Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/20/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Janky Benkovičovej, v právnej veci navrhovateľa I. N., narodeného XX. XX. XXXX, bytom A. F. XXX/XX C., t. č. S. XX, H. H., právne zastúpeného JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, so sídlom J. A. Komenského 18B, Banská Bystrica, o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. D., narodenému XX. XX. XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťaťu matky T. D., narodenej XX. XX. XXXX, bytom G. XX, H. I., právne zastúpenej Mgr. Evou Kúchovou, advokátkou, so sídlom Gaštanová 3, Banská Bystrica, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -227 z 2. februára 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie trvajúce do právoplatného skončenia konania, ktorým dočasne zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov realizovanej v týždenných intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od nedele 16:00 hod. nepárneho týždňa do nedele 16:00 hod. párneho týždňa a otec od nedele 16:00 hod párneho týždňa do nedele 16:00 hod. nepárneho týždňa. Prvoinštančný súd ďalej určil, že matka je oprávnená v stanovené dni a hodiny maloletého od otca prevziať pred vchodom do jeho domu a otec je povinný v stanovené dni a hodiny maloletého matke odovzdať, otec je oprávnený v stanovené dni a hodiny maloletého od matky prevziať pred vchodom do jej domu a matka je povinná v stanovené dni a hodiny maloletého otcovi odovzdať a rodičia sú povinní v stanovené dni a hodiny odovzdávať si maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča a maloletého riadne pripraviť na starostlivosť druhého rodiča.

2. Prvoinštančný súd rozhodnutie zdôvodnil aplikáciou ust. a (ďalej len „“) a ust. , a (ďalej len „“) a vecne tým, že rodičia si maloletého striedajú v 4 až 5-dňových intervaloch a obaja majú záujem o starostlivosť o neho. Opatrovník nezistil v ich domácnostiach nedostatky pre priaznivý vývin maloletého, ktorý zároveň pozná obe domácnosti a ktorý má k obom rodičom vytvorený vzťah a väzbu. Pokiaľ potom podľa doloženej SMS komunikácie sa matka bez adekvátnych dôvodov rozhodla maloletého otcovi neodovzdať, nastala tým potreba súdnej ingerencie neodkladným opatrením v dôsledku ohrozenia záujmu maloletého na vytváraní a rozvoji vzťahových väzieb s oboma rodičmi v zmysle čl. 5 písm. h) Zákona o rodine. Matka totiž ani na ostatnom pojednávaní neuviedla relevantné dôvody brániace striedavej osobnej starostlivosti, lebo za také nemožno považovať ňou uvedenú zlú rodičovskú komunikáciu a ich vzájomný vzťah. K nariadeniu neodkladného opatrenia prvoinštančný súd pristúpil tiež z dôvodu potreby stanovenia jasných pravidiel vzhľadom na oneskorené odovzdávanie maloletého otcom.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie zrušil a „rozhodol vec vyriešiť na hlavnom pojednávaní s priamymi dôkazmi smerujúcimi k úprave styku maloletého dieťaťa podľa dohody oboch rodičov“.

4. V odvolaní uviedla, že nariadené neodkladné opatrenie nerieši jednoznačný záujem dieťaťa ani lepšiu možnosť zaistenia potrieb ako pri jej výlučnej starostlivosti. Striedavá starostlivosť je v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia, ktorú maloletému dokáže zabezpečiť iba ona. Striedavou starostlivosťou nebudú lepšie zaistené potreby dieťaťa, neustále výmeny sa môžu odraziť na jeho psychickom vývine a vec nebola konzultovaná ani s kolíznym opatrovníkom. Maloletý nebol otcovi v poslednej dobe odovzdávaný kvôli tomu, že otec nekonal v záujme zdravého vývinu maloletého, pretože ho bez jej súhlasu a bez súdneho rozhodnutia o osobnej starostlivosti bral opakovane do T. ako tretieho okresu nerešpektujúc obmedzenia súvisiace s epidemiologickou situáciou.

5. Otec vo svojom stanovisku k odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť. Nariadením striedavej osobnej starostlivosti došlo k zosúladeniu skutkového stavu so stavom právnym, pretože túto formu s matkou dlhodobo realizovali. Zároveň sa odstránili konflikty ohľadne termínov odovzdávania, nakoľko po neodkladnom opatrení nezhoda nastala iba raz, a to pri prvom odovzdaní maloletého. Syn je na jeho prítomnosť a starostlivosť od narodenia zvyknutý, v jeho prítomnosti je maloletý šťastný, bez známok stresu, smútku, či úzkosti. Ak aj vycestoval príležitostne k svojim rodičom do C., nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania, ktorým by ohrozil fyzický, či psychický vývoj maloletého.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa ustanovenia ods. 1 , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ustanovenia , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o dočasnom zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (a o úprave s tým súvisiacich otázok) do meritórneho rozhodnutia je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením uznesenia, ktoré je dostatočne jasné a zrozumiteľné a preto odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov, ktoré viedli okresný súd k tomu, že sa obaja rodičia budú rovnako podieľať na osobnej starostlivosti o maloletého a že zvolil úpravu tejto otázky spôsobom uvedeným vo výroku svojho rozhodnutia.

