Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-24-2025.pdf
PDF · 149.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/24/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej: Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: C. A. F. G., A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenému: AKPK s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 55 741 452, o nahradenie prejavu vôle s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 25C/28/2024-121 zo dňa 5.3.2025, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto:
„I. Žalovaný ako predávajúci je povinný uzavrieť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu tohto znenia:
KÚPNA ZMLUVA
Uzatvorená podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
1. Zmluvné strany
Predávajúci: C. A. F. G., A., nar. XX.X.XXXX bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR a
Kupujúca: A. B., nar. X.X.XXXX bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR
2. Predmet zmluvy
2.1 Predávajúci predáva a kupujúca kupuje od predávajúceho do svojho vlastníctva nasledovnú nehnuteľnosť: parcela reg. "I." parc. číslo XXXX - orná pôda o výmere 4719, zapísanej na LV XXXX, obec E., k. ú. E., okres E., veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1/5. 2.2 Predávajúci prehlasuje, že predmet kúpy je právne voľný, nebol odpredaný, založený, ani inak právne zaťažený žiadnymi právami tretích osôb.
3. Kúpna cena a platobné podmienky
3.1 Kúpna cena za predmet kúpy je stanovená na 20.966,10 eur. 3.2 Kupujúca zaplatí kúpnu cenu v celosti na účet predávajúceho pri podpise tejto zmluvy.
4. Ostatné zmluvné dojednania
4.1 Kupujúca prehlasuje, že predmet kúpy pozná a kupuje ho v stave, v akom sa momentálne nachádza. 4.2 Zmluvné strany sa dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech kupujúcej podá Správe katastra Kežmarok za obe zmluvné strany kupujúca, pričom správny poplatok za vklad bude hradiť kupujúca. 4.3 Vlastnícke právo k predmetu tejto zmluvy prechádza na kupujúcu vkladom jeho vlastníctva do Katastra nehnuteľností Kežmarok. 4.4 Na základe tejto zmluvy sa na liste vlastníctva č. XXXX pre obec E., k. ú. E., okres E. vyznačia tieto údaje:
Časť A: majetková podstata - bez zmeny
Časť B: vlastník
A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR
- veľkosť podielu 1/5
Časť C: ťarchy - bez zmeny
5. Záverečné ustanovenia
5.1 Účastníci po prečítaní tejto zmluvy vyhlásili, že s jej obsahom súhlasia, porozumeli jej, pričom ich zmluvná voľnosť nebola nijako obmedzená a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. 5.2 Táto zmluva nadobúda platnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami, účinnosť dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva Správou katastra Kežmarok. 5.3 Táto zmluva je vyhotovená v 4 vyhotoveniach. Po jednom obdržia zmluvné strany a 2 pre Kataster nehnuteľností Kežmarok.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.“
2. Vec právne posúdil odkazom na ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, § 140 Občianskeho zákonníka, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 229 CSP, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/224/2019 zo dňa 30.3.2020, sp.zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 7.2.2024, sp.zn. 2Cdo/91/2008 a sp.zn. 8Cdo/124/2018 a uviedol, že:
3. Medzi stranami, ako vyplýva zo skutkového stavu nebolo sporné, že nehnuteľnosť parcela registra „I.“, parc. č. XXXX o výmere 4.719 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., bola pôvodne v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a právnych predchodcov žalovaného a teraz je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 4/5 a žalovaného v podiele 1/5. Taktiež je nesporným tvrdenie žalobkyne o tom, že pred prevodom predmetných spoluvlastníckych podielov na žalovaného jej tieto neboli písomne ponúknuté na kúpu. Sporým je, či právo žalobkyne bolo konaním spoluvlastníkov porušené, teda či prevody spoluvlastníckych podielov vyžadovali písomnú ponuku, prípadne, či sa na ne vzťahovala zákonná výnimka. Žalovaný za sporné považoval, či uplatnený nárok žalobkyne zodpovedá rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, a to s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR.
4. Žalobkyňa v prípade porušenia predkupného práva mala na výber z dvoch právnych inštitútov, a to buď domáhať sa relatívnej neplatnosti alebo podať žalobu o nahradenie prejavu vôle. Po oprave žaloby využila druhý spomínaný inštitút, keďže podala žalobu o nahradenie prejavu vôle, pretože právni predchodcovia žalovaného ako pôvodní podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti nepochybne boli povinní ponúknuť žalobkyni na predaj svoj podiel, a to pred tým, ako ho odplatne previedli na žalovaného. Právni predchodcovia žalovaného to však neurobili, pretože zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalobkyni adresovali takýto právny úkon, ktorého náležitosti upravuje Občiansky zákonník v § 605.
5. Poukázal, že žalovaný nepopiera, že zákonné predkupné žalobkyne bolo porušené. Rovnako nepoprel, že žalobkyni nebola daná ponuka na kúpu spoluvlastníckych podielov, a tieto sa preto v zmysle § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Uviedol, že jedinou obranou žalovaného v spore bolo tvrdenie, že uplatnený nárok žalobkyne nezodpovedá rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu, keďže žalovaný nadobúdal podiely postupne za plurality vlastníkov v tej dobe, a preto nemôže žalobkyňa požadovať celý prevádzaný podiel, ktorý nadobudol žalovaný, ale iba časť, ktorá na ňu pripadá podľa veľkosti jej podielu. Aby však mohla nadobudnúť celý podiel, musí preukázať dohodu spoluvlastníkov o takomto výkone predkupného práva v čase plurality, ktorá predložená nebola. Uvedené mal tvrdiť s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.5.2009, a to sp.zn. 2Cdo/91/2008 a sp.zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 7.2.2024.
6. Súd sa však s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam mal za to, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná, a to z dôvodov, na ktoré poukazoval odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/83/2021 zo dňa 7.2.2024, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 24/2024, podľa ktorého: „Ak sa podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, chcú odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, musia sa dohodnúť o výkone predkupného práva (§ 140 veta druhá Občianskeho zákonníka). Predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu nahradený prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutý spoluvlastnícky podiel (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je preto preukázanie existencie dohody všetkých oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá požiadavke uplatnenej žalobou.“
7. Uviedol, že sú súdu známe aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/91/2008 a sp.zn. 8Cdo/124/2018, podľa ktorých cit.: „za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“.
