Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoZm/4/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovaným: 1/ U. L., A.. XX. U.H. XXXX, W. O. Q. XXX, XXX XX O. Q., 2/ U. L., A.. XX. X. XXXX, W. O. Q. XXX, XXX XX O. Q., 3/ U. W., A.. XX. U.na XXXX, W. Ž. XX, XXX XX Ž., žalovaný 3/ zastúpený: Podhorský & Partners, s. r. o., Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 4.419,84 eur s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -328 zo dňa 17. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -328 zo dňa 17. februára 2022 v napadnutej časti I. a III. výroku zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) I. výrokom rozhodol, že žalovaný 1/, 2/, a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.713,47 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.713,47 eur od 21. apríla 2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,71 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. III. výrokom žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,46 %. Rozhodol tak s poukazom na čl. I , čl. III , čl. I , čl. I , čl. III , čl. I , čl. I , čl. I a , čl. I , čl. I zákon zmenkový a šekový (ďalej len „“), , , , , , , (ďalej len „“), , , , o spotrebiteľských úveroch, , Z. z o ochrane spotrebiteľa, , a 4, a , (ďalej len „“), , o ochrane spotrebiteľa, nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 22. septembra 2015 sa žalobca domáhal, aby súd žalovaných 1/ - 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 4.419,84 eur spolu so 6 % ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od 21. apríla 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 14,73 eur a na náhradu trov konania. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaný 1/ vystavil 5. mája 2005 v Kežmarku na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na zmenkovú sumu 133.152,- Sk, splatnú 20. apríla 2015 v Bratislave, Suché mýto 6. Per aval sa za zmenku zaručili zaplatiť žalovaný 2/ a 3/. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o dátume a mieste vystavenia, mieste plnenia, o vystaviteľovi zmenky, o ručiteľoch zmenky a o remitentovi. Údaj o dátume splatnosti a zmenkovej sume boli doplnené perom. Na rubovej strane zmenky sa nachádza indosament na rad žalobcu, s doložkou „sine obligo“. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Neplatnosť zmenky nespôsobuje ani skutočnosť, že je peňažná suma vyjadrená v mene, ktorá už v čase splatnosti zmenky nebola platnou menou. Zmenka bola vystavená do dňa zavedenia eura v Slovenskej republike, preto sa podľa prvej vety čl. III § 9a ods. 2 ZZŠ považuje za zmenku znejúcu na eurá a je splatná v eurách v prepočte podľa konverzného kurzu (30,126 Sk/euro). Prvopisom zmenky s nepretržitým radom indosamentov (čl. I § 16 ods. 1 ZZŠ) žalobca preukázal, že je riadnym majiteľom zmenky a má podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Vychádzajúc len z abstraktného charakteru zmenky, by preto bolo možné považovať uplatnený nárok za preukázaný. V rozsahu povinností, ktoré pre súd vyplývajú z čl. III § 3a ZZŠ, v znení platnom od 23. decembra 2015, súd predovšetkým skúmal, či zaviazanosť žalovaných zo zmenky nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca, je zrejmé, že kauzálnym vzťahom zmenky bola v tomto prípade Zmluva o splátkovom úvere č. 0492587134 z 5. mája 2005, ktorú žalovaní ako dlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru vo výške 100.000,- Sk. Dlžníci sa zmluvou zaviazali splatiť veriteľovi úver spolu s úrokom 11,10 % ročne v 119 mesačných splátkach po 1.457 Sk, splatných vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc 20. júnom 2007 do 20. apríla 2017, a platiť poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne. V záhlaví zmluvy sa uvádza, že je uzatvorená podľa až 507 . Súčasne sa zmluvné strany v čl. V. ods. 4 zmluvy dohodli, že sa ich právne vzťahy budú podľa spravovať podľa príslušných ustanovení . Súd konštatoval, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanými uzavrel zmluvu o úvere, zabezpečenú zmenkou, v rámci svojho podnikania poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by bol úver určený na výkon ich zamestnania, povolania alebo podnikania. Preto bez ohľadu na to, že bola zmluva o splátkovom úvere uzavretá podľa , jej spotrebiteľský charakter je nesporný. Zároveň sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase uzavretia zmluvy vzťahoval o spotrebiteľských úveroch ako osobitný predpis. Zmluva o úvere obsahuje podstatné náležitosti, predpísané v znení platnom ku dňu jej uzavretia, takže ju treba považovať za platnú. V čase uzavretia zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch (ani iná všeobecne záväzná právna norma) nezakazoval použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Čiastočné obmedzenie platilo pre spotrebiteľské úvery až od 1. januára 2008 a zabezpečenie zmenkou úplne vylúčil s účinnosťou od 1. januára 2011. Zmenkový prejav teda nie je neplatný ani podľa čl. III ZZŠ. S prihliadnutím na spotrebiteľský charakter kauzálneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje, považoval súd tento spor za spotrebiteľský a aplikoval odlišné procesné postupy, stanovené v zákone na ochranu slabšej strany sporu. Za nesporné súd považoval, že zmenka bola vystavená vedome neúplná a chýbajúce údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti doplnil žalobca na základe Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve z 5. mája 2005. