Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-1512-2026.pdf
PDF · 120.02 KB
Case nature
Subarea
30Ek/1512/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT FINANCE, a. s., Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto IČO: 47 967 692 zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica IČO:36 648 892 proti povinnému: A. B., nar: 20.6.1977, C. XXX/XX, XXX XX D. zast.: Mgr. Ondrej Barna, Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov, IČO:52 824 837 o vymoženie 482,52 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Igor Palša so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 08001 Prešov, IČO: 36151327, pod sp. zn. 128EX 682/26, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 39,80 EUR, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 04.06.2026, domáhal od povinnému vymoženia 482,52 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/309/2026 zo dňa 19.03.2026, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.04.2026 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 15.06.2026 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: E. F. B. so sídlom exekútorského úradu Masarykova 13, 08001 Prešov (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 128EX 682/26. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.06.2026. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 14.09.2026 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.09.2026, ktorý bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 04.09.2026, spolu s plnomocenstvom udeleným povinným. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 128EX 682/26 zo dňa 16.06.2026 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 22.06.2026. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 01.09.2026 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 01.09.2026. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.
5. Povinný v návrhu uvádza, že platobný rozkaz nebol vydaný v riadnom sporovom konaní, ale v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Tomu zodpovedá aj to, že ho vydal Okresný súd Banská Bystrica, ktorý je podľa § 2 citovaného zákona kauzálne príslušným súdom pre celé územie Slovenskej republiky, hoci nemám bydlisko v jeho obvode. Oprávnený nie je pôvodným veriteľom – vymáhanú pohľadávku nadobudol postúpením. Charakter uplatneného nároku, teda súbor drobných čiastkových plnení s pravidelnou mesačnou splatnosťou, úročených výlučne zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., zodpovedá nároku z opakovaného plnenia poskytovaného povinnému ako spotrebiteľovi. Povinný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní právneho vzťahu, z ktorého sa nárok vymáha, nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania ani povolania. Na strane druhej vystupoval dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej činnosti. Povinný ďalej namieta že Platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní je nespôsobilým exekučným titulom. Upomínacie konanie je pritom konaním formalizovaným, výlučne elektronickým a bez pojednávania, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva v krátkej zákonnej lehote od splnenia procesných podmienok. Práve preto je obsahový prieskum spotrebiteľskej zmluvy jedinou zárukou, ktorú spotrebiteľ v tomto konaní má. Ak táto záruka zlyhá, spotrebiteľ sa o obsahu uplatneného nároku dozvedá až v exekučnom konaní – ako je to aj v tomto prípade. Z exekučného titulu ani z doterajšieho priebehu konania nevyplýva, že by k takémuto prieskumu došlo. Namietam preto, že súd si povinnosť podľa § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 4 ods. 6 a § 6 zákona č. 307/2016 Z. z. nesplnil. K výkladu pojmu nespôsobilý exekučný titul v spotrebiteľskej právnej veci povinný poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/232/2012 z 27.02.2013, podľa ktorého takúto interpretáciu vyžaduje účel právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou na škodu spotrebiteľa. Exekučný titul, ktorý vznikol bez toho, aby bola splnená zákonná podmienka jeho vydania, je materiálne nespôsobilý a nemôže byť podkladom exekúcie. Povinný namieta riadne doručenie exekučného titulu Navrhuje preto, aby exekučný súd z vyžiadaného spisu preveril, akým spôsobom a kedy bol povinnému platobný rozkaz doručený a či bola splnená podmienka doručenia do vlastných rúk. Povinný namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného. Oprávnený nie je pôvodným veriteľom a vymáhanú pohľadávku nadobudol postúpením. Namieta, že v konaní nebolo preukázané platné postúpenie pohľadávky, jeho prípustnosť voči povinnému ako spotrebiteľovi ani splnenie zákonných podmienok, ktoré právne predpisy pre postúpenie pohľadávky voči spotrebiteľovi ustanovujú. Navrhuje, aby exekučný súd v rámci prieskumu preveril listiny preukazujúce nadobudnutie vymáhanej pohľadávky oprávneným, a to v celom reťazci postúpení od pôvodného veriteľa. Záverom povinný namieta Neprimeranosť príslušenstva a priznaných trov. Popri istine 482,52 EUR sa voči povinnému vymáha náhrada trov konania vo výške 206,03 EUR, teda 42,70 % istiny, a trovy exekúcie oprávneného vo výške ďalších 104,85 EUR. Tieto dve položky spolu predstavujú 310,88 EUR, čo je 64,43 % vymáhanej istiny. Po pripočítaní trov súdneho exekútora vo výške 333,95 EUR by nákladové zložky dosiahli 644,83 EUR a prevýšili by samotnú istinu o viac než tretinu. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhujem, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a priznal mu náhradu trov konania.