8. Podľa názoru súdu vyššie uvedené závery nie sú použiteľné v tomto prípade, pretože pre odlišné skutkové okolnosti, nakoľko v tomto spore k prevodom spoluvlastníckych podielov, ktorými bolo porušené predkupné právo žalobkyne, došlo v období od 20.10.2021, kedy bola uzatvorená prvá kúpna zmluva až do 16.6.2023, kedy bola uzatvorená posledná kúpna zmluva, avšak dňa 17.5.2024, kedy žalobkyňa podala na súd žalobu a kedy sa preukázateľne dozvedela o porušení predkupného práva právnymi predchodcami žalovaného jediným dotknutým spoluvlastníkom, ktorému vznikli nároky z porušenia predkupného práva, bola na rozdiel od prípadov posudzovaných Najvyšším súdom SR, len žalobkyňa a tá nemala s kým uzavrieť dohodu. Neboli tu žiadni ostatní podieloví spoluvlastníci, ktorí by boli pasívni v obrane svojich práv. Podieloví spoluvlastníci F. B., E. J., K. L., E. A., C. M. a E. A. previedli svoje spoluvlastnícke podiely (F. B. vo veľkosti 1/40, E. J. vo veľkosti 1/40, K. L. vo veľkosti 1/30, E. A. vo veľkosti 1/30, C. M. vo veľkosti 2/40 a E. A. vo veľkosti 1/30) na žalovaného na základe kúpnych zmlúv uzavretých v dňoch 20.10.2021, 7.1.2022, 18.1.2022, 31.1.2022 a 16.6.2023. Za daných okolností žalobkyňa ako jediná zostávajúca spoluvlastníčka nehnuteľnosti (so spoluvlastníckym podielom 4/5) nemala kedy a ani s kým uzavrieť dohodu, pričom je zrejmé, že prevodom svojich spoluvlastníckych podielov spoluvlastníci jasne dali najavo svoj nezáujem o spoluvlastnícke podiely a zotrvanie v spoluvlastníctve, preto názor, že sa žalobkyňa ako obídená spoluvlastníčka mala, či mohla medzi uzavretím daných zmlúv (keď tri z nich boli uzavreté v krátkom časovom odstupe) s niekým pokúšať o dohodu neobstojí.
9. Prvoinštančný súd súhlasil so žalovaným, že porušenie predkupného práva nastáva v momente nadobudnutia spoluvlastníctva, avšak oprávnenie spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniká až momentom, keď nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo.
10. Uzavrel, že prevodné zmluvy boli uzavreté v rôznych dňoch, v období od 20.10.2021 do 16.6.2023, a preto neobstojí výklad žalovaného, lebo v momente, kedy žalobkyni vzniklo oprávnenie domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej vec ponúkol na predaj v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nebolo už iného spoluvlastníka okrem žalobkyne, ktorý by si mohol uplatniť nároky z porušenia predkupného práva. Jediným dotknutým spoluvlastníkom po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a aj v čase podania žaloby bola len žalobkyňa, ktorá nemala s kým uzavrieť dohodu, a preto podľa názoru súdu bola oprávnená domáhať sa celého spoluvlastníckeho podielu.
11. Aj samotný žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči uviedol, že k porušeniu predkupného práva došlo jednotlivými úkonmi s tým, že žalobkyňa s ohľadom na pluralitu vlastníkov v tej dobe, nemohla požadovať celý prevádzaný podiel, ktorý nadobúdal žalovaný, ale iba časť, ktorá na ňu pripadala podľa veľkosti jej podielu. Aby mohla nadobudnúť celý podiel, musí preukázať dohodu spoluvlastníkov o takomto výkone predkupného práva v čase plurality. Tu súd opätovne poukázal na to, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok vyplývajúci z porušenia predkupného práva v čase, keď už medzi podielovými spoluvlastníkmi nebola pluralita a nemala s kým uzavrieť dohodu (ktorú podľa žalovaného mala uzavrieť v tej dobe - v dobe plurality). Zákon neukladá podielovému spoluvlastníkovi povinnosť podávať žalobu zakaždým, keď dôjde k porušeniu jeho predkupného práva niektorým z podielových spoluvlastníkov. Dotknutý podielový spoluvlastník ani nemusí vedieť, že došlo k porušeniu predkupného práva. Svoj nárok si môže uplatniť kedykoľvek, keď zistí, že došlo k porušeniu predkupného práva, avšak v rámci trojročnej premlčacej doby.
12. Uvedený záver podporuje aj to, že aj počiatok premlčacej doby pre nárok opomenutého spoluvlastníka domáhať sa po nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/3371/2008 zo dňa 25.11.2010). Z vyššie uvedeného rozhodnutia teda takisto vyplýva, že počiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento právny názor je nevyhnutné aplikovať aj na Slovensku (pozn. účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nastávajú v Českej republike spätne ku dňu podania návrhu na vklad a na Slovensku až povolením vkladu, to však na aplikovateľnosti tohto právneho záveru nič nemení). Pokiaľ by totiž premlčacia doba tohto nároku začala taktiež plynúť už odo dňa uzavretia zmluvy, bol by to návod pre špekulantov ako môžu obísť predkupné právo ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci. Ak by totiž spoluvlastník prevádzajúci spoluvlastnícky podiel a nadobúdateľ uzatvorili zmluvu bez toho, aby o tom informovali ostatných spoluvlastníkov a návrh na vklad vlastníckeho práva podali príslušnému katastru nehnuteľností až po troch rokoch od uzatvorenia zmluvy (takýto postup je možný nakoľko návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej dobe), oba nároky ostatných spoluvlastníkov na obranu pred porušením ich predkupného práva by už boli premlčané, čím by sa právna úprava zákonného predkupného práva stala zbytočnou.
