Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/96/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 613 235, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: O. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom X. O. M. XXX, zastúpený F. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M., B. XX, o zaplatenie 528,24 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 4. novembra 2019 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 4. novembra 2019 č.k. -102.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 528,24 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.9.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%, ktorá bude vyčíslená súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 528,24 € s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon ).

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že dňa 7.7.2017 žalovaný ako vodič motorového vozidla zn. zn. O., W.: M. v dôsledku dopravnej nehody spôsobil škodu na motorovom vozidle FIAT, W.: M.. K dátumu nehody k vozidlu škodcu nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto vznikla žalobcovi povinnosť plniť poškodenému z poistného garančného fondu. Žalobca poškodenému riadne uhradil poistné plnenie vo výške 528,24 €. K uvedenej sume dospel tak, že od skutočných nákladov na opravu poškodenia podľa faktúry v sume 607,67 € odpočítal amortizáciu náhradných dielov 79,43 €, t.j. 528,24 €. Vyzval žalovaného na refundáciu tejto sumy, pričom žalovaný výzvu prevzal dňa 28.8.2017. V lehote stanovenej žalobcom (do 25.9.2017) dlh neuhradil, čím sa nasledujúcim dňom (od 26.9.2017) dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania.

4. Právne posudzoval vec podľa ustanovení , , zákona a podľa , a Obč. zák. v spojení s nar. vl.

5. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je v spornej časti preukázaný a dôkazy predložené žalovaným vyhodnotil ako nedostatočné na spochybnenie výšky nároku. Uviedol, že žalovaný rozporoval iba výšku žalobou uplatneného nároku a žiadal o jej prešetrenie, avšak konkrétne dôkazy, ktoré má za tým účelom súd vykonať, neuviedol. Na preukázanie procesnej obrany predložil súdu emailovú komunikáciu z 5.9.2017 a 6.9.2017 so spoločnosťou Autosklo Košice s.r.o., ktorá na jeho dotaz ohľadom výmeny skla na auto značky I. Y. uviedla cenu 200 € za výmenu autoskla s novým tesnením a montážou a spoločnosť Autosklo Hornet s.r.o. uviedla sumu 205 € bez uvedenia, čo táto suma zahŕňa. Súd túto emailovú komunikáciu vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nespochybnil výšku nároku žalobcu z dôvodu, že išlo o predbežnú kalkuláciu bez fyzickej ohliadky konkrétneho vozidla a zistenia skutočného stavu. Po predbežnej kalkulácii 205 € od spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., ktorá vykonala výmenu poškodeného čelného skla následne za 607,67 €, mal žalovaný možnosť konfrontovať tento rozpor či už so žalobcom alebo so spoločnosťou Autosklo Hornet s.r.o. Z týchto dôvodov považoval nárok žalobcu v plnom rozsahu za preukázaný, a preto žalobe vyhovel.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a priznal ich plnú náhradu úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa obsahu z dôvodov podľa a a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobca nemá nárok na sumu vo výške 528,24 € s príslušenstvom a má nárok len na sumu, ktorá je adekvátna spôsobenej škode. Škoda pritom vznikla iba v rozsahu poškodeného čelného skla a žiadna iná škoda pri nehode nevznikla. Suma, ktorú si nárokuje žalobca, je neprimeraná spôsobenej škode a dôkaz, ktorý predložil, že táto suma je neprimeraná, je cenová ponuka, okrem iných aj spoločnosti Hornet Autosklo . Väčší dôkaz o neprimeranosti požadovanej sumy ako cenová ponuka spoločnosti Hornet Autosklo, ktorá urobila opravu poškodeného vozidla, nemôže existovať. Pri oprave na poškodenom vozidle, ktorú mala hradiť poisťovňa, si firma Hornet Autosklo vyčíslila sumu 607,67 € v zmysle faktúry predloženej v spise, ale pre žalovaného ako fyzickú osobu vyčíslila za výmenu čelného skla aj s montážou sumu 205 €. Išlo pritom výlučne iba o výmenu čelného skla. K odvolaniu pripojil emailovú komunikáciu so štyrmi firmami v Košiciach, zabezpečujúcimi výmenu čelného skla, ktoré obsahujú konečné cenové ponuky výmeny čelného skla na poškodenom vozidle, z ktorých ani jedna nepresahuje sumu 230 €. Pri porovnaní faktúry, ktorú vystavila firma Hornet Autosklo, s priloženou emailovou komunikáciou je zrejmé, že oprava a cenové ponuky sa týkali toho istého vozidla. Z toho vyplýva, že pri totožnej škode, type auta, roku výroby, sériovom čísle a oprave na poškodenom vozidle je odlišná výsledná cena za opravu. S poukázaním na tieto skutočnosti je preukázané, že žalobcom vyčíslená suma je neadekvátna k spôsobenej škode, a preto s rozsudkom nesúhlasí.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje, aj s jeho odôvodnením. Zdôraznil, že žalobca svoj nárok čo do dôvodu a výšky preukázal listinnými dôkazmi, pri likvidácii škodovej udalosti postupoval v zmysle platnej legislatívy vo všetkých úkonoch, ktoré v predmetnom prípade uskutočnil a jeho nárok zo strany žalovaného nebol spochybnený žiadnymi relevantnými skutočnosťami.

9. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. mája 2021 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 18. mája 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

13. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

14. Odvolací dôvod podľa ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a ( do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, pričom vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, tieto dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu toho (poistného plmenia), čo za neho plnil v zmysle zákona v spojení s ust. cit. zák. vo výške priznanej rozsudkom, teda v rozsahu poskytnutého poistného plnenia poškodenému.

20. Ohľadne vyššie uvedeného záveru správne a podrobné sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

22. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 528,24 € s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia v zmysle v spojení s ust. zákona , pričom v konaní nebol sporný základ nároku, ale spornou bola jeho výška a táto je spornou aj v odvolacom konaní.

23. Žalovaný v odvolaní nepopiera zodpovednosť za vzniknutú škodu a nepopiera ani tú skutočnosť, že v čase nehody nemal zaplatené zákonné poistenie, avšak rozporuje výšku škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha tvrdiac, že ide o výšku neadekvátnu spôsobenej škode. Ohľadne tejto procesnej obrany odkazuje na emailovú komunikáciu so spoločnosťou Hornet Autosklo s.r.o. a Autosklo Košice s.r.o., ktorej predmetom bola cenová ponuka na výmenu poškodeného skla motorového vozidla I. Y. a táto cenová ponuka je v rozpore s následne účtovanou cenou opravy spoločnosťou Hornet Autosklo

s.r.o. na základe faktúry, ktorú do spisu predložil. Tento dôkaz pritom považuje za preukázanie svojej obrany, že žalobou uplatnený nárok nezodpovedá spôsobenej škode.

24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite vysporiadal pri rozhodovaní vo veci.

25. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 16), žalovaný žiadal prešetrenie výšky žalobou uplatneného nároku, avšak konkrétne dôkazy, ktoré má súd za tým účelom vykonať, neoznačil. Ako dôkazy predložil iba emailovú komunikáciu z 5.9.2017 a 6.9.2017 so spoločnosťou Autosklo Košice s.r.o. a Autosklo Hornet s.r.o., z ktorých vyplýva cenová ponuka 200 € za výmenu autoskla s novým tesnením a montážou od spoločnosti Autosklo Košice s.r.o. a 205 € od spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o. bez uvedenia, čo táto suma zahŕňa a túto emailovú komunikáciu súd vyhodnotil tak, že nie je spôsobilá spochybniť výšku nároku uplatnenú žalobcom, keďže išlo o predbežnú kalkuláciu bez fyzickej ohliadky konkrétneho vozidla a zistenia skutočného stavu.

26. Súd žalovaným predložené dôkazy, ktoré mali spochybniť výšku žalobou uplatneného nároku, vyhodnotil ako nedostatočné a nespôsobilé spochybniť žalobcom preukázanú výšku nároku a s týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd.

27. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

28. Podľa , kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

29. Podľa , kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa . Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

30. Zo znenia zákona vyplýva, že kancelária poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá, pričom ide o osobu bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Za takúto osobu treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takéhoto vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle zákona

31. V ust. zákona je potom upravené právo kancelárie poisťovateľov na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči tomu, kto za škodu zodpovedá a ide o tzv. postihové právo. Okruh osôb, proti ktorým má kancelária toto právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa zákona má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému, od príslušnej kancelárie poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle zákona právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu (, Obč. zák.).

32. Právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podľa zákona je regresným právom, a nie právom na náhradu škody. Kancelária má pritom právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá, na náhradu toho, čo za neho plnila.

33. V prejednávanej veci žalobca preukázal plnenie poškodenému Drevofarm s.r.o. za škodu spôsobenú žalovaným vo výške 528,24 € dňa 23.8.2017 a nakoniec táto skutočnosť ani sporná nebola. Preukázal aj spôsob výpočtu výšky škody, ktorá predstavovala náklady na opravu poškodenia v celkovej výške 607,67 € po odpočítaní amortizácie z nahradzovaných dielov pri oprave poškodenia v sume 79,43 €, t.j. celkovo vyplatil poistné plnenie z garančného fondu vo výške 528,24 €.

