Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-40-2026.pdf
PDF · 127.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/40/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: B. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, C., zastúpená: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, a otca: D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, C., o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 5P/117/2023-237 zo dňa 17.03.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého A. sumou 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 11P/30/2022-114 zo dňa 02.06.2022 v časti úpravy styku otca s maloletým a v časti splatnosti výživného.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie vyššie označeným rozsudkom upravil styk otca s maloletým A. v každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 13:00 hod. do pondelka párneho týždňa do 08:00 hod., s výnimkou vianočných prázdnin, ktoré sú upravené tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny rok odo dňa predchádzajúcemu školským prázdninám od 14:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod., a každý nepárny rok od 29.12. od 18:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných prázdninách do 08:00 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého je školské zariadenie ktoré maloletý aktuálne navštevuje, inak bydlisko matky (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.). Návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému sa zamietol (výrok III.). Týmto zmenil doterajšiu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v časti úpravy styku otca s maloletým a v časti výživného na maloletého určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 11P/30/2022-114 zo dňa 02.06.2022. (výrok IV.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2 a 4, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ,,CMP“), vecne tým, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej potrebu upraviť styk otca s maloletým a zvýšiť výživné na maloletého.
3. Zistil, že Okresný súd Bratislava II č. k. 11P/30/2022-114 zo dňa 02.06.2022 rozsudkom schválil rodičovskú dohodu, ktorou bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým nebol upravený. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne do 23. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Matka navrhla upraviť styk otca s maloletým, keďže otec po určitom čase nedodržiaval podmienky ústnej dohody. Vyžadoval stretnutia mimo dohodnutého rámca, neinformoval matku o priebehu styku, chcel tráviť čas spolu s matkou a maloletým, čo s ohľadom na skutočnosť, že sú rozvedení bolo pre matku nekomfortné a objektívne neprirodzené. Zo správania otca, ktoré predstavovalo nerešpektovanie matkinho súkromia a opakované presviedčanie, aby sa k nemu vrátila, bolo zrejmé, že sa s rozvodom nevyrovnal. Matka má partnera, k otcovi maloletého sa nechce vrátiť. Psychický nátlak zo strany otca sa rozrástol a stupňoval a otec maloletého matku častokrát obťažuje písaním správ, kde sa jej vyhráža, že maloletého vezme, že ho nechá, jeho slovami: „napísať na seba". Správanie otca má nepriaznivý vplyv na psychické prežívanie maloletého. Maloletý sa zdráha prespávať u otca a opakovane žiada matku, aby si poňho prišla. Podľa matky otec na jeho želanie odísť reaguje výbušne a vystavuje ho citovému nátlaku. Plače pred ním, presviedča ho, aby matku priviedol späť, obviňuje ju z rozvodu a tvrdí mu, že jej súčasný partner mu „ukradol otca“. Tieto vyjadrenia maloletého trápia, keďže s partnerom matky má dobrý vzťah. Po pobyte u otca sa často vracia rozrušený a prosí matku, aby situáciu vyriešila. Otec maloletému pripravuje zaujímavý program a výlety, na ktoré sa teší, napriek tomu však chce nocovať doma. Matka s otcom komunikuje o synových školských a zdravotných potrebách a nesnaží sa obmedzovať jeho rodičovskú úlohu. Maloletý od rozvodu navštevoval psychologičku, ktorá odporučila jednotné miesto bydliska počas školských dní a stabilný režim, keďže striedanie bez pevného režimu naňho pôsobilo negatívne. Matka v priebehu konania uvádzala, že nevhodné správanie otca voči matke naďalej pretrváva a stupňuje sa. Otec ju opakovane kontaktuje aj v osobných záležitostiach a prostredníctvom maloletého sa ju snaží presvedčiť k obnoveniu spolužitia. Matku zároveň znepokojujú opakované vyhrážky otca, že si maloletého ponechá dlhšie, než bolo dohodnuté, prípadne ho matke