Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-54-2026.pdf
PDF · 115.04 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/54/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcu: M.B.A. Consult Investments s.r.o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 43/51, 977 01 Brezno, IČO: 55 414 656, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Galadík s.r.o., so sídlom Nám. Štefana Moysesa 45/17A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 691 419, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 460,70 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 26.05.2026 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 460,70 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25 (ďalej len „Pôvodný veriteľ“), uzatvorila dňa 15.07.2013 so žalovanou Zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania č. 002855921150713 (ďalej len „Zmluva o úvere“). Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie povoleného prečerpania na účte na bežnom účte žalovanej vo výške úverového limitu v sume 400,00 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). S poukazom na čl. II ods. 10 v Zmluve o úvere bol pôvodný veriteľ oprávnený zvýšiť pôvodne požadovanú výšku úveru pri splnení určených podmienok. Podmienky čerpania úveru boli špecifikované v článku I. Zmluvy o úvere. V zmysle článku I Zmluvy o úvere boli dohodnuté nasledovné podmienky a to pôvodný úverový limit vo výške 400,00 eur, úroková sadzba vo výške 18,90 % p.a., doba trvania zmluvy bola neurčitá, úrok z omeškania vo výške 24,40 % p.a. so začiatkom čerpania dňa 16.07.2013. Podmienkou pre čerpanie úveru bolo zasielanie kreditných obratov na účet, ku ktorému je zriadené povolené prečerpanie, v minimálnej výške 200,00 eura mesačne. Banka si voči žalovanej za svoje služby pri poskytovaní povoleného prečerpania účtovala odplatu, ktorú predstavujú poplatky Banky v zmysle aktuálne platného Cenníka VÚB, a.s. Občania. Zmluva bola so žalovanou uzavretá na dobu neurčitú. Žalovaná bola povinný úver splatiť kedykoľvek na požiadanie banky. Záväzky z tejto zmluvy zanikajú ich splatením. Súčasťou Zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky. Tieto listiny žalovaná prevzala dňa 15.07.2013, čo potvrdila svojím podpisom na konci Zmluvy o úvere. Pôvodný veriteľ si svoju povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere a spočívajúcu v poskytnutí úveru vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte žalovanej splnil, čo preukazuje výpis z úverového účtu. Nakoľko zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, pristúpil pôvodný veriteľ v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP, dňa 29.05.2023 k vyhláseniu splatnosti pohľadávky. O uvedenej skutočnosti bola žalovanýá upovedomená Výzvou na zaplatenie zo dňa 29.05.2023. Dlžná suma ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala sumu 460,70 eura a to vrátane príslušenstva. Zásielka zasielaná žalovanej bola doručená dňa 01.06.2023. Výzvou zo dňa 23.05.2025, vyzval pôvodný veriteľ žalovanú na úhradu záväzku vo výške 696,48 eura, z toho istina vo výške 460,70 eura. Žalobca mal za to, že predmetná výzva spĺňa podmienky ustanovené § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Žalovaná bola predmetnou výzvou upozornená na možnosť postúpenia pohľadávky v prípade ak nedôjde v lehote 90 dní od doručenia výzvy k úhrade dlžnej sumy. Uvedená výzva zasielaná žalovanej bola doručená dňa 06.06.2025. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.05.2025 nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25 na žalobcu. O vyššie uvedenej skutočnosti bolo žalovanej expedované oznámenie o postúpení pohľadávky. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje dlžná istina úveru sumu 460,70 eura. Uvedenú skutočnosť preukazuje výpis z úverového účtu. Žalobca si voči žalovanej nárokuje priznanie zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny vo výške 460,70 eura, ktorý žalobca požaduje priznať od 30.05.2023 do zaplatenia. Právny zástupca žalobcu predžalobnou výzvou zo dňa 26.09.2025 vyzval žalovanú na mimosúdne vysporiadanie daného prípadu. Žalobca k žalobe pripojil Cenník VUB, a. s. Občania platný od 01.01.2013, email zo dňa 15.07.2013 o schválení kontokorentného úveru, podacie hárky, európske informácie týkajúce sa spotrebiteľského úveru, výpis z účtu žalovanej, oznámenie o nastavení kontokorentného úveru, oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 26.09.2025, predžalobnú upomienku – posledný pokus o zmier zo dňa 26.09.2025, upomienku zo dňa 13.03.2023, 18.04.2023, všeobecné obchodné podmienky VÚB pre depozitné produkty, výzvu na zaplatenie zo dňa 29.05.2023, (zosplatnenie), výzvu na úhradu pred možným postúpením pohľadávky zo dňa 23.05.2025, zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb zo dňa 03.11.2011, zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania „Flexidebet“ zo dňa 15.07.2013, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.05.2025.