34. Práve výšku nákladov na opravu poškodenia namietal v konaní žalovaný s poukazom na cenové ponuky ohľadne tejto opravy, ktoré boli podstatne nižšie, ako následne účtovaná oprava.

35. V zmysle ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

39. Podľa ust. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (odsek 1). Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (odsek 2). Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva (odsek 3).

40. V zmysle článku 8 Základných princípov strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

41. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak žalovaný popiera skutkové tvrdenia žalobcu, konkrétne spochybňuje výšku škody, z ktorej bolo následne vypočítané poistné plnenie, je povinný označiť na tieto svoje skutkové tvrdenia dôkazy, pretože inak ide o popretie neúčinné.

42. Povinnosťou žalovaného bolo preto označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o neadekvátnej výške škody a žalovaný za takéto dôkazy označil emailovú komunikáciu.

43. Ako však správne súd uviedol, samotná táto emailová komunikácia, obsahom ktorej sú cenové ponuky, môže vyvolať pochybnosti o dôvodnosti následne účtovanej ceny opravy, ktorá cena bola trikrát vyššia než samotné ponuky, avšak sama o sebe iba táto cenová ponuka nie je spôsobilá spochybniť faktúrou vyúčtované náklady na opravu.

44. Žalovaný žiadne iné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil a ani nenavrhol súdu, aby vykonal dôkazy, ktoré sám k dispozícii nemá.

45. Súd pritom nemá možnosť ex offo vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli, okrem výnimiek vyplývajúcich z ust. a , pretože v opačnom prípade by išlo o porušenie kontradiktórnosti konania ako základného princípu upraveného v článku 8 .

46. Žalovaný bol riadne poučený o povinnostiach vyplývajúcich z vyššie citovaných zákonných ustanovení, bol poučený aj o práve dať sa zastúpiť advokátom (poučenie č.l. 48).

47. Po podaní odporu bol súdom (rovnako ako žalobca) vyzvaný, aby predložil návrhy na vykonanie dokazovania do 15 dní od doručenia uznesenia aj s poučením, že ak v tejto lehote dôkazy nepredloží, nemusí súd na ne neskôr prihliadať (č.l. 61).

48. Napriek výzve súdu na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania žalovaný v písomnom podaní zo dňa 9.5.2019 opätovne poukázal iba na emailovú komunikáciu a uviedol, že žiada o prešetrenie neadekvátnej sumy, avšak spôsob, akým súd mal toto šetrenie vykonať (návrhy na vykonanie dokazovania ohľadne ním tvrdenej neadekvátnosti žalobou uplatnenej sumy) neuviedol a súd túto jeho povinnosť nemôže ex offo nahrádzať, keďže by tým porušil zásadu rovnosti strán v konaní.

49. Žalovaný sa následne pojednávania dňa 4.11.2019 nezúčastnil, teda ani pred vyhlásením rozsudku do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania neoznačil žiadne dôkazy spôsobilé preukázať jeho procesnú obranu, a preto súd správne vychádzal iba z tých dôkazov, ktoré mu boli do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania predložené oboma sporovými stranami.

50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní predkladá dôkazy, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, na tieto odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože nejde o novoty v odvolacom konaní v zmysle .

51. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

52. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiaden takýto dôvod, pre ktorý by bolo možné pripustiť nové dôkazy v odvolacom konaní a najmä nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Takúto ďalšiu emailovú komunikáciu mal možnosť žalovaný zabezpečiť aj pred vyhlásením rozsudku, teda v konaní na súde prvej inštancie, avšak odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd uvádza, že touto komunikáciou opäť iba spochybňuje výšku škody účtovanú faktúrou zo dňa 17.7.2017 (č.l. 42), avšak tieto dôkazy nie sú sami o sebe spôsobilé spochybniť rozsah vzniknutej škody, pozostávajúcej zo skutočných nákladov na opravu poškodenia a v nadväznosti na to aj žalobou uplatnený nárok.

53. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal rozsah poistného plnenia poskytnutého za žalovaného a naopak, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej obrany o neadekvátnej výške tohto poistného plnenia, keď na túto procesnú obranu predložil dôkazy, ktoré nie sú spôsobilé sami o sebe vyvrátiť skutočnosti preukázané žalobcom, vecne správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. , vrátane výroku o náhrade trov konania.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. .

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).