Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-1S-19-2022.pdf
PDF · 151.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PO-1S/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu) a členov senátu Mgr. Romana Die a JUDr. Andrey Darákovej, v právnej veci žalobcu: INVEST EXTRA, s. r. o., so sídlom Hlavná 135, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 36 458 619, právne zastúpený: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 51 913 984, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100123637/2022 zo dňa 20.01.2022, vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100123637/2022 zo dňa 20.01.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 31.03.2022 doručenou dňa 01.04.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100123637/2022 zo dňa 20.01.2022 (ďalej aj „žalované rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 101192711/2021 z 09.07.2021 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2016 v sume 1 600,- Eur. Žalobca žiadal, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania.
2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie dňa 09.06.2023 pridelené senátu správneho súdu „6S“ v jeho zákonnom zložení v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.
Administratívne konanie
3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, ktorá sa začala dňa 20.09.2019 na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 14.08.2019 a týkala sa DPH za viaceré zdaňovacie obdobia (január až december 2016). Kontrola bola začatá na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. V rámci daňovej kontroly boli vypočutí konateľ žalobcu, svedkovia, boli zadovážené listinné doklady, ako i zisťovanie informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“). Zo strany žalobcu, boli okrem iného, predložené doklady, na podklade ktorých si uplatňoval právo na odpočet DPH a to faktúry:
- číslo 116072906 s dátumom dodania služby 29.07.2016 na sumu 4 800,- Eur (základe dane v sume 4 000,- Eur), ktorá bola vystavená dodávateľom žalobcu a to obchodnou spoločnosťou dodávateľa žalobcu EF – plus, spol. s r.o. (ďalej aj „dodávateľ žalobcu“) s predmetom fakturácie: prenájom reklamnej a plochy a vyhotovenie reklamy vo forme nápisu na súťažnom automobile počas pretekov Rally Poprad Tatry 2016;
- číslo 116072907 s dátumom dodania služby 29.07.2016 na sumu 4 800,- Eur (základe dane v sume 4 000,- Eur), ktorá bola vystavená dodávateľom žalobcu s predmetom fakturácie: prenájom reklamnej a plochy a vyhotovenie reklamy vo forme nápisu na súťažnom automobile počas pretekov Rally Hustopeče 2016.
4. Správca dane počas daňovej kontroly vykonal výsluch konateľa žalobcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, faktúrou, nosičom DVD, ako aj s výpoveďou pána A. (bývalého konateľa dodávateľa žalobcu), ktorý bol vypočutý ako svedok 15.01.2020 v rámci daňovej kontroly iného daňového subjektu a vykonal zisťovanie prostredníctvom MVI. Konateľ žalobcu uviedol, že bol oslovený nejakým pánom, ktorý konal za dodávateľa žalobcu, osobne nikdy nebol v prevádzke dodávateľa žalobcu, neoveroval si dodávateľa žalobcu, či mal materiálne, technické, personálne zabezpečenie, ani si nevedel spomenúť na meno osoby, s ktorou konal a uzatváral obchod za dodávateľa žalobcu. Za kľúčové zistenie považoval správca dane skutočnosť, že svedok pán A. (bývalý konateľ dodávateľa žalobcu) uviedol v rámci inej daňovej kontroly, že za spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť a na základe mandátnej zmluvy mal za spoločnosť konať spoločník pán B., ďalej sa nevedel vyjadriť, či realizoval reklamu tak, ako bola predmetom fakturácie. Rovnako nevedel si spomenúť na spoluprácu so žalobcom. Správca dane požiadal o vykonanie MVI vo veci vypočutia pána B., občana Bulharska, pričom z odpovede na žiadosť zistil, že pán B., za dodávateľa žalobcu neuzatváral žiadne obchody, nepamätal si pána A., na Slovensku si hľadal prácu, pričom za týmto účelom poskytol svoje osobné doklady. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami dňa 29.06.2020. Žalobca sa k predmetným zisteniam vyjadril podaním zo dňa 13.07.2020, v ktorom opísal skutkový priebeh poskytovania služieb. Uviedol, že mu boli doručené riadne potvrdené zmluvy o reklame, uhradil všetky faktúry za dodané služby a boli mu dodané nosiče DVD, na ktorých sú uložené videozáznamy s vyobrazenými logami spoločnosti na súťažných vozidlách (malo to deklarovať poskytnutie reklamy). Žalobca uviedol, že chcel rozšíriť svoje podnikanie, pretože disponoval voľnými skladovacími kapacitami. Vo výpovedi uviedol, že pán C. ani pán A. nepopreli dodanie služieb. Navrhol vypočuť pána B. a pána A. a predložiť mandátnu zmluvu uzatvorenú medzi pánom A. a dodávateľom žalobcu. Žiadal vypočuť majiteľov a členov posádok súťažných vozidiel, na ktorých bola umiestnená reklama, a navrhol vyžiadať si výpisy z účtov, na ktoré zasielal úhrady faktúr.
5. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol zo dňa 06.08.2020. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 28.09.2020, v ktorom obdobne, ako vo vyjadrení k zápisnici žiadal vypočuť svedkov a doplniť ďalšie dôkazy.
6. V rámci vyrubovacieho konania správca dane vykonal výsluch vodiča súťažných vozidiel, ktorý uviedol spôsob akým sa umiestňovala reklama na súťažných vozidlách. Uviedol, že autá mal zapožičané a vlastníkom vozidiel bola spoločnosť K.I.T. RACING CS s.r.o.. Dodávateľa žalobcu ani pána A. a pána B. si nepamätal. V rámci vyrubovacieho konania boli zabezpečené výpisy z účtov a zistené finančné toky, z ktorých správca dane zistil, že čísla účtov, na ktoré žalobca prevádzal finančné prostriedky a ktoré boli uvedené na faktúrach, patrili spoločnosti eilles s.r.o., ktorá následne zmenila obchodné meno na spoločnosť EF-PLUS, s.r.o.. Táto spoločnosť však bola rozdielna od dodávateľa žalobcu hoci mala podobné obchodné meno. Správca dane si prostredníctvom MVI vyžiadal informácie vo vzťahu k vlastníkovi súťažných vozidiel, ktorý uviedol, že reklamnú plochu prenajal spoločnosti TIBA Prešov s.r.o. Správca dane vykonal výsluch konateľa obchodnej spoločnosti TIBA Prešov s.r.o., ktorý uviedol, že mal prenajaté vozidlá, na ktorých bola a umiestnená reklama, zároveň však uviedol, že žalobcu nepoznal. Správca dane sa pokúsil opätovne vypočuť aj pána A., no neúspešne, pretože zásielka s predvolaním výsluch sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“.
7. Na podklade výsledkov z daňovej kontroly zhrnutých v protokole z daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, vydal správca dane rozhodnutie zo dňa 09.07.2021, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1 600,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016 Správca dane dospel k záveru, že uvedeným vyjadrením a doložením DVD daňový subjekt nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že reklamné služby boli uskutočnené práve dodávateľom žalobcu, ktorý vystavil predmetné faktúry a deklaroval tak uskutočnenie preverovaných obchodných transakcií, pričom žalobca porušil § 49 ods.1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o DPH“) a teda podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH mu nevzniklo právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr.
8. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.08.2021, v ktorom namietal nesprávne zistenia správcu dane, nesprávne právne posúdenie, nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov a znemožnenie uplatňovať práva žalobcu z dôvodu nesprávneho procesného postupu. Žalobca namietal, že vyrubovacie konanie sa začalo až po štyroch rokoch. V podanom odvolaní poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/20/2011 a 8ažf/51/2010. Žalobca spochybnil záver správcu dane o tom, že logo na súťažnom vozidle nemohol mať prenajaté od dodávateľa žalobcu, pričom poukázal na výpoveď konateľa nájomcu – obchodnej spoločnosti TIBA Prešov s.r.o. a vlastníka vozidla – spoločnosti K.I.T. RACING CS, s.r.o., ktorí uviedli, že umiestňovanie reklamných plôch bolo v dispozičnej sfére nájomcov a jednotlivé plochy mohli mať prenajaté rôzne osoby. Vo vzťahu ku skutočnostiam zisteným o dodávateľovi žalobcu uviedol, že keď konal s osobou vystupujúcou za dodávateľa žalobcu, táto osoba v čase realizácie obchodov disponovala všetkými dokladmi a pečiatkami dodávateľa žalobcu. Neskoršia nekontaktnosť a výmaz spoločnosti podľa neho nemohli súvisieť s dodaním služieb žalobcovi. Mal za to, že v otázke reálnosti dodania, ako aj preukázania svojho dodávateľa uniesol v celom rozsahu svoje dôkazné bremeno, ktoré od neho vyžadoval správca dane. Okolnosti na strane dodávateľa boli mimo jeho sféry vplyvu a správca dane nemohol neprípustne prenášať dôkazné bremeno na žalobcu. V podanom odvolaní okrem ďalšieho namietal, že správca dane nevyvrátil, že dodávateľ žalobcu dodal služby prostredníctvom iných osôb, ktoré neidentifikoval. Ďalej spochybňoval výpoveď pána A., bývalého konateľa dodávateľa žalobcu, ktorý tvrdil, že za spoločnosť nekonal, pričom z predložených výpisov vyplývalo, že pán A. disponoval peňažnými prostriedkami prijatými za reklamné služby. Rovnako vo vzťahu k údajnej optimalizácii daňovej povinnosti a označeniu dodávateľa žalobcu za nárazníkovú spoločnosť uviedol, že práve povinnosťou správcu dane bolo takéto osoby odhaľovať a preukázať tieto činnosti. Žalobca v podanom odvolaní navrhoval zabezpečiť archiváciu podkladov na účely ďalších súdnych konaní. Žalobca navrhol, aby žalovaný rozhodnutie správcu dane zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
9. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane a stotožnil sa so záverom správcu dane, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH a nepredložil dôkazy preukázateľne a hodnoverne potvrdzujúce splnenie hmotnoprávnych podmienok a to uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľskou spoločnosťou, pričom zdôraznil, že konateľ dodávateľa žalobcu pán A. nekonal za spoločnosť a rovnako osoba, ktorá mala uzatvoriť mandátnu zmluvu, takisto nekonala za spoločnosť. Na ťarchu žalobcu bola aj skutočnosť, že si neoveroval, či jeho dodávateľ vedel obchody zrealizovať, nevedel uviesť osoby, s ktorými rokoval, nepostupoval rozumne a pri tomto obchodovaní nevynaložil odbornú starostlivosť. Žalobca nepovažoval za neštandardné, že ho dodávateľská spoločnosť nekontaktovala a nekomunikovala s ním o reklame a záver žalovaného bol založený na tom, že zo strany žalobcu nebola preukázaná totožnosťdodávateľa, ktorú správca dane spochybnil.
Konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal správou žalobu zo dňa 31.03.2022, ktorú doručil pôvodnému správnemu súdu, žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a to z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako i z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nezákonné, nakoľko na základe vykonanej daňovej kontroly bolo preukázané, že dodanie objednaných reklamných služieb bolo zrealizované, o čom svedčia dôkazy, ktoré žalobca predložil už vo vyrubovacom konaní, či už nosič DVD alebo výsluch p. D., ktorý potvrdil umiestnenie loga na súťažnom vozidle. V podanej žalobe zdôraznil, že predložil listinný dôkaz a to zmluvu o prenájme reklamnej plochy zo dňa 01.05.2016, ďalej predložil faktúru, ktorá bola riadne zaevidovaná v kontrolnom výkaze a faktúru uhradil na účet uvedený na faktúre. Rovnako ako v podanom odvolaní aj v správnej žalobe uviedol, že konateľ spoločnosti Tiba Prešov s.r.o. nevylúčil, že ešte niekto iný mohol mať