Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/1057/2011

Uznesenie

V. súd R. v exekučnej veci oprávneného: J. poisťovňa, a.s., C. X. Z., X.: XX XXX XXX, so sídlom C. 4, D., právne zast. S.. I. N., advokátka, so sídlom U. XX, D. proti povinnému: K. Č., R.. XX.XX.M., D. Z. M./XX, R., takto

rozhodol:

I. I. exekučné konanie z a s t a v u j e.

II. I. exekútorovi S.. N. H., E. úrad so sídlom N. XX, D., súd n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. A. XX.XX.XXXX vydal súd poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora S.. N. H., E. úrad so sídlom N. XX, D. (ďalej len „súdny exekútor“), vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. A. XX.XX.XXXX postúpil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a predložil súdu špecifikáciu vzniknutých trov exekúcie, ktoré si v predmetnom exekučnom konaní žiadal priznať.

3. N. § 23 ods. X zákona č. X/XXXX Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. J. sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v V. vestníku. C. konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

4. N. § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

5. I. má preukázané, že na majetok povinného bol B. V. súdu R. XXK/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, t.j. po začatí exekúcie, vyhlásený konkurz. Za správcu bol ustanovený S.. Q. D. so sídlom kancelárie C. 3, R.. Z citovaného § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že začatie konkurzu spôsobuje zastavenie exekučného konania na majetok podliehajúci exekúcii. N. „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j. zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. J. nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené konanie, súd nerozhodoval o zastavení exekúcie, nakoľko táto bola zastavená priamo zo zákona.

6. N. § 243h ods. X veta prvá E. poriadku, ak tento zákon v § 243i až XXXk neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom XXXX sa dokončia podľa predpisov účinných do XX. marca XXXX.

7. N. § 196 E. poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

8. N. § 203 ods. X E. poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

9. N. § X03 ods. 2 E. poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na, úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

XX. N. § 20X ods. 3 E. poriadku v znení účinnom od X.X.XXXX ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

XX. N. rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora si musel súd ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. XXX/XXXX Z.z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. U. nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia. I. má za to, že nakoľko exekučné konanie začalo dňa XX.XX.XXXX, je v časti trov potrebné použiť právnu úpravu účinnú do XX.XX.XXXX. M. súd SR v uznesení č. k. X.. ÚS XXX/XXXX-XX z XX. septembra XXXX konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. N. tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. T. zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. N. tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. X. slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. T. jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová právna úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník), a preto jeho pozícia pri aplikácii staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V súlade s tým súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do XX.XX.XXXX.

XX. R. otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani E. poriadok v znení účinnom do XX.XX.XXXX podľa ktorého súd rozhodoval (t. j. E. poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), na základe analógie procesného práva postupoval a rozhodoval o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie). I. nepopiera, že súdny exekútor má nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. N. náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. C. konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa ustanovení E. poriadku. N. exekútora tak nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. N. teda v danom exekučnom konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. X/ XXXX Z.z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov exekúcie.

XX. I. skúmal aj to, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené E. poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. I. by mohol podľa § 203 ods. X E. poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v prípade jeho zavinenia. V. však nenesie žiadnu zodpovednosť na tom, že sa počas exekúcie povinný dostal do konkurzu. J. oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je mu možné uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. W. nie sú splnené podmienky na

znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § X03 ods. 2 E. poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a v konaní sa voči povinnému vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. C. na uvedené súd nemohol a nemal oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

XX. I. preto z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie voči žiadnemu z účastníkov exekučného konania nepriznal poukazujúc pri tom aj na názor M. súdu SR. "V konečnom dôsledku môže nastať stav, že nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie nebudú uspokojené. X. o riziko, ktoré súdny exekútor nesie a ktoré je kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. W. s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (rozhodnutie ÚS SR č. X.. ÚS XXX/XX-XX z XX.XX.XXXX).“

XX. C. na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť podľa (ďalej len ). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Podľa , v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.