nevráti. Otec jej tiež tvrdí, že ak chce byť s maloletým, musí sa k nemu presťahovať. Matka preto považuje za nevyhnutné súdne upraviť styk tak, aby bol predvídateľný a v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Navrhla upraviť styk s otcom tak, že otec je oprávnený na styk s maloletým každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od piatka 13:00 hod. do nedele do 19:00 hod. s tým, že prevzatie maloletého by bolo v školskom zariadení a odovzdanie v bydlisku matky, s výnimkou úpravy prázdnin. V súvislosti s nástupom maloletého na základnú školu od posledného rozhodnutia navrhla zvýšiť výživné na 350,- eur mesačne. Otec nesúhlasil s návrhom matky, jej tvrdenia označil za nepravdivé a nedostatok komunikácie pripísal matke. Odmietol, že by maloletého negatívne ovplyvňoval, a uviedol, že maloletý chce tráviť čas s oboma rodičmi. Navrhol zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, úpravu styku matky v rozsahu v akom navrhla upraviť styk otca s maloletým a výživné zo strany matky vo výške 250,- eur mesačne. Uviedol, že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca by mohlo matku obmäkčiť a vrátila by sa k otcovi. V priebehu konania bol medzi rodičmi konflikt ohľadne navštevovania školy maloletým. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5P/117/2023 - 88 zo dňa 12.07.2024 nahradil súhlas otca k zápisu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky v ZŠ Holičská v školskom roku 2024/2025 nástupom od 01.09.2024 do 2. ročníka. Krajský súd v Trnave rozhodol uznesením č. k. 12CoP/120/2024-143 zo dňa 31.10.2024 tak, zmenil rozhodnutie v predmetnej časti tak, že návrh matky zamietol. Maloletý začal v školskom roku 2024/2025 navštevovať ZŠ Holičská. Ďalej zistil, že matka má partnera, s ktorým sa presťahovali do Petržalky, kam maloletý chodí do školy. Zmena nastala aj v príjme matky. Matka bola od 01.10.2022 do 31.08.2024 zamestnaná v spoločnosti F. F. F., priemerný príjem matky je v sume 1 264,94,- eur (obdobie 03/2023-08/2024). Od 01.09.2024 je matka zamestnaná v spoločnosti G. C. F., H., jej priemerný mesačný príjem je (obdobie 09/2024 - 02/2025) cca 1 614,- eur. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Ohľadom zmeny pomerov otca súd zistil, že otec je toho času nezamestnaný. Majetkové pomery otec nepreukázal. Otec bol zamestnaný od 01.11.2022 do 31.12.2024 v spoločnosti F. F. F., s priemerným mesačným príjmom cca 2 339,- eur (za obdobie 02/2023 - 12/2024). Otec toho času poberá sociálnu dávku v nezamestnanosti v sume 1 330 eur mesačne. Ohľadom zmeny pomerov maloletého súd zistil, že matka zmenila maloletému trvalý pobyt z E. X, C., na Budatínska 25, Bratislava (od 08/2024). Pri poslednej úprave výživného boli výdavky vyčíslené ako náklady bežné výdavky na maloletého, 400,- eur na škôlku, matka bývala s maloletým v podnájme, za ktorý uhrádzala sumu 500,- eur mesačne. Maloletý toho času navštevuje 2. ročník I. J. K. L.. Výdavky na maloletého predstavujú sumu cca 700,- eur mesačne (bývanie 175,- eur, strava 180,- eur, oblečenie 58,- eur, obuv 24,- eur, cestovné náklady 8,- eur, hygienické potreby 15,- eur, lieky, vitamíny 55,- eur, hračky, knihy 30,- eur, družina 40,- eur, obedy 10,- eur, pomôcky do školy 22,- eur, vyšetrenia u ORL a pod. 15,- eur, pomôcky do družiny 3,- eur, triedny fond 8,- eur, ZRPŠ 5,- eur, záujmy 50,- eur). Zdravotný stav maloletého je dobrý. Z vyjadrenia ZŠ Holičská zo dňa 14.02.2025 vyplýva, že maloletý v školskom prostredí javí ako introvertný žiak. Jeho komunikácia je obmedzená na nevyhnutné minimum. Zatiaľ čo pri matematických úlohách vykazuje sústredenosť a dobré výsledky, pri čítaní sa jeho pozornosť ľahko rozptyľuje. Matka prejavuje záujem o jeho školské pokroky a aktívne spolupracuje so školou a zúčastňuje sa na triednych aktívoch. Otec nejaví žiadny záujem o výchovno - vzdelávací proces. Správanie maloletého je nekonfliktné. Z výsluchu maloletého dňa 06.03.2025 súd zistil, že v ZŠ J. sa mu páči, má tam kamarátov. Viac sa mu páči nová škola. Má rád oboch rodičov, má rád matku, nemusela by sa v ničom zlepšiť, má rád aj partnera matky. Rád trávi čas s oboma rodičmi. S otcom je často, chodievajú na prechádzky. Otec by sa mohol zlepšiť v tom, aby maloletého zbytočne nezaťažoval „hovorením mu zlých vecí“. Chcel by psíka. Súd mal za to, že maloletý je vystavený konfliktu lojality, je zjavné, že s bojí povedať niečo zlé na jedného z rodičov, má totiž rád oboch.
