Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10PP/4/2025

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., F. C., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v Dubnici nad Váhom dňa 31.03.2026, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lucie Novysedlákovej a prísediacich G. H. I. a D. D. I., v pomere hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa s použitím , Tr. zák. sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., F. C., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 26.11.2025, doručeným Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“ dňa 27.11.2025) odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. . Návrh bol zo strany odsúdeného odôvodnený primárne tým, že spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to tak formálne, ako i materiálne. Odsúdený poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 02.10.2023 ohľadom zmeny spôsobu výkonu trestu odňatia slobody zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa stráženia v jeho prípade, ako i na jeho správanie v priebehu výkonu trestu, kedy mu boli udelené tri disciplinárne odmeny a nebol mu uložený žiaden disciplinárny trest. V podanom návrhu ďalej uviedol, že v priebehu výkonu trestu odňatia slobody bol väčšinou zamestnaný s tým, že aktuálne do práce nie je zaradený zo zdravotných dôvodov. Dodal, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody má sľúbenú prácu u D. H., a to pomocné stavebné práce. V podanom návrhu v kontexte ním podanej žiadosti o podmienečné prepustenie ďalej argumentoval, že je otcom piatich detí, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti jeho matky, taktiež argumentoval nepriaznivým zdravotným stavom jedného z detí, ako i vôľou podieľať sa na ich výchove a starostlivosti o ne. V prípade podmienečného prepustenia na slobodu by žil u svojej matky spolu s deťmi a vyhol by sa opätovnému páchaniu trestnej činnosti tak, aby sa už viac do výkonu trestu nevrátil. Súčasťou podaného návrhu bolo i čestné prehlásenie matky odsúdeného – J. B. (ktorá vo vyhlásení poukázala na jej ťažké zamestnanie v podniku živočíšnej výroby, na starostlivosť o päť zverených detí odsúdeného a na potrebu pomoci odsúdeného pri ich výchove a finančnom zabezpečení detí, nakoľko sú ťažko zvládnuteľné a potrebujú oporu otca), lekárska správa maloletého syna odsúdeného, príslušné súdne rozhodnutia, preukazujúce zverenie detí odsúdeného do náhradnej osobnej starostlivosti matky odsúdeného – J. B., ako i potvrdenie o prísľube práce odsúdenému, vystavené D. H..

Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom (ďalej len „ÚVTOS Dubnica nad Váhom“ alebo „ústav Dubnica nad Váhom“) zo dňa 10.12.2025 vyplynulo, že odsúdený A. B. bol do výkonu väzby dodaný dňa 16.12.2018 do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava (ďalej len „ústav Ilava“), kde neboli zaznamenané žiadne porušenia interných predpisov. Dňa 10.12.2019 začal v ústave Ilava vykonávať trest v strednom stupni stráženia. Dňa 11.02.2020 bol premiestnený do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len „ústav Leopoldov“). V dodržiavaní interných predpisov boli zaznamenané viaceré porušenia interných predpisov, keď dňa 23.12.2021 vymieňal tabak za nové nohavice, čím porušil zákaz nadväzovať kontakt s inými osobami, čo bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení. Dňa 17.08.2022 nebol ustrojený - toto porušenie bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení. Dňa 18.10.2020 mal oblečené civilné tričko, čim porušil povinnosť byt ustrojený – toto porušenie bolo vyriešené pohovorom. Neskôr nedostatky v dodržiavaní interných predpisov už neboli zaznamenané. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Tmava mu bol dňa 02.10.2023 zmenený spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Dňa 10.10.2023 bol premiestnený do ústavu Dubnica nad Váhom. Po absolvovaní nástupného oddielu bol komisiou umiestnený do kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou „B“. Adaptáciu na podmienky výkonu trestu zvládol bez problémov. Neskôr boli v dodržiavaní interných predpisov zaznamenané viaceré porušenia, keď dňa 04.03.2024 vymieňal tabak za voňavku, čím porušil zákaz nadväzovať nedovolené kontakty, čo bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení. Dňa 14.06.2024 nereagoval na príchod príslušníka na celu a nemal ustlané lôžko podľa vzoru, čím porušil ústavný poriadok. Toto porušenie bolo vyriešené pohovorom. Dňa 24.06.2024 podal inému odsúdenému na inú ubytovňu tabak, čím porušil zákaz nadväzovať nedovolené kontakty, čo bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení. Na základe opakovaných disciplinárnych previnení mu bola zmenená diferenciačná skupina z „B“ na diferenciačnú skupinu „C“. Správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni, ale v dodržiavaní interných predpisov sa vyskytol jeden nedostatok, keď sa dňa 19.10.2024 nachádzal na inej izbe mimo priestoru vyhradeného pre odsúdených s diferenciačnou skupinou „C“, čím porušil písomný pokyn príslušníka pohybovať sa vo vymedzenom priestore. Toto porušenie bolo vyriešené pohovorom. V kolektíve odsúdených neboli zaznamenané konfliktné situácie. Patrí medzi rádových odsúdených. Dňa 29.09.2025 mu na základe jeho prístupu k výkonu trestu a plneniu programu zaobchádzania bola zmenená diferenciačná skupinu na diferenciačnú skupinu „B“. K trestnej činnosti spočiatku prezentoval nekritický postoj, ale postupne vplyvom penitenciárneho zaobchádzania a prehodnotením svojho konania zmenil svoj postoj na čiastočne kritický, skutok priznáva, no má tendenciu ho racionalizovať. Ľútosť nad skutkom prejavuje len formálne. Vo voľnom čase sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas a hrá kartové hry. Aktivít v rámci kultúrno- osvetových činností sa zúčastňuje. Je členom hudobného krúžku. Pracovne bol zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave, kde si svoje povinnosti plnil. Dňa 11.11.2025 sa bol z pracoviska vyradený zo zdravotných dôvodov. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti sa zapája formou čistiacich a upratovacích prác v sektore. Kontakt udržiava s matkou, deťmi a súrodencami formou korešpondencie, telefonovania a návštev. Menovaný bol doposiaľ trikrát disciplinárne odmenený. Disciplinárny trest aktuálne nevykazuje. Ciele programu zaobchádzania sú u odsúdeného zamerané najmä na zaujatie kritického postoja k trestnej činnosti, dodržiavanie interných a zákonných predpisov, zmysluplné využívanie voľného času, zapájanie sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného a udržiavanie kontaktu s rodinou. Stanovené ciele programu zaobchádzania odsúdený plní čiastočne v časti edukácia z dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a viacerým porušeniam predpisov. Ostatné časti stanoveného programu zaobchádzania plní. Resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy činnosti CRA nepriaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké. S ohľadom na uvedené ústav záverom neodporučil podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Nakoľko v priebehu konania o podanom návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody bolo vo veci v dôsledku opakovaných návrhov na vykonania dokazovania (tak zo strany odsúdeného, ako i zo strany jeho obhajcu) vykonané rozsiahle dokazovanie, súd sumarizujúc uvedené skutočnosti uvádza nasledovné:

