Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-17-2026.pdf
PDF · 127.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/17/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1.237,45 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.02.2026 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.237,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 29.06.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.
1.1. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1.208,- Eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 1.208,- Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0,00 Eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 52 mesačných splátkach v sume 35,- Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.820,- Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 105,- Eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý na 03/2027. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z dňa 23.05.2023 – Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Nakoľko žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 22.06.2023 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 23.06.2023 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo podľa žalobcu až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je podľa žalobcu len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.237,45 Eur.
1.2. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca doložil súdu notársku zápisnicu N 3283/2017 o spísaní právneho úkonu do notárskej zápisnice: Projekt rozdelenia zlúčením medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a VÚB leasing a.s. zo dňa 11.12.2017, Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere s VOP, predžalobnú upomienku zo dňa 23.05.2023 s ftk. doručenky, prehľad splátok a úhrad klienta, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru s ftk. doručenky.
3. Na základe predložených listinných dôkazov súd vyhovel návrhu žalobcu a vo veci vydal dňa 13.03.2026 platobný rozkaz č.k. 11Csp/17/2026-48, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk aj napriek vykonaným opatreniam na zistenie pobytu žalovaného prostredníctvom obvodného oddelenia PZ vo Fiľakove a lustráciami v REGOB, ZVJS a sociálnej poisťovni, preto platobný rozkaz uznesením č.k. 11Csp/17/2026-76 zo dňa 03.08.2026 zrušil.
3.1. Z dôvodu nezistenia skutočného pobytu žalovaného, súd doručoval žalovanému žalobu postupom podľa § 116 ods. 2 CSP v súlade s § 141 Vyhlášky č. 543/2005 Zb.z. oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
3.2. Procesným uznesením súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní. Žalovaný na uvedenú výzvu, ktorá mu bola doručená na adresu REGOB spolu so žalobou nereagoval, k žalobe sa nevyjadril, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa tak stali skutočnosti tvrdené žalobcom a ním predložené listinné dôkazy.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 28.09.2026, ktorého sa sporové strany nezúčastnili. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 25.09.2026 oznámil svoju neúčasť na pojednávaní, a to z dôvodu nenavyšovania trov právneho zastúpenia a požadoval rozhodnúť v zmysle petitu žaloby, na základe skutkových tvrdení uvedených v žalobnom návrhu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil. Z dôvodu hospodárnosti konania súd postupoval podľa §180 CSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, vyjadreniami sporových strán, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
5.1. Žalobca v postavení veriteľa a žalovaný v postavení dlžníka uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver na kúpu tovaru: Telefón XIAOMI vo výške 1.208,- Eur. Kúpna cena tovaru bola 1.208,- Eur a žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0,00 Eur. Na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému úver, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v pravidelných 52 mesačných splátkach v sume 35,-Eur (1. až 51. splátka) a v sume 0,84 Eur (52. splátka), s prvou splátkou splatnou 20.12.2022 a každou ďalšou splátkou splatnou vždy 20.deň v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.03.2027, s poslednou splátkou vo výške 0,84 Eur, s dobou trvania zmluvy 52 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 21,68 %, pri RPMN 21,18 %, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 577,84 Eur, celkovou čiastkou k uhradeniu 1.785,84 Eur.
5.2. Podľa čl. IX „ Následky nesplácania úveru“ bodu 9.2 zmluvy, je banka oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru, žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou ( vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru ), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 a v § 565 Občianskeho zákonníka. 5.3. Žalobca listom zo dňa 23.05.2023 s názvom: „ Predžalobná upomienka“ upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 105,00 Eur, ako aj na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, v prípade neuhradenia dlžných splátok najneskôr do 12.06.2023. Žalobca pripojil k uvedenej upomienke aj ftk. doručenky, z ktorej vyplýva, že uvedená výzva bola doručovaná žalovanému na adresu: C. XXXX/XX, XXX XX D., pričom zásielka bola žalobcovi vrátená s poznámkou: „ adresát je neznámy“.