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stáva riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Zmenkou boli zabezpečené iba pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej, a to istina 100.000,- Sk, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou. Právo vyplniť chýbajúce údaje mal majiteľ zmenky aj v prípade, ak dlžníci neuhradili veriteľovi riadne a včas jeho splatnú pohľadávku v lehote písomne ním určenej vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky; zmenkovú sumu mohol majiteľ vyplniť vo výške pohľadávky ku dňu určenému ako deň splatnosti pohľadávky v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky (čl. II. ods. 3 a čl. III. ods. 1 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve). Ako dátum splatnosti mohol majiteľ vyplniť deň, ktorým bude najskôr 7. deň po dni vyplnenia blankozmenky, ale nie skôr ako 10. deň odo dňa, kedy sa dlžníci dostanú do omeškania so splatením splatnej pohľadávky alebo časti pohľadávky (čl. II. ods. 4 a čl. III. ods. 1 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve). Žalovaný 3/ v priebehu konania argumentoval potrebou aplikácie a o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že blankozmenka bola vyplnená po 1. máji 2014, s poukazom na to, že rozhodným faktorom je okamih vzniku a uplatnenia zmenkového nároku - vyplnenie blankozmenky. V tomto smere súd primárne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2019, sp. zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 66/2020, v zmysle ktorého: „Pre okamih vzniku záväzku zmenkového dlžníka (vystaviteľa vlastnej zmenky, akceptanta cudzej zmenky, resp. avalistu) zo zmenky vystavenej pôvodne ako blankozmenka je irelevantný okamih (dátum) doplnenia chýbajúcich údajov do blankozmenky, prípadne dátum splatnosti zmenkovej sumy. Dlžník, ktorý sa podpísal na blankozmenku pred doplnením posledného chýbajúceho údaju, sa stáva vyplnením zmenky zmenkovým dlžníkom s účinkami ‚ex tunc' odo dňa vystavenia blankozmenky.“ Z uvedeného rozhodnutia vyplýva jednoznačný záver, aplikovateľný aj na prejednávaný spor, že okamihom vzniku zmenkovej pohľadávky je deň vystavenia blankozmenky za predpokladu, že dôjde k doplneniu chýbajúcich údajov na blankozmenke, čím sa blankozmenka stáva riadnou zmenkou s účinkami ex tunc (práve ku dňu jej vystavenia). Tento záver rovnako vyplýva aj z judikatúry českých súdov (pozri napr. uznesenie Vrchného súdu v Prahe z 26. mája 2015, sp. zn. ), ako aj z právnej teórie (pozri Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 65, alebo Kovařík, Z., Zákon směnečný a šekový. Komentář, 6., dopl. vydání. Praha: C.H. Beck, 2014, s. 60). Záväzok zmenkového dlžníka teda nevzniká až momentom vyplnenia blankozmenky, ako tvrdí žalovaný 3/. Vzhľadom na to, že v zmysle o ochrane spotrebiteľa sa nároky vzniknuté pred 1. májom 2014 posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014, a že nárok uplatnený v tomto spore vznikol 5. mája 2005, je aplikácia o ochrane spotrebiteľa v prejednávanom spore vylúčená. Odhliadnuc od uvedeného, pripustením opačného výkladu (akceptáciou spätného pôsobenia dotknutej právnej normy aj na právny vzťah vzniknutý pred jej účinnosťou) by došlo k neprípustnému zásahu do princípu právnej istoty, ako aj do princípu legitímnych očakávaní dotknutých subjektov práva. Žalovaní ďalej namietali, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Zároveň podľa nich z textu čl. II ods. 3 a 4 tejto zmluvy nevyplýva aká suma má byť vyplnená, resp. spôsob akým sa má určiť. Súd uviedol, že náležitosti, ktoré má dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke obsahovať, zákon nepredpisuje. Vzhľadom na zabezpečovací charakter blankozmenky však bude nevyhnutné, aby v dohode o vyplňovacom práve bol vymedzený kauzálny zmluvný vzťah, ktorému sa poskytuje zabezpečenie, aby boli určené podmienky vyplnenia, t.j. bezprostredný dôvod, ktorý majiteľa blankozmenky oprávňuje doplniť chýbajúce údaje, a aby bol dojednaný rozsah vyplnenia a spôsob, akým majú byť doplňované údaje stanovené. Súčasná rozhodovacia prax súdov vychádza zo skutočnosti, že absolútna určitosť spôsobu stanovenia výšky zmenkovej sumy v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke v podstate neprichádza do úvahy. Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené podmienky na vyplnenie zmenky, t.j. nedá sa predvídať, aká bude výška zabezpečovanej pohľadávky, ani určiť spôsob jej výpočtu. Zabezpečený zmluvný záväzok sa postupom času vyvíja (znižuje sa čiastočným plnením, môže sa zvýšiť alebo zmeniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných povinností a pod.). Za určitú preto treba považovať aj takú dohodu, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou zabezpečovanej pohľadávky. Podľa názoru súdu zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko neprijateľné môže byť len jej konkrétne ustanovenie, prípadne viaceré ustanovenia. Tak ako už súd uviedol, použitie zmenky na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere bolo v čase podpisu zmluvy a vystavenia zmenky zákonom dovolené, a preto zmluva ako celok nemôže byť neprijateľná. Pokiaľ ide o čl. II ods. 3 a 4 zmluvy, tento je podľa názoru súdu dostatočne určitý, žalobca resp. jeho právny predchodca bol podľa neho oprávnený do blankozmenky doplniť sumu uvedenú v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ by vyplnil do blankozmenky inú sumu ako v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, jednalo by sa o excesné vyplnenie zmenky, zmenka by sa neplatnou nestala, len v rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie prekročené, dlžníkov nezaväzuje. Navyše, prípadná neplatnosť zmluvy oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky, vzhľadom na abstraktný charakter zmenky, nemá na platnosť zmenky samotnej žiaden vplyv, iba dlžníkovi umožňuje brániť sa proti povinnosti zmenku zaplatiť námietkou podľa čl. I. ZZŠ. Súd konštatoval, že žalobca bol v súlade so zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve oprávnený do blankozmenky doplniť ako zmenkovú sumu, sumu určenú právnym predchodcom žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Žalobca blankozmenku v údaji o zmenkovej sume vyplnil vo výške 133.152,- Sk (4.419,84 eur) a ako dátum splatnosti zmenky vyplnil 20. apríl 2015. Žalobca blankozmenku v údaji o zmenkovej sume vyplnil v rozpore s udeleným oprávnením. Právny predchodca žalobcu v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 492587134 určil výšku svojej pohľadávky k 2. septembru 2013 v sume 3.486,92 eur, a zároveň vyzval žalovaných na splatenie celej pohľadávky spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Jedine túto čiastku bol žalobca oprávnený do blankozmenky doplniť ako zmenkovú sumu. Doplnením vyššej sumy sa však zmenka neplatnou nestala, len v rozsahu, v ktorom bolo oprávnenie prekročené, a preto žalovaných nezaväzuje. Súd z listinných dôkazov zistil, že úver, ktorý veriteľ žalovaným poskytol 5. mája 2005, mal byť spolu s úrokom splatený v 119 mesačných splátkach po 48,36 eur (1.457,- Sk) v období od 20. apríla 2005 do 20. apríla 2015. Žalobca v konaní predložil dôkaz, že pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 2. septembru 2013, čím žalovaní prišli o výhodu splátok. Žalobca v zmenke doplnil dátum splatnosti 20. apríl 2015, ku ktorému dňu už boli vzhľadom na účinné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru všetky splátky úveru splatné, ale časť neuhradených splátok, ktoré sa stali splatné do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru už bola premlčaná. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Aj takáto zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že majiteľ právo preukazuje len prvopisom zmenky a na jej základe sa uplatnené právo považuje za nesporné. Zabezpečením úveru zmenkou sa teda výrazne posilnila vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky na úkor spotrebiteľa. Rovnako sa právo veriteľa posilnilo aj tým, že oprávnenie, udelené mu v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke, nie je časovo obmedzené. Nič preto žalobcovi nebránilo, aby do zmenkovej sumy zahrnul aj tú časť kauzálnej pohľadávky, ktorá už v čase uplatnenia vyplňovacieho oprávnenia bola premlčaná. Využitím blankozmenky teda žalobca v neprospech spotrebiteľa de facto predĺžil premlčaciu dobu, keďže zmenkové nároky sa v zmysle čl. I. § 70 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 ZZŠ proti žalovanému ako vystaviteľovi vlastnej zmenky premlčujú v troch rokoch odo dňa splatnosti zmenky. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke sa napriek absencii lehoty, dokedy najneskôr je možné vyplňovacie právo uplatniť, nestala neplatnou, i keď tým bol dlžník zbavený možnosti úspešne sa brániť námietkou premlčania kauzálnej pohľadávky. Súd uviedol, že nárok zo zmenky síce nie je premlčaný, ale v zmenkovej sume je zahnutá pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola ku dňu začatia konania už čiastočne premlčaná. Napriek abstraktnému charakteru zmenky je v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek potrebné na zmenkovú a kauzálnu pohľadávku hľadieť ako na jeden celok, inak by ochrana spotrebiteľa nebola účinná. Len samotná skutočnosť, že spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystavil zmenku, predsa nemôže viesť k zhoršeniu jeho postavenia a spotrebiteľ nemôže byť iba z tohto dôvodu na svojich právach ukrátený. Nárok na zaplatenie zmenky súd z týchto dôvodov považoval za oprávnený len v zmenkovej sume, ktorá sa rovná tým splátkam úveru, ktoré ku dňu začatia konania ešte premlčané neboli. Ide o splátky, ktoré sa podľa úverovej zmluvy stali zročnými v období od 20. októbra 2012 do 20. apríla 2015, čo je spolu 1.499,16 eur. Zároveň súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 8 % od splatnosti jednotlivých splátok do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru celej zosplatnenej sumy do splatnosti zmenky, tak ako si ich vyčíslil žalobca v celkovej výške 214,31 eur, nakoľko tento nárok je v súlade s zmysle a nariadenia vlády č. v platnom znení a žalovaní ho nerozporovali. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku z úveru vo výške 11,10 %, tento súd nepovažoval za dôvodný, keďže zmluvný úrok z úveru je podľa zmluvy o úvere už zahrnutý v každej splátke úveru, a jeho priznaním by došlo dvojitému úročeniu úveru. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že časť zmenkovej sumy 1.713,47 eur, má pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, ani že by žalobca v tejto časti oprávnenie vyplniť blankozmenku vykonal spôsobom, ktorým by spotrebiteľov na ich právach ukrátil a nepostupoval v súlade s K uplatneniu zmenky došlo z dôvodu porušenia povinnosti dlžníkov riadne a včas splácať úver. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil k 2. septembru 2013 mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaným vznikla povinnosť celý neuhradený dlh zaplatiť jednorazovo. Žalovaní 2/ a 3/ sú ako zmenkoví ručitelia podľa čl. I. ZZŠ zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa zaručili. Podpísaním zmenky per aval sa stali samostatnými dlžníkmi a aj oni majú povinnosť zmenku zaplatiť. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. zákona ZZŠ sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná a žalovaných preto zaviazal, aby žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 1.713,47 eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 1.713,47 eur od 21. apríla 2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,71 eur. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyhovením žaloby v časti 1.713,47 eur bol žalobca z procesného hľadiska úspešný v rozsahu 38,77 % a neúspešný v rozsahu 61,23 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaných v rozsahu 22,46 % (61,23 % - 38,77 %), preto súd žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,46 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 3/. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal, že súd nesprávne posúdil možnosť zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, nakoľko s účinnosťou odo dňa 01.05.2014 pre oblasť zabezpečenia nárokov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv platí podľa v spojení s úprava, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou, pričom ustanoveniami sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014. Opodstatnenosť skúmania aplikácie vyplýva aj z dôvodovej správy k Uviedol, že v danom prípade sa zmenka, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok, stala právne perfektnou, a teda uplatniteľnou v súdnom konaní až po 01.05.2014, t.j. v čase účinnosti , ktorý vylučuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zmenky. Žalovaný 3/ mal za to, že súd rozhodol v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa, keď žalobcovi priznal hoci len čiastočný nárok na zaplatenie peňažnej sumy titulom zmenky, ktorá v čase vyplnenia údajov o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti zmenky už nebola spôsobilým zabezpečovacím prostriedkom uspokojenia vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0492587134, nakoľko zmenkový nárok vznikol v čase účinnosti , ktorý takúto formu uspokojenia vo vzťahu k pohľadávke vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy nepripúšťal. Súd sa nezaoberal otázkou, ku ktorému momentu vzniká nárok zo zmenky - či v čase, kedy mohla byť zmenka uplatnená na súde alebo až samotným vystavením blankozmenky. Žalovaný 3/ mal za to, že do času, kedy je zmenka žalovateľná na súde ide len o právo a nie nárok na zmenkové plnenie. Podľa názoru žalovaného 3/ až vyplnením blankozmenky je možné uplatniť zmenku na súde, a preto nárok vyplývajúci zo zmenky vzniká až vyplnením zmenky a súčasne splatnosťou zmenkovej sumy. Ak sa nemohol žalobca v zmysle predloženej zmenky domôcť nároku na súde pred 01.05.2014, ide o zmenku, ktorej nároky vznikli až po 01.05.2014. V danom prípade blankozmenka neobsahovala údaj o peňažnej sume ako ani o termíne jej splatnosti. Absencia predmetných náležitostí nezakladá remitentovi nárok, ktorý by bol vymáhateľný na súde, nakoľko bez určenia podstatných náležitostí zmenky by nárok zo zmenky nemohol vzniknúť a súčasne by nebol nárok ani dostatočne určiteľný. Vyplnením chýbajúcich náležitostí blankozmenky dochádza k jej transformácii na zmenku, ktorá je právne perfektným skriptúrnym aktom. Namietal, že súd sa nezaoberal ani okamihom vzniku zmenkového nároku, ale zaoberal sa len otázkou vzniku záväzku titulom vyplnenej blankozmenky. Žalovaný 3/ mal za to, že súdy majú posudzovať nielen spotrebiteľskú zmluvu, ale aj všetky dokumenty a záväzkové vzťahy s ňou súvisiace. Z uvedeného dôvodu mal súd posudzovať zákonnosť uplatneného nároku v súlade nielen so zákonom o spotrebiteľských úveroch, ale i s odkazom na , a teda sa mal zaoberať okamihom vzniku zmenkového nároku v kontexte platnej a účinnej právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa. Súd pri aplikácii právnych noriem neprihliadal na znenie , pričom neskúmal a ani sa nevysporiadal s tým, či v danom prípade boli dodržané všetky právne predpisy na ochranu spotrebiteľa v kontexte uplatneného zmenkového nároku. Ak žalobca uplatnil voči žalovaným práva zo zmenky za právneho stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového nároku žalobou, takémuto výkonu práva nemožno v súdnom konaní poskytnúť ochranu, pretože okrem rozporu so zákonom je takýto výkon práva v rozpore i s dobrými mravmi. S odkazom na mal súd konkrétny rámec, v rámci ktorého mohol a mal posudzovať súlad žalobou uplatneného nároku so zákonom ako i s dobrými mravmi. Trval na tom, že Dohoda o vyplňovanom práve je v časti čl. II. odsek 4. Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 05.05.2005 neurčitá, pretože toto ustanovenie je neurčité a je v rozpore s dobrými mravmi. Namietal vyplnenie údajov na zmenke vzhľadom na absenciu Dohody o vyplňovacom práve v časti platnosti zmenky. Z tohto dôvodu žalobca nemôže uplatniť zmenku, pretože táto je voči žalovanému 3/ neúčinná. Odvolateľ ďalej namietal, že spotrebiteľovi - žalovanému 3/ nie sú zachované všetky práva podľa o spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je v zmysle neprijateľnou podmienkou, a preto je ako taká neplatná, pretože remitent môže kedykoľvek po splatnosti zmenky, aj po uplynutí premlčacej doby, vyplniť zmenku v údajoch splatnosti a tým zhoršiť postavenie spotrebiteľa. Táto podmienka teda nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na . Ak je neplatná Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, neplatná je aj samotná zmenka. Poukázal aj na Rozhodnutie ESD č. C 419/2011 zo dňa 14.03.2013 (Česká sporiteľňa proti L. C.). Dodal, že dojednanie čl. v II. odsek 4. Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 05.05.2005 možno považovať za neplatné aj pre obchádzanie zákona ( ). V danom prípade vystavením zmenky právny predchodca žalobcu - remitent, nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou a nekonal poctivo, ak nestanovil do textu jemu pripravenej Dohody o vyplňovacom práve časový moment, dokedy je potrebné vyplniť údaj o splatnosti zmenkovej sumy, dôsledkom čoho boli porušené práva žalovaného, keďže dochádza k odnímaniu jeho práv ako spotrebiteľa zo spotrebiteľského úveru. Záverom odvolateľ namietal, že vydaním napadnutého rozsudku došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko je rozhodnutie v časti žalovaným 3/ uplatnených tvrdení arbitrárne. Mal za to, že konštatovanie súdu bolo obmedzené len na vysvetlenie okamihu vzniku záväzku zmenkového dlžníka, a nie zmenkového nároku, čo sú dva odlišné inštitúty. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 3/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celej časti zamietne a žalovaným 1/, 2/ a 3/ prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalovaného 3/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.04.2022. Mal za to, že žalovaný 3/ sa účelovo a zavádzajúco odvoláva iba na prvú vetu , účinného od 01.05.2014, resp. nesprávnym spôsobom vyhodnocuje dátum vzniku zmenkového nároku, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Žalobca uviedol, že si uplatňuje zmenkový nárok na zaplatenie zmenky, vystavenej v Kežmarku dňa 05. mája 2005 a k tomuto dňu vznikol i záväzok žalovaného 3/, resp. žalovaných, a preto je pre posúdenie žalobcovho nároku smerodajná právna úprava účinná ku dňu 05. mája 2005. Pretože nárok žalobcu z predmetnej zmenky vznikol dňa 05. mája 2005, aplikácia je na tento právny vzťah z dôvodu zákazu retroaktivity vylúčená. Podporne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2019, sp. zn. ako aj rozsudok Vrchního soudu v Prahe z 20. februára 2001, sp. zn. . Nesúhlasil s právnymi závermi žalovaného 3/, že vo vzťahu k aplikácii je rozhodujúci okamih vzniku a uplatnenia zmenkového nároku, pričom za tento moment považuje dátum vyplnenia, s odôvodnením, že pokiaľ sa žalobca nemohol v zmysle predloženej zmenky domôcť nároku na súde pred 01.05.2014, ide o zmenku, ktorej nároky vznikli až po 01.05.2014. Uvedené tvrdenie je v priamom rozpore s ďalším tvrdením žalovaného 3/, že transformácia blankozmenky nastane z právneho hľadiska s účinkami ex tunc. Žalobca ďalej poukázal aj na záver prijatý v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.04.2019, č.k. -206 ako aj závery prijaté občianskoprávnym kolégiom Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktoré bolo zverejnené v zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015. Pretože nárok žalobcu z predmetnej zmenky vznikol dňa 05.05.2005, aplikácia o ochrane spotrebiteľa je na tento právny vzťah, z dôvodu zákazu retroaktivity, vylúčená. Žalobca ďalej tvrdil, že dojednanie v čl. II. odsek 4 Zmluvy o vyplňovacom práve zo dňa 05.05.2005 sa neprieči žiadnemu zákonnému dojednaniu, nakoľko žalovanému 3/ zostávajú zachované všetky námietky vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke. Čo sa týka tvrdení žalovaného 3/ o údajnom neplatnom a neúplnom dovyplnení zmenky, tieto žalobca poprel. Uvedená zmenka bola blankozmenkou, a preto pri vystavení bola neúplná, čo je v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým. Žalobca tvrdil, že predmetná zmenka vystavená v Kežmarku dňa 05.05.2005 je zmenkou, nakoľko má zákonné náležitosti v zmysle ZZŠ. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.01.2015, sp. zn. . V súvislosti so zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve uviedol, že táto je platná, pričom obsah zmenkového vyplňovacieho oprávnenia v časti dátumu splatnosti zmenky je uvedený dostatočne určito. V prípade, ak by dokonca takéto dojednanie vôbec neexistovalo, ani táto skutočnosť by nespôsobovala neplatnosť zmenky. Vyplňovacie právo dáva majiteľovi blankozmenky možnosť, aby sám svojím vlastným konaním celkom nezávisle od dlžníkov (t.j. vystaviteľa blankozmenky a avalistov) premenil listinu, ktorá je zatiaľ len zárodkom zmenky, na zmenku dokonalú. Dohoda o vyplňovacom práve nemusí mať písomnú formu a často býva súčasťou inej zmluvy. Žalobca mal za to, že zmenka, na základe ktorej si uplatňuje svoj nárok v tomto konaní, bola vyplnená v súlade so zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve, pričom je vyplnená aj v súlade s obsahom a výškou zabezpečenej kauzálnej pohľadávky. Ak sa žalovaný 3/ odvoláva na o spotrebiteľských úveroch a tvrdí, že veriteľ si musí počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, pričom tvrdí, že jeho práva boli v rozpore s týmto ustanovením porušené, žalobca uvedené skutkové tvrdenie poprel, nakoľko žalovaný 3/ neuviedol, aké konkrétne práva a akým konaním veriteľa mali byť údajne porušené. Tvrdenia žalovaného 3/ na preukázanie údajného porušenia práv spotrebiteľa, že Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 05.05.2005 je neprijateľnou podmienkou v zmysle , považoval žalobca taktiež za bezpredmetné, nakoľko sa týka neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom dohoda o vyplnení blankozmenky nie je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca upozornil na abstraktnú povahu zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. . Uviedol, že nespochybňuje, že v zmysle § 17 ZZŠ je v konaní súd oprávnený skúmať aj okolnosti týkajúce sa kauzálneho vzťahu, avšak zmenka je naďalej listinou, ktorá má samostatný právny režim, a preto zmluva o vyplňovacom práve nie je spotrebiteľskou zmluvou. Zo zákona navyše vyplýva, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve nemusí mať ani len písomnú formu, preto je irelevantné obsah tejto zmluvy posudzovať podľa . Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ podaním doručeným súdu dňa 06.06.2022. Odmietol tvrdenia žalobcu o účelovom a zavádzajúcom odvolávaní sa na prvú vetu o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na rozhodný faktor, ktorým je okamih vzniku a uplatnenia zmenkového nároku. Mal za to, že práve žalobca je ten, kto argumentuje len vo vzťahu k okamihu vzniku nároku a čo sa týka uplatnenia nároku tvrdenia žalovaného 3/, toto žiadnym spôsobom nerozporuje. Odvolávajúc sa na tvrdenia v odvolaní, s poukazom na dôvodovú správu k , ktorým bolo do doplnené ustanovenie , kde zákonodarca sám uvádza, že sa týmto ustanovením zavádza princíp nepravej retroaktivity, považoval tvrdenie žalobcu o vylúčení zákazu retroaktivity za irelevantné. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. . Trval na tom, že až od vyplnenia blankozmenky sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmenky. Obsah zmluvy o vyplňovacom práve považoval za neurčitý, nezrozumiteľný a zmätočný. Zmluvu o vyplňovacom práve považoval za neplatnú z dôvodu, že majiteľovi umožňuje chýbajúci údaj v zmenke doplniť bez časového obmedzenia. Navyše údaje o dátume splatnosti boli do zmenky dopísané bez akéhokoľvek oprávnenia žalobcu, či jeho právneho predchodcu. Vyplnenie zmenky malo byť uskutočnené vystaviteľom. Absentuje tu dohoda o splatnosti zmenky. Zdôraznil, že zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše nejde o individuálne dojednanú podmienku. Dal do pozornosti, že v čl. I. bod 7 zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve je upravený súhlas avalistu - žalovaného 3/ s použitím blankozmenky remitentom - žalobcom, vystavenej v zmysle zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve na zabezpečenie pohľadávky z úveru, pričom takto upravený súhlas bol súčasťou formulárovej zmluvy a žalovaný 3/ ho nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Takto vyjadrený súhlas žalobcu je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách, a to z dôvodu, že táto nebola individuálne so žalovaným 3/ dojednaná, a tento nemohol jej obsah žiadnym spôsobom ovplyvniť. V čl. V bod 4 Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami , pričom takáto dohoda je absolútne neplatná v zmysle z dôvodu, že takouto dohodou sa žalobca snažil obísť ustanovenia , konkrétne o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 29.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 21.11.2012, ako aj rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo dňa 15.03.2012 vo veci C-453/10 Peroničová, Peroni/SOS financ, spol. s r. o.