Podaním zo dňa 07.01.2026, doručeným súdu dňa 08.01.2026, odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu požiadal o zabezpečenie správy z priebehu výkonu trestu odňatia slobody, a to nie len z ústavu Dubnica nad Váhom, ale i z ústavu Leopoldov a ústavu Ilava, a to za účelom objektívneho posúdenia správania odsúdeného v priebehu celého výkonu trestu odňatia slobody aj v iných zariadeniach.

Zároveň súd požiadal o zabezpečenie jeho osobnej karty, obsahujúcej všetky jeho hodnotenia, najmä tie pozitívne, ktoré neboli súčasťou vypracovaného hodnotenia zo strany ústavu. Podaním zo dňa 13.02.2026, doručeným súdu dňa 13.02.2026, odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu požiadal o zabezpečenie rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. zo dňa 18.09.2024, ktorým malo dôjsť k zrušeniu disciplinárneho rozhodnutia vydaného Dubnica nad Váhom v konaní vedenom pod č. 604 547-5-DT a ktorým malo byť konštatované porušenie zákona zo strany ústavu. Zdôraznil, že o disciplinárnych rozhodnutiach rozhodol D. D. D., resp. riaditeľ ústavu Dubnica nad Váhom, ktorí zároveň vypracovali, resp. podpísali jeho hodnotenie, na základe čoho odsúdený vyvodil konflikt záujmov a pochybnosť ohľadom nezaujatosti pracovníkov ústavu pri vypracovávaní hodnotenia jeho osoby. Následne podaním zo dňa 26.02.2026, doručeným súdu dňa 26.02.2026, odsúdený prostredníctvom obhajcu požiadal o zabezpečenie celej jeho osobnej karty, respektíve evidencie, ktorá obsahuje všetky hodnotenia odsúdeného za účelom objektívneho rozhodnutia súdu o podanej žiadosti, nakoľko výpis jeho pozitívnych a negatívnych hodnotení, zabezpečený zo strany súdu, nie je kompletný a nemapuje všetky jeho pozitívne hodnotenia.

Z doplneného hodnotenia ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 09.02.2026 (vyžiadaného zo strany súdu za účelom zhodnotenia priebehu výkonu väzby, ako i následného výkonu trestu odňatia slobody nie len v ústave Ilava, ale i v ústave Leopoldov) mimo informácií totožných s tými, ktoré boli súčasťou hodnotenia ústavu Dubnica nad Váhom zo dňa 10.12.2025 vyplynulo, že odsúdený bol do výkonu väzby dodaný dňa 16.12.2018 do ústavu Ilava, kde neboli zaznamenané žiadne porušenia interných predpisov. Správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni. Vo voľnom čase sledoval televíziu, čítal knihy a počúval ústavný rozhlas. Pracovne zaradený nebol. Kontakt s rodinou udržiaval prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a návštev. Dňa 10.12.2019 začal v ústave Ilava vykonávať trest v strednom stupni stráženia. Počas výkonu trestu v strednom stupni v ústave Ilava neboli zaznamenané žiadne porušenia interných predpisov. Pracovne zaradený nebol. Kontakt udržiaval s rodinou. Dňa 11.02.2020 bol premiestnený do ústavu Leopoldov. V dodržiavaní interných predpisov boli zaznamenané viaceré porušenia interných predpisov, keď dňa 23.12.2021 vymieňal tabak za nové nohavice, čím porušil zákaz nadväzovať kontakt s inými osobami, čo bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení. Dňa 17.08.2022 nebol ustrojený – toto porušenie bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení. Dňa 18.10.2020 mal oblečené civilné tričko, čím porušil povinnosť byt ustrojený – toto porušenie bolo vyriešené pohovorom. Neskôr nedostatky v dodržiavaní interných predpisov už neboli zaznamenané. Vo voľnom čase čítal knihy, cvičil s vlastnou váhou. Do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapájal. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti sa zapájal formou pomocných prác v spoločnej stravovacej prevádzke, za čo mu bola dňa 09.04.2021 udelená disciplinárna odmena - pochvala. Do práce bol zaradený na viacerých pracoviskách s dohľadom v ústave, kde si svoje pracovné povinnosti plnil, za čo mu bola dňa 28.09.2022 udelená disciplinárna odmena - pochvala. Kontakt udržiaval s matkou, bratom a deťmi, a to formou korešpondencie, telefonovania a návštev. Vzťahy s rodinou bolo možné hodnotiť ako pozitívne. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava mu bol dňa 02.10.2023 zmenený spôsob výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Záverom doplneného hodnotenia ústav opakovane konštatoval, že podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody neodporúča. Súčasťou doplneného hodnotenia ústavu bol i sumár súdom vyžiadaných výpisov zaznamenaných hodnotení odsúdeného, a to tak pozitívnych, ako i negatívnych.

Z predložených záznamov odsúdeného A. B., mapujúcich priebeh individuálnych pohovorov s odsúdeným (zameraných na plnenie programu zaobchádzania), ako i zo záznamov referenta vyplynuli tak pozitívne, ako i negatívne skutočnosti o správaní odsúdeného z priebehu výkonu trestu odňatia slobody, ako i informácie o uložených disciplinárnych odmenách a uložených disciplinárnych trestoch v prípade osoby odsúdeného.

Na základe žiadosti súdu ústav podaním zo dňa 20.02.2026, doručeným súdu dňa 23.02.2026, zaslal rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Trenčíne č. zo dňa 18.09.2024 vo veci zrušenia disciplinárnych rozhodnutí vydaných Dubnica nad Váhom v disciplinárnom konaní vedenom pod č. 604 547-5-DT zo dňa 10.07.2024 a zo dňa 23.07.2024 voči odsúdenému. Ústav súdu zároveň oznámil, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu vydal pedagóg oddelenia výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom H. G. K. C. a rozhodnutie o odvolaní vydal D. D. C. D., vedúci oddelenia výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom. Samotné hodnotenie odsúdeného zo dňa 10.12.2025, ako i jeho doplnenie zo dňa 10.02.2026 vypracoval pedagóg oddelenia výkonu trestu ústavu Dubnica nad Váhom H. G. K. C..

