Kittel test), kedy dôkazné bremeno leží na správcovi dane, ktorý musí preukázať objektívne okolnosti podvodu a vedomostnú stránku daňového subjektu. Tento test však prichádza do úvahy výlučne vtedy, ak sú hmotnoprávne podmienky odpočtu dane splnené. Pokiaľ žalobca neuniesol svoje primárne dôkazné bremeno a nepreukázal, že sporné plnenie fakticky existovalo a že bolo dodané deklarovaným dodávateľom, správca dane nebol povinný (a ani nemal dôvod) vykonávať test daňového podvodu a skúmať subjektívnu vedomosť žalobcu. Na skutkový stav v danej veci preto nedopadajú závery z veci Vikingo, ale naopak závery z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, podľa ktorých pri nepreukázaní dodania tovaru deklarovaným dodávateľom nemožno odpočet uznať, pokiaľ zo skutkových okolností nevyplynulo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností, že skutočný dodávateľ mal nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby. Takéto skutočnosti však žalobca v konaní ani len netvrdil, nieto ešte preukázal.

67. Ako nedôvodné a nemajúce oporu v administratívnom spise vyhodnotil správny súd tvrdenie žalobcu, že správca dane nespochybnil dodávku pre odberateľa Puzzle CRM, s. r. o. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca vyvodzoval existenciu zdaniteľného plnenia práve z údajného dodania služieb odberateľovi. Použitie prijatého zdaniteľného plnenia, ktoré malo byť podľa tvrdení žalobcu dodané Best Trade, sa však na základe dokazovania vykonaného správcom dane nepotvrdilo a bolo zisteniami správcu dane spoľahlivo vyvrátené.

