Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: W. G. R., spol. s r.o., so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného D.. D. F., advokátom, so sídlom F.. J.. B. XX, XXX XX H., proti žalovanému: M. S. J., so sídlom A. XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 1. marca 2021, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 09.03.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie C.S. Q. (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žalobcovi určený rozdiel dane v sume 5.015,- eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2019.

2. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane z dôvodov uvedených v , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom vec žiadal zrušiť bez jej vrátenia žalovanému. Žalobca žalobcu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a nezákonné, nakoľko je v rozpore s judikatúrou SDEÚ. Žalobca uviedol, že predmetom sporu vo veci samej je dorúbenie rozdielu DPH v sume 5.015,- eur z 6 prijatých faktúr od dodávateľa W. D. G., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, za zdaňovacie obdobie august 2019, nakoľko podľa žalovaného a správcu dane žalobca nepreukázal, že fakturovanú službu dodal spomínaný dodávateľ, ktorý je uvedený na faktúrach. Žalobca poukázal na svoje odvolanie, kde namietal, že na výrok rozhodnutia správcu dane nenadväzovalo odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko správca dane nepoužil žiadnu argumentáciu pomocou záväznej judikatúry SDEÚ. Podľa žalobcu v prejednávanej veci nebola sporná reálna existencia dodaných služieb a ich použitie na zdaniteľné plnenia na výstupe, a preto má právo sa domáhať neutrality dane. V prípade ak by sa takto nepostupovalo, daň by bola od žalobcu vybraná duplicitne. Žalobca vyjadril právny záver, že právo na odpočet u odberateľa nemôže byť zmarené z dôvodov rôznych pochybností o dodaní, okrem splnenia dvojitej podmienky (neoprávnená daňová výhoda a vedomosť). Žalobca bol toho názoru, že ak správca dane uviedol, že vychádza z judikatúry SDEÚ, ale neuviedol konkrétne prípady, tak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca žiadal aplikovať právne názory

judikatúry SDEÚ, ktoré podľa jeho názoru možno zovšeobecniť tak, že rôzne nedostatky zistené v konaní reťazca dodávateľov, nemôžu byť dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u odberateľa. Žalobca poukázal na rozsudok SDEÚ (C-277/14 - prípad Stehcemp), podľa ktorého nepodanie daňového priznania a nezaplatenie dane dodávateľom nie je dôvodom na neuznanie odpočtu DPH. Podľa rozsudku SDEÚ (C-80/11 - prípad Mahagébem) skutočnosť, že dodávateľ nemal materiálne predpoklady na dodanie tovaru nie je dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH. Podľa rozsudkov SDEÚ (C-285/11 - prípad Bonik) a SDEÚ (C18/13 - prípad Maks Pen) nepreukázanie dodania tovaru, v prípade ak dodávateľ nemal jeho potrebné množstvo, nie je dôvodom na neuznanie odpočtu DPH. Podľa rozsudku SDEÚ (C-324/11

- prípad Gábor Tóth), nesplnenie daňových povinností dodávateľom dodávateľa nie je dôvodom na neuznanie odpočtu DPH. Ďalej poukázal žalobca na rozsudok SDEÚ (C-439/14 - prípad Kittel), SDEÚ (C-354/03 - prípad Optigen). Žalobca mal za to, že nedostatky sa vyskytli len v reťazci dodávateľov, mimo jeho kompetenciu a jeho zodpovednosť. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru uniesol dôkazné bremeno a dôkazné bremeno je na strane daňového úradu, aby tento preukázal splnenie dvojitej podmienky v podobe neoprávnenej daňovej výhody a vedomosti žalobcu. Žalobca nesúhlasil s tým, že nemá nárok na odpočet DPH za mesiac august z dôvodu , že dodávateľovi bola k 31.07.2019 zrušená registrácia na DPH, nakoľko on má faktúru od dodávateľa, kde je uvedená DPH, pričom on sám následne predal služby s DPH. Žalobca žiadal zohľadniť právny názor SDEÚ, že nemá povinnosť sa ubezpečiť, či dodávateľ spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, a teda či je registrovaný platiteľ DPH.

3. Žalobca na základe uvedených skutočností žiadal rozhodnúť podľa tak, že rozhodnutia budú zrušené bez ich vrátenia, aby nebol v ďalšom neprimerane zaťažený daňovým úradom, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky na dorúbenie DPH v súlade s judikatúrou SDEÚ a ďalšie konanie by bolo v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality.

4. Žalobca záverom uviedol, že správca dane opieral svoje rozhodnutie o nedostatky zistené v reťazci dodávateľov, pričom jediné čo zistil v konaní žalobcu bolo to, že občas poskytol dodávateľovi súčinnosť, ktorú považuje žalobca za bežnú v podnikateľskej praxi, na čom nič nemení skutočnosť, že konatelia boli blízkymi osobami.

5. Žalobca pre prípad pochybností správneho súdu žiadal zvážiť možnosť podať prejudiciálne otázky na SDEÚ podľa a to A) či s prihliadnutím na ustálenú judikatúru SDEÚ o dvojitej podmienke (neoprávnená daňová výhoda a vedomosť) neuznania odpočtu DPH (C-354103 Optigen; C-439/04 Kittel; C-80/11 Mahageben; C-285/11 Bonik; C-324J11 Gábor Tóth; C-18/13 Maks Pen; C-277/14 St8hcemp) - môžu byť rôzne nedostatky v prostredí dodávateľa služby W. D. G., s.r.o., napríklad také, ktoré v napadnutom rozhodnutí zistil daňový úrad (najmä - nekontaktný dodávateľ, nedostupné doklady) - dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u odberateľa služby W. G. R., spol. s r.o.". B), či s prihliadnutím na vyššie uvedenú judikatúru SDEÚ o dvojitej podmienke neuznania odpočtu DPH - môže byť skutočnosť zistená daňovým úradom, že kontrolovaný odberateľ W. G. R., spol. s r.o. príležitostne pomáhal svojmu dodávateľovi (napr. vybaviť obchodný telefonát) - dôvodom na neuznanie odpočtu DPH u tohto odberateľa a C) či vzhľadom na ustálenú judikatúru SDEÚ o vplyve nedostatkov (chýbajúca registrácia) u dodávateľa na odpočet DPH u odberateľa (C-80-11 Mahagében, C-277/14 môže byť skutočnosť zistená daňovým úradom vo veci samej, že žalobca v pozícii odberateľa si neoveril, či jeho dodávateľ je aj v mesiaci august 2019 registrovaným platiteľom - dôvodom na neuznanie odpočtu dane u odberateľa.

6. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu písomne vyjadril, pričom navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, to znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane, boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že v čase uskutočnenia sporných plnení (august 2019) bola konateľkou dodávateľa nekontaktná osoba z M. republiky, ktorá nepotvrdila vierohodnosť sporných faktúr. Bývalý konateľ dodávateľa D. G., syn konateľky žalobcu, mal aj naďalej, ako jediná osoba dispozičné právo k bankovému účtu dodávateľa, pričom konateľka žalobcu R. G. pri obchodných transakciách komunikovala priamo s reálnymi dodávateľmi prepravy a taktiež vykonávala objednávky v mene nekontaktného dodávateľa W. D. G., s.r.o. Žalovaný mal za to, že v preskúmavanom prípade je potrebné na otázky(námietky) žalobcu odpovedať záporne, pretože dôvodom na obmedzenie základného práva žalobcu na odpočítanie dane neboli nedostatky zistené u dodávateľa a subdodávateľov a príležitostná pomoc žalobcu svojmu dodávateľovi. Dôvodom bola skutočnosť, že

sporné faktúry na kontrolovanom stupni obchodu boli vystavené s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia a riadneho podnikateľského dôvodu. Zásada neutrality DPH nebráni tomu, aby správca dane obmedzil základné právo na odpočítanie DPH u žalobcu, ktorý svojim konaním v obchodnom styku narušil riadne fungovanie spoločného systému DPH a to aj v prípade, ak formálne splnil podmienky v zmysle zákona o DPH, pričom na základe objektívnych skutočností bolo preukázané, že obchodný vzťah s dodávateľom W. D. G., s.r.o., bol deklarovaný účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu a reálneho ekonomického opodstatnenia s cieľom získať u žalobcu daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, na ktorú by inak žalobca nedosiahol. Z uvedeného dôvodu je taktiež neopodstatnená námietka žalobcu, v zmysle ktorej podotýka, že nezískal žiadnu daňovú výhodu, lebo používal plný režim DPH (vstup, výstup), teda odpočet dane na vstupe a následne zdanenie nakúpených plnení pri predaji na výstupe (zásada neutrality dane). Získanie daňovej výhody, ktorou je okrem iných, aj odpočítanie dane, ktorú podnikateľom poskytuje spoločný systém DPH, je právom každého platiteľa dane za splnenia zákonných požiadaviek, avšak žalobca zákonné podmienky na získanie daňovej výhody, v podobe odpočítania dane nezískal z dôvodu, že podmienky nesplnil, pretože obchodný vzťah s nekontaktným dodávateľom W. D. G., s.r.o., za ktorého v obchodnom styku konala konateľka žalobcu, účelovo predstieral, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia s cieľom podvodným spôsobom získať daňovú výhodu, na ktorú by bez účelového konania žalobca nedosiahol.

7. Podľa žalovaného primárnym dôvodom pre obmedzenie základného práva žalobcu na odpočítanie dane bolo porušenie podmienok § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 ods. 1 písm. c), podľa ktorého vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Deklarovaný dodávateľ je nekontaktný a nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr. Bývalý konateľ dodávateľa D. G., syn konateľky žalobcu potvrdil vystavenie faktúr, avšak správca dane zistil, že v mene dodávateľa pri obchodných transakciách konala konateľka žalobcu, a to aj v čase, kedy bola konateľkou dodávateľa nekontaktná osoba z M. republiky. Taktiež postup v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazuje a podľa ktorej nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom príjemca nevie alebo nemôže vedieť bol v preskúmavanom prípade dodržaný, pretože dodanie prostredníctvom deklarovaného dodávateľa W. D. G., s.r.o., bolo predstierané len pre daňové účely a je logické, že žalobca, ktorému predstieranie právnych úkonov v účelovo vytvorenom dodávateľskom reťazci zabezpečilo daňovú výhodu o tejto skutočnosti musel vedieť a nekonal v dobrej viere a to najmä s poukázaním na skutočnosť, že žalobca pri obchodných transakciách sám konal so skutočnými dodávateľmi prepravy, pričom realizoval objednávky prepravy za dodávateľa W. D. G., s.r.o., a to aj v čase kedy bola konateľkou dodávateľa nekontaktná osoba z M. republiky, z čoho vyplýva, že vedomostná stránka žalobcu o nezákonnom alebo podvodnom konaní je zrejmá.