Následne podaním zo dňa 24.02.2026, doručeným súdu dňa 26.02.2026, ústav oznámil, že od spracovania ostatného hodnotenia odsúdeného nedošlo u odsúdeného ku žiadnym zmenám a záver hodnotenia sa nemení.

Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.03.2026 okrem vyššie uvedeného návrhu odsúdeného s prílohami (č. l. 1-19) a hodnotení ústavu vrátane súdom vyžiadaných záznamov a rozhodnutí (č. l. 27, 57, 75-77, 91-99 a 100) oboznámil aj ďalšie listinné dôkazy. Spolu s hodnoteniami ústavu boli súdu doručené aj príslušné súdne rozhodnutia (ktoré boli rovnako i súčasťou pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. ), nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, správa o nastúpení trestu a skrátený výpis klienta, pričom súd si zabezpečil aj aktuálne lustrácie k osobe odsúdeného a príslušný súdny spis Okresného súdu Partizánske sp. zn. . Tieto listinné dôkazy tiež oboznámil. Z oboznámených listinných dôkazov súdu súhrnne vyplynulo, že odsúdený je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody v minimálnom stupni stráženia a vykonáva úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov, uložený mu v trestnej veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. rozsudkom zo dňa 13.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 10.12.2019, a to pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 2 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.. Výkon tohto trestu má odsúdený predpokladane vykonať dňa 16.06.2028.

Podľa odpisu registra trestov má odsúdený doposiaľ evidovaných spolu 6 záznamov, v rámci ktorých bol odsúdenému opakovane ukladaný i podmienečný trest odňatia slobody (záznamy pod bodmi 1, 2, 3 a 4), pričom v prípade záznamov pod bodmi 1 až 3 sa jedná o zahladené odsúdenia. V prípade pôvodne uloženého podmienečného trestu odňatia slobody v zázname pod bodom 4 bol odsúdenému nariadený výkon trestu a z výkonu tohto trestu bol odsúdený podmienečne prepustený – a to rovnako, ako i v prípade záznamu pod bodom 5 za násilnú trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu ktorého bol dňa 21.08.2017 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 2 roky a s probačným dohľadom 2 roky. Záznam pod bodom 6 predstavuje aktuálne odsúdenie, za ktoré si odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody a v prípade ktorého súd žiada o podmienečné prepustenie z jeho výkonu. Jedná sa o špeciálnu recidívu odsúdeného vo vzťahu k záznamu pod bodom 2, a teda vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Partizánske sp. zn. zo dňa 31.10.2011 za trestný čin lúpeže.

Podľa lustrácie v databáze GP SR v súčasnosti voči odsúdenému nie je vedené žiadne iné neskončené trestné konanie.

Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.03.2026 zotrval na podanom hodnotení odsúdeného s tým, že od posledného hodnotenia nedošlo k žiadnej zmene. Na upresnenie uviedol, že záznamy k osobe odsúdeného (č. l. 75-77) obsahujú všetky kladné, ako aj negatívne poznatky o osobe odsúdeného s tým, že odsúdený sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti zapája a túto časť programu zaobchádzania aj plní. Na otázku predsedníčky senátu ohľadom záverov ústavu o čiastočne kritickom postoji odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti zástupca ústavu dodal, že tento vychádza zo zápisov z pohovorov so psychológom a pedagógom, taktiež aj z pohovorov vedených s odsúdeným v priebehu výkonu trestu a je preklopený do samotného hodnotenia s tým, že tieto informácie sa v osobnom spise odsúdeného nenachádzajú a sú súčasťou informačného systému, ktorý sa nachádza v ústave. Na položené otázky zo strany obhajcu ďalej zástupca ústavu doplnil, že odsúdený má tendenciu skutok racionalizovať, ľútosť prejavuje len formálne, čo vyplýva zo záznamov vedených v dokumentácii počas výkonu trestu odňatia slobody. Následne zástupca ústavu na otázky týkajúce sa nástroja CRA neodpovedal, a to z dôvodu jeho ochrany autorským zákonom.

Odsúdený na verejnom zasadnutí súdu dňa 06.03.2026 uviedol, že svojho protiprávneho konania ľutuje a keby sa dal vrátiť čas, tak sa to v živote nestane. Dodal, že v prípade podmienečného prepustenia by sa chcel podieľať na výchove mojich detí. Ďalej rovnako zastal názor, že počas siedmych rokov výkonu trestu odňatia slobody má viac pozitívnych záznamov ako jeden a dodal, že nemá vedomosti o fungovaní nástroja CRA. Hodnotenie ústavu označil za zaujaté z dôvodu zaujatosti H. G. K. C., ktorého rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu, ktorý si odsúdený vykonal, bolo zo strany Krajskej prokuratúry v Trenčíne zrušené. Odsúdený s ohľadom na uvedené namietol hodnotenie ústavu (vo vzťahu k priebehu výkonu trestu odňatia slobody v ústave Dubnica nad Váhom), a to s poukazom na negatíva zistené o jeho osobe. Následne odsúdený po ozrejmení obsahu hodnotenia ústavu uviedol, že na podanej námietke zaujatosti prítomného zástupcu ústavu ďalej netrvá.

Obhajca odsúdeného následne na verejnom zasadnutí dňa 06.03.2026 súdu uviedol, že na podanom návrhu zo dňa 26.02.2026 (č. l. 101) netrvá. Navrhol však vypočuť matku odsúdeného, ako i niekoho, kto je oprávnený sa k nástroju CRA vyjadriť. Ďalej navrhol oboznámiť dokumenty ohľadom čiastočne kritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti.

Podľa v spojení s súd na verejnom zasadnutí dňa 06.03.2026 odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou, a to výsluch matky odsúdeného J. B., pretože mal za to, že týka okolností, ktorú je možné zistiť inými, už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi (a to najmä súdom oboznámeným čestným prehlásením matky odsúdeného vrátane príloh, tvoriacich súčasť podaného návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie). Uvedený výsluch (ktorým v zmysle návrhu obhajoby odsúdený plánoval preukázať najmä rozsah jeho pomoci v rodine v prípade podmienečného prepustenia na slobodu) súd vyhodnotil po vykonanom dokazovaní ako nadbytočný, nakoľko o tejto skutočnosti súd nemal pochýb najmä s ohľadom na čestné vyhlásenie matky odsúdeného, ktorá má v osobnej starostlivosti päť jeho maloletých detí na základe rozhodnutí súdov.

Súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2026 následne oboznámil početné doplnené podania tak odsúdeného, ako i jeho obhajcu (č. l. 112, 116-117, 120-121, 124, 125 a 127) a súdom vyžiadané podanie ústavu spolu s prílohami (č. l. 113-115). Z doplnených vyjadrení odsúdeného, ako i jeho obhajcu súhrnne vyplynulo, že odsúdený žiada opätovné vypracovanie hodnotenia jeho osoby (ktoré by v kontexte vyhodnoteného rizika recidívy nezohľadňovalo zahladené odsúdenia), opakovane spochybňuje zákonnosť nástroja CRA, opätovne trvá na podanej námietke zaujatosti voči zamestnancom ústavu Dubnica nad Váhom (a to najmä vo vzťahu k pedagógovi H. G. C. a vedúcemu oddelenia výkonu trestu D. D. D.). Taktiež spochybnil zákonnosť hodnotenia odsúdeného, nakoľko toto má vypracovávať pedagóg a na samotnom hodnotení je uvedené meno D. D. D., ako osoby, ktorá vybavuje podaný návrh a podpis riaditeľa ústavu Dubnica nad Váhom. Odsúdený taktiež súdu navrhol výsluch H. G. K. C. za účelom vyjadrenia k nástroju CRA a súdu predložil písomný sľub, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život, nedopustí sa žiadnej trestnej činnosti, bude si vzorne plniť svoje rodičovské povinnosti a dodrží všetky obmedzenia, ktoré mu súd uloží. Zdôraznil, že sa chce zamestnať a splatiť dlh na výživnom, vziať si deti do opatery a starať sa i o svojho syna, ktorý je psychiatrickým pacientom. Podaním zo dňa 24.03.2026, doručeným súdu dňa 26.03.2026, matka odsúdeného súdu adresovala podporné slová v prospech pozitívneho rozhodnutia súdu o podanej žiadosti odsúdeného, a to najmä s ohľadom na potrebu prítomnosti odsúdeného pri výchove detí, z ktorých dvaja sú psychiatrickí pacienti. Obhajca odsúdené v priebehu vereného zasadnutia rovnako opakovane navrhoval doplnenie dokazovania, a to vypracovaním znaleckého posudku k vnútornej premene, sebareflexii odsúdeného a náhľadu na jeho trestnú činnosť.

V doplnenom podaní zo dňa 13.03.2026 ústav na základe žiadosti súdu súdu zaslal podrobný výpis postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti, zaznamenaný v informačnom systému zboru, ako i vyplývajúci zo zápisov z pohovorov s odsúdeným. Záznamy mapujú postupnú zmenu pôvodne nekritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti vplyvom penitenciárneho pôsobenia na čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, kedy odsúdený skutok síce priznáva, avšak má tendenciu ho racionalizovať a ľútosť nad skutkom prejavuje len formálne, a to najmä nad svojim uväznením a nie nad spáchaným skutkom. Zároveň ústav s poukazom na otázky týkajúce sa nástroja CRA uviedol, že štandardizovaný nástroj CRA, používaný v Zbore väzenskej a justičnej stráže od 01.01.2021 je súčasťou procesu zaobchádzania a podieľa sa na naplnení účelu výkonu trestu odňatia slobody. Jedná sa o diagnostický nástroj určený na predikciu rizika recidívy trestnej činnosti osôb vo výkone trestu odňatia slobody, pričom nejde o presnú, exaktnú odpoveď na páchanie trestnej činnosti odsúdeným v budúcnosti ale o vyjadrenie pravdepodobnosti zlyhania hodnotenej osoby. V rámci konania o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody sa v rámci hodnotenia resocializačnej prognózy odsúdeného súdu sprístupňuje len výsledok vygenerovaný elektronickým programom, nie samotný obsah, respektíve bodová škála jednotlivých sekcií, nakoľko samotný obsah je chránený autorským právom (dôverným) a bez súhlasu autora ho nemožno sprístupniť. Zároveň ústav záverom zdôraznil, že resocializačná prognóza je pohľadom odborného personálu zboru na hodnotenú osobu a v žiadnom prípade nie je pre súd záväzná.

Podľa v spojení s súd na verejnom zasadnutí dňa 31.03.2026 rovnako odmietol vykonať i ďalšie dôkazy navrhované obhajobou, a to výsluch osoby oprávnenej vyjadriť sa k nástroju CRA, opätovné vypracovanie hodnotenia odsúdeného a výsluch pedagóga ktp. G. K. C. za účelom vyjadrenia sa k nástroju CRA, pretože mal za to, že týkajú okolností, ktoré sú nepodstatné pre rozhodnutie súdu, nakoľko nie sú relevantné pre posúdenie otázky polepšenia sa odsúdeného v predmetnej trestnej veci, či pre posúdenie ostatných podmienok na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Súd rovnako zamietol i návrh obhajcu odsúdeného na vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k vnútornej premene, sebareflexii a náhľadu odsúdeného na trestnú činnosť odsúdeného, pretože mal za to, sa navrhovaný dôkaz týka okolností, ktoré bolo možné zistiť inými už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi.

Zástupca ústavu na verejnom zasadnutí dňa 31.03.2026 v plnom rozsahu zotrval na záveroch hodnotenia ústavu.

Prokurátor v rámci konečného návrhu zastal názor, že odsúdený nespĺňa podmienky na podmienečné prepustenie, a to poukazujúc na záverečnú hodnotiacu správu ústavu, ktorá má neodporúčací charakter. Ďalej dal súdu do pozornosti, že odsúdený celkom evidentne a bezpečne nespĺňa materiálnu podmienku podmienečného prepustenia, ktorou je predpoklad a záruka do budúcna, že povedie riadny život. Túto skutočnosť možno vyvodiť z odpisu registra trestov, keďže menovaný bol opakovane a viackrát súdne trestaný, pričom z posledného odsúdenia bol dokonca aj podmienečne prepustený. V tomto kontexte dal prokurátor súdu do pozornosti, že prejednávaný skutok odsúdený spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Prejednávaný skutok, právne posúdený ako lúpež, taktiež vykazuje oveľa vyššiu mieru závažnosti ako ten skutok, z ktorého bol podmienečne prepustený. Trestného činu lúpeže sa pritom odsúdený dopustil opakovane, nakoľko pre túto formu trestnej činnosti už bol v roku 2011 právoplatne odsúdený. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol predmetný návrh zamietnuť ako nedôvodný.

