Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-6-2025.pdf
PDF · 132.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/6/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
12 15C/6/2025
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 50 050 907, právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, Košice – Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. E. XXXX/X, F., o zaplatenie 5.585,36 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2024 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.585,36 eur s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 20.5.2022 v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu s kupujúcim p. G. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. H., obec H., H. I. J. I., ktoré sú evidované na LV č. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX. Kúpna cena za spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam bola dohodnutá vo výške 6.500,- eur. Následne, zo strany žalovaného došlo k podaniu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v rámci súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1C/40/2022, na základe ktorého konajúci súd vydal uznesenie o neodkladnom opatrení, ktorým zakázal žalobcovi nakladať so spoluvlastníckymi podielmi k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný pritom svoj návrh zjavne nedôvodne opieral o skutočnosť, že nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam došlo k porušeniu jeho predkupného práva ako spoluvlastníka nehnuteľností, a to napriek skutočnosti, že žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely v rámci konkurzného konania na majetok predchádzajúceho spoluvlastníka – p. K. L.. Po tom, čo bola na list vlastníctva zapísaná obmedzujúca poznámka na základe vydaného neodkladného opatrenia, kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 20.5.2022. Keďže v zmysle ust. § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. platí, že správca pri speňažení majetku nie je viazaný predkupným právom ostatných spoluvlastníkov, podanie žaloby bolo nedôvodné, pričom súd následne v rámci súdneho konania pristúpil k zamietnutiu podanej žaloby, pričom uvedené potvrdil taktiež Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. 16Co/14/2023 zo dňa 26.3.2024. Žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 914,64 eur. Teda po zohľadnení dohodnutej kúpnej ceny v kúpnej zmluve s p. G. by zisk žalobcu predstavoval sumu vo výške 5.585,36 eur. Očakávaný zisk žalobcu bol však zmarený práve konaním žalobcu, a to podaním zjavne nedôvodnej žaloby o nahradenie prejavu vôle v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1C/40/2022. Pokiaľ by zo strany žalovaného nedošlo k podaniu zjavne nedôvodnej žaloby, resp. návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, žalobca by nebol nútený ukončiť predmetný zmluvný vzťah s kupujúcim a bol by taktiež oprávnený prijať dohodnutú kúpnu cenu za odpredaj nehnuteľností. Žalobcovi tak vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške 5.585,36 eur. Žalobca sa obrátil na žalovaného s výzvou na dobrovoľnú úhradu sumy ušlého zisku, avšak na doručovanú výzvu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.
2. Okresný súd Banská Bystrica vrámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom popieral nárok žalobcu. Žalovaný trval na tom, že jeho predkupné právo pri nadobudnutí podielov žalobcom bolo porušené, hoci podľa zákona správca konkurznej podstaty nie je povinný dodržať predkupné právo. Uvádzal, že proti rozsudku o zamietnutí žaloby podal dovolanie a je pripravený podať aj ústavnú sťažnosť. Mal za to, že žalobcom predložená kúpna zmluva zo dňa 20.05.2022 je fiktívna a uzatvorená bola len preto, aby od neho žalobca mohol uplatňovať tvrdenú náhradu škody. Nezdalo sa mu, že konateľ žalobcu uznal podpis za vlastný až 25.05.2022. Aj kúpna zmluva je podľa žalobcu niekoľkonásobne vyššia ako kúpna cena, za ktorú žalobca podiely kúpil a táto nezodpovedá cene poľnohospodárskej pôdy, za ktorú sa v tom čase pozemky kupovali a predávali. Nesúhlasil ani so spôsobom uplatnenia úrokov z omeškania, keď nebolo rešpektované, že vo výzve na plnenie bola určená lehota 7 dní. Žalobu žiadal zamietnuť.
