Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 576/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa VERBINA, o.z., Doležalova 3424/15C, Bratislava, IČO 52 570 622, zastúpeného Lacko & Partners s.r.o., Miletičova 46, Bratislava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ) v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -30 z 10. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa v spojení s čl. 36 ods. 1 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. ) (ďalej len „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -30 z 10. júna 2025. Navrhuje priznať mu finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ako aj náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 13. apríla 2022 na Krajskom súde v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu, Budatínska 30, Bratislava, IČO 36 061 701 (ďalej len „žalovaný“), č. 04247-0006/2022/SRD-ORM z 11. marca 2022, ktorým žalovaný rozhodol o blokovaní škodlivej aktivity – všetky webové sídla na doméne a všetkých subdoménach hlavnydennik.sk a na doméne

a všetkých subdoménach hlavnydennik.info a hlavnydennik.app na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje spoločnosť , . Sťažovateľ v podanej žalobe navrhoval zrušiť uvedené rozhodnutie, určiť nezákonnosť blokovania webových sídel na doméne a všetkých subdoménach hlavnydennik.sk, webových sídel na doméne a všetkých subdoménach hlavnydennik.info a webových sídel na doméne a všetkých subdoménach hlavnydennik.app na infraštruktúre, ktorú prevádzkuje spoločnosť ku ktorému dochádza zo strany spoločnosti crooce.com – the internet company, s. r. o., ako aj to, aby bol žalovanému uložený zákaz pokračovať v blokovaní či opätovne rozhodnúť o blokovaní uvedených webových sídel na uvedených doménach a subdoménach. Sťažovateľ v podanej žalobe zároveň ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v prípade, ak opätovne rozhodne o blokovaní uvedených webových sídel na uvedených doménach alebo subdoménach, aby nové rozhodnutie žalovaného obsahovalo aj označenie žalobcu a aby rozhodnutie bolo doručované žalobcovi ako účastníkovi správneho konania a aby súd uložil žalovanému povinnosť na vlastné náklady zabezpečiť odblokovanie uvedených webových sídel na uvedených doménach a subdoménach a povinnosť doručiť súdu v lehote do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku oznámenie o tom, že nielen splnil zákaz pokračovať v blokovaní uvedených webových sídel na uvedených doménach a subdoménach, ale že tak učinil aj na vlastné náklady. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. a v dôsledku zmien v súdnej mape pod sp. zn. .

3. Správny súd uznesením č. k. -116 z 10. marca 2025 (ďalej len „uznesenie z 10. marca 2025“), právoplatným 31. marca 2025, vylúčil časti správnej žaloby na samostatné konania, t. j. vylúčil žalobu o určenie nezákonnosti blokovania webových sídel na doméne a všetkých subdoménach na samostatné konanie (I) (sp. zn. ) a vylúčil žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy na samostatné konanie (II) (sp. zn. ). Po právoplatnosti tohto uznesenia ostala predmetom prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. zákonnosť rozhodnutia č. 04247-0006/2022/SRD-ORM z 11. marca 2022.

4. Predsedníčka senátu JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M., podala 25. apríla 2025 predsedníčke správneho súdu námietku nesprávneho zápisu veci vedenej pod sp. zn. . Na podklade opatrenia predsedníčky správneho súdu z 12. mája 2025 bola predmetná vec pridelená súdnemu oddeleniu Sa, a zároveň jej bola pridelená spisová značka .

5. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. apríla 2025 domáhal vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa čl. 38 ods. 2 listiny v spojení so základným právom na súdnu ochranu podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ). Ústavný súd nálezom č. k. -30 z 10. júna 2025 (ďalej len „nález ústavného súdu z 10. júna 2025“), právoplatným 13. júla 2025, rozhodol, že postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I). Sťažovateľovi priznal finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 eur (II), odporcu zaviazal k náhrade trov konania pred ústavným súdom (III) a vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel (IV).

6. Správny súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy (sp. zn. ) 4. septembra 2025 a následne výzvou z 9. septembra 2025 vyzval žalovaného na vyjadrenie a predloženie administratívneho spisu.

7. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. septembra 2025 domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom správneho súdu v konaniach sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. . Ústavný súd uznesením č. k. -15 zo 6. novembra 2025 (ďalej len „uznesenie ústavného súdu zo 6. novembra 2025“) odmietol predmetnú ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V tejto ústavnej sťažnosti posudzoval namietaný postup správneho súdu v napadnutých konaniach len za obdobie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu z 10. júna 2025, t. j. po 13. júli 2025 so záverom o nemožnosti uvažovať o opodstatnenosti tvrdenia o zbytočných prieťahoch v konaní.

8. Správny súd výzvou z 9. marca 2026 vyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa podľa .

9. Uznesením správneho súdu č. k. -80 z 22. mája 2026, právoplatným 7. júna 2026, bolo rozhodnuté, že správny súd žalobu sťažovateľa zamieta (I), návrh sťažovateľa na prerušenie konania podľa zamieta (II) a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva (III).

II. Argumentácia sťažovateľa

10. Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. výlučne po 13. júli 2025, t. j. po právoplatnosti nálezu ústavného súdu z 10. júna 2025. Prezentuje názor, že napriek právoplatnému skončeniu konania (uznesením správneho súdu č. k. -80 z 22. mája 2026, právoplatným 7. júna 2026), nie je konanie o jeho správnej žalobe ako celok skončené (pozri bod 2 a 3 tohto uznesenia, pozn.), keďže v konaní vedenom pod sp. zn. naďalej prebieha konanie o jeho kasačnej sťažnosti. Stav jeho právnej neistoty tak naďalej trvá. Odkazuje na bod 25 uznesenia ústavného súdu zo 6. novembra 2025, v zmysle ktorého mal ústavný súd vysloviť, že medzi konaním vedeným pod sp. zn. a konaniami, ktoré z neho vznikli vylúčením jednotlivých častí správnej žaloby na samostatné konanie, vrátane napadnutého konania, «“je daná totožnosť veci“», keďže ide o konanie o jednej a tej istej správnej žalobe. Pokiaľ nie je rozhodnuté o všetkých zložkách návrhu, vec nie je uzatvorená. Súd dosiaľ „formálne uzavrel“ len čiastkovú vetvu konania.

11. Sťažovateľ namieta, že správny súd vykonával v napadnutom konaní úkony, ktoré mali a mohli byť vykonané o niekoľko rokov skôr. Medzi jednotlivými úkonmi sa vyskytlo obdobie piatich

mesiacov bez akéhokoľvek úkonu (od doručenia vyjadrenia žalovaného v októbri 2025 do výzvy súdu z 9. marca 2026). Prieťahy v konaní tak pokračovali aj po vydaní nálezu ústavného súdu z 10. júna 2025. Rozhodovanie o správnej žalobe sťažovateľa bolo v období po 13. júli 2025 zdĺhavé, neefektívne a nesústredené, čím došlo k porušeniu namietaných práv. S ohľadom na dĺžku napadnutého konania osobitne konštatuje porušenie práv takej intenzity, že došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. K jednotlivým kritériám posudzovaným v súvislosti s otázkou, či došlo v súdnom konaní k zbytočným prieťahom, uvádza, že ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, svojím správaním nezavinil predĺženie trvania napadnutého konania a vo vzťahu k postupu súdu sumarizuje skutočnosti popísané v bode 11 tohto uznesenia. Vec má pre neho z hľadiska jej predmetu mimoriadny význam, keďže sa týka slobody prejavu a práva šíriť informácie.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

13. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( v spojení s čl. 38 ods. 2 listiny), základného práva na súdnu ochranu podľa ( v spojení s čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým konaním správneho súdu v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu z 10. júna 2025 z dôvodu jeho neefektívneho a nesústredného konania.

14. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp. čl. 38 ods. 2 listiny a 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

15. Jednou zo základných pojmových náležitostí ústavnej sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri rozsudok vo veci Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).

16. Ústavný súd zároveň uvádza, že ani ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (m. m. , , , ).

17. Z popísaného skutkového stavu veci je zrejmé (čo explicitne uvádza aj samotný sťažovateľ), že v predmetnom konaní už bolo rozhodnuté vo veci samej uznesením správneho súdu č. k. -80 z 22. mája 2026, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7. júna 2026. V čase, keď sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd so svojou ústavnou sťažnosťou (doručenou 12. augusta 2026), bolo už napadnuté konanie, v ktorom sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. prejednanie záležitosti v primeranej lehote, právoplatne skončené, a teda k porušovaniu označených práv správnym súdom už nemohlo v okolnostiach prerokúvanej veci dochádzať a jeho právna neistota tak už nemohla trvať.