12. Zo zákonnej úpravy neodkladných opatrení vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je (okrem iného) bezodkladná úprava pomerov účastníkov ( ), pričom právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázané, musí však byť osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Z právnej úpravy neodkladných opatrení je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť promptnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či úprava sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie kvôli potrebe úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné dočasne (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť pomery k maloletému dieťaťu. Legitímnym cieľom odôvodňujúcim takúto úpravu pomerov k maloletému dieťaťu je jednoznačne záujem maloletého a niet pochýb, že záujem dieťaťa je prvoradým kritériom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (čo vyplýva z článku 5 prvej vety Základných zásad Zákona o rodine).

13. Odvolací súd nepovažoval odvolanie matky za dôvodné, pretože mal takisto ako okresný súd osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá otázka neznesie odklad až do času, kým sa rozhodne vo veci samej.

14. Aj podľa odvolacieho súdu bolo nutné zasiahnuť do pomerov v rodine neodkladným opatrením vzhľadom na matkou v SMS správach deklarovanú neochotu odovzdať maloletého otcovi. Súčasne bolo potrebné nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že rodičia sa sami nevedia dohodnúť na režime týkajúcom sa osobnej starostlivosti o maloletého. To medzi nimi vyvoláva zbytočné napätie a konflikty a preto bolo potrebné dať vzťahom v rodine právny rámec v podobe súdneho rozhodnutia (neodkladného opatrenia). Nakoľko súčasne zo spisu vyplýva, že o maloletého sa už dlhšiu dobu starajú obaja rodičia striedavo v intervaloch v trvaní 4 až 5 dní, ani odvolací súd nenašiel v tomto štádiu konania racionálny dôvod na to, aby maloletý nebol dočasne zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

15. Matka ani v odvolaní nepredostrela opodstatnené dôvody vylučujúce túto formu starostlivosti. Odvolací súd sa stotožňuje s prvoinštančným súdom v tom, že striedavou osobnou starostlivosťou budú vytvorené lepšie podmienky pre rozvoj vzťahových väzieb s oboma rodičmi, pričom z odvolania matky nevyplynulo v čom konkrétnom je schopná iba ona lepšie zaistiť napĺňanie potrieb maloletého. Maloletý pozná prostredie otca i matky a preto nemožno súhlasiť, že by striedavý pobyt u matky a u otca bol v rozpore s potrebou stability výchovného prostredia. Záujem na rozvoji vzťahových väzieb (aj) s otcom je podľa odvolacieho súdu potrebné uprednostniť pred ničím nepodloženou obavou matky o psychický vývin maloletého, pričom je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade sa jedná o neodkladné opatrenie trvajúce do právoplatného skončenia konania v merite veci a v rámci neho bude možné preveriť všetky aspekty toho, či nateraz zvolená forma osobnej starostlivosti naplní aj naďalej po všetkých stránkach záujem maloletého (čl. 5 Základných zásad zákona o rodine). Pokiaľ ide napokon o výhrady matky, že počas nepriaznivej epidemiologickej situácie mal otec vystaviť maloletého ohrozeniu cestovaním do iného okresu nerešpektujúc pritom platné obmedzenia, k tomu je potrebné uviesť, že v spise sa nenachádza dôkaz, že by tomu tak skutočne bolo, navyše otec sa bránil tým, že síce cestoval k svojim rodičom, avšak nič tým neporušil a maloletého nijak neohrozil.

16. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa ust. a ako vecne správne potvrdil a dodáva, že pokiaľ ide o otázku určenia otcovstva k maloletému, v tejto časti zobral navrhovateľ (otec) svoj návrh späť z dôvodu, že na základe súhlasného vyhlásenia rodičov podľa a nasl. Zákona o rodine bol dňa 13. 01. 2020 zapísaný ako otec do rodného listu maloletého (ten je založený na č. l. 35 spisu). Konanie v tejto časti okresný súd zatiaľ nezastavil a preto odvolací súd aj v záhlaví svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci sa jedná o konanie o určenie otcovstva a s tým spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností ( ). Odvolací súd ohľadne čiastočného späťvzatia návrhu len poznamenáva, že v tomto konaní nemožno aplikovať ust. , ale platí tu osobitná úprava ust. .

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).