V rámci konečného návrhu obhajca odsúdeného súdu s poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu tak Slovenskej, ako i Českej republiky navrhol, aby súd odsúdeného podmienečne prepustil na slobodu a zároveň nariadil probačný dohľad nad odsúdeným a určil primerané obmedzenia a povinnosti. Dodal, že v prípade prepustenia na slobodu má odsúdený zabezpečenú prácu a rodinné zázemie, ktoré mu pomôže ako otcovi piatich detí začleniť sa do spoločnosti a motivovať ho, aby viedol riadny život a dodržiaval prípadné obmedzenia a povinnosti. Obhajca poukázal na nezákonnosť a neobjektívnosť hodnotenia ústavu a rozpory v ňom uvedené, keď na jednej strane ústav uvádza, že odsúdený ľútosť nad skutkom priznáva len formálne a na druhej strane je uvedené, že dňa 29.09.2025 mu bola na základe jeho prístupu k trestu odňatia slobody a plneniu programu zaobchádzania zmenená diferenciačná skupina „C“ na diferenciačnú skupinu „B“, s to s poukazom na vyhlášky č. . Rovnako poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol dňa 10.10.2023 premiestnený do ústavu v Dubnici nad Váhom z ústavu Leopoldov, teda zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa stráženia, a teda aj tu je zrejmé, že si riadne plnil povinnosti vyplývajúce z programu zaobchádzania. Záverom taktiež obhajca opakovane poukázal na nezákonnosť nástroja CRA a zastal názor, že záver ústavu o nedostatočnom splnení podmienok pre podmienečné prepustenie sa nemôže opierať o čiastočne kritický postoj odsúdeného ku spáchanej trestnej činnosti, nakoľko takýto postoj je nielen neudržateľný, ale i v rozpore s ústavne konformným výkladom príslušných ustanovení trestného práva.

Odsúdený opakovane počas svojho prednesu na verejnom zasadnutí dňa 31.03.2026 spochybnil nástroj CRA a vypracované hodnotenie na jeho osobu a v nosných bodoch zopakoval všetky dosiaľ v konaní prednesené námietky. Konštatoval svoj kritický postoj k spáchanie trestnej činnosti a žiadal prijatie písomného sľubu a jeho podmienečné prepustenie. V rámci záverečného návrhu sa stotožnil s prednesom obhajcu.

Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 66 ods. 1. Tr. zák. je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to že:

1. odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody (formálna podmienka), 2. vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie (prvá materiálna podmienka) a 3. môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy (druhá materiálna podmienka).

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vrátane jeho početných doplnení a návrhov na vykonanie dokazovania, s obsahom hodnotenia ústavu, ako i s obsahom jeho početných doplnení vrátane súvisiacich príloh, so skráteným výpisom klienta, odpisom registra trestov a po oboznámení sa s ďalšími listinnými dôkazmi, ako aj po výsluchu odsúdeného a upresnení hodnotenia odsúdeného zo strany ústavu zistil, že hoci u odsúdeného bola splnená formálna podmienka (lehota na podanie návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), nebola však u neho dôsledne splnená prvá materiálna podmienka (že vo výkone trestu odsúdený plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie) a kumulatívne u neho nebola splnená i druhá materiálna podmienka (t. j. že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, teda že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy). Na tomto základe preto súd dospel k záveru, že návrh odsúdeného nebol s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zák. dôvodný.

Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je totiž kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na povahu spáchaného trestného činu.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, odsúdený už s prihliadnutím na údaje uvedené v skrátenom výpise klienta a vyplývajúce aj z predložených súdnych rozhodnutí vykonal podľa Tr. zák. potrebnú pomernú časť z výmery uloženého a nariadeného úhrnného trestu odňatia slobody. Teda ku dňu rozhodovania súdu vykonal dve tretiny z výmery trestu uloženého v trestnej veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. . Táto podmienka je teda u odsúdeného splnená (nárok na podmienečné prepustenie odsúdenému vznikol 16.04.2025).

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, či odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal dodržiavanie podmienok vo výkone trestu (preukázal polepšenie v podmienkach výkonu trestu), tak táto druhá podmienka nebola podľa názoru súdu s prihliadnutím na správanie sa odsúdeného splnená v plnom rozsahu. V prípade tejto podmienky súd skúmal, či je odsúdený schopný viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, a to plnením svojich pracovných, ako aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody.

V prvom rade súd uvádza, že u odsúdeného boli zistené tak pozitívne, ako aj negatívne skutočnosti ohľadom výkonu uloženého úhrnného trestu odňatia slobody. Odsúdený je vo výkone trestu od 16.12.2018 a od tohto obdobia si dokázal vytvoriť podmienky pre udelenie troch disciplinárnych odmien, a to v dňoch 09.04.2021, 28.09.2022 a 19.06.2025. Hoci bol odsúdený odo dňa 11.11.2025 z pracoviska vyradený zo zdravotných dôvodov, je možné konštatovať, že v priebehu výkonu trestu odňatia slobody pracovne zaradený bol, pričom na pracovisku sa pridelenej práci riadne venoval, javil o ňu náležitý záujem, pokyny personálu, ako aj osôb poverených kontrolou kvality rešpektoval a negatíva u neho neboli zaznamenané. V rámci činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa zapája do čistiacich a upratovacích prác v rámci sektora. Rovnako sa zúčastňuje aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti a je členom hudobného krúžku. Odsúdený taktiež udržiava pravidelný kontakt so svojou rodinou, a to formou korešpondencie, telefonovania a návštev.