3. V ďalšom konaní žalobca uviedol, že odpor podľa neho nie je vecne odôvodnený, keď žalovaný neuviedol žiadne skutkové ani právne argumenty. To, že predkupné právo žalovaného porušené nebolo, má žalovaný potvrdené právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/64/2022-165 zo dňa 7.9.2022. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v rámci konkurzného konania na majetok predchádzajúcej spoluvlastníčky, p. K. L., kde za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Vladimír Žitník. Konkurzné konanie bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38Odk/237/2018. Žalobca sa zúčastnil ponukového konania, ktoré vyhlásil správca konkurznej podstaty na nehnuteľnosti a ako úspešný záujemca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzavretej s p. M. ako zástupcom dlžníčky v konkurznom konaní. V zmysle ustanovenia § 167s zákona č. 7/2005 Z.z. nebol správca viazaný ustanovením § 93 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, keďže sa v predmetnom prípade jednalo o oddlženie fyzickej osoby formou konkurzu, ktoré sa spravuje ustanoveniami štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. Tvrdenia žalovaného podľa žalobcu postrádajú logiku. K uzatvoreniu zmluvy došlo dňa 20.5.2022. To, kedy predávajúci osvedčil svoj podpis na predmetnej kúpnej zmluve, nie je podstatné, nakoľko osvedčenie podpisu je len formálnou náležitosťou, aby kúpna zmluva bola spôsobilá byť následne predmetom vkladového konania na príslušnom katastrálnom odbore. Žalobca nemohol predvídať v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorou za výhodnú kúpnu cenu odpredal nehnuteľnosti tretej osobe, že žalovaný bude následne nedôvodne napádať predchádzajúci prevod vlastníckeho práva, v dôsledku čoho dôjde k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho, súdnemu konaniu, v rámci ktorého bude žalobca úspešný. Ak mal žalovaný za to, že kúpna zmluva bola len fiktívna, potom nebol ani dôvod, aby podával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým dôvodil, že dochádza k prevodu podielov.
4. Žalovaný v ďalšom konaní uvádzal, že je pravda, že so svojou argumentáciou o porušení predkupného práva správcom konkurznej podstaty nebol v spore úspešný, ale súdy odmietli konanie prerušiť a podať návrh na ústavný súd, vzhľadom na to, že podľa žalovaného je príslušné ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii v rozpore s ústavou. Trval na tom, že kúpna zmluva je fiktívnou zmluvou, podpis predávajúceho bol overený až po podaní žaloby. Poukazoval na to, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalobcom a p. G., z ktorej je vyvodzovaný žalovaný nárok, žalobca porušil predkupné právo žalovaného, a teda keď nie pri nadobúdaní podielu žalobcom, tak pri jeho následnom predaji porušil jeho predkupné právo, a teda porušením tohto práva nemôže vzniknúť škoda. Poukazoval na nesúlad cien pozemkov na internete s cenou za pozemky predávané p. G..
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 17.06.2025, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovanému súd doručoval predvolanie na pojednávanie na adresu pobytu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov (ktorá adresa je súčasne adresou, ktorú žalovaný uvádzal vo svojich podaniach ako svoju adresu, na ktorej si všetky skoršie písomnosti preberal), avšak zásielka s predvolaním sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 07.05.2025, ktorý deň sa považuje za doručenie predvolania v zmysle § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Súd preto pojednával v neprítomnosti žalovaného.
6. Na pojednávaní žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie. V merite veci argumentoval tak, že podiely na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nadobudol žalobca v oddlžení, následne dňa 20.05.2022 po predchádzajúcich rokovaniach uzatvoril s kupujúcim p. G. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli podiely na takto nadobudnutých nehnuteľnostiach za kúpnu cenu 6.500,-eur. V čase medzi uzatvorením kúpnej zmluvy a podaním návrhu na vklad na jej základe, bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal žalovaný a ktorým sa domáhal, aby súd žalobcovi uložil zákaz scudzenia nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy, čím zmaril žalobcovi ako predávajúcemu obchod, ktorý už v tom čase bol dojednaný. Keďže sa poznámka o začatom konaní a o neodkladnom opatrení objavila na liste vlastníctva, kupujúci zrejme z opatrnosti a zo straty dôvery k žalobcovi pristúpil k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022 a týmto žalobca prišiel o možnosť za výhodnú cenu podiely predať. Tieto podiely nadobudol v oddlžení za 914,64 eur, dohodnutá kúpna cena za ne bola vo výške 6.500,- eur a rozdiel medzi nadobúdacou kúpnou cenou a kúpnou cenou dohodnutou v kúpnej zmluve si žalobca v tomto konaní uplatňuje ako ušlý zisk. Žaloba