5.4. Písomným podaním: „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 23.06.2023, žalobca oznamoval žalovanému zosplatnenie celého úveru a požiadal ho o uhradenie celého zostatku dlhu vo výške 1.237,45 Eur. Žalobca pripojil k uvedenému oznámeniu aj ftk. doručenky, z ktorej vyplýva, že oznámenie bolo doručované žalovanému na adresu: C. XXXX/XX, XXX XX D., pričom zásielka bola žalobcovi vrátená s poznámkou: „ adresát je neznámy“.
5.5. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného súd zisťuje, že žalovaný splácal poskytnutý úver pravidelnými splátkami až do februára 2023, odkedy jednotlivé splátky do zosplatnenia úveru už neuhradil, v dôsledku čoho žalobca ako veriteľ pristúpil dňa 22.06.2023 k zosplatneniu úveru. Celkovo žalovaný uhradil sumu 105,- Eur.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, účinný ku dňu 16.11.2022, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Zb.z. účinný k 16.11.2022, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
8. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Zb.z. účinný k 16.11.2022, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Zb.z. účinný k 16.11.2022, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964, Občiansky zákonník, ( ďalej len „OZ“ ), účinný ku dňu 22.06.2023, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok je zmluvou o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Nakoľko žalobca poskytol tento úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaný v uvedenom zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania, obe zmluvné strany spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovení § 2 písm.a), b) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch. Obe strany spĺňajú aj definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, a zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je teda spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je na daný právny vzťah potrebné aplikovať v záujme ochrany práv spotrebiteľa aj zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch.
17. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou odvodzoval od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, požadoval v konaní priznať zosplatnenú sumu úveru 1237,45 Eur a úroky z omeškania zo zosplatneného úveru od šiesteho dňa odo dňa nasledujúceho po Oznámení o výhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný ostal v konaní nečinný.
18. V prejednávanej veci bolo v prvom rade nevyhnutné zodpovedať otázku, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, účinného v čase realizácie zosplatnenia, keďže práve táto skutočnosť má dosah aj na samotný nárok žalobcu.
18.1. Žalovaný mal uhradiť prvú splátku úveru dňa 20.12.2022 a každú ďalšiu vždy k 20. dňu v mesiaci. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zmluvných a zákonných podmienok tzn., že zosplatnenie úveru musí byť dojednané v zmluve, resp. v obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy a zároveň byť v súlade so zákonnými podmienkami.
18.2. Žalobca predložením Zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere preukázal, že ako veriteľ bol oprávnený v zmysle článku IX. bodu 9.2 zmluvy vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade, ak klient nespláca pôžičku riadne a včas a je v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
18.3. Z prehľadu splátok a úhrad klienta vyplýva, že žalovaný pred zosplatnením úveru splácal splátky úveru riadne a včas až do februára 2023, odkedy prestal uhrádzať jednotlivé splátky a prvou omeškanou splátkou, pre ktorú mohol veriteľ vyhlásiť zosplatnenie úveru bola splátka z 20.03.2023, ktorú žalovaný ako dlžník do zosplatnenia úveru neuhradil.
