Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12Pc/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľky: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Š. X, A. proti odporcovi: W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W., korešpondenčná adresa: A. XX, A., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý platiť navrhovateľke výživné v sume 100,- eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, počnúc dňom 19.03.2019.

II. Zročné výživné vo výške 2.641,94 eur má odporca p o v o l e n é splácať výživným v splátkach v sume 80,- eur mesačne, spolu s bežným, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.03.2019 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné na plnoleté dieťa vo výške 150,- eur mesačne na jej osobný účet. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že nakoľko v deň rozhodnutia súdu o rozvode manželstva jej rodičov bola plnoletá, súd v rozsudku o výživnom na jej osobu nerozhodoval. Navrhovateľka ďalej dôvodila tým, že je študentkou B. B. X M. A. s odborným zameraním, a teda jej na toto štúdium vznikajú náklady z dôvodu potreby pracovných pomôcok. Navrhovateľka tiež uviedla, že žije len s matkou, pričom odporca si riadne neplní jej vyživovaciu povinnosť a žiadnym spôsobom jej neprispieva, zároveň podľa názoru navrhovateľky odporca z dôvodu, aby jej nemusel prispievať na výživné zámerne neuvádza nikde svoju adresu. Navrhovateľka má teda za to, že je dôvodné požadovať od odporcu plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Navrhovateľka v návrhu na začatie konania súčasne uviedla, že odporca je povinný si vyživovaciu povinnosť k nej plniť v dôsledku rodičovskej dohody zo dňa 08.01.2019, ku ktorej došlo na Okresnom súde Bratislava V na predbežnom prejednaní sporu vo veci návrhu matky navrhovateľky na rozvod s odporcom a úpravu rodičovských práv a povinností (toho času) k maloletej za prítomnosti matky, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal, že bude vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne, pričom odporca uvedenú dohodu nedodržiaval a navrhovateľke žiadnym spôsobom neprispieval.

2. Odporca s návrhom ako aj s výškou navrhnutého výživného nesúhlasil. Odporca uvedené odôvodnil tým, že navrhovateľka vo svojom návrhu súd zavádza. Odporca uviedol, že navrhovateľke je adresa odporcu na A. XX M. A. známa, nakoľko na uvedenej adrese žila u odporcu 2 roky, po tom, čo ju matka vyhodila z bytu v ktorom spoločne žili. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľke dával peniaze vždy, keď

ho o to požiadala, a to tak, aby sa jej matka o tom nedozvedela, nakoľko tieto peniaze mala navrhovateľke brať.

3. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu a uviedla, že sa s odporcom nevidela 2 roky, nie je s ním v žiadnom kontakte a odporca na jej výživu neprispieva žiadnym spôsobom. Jeho tvrdenia poprela. Potvrdila, že navštevuje strednú odbornú školu kaderníctva a vizážistiky, pričom v septembri 2020 nastupuje do 4. ročníka, ktorý by mala ukončiť maturitou. Po ukončení tohto štúdia sa plánuje zamestnať v odbore. Aktuálne býva v spoločnej domácnosti s priateľom, s ktorým majú spoločné maloleté dieťa N. Ď., nar. XX.XX.XXXX, pričom otec na výživu maloletej riadne prispieva. Toho času je teda na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 294,95 eur mesačne. Odporca má okrem nej ešte jednu dcéru, pričom tá je plnoletá a je schopná živiť sa sama.

4. Odporca na pojednávaní poprel skutkové tvrdenia navrhovateľky a uviedol, že jej odmieta čokoľvek platiť, navrhovateľku odteraz nepovažuje za svoju dcéru. K osobným a majetkovým pomerom uviedol, že mu nebol priznaný invalidný dôchodok i keď prekonal porážku a má aj psychické problémy, môže si teda len brigádnicky privyrábať prostredníctvom personálnych agentúr. Toho času pracuje ako pomocná sila - upratovač. Takýmto spôsobom je schopný privyrobiť si približne 400,- eur mesačne. Žiadne iné dávky nepoberá, počas pracovnej neschopnosti poberal sumu vo výške 260,- eur mesačne. Odporca žije s priateľkou v jej byte, pričom za bývanie neplatí, avšak na chode domácnosti sa podieľa ako sa dá, napr. platí stravu a pod.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -49 zo dňa 15.3.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2019, potvrdením o návšteve školy SOŠ kaderníctva a vizážistiky, B. X M. A., rodným listom navrhovateľky, rodným listom maloletej dcéry navrhovateľky, nájomnou zmluvou zo dňa 1.12.2016, potvrdením o príjme matky navrhovateľky zo dňa 13.3.2019 a zo dňa 13.9.2018, jednotlivými potvrdeniami o zdaniteľných príjmoch matky navrhovateľky zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2018 (čl. 17-20), potvrdením ÚPSVaR zo dňa 13.2.2019, ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -49 zo dňa 15.3.2019 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo dňa 11.4.2019.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka sa denným štúdiom na strednej odbornej škole pripravuje na budúce povolanie v odbore kaderníctvo a vizážistiky. Príležitostne si brigádnicky privyrábala, od marca 2019 do mája 2021 činil jej príjem celkovo 1.666,07 eur netto, čo priemerne predstavuje príjem 49,- eur netto mesačne. Navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej čistý príjem v danom období činil priemerne 403,90 eur mesačne.

8. Odporca žije s priateľkou v jej byte, pričom na bývanie neprispieva. Čistý príjem odporcu v danom období predstavoval priemerne 298,17 eur mesačne. V súčasnosti nie je v evidencii žiadateľov ani poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a pracuje len príležitostne, pričom podľa jeho vyjadrení činí jeho príjem cca 400,- eur mesačne.