2. Súd výzvou zo dňa 16.06.202 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia oznámil, či trvá na žalobe, pretože zo žaloby a jej príloh nevyplýva, že žalovanej bola pred postúpením pohľadávky zo strany právneho predchodcu žalobcu doručená výzva pred zosplatnením s presne špecifikovanou konkrétnou splátkou, pre ktorú právny predchodca zosplatnil celý dlh, a to aj s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR č. 3/2025, podľa ktorého bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
3. Podaním doručeným súdu dňa 18.06.2026 žalobca oznámil, že z § 565 OZ explicitne vyplýva, že len v prípade ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľˇ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky. Podmienkou uplatnenia práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky je, že dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti. Deňˇ splatnosti kazˇ dej splátky vyplýva z úverovej zmluvy. Z dôkazov predložených žalobcom jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o splátkový úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať pravidelnými mesačnými splátkami, ale v danom prípade pôvodný veriteľ poskytol žalovanej kontokorentný úver vo forme povoleného prečerpania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na predložené dôkazy, máme za to, že v danom prípade nie je možné aplikovať § 565 OZ nakoľko podľa úverovej zmluvy nebola žalovaná povinná splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami.
4. Súd výzvou zo dňa 25.06.2026 vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby. Žalobca na podanej žalobe zotrval.
5. Žaloba spolu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie bola postupom podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) doručená žalovanej dňa 29.07.2026. Žalovaná sa k podanej žalobe a k jej prílohám nevyjadrila, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprela.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie a po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu konania žalobcom ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 03.11.2011 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, na základe ktorej bol žalovanej otvorený a vedený bežný účet a bola jej poskytnutá možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu.
Dňa 15.07.2013 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania ,,Flexidebet“. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s konečnou splatnosťou úveru k okamihu ,,ukončenia zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania alebo kedykoľvek na žiadosť veriteľa alebo na žiadosť dlžníka“. Podmienkou pre čerpanie úveru bolo zasielanie kreditných obratov vo výške 200,- eur na účet, ku ktorému bolo zriadené povolené prečerpanie. V prípade nesplácania úveru bol pôvodný veriteľ oprávnený o. i. po náležitom posúdení s odbornou starostlivosťou schopnosti žalovanej splácať úver (najmä kreditných obratov na účte, ku ktorému bolo zriadené povolené prečerpanie) oznámiť žalovanej zvýšenie alebo zníženie výšky úveru povoleného prečerpania alebo z objektívnych dôvodov aj ukončiť žalovanej oprávnenie takýto úver čerpať.
8. Z Upomienok zo dňa 13.03.2023, 18.04.2023 ako listinných dôkazov predložených ako súčasť prílohy žaloby bez bližšieho skutkového tvrdenia žalobcu súd zistil, že pôvodný veriteľ žalovanú upozorňoval, že neuhradila nepovolený debet vo výške 29,38 eura a 43,63 eura. Vo výzve zo dňa 18.04.2023 žalovanú upozornil, že v prípade, ak do 15 dní od doručenia upomienky neuhradí sumu 43,63 eura ako nepovolený debet, bude právny predchodca žalobcu oprávnený pristúpiť k zrušeniu nastaveného limitu povoleného prečerpania, platobných kariet, trvalých príkazov, automatických prevodov, všetkých nastavených prevodov debetných úrokov a poplatkov a následne bude oprávnený pohľadávku vymáhať. Zároveň ju upozornil na to, že bude oprávnený vypovedať Zmluvu o bežnom účte.