5. K vyjadreniu žalovaného 3/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.07.2022. Uviedol, že v súvislosti s tvrdeniami žalovaného 3/ je zrejmé, že sám žalovaný 3/ nemá ustálený vlastný právny názor, keď tvrdí, že nárok zo zmenky vzniká až vyplnením zmenky a súčasne so splatnosťou zmenky, pričom vyplnenie zmenky a jej splatnosť sú dva separátne momenty - časové okamihy. Mal za to, že žalovaný 3/ nesprávnym spôsobom vykladá v spojení s o ochrane spotrebiteľa. Je nepochybné, že výrazom „nároky“ mieni nároky, ktoré vznikli zo spotrebiteľských zmlúv, nakoľko uvedené ustanovenie odkazuje na a nie nároky zo zmeniek. Ak by však žalobca prijal právny názor žalovaného 3/ ohľadom vzniku nároku dňom splatnosti, rozhodujúcim by bol dátum splatnosti nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (s poukazom na znenie a ) a nie dátum splatnosti zmenky, tak ako sa mylne domnieva žalovaný. V danom prípade nárok zo zmluvy o splátkovom úvere vznikol dňa 05.05.2005, t.j. uzavretím predmetného právneho vzťahu, počnúc ktorým boli úveroví dlžníci povinní splácať mesačné splátky spolu s úrokmi. Konečná splatnosť (ktorou dôvodí žalovaný 3/ vznik nároku) dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere nastala ku dňu 03.09.2013, t.j. pred 1. májom 2014. Pretože nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikol pred 01. májom 2014 s poukazom na nič nebránilo žalobcovi, respektíve jeho právnemu predchodcovi, aby si uplatnil nárok zo zmenky v súdnom konaní.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ podaním doručeným súdu dňa 06.09.2022. Trval na tom, že rozhodným faktorom nie je vznik, ale uplatnenie nároku, ku ktorému došlo po 01.05.2014, na základe čoho sa na tento právny vzťah aplikuje ustanovenie Vzhľadom na fakt, že až vyplnením zmenky sa stáva zmenka plnohodnotnou, stala sa uplatniteľnou v súdnom konaní až dňa 20.04.2015, t.j. v čase účinnosti , ktorý vylučuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zmenky. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2019, sp. zn. , na ktoré poukazuje žalobca, pojednáva o posúdení vzniku záväzku zmenkového dlžníka a nie o posúdení účinkov doplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v spojení s , preto toto rozhodnutie považoval žalovaný 3/ za irelevantné.

7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ je dôvodné.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd žalovaných 1/ až 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 4.419,84 eur spolu so 6 % ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od 21. apríla 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 14,73 eur a náhrady trov konania. Súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto I. výrokom rozsudku žalovaných 1/, 2, a 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.713,47 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.713,47 eur od 21. apríla 2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 5,71 eur, II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. výrokom žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,46 %. Žalovaný 3/ s uvedeným nesúhlasil a rozsudok napadol v časti I. a III. výroku odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. , a .

12. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný 1/ vystavil 5. mája 2005 v Kežmarku na rad Slovenskej sporiteľne, a.s. vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na zmenkovú sumu 133.152,- Sk, splatnú 20. apríla 2015 v Bratislave, Suché mýto 6. Per aval sa za zmenku zaručili zaplatiť žalovaný 2/ a 3/. Žalobca k svojmu vyjadreniu zo dňa 28.12.2017 priložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/ CE zo dňa 25.09.2014, ktorou bola zo strany postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu postúpená pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú zabezpečovala predmetná zmenka, pričom prvopisom zmenky s nepretržitým radom indosamentov žalobca preukazoval, že je riadnym majiteľom zmenky a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu spolu s úrokmi a odmenou zo zmenky.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd správne vyhodnotil tento spor za vzťah spotrebiteľský, na ktorý boli aplikované ustanovenia spotrebiteľského práva. V spotrebiteľských vzťahoch platí, že princíp, podľa ktorého právo patrí bdelým v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach, ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Súd má v záujme ochrany spotrebiteľa sám vykonať prieskum z hľadiska, či možno úkonom žalobcu poskytnúť ochranu, t.j. či nie sú v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi.