4. Dospel k záveru, že otec sa nedokázal vyrovnať s rozvodom a prostredníctvom maloletého sa snaží dosiahnuť návrat matky do spoločnej domácnosti, čím maloletého neprimerane zaťažuje. Táto situácia sťažuje komunikáciu rodičov a odôvodňuje autoritatívnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Zároveň súd nezistil dôvody na zmenu osobnej starostlivosti matky, keďže tá ju riadne zabezpečuje. Otec žiadosťou o zverenie maloletého do svojej starostlivosti sledoval vlastné osobné záujmy, a nie záujmy dieťaťa, pričom situáciu vyhodnotil ako nevysporiadaný partnerský konflikt, nie rodičovský konflikt. Uzavrel, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým, a to vzhľadom na sťaženú komunikáciu medzi rodičmi. Rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatka 13:00 hod. do pondelka 08:00 hod. a osobitne upravil styk počas vianočných prázdnin tak, aby maloletý trávil sviatky primerane s oboma rodičmi. Prevzatie a odovzdanie maloletého sa má uskutočňovať v školskom zariadení, ktoré navštevuje, prípadne v bydlisku matky. Súd považoval takúto úpravu za praktickú a vhodnú, keďže umožňuje otcovi tráviť s maloletým celý víkend vrátane nedele a podieľať sa aj na jeho príprave do školy. Súd zároveň konštatoval, že obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletého, majú na to vhodné podmienky a obaja prejavujú o dieťa úprimný záujem. Problém preto nespočíva v samotnom styku otca s maloletým, ale predovšetkým v nevysporiadanom partnerskom konflikte medzi rodičmi. Súd osobitne upozornil otca na nevhodnosť prenášania partnerských problémov a snahy o obnovenie vzťahu s matkou na maloletého. Zdôraznil, že dieťa nesmie byť stavané do pozície dôverníka ani sprostredkovateľa medzi rodičmi, pretože takéto správanie môže vyvolávať konflikt lojality, psychické ťažkosti a emocionálnu nestabilitu. Súd zároveň poukázal na to, že matka styku otca s maloletým nebráni, avšak upozorňuje na negatívny vplyv otcovho správania na psychický stav dieťaťa, ktorý sa prejavil aj potrebou návštevy psychológa. Otec bol preto vyzvaný, aby rešpektoval potreby maloletého a nezaťažoval ho snahou o obnovenie partnerského vzťahu s matkou. Súd považoval stanovenú úpravu styku za zodpovedajúcu najlepšiemu záujmu maloletého, pričom jej účelom je zabezpečiť pravidelný kontakt s otcom a súčasne chrániť zdravý psychický a emocionálny vývoj dieťaťa. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej aj zvýšenie výživného, nakoľko v čase poslednej úpravy maloletý navštevoval ešte materskú školu, čím súd objektívne vyhodnotil, že náklady na maloletého sa zvýšili uplynutím času a nástupom do základnej školy. Súd považoval výdavky na maloletého za štandardné a všeobecne známe. Je pravdou, že maloletý toho času navštevuje štátnu školu, za ktorú neplatí takú sumu ako za súkromnú škôlku a presťahoval sa do L., súd mal však za to, že uplynutím času sa objektívne zvýšili náklady na maloletého, súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov. Súd považoval za primerané, aby otec na maloletého prispieval sumou 300,- eur mesačne, ktoré zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, aj napriek skutočnosti, že je toho času nezamestnaný. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého. Nezohľadnil výdavky otca na amortizáciu vozidla, ide o účtovný pojem, ktorý nemá v civilnom konaní miesto, je možné prihliadnuť len na spotrebu paliva, pričom súd uvádza, že maloletý sa presťahoval len v rámci mesta Bratislava (cesta autom 20 min). Vzhľadom na uvedené zamietol návrh otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, určenie styku matkou a určenie vyživovacej povinnosti matke. Zmenil doterajšiu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v časti úpravy styku otca s maloletým a v časti výživného na maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko zákon s konaním o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ako