68. Vychádzajúc z predloženého administratívneho spisu správny súd konštatuje, že správca dane, vykonal vo veci riadne a rozsiahle dokazovanie, ktoré smerovalo práve k tomu, aby sa zistilo, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane zo sporných faktúr. V prípade predmetnej daňovej kontroly bolo povinnosťou žalobcu, aby uniesol svoje dôkazné bremeno, k čomu však nedošlo. Výlučné predloženie sporných faktúr s objednávkami, resp. formálnych listinných dokladov je na unesenie dôkazného bremena kontrolovaným daňovým subjektom nepostačujúce. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený v odsekoch \* MERGEFORMAT 3 až \* MERGEFORMAT 18 tohto rozsudku. V tomto bode súčasne správny súd poukazuje na viaceré pochybnosti správcu dane, resp. žalovaného o reálnom uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia na základe sporných faktúr, podrobne identifikované v napadnutých rozhodnutiach daňových orgánov (s. 7 až 24 prvostupňového rozhodnutia správcu dane, s. 4 až 22 napadnutého rozhodnutia žalovaného). Daňovými orgánmi identifikované pochybnosti pritom neboli v priebehu daňového konania žalobcom vyvrátené. Existenciu zdaniteľného plnenia nemôže potvrdzovať ani výpoveď p. F. (konateľ odberateľa a manžel konateľky žalobcu), keďže nebol vypočúvaný ako svedok a ide o personálne prepojenú osobu. Výpoveď, ako aj samotná osoba svedka p. B. bola daňovými orgánmi dôvodne vyhodnotená ako zavádzajúca, dohovorená, nepreukazná, nelogická a vnútorne rozporná. V kontexte zistených skutkových okolností tak možno uvedeného svedka označiť za nedôveryhodného, pričom ním popísaný údajný priebeh uskutočnenia deklarovaného plnenia, resp. deklarovaných plnení na základe sporných faktúr ostal len v rovine tvrdenia a okrem formálnym dokladov nebol (či už zo strany žalobcu alebo deklarovaného dodávateľa) žiadnym spôsobom preukázaný. Svedok nevedel predložiť žiadne doklady, daňové a účtovné doklady, výpisy z účtu, 2 kusy počítačov odovzdal novému konateľovi p. C. D., odovzdal aj všetky doklady, ktoré súviseli s prácou počítačových služieb. O odovzdaných účtovných dokladoch a počítačoch, žiadne dôkazy nepredložil. Nebolo preukázané ani jedným obchodným partnerom aké prostriedky boli použité pri výkone upratovacích služieb, kto mal aké náklady na čistiace a upratovacie práce, kto komu odovzdal vykonané služby, kedy a kým boli vykonané a pod. Ani z jedného predloženého dôkazu nie je zrejmé, aké vozidlo, resp. meno vodiča deklarovanú prepravu realizovalo, z preverovania správcom dane nevyplynulo, že predmetné služby prepravy boli skutočne vykonané deklarovaným dodávateľom Best Trade a následne dodané žalobcovi, ktorý ich mal prijať a uplatnil si právo na odpočítane dane z pridanej hodnoty. Uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k ostatným deklarovaným službám, ktorých dodanie deklaroval žalobca spornými faktúrami. Žalobca sa svedeckých výpovedí nezúčastnil, nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky, prípadne vysvetliť objasniť nejasnosti či nezrovnalosti. Pre úplnosť správny súd dodáva, že je neopodstatnené a nemajúce oporu v administratívnom spise, tvrdenie žalobcu, že žalovaný odvodzoval dôveryhodnosť svedka a spochybňuje pravdivosť jeho výpovede iba z dôvodu, že sa správcovi dane nepodarilo získať svedeckú výpoveď a preveriť skutočnosti v inom členskom štáte. Uvedené z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Ako nedôvodnú preto vyhodnotil správny súd aj tú námietku žalobcu, ktorou v tomto smere namietal ľubovôľu správneho orgánu. Správny súd nezistil v postupe daňových orgánov nezákonnosť. Slovenské daňové procesné právo nepozná formálnu hierarchiu dôkazných prostriedkov a odmieta tzv. legálnu (formálnu) teóriu dôkaznú, pri ktorej by zákon vopred určoval hierarchickú silu či záväznú váhu jednotlivých dôkazov. Žiadnemu dôkaznému prostriedku – teda ani svedeckej výpovedi – zákon nepriznáva apriórnu prednosť ani vyššiu dôkaznú silu oproti dôkazom listinným či vecným. Svedecká výpoveď nie je „korunným dôkazom“, bez ktorého by nebolo možné ustáliť skutkový stav, ak je tento preukázaný inými zákonnými prostriedkami. Svedecká výpoveď ako personálny dôkaz je zo svojej povahy zaťažená subjektívnym vnímaním, plynutím času a osobným záujmom vypočúvanej osoby (napr. snahou konateľa dodávateľa vyhnúť sa vlastnej daňovej alebo trestnej zodpovednosti). Preto samotné formálne tvrdenie svedka, že „obchody sa uskutočnili“, bez opory v reálnom toku služieb, nepostačuje na unesenie dôkazného bremena žalobcom v súdenej veci. V daňovom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Svedeckú výpoveď nemožno hodnotiť izolovane. Pokiaľ je všeobecné a ničím nepodložené vyjadrenie svedka v priamom rozpore s objektívnymi materiálnymi zisteniami správcu dane, takáto výpoveď nemôže prevážiť nad logickým a uzavretým reťazcom iných relevantných zistení správcu, listinných či vecných dôkazov. Dôvod nepriznania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období december 2019 žalobcovi nebol pre nekontaktnosť jeho dodávateľa Best Trade v čase preverovania správcom dane, ale z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti žalobcom o reálnom uskutočnení prijatého deklarovaného plnenia, ako aj vzniku daňovej povinnosti.