13. Ustanovenia o zákonnom predkupnom práve podielového spoluvlastníka a nárokoch z jeho porušenia je potrebné podľa názoru súdu vykladať v súlade s ich zmyslom a účelom, ktorému slúžia a tým je nepochybne ochrana dotknutých spoluvlastníkov a nie ochrana „porušovateľov“ zákonného predkupného práva. Nemožno ich preto vykladať účelovo tak, že by to znamenalo popretie zmyslu daného inštitútu, čo by bol prípad prijatia právneho názoru žalovaného. Ak by platil názor žalovaného, potom by to znamenalo, že v situácii, kedy žalobkyňa vôbec nebola upovedomená o zamýšľaných prevodoch podielov (čo je práve dôvod prečo jej vznikol nárok na zákonnú ochranu), o ktorých sa tak mohla dozvedieť reálne najskôr až po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného (od kedy jej vznikol nárok a začala plynúť aj premlčacia doba pre jeho uplatnenie) by sa od nej zároveň žiadalo, aby medzi uzavretím jednej a každej ďalšej prevodnej zmluvy (tri z nich boli uzavreté v rozpätí jedného mesiaca - január 2022) mala uchádzať o dohodu s podielovým spoluvlastníkom, ktorý sa svojho podielu chcel zbaviť. Uvedený názor je podľa súdu logicky neudržateľný.
14. Naopak v situácii, kedy by dotknutých spoluvlastníkov v čase podania žaloby bolo viac, bol by plne na mieste záver prezentovaný žalovaným, že bez dohody s ostatnými má dotknutý spoluvlastník nárok len na pomernú časť prevedeného spoluvlastníckeho podielu, čím sa má zabrániť tomu, že prvý dotknutý spoluvlastník uplatnením nároku na celý podiel, by úplne uprel ostatným spoluvlastníkom ich právo, ktorého sa môžu domáhať v trojročnej premlčacej dobe. V tomto prípade však žiadneho iného dotknutého spoluvlastníka okrem žalobkyne, ktorá by si mohla uplatniť nároky z porušenia predkupného práva niet, preto nemožno prijať výklad žalovaného, lebo ten by bol návodom na špekulatívne obídenie inštitútu a významu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka, nakoľko jediným dôsledkom úspešného domáhania sa takéhoto nároku z porušenia predkupného práva jediným zostávajúcim spoluvlastníkom, by bolo zmenšenie podielu nadobúdateľa, a to v situácii, kedy okrem neho a druhého spoluvlastníka už nikto iný v spoluvlastníckom vzťahu nie je, čo zaiste nebol úmysel zákonodarcu.
15. Ak sa z predkupného práva povinné osoby - právni predchodcovia žalovaného rozhodli previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, ktorá nebola vo vzťahu k nim osobou blízkou (§ 116, § 117 Občianskeho zákonníka), vznikla im povinnosť urobiť oprávnenej osobe - žalobkyni ponuku. Táto ponuka spočívala v jednostrannom písomnom právnom úkone adresovanom oprávnenej osobe, ktorá má charakter návrhu na uzavretie zmluvy, pričom tento musí okrem všeobecných náležitosti právneho úkonu obsahovať aj všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu. S doručením riadne urobenej ponuky oprávnenej osobe zároveň zákon spája dôležitý právny následok, ktorým je začiatok plynutia lehoty na prijatie ponuky a vyplatenie kúpnej ceny za predmet kúpy s tým, že ak je predmetom predkupného práva nehnuteľnosť, tak ako v tomto prípade, plynie oprávnenej osobe dvojmesačná lehota, ktorá má hmotnoprávnu povahu (§ 605 Občianskeho zákonníka). Keďže zo strany povinných osôb nebola splnená povinnosť ponúknuť predmetné nehnuteľnosti na predaj oprávnenej osobe - žalobkyni a žalobkyňa si riadne v zákonnej lehote uplatnila na súde svoj nárok z dôvodu porušenia predkupného práva, pričom žalovaný napriek jej výzve uskutočnenej dňa 29.7.21024 dané podiely na žalobkyňu za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol nepreviedol, súd vyhovel žalobe žalobkyne a nahradil prejav vôle žalovaného.
16. Následne konštatoval, že petit žaloby uvedený žalobkyňou v doplnení žaloby zo dňa 22.10.2024 spĺňa všetky vyššie uvedené náležitosti, zodpovedá obsahu prevodných zmlúv a obsahuje rovnaké podmienky, za ktorých nadobúdateľ nadobúdal podiely na nehnuteľnosti od pôvodných podielových spoluvlastníkov, preto súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania vzhľadom na jej plný úspech.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom, vec nesprávne právne posúdil a porušil procesné povinnosti do takej miery, že porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.
19. Nesprávny procesný postup žalovaný videl v tom, že žalobkyňa podala na súd žalobu 17.5.2024 o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kde žiadala vyslovenie relatívnej neplatnosti 5 kúpnych zmlúv označených iba vkladovými konaniami, ktoré sa týkali parcely XXXX zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E., na základe ktorých boli prevádzané spoluvlastnícke podiely na žalovaného. Prvoinštančný súd uznesením z 29.5.2024 žalobkyňu vyzval na opravu žaloby, keďže bol názoru, že z podania žalobkyne nie je zrejmé, čoho sa žalobou domáha, resp. čo sleduje, pričom žalobkyňu poučil, že opravené podanie je potrebné doručiť súdu v lehote 15 kalendárnych dní. Zásielka s uznesením na opravu žaloby bola 6.6.2024 uložená na pošte, dňa 26.6.2024 bola vrátená súdu, keďže si žalobkyňa neprevzala zásielku. Daným momentom na doručenie uznesenia na opravu žaloby aplikoval inštitút fikcie doručenia a začala plynúť lehota 15 dní na odstránenie vád žaloby, ktorá uplynula 11.7.2024. Súdu však 16.7.2024 bolo doručené podanie žalobkyne, ktorým oznámila zvolenie si právneho zástupcu, požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby, pričom je evidentné, že takto žalobkyňa zmeškala lehotu na odstránenie vád žaloby, ktorá uplynula 11.7.2024. Napriek uvedenému, súd oznámením z 23.7.2024 žalobkyni oznámil predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby do 12.8.2024 a 12.8.2024 žalobkyňa odstránila vady žaloby tak, že namiesto vyslovenia relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv začala žalobkyňa požadovať nahradenie prejavu vôle žalovaného tak, aby súd na žalobkyňu previedol celý spoluvlastnícky podiel žalovaného k dotknutej parcele o veľkosti 1/5, čím by sa stala výlučným vlastníkom parcely. Následne ďalšou výzvou zo dňa 9.10.2024 druhýkrát vyzval žalobkyňu na opravu žaloby a následne uznesením z 24.10.2024 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe.