8. Žalovaný uviedol, že správca dane u žalobcu vykonal daňové kontroly aj za iné zdaňovacie obdobia (2, 3, 4, 5, 6, 7/2019), pričom bolo zistené, že žalobca si opakovane uplatňoval právo na odpočítanie dane v súvislosti s faktúrami od dodávateľa W. D. G., s.r.o. Z dôvodu, že dodávateľ W. D. G., s.r.o. bol nekontaktný a nepredložil doklady, správca dane zistil ďalšie informácie z kontrolných výkazov DPH, z ktorých vyplýva, že nekontaktný dodávateľ W. D. G., s.r.o. súvisiacu daň reálne neodviedol do štátneho rozpočtu, pretože si daň na výstupe, fakturovanú odvolávajúcemu sa opakovane znižoval prostredníctvom fiktívnych faktúr od nekontaktných tuzemských dodávateľov J., s.r.o., D. s.r.o. a G. s.r.o., ktorí reálne nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť, pričom tuzemský dodávateľský reťazec bol vytvorený účelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu. Deklarovaný dodávateľ W. D. G., s.r.o. v časti B2 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia 12/2018, 1/2019 a 2/2019 a 4/2019 uviedol okrem iných dodávateľa J. s.r.o., IČ DPH J ktorý dlhodobo vykazoval vysoké obraty a neprimerane nízke daňové povinnosti, so správcom dane nespolupracuje; konateľom je nekontaktný občan M. republiky, ktorého pobyt je neznámy; na registrovanej adrese nesídli; nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti; nepreukázal opodstatnenosť registrácie pre DPH a odo dňa 27.12.2018 je splnomocneným zástupcom daňového subjektu na elektronické doručovanie D. G., ktorý je taktiež synom konateľky odvolávajúceho sa. Taktiež v zdaňovacom období 8/2019 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa W. D. G., s.r.o., pričom dodávateľovi bola z úradnej moci zrušená registrácia DPH k 31.07.2019, aj v tomto prípade v obchodných transakciách za dodávateľa konala konateľka žalobcu. Deklarovaný dodávateľ W. D. G., s.r.o. v kontrolných výkazoch DPH taktiež deklaroval prijaté faktúry od reálnych dodávateľov z iných členských štátov EÚ. V prípade, ak by odvolávajúci sa nadobudol

služby priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, bola by transakcia neutrálna, pretože by bol uplatnený prenos daňovej povinnosti na odvolávajúceho sa, ktorý by súvisiacu daň priznal a zároveň by si daň odpočítal, avšak účelovým zapojením tuzemských dodávateľov W. D. G., s.r.o., D. s.r.o., G. s.r.o. a J., s.r.o., bez riadneho podnikateľského dôvodu a bez zaplatenia dane, bola vytvorená situácia, pri ktorej odvolávajúci sa získal daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, na ktorú by bez účelovo vykonštruovaného dodávateľského reťazca nedosiahol. Žalovaný analyzoval daňové priznania DPH žalobcu, pričom zistil, že žalobca si v každom zdaňovacom období roka 2019 uplatnil nadmerný odpočet, celkovo v sume 48.529,- eur, pričom deklarovaný dodávateľ W. D. G., s.r.o. v daňových priznaniach vykazoval daňové povinnosti mesačne priemerne v sume 250,- eur. V preskúmavanom prípade nepochybne došlo k daňovému úniku a k strate na príjmoch štátneho rozpočtu, pretože účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu vložený dodávateľ W. D. G., s.r.o., za ktorého v čase realizácie sporných transakcií konala konateľka žalobcu a bývalý konateľ D. G., ktorý mal jediný právo disponovať s bankovým účtom nekontaktného dodávateľa, a to aj v čase, kedy bola konateľkou nekontaktná osoba z M. republiky, súvisiacu daň do štátneho rozpočtu reálne neodvádzal, pretože si daň na výstupe ponižoval „fiktívnymi faktúrami“ pričom existuje dôvodné podozrenie, že došlo k daňovému trestnému činu.

9. Podľa žalovaného žalobca neopodstatnene namieta, že sa adresne domáhal relevantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a poukázal na meritórnu zhodu so svojim prípadom, ktorú správca dane bez zrozumiteľného odôvodnenia odmietol, pričom sa vo výroku rozhodnutia zaštiťoval judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorú v odôvodnení rozhodnutia ani len nespomenul. Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že k obmedzeniu práv žalobcu nedošlo z dôvodu nedostatkov dodávateľa a subdodávateľov, ale výhradne z dôvodu konania samotného žalobcu. Žalovaný má za to, že sa v napadnutom rozhodnutí podrobne a jednotlivo zaoberal každým rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal, pričom žalovaný argumentoval tým, že v preskúmavanom prípade bolo spornou otázkou dodanie služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, avšak nie z dôvodu nedostatkov u dodávateľov a subdodávateľov, nezrovnalostí faktúr, podpisov ale z dôvodu, že deklarovaný dodávateľ bol do obchodného reťazca vložený účelovo bez riadneho podnikateľského dôvodu a bez reálneho ekonomického opodstatnenia. Postup v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazuje bol v preskúmavanom prípade naplnený, avšak nebol nevyhnutný, pretože správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo možné jednoznačne konštatovať, že odvolávajúci sa nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa W. D. G., s.r.o., pretože transakciu len predstieral. Podľa žalovaného správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver, pričom postupoval v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Záver správcu dane a žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca a deklarovaný dodávateľ W. D. G., s.r.o. vzájomný obchodný vzťah bez riadneho podnikateľského dôvodu účelovo predstierali s cieľom získania takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený. Žalovaný záverom uviedol, že dodávateľovi W. D. G., s.r.o. uvedenému na sporných faktúrach vznikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH, v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Dodávateľovi W. D. G., s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH s následnou možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní zákona o DPH pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

10. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107

ods. 2 ), nakoľko účastníci konania nežiadali nariadiť pojednávanie. Po oboznámení sa so žalobou, s vyjadrením žalobcu ako aj s vyjadrením žalovaného a s pripojeným administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech:

11. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku žalobcovi určený rozdiel nadmerného odpočtu v sume 5.015- eur za zdaňovacie obdobie august 2019 (zníženie zo sumy 7.430,35 eur na sumu 2.415,35 eur) z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, nakoľko neboli splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa W. D. G., s.r.o..

12. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia august 2019, ktorá bola začatá dňa 15.01.2020 na základe oznámenia o daňovej kontrole, pričom o jej výsledku bol vyhotovený protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 14.08.2020.