Hoci pôsobenie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody s ohľadom na plnenie pracovných, ako i mimopracovných úloh bolo v podstate pozitívne (odsúdenému boli udelené tri disciplinárne odmeny), problém súd vzhliadol súhrnne najmä v nedostatkoch spočívajúcich v porušeniach zákonných a interných predpisov upravujúcich výkon trestu, a podporne i v čiastočne kritickom postoji odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti. Súd u odsúdeného zistil viaceré porušenia ústavného poriadku. Z hodnotenia ústavu, ako i z obsiahlo vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdený sa počas výkonu trestu odňatia slobody dopustil viacerých porušení zákonných a interných predpisov upravujúcich výkon trestu, keď:

- dňa 23.12.2021 vymieňal tabak za nové nohavice, čím porušil zákaz nadväzovať kontakt s inými osobami, čo bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení,

- dňa 17.8.2022 nebol ustrojený, čo bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení,

- dňa 18.10.2020 mal oblečené civilné tričko, čim porušil povinnosť byt ustrojený, čo bolo vyriešené pohovorom,

- dňa 04.03.2024 vymieňal tabak za voňavku, čím porušil zákaz nadväzovať nedovolené kontakty, čo bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení,

- dňa 14.06.2024 nereagoval na príchod príslušníka na celu a nemal ustlané lôžko podľa vzoru, čím porušil ústavný poriadok, čo bolo vyriešené pohovorom,

- dňa 24.06.2024 podal inému odsúdenému na inú ubytovňu tabak, čím porušil zákaz nadväzovať nedovolené kontakty, čo bolo vyriešené prijatím potrebných opatrení,

- dňa 19.10.2024 nachádzal na inej izbe mimo priestoru vyhradeného pre odsúdených s diferenciačnou skupinou „C“, čím porušil písomný pokyn príslušníka pohybovať sa vo vymedzenom priestore, čo bolo vyriešené pohovorom. Z uvedeného súdu súhrnne vyplynulo, že hoci v prípade odsúdeného i napriek evidovaným porušeniam zákonných a interných predpisov bolo rozhodnuté o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody jeho preradením zo stredného stupňa stráženia do minimálneho stupňa stráženia (na základe rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 02.10.2023 v konaní vedenom pod sp. zn. ), jeho správanie sa v tomto smere zásadným spôsobom nezastabilizovalo a odsúdený sa i po preradení na výkon trestu odňatia slobody do ústavu Dubnica nad Váhom opakovane dopúšťal porušení zákonných a interných predpisov tak závažnejšieho, ako i menej závažného charakteru, na základe čoho bola odsúdenému zmenená diferenciačná skupina z „B“ na diferenciačnú skupinu „C“. Samotná skutočnosť, že dňa 29.09.2025 bola odsúdenému na základe jeho prístupu k výkonu trestu a plneniu programu zaobchádzania zmenená diferenciačná skupina na diferenciačnú skupinu „B“ podľa názoru súdu nevylučuje záver súdu, že doterajší výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného možno hodnotiť len ako „priemerný“ s viacerými zistenými nedostatkami, nesvedčiacimi o polepšení odsúdeného. U odsúdeného sa vyskytli tak nedostatky v správaní a vystupovaní (18.10.2020, 14.06.2024 a 19.10.2024), ktoré boli riešené pohovorom, ale i početné nedostatky (23.12.2021, 17.08.2022, 04.03.2024 a 24.06.2024), ktoré už boli riešené aj disciplinárne. Aj napriek tomu, že aktuálne ústav v prípade odsúdeného neeviduje žiadne negatívne poznatky (porušenia ústavného poriadku a odňatia slobody), odsúdený nemá evidovaný žiaden disciplinárny trest (nakoľko tieto boli medzičasom zahladené) a správanie odsúdeného sa javí toho času ako bezproblémové, je možné podľa názoru súdu konštatovať, že správanie a vystupovanie odsúdeného v priebehu celého obdobia výkonu trestu odňatia slobody nebolo kontinuálne v súlade s ústavným poriadkom. V kontexte vyššie zmienených zahladených disciplinárnych trestov odsúdeného súd zastáva názor, že zahladenie disciplinárneho trestu samo o sebe nevylučuje, aby súd prihliadal na uvedený skutok. V zmysle o výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „“) zahladením disciplinárneho trestu sa na odsúdeného hľadí akoby mu disciplinárny trest nebol uložený. Inak povedané, zahladzuje sa trest, nie však samotný skutok. S ohľadom na zahladenie však súd posudzuje uvedené porušenie ústavného poriadku miernejšie. Nie je však možné ho úplne ignorovať. V nadväznosti na opakované porušenia zákonných a interných predpisov, upravujúcich výkon trestu tak menej závažného (vyriešených pohovormi), ako i závažnejšieho charakteru (vyriešeného uložením disciplinárneho trestu) zo strany odsúdeného, súd poznamenáva, že v prípade podaného návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného skúma jeho správanie, plnenie si svojich povinností a dodržiavanie podmienok vo výkone trestu počas celého výkonu trestu odňatia slobody. Vzhľadom už na uvedené nedostatky nemožno podľa názoru súdu hovoriť o vzornom správaní odsúdeného počas celého výkonu trestu odňatia slobody. Na základe týchto skutočností je nepochybné, že odsúdený nepreukazuje vedenie riadneho života počas celého obdobia vo výkone trestu odňatia slobody.

Rovnako s ohľadom na skutočnosť, že v prípade odsúdeného sa nejedná o osobu, ktorá sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádza po prvý krát, súd v prípade odsúdeného vzhliadol problém i v nazeraní odsúdeného na spáchanú trestnú činnosť, ako jeden z výrazov polepšenia sa odsúdeného. Postoj odsúdeného ku spáchanej trestnej činnosti bolo možné s poukazom na rozsiahle dokazovanie vykonané v tomto smere (mapujúc záznamy odsúdeného z priebehu výkonu trestu odňatia slobody vo vzťahu k postoju odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti) označiť toho času za čiastočne kritický. V tomto smere sa súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi ústavu, že odsúdený spočiatku prezentoval nekritický postoj ku spáchanej trestnej činnosti, avšak postupne vplyvom penitenciárneho zaobchádzania a prehodnotením svojho konania zmenil svoj postoj na čiastočne kritický, skutok priznáva, no má tendenciu ho racionalizovať. Ľútosť nad skutkom prejavuje len formálne.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia súd dodáva, že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať, kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať na jeho polepšenie. V rámci výkonu trestu odňatia slobody sa zaobchádzaním rozumie súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností podľa , podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine. Na splnenie tohto účelu sa na odsúdeného vypracúva program zaobchádzania, ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu. Prijatie a pozitívny vzťah odsúdeného k programu zaobchádzania je základným predpokladom účinnosti trestu. V prípade odsúdeného A. B. je však potrebné konštatovať, že podľa hodnotenia ústavu na výkon trestu tento plní čiastočne stanovené ciele programu zaobchádzania v jednom bode z celkových štyroch (a to v bode edukácia), a to z dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a viacerých porušení interných predpisov.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.06.2019, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Najvyšší súd k tomu úvodom pripomína, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je jedným z inštitútov, ktoré umožňujú zmiernenie uloženého trestu odňatia slobody, a to skrátením priamych účinkov jeho výkonu na odsúdeného. Ide o významný výchovný prostriedok trestného práva, avšak jeho podstata netkvie v tom, aby páchateľ bol za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu, automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby. Podmienečné prepustenie bude odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život, a že pre spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. februára 2008, sp. zn. , publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 87/2008). Rozhodnutie o podmienečnom prepustení má fakultatívnu povahu, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti.”.

Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky spočívajúcej v polepšení sa odsúdeného súd uvádza, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení na slobodu viedol riadny život (druhá materiálna podmienka). Inak povedané - ak odsúdený nevie rešpektovať právne normy vzťahujúce sa na jeho pobyt „za múrmi väznice“ (t. j. viesť riadny život „vo väznici“), nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, teda že by existovalo dôvodné očakávanie, že odsúdený už bude rešpektovať právne normy vzťahujúce sa na jeho pobyt na slobode.

V prípade osoby odsúdeného preto podľa názoru súdu nebola splnená ani tretia z citovaných podmienok (druhá materiálna podmienka), ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného, s prihliadnutím k jeho trestnej minulosti, je podľa názoru súdu riziko recidívy trestnej činnosti odsúdeného vysoké. Súd v tomto smere neprihliadal na závery ústavu ohľadom resocializačnej prognózy podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA tak, ako sa odsúdený v priebehu celého konania domnieval. Naopak, súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom vyhodnotenia záveru ohľadom otázky splnenia, respektíve nesplnenia druhej materiálnej podmienky v prípade osoby odsúdeného a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, táto druhá podmienka, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, nie je splnená, nakoľko podľa názoru súdu existuje príliš veľké riziko recidívy u odsúdeného.

Hoci je pravdou, že súd rozhodujúci o podmienečnom prepustení odsúdeného vychádza i zo záverov hodnotenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy, súd na základe vykonaného dokazovania v tomto smere nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu, ako aj jeho neodporúčacie stanovisko spochybňovali.

Správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu podľa názoru súdu v kontexte trestnej minulosti odsúdeného nedáva záruku, že od odsúdeného možno očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život. Mimo správania odsúdeného v priebehu výkonu trestu odňatia slobody o uvedenom svedčí aj samotná trestná minulosť odsúdeného, ktorý má v odpise registra trestov evidovaných 6 záznamov. V prípade osoby odsúdeného možno konštatovať, že sa jedná o osobu, v prípade ktorej bol opakovane ukladaný podmienečný trest odňatia slobody (záznamy pod bodmi 1, 2, 3 a 4) a hoci v prípade záznamov pod bodmi 1 až 3 sa jedná o zahladené odsúdenia, aj na tieto odsúdenia možno prihliadať pri celkovom hodnotení osoby odsúdeného na účely podmienečného prepustenia. Napokon žiadne trestnoprávne ustanovenie nebráni tomu, aby sa pri komplexnom posudzovaní osoby odsúdeného pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadalo aj na takého „zahladené” odsúdenia. Zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Odsúdenému už tak boli v minulosti dané opakované šance v podobe trestov nespojených s výkonom nepodmienečného trestu, naposledy uložením podmienečného trestu v trestnej veci Okresného súdu Partizánske pod sp. zn. (záznam pod bodom 4 v registri trestov), ktoré odsúdený nevyužil a nevyhol sa ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti, v dôsledku čoho mu bol nariadený výkon trestu. V prípade záznamu pod bodom 4 a 5 z odpisu registra trestov sa navyše súdu žiada doplniť, že z výkonov nariadených trestov v prípade odsúdení pod bodmi 4 a 5 bol odsúdený dokonca podmienečne prepustený s probačným dohľadom v trvaní 2 roky, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.08.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. . Za zmienku v prospech záveru súdu o nesplnení druhej materiálnej podmienky v prípade odsúdeného svedčí aj samotný fakt, že trestnej činnosti, za odsúdenie ktorej odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody a žiada o podmienečné prepustenie, sa odsúdený dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Už len táto skutočnosť sama o sebe svedčí o postoji odsúdeného k dobrodeniu súdu vo forme podmienečného prepustenia a o nerešpektovaní právneho poriadku Slovenskej republiky počas plynutia skúšobnej doby a o páchaní závažnejšej trestnej činnosti v porovnaní s tou, za ktorú boli v minulosti odsúdenému ukladané tresty. Samotná gradácia trestnej činnosti zo strany odsúdeného z hľadiska závažnosti páchania trestnej činnosti závery súdu o vysokom riziku recidívy trestnej činnosti u odsúdeného len umocňuje.

Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam má súd odôvodnené pochybnosti o tom, či by sa odsúdený v prípade jeho podmienečného prepustenia zaradil do bežného života tak, že by už viac neskĺzol k ďalšej protiprávnej činnosti. Síce možno pozitívne hodnotiť rodinné väzby odsúdeného a podporu jeho matky, prejavenú vôľu odsúdeného zamestnať sa a zaradiť sa do bežného života (pričom za plnenie si pracovných povinností počas výkonu trestu odňatia slobody bol odsúdený disciplinárne odmenený), ako i jeho odhodlanie prebrať zodpovednosť za výchovu svojich detí a pomôcť v tomto smere svojej matke, do ktorej osobnej starostlivosti boli jeho deti zverené (a to majúc na zreteli fakt, že niektoré z detí odsúdeného vyžadujú vyššiu mieru starostlivosti), avšak tieto skutočnosti podľa názoru súdu nie sú dostatočné na elimináciu rizika recidívy v jeho prípade.

V prípade odsúdeného považuje súd za nevyhnutné, aby tento aj naďalej pokračoval vo výkone trestu odňatia slobody a snažil sa naďalej plniť stanovený program zaobchádzania, keďže trestná minulosť odsúdeného a jeho nedostatočné sociálne zázemie nedávajú dostatočnú záruku, že by odsúdený v prípade podmienečného prepustenia viedol riadny život a že by riziko recidívy bolo v jeho prípade dostatočne eliminované. Doterajší život odsúdeného na slobode bol sprevádzaný jeho opakovanými zlyhaniami (protiprávnym konaním, pre ktoré bol súdne trestaný).