20. Poukazoval na ustanovenia § 129 ods. 1 CSP, § 129 ods. 3 CSP a § 111 ods. 3 CSP s tým, že z obsahu uznesenia na opravu žaloby je zrejmé, že súd žalobu považoval za vadné, nezrozumiteľné podanie, ktoré nie je možné prejednať, nakoľko žalobkyňa nesprávne označila žalovaných, nezrozumiteľne uviedla skutkový dej, neopísala rozhodujúce skutočnosti, neoznačila, nepredložila listinné dôkazy a nesprávne uviedla petit, pretože nezodpovedá obsahu podania. Zásielka s uznesením na opravu žaloby bola dňa 26.7.2024 vrátená súdu ako neprevzatá a lehota 15 dní začala na opravu plynúť od uvedeného dňa a uplynula 11.07.2024. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni 11.07.2024 márne uplynula lehota na opravu žaloby a súd bol povinný postupovať v zmysle § 129 ods. 3 CSP. To, že súd v konaní pokračoval je závažným porušením procesných povinností súdu spôsobujúcim nezákonnosť celého súdneho konania, ktorým súd porušil zásadu rovnosti strán sporu, pretože súd má vystupovať nestranne a podanie, ktoré nie je opravené v súdom určenej lehote, je súd povinný odmietnuť.
21. Poukazoval aj na ďalšie závažné procesné pochybenie týkajúce sa predĺženia už zmeškanej lehoty na opravu žaloby s tým, že ak raz žalobkyňa zmeškala lehotu na opravu, súd bol povinný žalobu odmietnuť, nemohol predĺžil zmeškanú lehotu.
22. Za ďalšie závažné pochybenie považoval to, že umožnil žalobkyni opakovanú opravu žaloby, keď žalobkyňa bola uznesením súdu vyzvaná na opravu žaloby, prvú opravu vykonala podaním 12.8.2024 a následne súd výzvou z 9.10.2024 druhýkrát vyzval na opravu žaloby, postup súdu, ktorý považuje za procesne neprístupný, pretože je neakceptovateľné, aby súd takto zásadným spôsobom zvýhodňoval žalobkyňu na úkor žalovaného, keď bol povinný žalobu odmietnuť a namiesto toho v konaní pokračoval. Postup súdu odporuje aj zásade práva patria bdelým a zásade kontradiktórnosti, ktorá je základným východiskom na hodnotenie úkonov strán sporu a ich procesnú diligenciu. Niet pochýb, že strana sporu má nárok na jedno upozornenie súdu na potrebu opravy podania, pričom žalobca má povinnosť riadne spracovať žalobu. Ak však žalobca v súdom určenej lehote nezvládne túto úlohu, súd nemôže opätovne vyzývať žalobcu na opravu žaloby, pretože na seba preberá zodpovednosť žalobcu čo do procesnej diligencie. Súd nie je strana sporu. Naviac žalobkyňa už v čase prvej opravy bola zastúpená advokátom. Takýto procesný postup súdu je nepochopiteľný vzhľadom na fakt, že sám súd v uznesení na opravu žaloby výslovne uviedol, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní, neopraví, súd podanie odmietne. Z obsahu spisu vyplýva aj ďalšie pochybenie súdu, keď od katastra nehnuteľností zabezpečil spisy ku vkladovým konaniam, v ktorých žalovaný nadobúdal spoluvlastnícke podiely na parcele, postup ktorý označuje za absolútne neprípustný pomôcť žalobkyni. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 23 ods. 1, 2 Správneho poriadku, kde účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informácie zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán môže povoliť nazretie do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom a iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Vo veci vydal usmerňujúce stanovisko i Úrad geodézie, kartografie a katastra SR v Katastrálnom bulletine 2/2016, v ktorom uviedol „...možnosť sprístupniť informácie zo správneho konania a zo spisu vedeného v rámci správneho konania potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.7.2010, v ktorom je uvedené: „Právna norma ustanovená v § 3 Zákona o slobode informácií je hmotnoprávnou úpravou práva na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právna úprava ustanovená v § 23 ods. 2 Správneho poriadku má procesnoprávny charakter a oprávňuje správny orgán konajúci vo veci, aby povolil nazrieť do spisov, urobiť si výpis, poskytnúť kópiu alebo informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám ako účastníkom konania, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.“...