žalovaného, na základe ktorej inicioval súdne konanie, bola zjavne nedôvodná, pretože namietal v nej porušenie svojho predkupného práva pri nadobudnutí podielov žalobcom v oddlžení, hoci zo zákona správca v oddlžovacom konaní nie je viazaný zákonným predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Takýmto nedôvodným konaním žalobcovi žalovaný zmaril obchod a toto jeho konanie je v príčinnej súvislosti s uplatnenou škodou. Uviedol, že to konanie, z ktorého vyvodzoval nárok na náhradu škody, je návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia z 31.05.2022, ktorým sa žalovaný domáhal na Okresnom súde v Bánovciach nad Bebravou zákazu nakladať s nehnuteľnosťami. Čo sa týka odstúpenia od zmluvy, kupujúci odstúpil od zmluvy podľa čl. 4 bod 9 v nadväznosti na čl. 4 bod 1 kúpnej zmluvy, keďže žalobca vyhlásil, že v čase podpisu tejto zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne vady, žiadne ťarchy, žiadne práva iných osôb. Kupujúci odstúpil od tejto kúpnej zmluvy ako celku z dôvodu, že tento už nemal vôľu zotrvať ani len na časti kúpnej zmluvy a jej plnení. Kúpna zmluva bola platná, žalobca nemal ako sa dozvedieť a ani predvídať, že po tom, čo 20.05.2022 uzavrel zmluvu, sa 24.05.2022 žalovaný rozhodne podať žalobu a ešte neskôr aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Čo sa týka toho, že v zmluve sú aj nehnuteľnosti, ktoré neboli dotknuté neodkladným opatrením, kupujúci mal záujem kúpiť nehnuteľnosti ako súbor a nemal s prihliadnutím na skutočnosti vyplývajúce z trhového mechanizmu záujem kúpiť len časť nehnuteľností. Preto aj odstúpil od kúpnej zmluvy ako celku. Ak žalovaný namieta, že uzavretím kúpnej zmluvy s p. G. došlo k porušeniu jeho predkupného práva, žalobca nemal informáciu o tom, či mu pred uzavretím kúpnej zmluvy s kupujúcim boli ponúknuté podiely tiež na predaj. Žalovaný sa však v súvislosti s tvrdeným porušením jeho predkupného práva neobrátil na súd, hoci mu v tom nič nebránilo.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.2019 žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k.ú. H. evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, a to od predávajúceho - úpadcu K. L., v mene a na účet ktorej konal správca konkurznej podstaty JUDr. Vladimír Žitník, keďže k ich nadobudnutiu došlo vrámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 38Odk/237/2018. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 914,64 eur.
9. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.05.2022 žalobca prevádzal spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k.ú. H. evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX kupujúcemu A. N. O. P. G., L. (ostatné osobné údaje kupujúceho na zmluve anonymizované – poznámka súdu), a to za dojednanú kúpnu cenu 6.500,- eur. Podpis konateľa žalobcu ako predávajúceho bol uznaný za vlastný dna 25.05.2022. Podľa čl. IV bod 1 kúpnej zmluvy, predávajúci vyhlásil a ručil za to, že na predmete prevodu v čase podpisu zmluvy neviaznu žiadne vady, najmä právne, nie je zaťažený žiadnymi vecnými bremenami, predkupným právom, ani inými dlhmi, záložnými právami, ťarchami, na existenciu ktorých je povinný kupujúceho upozorniť. Podľa čl. IV bod 9 kúpnej zmluvy v prípade, ak sa niektoré vyhlásenie predávajúceho uvedené v bode 1 a/alebo 7 tohto článku zmluvy preukáže ako nepravdivé, a/alebo ak predávajúci po podpise tejto zmluvy vykoná právne úkony v rozpore s týmto prehlásením, kupujúci je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho sa zmluva zrušuje od počiatku a zmluvné strany sú si povinné vydať späť, čo si plnili.
10. Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1C/40/2022 zo dňa 02.06.2022 bola žalobcovi nariadená povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckymi podielmi zapísanými na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX v k.ú. H., okrem iného aj ich prevodu v prospech inej osoby. Návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený dňa 31.05.2022, a to vrámci konania o žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaného (tu žalobcu) pri uzatváraní kúpnej zmluvy s odôvodnením, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu (tu žalovaného) pri nadobúdaní podielov v zmysle kúpnej zmluvy uvedenej v odseku 8. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.19Co/64/2022 zo dňa 07.09.2022 bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdené.
11. Odstúpením od zmluvy datovaným dňa 20.06.2022 kupujúci Dr. Roberto Carlo Guarnieri, MBA odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022 z dôvodu, že po podpise zmluvy dňa 02.06.2022 došlo k vydaniu uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1C/40/2022, ktorým bol žalobcovi nariadený zákaz nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, ktoré tvorili predmet kúpnej zmluvy. Prevzatie písomnosti žalobcom je datované dňom 27.06.2022.