umiestnené reklamy na súťažných vozidlách, a teda nebolo vylúčené, že reklama mohla byť na vozidlách. Rozhodnutie sa mu javilo ako nepreskúmateľné v tomto ohľade. Žalobca zdôraznil, že v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nepredložil správca dane a žalovaný žiaden dôkaz o tom, že by reklamné služby mali byť poskytnuté iným dodávateľom ako dodávateľom žalobcu. Žalobca ďalej namietal, že postupom správcu dane, s ktorým súhlasil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, boli porušené jeho procesné práva účastníka daňového konania, a to v tom smere, že správca dane nevykonal výsluch svedka pána A., a to aj napriek tomu, že správca dane považoval jeho tvrdenia za rozporné, pričom na jednej strane prihliadal na jeho tvrdenia, že za dodávateľa žalobcu nekonal, a na druhej strane túto skutočnosť spochybnil, nakoľko mal správca dane za to, že mandátna zmluva nebola skutočne uzavretá, lebo mala byť uzavretá pánom B.. Žalobca ďalej poukázal na porušenie jeho procesných práv, ktorého sa mali dopustiť správca dane, ako aj žalovaný, a to tým, že správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nereagovali na námietky žalobcu, či už vo vyrubovacom alebo odvolacom konaní. Žalovaný ani správca dane sa s týmito námietkami vôbec nezaoberali. V podanej žalobe poukázal aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžf/4, 6, 7, 8/2014 zo dňa 25.06.2015. Žalobca sa v podanej správnej žalobe nevyjadril k nariadeniu pojednávania.
11. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 02.06.2022, v ktorom uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane odôvodnil nepriznanie uplatneného odpočítania dane porušením ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH z dôvodu, že nebolo preukázané, že zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou od dodávateľskej spoločnosti bol uskutočnený tak, ako bolo uvedené na faktúre. Žalovaný zopakoval závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. V danom prípade žalobca nevedel správcovi dane preukázať, s kým rokoval a ako táto osoba konala za dodávateľskú spoločnosť. Neinformoval sa o spôsobe výroby a umiestnení reklamy ani o autách, na ktorých bude reklama umiestnená, a správcovi dane o tom nepredložil žiaden dôkaz. Podľa názoru žalovaného splnenie podmienok na odpočítanie DPH nespočíva len vo formálnom predložení dokladov. Doklady musia mať materiálny podklad a skutočnosti, ktoré osvedčujú, musia byť aj preukázané. Toto dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, teda žalobcu. Faktúra je relevantným dokladom, ak údaje v nej obsiahnuté odrážajú reálne plnenie. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet dane, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že deklarovanú službu poskytla spoločnosť uvedená na faktúre, teda dodávateľ žalobcu, a to aj napriek tomu, že žalobca predložil ako dôkazy faktúru a nosič DVD, ktoré potvrdzujú, že reklamné logo žalobcu bolo umiestnené na súťažnom vozidle. Pokiaľ namietal porušenie procesných práv žalobcu v daňovom konaní spočívajúcich v nevykonaní výsluchu svedka pána A., žalovaný uviedol, že výpovede tohto svedka správca dane získal nahliadnutím do iných daňových kontrol, a preto nepovažoval výsluch tohto svedka za potrebný na ustálenie skutkového stavu. Žalovaný žiadal nariadiť vo veci pojednávanie.
12. Žalobca podal vo veci repliku zo dňa 19.08.2022, v ktorej uviedol, že nesúhlasil so závermi žalovaného. Poukázal na to, že fakturované služby boli riadne dodané a z jeho pohľadu boli splnené všetky podmienky na priznanie práva na odpočet DPH s poukazom na § 49 ods. 1 zákona o DPH. Považoval za irelevantné, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. Výpoveď konateľa v rámci trestného konania podľa žalobcu nemusí korešpondovať so skutočnosťou, pretože konateľ ako obvinený nemusí vypovedať pravdu. Opätovne poukázal na to, že bolo potrebné vypočuť pána A., pretože ten síce poprel, že za spoločnosť konal, na druhej strane bolo preukázané, že mal dispozičné právo k účtom a vyberal z týchto účtov peniaze. Žalobca dôraznil, že preukázal všetky ním tvrdené skutočnosti, a teda bolo povinnosťou správcu dane a žalovaného vyvrátiť tieto skutočnosti a preukázať záver prezentovaný v napadnutom rozhodnutí.
