Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_32P-31-2021.pdf
PDF · 88.91 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci navrhovateľky: H. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX Š., voči manželovi navrhovateľky: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX J. X, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: H. P., nar. XX.XX.XXXX a J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX Š., zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. B. takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo R. P., narodeného XX.XX.XXXX a A.. H. P., rodenej P., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J. v Č. K., zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika Bratislava, zväzok S., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, (zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ú.K. H. Č. J. XX, ve svazku X, ročník XXXX, strana/list XXX, poř. č. XX), rozvádza.
II. Maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého H. sumou 4.432,- CZK (165 eur) mesačne a na výživu maloletého J. sumou 4.068,- CZK (160 eur) mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu.
IV. Styk otca s maloletými sa ponecháva bez obmedzenia.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 26.02.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode s odôvodnením, že ich manželstvo bolo uzavreté z lásky a po dobu cca 2 rokov bolo harmonické a usporiadané. Uvedené sa zmenilo v roku 2014, po narodení druhého syna, kedy sa vzájomne začali odcudzovať. V prípade rozvodu žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletými neupraviť a otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletých vo výške 8500,- CZK mesačne.
2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa 27.04.2021, súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti dňa 06.05.2021.
3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľky, vypočutím kolízneho opatrenia, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade Y. J. XX. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľka je národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti slovenskej, manžel je občanom Č.U. K. ako aj Y. L.. Z manželstva pochádza dve deti maloleté H.C. P., nar. XX.XX.XXXX a J. P., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko do augusta 2017 mali manželia na adrese N.. R. XXX/XX, XXX XX J. X, Č.U. K..
5. Z podaného návrhu, ako aj z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo účastníkmi konania bolo spočiatku harmonické a plnilo svoje funkcie z čoho vyplýva aj to, že účastníci konania majú spolu dve neplnoleté deti. Manželia sa postupom času citovo odcudzili. Manželstvo sa postupne stalo iba formálnym, nakoľko neplnilo žiadnu z funkcií podľa zákona o rodine. V súčasnej dobe manžel býva v Českej republike, ona s deťmi na území Slovenskej republiky. Ako príčinu rozvratu manželstva manželka označuje vzájomné citové odcudzenie, pričom manželka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, ani na formálnom manželstve, ktoré dlhodobo neplní žiadnu z funkcií podľa zákona o rodine. V rámci úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým navrhuje, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. V prípade výživného matka považuje vzhľadom na výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti vzhľadom na ich potreby a vek pre H. X65 eur mesačne a pre J. 160 eur mesačne. V prípade styku maloletých s jeho otcom matka nemá v úmysle brániť v styku a preto tento navrhuje súdom ponechať bez obmedzenia.
6. Manžel navrhovateľky doručil súdu vyjadrenie zo dňa 27.04.2021, z ktorého vyplýva, že súhlasí s návrhom navrhovateľky, aby súd ich manželstvo rozviedol, taktiež súhlasil s tým, aby súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a aby výlučne matka zastupovala maloleté deti a spravovala ich majetok, súhlasil taktiež, aby styk otca s maloletými bol ponechaný ako neobmedzený a taktiež súhlasil s navrhnutou výškou výživného. Ako prílohu podania doručil súdu potvrdenie od zamestnávateľa zo dňa 27.04.2021, nájomnú zmluvu zo dňa 30.11.2017, prílohu č. 1 zo dňa 30.11.2017.
7. Z vyjadrenia UPSVR X. B. vyplýva, že v prípade rozvodu manželstva navrhla súdu schváliť návrh matky, zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú oprávnení zastupovať deti a spravovať ich majetok. Navrhla zaviazať otca vyživovacou povinnosťou voči mal. deťom v sume 160 eur na mal. J. a 165 eur na mal. H. splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom styk otca s mal. deťmi bude bez úpravy súdom. Čo sa týka zastupovania detí a spravovania ich majetku, konštatovala, že otec nie je nijakým spôsobom obmedzený vo svojich rodičovských právach a povinnostiach, avšak ak existuje dohoda medzi rodičmi v tomto smere, samozrejme bude to akceptovať.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.
10. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
13. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
14. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
15. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.
16. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
17. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod. Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi v podstate potvrdili obaja manželia, vrátane odporcu.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
19. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené.
20. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.
21. Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
23. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
25. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Z vyjadrenia manžela navrhovateľky vyplýva, že s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu, teda čo do zverenia maloletých do osobnej starostlivosti matky, čo do zastupovania detí a spravovanie ich majetku, čo do skutočnosti, že styk má byť ponechaný ako súdom neupravený, čo do výšky vyživovacej povinnosti, súhlasil. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokov č. II až IV, nakoľko je presvedčený, že uvedená úprava je v najlepšom záujme maloletých detí.
27. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľa, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.