13. V protokole bolo uvedené, že kontrolou účtovných, daňových a iných dokladov bolo zistené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr, ktorú vyhotovil daňový subjekt W. D. G., s.r.o., pričom konkrétne išlo o faktúru č. XXXX-XXXX s dátumom daňovej povinnosti dňa 02.08.2019, za prepravu so základom dane 12.860,- eur, DPH 2.572,- eur. celkom 15.432,- eur, faktúru č. XXXX-XXXX s dátumom daňovej povinnosti dňa 09.08.2019 za prepravu, so základom dane 7.215,- eur, DPH 1.433,- eur, celkom 8.658,- eur, faktúru č. XXXX-XXXX s dátumom daňovej povinnosti dňa 09.08.2019 za prepravu so základom dane 1.470,- eur, DPH 294,- eur, celkom 1764,- eur, faktúru č. XXXX-XXXX s dátumom daňovej povinnosti dňa 09.08.2019, za prepravu so základom dane 2.360,- eur, DPH 472,- eur, celkom 2.832,- eur, faktúru č. XXXX-XXX s dátumom daňovej povinnosti 09.08.2019, za prepravu, so základom dane 760,- eur, DPH 152,- eur, celkom 912,- eur, faktúru č. XXXX-XXX s dátumom daňovej povinnosti 08.08.2019, za prepravu, so základom dane 410,- eur, DPH 82,- eur, celkom 492,- eur.

14. Správca dane zistil, že daňový subjekt W. D. G., s.r.o., nemá zamestnancov, nevlastní žiadne motorové vozidlo ani iný obchodný majetok. Na adrese sídla sa spoločnosť nenachádza a reálne nevykonáva žiadnu činnosť Konateľka je na adrese uvedenej v obchodnom registri nekontaktná. Uvedený dodávateľ bol personálne prepojený na žalobcu (konateľ D. G. je synom konateľky R. G.). U deklarovaného dodávateľa W. D. G., s.r.o. došlo k zmene jediného konateľa a spoločníka z soby D. G. (skončenie funkcie 21.03.2019) na osobu E. R., XXX XXX XX P., B. republika a následne k zmene sídla dodávateľa na F. H.. Dodávateľ je nekontaktný, so správcom dane nekomunikuje, jeho doklady sú pre správcu dane nedostupné. D. G. bývalý konateľ dodávateľa v inom konaní dohodol so správcom dane termín predloženia dokladov dodávateľa, avšak doklady nepredložil a na opakované pokusy o telefonický kontakt nereagoval. Aktuálna konateľka dodávateľa E. R. je osobou bez domova z M. republiky, pobyt má evidovaný na adrese Z. úradu P., kde sa nezdržuje už niekoľko rokov a jej pobyt je neznámy.

15. Správca dane vydal dňa 23.11.2020 prvostupňové rozhodnutie č. 101786815/2020, ktorým podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.015,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2019 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 7.430,35 eur na sumu 2.415,35 eur, pričom správca dane spochybnil reálny ekonomický význam dodávateľskej spoločnosti W. D. G., s.r.o., v deklarovanom obchodnom reťazci vzhľadom na neobvyklé okolnosti v podobe personálneho prepojenia dodávateľa a žalobcu, keď konateľka žalobcu reálne vybavovala telefonicky objednávky za dodávateľa. Ďalej nekontaktnosť dodávateľa a subdodávateľov, neodvedenie dane. Z vykonaného dokazovania správca dane zistil, že konateľka žalobcu konala za dodávateľa, a to aj v čase kedy u dodávateľa bola nekontaktná konateľka z M. republiky. Vzhľadom na uvedené mal správca dane za to, že W. D. G., s.r.o., bol do obchodného reťazca vložený len účelovo a formálne s cieľom optimalizácie daňových povinností. Ďalej mal za preukázané, že žalobca si fakticky dopravu zabezpečoval sám, pričom žiadal dopravcov, aby faktúry boli vystavené na dodávateľa. Vzhľadom na uvedené uzavrel správca dane, že v konaní nebolo preukázané, že deklarovaný dodávateľ uvedený na faktúre

vykonal činnosti, ktoré boli predmetom fakturácie. Správca dane opakovane vypočul D. G., ktorý tvrdil, že on ako konateľ dodávateľa obvolával dopravcov, ktorých už poznal a títo mu prepravu vykonali, pričom túto činnosť vykonával aby nekonkuroval spoločnosti matky. Uvedené tvrdenia vyhodnotil ako rozporné, nakoľko z vyjadrení dopravcov (svedok O.. Q. H., O. T., spoločnosť X. -M, s.r.o.) mal preukázané, že žalobca (prostredníctvo konateľky) si sám našiel dopravcov, pripadne oni kontaktovali jeho cez portál, na ktorom je odvolávajúci sa registrovaný, pričom dohodol podmienky prepravy a následne po dohode s prepravcom vypracoval a zaslal prepravcov emailom objednávku na prepravu. Rovnako vyjadrenie D. G., že po zmene konateľa a spoločníka u dodávateľa svedok už za dodávateľa nevykonával žiadnu činnosť a nemá vedomosť o tom kto podával elektronické podania boli v rozpore so zisteniami správcu dane, nakoľko aj po zmene spoločníka a konateľa D. G. ako jediný naďalej disponoval s účtom dodávateľa a uskutočňoval finančné transakcie platby aj výbery z bankového účtu a podával pod svojim identifikátorom za dodávateľa daňové priznania k DPH aj kontrolné výkazy DPH, čo vyplynulo z výpovede I. W.. Na základe uvedených skutočností dospel správca dane k záveru, že z dôvodu konania žalobcu, ktorý vložil účelovo, bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomického opodstatnenia spoločnosť W. D. G., s.r.o., do dodávateľského reťazca, ktorá však reálne dodávku neuskutočnila, a teda k reálnemu dodaniu prostredníctvom deklarovaného dodávateľa nedošlo, pričom o uvedených skutočnostiach mal žalobca vedomosť, nakoľko prepravu zabezpečila konateľka žalobcu. Vzhľadom na uvedené mal správca dane za to, že transakcie uvedené v predmetných dodávateľských faktúrach sa neuskutočnili tak, ako je v nich deklarované a uplatnené právo na odpočítanie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane zhodnotil ako nepreukázané a uplatnené v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o DPH pri súčasnom nesplnení podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, nakoľko dodávateľovi žalobcu bola ku dňu 31.07.2019 zrušená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty.