12. Výzvou zo dňa 01.10.2024 vyzval žalobca žalovaného na nahradenie škody, ktorá je predmetom tohto sporu. Výzva bola žalovanému doručená 21.10.2024 v zmysle výsledku lustrácie zo sledovania poštových zásielok.
13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
Podľa § 340 ods. 1 CSP, Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
Podľa § 333 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 335 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 603 ods.1 až ods.3 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi. Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
14. Čo sa týka procesných súvislostí, v nadväznosti na námietku žalobcu o tom, že odpor žalovaného nebol vecne odôvodnený, s týmto sa konajúci súd (ale zjavne ani upomínací súd) nestotožnil. V odpore žalovaný uvádzal svoju skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá podľa neho spochybňuje uplatnený nárok. Uvádzal iné skutkové okolnosti oproti skutkovému stavu uvedenému v žalobe, tieto jeho tvrdenia súvisia s nárokom uplatneným žalobcom. Nárok neuznával, naopak žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na ním prezentované tvrdenia a právne závery. Z tohto dôvodu v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že by odpor nebol riadne vecne odôvodnený. Preto ani neboli splnené podmienky na jeho odmietnutie. Čo sa týka návrhu žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP produkovaného na pojednávaní, podľa názoru súdu po dôslednom zvážení primeranosti aplikácie tohto inštitútu neboli splnené podmienky na to, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Hoci formálne zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP splnené boli ( ide o žalobu na plnenie, nejde o spotrebiteľský spor, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, a to napriek riadnemu a včasnému predvolaniu, bol v predvolaní poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami), nejavilo sa podľa súdu adekvátnym rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže žalovaný bol v spore aktívny - podal odpor, aj na výzvu súdu podal dupliku, teda produkoval procesnú obranu. Za takéhoto stavu nedostavenie sa na jedno pojednávanie sa potom nejavilo súdu ako prejav jeho straty záujmu o spor a sankcia v podobe vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného pre jedinú neúčasť na pojednávaní, hoci dovtedy sa žalovaný bránil proti podanej žalobe, sa súdu javila ako nenáležitá. Súd pri tomto postupe vychádzal z judikatúry, napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/76/2024, ktorá uzavrela, že je potrebné k aplikácii inštitútu kontumačného rozsudku, hoc aj formálne podmienky na jeho vydanie splnené sú, pristupovať uvážlivo a skôr zdržanlivo. Kontumačný rozsudok by vzhľadom na závažnosť zásahu do práva žalovaného na spravodlivý proces mal byť prostriedkom ultima ratio, ktorý by mal súd využiť iba vtedy, ak nemá k dispozícii iné nástroje na zabezpečenie efektívneho priebehu konania, alebo ak tieto nástroje zlyhali. O takýto prípad podľa názoru súdu v tejto veci nejde, keď žalovaný až na jednu neúčasť na pojednávaní, aktívny bol, reagoval na platobný rozkaz, na výzvu súdu na podanie vyjadrenia, navrhoval dôkazy (výsluch svedka, ktorý ale nutný nebol), spor nezdržoval, ani nemaril úkony súdu, naopak produkoval skutkovú aj právnu obranu, a preto rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie javilo sa byť neadekvátne tomuto jeho inak aktívnemu pôsobeniu v spore. Preto súd pristúpil k vykonaniu dokazovania a posúdeniu dôvodnosti žaloby v merite veci.
15. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody – ušlého zisku na tom skutkovom základe, že podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz nakladania s podielmi na nehnuteľnostiach, zmaril žalobcovi predaj podielov na nehnuteľnostiach tým, že sa kupujúci v dôsledku neodkladného opatrenia rozhodol od kúpnej zmluvy odstúpiť. Uplatňuje si preto náhradu ušlého zisku ako rozdielu medzi obstarávacou cenou podielov a dojednanou kúpnou cenou podielov, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve, od ktorej kupujúci odstúpil. Najskôr súd sa zaoberal tým, ktorá skutková podstata pre náhradu škody je na prejednávaný prípad aplikovateľná. Podľa názoru súdu § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatniť nemožno, pretože podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne žaloby (ale tu žalobca viaže svoj nárok na neodkladné opatrenie, ako to výslovne na otázku súdu uviedol na pojednávaní), samo osebe je výkonom subjektívneho práva a nie protiprávnym konaním. Podanie návrhu na súd je konaním aprobovaným, smeruje k výsledku zákonom dovolenému, preto nejde o protiprávne konanie, aj keď by prípadne vedľajším následkom podania návrhu na súd bol vznik škody. Predpoklad vyžadovaný v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a síce porušenie právnej povinnosti žalovaným, tak splnený nebol a nie je možné na daný prípad aplikovať toto ustanovenie. Potenciálne by v prípade preukázania podania zjavne bezdôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd, mohlo ísť o šikanózne konanie, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi, kedy by zodpovednosť podávateľa bola založená podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Ak by sa podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledovalo zneužitie práva, zlomyseľnosť, zámerné poškodzovanie iného, išlo by o šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a takéto konanie by potom zakladalo zodpovednosť podľa § 424 Občianskeho zákonníka, avšak v prejednávanej veci nebol preukázaný úmysel žalovaného poškodiť žalobcu. Nebolo preukázané, že tak žalovaný činil cielene a v úmysle výlučne a len škodiť, keď existenciu takéhoto úmyslu žalobca výslovne ani netvrdil. V žalobe uvádzal len toľko, že sa jednalo o návrh zjavne nedôvodný, avšak netvrdil, že by bol taký, ktorý bol podaný za účelom iba šikanovať žalobcu a výslovne mu poškodiť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však nebol ani tam konajúcimi súdmi vyhodnotený ako zjavne bezdôvodný, či šikanózny, keď mu bolo vyhovené (neodkladné opatrenie nariadené a následne odvolacím súdom potvrdené). Preto ani splnenie tohto nutného predpokladu podľa § 424 Občianskeho zákonník na založenie zodpovednosti žalovaného nie je dané.
16. Jediná skutková podstata, ktorá prichádza do úvahy, je založenie zodpovednosti za škodu podľa § 340 ods. 1 CSP. Predmetom náhrady v rámci zodpovednosti podľa § 340 CSP je akákoľvek ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov. Zodpovednosť navrhovateľa má objektívny charakter a je daná bez ohľadu na zavinenie. Navrhovateľ zodpovedá za následok. Na strane zodpovedného subjektu sa nevyžaduje ani porušenie právnej povinnosti, ktoré je konzumované zákonnou podmienkou spočívajúcou v zániku alebo zrušení neodkladného opatrenia z dôvodov nestotožniteľných s procesným úspechom žalobcu vo veci samej alebo s uspokojením jeho nároku. Svojej zodpovednosti sa navrhovateľ nemôže zbaviť. CSP nepripúšťa žiadne liberačné dôvody. V prejednávanej veci uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 1C/40/2022 zo dňa 02.06.2022 bola žalobcovi nariadená povinnosť zdržať sa nakladania so spoluvlastníckymi podielmi zapísanými na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX v k.ú. H., okrem iného aj ich prevodu v prospech inej osoby. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.19Co/64/2022 zo dňa 07.09.2022 bolo uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdené, teda nadobudlo nielen vykonateľnosť ale aj právoplatnosť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v spore o nahradenie prejavu vôle, keď z odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalovaným podaný dňa 31.05.2022, žaloba vo veci samej bola žalovaným podaná dňa 24.05.2022. Ide teda o neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej. Nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že žaloba vo veci samej o nahradenie prejavu vôle bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Co/14/2023 zo dňa 26.03.2024, čo potvrdil aj žalovaný, keď uvádzal, že je pravda, že so žalobou úspešný nebol a podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Neodkladné opatrenie bolo nariadené s trvaním až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. To znamená, že je splnené, že neodkladné opatrenie zaniklo uplynutím času, na ktoré bolo nariadené, teda právoplatným skončením meritórneho konania, keďže nebolo tvrdené ani preukázané, že tam konajúci súd ho zrušil samostatným výrokom v zmysle § 335 ods. 1 CSP, a preto súd uvažuje o jeho zániku v zmysle § 333 CSP. Pričom súčasne je splnené to, že zaniklo za stavu, že žalobe vo veci samej nebolo vyhovené. Vychádzajúc zo znenia § 340 ods. 1 CSP by tak bolo možné uvažovať o škode spôsobenej trvajúcim neodkladným opatrením nariadeným na návrh osoby, ktorá ale so žalobou vo veci samej úspešná nebola. Za takéhoto stavu žalobca musí preukázať, že mu škoda (tu ušlý zisk) vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov. Na skúmanie splnenia tejto podmienky sa preto súd zameral.