23. V praxi je absolútne bežné, že v prípade porušenia predkupného práva, dotknutí spoluvlastníci od katastra nehnuteľností žiadajú súvisiace zmluvy o prevodoch, čomu kataster bez akýchkoľvek problémov vyhovuje. Napokon na túto skutočnosť sám konajúci prvoinštančný súd žalobkyňu vo výroku II. predmetného uznesenia na odstránenie vád žaloby vyzýval, avšak stalo sa nepochopiteľným, prečo listinné dôkazy, ktoré bola povinná predložiť žalobkyňa, zabezpečoval súd. Takýto postup súdu budí v žalovanom nedôveru v nestrannosť súdu, prehliada procesné úkony, ktoré bol povinný vykonať na neprospech žalobkyne, a to opakovane a v rozpore so zákonom poskytoval žalobkyni súčinnosť za účelom správneho koncipovania jej podaní, znášal povinnosť predložiť do konania listinné dôkazy, ktoré mohla a mala zabezpečiť žalobkyňa. Ak sa prvoinštančný súd s touto argumentáciou žalovaného vyporiadaval v napadnutom rozsudku bod 11., 16. a 17., dôrazne odmieta túto argumentáciu a vyslovil rozhorčenie nad procesným postupom súdu a nazerania na danú vec. Sám súd tvrdí, že od 27.6.2024 v bode 11. odôvodnenia rozsudku začala žalobkyni plynúť lehota na odstránenie vád podania na základe fikcie doručenia, pričom teda vyplýva nesporný záver, že lehota na odstránenie vád podania uplynula 11.7.2024. Následné osobné prevzatie uznesenia súdu na opravu žaloby 2.7.2024 žalobkyňou je právne bezpredmetné, pretože fikcia je rovnoprávnym spôsobom prevzatia súdneho rozhodnutia, s ktorým je spojený začiatok plynutia lehoty uvedenej v prebratom súdnom rozhodnutí. Predmetné uznesenie sa totiž považuje za riadne doručené už dňa 26.6.2024 a prevzatie uznesenia osobne žalobkyňou 2.7.2024 na plynutie lehoty nemá žiadny vplyv. Preto je nesporné, že žalobkyni lehota na odstránenie vád podania uplynula 11.7.2024, a keďže žiadosť žalobkyne o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby bola doručená súdu až 16.7.2024, teda po lehote na opravu vád žaloby, súd bol povinný podanie žalobkyne odmietnuť, keďže vady podania neboli odstránené v lehote 15 dní. Takýmto postupom závažným spôsobom pochybil, žalobkyňu neprimerane zvýhodnil a svojím postupom odňal právo na spravodlivý proces, ktorého základnou súčasťou je povinnosť rešpektovať ustanovenia procesné kódexu pre súd záväzného.
24. Žalovaný namieta aj nesprávne právne posúdenie, ktoré odôvodňoval poukazom na ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.5.2009 sp.zn. 2Cdo/91/2008 a tiež rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 7.2.2024 sp.zn. 6Cdo/83/2021, uverejnené v Zbierke rozhodnutí zo súdnej praxe. Poukazoval, že žalobkyňa odvodzuje svoj nárok v tomto konaní od právnej normy uvedenej v § 140 Občianskeho zákonníka, keď konštantná rozhodovacia prax súdu v SR jednoznačne stanovila, že spoluvlastníci môžu nároky z predkupného práva uplatňovať len pomerne, iba že sa dohodnú na inom výkone nárokov z predkupného práva s odkazom aj na rozhodnutie zo dňa 7.2.2024 Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/83/2021, publikované v Zbierke rozhodnutí zo súdnej praxe.
25. Z obsahu žaloby však je zrejmé, že žalobkyňa žiada od žalovaného prevod celého spoluvlastníckeho podielu, čo je neprípustné, pretože žalobkyňa mala v čase nadobúdania spoluvlastníckych podielov na parcele žalovaným nárok z predkupného práva vždy len na odkup pomernej časti prevádzaného podielu, a to podľa veľkosti svojho podielu v pomere k ostatným podielom. Všetkými prevodmi prirastala veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného na parcele, pričom žalobkyňa mala vždy nárok len na odkúpenie pomernej časti podľa veľkosti jej podielu k ostatným.
26. Ak by žalobkyňa sa chcela úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k prevodu celého podielu žalovaného na parcele, je povinná preukázať existenciu dohody medzi ostatnými spoluvlastníkmi, z ktorej by vyplývalo, že sa všetci spoluvlastníci dohodli na tom, že žalobkyňa je oprávnená nároky z predkupného práva uplatniť aj nad rámec pomeru jej podielu k ostatným podielom. Žalobkyňa však existenciu takejto dohody nepreukázala, pretože neexistuje, a preto je zrejmé, že žalobkyňa si nedôvodne v rozpore s právnou praxou a judikatúrou uplatňuje nárok na prevod celého podielu žalovaného na parcele, hoci má nárok len na pomernú časť veľkosti svojho podielu v pomere k ostatným podielom. Preto súd prvej inštancie vec posúdil odlišne a priznal takýto nárok žalobkyni, čo je nesprávne a založil svoje rozhodnutie na mylnom právnom závere o tom, že ku dňu podania žaloby spornú parcelu spoluvlastnila len žalobkyňa a žalovaný, a preto nemala s kým uzavrieť dohodu, neboli tu žiadni ostatní podieloví spoluvlastníci zapísaní na LV, ktorí by boli pasívni v ochrane svojich práv, bod 42. rozsudku.
27. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom právnym názorom v bode 43. a 48. rozsudku považuje žalovaný za nesprávne právne posúdenie. Súd za rozhodné považoval skutočnosti, ktoré sú pre vec bezpredmetné.
28. Zároveň poukázal, že súd prvej inštancie sa zhodol s právnou argumentáciou žalovaného, že dotknutý spoluvlastník má nárok len na pomernú časť podľa veľkosti podielov zostávajúcich spoluvlastníkov, iba že sa všetci spoluvlastníci dohodnú inak, pričom je nesporné, že medzi pôvodnými spoluvlastníkmi nikdy nevznikla žiadna dohoda o uplatnení zákonného predkupného práva, preto platí základná úprava, že žalobkyňa bola poškodená len v rozsahu pomeru jej podielu k pomerom ostatných spoluvlastníkov. Zo skutkového stavu totiž jasne vyplýva, že žalovaný nadobúdal podiely na parcele kúpnymi zmluvami 20.10.2021, 7.1.2022, 18.1.2022, 31.1.2022 a 16.6.2023. Žalobkyni tak vzniklo 6 samostatných nárokov zo 6 porušení jej zákonného predkupného práva k podielom, ktoré postupne nadobúdal žalovaný ako kupujúci.
29. Je preto právne absolútne bezpredmetné, že v čase podania žaloby žalobkyňou už parcelu spoluvlastnili len žalobkyňa a žalovaný. Žalobkyňa uplatňuje svoj nárok zo 6 porušení svojho predkupného práva, pričom každé v dobe opomenutia jej zákonného predkupného práva nastávalo postupne vždy pri každom zo 6 prevodov. Preto jej nárok z porušenia zákonného práva vznikol len v rozsahu, v akom jej bolo zákonné predkupné právo porušené podľa pomeru jej podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Preto sa prvoinštančný súd dopustil nesprávneho posúdenia veci, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
30. Žalovaný námietku v odvolaní vznášal aj vo vzťahu k nesprávnym skutkovým záverom prvoinštančného súdu, keď poukazoval, že žalobkyňa mala uznesenie o oprave žaloby prevziať na základe fikcie doručenia dňa 26.6.2024, následne tvrdiť, že uznesenie prevzala až dňa 2.7.2024 a následne od toho dňa jej začala plynúť nanovo lehota na odstránenie vád, čo je nesprávnym skutkovým záverom (bod 16. a 11. odôvodnenia rozsudku).