9. Z výzvy na zaplatenie zo dňa 29.05.2023 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu žalovanú upovedomil, že napriek predchádzajúcim upomienkam eviduje nepovolený debet vo výške 460,70 eura a týmto vyhlasuje záväzok okamžite splatným. Zároveň vypovedal aj Dodatok k zmluve o bežnom účte o poskytnutí kontokorentného úveru a zrušil limit prečerpania na účte ku dňu 29.05.2023.
10. Z ,,Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky“ zo dňa 26.09.2025 nebolo medzi stranami sporné, že pôvodný veriteľ v hmotnoprávnom postavení postupcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu s účinnosťou k 28.05.2025.
11. V konaní si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny úveru v sume 460,70 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej istiny vo výške 460,70 eura.
12. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení.
13. Žalovaná sa k uplatneným nárokom žalobcu v konaní nevyjadrila, no v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah a žalovaná je spotrebiteľkou (slabšou stranou v spore).
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
15. Podľa § 1 ods. 2 a 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
16. Podľa § 2 písm. e) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa,
17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. V predmetnej veci má súd preukázané, že medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovanou existoval zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka, pričom tento záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa naň aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené tiež platí, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
23. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 460,70 eura s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.05.2025 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava 25, ktorá je bankou. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobca v súdnom konaní musí svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázať platným postúpením pohľadávky. Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.).
24. Súd v konaní zistil, že žalovaná bola pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu písomne vyzývaná na zaplatenie dlhu omeškaných splátok úveru listom zo dňa 13.03.2023 a 18.04.2023. Vo výzve zo dňa 18.04.2023 žalovanú upozornil, že v prípade, ak do 15 dní od doručenia upomienky neuhradí sumu 43,63 eura ako nepovolený debet, bude právny predchodca žalobcu oprávnený pristúpiť k zrušeniu nastaveného limitu povoleného prečerpania, platobných kariet, trvalých príkazov, automatických prevodov, všetkých nastavených prevodov debetných úrokov a poplatkov a následne bude oprávnený pohľadávku vymáhať. Zároveň ju upozornil na to, že bude oprávnený vypovedať Zmluvu o bežnom účte. Z uvedenej výzvy však nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou zmluvy bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace a ktorú konkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišla vyhláseniu predčasnej splatnosti. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka okrem iného sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinností spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne sleduje aj to, aby bolo umožnené zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak však spotrebiteľ zaplatí zmeškané splátky pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa § 53 ods. 9 musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní viac ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky.
25. Výzva zo dňa 02.10.2023 tak, ako bola koncipovaná, podľa názoru súdu nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle §53ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal využitie práva svojho právneho predchodcu na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Nemohlo tak dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Z výzvy nevyplýva, ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace. Žalovaná tak ani nemala možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením omeškanej splátky, nakoľko nemala vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, pre ktorú sa veriteľ rozhodol uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru. Rovnako, ak právny predchodca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.