6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že má za to, že návrh povinného bol podaný oneskorene, nakoľko v exekučnom konaní bolo povinnej dňa 22.6.2026 doručené upovedomenie o začatí exekúcie, resp. oprávnenému dňa 14.7.2026 doručený Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 1.9.2026. Povinný teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a neuplatnil svoje námietky včas, pričom ide o zákonom stanovenú lehotu, ktorej zmeškanie nie je možné povinnému odpustiť. Aj napriek skutočnosti, že máme zato, že návrh na zastavenie bol podaný oneskorene, podávame k tvrdeniam povinného nasledovné stanovisko. Povinný neuviedol vo svojom odôvodnení ani jeden jediný dôvod, ktorý by bol nastal v lehote podľa § 61k ods.3 Exekučného poriadku, ergo je jeho návrh neodôvodnený, a preto oprávnený navrhuje aby ho súd ako taký aj zamietol. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul – Platobný rozkaz sp. zn. 30Up/309/2026 zo dňa 19.3.2026, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.4.2026. Povinným namietané dôvody oprávnený navrhuje vyhodnotiť ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Oprávnený preto navrhuje, aby súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému trovy konania za tento úkon vo výške 39,80 Eur (jeden úkon právnej pomoci 16,50 Eur + paušálna náhrada nákladov 15,86 Eur + DPH 23%).
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné.
13. 24. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).
14. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 22.06.2026. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného uplynula dňa 07.07.2026. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 01.09.2026. Predmetné podanie zo strany povinnému bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinnému posudzovať len ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinný mohla namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní aktuálneho podania povinnému súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že ním povinný vniesol len námietky, ktorými navrhol zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj okolnosti, ktoré nastali pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Teda námietky týkajúce sa nespôsobilého exekučného titulu, nepreskúmania neprijateľných zmluvných podmienok súdom v základnom/exekučnom konaní, nezákonnosť exekučného konania, posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a ďalších. Tieto námietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom, a to pre neuvedenie a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností, o ktorých súd už v priebehu exekučného konania právoplatne rozhodol. Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto konaní zo strany povinného v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinný nepreukázal odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinným vznesením námietkam poskytol nasledovné stanovisko.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
17. Predmetná exekúcia je vedená na základe exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.04.2026, a ktorým bola povinnému voči oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť sumu 482,52 Eur úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 175,41 Eur od 24.10.2023 do zaplatenia úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 219,41 Eur od 24.11.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 18,70 Eur od 28.12.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 25,00 Eur od 24.1.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 22,00 Eur od 24.2.2024 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 22,00 Eur od 26.3.2024 do zaplatenia a trov súdneho konania vo výške 206,03 EUR.
18. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je jej zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
20. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného, a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí, a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia, a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.
21. Povinný namietol, že Platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní je nespôsobilým exekučným titulom. K uvedenému súd uvádza, že zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v § 5 stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať a rozhodovať. Vyšší súdny úradník tak predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu právomoc v prípadoch stanovených zákonom. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti, a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň je v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní potrebné poukázať aj na povinnosť súdu posúdiť, či spotrebiteľská zmluva, resp. iné zmluvné dokumenty, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ktorých prípadná existencia by mala vplyv na uplatňovaný nárok. V zmysle ust. § 3 ods. 6 písm. b) ZoUK návrh nie je prípustný ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok. Skutočnosť, že došlo k vydaniu platobného rozkazu preukazuje, že súd v rámci prieskumu návrhu na jeho vydanie nedospel k záveru o existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda nenašiel dôvod pre nevydanie platobného rozkazu. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaný (povinný) mal právo podať voči nemu odpor v prípade, ak sa domnieval, že sú tu skutočnosti, pre ktoré by platobný rozkaz nemal byť vydaný.
22. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok, súd postupoval v súlade s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, podľa ktorého cit.: „S poukazom na bod 29 odôvodnenia tohto uznesenia, majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z postavenia členského štátu Európskej únie, v záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu ochranu ústavný súd akcentuje, že je nevyhnutné interpretovať predmetné ustanovenie eurokonformne, a to tak, že za situáciu predpokladanú ustanovením § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku („... v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky“) je nutné považovať aj stav, keď v konaní o vydanie platobného rozkazu síce bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, avšak právomoc na vydanie platobného rozkazu bola zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a vyšší súdny úradník platobný rozkaz vydal, možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. Týmto spôsobom je možné zrevidovať nedostatok, ktorým je postihnuté základné konanie - konanie o vydanie platobného rozkazu, resp. upomínacie konanie (platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom, možnosť spotrebiteľa podať odpor v lehote iba 15 dní od doručenia platobného rozkazu, nutnosť odpor vecne odôvodniť, čo v súhrne vyvoláva stav nezabezpečenia možnosti skúmania neprijateľných zmluvných podmienok sudcom) vytýkaný súdnym dvorom tak, že priestor na ex offo kontrolu existencie neprijateľných zmluvných podmienok je daný v štádiu vykonávacieho konania. Iba taká interpretácia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, podľa ktorej všeobecnému súdu v exekučnom konaní prináleží skúmať exekučný titul - platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných smernicou 93/13/EHS. Na základe uvedeného všeobecný súd v rámci exekučného konania nemôže odmietnuť preskúmanie exekučného titulu - platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu“
23. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Čo sa aktuálneho znenia zákona týka, za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa považujú ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
28. Súd sa oboznámil s listinami, ktoré boli prílohou návrhu na vykonanie exekúcie aj s prílohami exekučného titulu v tomto exekučnom konaní pod sp. zn.: 30Up/309/2026. Súd má tak za preukázané, že povinnému, bol v zmysle predmetnej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb poskytnutý balík telekomunikačných služieb: Magio GO Benefit bez viazanosti, Magio Televízia cez internet, Mobilný Hlas DOBA VIAZANOSTI: 24 mesiacov spolu s poskytnutím zariadení koncového bodu siete typu Home Access Gateway (HAG), Optical Network Terminal (ONT) koncových zariadení (dalej len „KZ“) typu Magio Box (STB), dialkový ovládac, Wifi router, modem, IP KZ, Smart karta alebo iné KZ, ktoré sú majetkom predchodcu oprávneného. Dňom 11.12.2024 právny predchodca oprávneného odstúpil od zmluvy a to z dôvodu nezaplatenia ceny (spolu 6 faktúr) za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti o čom bol povinný oboznámený písomne.
29. Súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že zmluva dostatočne identifikovala náležitosti predpísané v ZoPVS, a to identifikáciu zmluvných strán, špecifikáciu poskytnutej služby, zúčtovacie obdobie, miesto poskytovania služieb, ich cena, záväzok viazanosti ako aj podmienky predaja zariadenia. Súd uvádza, že po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy zistil, že táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
30. K námietke povinného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného súd uvádza, že v spise preveril listiny preukazujúce nadobudnutie vymáhanej pohľadávky oprávneným. Oprávnený dňa 16.09.2025 doručil povinnému Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a následne dňa 29.01.2026 v predžalobnej výzve doručenej povinnému uviedol, že pôvodným veriteľom tejto pohľadávky bola spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35763469.
31. Súd v spise sp. zn.: 30Up/309/2026 preveril povinným namietané riadne doručenie platobného rozkazu do vlastných rúk. Platobný rozkaz bol povinnému odoslaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 19.03.2026 a dňa 20.03.2026 odovzdaný poštovému podniku na doručovanie pod podacím číslom G.. Povinný si zásielku osobne prevzal dňa 24.03.2026 o 12:30h na pošte Giraltovce.
32. Exekučný súd, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Pokiaľ súd v základnom konaní vydal platobný rozkaz, mohol povinný v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica podať voči nemu odpor o čom bol povinný vo vydanom rozhodnutí poučený. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, mal možnosť namietať po vydaní platobného rozkazu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Orgán konajúci v základom konaní mal právomoc na vykonanie posúdenia predmetných skutočností, a preto exekučný súd touto právomocou opätovne ich preskúmať nedisponuje.
33. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný návrh na zastavenie exekúcie postavil na údajných neprijateľných zmluvných podmienkach, ktoré ale nijakým spôsobom nešpecifikoval, teda okolnosti ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je tohto názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Súdu teda bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.
34. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
35. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (výrok I.)
36. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
37. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
38. Podľa ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
39. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
40. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcej vo vyhotovení a podaní vyjadrenia k námietkam povinného v sume 39,80 EUR. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 482,52 EUR, odmena za úkon právnej služby predstavuje 33,20 EUR. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkony právnej služby (16,60 EUR), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2026 (15,86 EUR) a DPH tak predstavujú celkovo sumu 39,80 EUR. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. (výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.