18.4. Zákonnou podmienkou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je dodržanie postupu určeného v § 53 ods. 9 OZ účinného v čase realizácie zosplatnenia, kedy veriteľ mohol uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18.5. Žalobca preukazoval splnenie vyššie uvedenej zákonnej podmienky predložením listinného dôkazu: „Predžalobná upomienka“ zo dňa 23.05.2023, v ktorom upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach vo výške 105,00 Eur, ako aj na možnosť zosplatnenia úveru v prípade neuhradenia dlžných splátok. Doručenie uvedenej výzvy podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ preukazoval ftk. doručenky, z ktorej vyplýva, že predžalobná upomienka obsahujúca upozornenie na možnosť zosplatnenia bola žalobcovi vrátená nedoručená s poznámkou: „adresát je neznámy“. Následne žalobca pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru dňa 22.06.2023, čo vyplýva jednak z prehľadu splátok a úhrad klienta, ako aj zo skutkového tvrdenia samotného žalobcu v podanej žalobe a následne zosplatnenie oznámil žalovanému písomným podaním zo dňa 23.06.2023. 18.5.1. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 OZ platí, že pre nastúpenie účinkov prejavu vôle smerujúceho voči neprítomnej osobe – adresátovi sa vyžaduje, aby sa tento dostal do sféry dispozície adresáta, čím by mu bola vytvorená aspoň objektívna možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom. Je neprípustné, aby k vzniku, k zmene, alebo zániku práv a povinností účastníka právneho vzťahu dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby bola adresátovi daná aspoň objektívna možnosť sa s takýmto úkonom oboznámiť. Pri výklade požiadavky o doručení nielen výzvy na zaplatenie, ale aj oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru je preto potrebné prihliadnuť na právne účinky jednostranných adresovaných právnych úkonov. 18.5.2. Povahu jednostranného adresovaného právneho úkonu má nielen písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ale aj oznámenie o zosplatnení úveru, keďže zosplatnenie úveru je právom veriteľa, ktoré je naviazané na jeho prejav vôle smerujúci voči dlžníkovi. V súvislosti s doručovaním hmotnoprávnych úkonov banky dlžníkovi došlo k zmene rozhodovacej praxe súdov s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, uverejneného v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 1/2021, pod R č.4, v zmysle ktorého, nie je rozhodujúce, či bol právny úkon obsahujúci určitý prejav vôle odoslaný, ale či sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, ktorému tým bola objektívne vytvorená možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom. 18.5.3. Podľa článku 9 bodu 9.4. VOP banka doručuje písomnosti na poslednú oznámenú adresu klienta osobne, poštou, kuriérom alebo elektronicky, iným dohodnutým alebo zákonom stanoveným spôsobom alebo iným vhodným spôsobom, ktorý umožní klientovi oboznámiť sa s doručovanou písomnosťou. V prípade potreby ale môže banka využiť na doručovanie aj inú, banke známu adresu klienta. Podľa článku 9 bodu 9.6. VOP ak banka odošle zásielku na poslednú klientom riadne oznámenú adresu, písomnosť sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa vráti ako nedoručiteľná, v prípade, ak sa nepreukáže niečo iné. 18.5.4. V článku I. zmluvy s názvom: „Údaje o Klientovi“ sa uvádza ako trvalé bydlisko žalovaného: Daxnerova 1549/75, Fiľakovo. Predžalobná upomienka z 23.05.2023, ako aj samotné Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 23.06.2023 boli doručované žalovanému na túto adresu. Z pripojenej ftk. doručenky vyplýva, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Podľa lustrácie v REGOB má žalovaná trvalý pobyt od 31.05.2022 evidovaný na adrese Mesto Fiľakovo. I keď v čase doručovania výzvy pred zosplatnením úveru sa už žalovaný nezdržiaval na poslednej známej adrese, novú adresu banke neoznámil, čím si nesplnil povinnosť podľa čl.. XI bod 11.10. Zmluvy, podľa ktorého je klient povinný informovať banku o akejkoľvek zmene týkajúcej sa najmä zmeny priezviska, adresy miesta trvalého pobytu, kontaktných tel.čísel a e-mailovej adresy. V prípade, že klient tieto informácie banke neoznámi, považuje sa doručenie a oznámenie vykonané na poslednú známu adresu, prípadne na posledné známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané. Pokiaľ žalobca doručoval žalovanému uvedené výzvy na poslednú jemu známu adresu, ktorú mu žalovaný pre potreby komunikácie uviedol, splnil si svoju povinnosť riadne mu doručiť výzvu s upozornením o možnom zosplatnení, ako aj oznámenie o zosplatnení. Uvedený spôsob doručovania nie je v rozpore ani s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020, ktoré rovnako uvádza, že pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov, t.j. zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená. Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú korešpondenčnú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté.