69. Správny súd zastáva názor, že to bol práve žalobca, ktorý bol povinný v prípade, ak si žiada o uplatnenie práva na odpočítanie dane, preukázať skutočnosti, ktorými by potvrdil kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane. To sa však nestalo a žalobca následne ani žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré v rámci daňovej kontroly vyšli najavo (t. j. pochybnosti o skutočnom dodaní služieb, ako aj pochybnosti o osobe dodávateľa Best Trade a k vzniku daňovej povinnosti podľa ). Bolo práve na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili oprávnené odpočítanie dane. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním realizácie plnenia tak, ako bolo žalobcom deklarované na účely DPH, tzn. hmotnoprávne podmienky splnené neboli. V rámci daňovej kontroly tak nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia a jeho dodanie deklarovaným dodávateľom. Neboli tak kumulatívne splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

70. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že ani skutočnosť, že služby v oblasti informačných technológií možno zaradiť pod služby nehmotnej povahy, nezbavuje daňový subjekt dôkazného bremena. Pri IT službách nemožno reálnosť plnenia obhájiť len predložením faktúry, zmluvy a všeobecného preberacieho protokolu. Správca dane má právo žiadať konkrétnu auditnú stopu – napr. reporty zo systému (v elektronickej či tlačenej podobe), záznamy, logy či konkrétne výstupy. Nehmotný charakter služieb (IT, programovanie, správa sietí, softvér, administratíva) nezbavuje kontrolovaný daňový subjekt dôkazného bremena a neznižuje nároky na preukázanie ich fakticity a reálneho dodania.

71. Predloženie formálnych dokladov nepostačuje na preukázanie hmotnoprávnych podmienok, pokiaľ správca dane vznesie dôvodné pochybnosti. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu, sa pochybnosti o reálnosti dodania deklarovaného plnenia (v rozsahu a spôsobom deklarovaným žalobcom a žalobcom deklarovaným dodávateľom) žalobcovi, stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu na odpočítanie dane, a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočet podľa , a , ktoré viažu priznanie nároku na odpočítanie DPH na vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti, čo však v danej veci ani po vykonanom dokazovaní daňovými orgánmi, nebolo preukázané.

72. Z rozsiahleho šetrenia vyplynulo, že správcovi dane neboli v procese daňovej kontroly a ani v procese vyrubovacieho konania predložené žiadne doklady preukazujúce tvrdenia p. B. a žalobcu týkajúce sa poskytnutia služieb na základe sporných faktúr pre žalobcu daňovým subjektom Best Trade. Deklarovaný dodávateľ so správcom dane nespolupracoval, na zaslané výzvy nereagoval, aktuálna konateľka bola nekontaktná.

73. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že sú dôvodné a správne závery daňových orgánov o tom, že (i) žalobca nepredložil vo veci konajúcim daňovým orgánom požadované (dostatočné a hodnoverné) doklady a dôkazy vecného preukázania uskutočnenia plnenia, ktorými by preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, (ii) žalobca nepreukázal, že deklarované dodanie služieb bolo uskutočnené deklarovaným dodávateľom a (iii) tieto obchodnoprávne vzťahy neboli relevantnými skutočnosťami potvrdené ani výsluchom konateľa deklarovaného dodávateľa v rozhodnom čase. Na podklade uvedeného tak nemožno konaniu správcu dane a žalovaného vytknúť žalobcom všeobecne formulované námietky, pretože viedli dokazovanie s cieľom zistiť všetky potrebné skutočnosti, pričom to bol práve žalobca, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol.

74. Pre úplnosť správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane nadobudol pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom nielen na základe zistení týkajúcich sa spoločnosti Best Trade. Pochybnosti správcu dane vyplynuli aj zo zistení u samotného žalobcu, resp. z písomností predložených samotným žalobcom.

75. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správy súd konštatuje, že daňové orgány na základe vykonaného dokazovania nadobudli dôvodné pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom. Daňové orgány svoje dôvodné pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom riadne formulovali a oznámili žalobcovi, ktorý tieto pochybnosti daňových orgánov následne nevyvrátil, a preto si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, čoho dôsledkom bol vecne správny a náležite odôvodnený záver daňových orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zo strany žalobcu prezentovaný v žalobou napadnutých rozhodnutiach daňových orgánov vo veci určenia rozdielu na DPH, nepriznania nadmerného odpočtu a vyrubenia dane žalobcovi.

76. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v časti vysporiadania sa s námietkou žalobcu ohľadom postupu správcu dane v súvislosti so šetrením maďarskej daňovej správy prostredníctvom MVI, správny súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná. V nadväznosti na predmetnú námietku správny súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné mať na pamäti, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku tvoria jeden celok. Odôvodnenie rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku preto nie je možné vnímať izolovane, ale je potrebné vnímať ho v kontexte a v prepojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je preto potrebné vnímať v kontexte a v prepojení s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Inými slovami, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia tvoria jeden argumentačný celok. Správny súd dospel pritom k záveru, že napadnuté rozhodnutie v namietanej časti spĺňa kritéria preskúmateľnosti, s predmetnou námietkou sa žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zaoberal. Poukazujúc na § 24 ods. 2 daňového poriadku žalovaný dôvodne uviedol, že to, aký spôsob zisťovania, resp. dokazovania v zmysle daňového poriadku správca dane využije, je len na jeho zvážení. Daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach uviedli svoje skutkové zistenia, právne normy, z ktorých vychádzali a spôsobom primeraným skutkovým a právnym okolnostiam preskúmavanej právnej veci správne a riadne vysvetlili, ako tieto právne normy aplikovali na zistený skutkový stav. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane zaslal žiadosť o vypočutie svedka, aktuálnej konateľky Best Trade - pani C. D., prostredníctvom inštitútu MVI maďarskej finančnej správe, ktorá bola/je povinná postupovať podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného členského štátu. Maďarská finančná správa vo svojej odpovedi oznámila, že predvolala C. D., zásielka sa vrátila s poznámkou „neprevzaté“. Následne vykonali miestne zisťovanie na adrese jej trvalého pobytu, kde podľa vyjadrenia susedov už nežije niekoľko mesiacov, nemajú informácie o jej momentálnom pobyte. Odpoveď maďarskej daňovej správy je súčasťou administratívneho spisu a žalobca s ňou bol riadne oboznámený, k čomu sa mohol počas daňovej kontroly i daňového konania vyjadrovať. Maďarská finančná správa v rámci svojej právomoci pritom poskytla aj také informácie, ktoré by správca dane v SR nevedel zistiť, pretože nemá také právomoci na území iného štátu a p. C. D. na adrese trvalého pobytu uvedeného v OR SR už nežila. Predmetná žiadosť maďarskej finančnej správe bola zaslaná správcom dane podľa Nariadenia Rady č. 904/2010/EU zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH čl. 7, 15, 16 a 25-27. Správca dane v predmetnej žiadosti o MVI uviedol aj informáciu ohľadom zaslania upovedomenia žalobcovi o mieste a dátume konania svedeckej výpovede, ak to príslušná legislatíva umožňuje. Ako dôvodne poznamenal už žalovaný vo vyjadrení, ak však podľa platných právnych predpisov dožiadaného štátu nie je povinnosť zabezpečiť právo žalobcu alebo jeho zástupcu byť prítomný na vypočutí svedka a klásť mu otázky, nemožno takto získaný dôkaz považovať za nezákonný z dôvodu, že daňovému subjektu nebola umožnená realizácia tohto práva. Ustanovenie § 25 ods. 4 daňového poriadku sa aplikuje len v rámci výsluchu svedka vykonávaného slovenskou finančnou správou. Predmetná odpoveď na žiadosť o MVI od maďarskej daňovej správy je dôkazom relevantným, získaným v zmysle platných právnych predpisov, záväzným, s ktorým bol preukázateľne žalobca riadne oboznámený (pozri administratívny spis - oboznámenie s priebežnými výsledkami daňovej kontroly). V tomto bode správny súd pre úplnosť uvádza, že z predmetnej odpovede na žiadosť MVI od maďarskej daňovej správy nevyplýva žiadna zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného maďarskou daňovou správou, ktorá by podľa tvrdenia žalobcu mala byť súčasťou administratívneho spisu, a ani nemôže, čo vyplýva z vyššie uvedeného Nariadenia Rady EÚ a príslušného vnútroštátneho práva. Správny súd má za to, že správca dane nepochybil, keďže postupoval podľa platných daňovo- právnych predpisov, keď k výsluchu svedka využil inštitút žiadosti o MVI. V tomto bode správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2021, podľa ktorého „Žiaden právne záväzný akt Európskej únie v oblasti DPH neupravuje možnosť daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka, resp. iného úkonu pred zahraničným dožiadaným orgánom. V oblasti medzinárodnej spolupráce v administratívnych veciach absentuje obdobná úprava, ako je napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 z 25. novembra 2020 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach, ktoré upravuje možnosť, aby v zahraničí dožiadaný súd vykonal dokazovanie v prítomnosti účastníkov konania a umožnil im podieľať sa na vykonaní dôkazu. II. Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov. Samozrejme, nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ( ).“ Súčasne správny súd pre úplnosť uvádza, že zistenia maďarského orgánu o neúspešnom doručení požívajú prezumpciu správnosti. Dožiadaný orgán nemá povinnosť zasielať interné podkladové poštové doklady; správca dane ani súdy SR nemajú právomoc revidovať maďarské poštové doručovanie.

77. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.10.2013 vo veci Sabou, C-276/12 správny súd poukazuje na závery plynúce z daného rozsudku, ktoré vo svojej podstate samé osobe vyvracajú argumentáciu žalobcu uplatnenú v žalobe v tomto smere. Tvrdenie žalobcu, že predmetný rozsudok súdneho dvora mu priznáva právo byť prítomný pri úkonoch zahraničného dožiadaného orgánu, resp. že slovenský správca dane musí disponovať podkladovými procesnými listinami (doručenkami, internými zápisnicami) z Maďarska, je priamym a hrubým prekrútením záverov tohto rozsudku predstavujúce účelovú negáciu explicitných záverov tohto judikátu. Súdny dvor EÚ vo výroku predmetného rozsudku výslovne rozhodol, že právo Únie (smernica o vzájomnej pomoci a čl. 41 ods. 2 Charty základných práv EÚ) sa má vykladať tak, že daňovému subjektu nepriznáva: právo byť informovaný o žiadosti o pomoc zaslanej inému členskému štátu, právo zúčastniť sa na vyšetrovaní (výsluchu) svedkov organizovanom dožiadaným členským štátom, právo formulovať otázky svedkom v dožiadanom členskom štáte, právo byť vypočutý v dožiadanom členskom štáte predtým, ako tento štát zašle informácie dožadujúcemu štátu. Úkony vykonávané v dožiadanom štáte sa riadia výlučne vnútroštátnym právom tohto štátu. Právo EÚ neukladá dožiadanému štátu povinnosť aplikovať procesné štandardy domáceho štátu daňovníka. Podľa čl. 56 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 a majú správy, oznámenia a vyhlásenia dožiadaného orgánu rovnakú dôkaznú silu ako dokumenty vyhotovené vnútroštátnymi orgánmi. Správa dožiadanej maďarskej finančnej správy je úradnou verejnou listinou. Predstavuje oficiálne zistenie cudzieho štátneho orgánu, ktoré požíva prezumpciu správnosti. Skutočnosť, že úkony realizoval dožiadaný orgán v zahraničí podľa svojho práva a slovenský správca dane svedkov osobne nevypočul, nie je porušením procesných práv žalobcu. Právo na obhajobu je plne rešpektované tým, že daňový subjekt je oboznámený s výsledkami MVI v domácom konaní a má možnosť na ne reagovať a predkladať vlastné dôkazy. Výstup z MVI je zákonným listinným dôkazom podľa § 24 daňového poriadku.

78. Pokiaľ žalobca (aj keď v podstate len veľmi stroho a vo všeobecnej rovine) namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v konaní pred daňovými orgánmi došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí v neprospech žalobcu, správny súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Žalobca ju ani riadne nekonkretizoval v skutkových okolnostiach preskúmavanej právnej veci a správny súd namietanú vadu v kontexte obsahu žaloby oboznámiac sa s obsahom administratívneho spisu ani inak nezistil.

79. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že žalovaný v skutkovo zhodných veciach rozhodoval rozdielne. Podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Ak existujú odlišnosti v dôkazoch, zmluvných vzťahoch, subjektoch, časových súvislostiach či v intenzite preukázania rozhodujúcich skutočností daňovým subjektom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku), daňový orgán je povinný zohľadniť tieto špecifiká a rozhodnúť diferencovane. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátení veci na ďalšie konanie je procesným (kasačným) rozhodnutím, ktoré reaguje výlučne na konkrétny stav dokazovania a procesné vady, ktoré existovali v spise daného zdaňovacieho obdobia v čase rozhodovania. To, že v jednom zdaňovacom období žalovaný ako odvolací orgán vráti vec na doplnenie dokazovania (napr. pre nedostatok dôkazov alebo nepreskúmateľnosť), nezakladá hmotnoprávny nárok ani legitímne očakávanie, že k takému zrušeniu musí dôjsť aj v inom zdaňovacom období. Ak v inom zdaňovacom období správca dane zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie (§ 24 ods. 2 daňového poriadku) a rozhodnutie netrpelo vadami nepreskúmateľnosti (§ 63 ods. 5 daňového poriadku), žalovaný ako odvolací orgán nemal zákonný dôvod rozhodnutie zrušiť a vrátiť. Daňové orgány hodnotia dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadajú na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Zásada voľného hodnotenia dôkazov bráni tomu, aby bol daňový orgán rigidne viazaný hodnotením z iného konania, kde bol dôkazný materiál odlišný, inak ucelený alebo inak vyhodnotený.

80. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie daňového tajomstva ani túto žalobnú námietku nevyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Rámcovú zmluvu o poskytovaní analytických softvérových a konzultačných služieb č. Z-201807001, faktúru č. FV 19013 a objednávku č. O-201911001 predložil ako dôkazy v daňovom konaní k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie december 2019 sám žalobca. Následne ich správca dane podľa daňového poriadku uviedol v protokole zo dňa 13.09.2021 v časti 2.2 súpis kontrolovaných dokladov a následne vyhodnotil. Zo strany daňových orgánov nedošlo k riešeniu licencie, ktorú by mal v zmysle Rámcovej zmluvy o poskytovaní analytických softvérových a konzultačných služieb poskytovať POLENO Solutions, s. r. o., na vytvorené autorské dielo. Aj správnemu súdu je z kontextu žalobou napadnutých rozhodnutí zrejmé, že správca dane uviedol len na porovnanie, že na prijatých faktúrach č. VF2019-058 a VF2019-048 od Best Trade (počítačové a administratívne služby) nebol uvedený počet odpracovaných hodín ani cena za jednu hodinu, ako napr. od dodávateľa POLENO Solutions, s. r. o., kde predmetom fakturácie boli počítačové služby na základe objednávky č. O-201911001 s presným uvedením počtu hodín a ceny za hodinu napr. faktúra č. FV19013, špecifikácia dodaných služieb na základe uzatvorenej zmluvy a objednávky.

81. Správny súd zastáva názor, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré bolo v prípade preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane zo spornej faktúry na ňom ako na kontrolovanom daňovom subjekte. Žalobca v rámci daňovej kontroly na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku predložil výlučne listinné doklady, ktoré však neboli žiadnym relevantným spôsobom potvrdené. V rámci daňovej kontroly tak neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia v rozsahu a spôsobom deklarovaným žalobcom. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane však nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, a teda daňový subjekt je povinný preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia.

82. Správny súd zastáva názor, že daňové orgány zistili skutkový stav veci riadne, pričom svoje zistenia riadne odôvodnili. Dokazovaním nebolo potvrdené, že žalobca prijal plnenia, a to od deklarovaného dodávateľa tak, ako tvrdil. Rozsiahlym šetrením zo strany daňových orgánov bolo dôvodne spochybnené, že zdaniteľné plnenie nebolo realizované tak, ako deklaroval žalobca na predložených faktúrach, čím došlo k oprávnenému spochybneniu vierohodnosti dokladov predložených žalobcom a tým k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho počas daňovej kontroly, resp. daňového konania neuniesol.

83. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju rozsudkom podľa zamietol.

84. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a contrario tak, že v správnom súdnom konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

85. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní ( v spojení s v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).