17. Žalobca tvrdil, že z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia (02.06.2022), ku ktorému došlo až po podpise kúpnej zmluvy (20.05.2022), kupujúci odstúpil od kúpnej zmluvy odstúpením zo dňa 20.06.2022 (doručené žalobcovi dňa 27.06.2022), čím sa mu zmaril obchod spočívajúci v predaji podielov na nehnuteľnostiach, a teda očakávaný zisk z predaja nedosiahol. Dôvod pre odstúpenie od zmluvy, v zmysle ktorého by bolo možné od kúpnej zmluvy odstúpiť pre nariadenie neodkladného opatrenia, ku ktorému dôjde po uzatvorení kúpnej zmluvy, nie je zákonom predpokladaný. K odstúpeniu od zmluvy došlo podľa tvrdení žalobcu v zmysle čl. 4 bod 9 v nadväznosti na čl. 4 bod 1 kúpnej zmluvy, keďže žalobca vyhlásil, že v čase podpisu tejto zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne vady, žiadne ťarchy, žiadne práva iných osôb. Podľa názoru súdu ani toto ustanovenie kúpnej zmluvy nezakladalo za vzniknutej skutkovej situácie právo kupujúceho od kúpnej zmluvy odstúpiť, keď neodkladné opatrenie bolo nariadené až po podpise kúpnej zmluvy, a teda sa nejedná o vadu, ktorá by v čase podpisu kúpnej zmluvy existovala a ktorej by sa týkalo vyhlásenie predávajúceho uvedené v bode 1 čl. IV kúpnej zmluvy. Bod 1 čl. IV kúpnej zmluvy, na ktoré poukazuje žalobca ako na ujednanie, ktoré zakladalo spolu s bodom 9 toho istého článku právo kupujúceho odstúpiť od zmluvy, sa totiž viazalo len na ubezpečenie predávajúceho, že v čase podpisu zmluvy na predmete kúpy neviaznu žiadne vady, či ťarchy. Ak dôvodom pre odstúpenie od zmluvy malo byť nariadenie neodkladného opatrenia nariadené až po uzatvorení kúpnej zmluvy, tak, ako sa v odstúpení od zmluvy prezentuje, potom takýto dôvod na odstúpenie od zmluvy nebol v čl. IV. bode 1 predpokladaný, a teda pre takýto dôvod nebolo možné v zmysle čl. IV. bodu 9 od kúpnej zmluvy ani odstúpiť. Napriek tomu, že na odstúpenie od kúpnej zmluvy nebol daný zákonný ani zmluvný dôvod, žalobca ako predávajúci odstúpenie od zmluvy prijal, nebránil sa voči nemu a netrval na plnení záväzkov z kúpnej zmluvy. Je preto možné uzavrieť, že zmarenie obchodu nebolo v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, ale s nekonaním žalobcu, ktorý hoci nebol daný dôvod na odstúpenie kupujúceho od zmluvy, bol pasívny, kupujúcim prezentovaný dôvod na odstúpenie od zmluvy, hoci nebol daný, akceptoval a rezignoval na to, aby trval na plnení záväzkov zo zmluvy, prípadne aby sa ich plnení dostupnými inštitútmi dožadoval.
18.Okrem toho treba dodať, že kúpna zmluva zo dňa 20.05.2022 sa týkala aj podielov na nehnuteľnostiach, na ktoré sa nariadené neodkladné opatrenie nevzťahovalo, keď žalobcovi súd neodkladným opatrením zakázal nakladať s podielmi na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX K. XXX v k.ú. H., avšak v kúpnej zmluve boli okrem týchto podielov obsiahnuté ako predmet kúpy aj viaceré podiely na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXX, XXX, XXX pre k.ú. H., a teda minimálne v tejto časti nebol vôbec daný dôvod odstupovať od kúpnej zmluvy z dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko nakladanie s týmito podielmi na týchto nehnuteľnostiach nebolo vôbec nariadeným neodkladným opatrením dotknuté. Napriek tomu sa odstúpenie kupujúceho od zmluvy dotýkalo aj tých nehnuteľností, ktoré predmetom prevodu mohli byť. Vo vzťahu k týmto podielom potom úplne chýba príčinná súvislosť medzi neodkladným opatrením a jeho účinkami a tvrdenou škodou. Žalobca súdu nepredostrel žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktorými by odôvodnil, prečo došlo k odstúpeniu od zmluvy ako celku, hoci časť predmetu kúpy nebola neodkladným opatrením dotknutá. V žalobe uvádzal, že mu bolo zakázané nakladať so všetkými podielmi, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2022 a až keď súd uviedol svoje predbežné právne posúdenie v tomto smere, žalobca len neurčito