26. Súd v tomto smere poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. januára 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. septembra 2024), v zmysle ktorej platí, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve pred zosplatnením, ako aj v samotnom zosplatnení, presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu vedomosti dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu celého dlhu. Predstavuje pre dlžníka podstatnú informáciu najmä v situáciách, ak pred tým došlo k čiastočnému plneniu alebo sa dlžná suma tvorila kumulatívne za dlhšie časové obdobie. Ak veriteľ dlžníkovi oznámi iba celkovú výšku dlžnej sumy s upozornením na možnosť zosplatnenia celého dlhu, môže byť dlžník v dôsledku informačnej asymetrie poškodený. Táto požiadavka podľa záveru odvolacieho súdu nezávisí od typu úveru a platí tak pre „klasické“ splátkové úvery s vopred stanovenými splátkami ako aj na úvery vzniknuté na základe povoleného prečerpania účtu. V prípade, ak má dlžník povinnosť v pravidelných, vopred dohodnutých splátkach platiť úroky z reálne vyčerpanej sumy úveru splatné ako v prejednávanom spore koncom každého kalendárneho mesiaca, a s plnením tejto povinnosti sa dostane do omeškania, je právom veriteľa, pristúpiť k predčasnému zosplatneniudlhu. Ak sa veriteľ rozhodne toto právo využiť, musí v príslušnej výzve, ktorá zosplatneniu predchádza uviesť konkrétnu splátku, či už mesačného úroku alebo iného dlžného plnenia na základe ktorého vznikla dlžná suma, pre ktorú pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru a to pod hrozbou neurčitosti a následkom toho neplatnosti takéhoto právneho úkonu.
27. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.11.2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021 k interpretácii ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka uviedol, že splatnosť úverovej pohľadávky je daná spotrebiteľskou úverovou zmluvou, v ktorej si banka s dlžníkom dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného jednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom dobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok, ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.
28. Ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, judikát uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 34/2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, či rozhodovaciu prax odvolacích súdov sp. zn. 8CoCsp/3/2026), požiadavka na presnú špecifikáciu a notifikáciu porušenia povinnosti vo výzve pred zosplatnením sa vzťahuje rovnako na splátkové úvery, ako aj na úvery vzniknuté na základe povoleného prečerpania účtu. Ak veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť celého limitu pre porušenie zmluvných podmienok, bez konkretizácie splátky, resp. porušenia, pre ktoré prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia zákonom určených podmienok. Spotrebiteľovi musí byť vo výzve jednoznačne zrejmé, aké konkrétne porušenie zakladá hrozbu straty výhody, inak je takýto úkon neurčitý, nezrozumiteľný a absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
29. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu na základe uvedenej výzvy (ktorá je neurčitá a nezrozumiteľná) vyhlásil dňa 29.05.2023 celý úver za splatný, kde tiež nie je uvedená konkrétna splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru, ide o neplatný právny úkon podľa § 37 a 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, nebolo ani možné platne postúpiť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere na žalobcu, nakoľko v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) nie je možné previesť práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu pred splatnosťou pohľadávky. V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky pohľadávka voči žalovanej na žalobcu neprešla a žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný.
30. K argumentácii žalobcu, že v prejednávanom prípade išlo o kontokorentný úver (povolené prečerpanie), pri ktorom nebolo dohodnuté plnenie v pravidelných mesačných splátkach, a preto sa naň ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevzťahujú, súd uvádza nasledovné: Súd poukazuje na skutočnosť, že samotná zmluva o povolenom prečerpaní bežného účtu zo dňa 15.07.2013 síce výslovne pojem splátka nepoužíva, avšak definuje povinnosť dlžníka zabezpečovať zasielanie kreditných obratov na účet v minimálnej výške 200,- eur mesačne (v časti II. bod 10 navyše výslovne uvádza, že banka je oprávnená jednostranne, po náležitom posúdení s odbornou starostlivosťou schopnosti splácať úver, oznámiť dlžníkovi zvýšenie alebo zníženie výšky úveru). Právne posúdenie spotrebiteľskej zmluvy musí vychádzať z jej materiálneho obsahu a účelu, nie iba z formálneho označenia produktu. Ochranu spotrebiteľa pred predčasným zosplatnením celého dlhu nie je možné obchádzať formálnym označením úverového vzťahu.
31. Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky, ako aj na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže žalobca v konaní nepreukázal platné nadobudnutie pohľadávky, nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia na jej vymáhanie. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v konaní plne úspešnou stranou sporu a preto jej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu – Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.