16. Voči uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nesúhlasí so závermi správcu dane uvedenými v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú založené výlučne na skutočnostiach súvisiacich s dodávateľom (W. D. G., s.r.o.), pričom nespochybnil, že hmotný základ obchodu bol realizovaný. Žalobca v odvolaní namietal vypočutie svedkov (prepravcov), z ktorých si žalovaný urobil paušálne závery o činnosti konateľky žalobcu. Ďalej žalobca namietal právne závery ohľadne vyhodnotenia dodávateľa X.-M, s.r.o. a vykonávania dokazovania v prostredí dodávateľov dodávateľa. Žalobca v ďalšom namietal závery správcu dane, ktoré považoval za rozporné s judikatúru SDEÚ, na ktorú poukázal, pričom odvolacie dôvody v tejto časti boli totožné so žalobnými dôvodmi.

17. Na základe odvolania žalobcu žalovaný dňa 01.03.2021 napadnutým rozhodnutím č. 100351632/2021 podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zopakoval skutkový stav zistený správcom dane a celý priebeh konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ako aj námietky uvedené v odvolaní žalobcu. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie august 2019 sa zameral na preverenie uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe predložených faktúr, na ktorých je v pozícii dodávateľa deklarovaný daňový subjekt W. D. G. s.r.o., pričom išlo o faktúru č. XXXX-XXXX s dátumom daňovej povinnosti dňa 02.08.2019, za prepravu so základom dane 12.860,- eur, DPH 2.572,- eur. celkom 15.432,- eur, faktúru č. XXXX- XXXX s dátumom daňovej povinnosti dňa 09.08.2019 za prepravu, so základom dane 7.215,- eur, DPH 1.433,- eur, celkom 8.658,- eur, faktúru č. XXXX-XXXX s dátumom daňovej povinnosti dňa 09.08.2019 za prepravu so základom dane 1.470,- eur, DPH 294,- eur, celkom 1764,- eur, faktúru č. XXXX-XXXX s dátumom daňovej povinnosti dňa 09.08.2019, za prepravu so základom dane 2.360,- eur, DPH 472,- eur, celkom 2.832,- eur, faktúru č. XXXX-XXX s dátumom daňovej povinnosti 09.08.2019, za prepravu, so základom dane 760,- eur, DPH 152,- eur, celkom 912,- eur, faktúru č. XXXX-XXX s dátumom daňovej povinnosti 08.08.2019, za prepravu, so základom dane 410,- eur, DPH 82,- eur, celkom 492,- eur. Podľa žalovaného správca dane relevantne a preukázateľne spochybnil tvrdenia odvolávajúceho sa, pričom svoje pochybnosti jasne a zrozumiteľne formuloval, vyjadril. Oboznámil s nimi žalobcu, čím preniesol dôkazné bremeno späť na neho. V okamihu, kedy správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní mal odvolávajúci sa v daňovom konaní povinnosť preukázať, že k realizácií plnenia skutočne došlo, a to práve dodávateľom na faktúre uvedeným. Spôsob vedenia dokazovania správcom dane vychádzalo v danom štádiu daňového konania z toho, že na strane odvolávajúceho sa nastupuje procesné povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo odvolávajúci sa je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré

povinne uvádza v priznaní. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy odstraňujúce dôvodné pochybnosti správcu dane, preto bolo možno konštatovať, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný v rozhodnutí tak ako vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvodom na obmedzenie základného práva odvolávajúceho sa na odpočítanie dane neboli nedostatky zistené u dodávateľa a príležitostná pomoc odvolávajúceho sa svojmu dodávateľovi. Dôvodom bola skutočnosť, že sporné faktúry boli vystavené s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia. Zásada neutrality DPH podľa žalovaného nebráni tomu, aby správca dane obmedzil základné právo na odpočítanie DPH u odvolávajúceho sa, ktorý svojim konaním v obchodnom styku narušil riadne fungovanie spoločného systému DPH, a to aj v prípade ak formálne splnil podmienky v zmysle zákona o DPH. Pričom na úklade objektívnych skutočností bolo preukázané. že obchodný vzťah s dodávateľom W. D. G., s.r.o., bol deklarovaný účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu a reálneho ekonomického opodstatnenia s cieľom obchádzať daňové povinnosti. Z uvedeného dôvodu považoval za neopodstatnená námietka odvolávajúceho sa v zmysle ktorej podotýka že nezískal žiadnu daňovú výhodu, lebo používal plný režim DPH (vstup, výstup), teda odpočet dane na vstupe a následne zdanenie nakúpených plnení pri predaji na výstupe (zásada neutrality dane). Získanie daňovej výhody, ktorou je okrem iných, aj odpočítanie dane, ktorú podnikateľom poskytuje spoločný systém DPH, je právom každého platiteľa dane za splnenia zákonných požiadaviek, avšak odvolávajúci sa zákonné podmienky na získanie daňovej výhody, v podobe odpočítania dane nezískal z dôvodu, že podmienky nesplnil, pretože obchodný vzťah s dodávateľom účelovo predstieral, avšak bez riadneho podnikateľského dôvodu a ekonomickej reality s cieľom obchádzania daňových povinnosti.

18. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že dôvodom neuznania odpočtu DPH v tomto prípade nebola neexistencia dodávateľa a nemožnosť určiť totožnosť skutočného dodávateľa. Dôvodom nebola ani skutočnosť, že v preskúmavanom prípade nebolo spornou otázkou ubezpečenie odvolávajúceho sa, že dodávateľ je zdaniteľnou osobou, má daňové identifikačné číslo, a či bol schopný služby dodať. V preskúmavanom prípade bolo spornou otázkou dodanie služby prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, ktorého bývalý konateľ bol blízkou osobou konateľky odvolávajúceho sa, za ktorého konateľka odvolávajúceho sa pri obchodných transakciách konala a mala všetky relevantné informácie o dodávateľovi. Sporným bolo dodanie služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, ktorý bol do obchodného reťazca vložený účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu, pričom konateľka odvolávajúceho sa pri obchodných transakciách konala v mene deklarovaného dodávateľa. Bývalým konateľom dodávateľa bol D. G. syn konateľky žalobcu, ktorý mal dispozičné právo k bankovému účtu dodávateľa aj po skončení funkcie konateľa, pričom za spoločnosť konal aj v daňových veciach. Konateľka žalobcu mala nadštandardnú vedomosť o konaní dodávateľa, ktorého jediným odberateľom služieb bol odvolávajúci sa Taktiež skutočnosť, že splnomocneným zástupcom na elektronickú komunikáciu nekontaktného subdodávateľa (J. s.r.o.) dodávateľa bol ďalší syn konateľky odvolávajúceho sa vyvoláva dôvodné pochybnosti o konaní žalobcu, deklarovaného dodávateľa a subdodávateľa v dobrej viere. Podľa žalovaného v preskúmavanorn prípade správca dane jasne a zrozumiteľne vyjadril svoje pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa, u ktorého boli zistené nezrovnalosti súvisiace s manipuláciou a účelovým vyhotovovaním faktúr bez riadneho podnikateľského dôvodu, pričom žalobca preukázateľne konal pri obchodných transakciách v mene svojho dodávateľa, ktorého konateľ mal dispozičné právo k bankovému účtu žalobcu, a ktorý bol blízkou osobou žalobcu. Žalobca podľa žalovaného mal nadštandardnú vedomosť o konaní dodávateľa. Primárny dôvodom na neuznanie odpočítania dane bola preto skutočnosť, že sporné služby nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach, pretože dodávateľ bol do obchodného reťazca vložený účelovo, bez riadneho podnikateľ kého dôvodu, reálneho ekonomického opodstatnenia, pričom žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa a pri obchodných transakciách odvolávajúci sa konal v mene dodávateľa, z čoho vyplýva, že o konaní dodávateľa mal vedomosť. Podľa žalovaného postup v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú odvolávajúci poukazoval nemá v preskúrnavanom prípade opodstatnenie, pretože správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého bolo možné jednoznačne konštatovať, že žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia od deklarovaného dodávateľa W. D. G.. s.r.o. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na judikatúru Súdneho dvora EU (C -459/17 a C-460117 SGI a Valériane SNC), podľa ktorej na zamietnutie práva zdaniteľnej osobe, ktorá je príjemcom faktúry na odpočítanie dane uvedenej na faktúre postačuje. aby správca dane preukázal, že zdaniteľná osoba nedisponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa, pričom správca dane nie je v takomto prípade povinný skúmať vedomostnú stránku zdaniteľnej osoby o

nezákonnom konaní iného subjektu, pretože dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby nemá žiaden vplyv na otázku, či sa dodanie uskutočnilo. Inými slovami, ak k dodaniu prostredníctvom deklarovaného dodávateľa reálne nedošlo, tak je logické, že odvolávajúci sa o tejto skutočností musel vedieť a nekonal v dobrej viere, a to ohľadom na to, že žalobca konal za dodávateľa. Súčasne dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH bola skutočnosť, že žalobcov dodávateľ mal zrušenú registráciu platiteľa DPH k 31.07.2019.

19. Podľa veta prvá o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

20. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.

22. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

23. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

28. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d), e) daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosti poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

30. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

31. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu, vyjadrenia žalovaného a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj správcu dane vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívnych spisov. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup správcu dane a v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že spoločnosť W. D. G., s.r.o. ako dodávateľ žalobcu dodal pre žalobcu služby uvedené na sporných faktúrach, pričom žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočet dane z dodávateľskej faktúry od uvedeného dodávateľa, je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

32. Správny súd uvádza, že dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca), pričom správca dane dokazovanie vykonáva a vedie a jeho úlohou je najmä zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, v zmysle ktorých sú príslušné orgány povinné postupovať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

33. Správny súd konštatuje, že potreba skúmania podnikateľského a ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru a vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný

styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý účelovo vloží do obchodného reťazca tretiu spoločnosť, pričom obchodný prípad reálne zabezpečí sám. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva tak, ako to uzavrel správca dane a žalovaný v tomto prípade.