14. V súvislosti s odvolaciu argumentáciou žalovaného 3/, týkajúcou sa aplikácie ust. 5a v spojení s aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014, odvolací súd zhodne so súdom zastáva právny názor, že na vec je potrebné aplikovať hmotnú úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Súd v tomto smere správne uviedol, že okamihom vzniku zmenkovej pohľadávky je deň vystavenia blankozmenky za predpokladu, že dôjde k doplneniu chýbajúcich údajov na blankozmenke, čím sa blankozmenka stáva riadnou zmenkou s účinkami ex tunc (práve ku dňu jej vystavenia). Súd sa následne vysporiadal s námietkou žalovaných, v zmysle ktorej zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako aj namietanou neurčitosťou dohody o vyplňovacom práve v časti splatnosti zmenkovej sumy. Žalovaný 3/ však dôvodne namietal, že súd v posudzovanej veci dostatočne neskúmal a nevysporiadal sa s tým, či v danom prípade boli dodržané všetky právne predpisy na ochranu spotrebiteľa v kontexte uplatneného zmenkového nároku. Odvolateľ poukazoval na to, že ak žalobca uplatnil voči žalovaným práva zo zmenky za právneho stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového nároku žalobcu, takémuto výkonu práva nemožno v súdnom konaní poskytnúť ochranu, pretože takýto výkon práva je i v rozpore s dobrými mravmi. Uvedenou skutočnosťou sa súd v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď neposúdil súlad konania žalobcu pri uplatňovaní zmenkového nároku s dobrými mravmi.

15. Odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015, v ktorom sa uvádza, že právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských úverov a ochrany spotrebiteľa v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu použiť zmenky v spotrebiteľských vzťahoch a až od 01.01.2011 sa zmenka nemôže použiť v spotrebiteľských vzťahoch, pričom na prejednávané veci je potrebné aplikovať hmotnoprávnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka uplatnená v konaní vystavená. Inak by išlo o porušenie zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch do 01.01.2010 bolo povolené, a preto nemožno považovať vystavenie zmenky bez ďalšieho skúmania spôsobu jej vystavenia za protiprávne. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe.

16. Súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, plnenie ktorej bolo zabezpečené zmenkou, má prihliadnuť na existujúci právny stav ochrany spotrebiteľa a uplatnený nárok žalobcu posúdiť aj z hľadiska jeho súladu s dobrými mravmi. Pokiaľ by súd rešpektoval len právnu úpravu ochrany spotrebiteľa platnú do 31.12.2007 pre spotrebiteľskú zmluvu zo zmenky, išlo by o neprijateľné zníženie tejto ochrany patriacej spotrebiteľovi. Ak žalobca uplatnil voči žalovaným práva zo zmenky za právneho stavu ochrany spotrebiteľa existujúceho v čase uplatnenia zmenkového nároku žalobou, je odvolací súd toho názoru, že je potrebné skúmať, či takémuto výkonu práva možno v súdnom konaní poskytnúť ochranu, a to z dôvodu možného rozporu s dobrými mravmi.

17. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s (civilným procesom) predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol aj Ústavný súd Českej republiky, keď v jednom zo svojich nálezov sp. zn. uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”.

18. Súčasne je potrebné poukázať na smernicu Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, ktorá nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. k veriteľovi, ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.

19. Odvolací súd zároveň poukazuje na všeobecne akceptovanú judikatúru členských štátov EÚ, podľa ktorej v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Ako judikoval aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. zo dňa 16.10.2012 „súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodných používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, po nich nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať“.

20. Odvolací súd poukazuje na princíp dvojinštančnosti konania, ktorý má základ v tom, že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí byť predmetom posúdenia súdu nielen súdom prvého stupňa, ale aj odvolacieho súdu. Zásada dvojinštančnosti sa realizuje prostredníctvom odvolania ako riadneho opravného prostriedku, pričom jej zmyslom je umožniť, aby nadriadený súd v systéme súdnej sústavy preskúmal vecnú správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Odvolací súd v tomto prípade považoval za vhodné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade so zásadou dvojinštančnosti, aby nedošlo k znemožneniu uplatnenia práva sporových strán domáhať sa riadnym opravným prostriedkom preskúmania tvrdení a právnych záverov prvýkrát použitých až v konečnom rozsudku odvolacieho súdu.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -328 zo dňa 17. februára 2022 v napadnutej časti I. a III. výroku, podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd postupovať vo vyššie naznačenom smere a posúdi súlad konania žalobcu pri uplatňovaní zmenkového nároku s dobrými mravmi. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).