Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/84/2026

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo 17. 08. 2026, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo 17. 08. 2026 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , na tom skutkovom základe, že dňa 14. 12. 2025 v čase okolo 17.20 hod. v C. C., na ulici B. D. XX pri preverovaní oznámenia o poškodení sklenenej výplne vchodových dverí hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica - východ verbálne útočil na príslušníkov PZ, pričom bol vyzvaný, aby upustil od protiprávneho konania, a aby sa presunul na Obvodné oddelenie Policajného zboru Banská Bystrica – východ za účelom vysvetlenia k poškodeniu sklenenej výplne vchodových dverí, na ktoré výzvy nereagoval, a počas toho ako sa ho snažili príslušníci PZ zodvihnúť z podlahy, začal klásť aktívny odpor, a rukou zovretou v päsť udrel do oblasti tváre, konkrétne pravej sánky ppráp. E. E. F., nar. XX.XX.XXXX a keď sa hliadke PZ podarilo A. B. postaviť na nohy, ten celým svojím telom strčil do ppráp. E. E. F., ktorý ho reflexívne chytil za bundu, pri čom aj s kolegom spadol zo schodov, a následne A. B. zápasil s hliadkou PZ údermi rukami a kopaním nôh, čím použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa v dôsledku čoho spôsobil ppráp. E. E. F. podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hlavy v záhlaví, odreninu tváre v oblasti sánky vpravo, pomliaždenie brucha, pomliaždenie ľavého kolena a pomliaždenie pravého lakťa, v dôsledku čoho bol práceneschopný v trvaní 19 dní, pri čom poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života v dôsledku poranení krčnej chrbtice s nutnosťou liečby, fixáciou golierom neskôr rehabilitáciou po dobu najmenej 4 týždňov.

Za toto konanie bol obžalovanému podľa s použitím , , , uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa bolo obžalovanému uložené ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie a ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný do výroku o vine a treste, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním doručeným okresnému súdu dňa 03. 09. 2026.

V podanom odvolaní poukázal na to, že mu v rámci prípravného konania bolo odopreté, aby vo veci vypovedal, hoci tak chcel urobiť, po ukončení vyšetrovania, kde navrhoval okrem vykonania viacerých ďalších dôkazov aj jeho výsluch. Uvedené mu nebolo umožnené, čím došlo v prípravnom konaní k porušeniu jeho procesných práv a práva na obhajobu. Poukázal na to, že zásah príslušníkov PZ v inkriminovanom čase nepovažuje za adekvátny a správny. Mal zranenú sánku a doteraz má následky z jej zranenia, mal zranenú tvár v oblasti oka, čo je vidieť aj na fotografii, ktorá bola zhotovená za účelom preukazu o nástupe do výkonu väzby, na vyšetrenie ho pritom odviezli až po nástupe do výkonu väzby, vlastne až na tretí deň. Poukázal na rozdielnosť výpovedí svedkov a poškodeného. Všetci vypočutí svedkovia popísali priebeh skutku inak a v mnohom sa líšia. Líšia sa aj výpovede svedkov z prípravného konania s výpoveďami na hlavnom pojednávaní. Skutočnosť, že poškodený mal spadnúť zo schodov, nikto iný zo svedkov nepotvrdil. Poukázal na výpovede svedkov C., G. a G.. Uviedol, že najspoľahlivejším dôkazom spáchania skutku mal byť kamerový záznam z telových kamier, na ktorom však nie je zaznamenaný žiadny útok na policajtov z jeho strany. Je zistiteľné len to, že vulgárne nadával, avšak toto konanie nenapĺňa skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Z vykonaného dokazovania preto nemožno jednoznačne ustáliť, že konal úmyselne s úmyslom zaútočiť na verejného činiteľa a spôsobiť niekomu zranenia. Možno len konštatovať, že v jeho stave opitosti a náhlom prebudení spôsobom akým ho vykonali, len mohlo u neho vyvolať reakcie skôr obranné a nekontrolované. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a spod obžaloby oslobodiť.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 23. 09. 2026.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajkyne a prokurátora krajskej prokuratúry. Poškodení sa na verejné zasadnutie nedostavili, hoci boli o termíne riadne a včas upovedomení.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že žiada napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného, nakoľko napadnutý rozsudok považoval za zákonný a správny.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí žiadal byť spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , a preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä však zásady zákonného procesu , práva na obhajobu , voľného hodnotenia dôkazov i rovnosti strán (kontradiktórnosti) .

Krajský súd preskúmaním veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu v časti právneho posúdenia konania obžalovaného zodpovedá stavu veci a zákonu. V rámci právneho posúdenia okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného, ktoré bolo v konaní nepochybne preukázané posúdil ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa , , keďže pre aplikáciu tejto skutkovej podstaty boli naplnené všetky zákonom požadované predpoklady.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku riadiac sa ustanovením podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom okresného súdu.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 28. 04. 2026 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica obžalobu na obvineného A. B. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa , na skutkovom základe tam uvedenom.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti nevinný zo spáchania žalovaného skutku, na základe čoho okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného F., svedkov E. C., H. G., I. G., znalca E. E. J., znalkyne E. K. H., prehratím obrazovo- zvukového záznamu, oboznámením odborného vyjadrenia, prečítaním listinných dôkazov a správ k osobe obžalovaného.

Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodeného F. ako aj svedka G., ktorí popísali konanie a správanie obžalovaného tak ako je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. O správaní obžalovaného v priebehu skutku vypovedal aj svedok E. C., ktorý popisoval ako sa obžalovaný aktívne bránil policajtom, nadával im, udrel ich a kopol nohou. Pokiaľ ide o zranenia poškodeného F. je potrebné poukázať na ambulantnú správu poškodeného, ako aj na závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že spôsob zranenia poškodeného je totožný s objektívnym nálezom s tým, že zranenia mohli byť spôsobené inzultáciou do tváre a následným pádom na schodoch. Z prehratého obrazovo-zvukového záznamu síce nevyplýva konanie obžalovaného spočívajúce v aktívnom odpore, avšak je z neho zrejmé správanie sa obžalovaného, ktoré bolo agresívne a arogantné, čo je podporené aj s výpoveďami poškodeného a svedkov G. a C.. Zároveň bola u obžalovaného zistená prítomnosť alkoholu v dychu a THC v krvi, čo malo na správanie a konanie obžalovaného odbrzďujúce účinky. Uvedené vyplýva zo záverov znaleckého posudku E. H..

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného k týmto krajský súd uvádza:

Nemožno sa stotožniť s názorom obžalovaného, že v prípravnom konaní došlo k porušeniu jeho procesných práv a práva na obhajobu, keďže mu bolo odopreté, aby vypovedal. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že obžalovaný vypovedal v prípravnom konaní dňa 15. 12. 2025. Obžalovaný vypovedal aj na hlavnom pojednávaní po riadnom a zákonnom poučení za prítomnosti svojej obhajkyne.

Pokiaľ ide o zranenia obžalovaného, z úradného záznamu o obmedzení osobnej slobody vyplýva, že voči obžalovanému boli pri obmedzení osobnej slobody použité donucovacie prostriedky podľa zákona číslo o Policajnom zbore. Z ambulantnej správy vyplýva, že obžalovaný bol dňa 14. 12. 2025 o 20:23 h, teda v deň skutku vyšetrený za účelom jeho umiestnenia do CPZ so záverom, že do CPZ umiestnený byť môže. Nie je teda pravdou, že bol obžalovaný na vyšetrení až na tretí deň po skutku. Z tejto správy nevyplývajú ani zranenia uvádzané v podanom odvolaní.

Pokiaľ ide o rozdielnosť výpovedí svedkov a poškodeného s tým, že každý vypovedá ináč je potrebné uviesť, že svedkovia vypovedali, reprodukovali situáciu tak ako ju vnímali svojimi zmyslami a ako si ju zapamätali. Tieto výpovede sa však vzájomne dopĺňajú a vytvárajú ucelený obraz o skutku.

K rozporom vo výpovediach z prípravného konania a výpovediach na hlavnom pojednávaní sa svedkovia G. a C. vyjadrili, vysvetlili ich, uviedli, že platí to, čo vypovedali v prípravnom konaní. Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že aj obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní rozdielne od výpovede v prípravnom konaní a preto boli tieto rozpory zo strany okresného súdu odstraňované postupom podľa .

K námietke ohľadne výpovedi poškodeného a svedka vo vzťahu k pádu zo schodov je potrebné uviesť, svedok G. aj poškodený F. vypovedali rovnako, že obžalovaný sotil poškodeného následkom čoho všetci spolu spadli.

Vo vzťahu k výpovedi svedkyne G. je potrebné uviesť, že jej vierohodnosť vyhodnotil okresný súd ako začne spochybnenú a dôvody pre takýto záver podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 16, s ktorými sa krajský súd plne stotožnil.

Nadriadený súd napokon dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom, prípadne, ktoré zostali sporné, alebo ktoré sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové závery okresného súdu. So skutkovými námietkami obhajoby sa okresný súd vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje v . Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Ustanovenie a umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v , pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe.

Za zločin útoku na verejného činiteľa podľa je možné uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.

V odpise registra trestov má obžalovaný tri záznamy, pričom v prvom prípade došlo rozhodnutím Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom zo dňa 02. 10. 2017 k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania pre prečin podľa , rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13. 10. 2017, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil. Následne bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07. 02. 2023 sp. zn. právoplatným toho istého dňa odsúdený pre zločin ublíženia na zdraví podľa v štádiu pokusu podľa , za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky so skúšobnou dobou na štyri roky do 08. 02. 2027 s probačným dohľadom, ktorá bola predĺžená o jeden rok. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 16. 08. 2023 sp. zn. pre prečin krádeže podľa 212 na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest vykonal 05. 09. 2023.

Krajský súd uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov okresným súdom považuje za správny a zákonný, zodpovedajúci nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľa, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovenia . Okresný súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v . Okresný súd nepochybil ani pri priznaní jednej priťažujúcej okolnosti podľa , že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a zároveň vzhliadol opätovné spáchanie zločinu obžalovaným, preto správne aplikoval aj ustanovenie , v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a trest bol ukladaný v sadzbe 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, správne okresný súd rozhodol aj o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vadami netrpí ani výrok o uložení ochranného protitoxikomanického a protialkoholického liečenia ústavnou formou vzhľadom na závery znaleckého posudku, podľa ktorých bola u obžalovaného zistená závislosť od návykových látok s dominanciou kanabinoidov a psychostimulancií a syndróm závislosti od alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd, nezistiac dôvod na zmenu, prípadne zrušenie rozsudku okresného súdu, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa zamietol.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.