13. Replika žalobcu bola žalovanému preukázateľne doručená dňa 07.09.2022 spolu s výzvou na podanie dupliky, avšak žalovaný sa k podanej replike nevyjadril.
14. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.07.2026. Na tomto pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej správnej žalobe. Uviedol že k dodaniu služieb na základe predložených dôkazov došlo a žalobca splnil všetky podmienky na priznanie práva na odpočet DPH. Správca dane ani žalovaný nepreukázali, že by žalobca mal vedomosť, že sa zúčastňuje podvodného konania. Rovnako, poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, rozhodnutia vo veciach Vikingo, podľa ktorých, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky, dôkazná povinnosť sa mala presunúť na správcu dane a žalovaného. Na pojednávaní poukázal na viaceré rozsudky správneho súdu, týkajúce sa rovnakého žalobcu, ktorými bolo žalobe vyhovené. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju účasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti . Správny súd na vytýčenom pojednávaní nerozhodol, ale postupom podľa § 116 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení v rozhodnom čase (ďalej aj „SSP“) určil termín verejného vyhlásenia rozsudku a vo veci na deň 24.08.2026. V tento deň vyhlásil rozsudok a správnej žalobe vyhovel.
Relevantné právne predpisy
15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
18. Podľa § 24 ods.1, 2, 3 až 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
19. Podľa § 46 ods.1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
20. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
24. Podľa §3 ods. 1 daňového priadku v znení v rozhodnom čase zákon o správe daní, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 30. Podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
25. Podľa § 139 ods. 4 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 odôvodnenie rozsudku senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bol rozsudok prijatý. Ak rozsudok nebol prijatý jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu, alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko uviedlo v odôvodnení rozsudku.
26. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), g) v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Právny názor správneho súdu 27. Správny súd v Košiciach, konajúc podľa § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na jej podanie, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
28. Správny súd poznamenáva, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledujúce formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka)
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Podľa zákona o DPH platí: a. právo na odpočítanie dane vzniká dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d. platiteľ dane zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH).
29. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok. Povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, povinnosť preukazovať svoje tvrdenia na strane daňového subjektu, ktorý spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.
30. Správny súd považuje za potrebné úvodom uviesť, že v zásade nie je súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29.09.2021, v ktorom uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25.11.2010).“ Správny súd tak napadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako ich uplatnil žalobca, a prostredníctvom nich posúdil zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí z hľadiska zákonnej udržateľnosti názorov, ktoré v nich prezentovali orgány verejnej moci. Skúmal teda, či a ako sa orgán verejnej moci v rozsahu svojej kompetencie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami, ktoré pred ním žalobca uplatnil. Úlohou správneho súdu nie je svojou argumentačnou činnosťou nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej moci.
31. K žalobou napadnutému rozhodnutiu, správny súd na objasnenie dodáva, že právo na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ktoré spočívajú v prvom rade v tom to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň, po druhé to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie a v neposlednom rade po tretie to, že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto tri hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, teda status deklarovaného dodávateľa, materiálna existencia plnenia a použitie prijatého plnenia v rámci ekonomickej činnosti príjemcu, nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Z napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane vyplýva, že dôvod nepriznania nároku na odpočet dane zo zdaniteľného obchodu spočíva v okolnostiach týkajúcich sa dodávateľa žalobcu. Judikatúra Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR, kladie dôraz na dodržiavanie princípu neutrality dane z pridanej hodnoty, pričom tieto inštitúcie identifikovali viaceré okolnosti, ktoré samé osebe nemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane, a tak zakladať dôvod na nepriznanie práva na odpočet dane. Týmito okolnosťami môže byť - napríklad nekontaktnosť dodávateľa, nedostatok potrebných materiálnych, prípadne personálnych zdrojov dodávateľa daňového subjektu ( napr. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 zo dňa 03.11.2020 - Vikingo Fővállalkozó Kft.). V uvedenom rozhodnutí Súdny dvor EÚ uviedol, že „Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“.