31. Procesný postup súdu prvej inštancie je zaťažený tak závažnými pochybeniami, že je zmätočný a nezákonný. Žalobkyňa nepreukázala existenciu dohody spoluvlastníkov o inom vzniku nárokov z predkupného práva. Preto bola oprávnená nárok z porušeného predkupného práva uplatňovať iba v rozsahu, v akom jej predkupné právo patrilo a v prevyšujúcej časti jej nárok z predkupného práva nikdy neexistoval, preto nemohol byť porušený a nemohla mu byť priznaná ani súdna ochrana.
32. Navrhol rozsudok zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie, aby súdne konanie pred prvoinštančným súdom prebehlo zákonným spôsobom. Zároveň napadol aj výrok o trovách konania.
33. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala, že žalovaný používa rovnakú argumentáciu ako použil pred nariadením pojednávania, na ktorej zotrval aj na hlavnom pojednávaní. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne a postup súdu nevykazuje procesné vady. Súd prvej inštancie jasne a výstižne argumentuje a dáva žalovanému odpovede na to, že jeho postup bol zákonný. To, že nesúhlasí s procesným postupom súdu, to neznamená, že tento trpí vadami. V otázke nesprávneho právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom, prvoinštančný súd sa precízne vyporiadal s argumentáciou prezentovanou žalovaným, hlavne s dôrazom na to, že v čase, kedy si žalobkyňa uplatnila nárok z porušenia predkupného práva boli spoluvlastníkmi iba sporové strany, rovnako poukazovala na fakt, že žalobkyňa nemala povinnosť pri každom prevode uplatňovať svoje nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva a bolo na jej rozhodnutí, v ktorom momente uplatní svoje nároky. Preto argumentáciu žalovaného považuje za absurdnú. Žalovaný takýmto spôsobom chce navodiť situáciu, že žalobkyni nikdy nepatril nárok v rozsahu, v akom ho žalovala, a preto jeho argumentáciu považuje bez logického základu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
34. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojej argumentácii a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
35. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, oboznámil sa s celým spisovým materiálom, listinným materiálom nachádzajúcim sa v spise a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
36. Niet pochýb, že predmetnou žalobou podanou na príslušný súd dňa 17.5.2024 sa žalobkyňa domáhala určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žalobou vymedzila (aj keď stručný), dôvod podania predmetnej žaloby, uviedla čoho sa domáha, vo vzťahu ku ktorým parcelám zapísaným na akom liste vlastníctva a aj uviedla, že sa tohto práva domáha voči prevodcom, ktorého označila v tejto žalobe. Právne poukázala na § 140 Občianskeho zákonníka a uviedla, že bolo porušené jej predkupné právo, preto žiada o vyslovenie relatívnej neplatnosti uvedených kúpnych zmlúv.
37. Odvolací súd sa nestotožnil následne s procesným postupom súdu, v zmysle ktorého prvoinštančný súd považoval za nutné vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád podania tak, ako to špecifikoval vo svojom uznesení. Je názoru, že všetky skutočnosti, na ktoré upozorňoval žalobkyňu, boli v tejto žalobe uvedené. Prvoinštančný súd sa mal vyporiadať s prípadnými nedostatkami tejto žaloby na konaní samotnom a zabezpečiť, aby v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1 CSP, ak by mu aj nebolo jasné, čoho sa predmetnou žalobou domáha, postupovať v zmysle zákonných intencií uvedených v ustanovení § 129 ods. 1 CSP, pretože len v tomto ustanovení je stanovený procesný postup odstraňovania vád podania a v ustanovení § 128 CSP. Z nich bezpochyby vyplýva, že podania adresované súdom musia spĺňať všeobecné náležitosti uvedené v ustanovení § 127 CSP, v ktorom sú uvedené, ktoré konkrétne skutočnosti je potrebné v každom podaní uviesť, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a samozrejme podpis, ak nejde o podanie, ktoré nevyžaduje osobitné náležitosti (§ 127 ods. 1 CSP). Sám zákonodarca a právna teória poukazujú, že tieto náležitosti je potrebné v podaní uviesť spôsobom, aby z obsahu podania vyplývali, prípadne ich bolo možné z textu podania vyvodiť. Nie je totiž dôvod, aby súd toho, kto podanie urobil, nútil k odstraňovaniu formálnych nedostatkov, podstatný je obsah podania tak, ako predpokladá aj ustanovenie § 124 CSP, v zmysle ktorého každé podanie sa posudzuje podľa obsahu, pričom nie je rozhodujúce ako je podanie nazvané, ale čo sa ním sleduje.
38. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia napriek tomu, že vo svojich vyjadreniach žalovaný na tieto skutočnosti upozorňoval, v odôvodnení rozhodnutia tento procesný postup zrozumiteľne nezdôvodnil a odvolací súd ho považoval za nepreskúmateľný o to viac, keď v uznesení zo dňa 29.5.2024 uložil žalobkyni a vyzval ju (v rozpore so stanovenou zákonom lehotou) na doplnenie (podľa názoru odvolacieho súdu) o náležitosti, ktoré boli dostatočne uvedené v obsahu žaloby. Následne predmetné uznesenie doručoval žalobkyni, s ktorým boli spojené ďalšie nedostatky v jeho postupe súvisiace s tým, či predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené alebo nie. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné uznesenie bolo žalobkyni doručené, táto si zásielku v odbernej lehote nevyzdvihla a súdu bola vrátená 26.6.2024. Ako sa súd vyporiadal s behom plynutia lehoty stanovenej žalobkyni, ktorú stanovil (15 dní od doručenia zásielky) sa odvolací súd nedozvedel, keď nezrozumiteľným postupom rátal plynutie lehoty žalobkyni od osobného prevzatia na súde 2.7.2024, pričom ustanovenie zákona uvedené v § 111 ods. 3 CSP predpokladá pravidlo v tom, že písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
39. Odôvodnenie prvoinštančného súdu v napadnutom rozhodnutí v jeho bodoch 11. až 16. je v tomto smere zmätočné, keď v bode 11. na jednej strane poukazuje, že od vrátenia zásielky na súd (nevyzdvihnutou), t.j. od 27.6.2024 plynula žalobkyni 15-dňová lehota na odstránenie vád podania, lehota, ktorá skončila 11.7.2024 a následne žalobkyňa mala prevziať aj osobne zásielku na súde 2.7.2024 a od tohto momentu jej mala plynúť ďalšia lehota, počas ktorej žalobkyňa doručila podanie o prevzatí právneho zastúpenia a opäť žiadala o predĺženie lehoty. V bode 16. naopak poukazuje na to, že v rámci plynutia 15-dňovej lehoty na opravu odo dňa vrátenia neprevzatej zásielky, splnomocnila na zastupovanie v konaní právneho zástupcu a žiadala o predĺženie lehoty. Aký bol dôvod rátať 15-dňovú lehotu na odstránenie vád na opravu aj od osobného prevzatia 2.7.2024 jasne nevysvetlil.
40. V tomto smere potom ide o zmätočné odôvodnenia súdu v kontexte vyhláseného rozhodnutia, súvisiace najmä s procesným postupom súdu a zodpovedaním základnej otázky, či žaloba bola úplná alebo nie a či súd mohol o takto podanej žalobe zo dňa 17.5.2024 konať alebo nie.
41. Ak napriek niektorým skutočnostiam uvádzaným v žalobe, boli niektoré náležitosti pre súd nejasné, bolo nutné primárnu pozornosť sústrediť na to, čoho sa žalobkyňa domáha, a to relatívnej neplatnosti právneho úkonu a že predmetným uznesením ju vyzýva na odstránenie vád žaloby, nie na zmenu žaloby. Doplnenie a zmena žaloby sú úplne iné procesné inštitúty Civilného sporového poriadku, ktoré majú svoju oporu v príslušných ustanoveniach CSP.
42. Prvoinštančným súdom zostala bez akýchkoľvek pozorností nevysvetlená a nepovšimnutá tá skutočnosť, že predmetným uznesením vyzýval žalobkyňu na opravu vád žaloby a žalobkyňa (aj po nezrozumiteľnom predlžení lehoty) 12.8.2024 elektronicky doručenú aj s pripojenými listami vlastníctva (č.l. 18 až 27), predkladá „opravu návrhu a jeho doplnenie“ s prílohami (č.l. 18). Odvolací súd nemá pochybnosť, že takáto oprava predložená žalobkyňou na č.l. 19 spisu označená ako „Žaloba o nahradenie prejavu vôle s prísl. – odstránenie vád neúplného návrhu“, nie je opravou návrhu, ale je zmenenou žalobou, opäť bez podstatných náležitostí, a to uvedenia kúpnej ceny navrhovaného prevádzaného podielu. Akú pozornosť prvoinštančný súd v rámci svojho procesného postupu - tejto skutočnosti venoval, sa odvolací súd nedozvedel.
43. Iné právne dôsledky má totiž žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu a žaloba o nahradenie prejavu vôle s návrhom zmluvy na prevod spoluvlastníckeho podielu.
44. Odvolaciemu súdu sú zrejmé ustanovenia § 140 a § 141 CSP, z ktorého vyplýva, že ak zmena žaloby nastane pri jej doručení žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby, okrem prípadov, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2 CSP. Je však potrebné podotknúť, že pri odstraňovaní vád žaloby podľa § 129 CSP, je potrebné citlivo posudzovať a rozlišovať, kedy ide o odstraňovanie vád a kedy ide o zmenu žaloby. Prvoinštančný súd jasne deklaratórnym spôsobom uviedol, že žiada o odstránenie vád žaloby. Cieľom takéhoto odstraňovania je dosiahnuť úplné podanie, pričom v ustanovení § 127 ods. 1 CSP zákonodarca uvádza, že v podaní sa okrem iného uvedie, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie, či žalobný návrh. Ak nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ňou sleduje alebo ide o neúplnú, nezrozumiteľnú žalobu, vyzve toho, kto ju podal, aby ju doplnil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní (§ 129 ods. 1 CSP). Odstraňovanie takýchto vád sa týka takej žaloby, z ktorej sa nevie zistiť čoho sa týka, čo sa ňou sleduje, teda nie je jasné, čo žalobca žiada. Jednoznačnosť, určitosť a zrozumiteľnosť má význam pre určenie predmetu konania, pretože súd v sporovom konaní je viazaný žalobným návrhom (§ 216 CSP) a súd musí presne vedieť o čom má konať a rozhodnúť. Súd je v sporovom konaní viazaný vždy žalobným návrhom, ale treba odlišovať aj takú zmenu vo formulácii výroku súdu, ktorú môže súd použiť sám.
45. Odvolací súd je názoru, že aj keď k zmene žaloby došlo pred jej doručením žalovanému, táto skutočnosť nemala ostať bez povšimnutia.
46. Prvoinštančný súd mal svojím konaním zabezpečiť taký procesný postup, aby predmetná žaloba sa v rámci hospodárnosti a efektívnosti konania čo najrýchlejším spôsobom dostala do dispozícii druhej strane, keďže ide o sporové konanie, aby bolo dané zadosťučinenie princípu rovnosti strán sporu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že účastníci sú oprávnení vykonávať v sporovom konaní nielen procesné úkony, ale aj hmotnoprávne úkony, pretože aj v zmysle ustanovenia § 128 CSP pri procesnom postupe súdu týkajúceho sa odstraňovania vád podania platí, že ak sa vada na základe výzvy súdu odstráni, predmetné podanie sa považuje za podanie, ktoré bolo bez vád od počiatku, t.j. odo dňa, kedy bolo podané súdu. Zákonodarca v ustanovení § 128 ods. 3 CSP poukazuje na tú skutočnosť, že ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka, čo sa ním sleduje, na také podanie súd neprihliadne.