9. Podľa o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

14. Podľa veta prvá pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa prvá a druhá veta právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

18. Podľa prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

19. Výživným sa rozumie súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných (hmotných a kultúrnych) potrieb v materiálnej aj nemateriálnej sfére, predovšetkým výživy, ošatenia, bývania, starostlivosti o zdravie, potrieb vzdelania, výchovy, kultúrneho a športového vyžitia, záujmov. Plnením vyživovacej povinnosti nie je len peňažné plnenie, ale aj osobná starostlivosť, poskytovanie bývania, vecné plnenia. V prípade rozhodnutia súdu je vždy vyjadrená v peňažnej podobe.

20. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Tento ich záväzok pritom nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov ( ), teda či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

21. Zánik vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť). Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, pričom ide najmä o situáciu, keď dieťa získava pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, či podnikateľskej činnosti a pod. Vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium.

22. Rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa tak môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je úmerná životnej úrovni rodičov. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody

takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd vychádza z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu podľa správy o voľných miestach v danom regióne (v súčasnosti nie je nezvyklým javom ani migrácia za prácou) so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného. Je však potrebné aj v danom prípade pripomenúť, že neprehliadnuteľnou spoločenskou realitou u nás je nárast spotreby. Zákon nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu, vychádzajúc z kritéria odôvodnenosti potrieb, odôvodnené potreby majú určitú hornú hranicu súvisiacu so spotrebným charakterom. Odôvodnené potreby je teda vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov.

23. Kritérium dobrých mravov sa preskúmava len pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti na plnoletého. Dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného.

24. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti je čiastočne dôvodný a preto mu vyhovel len sčasti a vo zvyšku ho ako nedôvodný zamietol. Je nepochybné, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke v čase rozhodnom, t. j. od začatia konania dňa 19.3.2019 až do vyhlásenia rozhodnutia sústavnou prípravou navrhovateľky na výkon budúceho povolania trvá. Navrhovateľka si brigádnickou činnosťou vykonávanou počas štúdia má síce možnosť získavať relatívne pravidelný príjem (poberá aj rodičovský príspevok), podľa jej vyjadrení si však odporca dlhodobo svoju vyživovaciu povinnosť neplní, čo odporca nepoprel a navyše je tak v štúdiu, ako aj vo výkone pracovnej činnosti limitovaná starostlivosťou o maloleté dieťa. Odporca na svoju obranu poukazoval na podľa neho neadekvátny životný štýl navrhovateľky, keďže stále nemá dokončenú školu, nič v živote nedosiahla a je pod vplyvom svojej matky, „školu robí hala-bala“ a navyše pracuje (napr. v Tescu, Terne, či DM-ke), a teda je schopná sa sama živiť. Odporca však nijako nepoprel, ani nepreukázal, že by navrhovateľke poskytoval vyživovaciu povinnosť na uspokojovanie jej čo i len najzákladnejších potrieb a podporoval ju tak v dosiahnutí čo najvyššieho vzdelania, príp. čo najlepšieho príjmu, čo jej najviac vytýka. Odporcovi súd pripomína, že vyživovacia povinnosť (oboch) rodičov k deťom trvá až do doby, kým nie sú schopné sa samé živiť, s prihliadnutím na schopnosti a možnosti odporcu, resp. oboch rodičov. Kým matka si zrejme svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plní riadne (čoho dôkazom je absencia návrhu na určenie vyživovacej povinnosti voči matke navrhovateľky), odporca na jej výživu nijako neprispieva, nestará sa o ňu, nepomáha jej, celú starostlivosť o potreby navrhovateľky ponechal na bývalú manželku, prípadne na navrhovateľku samotnú. Súd najmä s ohľadom na kritérium potencionality príjmov odporcu a na odôvodnené potreby navrhovateľky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- eur mesačne, a to počnúc dňom 19.3.2019 s tým, že počiatok vyživovacej povinnosti určil v zmysle veta druhá . Súd pri určení výšky výživného prihliadol nielen na odôvodnené potreby navrhovateľky (študentka strednej odbornej školy, v maturitnom ročníku), ale aj na príjem a pomery odporcu. Je síce nepochybné, že odporca je vo veku (51 rokov) blízkom dôchodkovému, a i keď je vyučený v odbore automechanik, pracuje len príležitostne, brigádnicky a svoje zdravotné obmedzenia nijako nepreukázal. Podľa zistení súdu jeho posledný trvalý pracovný pomer v spol. V. A., B..T..Y.. trval od 14.2.2019 do 17.5.2019 a bol ukončený na podnet zamestnanca a jeho príjem v tom čase predstavoval sumu 483,- eur mesačne netto. Napriek tomu, že odporca si svoje potreby zabezpečuje brigádnickou činnosťou, jeho priemerný zárobok dosahuje cca 400,- eur mesačne a teda je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu dcéry v určenej sume. Súd vo zvyšku návrh na určenie výživného s ohľadom na uvedené zamietol, keď v danom prípade uplatnil kritérium rozporu s dobrými mravmi,

nakoľko má za to, že celkové príjmové a majetkové pomery oprávnenej by aj v čase jej prípravy na budúce povolanie prevyšovali majetkové pomery povinného.

25. Zročné výživné s ohľadom na určenú výšku výživného stanovené od 19.3.2019 predstavuje celkovo sumu 2.641,94 eur (26 mesiacov x 100,- = 2.600,- eur; 100 : 31 dní = 3,23 eur x 13 dní = 41,94 eur; 2.600,- + 41,94,- eur = 2.641,94 eur). Sumu zročného výživného súd v zmysle ust. odporcovi povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 80,- eur mesačne spolu s bežným výživným, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( ).