uvádzal, že kupujúci mal záujem kúpiť podiely ako súbor, a preto sa odstúpenie od zmluvy týkalo celej kúpnej zmluvy. Jednak tieto tvrdenia nevyplývajú z obsahu kúpnej zmluvy, keď nevyplýva z jej znenia, že by sa kupoval súbor podielov ako celok s tým, že by tu bola nejaká funkčná alebo iná previazanosť jednotlivých čiastkových predmetov kúpy (teda jednotlivých spoluvlastníckych podielov na jednotlivých rôznych pozemkoch) navzájom a že by si túto požiadavku kupujúci vymienil a že by potom aj prípadné účinky odstúpenia od zmluvy sa mali vzťahovať na celú zmluvu, hoci by bol daný dôvod pre odstúpenie od zmluvy len pre časť predmetu kúpy. Predmet kúpy tak, ako bol definovaný v kúpnej zmluve, bol totiž celkom jednoznačne deliteľný, tj. každý podiel na nehnuteľnosti mohol byť predmetom prevodu aj samostatnou zmluvou, a potom bolo podľa názoru súdu potrebné rozlišovať, či je daný dôvod na odstúpenie od zmluvy pre všetky, alebo len pre niektoré podiely, ktoré mali byť kúpnou zmluvou na kupujúceho prevedené. Ak tomuto nebolo učinené zadosť a kupujúci bez ďalšieho odstúpil od kúpnej zmluvy aj v tej časti, ktorá nebola neodkladným opatrením dotknutá, potom minimálne v časti tvrdeného zmarenia predajov podielov evidovaných na LV č. XXX, XXX K. XXX už vôbec nebola daná príčinná súvislosť medzi neodkladným opatrením a tvrdenou škodou.
19. S okolnosťou uvedenou v predošlom odseku potom súvisí aj otázka preukázania vzniku škody a jej výšky. Všetky podiely uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 20.05.2022 žalobca nadobudol za 914,64 eur a predával ich za 6.500,- eur. Ak sa ale neodkladné opatrenie týkalo časti podielov a časti sa netýkalo, potom z týchto skutkových tvrdení nie je možné zistiť, aký zisk mohol žalobca získať za predaj podielov, ktorých sa neodkladné opatrenie týkalo a naopak, aký zisk mohol získať za podiely, ktorých sa neodkladné opatrenie, a teda zákaz nakladania netýkal. Žalobca tak nepreukázal, aká časť tvrdenej škody pripadla na časť neodkladným opatrením dotknutú, keďže tie podiely, ktorých sa neodkladné opatrenie netýkalo, predané byť mohli, a teda ich predaj neodkladné opatrenie nezmarilo, a preto vo vzťahu k tejto časti o zodpovednosti žalovaného nie je možné vôbec uvažovať. Teoreticky (za splnenia ostatných podmienok) by potom len zisk, ktorý žalobca mohol dosiahnuť predajom podielov, ktorých sa týkal zákaz nakladania, by bol relevantný a len o nej (za splnenia ostatných podmienok zodpovednosti za škodu) by sa dalo uvažovať ako o škode v zmysle § 340 ods. 1 CSP. Žalobca však v tomto smere neprodukoval tvrdenia, ktoré by umožňovali ustáliť, aká časť uplatnenej škody sa viaže na podiely dotknuté zákazom nakladania nariadeným neodkladným opatrením, keď uvádzal tvrdenú škodu len ako celok bez reflektovania toho, že nie všetky podiely, ktoré mali byť predmetom predaja pánovi G. boli podielmi, na ktoré sa vzťahoval zákaz predaja. Aj len táto okolnosť by bola prekážkou priznania žalovanej sumy, keďže celkom zrejme celá suma nie je škodou, ktorá by súvisela s neodkladným opatrením, ale súčasne nie je možné určiť výšku škody pripadajúcej na časť neodkladným opatrením dotknutú.
20. Okrem toho žalobca svoju škodu vyčísľoval ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou podielov v roku 2019 v sume 914,64 eur a dojednanou kúpnou cenou podľa zmluvy zo dňa 20.05.2022 v sume 6.500,- eur, pričom ale nereflektoval to, že ušlým ziskom by ak tak mohol byť jedine rozdiel medzi kúpnou cenou a obvyklou cenou veci, tu podielov. Žalobca však nepreukázal, či suma, za ktorú nadobúdal podiely v roku 2019, ktorú použil ako základ pre výpočet náhrady škody, zodpovedala obvyklej cene podielov v roku 2022. Aj tento nedostatok, a síce nepreukázanie obvyklej ceny podielov v rozhodnej dobe, ktorá je relevantná pre určenie prípadnej výšky škody, je ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby.