47. Ako sa so všetkými skutočnosťami stanovenými zákonodarcom v procesnom postupe súdu pri všetkých náležitostiach písomného podania označeného ako žaloba, odstraňovania vád podania, výzvy súdu na odstraňovanie vád podania, súd vyporiadal, nevysvetlil a dôvodne svojím postupom vzbudil pochybnosti na strane žalovaného, že môže dochádzať k porušeniu princípu rovnosti strán v spore, ale aj porušeniu zásady, že práva patria bdelým a porušenie zásady kontradiktórnosti konania.
48. Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho procesného postupu súdu je dôvodná a je dôvodné považovať rozhodnutie prvoinštančného súdu za zmätočné vo svojom procesnom postupe nemajúce oporu v príslušných zákonných ustanoveniach CSP.
49. Odvolací súd však považoval napadnuté rozhodnutie za nesprávne aj v otázke právneho posudzovania veci. Ak prvoinštančný súd po výzve ním uloženej na opravu žaloby sa zaoberal bez ďalšieho žalobou o nahradenie prejavu vôle na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu, je nesporné, že sa začal zaoberať právnym nárokom žalobcu, ktorý vyplýva z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nehodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
50. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou prvoinštančného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v tejto právnej otázke a jeho právneho záveru s tým odkazom, že v danom prípade ide o odlišné skutkové okolnosti už v posudzovaných prípadoch NS SR, že k danému prevodu spoluvlastníckych podielov došlo v období pred podaním žaloby a žaloba bola podaná až 17.5.2024, že jediným dotknutým spoluvlastníkom, ktorému vznikli nároky z porušenia predkupného práva bola na rozdiel od tých prípadov posudzovaných Najvyšším súdom SR len žalobkyňa a tá nemala s kým uzavrieť dohodu a že z tohto dôvodu bola oprávnená sa domáhať celého spoluvlastníckeho podielu.
51. Aj odvolací súd sa oboznámil s jednotlivými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré sú zdokumentované v napadnutom rozhodnutí prvoinštančného súdu a dáva do pozornosti tú skutočnosť, že zákonodarca jasne vymedzuje už v gramatickom znení ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné práva, ibaže ide o prevod blízkej osoby. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
52. Tento text normy uvedený v ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka bol posudzovaný aj v aplikačnej praxi súdov NS SR sp.zn. 2Cdo/91/2008, sp.zn. 6Cdo/83/2021, ale aj sp.zn. 7MCdo/1/2013, v rámci čoho boli prijaté odlišné právne závery. Za účelom zjednotenia najvyšší súd podrobil tieto rozhodnutia dovolaciemu prieskumu v rámci podaného dovolania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 11Co/30/2022, o ktorom rozhodoval senát Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 6Cdo/83/2021. Najvyšší súd v tomto senáte dospel k záveru, že za správny treba považovať názor prezentovaný v rozhodnutiach sp.zn. 2Cdo/91/2018 a sp.zn. 8Cdo/124/2018. Výsledkom rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorý podrobil dovolaciemu prieskumu podané dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý žalobu zamietol a považoval dovolanie za nedôvodné, bolo prijatie právnej vety v zmysle rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR v znení „ak do času rozhodovania súdu o žalobe na nahradenie prejavu vôle nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, spoluvlastník, ktorý si uplatnil predkupné právo, má právo odkúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel iba pomerne, teda len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.“ (Zbierka stanovísk NS SR č. 3/2025).
53. Táto právna veta vychádza z rovnakého posudzovania situácie Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp.zn. 11Co/30/2020 v rámci odvolacieho konania v situácii ak prevádzané nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, nie iba v spoluvlastníctve žalobcu, žalovanej, a nikto si zo spoluvlastníkov nároky z porušenia predkupného práva voči žalovanej neuplatnil a rovnako medzi spoluvlastníkmi nebola dohoda o vyporiadanie predkupného práva uzatvorená, čo znamenalo, že žalobca bol oprávnený požadovať nahradenie prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy iba v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu žalovanej pripadajúcej na jej spoluvlastnícky podiel (teda nie v rozsahu celého podielu). (viď rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom z 15.10.2019, č.k. 19C/9/019).
54. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalovaného v otázke nesprávneho posúdenia považoval za dôvodnú a právny záver súdu prvej inštancie za nesprávny.
55. Vnímajúc aj rešpektovanie Článku 2 CSP princípu právnej istoty, ochrana či už ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá, účinná, musí byť naplnený princíp právnej istoty, v ktorom každý legitímne môže očakávať, že spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak jej niet, že bude rozhodnutý spravodlivo, že strany sporu musia mať zabezpečenú rovnosť v sporovom súdnom konaní, z ktorého sa pretavuje aj princíp rovnosti zbraní judikovaný v rozhodnutiach ESĽP ako rovnaká miera možnosti uplatňovania prostriedkov procesného úkonu, ale aj procesnej obrany v medziach stanovených Civilným sporovým poriadkom, ktorý sa dopĺňa s princípom kontradiktórnosti konania (Článok 9 CSP) v tom zmysle, že sporovej strane má byť zásadne umožnené reagovať na realizáciu všetkých procesných oprávnení protistrany v záujme zabezpečenia neodôvodnenej procesnej výhody jednej zo sporových strán.
56. Odvolací súd postup prvoinštančného súdu považoval za vybočujúci z uvedených princípov Civilného sporového poriadku.
57. Keďže záver prvoinštančného súdu je procesne nesprávny, predčasný, v novom konaní bude potrebné nanovo sa vyporiadať so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na povahu uplatňovaného nároku a tieto vyhodnotiť z hľadiska právnych záverov prijatých ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a vo veci nanovo rozhodnúť.
58. Na základe uvedených zistení odvolací súd žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie považoval za dôvodné, preto napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o trovách konania účastníkov.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).