32. Žalovaný aj správca dane zakladali svoje rozhodnutia na pochybnostiach o dodaní tovaru alebo služieb osobou uvedenou na faktúre, teda deklarovaným dodávateľom, a to z dôvodu jeho nekontaktnosti (napr. nevypočutia bývalého konateľa p. A.) a absencie technických a personálnych podmienok na reálne dodanie služby (ako to uviedol žalovaný na s. 13 napadnutého rozhodnutia). V zmysle citovaných judikatórnych záverov však takéto zistenia nemohli byť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o reálnom dodaní tovaru alebo služieb žalobcovi jeho dodávateľom. Takýto záver správcu dane a žalovaného preto nie je udržateľný.
33. Odpočítanie dane môže byť v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo v prípade zneužitia práva. V posudzovanom prípade bolo dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane nepreukázanie deklarovaného dodávateľa uvedeného na faktúre, pričom, ako vyplýva z rozhodnutia, samotné dodanie nebolo spochybnené. Právne záväzný názor Súdneho dvora bol neskôr pretavený aj do rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý v bode 28 rozsudku sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 pri posudzovaní okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom uviedol, že na nepriznanie odpočítania dane pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nepostačuje spochybnenie vykonania služieb subdodávateľskými spoločnosťami deklarovaného dodávateľa sťažovateľa z dôvodu, že nemali žiadnych zamestnancov, personálne ani materiálno- technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnenia subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať sťažovateľovi odpočítanie dane len vtedy, ak by bolo v konaní preukázané, že sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či mal vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Uvedené zistenia mohli naznačovať porušenie predpisov iných ako na úseku správy daní (napr. pracovnoprávnych). Správca dane však nemal právomoc kontrolovať uvedené činnosti, ani zaň ukladať sankcie. To by bolo predmetom iného konania vedeného iným subjektom s právomocou kontrolovať a sankcionovať takéto porušenie. Zistené pochybnosti mohli viesť správcu dane k vykonaniu prípadnej daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu, respektíve u jeho subdodávateľov. Navyše nebolo v dispozičnej sfére žalobcu s odstupom času spätne detailne zrekonštruovať udalosti, najmä ak pri uzatváraní obchodu a následnom poskytovaní reklamných služieb nekonal s konateľom dodávateľa. Skutočnosť, že bývalý konateľ dodávateľa p. A. v rámci iného výsluchu uviedol, že nekonal za spoločnosť, a mandatár spoločnosti p. B. uviedol, že za dodávateľa takúto činnosť nevykonával, nie je spôsobilá bez ďalšieho spochybniť dodanie tovaru ani deklarovaného dodávateľa. Ak chceli žalovaný a správca dane založiť svoje rozhodnutia na prijatom závere, bolo potrebné spochybniť deklarovaného dodávateľa (osobu uvedenú na faktúre) a preukázať v konaní skutočného dodávateľa služieb, resp. založiť svoj záver na iných dôvodoch nepriznania práva na odpočet DPH, napr. na účasti žalobcu na daňovom podvode alebo na zneužití práva. Tieto dôvody však nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Z uvedených dôvodov posúdil správny súd námietku nesprávneho právneho posúdenia ako dôvodnú.
34. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Súd sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 63 daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí ako aj administratívneho spisu mal za to, že tak správca dane, ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný. Z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť úvahu oboch správnych orgánov. Dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Správne orgány svoje rozhodnutia postavili na tom, že v danom prípade nevznikol nárok na odpočet dane u žalobcu z dôvodu, že nebolo preukázané reálne dodanie služby, a to prenájmu reklamných plôch na podujatí Rally Poprad Tatry 2016 a Rally Hustopeče 2016 deklarovaným dodávateľom žalobcu. Žalovaný, ako správca dane mali za to, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre, pričom podľa názoru správnych orgánov žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by odstránil pochybnosti správcu dane o dodaní služieb konkrétnym dodávateľom, a tak dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, nepreukázal vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľov, a tým ani splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty.
35. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia jeho procesných práv ako účastníka daňového konania správny súd uvádza, že namietané porušenie malo spočívať v tom, že správca dane napriek opakovanému návrhu nevykonal výsluch svedka p. A.. Žalobca ho navrhol v rámci daňovej kontroly vo svojom vyjadrení k jeho výsluchu podaním zo dňa 13.07.2020, opakovane ho navrhol aj vo vyjadrení k protokolu zo dňa 28.09.2020. V rámci vyrubovacieho konania správca dane predvolal svedka p. A., pričom predvolanie na deň 16.04.2021 sa vrátilo s poznámkou „adresát neznámy“. Výsluch uvedeného svedka bol podľa žalobcu, s čím sa stotožnil aj správny súd, dôležitý na odstránenie rozporu medzi jeho tvrdením, že za spoločnosť nekonal, a výpisom z účtu dodávateľa žalobcu. Toto tvrdenie uviedol vo výpovedi zo dňa 15.01.2020 v inom daňovom konaní, ktorá bola v tomto konaní použitá ako listinný dôkaz. Z výpisu z účtu vyplýva, že p. A. zrejme dňa 27.06.2016 disponoval finančnými prostriedkami spoločnosti (vyberal ich z účtu). Existujúce rozpory mohol odstrániť práve výsluch svedka p. A.. Správca dane mohol vzhľadom na posledné predvolanie na deň 20.05.2021 využiť aj iné postupy na zistenie adresy jeho trvalého pobytu, prípadne ďalšie inštitúty podľa daňového poriadku. Správny súd tento procesný postup správcu dane vyhodnotil ako postup v rozpore s § 3 ods. 1 a 2 daňového poriadku. Správny súd zároveň dodáva, že ak sa správcom dane predvolaný svedok nedostaví na výsluch, má správca dane možnosť postupovať podľa § 20 ods. 2 tretej vety daňového poriadku a dať tohto svedka predviesť. Správca dane tak nevyužil legitímny nástroj na zabezpečenie prítomnosti osoby, ktorá má v daňovom konaní vypovedať ako svedok. Správny súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že námietka podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, je opodstatnená.
36. Správny súd považuje ďalej za potrebné zdôrazniť, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí, a na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na sporový proces.
37. Správny súd dospel k záveru, že v rozhodnutie žalovaného je založené na nesprávnom právnom posúdení a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej preto ho správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP zrušil.
38. Po vrátení veci bude úlohou žalovaného dôsledne sa zaoberať námietkami žalobcu v podanom odvolaní, opätovne ich posúdiť, prípadne vykonať dodatočné zisťovanie skutkového stavu vzhľadom na skutkové zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov pri viazanosti správcu dane vyššie uvedenými právnymi závermi správneho súdu. Bude práve na žalovanom, či uvedené vykoná v rámci odvolacieho konania, alebo v rámci konania pred správcom dane (po prípadnom zrušení rozhodnutia správcu dane zo strany žalovaného), pretože správny súd v tomto prípade nevzhliadol potrebu zrušenia aj prvostupňového rozhodnutia. Uvedené ponechal na žalovanom, rešpektujúc skutočnosť, že zásah zo strany súdnej moci do administratívneho konania má byť len v nevyhnutnej miere
39. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
40. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
41. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 175 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, správny súd mu priznal právo voči neúspešnému žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).
44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods. 4 SSP).
Pripája sa odlišné stanovisko sudcu Mgr. Mariána Haladeja
Nestotožnil som sa s prijatým záverom. Som toho názoru, že spochybnenie deklarovaného dodávateľa (samotné dodanie služieb nebolo spochybnené) bolo v tomto prípade správcom dane a žalovaným dostatočne podložené. Rozhodujúce bolo posúdenie otázky unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom, čo môže byť relevantné aj pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. V tejto súvislosti poukazujem rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/78/2023 zo dňa 22.05.2025 cit.: „Dôkazné bremeno daňového subjektu na preukázanie oprávnenosti odpočítania dane nie je absolútne, ale daňový subjekt ho znáša len v primeranom rozsahu. Je dôvodné požadovať od neho predloženie takých dokladov a dôkazov, ktoré sa zadovažujú a uchovávajú buď povinne podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ktoré zadovažuje a uchováva primerane obozretný podnikateľ na to, aby splnenie materiálnych podmienok pre odpočet dane v prípade daňovej kontroly preukázal, s prihliadnutím na okolnosti zdaniteľného obchodu, osobu dodávateľa, históriu obchodného vzťahu i obchodnú prax v príslušnom hospodárskom odvetví“.