21. V súvislosti s tým, že súd sa zaoberal aj posudzovaním výšky škody a jej dôvodnosti súd poukazuje na to, že žalovaný namietal nadhodnotenie výšky uplatnenej škody, a teda táto bola sporná, a súd musel skúmať, či uplatnená výška škoda je dôvodná. Vo všeobecnosti žalovaný produkoval tvrdenia, ktoré spochybňovali vznik škody (poukazoval na fiktívnosť škody, účelovosť kúpnej zmluvy), a preto súd bol povinný sa zaberať splnením jednotlivých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.
22. Nakoniec v súvislosti s námietkou žalovaného o tom, že pri uzatváraní zmluvy zo dňa 20.05.2022 došlo k porušeniu jeho predkupného práva, keď tvrdil, že pred predajom podielov p. G. žalobca neponúkol podiely žalovanému ako ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi na predaj za rovnakých podmienok, súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že si splnil svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalovanému. To, že žalovaný bol podielovým spoluvlastníkom na prevádzaných nehnuteľnostiach tak, ako to žalovaný tvrdil, sporné nebolo. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nemá informáciu, či k ponúknutiu podielov žalovanému došlo. Žalobca však nepreukázal, že podiely ponúkol žalovanému, súčasne netvrdil ani nepreukázal, že by medzi predávajúcim – žalobcom a pánom G. ako kupujúcim bol vzťah blízkych osôb, pri existencii ktorého by k ponuke podielov žalovanému dôjsť nemuselo. Za takéhoto stavu preto súd uzavrel, že žalobca nerešpektoval predkupné právo žalovaného pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022, teda sám pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy, na uzatvorenie ktorej je naviazaný jeho tvrdený nárok na náhradu škody, porušil zákon na neprospech žalovaného. Uplatnené právo žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania nevzniká právo („Ius ex iniuria non orfitur" ), ktorej podstatou je fakt, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva. Žalobca ako predávajúci uzatváral dňa 20.05.2022 kúpnu zmluvu na prevod podielov kupujúcemu p. G., pri uzavretí ktorej porušil zákonné predkupné právo žalovaného ako ďalšieho podielového spoluvlastníka a následne, keď došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorej uzatvorenie bolo výsledkom porušenia práva žalovaného zo strany žalobcu, uplatňuje si voči žalovanému náhradu škody z dôvodu zmarenia obchodu. Škoda má byť podľa žalobcu ušlým ziskom za nezrealizovaný predaj podielov, hoci, ak by k predaju došlo, bol by to žalovaný, kto by bol poškodený na svojich právach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva. Takéto konanie žalobcu súd hodnotí ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu ochranu, ako aj konanie v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania (bezprávia) nevzniká právo (nárok, ktorý by bolo možné hodnotiť ako zákonný nárok, nárok po práve). Ak sa žalobca bránil tým, že sa žalovaný nedomáhal práv vyplývajúcich mu z porušenia predkupného práva žalobcom, táto argumentácia nereflektuje to, že reálne k predaju podielov nakoniec nedošlo (teda do existujúceho podielového spoluvlastníctva nakoniec p. G. nevstúpil), a preto za súčasného zápisu na liste vlastníctve by žalovaný nemal čo na súde samostatnou žalobou namietať, keďže k vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho na podklade kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2022 nakoniec ani nedošlo (ako ale bolo uvedené, nie však v príčinnej súvislosti s neodkladným opatrením nariadeným na návrh žalovaného).
23. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil žalobu ako celkom nedôvodnú, a preto ju zamietol. Ako nadbytočný a nehospodárny súd vyhodnotil návrh žalovaného na výsluch svedka p. G., keďže aj bez jeho výsluchu po právnom posúdení nároku žalobcu je žaloba podľa názoru súdu nedôvodná. Žalovaný bol teda úspešný aj bez potreby vypočutia ním navrhovaného svedka. Žalobca pritom žiadne návrhy na doplnenie dokazovania na pojednávaní nemal, čiže vo vzťahu k nemu neostal žiaden jeho dôkazný návrh nevykonaný.
24. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, tým, že žaloba bola zamietnutá, má voči plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, a preto mu súd aj priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.