V nadväznosti na námietku odsúdeného ohľadom tvrdenej zaujatosti zamestnancov ústavu Dubnica nad Váhom, ktorí sa podieľali na vypracovaní hodnotenia odsúdeného, súd záverom uvádza, že túto námietku odsúdeného nepovažoval za dôvodnú. Odsúdený existenciu tvrdenej zaujatosti odvodzoval výlučne zo skutočnosti, že jedno z predchádzajúcich rozhodnutí pracovníkov ústavu o uložení disciplinárneho trestu bolo zrušené rozhodnutím krajskej prokuratúry v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu ústavu v disciplinárnom konaní. Podľa názoru súdu samotná okolnosť, že určité rozhodnutie ústavu bolo v rámci preskúmania zákonnosti zrušené, bez ďalšieho nezakladá existenciu osobného pomeru pracovníkov ústavu k odsúdenému, ani nepreukazuje ich predpojatosť či neprípustný subjektívny vzťah voči jeho osobe. Naopak jedná sa o zákonom predpokladaný „kontrolný mechanizmus“ zákonnosti rozhodnutí vydávaných v rámci výkonu trestu odňatia slobody, pričom prípadné zrušenie konkrétneho rozhodnutia samo osebe neznamená, že osoby podieľajúce sa na jeho vydaní následne nie sú spôsobilé objektívne a odborne vypracovať hodnotenie odsúdeného pre účely rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Hodnotenie odsúdeného navyše predstavuje len jeden z podkladov pre rozhodnutie súdu, ktorý ho hodnotí vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom súd nie je obsahom hodnotenia viazaný a posudzuje ho podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov. V prejednávanej trestnej veci bol navyše v dôsledku veľkého množstva návrhov odsúdeného a jeho obhajcu rozsah vykonaného dokazovania znásobený a nosné závery súdu o kumulatívnom nesplnení podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody nevychádzali primárne zo samotného hodnotenia ústavu, ale naopak najmä z vykonaného dokazovania. S ohľadom na uvedené súd nevzhliadol potrebu vypracovania nového hodnotenia odsúdeného, o to viac v prípade, ak odsúdený rozporoval „len“ negatívne záznamy v súvislosti s jeho osobou a naopak v prípade tých pozitívnych problém nevzhliadol. Za situácie, keď odsúdený neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce existencii osobného vzťahu pracovníkov ústavu k jeho osobe, prípadne iné okolnosti objektívne spochybňujúce nestrannosť vypracovaného hodnotenia, súd námietky a návrhy odsúdeného vyhodnotil ako účelové a právne irelevantné. Ostatný návrh obhajcu odsúdeného, týkajúci sa potreby vypracovania znaleckého posudku vo vzťahu k vnútornej premene, sebareflexii a náhľadu odsúdeného na trestnú činnosť, súd rovnako zamietol z dôvodu, že uvedené skutočnosti bolo možné zistiť inými, už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi.

K ďalšej námietke obhajcu, spochybňujúcej zákonnosť hodnotenia ústavu a jeho použiteľnosť pre účely rozhodovania o návrhu na podmienečné prepustenie, súd konštatuje, že samotný fakt, že na vypracovanom hodnotení je uvedené meno príslušníka ústavu odlišné od osoby, ktorá sa fakticky podieľala na jeho odbornom vypracovaní, ešte sama osebe neznamená, že hodnotenie nebolo vyhotovené zákonným spôsobom alebo že je v rozpore s internými postupmi ústavu. Hodnotenie odsúdeného predstavuje výsledok činností príslušného ústavu ako organizačného celku, pričom jeho obsah vychádza z podkladov a odborných poznatkov viacerých zamestnancov ústavu, vrátane pedagóga, psychológa, príslušníkov zboru a ďalších osôb participujúcich na zaobchádzaní s odsúdeným. Rozhodujúce preto nie je formálne označenie konkrétnej osoby uvedenej v hodnotení ústavu ako osoby, ktorá „vybavuje“ či „podpisuje“ hodnotenie, ale skutočnosť, či bolo hodnotenie ústavu vypracované a autorizované príslušným v rámci jeho zákonnej pôsobnosti. V konaní bolo vykonaným dokazovaním navyše bez akýchkoľvek pochýb objasnené, že hodnotenie vypracoval pedagóg ústavu – H. G. K. C. a hodnotenie bolo následne schválené a podpísané riaditeľom ústavu C. G. J. A. (respektíve jeho zástupcom C. D. L. M.), a preto súd nemal dôvod pochybovať o jeho autenticite, zákonnosti či procesnej použiteľnosti. Predostretú námietku obhajcu s ohľadom na uvedené súd vyhodnotil ako formalistickú, bez reálneho dopadu na zákonnosť a správnosť rozhodovania súdu.

Rovnako tomu tak bolo i v prípade námietky obhajcu v kontexte ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , upravujúcej podmienky zaraďovania odsúdených do diferenciačných skupín, z ktorého nevyplýva, že podmienkou preradenia odsúdeného do priaznivejšej diferenciačnej skupiny musí byť bezvýhradné alebo plne kritické zhodnotenie vlastnej trestnej činnosti. Samotná skutočnosť, že odsúdený vykazuje čiastočne kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, automaticky nevylučuje preradenie odsúdeného do priaznivejšej diferenciačnej skupiny, pokiaľ ostatné hodnotené kritériá nasvedčujú pozitívnemu vývoju jeho správania a plneniu účelu výkonu trestu. Zmena diferenciačnej skupiny z „C“ do priaznivejšej skupiny „B“ preto sama osebe neodporuje záverom hodnotenia ústavu ani nepredstavuje rozpor, na ktorý poukazoval obhajca odsúdeného, nakoľko v diferenciačnej skupine „B“ v ústave s minimálnym stupňom stráženia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. je zaobchádzanie zamerané najmä na rozvíjanie osobnostných rezerv odsúdeného, a tými bezpochyby môže byť aj postoj odsúdeného k spáchanej trestnej činnosti.

Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaných trestných činov, za ktoré bol odsúdenému uložený úhrnný trest (zločin a prečin; pozn. súdu) i so zohľadnením ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody (odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia; pozn. súdu), dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Účelom trestu je okrem iného i ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu nariadeného úhrnného trestu odňatia slobody, aby ho preto aj v celosti vykonal.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko odsúdený kumulatívne nespĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.