Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-15-2021.pdf
PDF · 80.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-2T/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný I. D. nar. XX.XX.XXXX/XXXX v H., trvale bytom H. - C., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Želiezovce v inej trestnej veci
sa uznáva vinným, že
najneskôr do 23.00 h dňa 16.07.2020 v Bratislave - Čunove na Shengenskej ulici, kedy bol ako cyklista kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ - Rusovce s volacím znakom Elán 406, v zložení ppráp. Tomáš Kelemen a ppráp. Bc. Jakub Ochodnický, z dôvodu podozrenia z jazdy pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných či psychotropných látok a nakoľko obvinený nevedel hodnoverne preukázať pôvod horského bicykla, ktorý viedol, mu bol tento podľa § 21 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov zaistený a obvinený bol vyzvaný na podanie vysvetlenia k jeho pôvodu podľa § 17 odsek 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, pričom pred odchodom na OO PZ Rusovce bol hliadkou dotazovaný, či má pri sebe nejaké omamné alebo psychotropné látky, na čo po zákonnom poučení podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku dobrovoľne vydal 1 ks červeno - zelenej tablety so slovami, že ide o extázu, ktorou disponoval bez príslušného oprávnenia, následne v budove OO PZ Rusovce po opätovnom dotazovaní a poučení podľa § 89 odsek 1 Trestného poriadku vydal zo svojej peňaženky 3 ks priehľadných plastových vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom hnedej kryštalickej látky, ktorými disponoval bez príslušného oprávnenia, o ktorej látke uviedol, že sa jedná o pervitín, pričom k pôvodu oboch látok sa vyjadril, že ich zakúpil ako konzument drog dňa 16.07.2020 v doobedňajších hodinách v priestoroch futbalového ihriska v obci Rajka v Maďarsku od osoby, ktorú pozná len pod prezývkou Frido za sumu 60,00 €, následným znaleckým skúmaním KEÚ PZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2020/7724 bolo zistené, že vydaný 1 ks červeno zelenej tablety o hmotnosti 485 mg, obsahoval látku 3,4 - metyléndioxymetamfetamín (MDMA), s priemernou koncentráciou 36,4 % hmotnostných MDMA, obsahujúcu 176 mg absolútneho MDMA čo zodpovedaná 1 jednotlivej dávke drogy spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku človekaa 3 ks priehľadných plastových vreciek s tlakovým uzáverom obsahovali celkovo 814 mg hnedej kryštalickej látky, s priemernou koncentráciou 75,5 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 615 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 15 jednotlivým dávkam drogy spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku človeka, pričom chemická látka MDMA je podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a chemická látka metamfetamín je podľa uvedeného zákona zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene si kúpil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku
čím spáchal
zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c, písmeno d Trestného zákona
Za to sa odsudzuje
Podľa § 172 ods. 1 Tr. zak s použitím § 36 písm. l) , písm m) § 37 písm. m), § 38 ods. 5 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6/ šesť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré vykoná ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaného I. D., že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. so súhlasným stanoviskom prokurátora prijal jeho vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 7 Tr. por. a rozhodol, že dokazovanie o skutkových zisteniach sa nevykoná. Vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd oboznámil listinné dôkazy a to odpis z registra trestov a výpis z evidencie priestupkov. Obžalovaný I. D. bol doposiaľ od roku 1994 do roku 2017 sedemnásť krát súdne trestaný, priestupkovo prejednávaný podľa lustrácie nebol. Po úvahách o druhu a výmere trestu súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa - jeho bezúhonnosť, okolnosti prípadu, motívu obvineného, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému skutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach a má za to, že pre nápravu obžalovaného bude potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, písm.n/, nakoľko sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval a svojím priznaním napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Súd vyhodnotil tiež jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle §37 písm. m/, pretože obžalovaný bol odsúdený. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov za použitia § 38 ods. 5 Tr. zák. zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia vyplynulo zo
skutočnosti, že obžalovaný bol posledných 10 rokov pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slbody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije. Základná trestná sadzba je tri roky až desať rokov. Z dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku bol odsúdený pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 46T/203/2016 zo dňa 24.11.2017. Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 38 ods. 4 Tr. zák. hovorí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z uvedeného je zrejme, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a test má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Súd má zato, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retríbucia). V danom prípade predchádzajúce odsúdenie nesplnili svoj účel Podľa názoru súdu trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov bude mať na osobu obžalovaného dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. t.j. chrániť spoločnosť pred páchateľom trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadnuť na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym dohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. Trest ako najzávažnejší zásad štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môže primerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jeho dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľov neprimerané prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. A práva v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Podľa názoru súde je takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody zákonný, spravodlivý, adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli Trestný zákon, a to tak v rámci jeho pôsobenia na osobu obžalovaného, ako aj z hľadiska jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho súdu.