34. Správny súd je toho názoru, že správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb tak, ako to bolo v prípade žalobcu, zvlášť ak v posudzovanom období mal už zrušenú registráciu na DPH. Správny súd naviac konštatuje, že je tu pochybnosť aj o prevode obchodného podielu na osobu novej konateľky p. R. (v skutočnosti priezvisko C.), ktorá v čase prevodu obchodného podielu už mala zmenené priezvisko takmer dva roky. Ďalšou presvedčivou skutočnosťou je samotný proces zabezpečenia prepravy, ktorý vyplýva tak z emailov predložených dodávateľmi, ako aj zo svedeckých výpovedí dodávateľov, keď proces zabezpečenia prepravy je založený na rýchlosti vybavenia žiadosti (podľa svedka O.. Q. H. niekoľko minút) a potvrdenia objednávky. Preto záver správcu dane o spochybnení realizácie označeným dodávateľom (žalobca - jeho zástupca tvrdil, že objednávky boli zaslané poštou nekontaktnému konateľovi, ktorý následne vec vybavil) je správny, nakoľko samotná preprava objednávky by trvala do M. republiky dva až tri dni (obyčajná zásielka), čo je v rozpore s preukázaným procesom objednávania (napr. objednávka zo dňa 10.07.2019 na prepravu z C. do W., ktorá bola vykonaná už nasledujúci deň. Uvedené zistenia predstavujú dôvodné pochybnosti o reálnosti dodávok označeným dodávateľom a svedčia záveru správcu dane a žalovaného o účelovosti fakturácie. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak ako je uvedené na faktúre, leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok NS SR zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím ÚS SR zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

35. Správny súd uvádza, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle a a nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,

že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a služba bola reálne dodaná ( ) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľom W. D. G.. s.r.o.. Rovnako tak bolo jeho povinnosťou preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet dane zákon o DPH stanovil. V prípade ak, si žalobca ako daňový subjekt uplatnil nárok odpočet dane z dodávateľských faktúr, potom musí vedieť preukázať, že plnenia, z ktorých vyplýva uplatnenie práva na odpočet dane majú reálny základ (čiže sa reálne uskutočnili tak ako je deklarované na faktúrach a dodávateľom, ktorý je na nich uvedený) a neboli vykonané len formálne uvedením na dodávateľských faktúrach, čo v tomto prípade nebolo reálne preukázané. Z dokazovania správcu dane bolo preukázané, že spoločnosť W. D. G.. s.r.o. bola v čase údajnej dodávky pod vedením nekontaktnej osoby, s ktorou sa sám bývalý konateľ podľa vlastných slov nekontaktoval, a objednávky boli zasielané poštou, pričom však z obsahu výpovedí svedkov (emailov) vyplynulo, že objednávky zabezpečovala konateľka žalobcu, pričom bývalého konateľa - syna konateľky žalobcu, ani novú konateľku nepoznali.

36. Samotné faktúry od dodávateľa sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Rovnako tak zaúčtovanie predmetných faktúr ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH zdaniteľnej dodávky tovarov a služieb. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že na uplatnenie práva na odpočítanie dane má právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnený odpočet DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na odpočítanie dane. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturované služby (zabezpečenie prepravy pre tretiu stranu) boli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach (spoločnosťou W. D. G.. s.r.o.). Správca dane nadobudol pochybnosti okrem iného aj tým, že sporné faktúry boli vystavené dodávateľskou spoločnosťou pre žalobcu v predmetnom zdaňovacom období, nekontaktnou konateľkou, pričom podľa výpovedí svedkov reálne konala konateľka žalobcu. Súčasne zdaniteľné obchody nemohli technicky prebehnúť tak ako to tvrdil žalobca (písomná objednávka doručovaná poštou). Rovnako bývalý konateľ sa zásadne rozchádzal vo svojich tvrdeniach (nekonal za spoločnosť), pričom bolo preukázané, že splnomocnil ďalšiu osobu na podanie daňového priznania, disponoval účtom spoločnosti a objednávky išli z emailu konateľky žalobcu. Správny súd uvádza, že všetky tieto skutočnosti oprávnene navodzujú vznik pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou W. D. G.. s.r.o., pričom svedčia tej okolnosti, že dodávku si zabezpečil žalobca sám.

37. Na základe zistení správcu dane sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní tovaru a služieb práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Aj podľa správneho súdu je nepravdepodobné a neštandardné, aby konateľka žalobcu bez ďalšieho konala za dodávateľa a nemala vedomosť o reálnom stave spoločnosti dodávateľa, ktorá bola prepísaná na tretiu osobu, pričom syn konateľky žalobcu naďalej mal k dispozícii účet spoločnosti, s ktorým disponoval a súčasne konal aj v daňových veciach. Naopak, od konateľa spoločnosti a matky syna sa dá logicky očakávať, že bude vedieť jasne uviesť a popísať dôvody obchodov a súčasne poznať stav spoločnosti, ktorej vlastníkom je/ bol syn. Neobstojí preto tvrdenie o krátkodobej výpomoci zo strany matky, keď nie sú k dispozícii žiadne ďalšie doklady, účtovníctvo dodávateľa a nová konateľka je nekontaktná v M. republike, zvlášť keď ani jej priezvisko uvedené v zmluve o prevode obchodného podielu nebolo správne. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie august 2019 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre odpočet DPH uvedené v a a . V tejto súvislosti správny súd hodnotí námietku žalobcu ohľadne nesprávneho posúdenia veci ako neopodstatnenú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa W. D. G.. s.r.o. čím porušil a a

ods. 1 písm. a) . Právne posúdenie v danej veci je podľa názoru správneho súdu správne. Správny súd považuje za dôvodný záver žalovaného a správcu dane o nemožnosti odpočítať si daň z dôvodu, že žalobcov dodávateľ mal v čase vystavenia sporných faktúr zrušenú registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty, čo bol verejne prístupný údaj, pričom uvedená skutočnosť dotvára účelovosť vloženia spoločnosti W. D. G.. s.r.o. do reťazca.

38. Je potrebné zdôrazniť, že daňová kontrola a po nej nasledujúce vyrubovacie konanie, zavŕšené prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a naň nadväzujúce odvolacie konanie, neprebiehali bez vedomosti a už vôbec nie bez aktívnej ingerencie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca mal po celú dobu daňového konania možnosť aktívne sa zúčastňovať úkonov správcu dane prostredníctvom práv prináležiacich mu daňovým poriadkom, vyjadroval sa k jednotlivým zisteniam správcu dane, ku ktorým následne správca dane v zmysle daňového poriadku zaujímal stanoviská, s ktorými následne oboznamoval žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení.