aj s konaním o zvýšení výživného takýto následok nespája a zároveň žiaden z účastníkov nežiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že rodičia v priebehu konania navrhli odvolaciemu súdu schváliť rodičovskú dohodu vo vzťahu k rozsahu vyživovacej povinnosti, odvolací súd zhrnie námietky otca iba vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Otec poukázal na skutočnosti, ktoré podľa neho spochybňujú dôveryhodnosť matky. Matka si počas manželstva našla nového partnera, čo mu v čase rozvodu nebolo známe. Počas pojednávania uviedla, že novú známosť nemá, pričom v apríli 2024 priznala dvojročný vzťah. Podľa oznámenia jej súčasného partnera v novembri 2024 mal ich vzťah trvať približne 3,5 roka. Otec odmietol tvrdenia matky, že sa jej vyhrážal odobratím maloletého, a uvádzal, že ju naopak na opakované prosby syna žiadal o návrat. Vyhrážkam o zákaze styku s maloletým čelil zo strany starej mamy maloletého. Ďalej uviedol, že matka pred odchodom zo spoločnej domácnosti pravidelne trávila noci a víkendy mimo domu. Poukázal aj na jej odmietanie manželskej poradne napriek odporúčaniu kolíznej opatrovníčky. Podľa otca tým matka uprednostnila svoje osobné záujmy pred záujmami dieťaťa, hoci si uvedomovala, že rozchod mu ublíži. Otec preto žiadal, aby súd pri rozhodovaní o zverení maloletého zohľadnil najlepší záujem dieťaťa a rovnoprávne postavenie oboch rodičov v súlade s Ústavou SR. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti, upravil styk matky s maloletým a uložil jej povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne.
6. K odvolaniu otca v časti zamietnutia jeho návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti matka uviedla, že výčitky smerované k nej nemajú žiaden súvis s prebiehajúcim konaním. Podstatou tohto konania je výlučne posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, nie retrospektívne hodnotenie manželského spolužitia rodičov, či dôvodov rozpadu manželstva. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nie je potrebné meniť výkon osobnej starostlivosti o maloletého, keďže matka ju zabezpečuje riadne. Tvrdenie otca o uprednostňovaní vlastných záujmov označila za neopodstatnené. Otcovi nikdy nebránila v styku s maloletým, keďže si uvedomuje dôležitosť vytvárania plnohodnotného vzťahu otca s maloletým, ktorý je mimoriadne dôležitý pre jeho zdravý emocionálny a osobnostný vývin.
7. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správne potvrdiť.
8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie otca voči zamietnutiu jeho návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti nie je dôvodné. Odvolací súd zároveň akceptoval vôľu rodičov, keď dospel k záveru, že ich rodičovská dohoda ohľadne vyživovacej povinnosti otca na maloletého spĺňa zákonné kritériá.
9. Predmetom odvolacieho konania bolo v prvom rade preskúmať či odvolaním napadnutý rozsudok, ktorým súd zamietol návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletým je vecne správny. Zároveň odvolací súd posudzoval, či rodičovská dohoda o vyživovacej povinnosti otca, ktorú rodičia navrhli schváliť v odvolacom konaní zodpovedá zákonným kritériám, a teda či je v záujme maloletého.
10. Podstata odvolacích námietok otca vo vzťahu k jeho zamietnutému návrhu spočíva v tvrdení, že za rozpad rodiny zodpovedá matka, ktorá nadviazaním mimomanželského vzťahu, o ktorom otec počas manželstva nemal vedomosť, uprednostnila vlastné záujmy pred záujmom maloletého na zachovaní úplnej rodiny.
11. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
16. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).
17. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
18. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
19. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
22. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 a § 157 CMP, v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní.