18. Sťažovateľ však odvodzuje prípustnosť podanej ústavnej sťažnosti od skutočnosti, že správny súd uznesením z 10. marca 2025, právoplatným 31. marca 2025, vylúčil jednotlivé časti sťažovateľovej (pôvodne jednej) správnej žaloby na samostatné konania (sp. zn. – aktuálne sp. zn. a sp. zn. – aktuálne sp. zn. ). Jedným z nich je teda aj napadnuté konanie (sp. zn. ). Na podklade popísaného usudzuje, že konanie o jeho správnej žalobe nie je skončené ako celok, keďže napriek právoplatnému ukončeniu napadnutého konania ešte prebieha konanie o jeho kasačnej sťažnosti v nadväznosti na iné (nie namietané) konanie vedené pod sp. zn. .

19. V tejto súvislosti sťažovateľ odkazuje na bod 25 uznesenia ústavného súdu zo 6. novembra 2025, v ktorom mal ústavný súd vysloviť, že medzi konaním vedeným pod sp. zn. a konaniami, ktoré z neho vznikli vylúčením jednotlivých častí správnej žaloby na samostatné konanie, vrátane napadnutého konania «“je daná totožnosť veci“», keďže ide o konania o jednej a tej istej správnej žalobe, čo odôvodňuje prípustnosť podanej ústavnej sťažnosti (napriek právoplatnému rozhodnutiu, pozn.). Predmetné tvrdenie nie je správnou interpretáciou uznesenia ústavného súdu. Na podklade existencie nálezu ústavného súdu z 10. júna 2025 a tamojšej ústavnej sťažnosti, v ktorej sa sťažovateľ sťažoval na existujúce zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , ústavný súd konkrétne vyslovil: „Predchádzajúci nález vo veci sťažovateľa bol prijatý už po rozčlenení konania sťažovateľa o jeho správnej žalobe do troch špecifikovaných konaní (uznesením z 10. marca 2025) a po postúpení špecifikovanej veci mestskému súdu. Z toho hľadiska je daná totožnosť veci, hoci výrok predchádzajúceho nálezu odkazuje len na postup správneho súdu v konaní sp. zn. . Ak by to tak nebolo, ústavný súd by napriek tomu mohol posudzovať tieto konania (sp. zn. a sp. zn. ) len od momentu vyčlenenia veci na samostatné konania, t. j. od 10. marca 2025. Z toho pohľadu posudzované obdobie predstavuje obdobie 3,5 mesiaca (od právoplatnosti skoršieho nálezu), resp. nanajvýš obdobie 7 mesiacov (od prijatia uznesenia z 10. marca 2025).“. Je tak zrejmé, že ústavný súd sa nevyjadroval k vecnej stránke veci a ani nepopieral existenciu samostatne prebiehajúcich súdnych konaní.

20. Na účel posudzovania zbytočných prieťahov v konaní nie je možné citované tvrdenie vykladať tým spôsobom, ako sa to snaží naznačiť sťažovateľ, že po vylúčení jednotlivých častí žaloby na viac samostatných konaní je možné účinne namietať v konaní pred ústavným súdom zbytočné prieťahy v jednom z nich napriek jeho právoplatnému skončeniu s poukazom na to, že v inom z nich ešte konanie prebieha.

21. Pokiaľ sťažovateľ zdôrazňuje, že napadnuté konanie nie je dosiaľ skončené ako celok z dôvodu, že vo veci vedenej pod sp. zn. prebieha konanie o jeho kasačnej sťažnosti,

treba uviesť, že porušenie ústavných práv v tomto konaní namieta v samostatnej ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 12. augusta 2026 a vedenej pod sp. zn. , t. j. bude predmetom konania pred ústavným súdom v samostatnom konaní.

22. Ústavný súd sumarizuje, že ústavná sťažnosť (podaná 12. augusta 2026) bola podaná po právoplatnom skončení konania vo veci samej (7. júna 2026), teda zjavne po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa , pričom v zmysle informácií poskytnutých všeobecným súdom vo veci nedošlo ani k podaniu kasačnej sťažnosti. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa preto odmietol pri predbežnom prerokovaní ako oneskorene podanú podľa , resp. prichádzal by do úvahy aj dôvod jej wodmietnutia podľa , keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označených práv postupom všeobecného súdu.

23. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2026

Miroslav Duriš predseda senátu