39. K dôkaznému bremenu správny súd uvádza, že z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak, ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

40. Správny súd považuje na tomto mieste za vhodné uviesť, že je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa správneho súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti, zvlášť ak ide o spoločnosť, kde je/bol konateľom syn konateľky žalobcu. Ak správca dane a žalovaný uzavreli v tejto veci, že sporné faktúry na kontrolovanom stupni obchodu boli vystavené s cieľom navodiť dojem reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH, avšak bez ekonomického opodstatnenia a riadneho podnikateľského dôvodu, tak dospeli k správnym záverom. V správnom konaní bolo preukázané, že obchodný vzťah s dodávateľom W. D. G., s.r.o., bol deklarovaný účelovo a bez riadneho podnikateľského dôvodu a reálneho ekonomického opodstatnenia s cieľom získať u žalobcu daňovú výhodu v podobe odpočítania dane, na ktorú by inak žalobca nedosiahol. Bývalý konateľ dodávateľa D. G. (syn konateľky žalobcu) síce potvrdil vystavenie faktúr, ale v konaní bolo preukázané, že konateľka žalobcu konala za dodávateľa, a to aj v čase,

kedy bola konateľkou dodávateľa nekontaktná osoba z M. republiky, a teda zdaniteľné plnenie si vykonal žalobca sám. Je potrebné si uvedomiť, že ak žalobca vybavil obchodný telefonát vystavením objednávky pre prepravcu a súčasne zabezpečením prepravy pre odberateľa tak, reálne vykonal celú obchodnú transakciu v podobe zasielateľstva sám, pričom vkladanie ďalšieho medzičlánku v podobe spoločnosti W. D. G., s.r.o., nemalo skutočný podnikateľský význam, ak cieľom nemala byť snaha o optimalizáciu daní. Tu je si potrebné uvedomiť, že reálne vykonal obchod podliehajúci zdaniteľnému plneniu žalobca sám svojimi silami a prostriedkami, a preto v súlade s v spojení s je táto osoba, zdaniteľnou osobou, ktorá je v súlade s povinná vystaviť faktúru.

41. Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z dokazovania orientovaného na predmet daňového konania, a to v rozsahu postačujúcom na učinenie záveru o nepreukázaní dodania tovaru dodávateľom W. D. G., s.r.o.. Na základe nimi vykonaného dokazovania s poukazom na ustanovenia , potom vec posúdili tak, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane v kontrolovanom zdaňovacom období v rozpore so zákonom, keď nepreukázal, že zdaniteľné plnenia boli skutočne realizované dodávateľskou spoločnosťou tak, ako je deklarované na sporných faktúrach.

42. Správny súd zastáva názor, že pochybnosti správcu dane a žalovaného v danej veci o reálnosti predmetných obchodov, o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch. Správca dane mal právo preveriť existenciu zdaniteľných obchodov, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že sa obchody tak, ako boli faktúrami deklarované, skutočne realizovali. Postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní, resp. ich vyhodnotili ako formálne alebo ako nepostačujúce na preukázanie žalobcom uvádzaných tvrdení, vrátane odôvodnenia týchto pochybností, je potrebné považovať za preukázané zisteným skutkovým stavom a za právne korektné.

43. Správny súd je toho názoru, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami . Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane z vyššie uvedených dôvodov a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že ani v procesnom postupe správcu dane a žalovaného neboli zistené porušenia daňového poriadku. Daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správcu dane a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

44. Správny súd ďalej uvádza, že žalovaný aj správca dane v rozhodnutí vychádzali aj z toho, že dodávateľ žalobcu mal k 31.07.2019 zrušenú registráciu na daň z pridanej hodnoty, čo je dôvod sám o sebe na nepriznanie odpočtu DPH v súlade s ustanoveniami a a . Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa v citovanom znení právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa . Pokiaľ táto podmienka splnená nie je, teda ak daň z tovarov alebo služieb uplatní voči platiteľovi nezdaniteľná osoba, právo na odpočítanie dane z takýchto prijatých faktúr platiteľovi zásadne nevzniká. Keďže v prejednávanom prípade žalobca uplatnil na odpočítanie dane faktúry vystavené dodávateľom, ktorému registrácia na DPH zanikla v období predchádzajúcom prijatiu faktúr žalobcom, nie je podľa žalobca oprávnený daň z týchto faktúr odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp.zn. zo dňa 23.05.2017, kde bol vyjadrený rovnaký právny záver. Preto správne postupoval správca dane, keď neuznal odpočet dane od dodávateľa, ktorému zanikla registrácia na daň a rovnako správne postupoval žalovaný, ktorý uvedené rozhodnutie potvrdil.

45. Žalobca v závere žaloby žiadal, aby správny súd zvážil v prípade pochybností podanie prejudiciálnych otázok na SDEÚ (viď ods. 5), pričom z obsahu uvedenej časti žaloby nevyplýva, že žalobca podáva návrh na prerušenie konania. K žalobcom sformulovaným prejudiciálnym otázkam správny súd konštatuje, že podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania s takýmto obsahom nie je potrebné v tomto konaní, nakoľko skutkovo ide o rozdielnu situáciu, keďže v tomto konaní nejde primárne o problém v dodávateľskom prostredí žalobcu tak ako ho chápe žalobca, ale o kombinovaný problém vo sfére žalobcu spôsobený jeho vlastným postupom a konaním, keď uvedený postup a konanie žalobcu mali dopad na posúdenie ním deklarovaných obchodných transakcií na vstupe ako účelových, bez ekonomického základu s cieľom daňovej optimalizácie, pri súčasnej vedomosti žalobcu o neštandardnosti existujúcich pomerov v spoločnosti dodávateľa, za ktorú reálne konala konateľka žalobcu.

46. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobcu, správny súd podľa žalobu zamietol.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

49. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta posledná o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.