V danom prípade bolo pri uzatváraní obchodného vzťahu na žalobcovi, aby postupoval obozretne a primerane si overil, s kým koná, aký je predmet obchodného vzťahu, čo mu má jeho dodávateľ dodať a aký to má význam pre jeho obchodnú činnosť. Platí to najmä vtedy, ak nejde o oblasť, v ktorej žalobca podniká, a majú mu byť poskytnuté reklamné služby, ktoré mu majú pomôcť posilniť jeho pozíciu na trhu, zvýšiť počet zákazníkov a pod. Žalobca nielenže nepreukázal prínos pre svoju obchodnú činnosť, ale najmä nekonal obozretne ako bežný účastník trhu. Podľa môjho názoru správca dane doposiaľ relevantne spochybnil osobu dodávateľa. Bývalý konateľ dodávateľa žalobcu, pán A., vo svojej výpovedi v inom daňovom konaní uviedol, že za spoločnosť nekonal. V tomto konaní síce nebol vypočutý, vychádzalo sa však z uvedenej výpovede. Označený mandatár spoločnosti poprel akékoľvek konanie za spoločnosť a uviedol, že doklady poskytol na účely hľadania práce. Uvedomujem si, že dokazovanie obchodov s odstupom času je značne náročné. Na druhej strane bolo aj konanie žalobcu v tomto ohľade neštandardné. Nepredložil žiadne informácie o tom, ako nadviazal kontakt s dodávateľom žalobcu, ani o predzmluvných rokovaniach o logu, o jeho umiestnení ani ďalšie skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenie totožnosti osoby deklarovaného dodávateľa.
Rovnako sa nestotožňujem s tým, že by trvanie na výsluchu svedka pána A. bolo podstatné a prínosné pre konanie a spôsobovalo by vadu konania podľa 191 ods. 1 písm. g) SSP. Správca dane sa ho pokúsil v rámci daňovej kontroly vypočuť prostredníctvom dožiadania na deň 25.03.2020. Svedok si zásielku prevzal dňa 04.03.2020, ale na výsluch sa nedostavil (č. l. 28 administratívneho spisu). Opätovne bol predvolaný v rámci vyrubovacieho konania na deň 20.05.2021, pričom zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“ (č. l. 236 administratívneho spisu). Za danej situácie bol postup správcu dane očakávateľný, keďže disponoval informáciami z iného daňového konania. Takýto postup je navyše podľa daňového poriadku i prípustný. Od žalobcu sa teda očakávala ďalšia dôkazná iniciatíva na preukázanie deklarovaného dodávateľa. Preukázanie hmotnoprávnych podmienok je práve na strane žalobcovi, a teda aj preukázanie toho, že osoba uvedená na faktúre je totožná s osobou, ktorá dodala službu. O uvedenom navyše bol žalobca postupom podľa daňového poriadku oboznámený listom zo dňa 05.08.2020 (č.l. 80.) pred vydaním protokolu. Podotýkam, že hoci svedok p. A. mal právo disponovať účtom spoločnosti dodávateľa žalobcu, táto skutočnosť nepreukazuje, že deklarovaný dodávateľ skutočne dodal službu. Na druhej strane podotýkam, že úhrada faktúr bola zasielaná nie na účet dodávateľa žalobcu ale na iný účet. Navyše boli v tomto konaní boli vypočutí samotní vodiči súťažných vozidiel, na ktorých mala byť umiestnená reklama, pričom títo deklarovaného dodávateľa nepotvrdili. Nepotvrdil ho ani vlastník vozidiel, ani konateľ spoločnosti, ktorá si vozidlá prenajala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).