25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu osobnej starostlivosti o maloletého z matky na otca. Otec nespochybnil relevantnými tvrdeniami ani dôkazmi záver súdu o riadnom zabezpečovaní starostlivosti o maloletého matkou. Ako správne uviedla matka, predmetom konania nebolo posudzovanie príčin rozvratu manželstva, ale zistenie, či od posledného rozhodnutia nastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. Odvolacie námietky otca sa pritom týkali predovšetkým správania matky pred rozvodom a neobsahovali nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Ani deklarovaná motivácia otca, spočívajúca v očakávaní, že zverením maloletého do jeho starostlivosti by sa matka mohla vrátiť do spoločnej domácnosti, nesvedčí o uprednostňovaní najlepšieho záujmu maloletého. Keďže manželstvo rodičov bolo rozvedené a matka nemá záujem na obnovení spolužitia, otec by mal jej rozhodnutie rešpektovať a nezaťažovať maloletého okolnosťami ich partnerského vzťahu. Aj po rozvode možno maloletému zabezpečiť harmonické a stabilné prostredie, pokiaľ rodičia uprednostnia jeho záujem pred vlastnými osobnými záujmami.
26. Otec neuviedol žiadne konkrétne odvolacie námietky k rozsahu styku upraveného súdom prvej inštancie, teda odvolací súd skúmal, či takto upravený styk zodpovedá vykonanému dokazovaniu a záujmu maloletého.
27. Zákonná úprava neobsahuje ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých ako už bolo konštatované vyššie je, že v týchto konaniach sa zohľadňuje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (možností a schopností oboch rodičov zabezpečiť podmienky pre stretávanie sa s maloletým dieťaťom, potrieb, osobnosti, citových väzieb maloletého dieťaťa a mnohých ďalších aspektov). Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“, pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem maloletého dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Pokiaľ ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale aj s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti konkrétneho konania. Teda pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa je pravdaže potrebné zohľadniť podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, ale rovnako tiež bezpečie dieťaťa a chrániť telesný, duševný a citový vývin maloletého dieťaťa.
28. Odvolací súd nezistil žiadne formálne, či vecné pochybenia súdu prvej inštancie pri úprave rozsahu styku otca s maloletým. Takto nastavená úprava umožňuje otcovi plnohodnotne sa podieľať na výchove a starostlivosti o maloletého, vrátane účasti na príprave do školy a v neposlednom rade na udržiavaní a prehlbovaní citovej väzby s maloletým. Pre zistený konfliktný vzťah rodičov je v záujme maloletého aj preferenčné odovzdávanie maloletého v školskom zariadení a v prípade, že sa nebude v školskom zariadení nachádzať je miestom odovzdania bydlisko matky. Keďže otec maloletého ani nenavrhol iný rozsah styku s maloletým, odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné uvažovať o inej konkrétnej úprave styku, teda aj v tomto smere je odvolacia námietka otca neopodstatnená.
29. Na základe uvedeného, s poukazom na čl. 3 ods. 1 a 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 ZoR, čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil.
30. Rodičia v priebehu odvolacieho konania navrhli schváliť rodičovskú dohodu o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Jej obsahom sa v rozsahu vrátili k úprave výživného dohodnutému v rozvodovom konaní, v ktorom súd ich dohodu schválil. V prejednávanej veci nebolo sporné, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý začal navštevovať základnú školu, pričom od druhého ročníka je žiakom Základnej školy J. K. L.. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať ďalším dokazovaním. Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na zhodnú vôľu rodičov dospel k záveru, že nimi uzavretá rodičovská dohoda je prijateľná. Otec sa ňou zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne, splatnou vopred vždy do 15. dňa príslušného mesiaca k rukám matky. Odvolací súd preto rodičovskú dohodu schválil v celom rozsahu.
31. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby aj v budúcnosti pristupovali k prípadnej zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností z pohľadu záujmu maloletého a snažili sa spolupracovať a dohodnúť. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je totiž vždy druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak takto uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd ju neschválil. Pre takúto dohodu, ktorá nahrádza rozhodnutie súdu, platia rovnaké zásady, ako pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Jej subjektmi však môžu byť len rodičia. Súd môže schváliť dohodu rodičov, pokiaľ je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje kogentným ustanoveniam ZoR.
32. Keďže v predmetnom konaní odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by nepodporil výsostné právo rodičov rozhodovať o záležitostiach maloletého bez autoritatívneho zásahu súdu, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že schválil rodičovskú dohodu vo výroku II. v časti úpravy vyživovacej povinnosti otca na maloletého v celom navrhovanom znení. Výrokom III. zmenil posledné rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
33. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP.
34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).