18.6. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca síce splnil zákonnú podmienku doručenia písomnej výzvy spolu s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, no napriek tomu nemožno konštatovať účinnosť zosplatnenia úveru v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy upozornením na možnosť zosplatnenia listinou označenou ako: „Predžalobná upomienk“ zo dňa 23.05.2023, a teda súd nemá pochybnosť, že uvedená listina je výzvou predpokladanou ustanovením § 53 ods. 9 OZ ako predpoklad pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru, avšak z obsahu listiny nevyplýva, pre ktorú konkrétnu splátku hodlá žalobca ako veriteľ úver zosplatniť, len uvádza výšku celkovej pohľadávky v sume 105,00 Eur a upozorňuje na možnosť zosplatnenia v prípade nezaplatenia tejto dlžnej sumy. Uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ zvažuje zosplatnenie vo výzve absentuje. Rovnako aj z listiny označenej ako: „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 23.06.2023 vyplýva, že veriteľ dlžníkovi oznamuje mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu 22.06.2023 a obsahom vyhlásenia predčasnej splatnosti je aj výzva na splatenie zostatku úveru vo výške 1.237,45 Eur, avšak uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru vo výzve absentuje. 18.6.1. V prípade zosplatenia dlhu musí právny úkon, ktorý zosplatnenie má vyvolať, obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v § 103 vety druhej a v § 101 OZ. Záver, podľa ktorého právny úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný, má oporu vo vykonanom dokazovaní. Už zo samotnej výzvy na možnosť uplatnenia zosplatnenia spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne zosplatený. Napriek tomu, že občiansky zákonník presne nedefinuje obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno vydedukovať z podmienok, ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Ak ustanovenie § 53 ods. 9 OZ možnosť predčasného splatenia úveru podmieňuje uplynutím trojmesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne uvedená, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciu nemal disponovať aj dlžník. Keďže v § 53 ods. 9 OZ sa hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 OZ najskôr v lehote po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, pretože len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Ak má ísť teda o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok ( uvedením výšky sumy omeškaných splátok ), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa - dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením konkrétnej splátky, vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru. 18.6.2. Judikatórne relevantným rozhodnutím, v ktorom sa aj Najvyšší súd SR výslovne zaoberal otázkou nutnosti špecifikácie omeškanej splátky pri platnosti zosplatnenia úveru ako zásadnou právnou otázkou, je uznesenie z 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 a toto uznesenie bolo zverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 34/2025 s právnou vetou v znení: „ Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k zosplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok ( uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Právne vety („judikáty“) publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky tvoria základ ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom žiadne iné relevantné rozhodnutie dovolacieho súdu k tejto otázke neexistuje. Obdobný názor bol ďalej rozvinutý aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, napr. v rozhodnutí z 09.07.2025 sp. zn. 9Cdo/98/2023, ale aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu, napr. sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, sp.zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024, sp. zn. 9Cdo/98/2024 zo dňa 19.11.2025, sp. zn. 8Cdo/186/2024 zo dňa 02.12.2025, sp.zn. 7Cdo/57/2025 zo dňa 10.12.2025.
19. Súd uzatvára, že z obsahu výzvy zo dňa 23.05.2023 dlžník nemal možnosť posúdiť, zaplatením ktorej konkrétnej splátky je možné odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru a veriteľ mu poskytol informáciu len o celkovej dlžnej čiastke vo výške 105,00 Eur. Žalovaný ako spotrebiteľ by mal disponovať informáciou o konkrétnej splátke, ktorú ak by zaplatil, bol by schopný predčasné zosplatnenie úveru odvrátiť. Zosplatnenie úveru má vážne následky pre dlžníka, a preto tento úkon veriteľa by mal byť dostatočne jasný a určitý, aby dlžník úhradou konkrétnej splátky, dokázal zvrátiť prípadné nebezpečenstvo zosplatnenia úveru. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že k platnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa nedošlo, nakoľko tento úkon je neurčitý, nejasný a s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka neplatný, preto zostalo právom dlžníka aj naďalej poskytnutý úver splácať v zmysle zmluvných dojednaní, vždy k 20. dňu v mesiaci, až do konečnej splatnosti úveru.
20. Z vyššie uvedeného tiež vyplýva, že hoci žalobcovi ako veriteľovi vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy z jednotlivých splátok úveru, nemá však nárok na zaplatenie celého zostatku úveru z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, tak ako sa uvádza v podanej žalobe. Práve vzhľadom na skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe, kde si žalobca svoj nárok v spore vymedzil ako plnenie z úveru, ktorý mal byť predčasne splatný, nemohol súd priznať žalobcovi plnenie splatných splátok zo zmluvy o úvere, ale musel žalobu zamietnuť, v opačnom prípade by takýmto rozhodnutím prekročil rámec vymedzeného petitu, nakoľko by priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v samotnej žalobe, a to aj napriek tomu, že žalobca sa domáhal plnenia z rovnakej zmluvy, no po skutkovej stránke tvrdil, že došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru. Ak by súd bez procesnej aktivity žalobcu priznal uplatnený nárok v rozsahu splatných splátok spolu s príslušenstvom, prekročil by žalobný návrh, a to ešte v spore s ochranou slabšej strany, čím by porušil zásadu „ne ultra petitum“, čo by spôsobilo porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami
- opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe žalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v spore, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana sporu uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.
20.1. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy sporových strán a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. V tomto smere súd poukazuje na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Cdo/85/2021 v zmysle ktorých, cit.: „Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy, aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej aktivity žalobkyne, ktorá sa na jediné pojednávanie nariadené odvolacím súdom nedostavila, tejto priznal časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“ 20.2. Aj v súdenom prípade žalobca žalobou uplatnený nárok (priznanie peňažného plnenia) vyvodzoval (po skutkovej stránke) z toho, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Ak si veriteľ žalobou uplatnil nárok na celý zostatok pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na základe jeho predčasného zosplatnenia (skutkový základ), a súd dospeje k záveru, že tento veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru platne, nemôže v spore, v ktorom nemožno prekročiť návrhy strán (§ 216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, takémuto veriteľovi ex offo (bez procesnej aktivity veriteľa - žalobcu) priznať nárok na jednotlivé neuhradené splátky úveru, splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku, nakoľko by mu priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu, a teda by rozhodol v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“. Nejde tu teda iba o číselné porovnanie nároku, ale o to, že by išlo o plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/85/2021, obdobne tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 8Cdo/49/2025, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17 CoCsp/6/2024).
21. Pre úplnosť súd dodáva, že ak si veriteľ uplatňuje na súde v spotrebiteľskom spore dlžnú sumu titulom zosplatnenia, ktorú aj vyčíslil, a následne, ak by aj v dôsledku zistenia, že na zosplatnenie nebol splnený zákonný predpoklad si začal uplatňovať túto sumu alebo jej časť titulom jednotlivých splátok, išlo by podľa názoru súdu o takú podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktoré možno považovať v zmysle § 140 ods. 2 CSP za zmenu žaloby, pričom v spotrebiteľských sporoch podľa § 294 CSP zmena žaloby nie je možná a zákon takúto zmenu v prípadoch, ak je žalovaným spotrebiteľom nepripúšťa. Preto, ak žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru a v dôsledku právneho posúdenia súdu považoval súd zosplatnenie za neúčinné a neplatné, nie je v možnostiach súdu nárok posudzovať inak, napr. ako plnenie jednotlivých nepremlčaných zosplatnených splátok, ktoré navyše zo strany žalobcu špecifikované neboli, nakoľko by v danom prípade išlo o odlišný nárok vyplývajúci z iných skutkových tvrdení, čo je pri spotrebiteľskom spore neprípustné.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na uvedené by náhrada trov konania patrila žalovanému, avšak nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd by mal síce v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania rozhodnúť samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, no v záujme čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia veci rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 Civilného sporové ho poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.